Byt Harryho Pottera, Londýn, 16.8.2001
Ginny sa prebúdzala s pocitom, že sa takto dobre už dávno nevyspala. Mierne sa pomrvila v prikrývkach a nechcelo sa jej ešte vstať. Spomenula si, čo sa včera stalo. Všetko mu povedala. Na jednej strane bola obrovská úľava a na druhej strach. Uľavilo sa jej, keď mu to povedala. Cítila sa voľnejšia a slobodnejšia. Vie, čo sa stalo a prečo je všetko tak, ako je. Ťažilo ju to hrozne a nech sú Ron s Agátou akýkoľvek, nemôžu jej dať to, čo on. Respektíve, ich podpora nemôže byť taká, aké by mohla byť od neho. A okrem toho vedela, že mu mlčaním strašne ubližovala. Stál pri nej, neváhal, na moment nezapochyboval a vôbec nevedel prečo. Teraz to už vie a bol úžasný.
Nikdy by si nepomyslela, že by to vzal až tak dobre. Možno by jej nič nevyčítal, ale myslela si, že by sa mohol zľaknúť. Ona je predsa troska, to si musela priznať. A on nezdupkal. Skôr naopak. Ležiac so zatvorenými očami sa usmiala. Potom ich ale náhle otvorila. Niečo jej chýbalo a ona zistila, čo to bolo. Nebol tam. Bola predsa uňho a on tam nebol. Zrazu ju začala hrýzť neistota a strach. Možno sa vážne zľakol, nechce s ňou mať nič spoločné a zmizol. Hlúposť…
Keď sa posadila, tak pochopila, že je to skutočne hlúposť. Vedľa nej, na jeho vankúši, bol krátky oznam, že musel ísť na tréning a nechcel ju budiť, keď tak pokojne spala. Budík má vraj nastavený na pol deviatu, v kuchyni má raňajky, stačí ich len zohriať a bol tam rezervný kľúč od jeho bytu. Pripomenul jej, že ju miluje a že ju pozýva na obed o druhej do Ohnivej strely. A na konci oznamu ešte jedno ubezpečenie o jeho láske.
Usmiala sa a privrela oči. Možno mala stále strach. Ale už len z toho, aby zvládla postupné zmeny, pretože o ne stála. Kvôli nemu. V tej chvíli strašne túžila objať ho a pobozkať. Miesto toho vzala detinsky do náručia jeho vankúš a objala aspoň ten. Cítila ho. Jeho vôňu. S úsmevom radostne vbehla do kúpeľne, aby sa prezliekla. Osprchuje sa až doma. Aj jeho košeľa, ktorá na nej smiešne visela, bola cítiť ním. Všetko bolo cítiť ním. Zrazu mala zmysly tak zostrené, až ju to vydesilo. Len sa zasmiala.
Štadión v Cardife, 16.8.2001
„Povedala mi to,“ prezradil Harry Ronovi, keď vyliezli zo sprchy po tréningu. „Včera, keď sme sa vrátili z Brlohu,“ omotal si uterák okolo pása a zamieril ku skrinkám. Ron ostal stáť na mieste a civel. Prebral sa až o niekoľko sekúnd.
„Počkaj,“ náhlil sa za ním. „Povedala ti všetko?“
„Áno.“
„Úplne všetko?“
„Áno, zrejme áno,“ prikývol a obrátil sa k Ronovi. Stiahol obočie. „Nechcel by si sa aspoň trocha zahaliť?“ natiahol škodoradostne.
„A čo na to hovoríš?“ rýchlo sa zahalil uterákom.
„Asi to, že keby sa mi ten človek dostal do rúk, tak ho zabijem,“ zavrčal.
„Aj som to skoro spravil, ver mi,“ povzdychol. „No a… čo?“ opatrne pozrel na Harryho. Ten si nazúval ponožky.
„Čo čo?“
„Ty a Ginny?“ opatrne sa spýtal.
„Všetko v poriadku,“ pousmial sa a pozrel na Rona. „Vážne. Teda… z mojej strany určite.“
„To je fajn,“ prikývol Ron a sklonil hlavu. „Aj z jej strany určite. Zdôverila sa ti, to by nespravila len tak. Psychiater jej to odporúčal, ale ona nechcela. Ani svojej rodine. Nikomu nechcela nikdy nič povedať. Možno… vážne možno až vtedy, kedy by mala po kariére, rozumieš?“
„Veľmi dobre,“ prikývol a sadol si oblečený vedľa takmer nahého Rona. „Obleč sa,“ zaprskal.
„No,“ pokračoval Ron bez toho, aby vzal do rúk spodnú bielizeň. „Prestala dôverovať svetu, verila len mne a Agáte. Áno, bola to Ginny, smiala sa a mala priateľov, ale nikomu neverila. Netuším síce prečo práve ty. Ale už len ten fakt, že sa s tebou vtedy nevyspala naznačoval, že by to mohlo byť špeciálne,“ usmieval sa hladiac na svoju skrinku. Potom pozrel na Harryho a konečne sa začal obliekať. „A čo budete teraz robiť… no, veď vieš. Aby z teba nezvracala,“ zavrtel hlavou.
„Tak to netuším,“ priznal. „Ale spravím čokoľvek.“
„Možno to bude znieť divne,“ Ron naňho vytreštil oči. „Nie, nebude to znieť divne, bude to znieť šialene. Ale želám si, aby si spal s mojou sestrou tak často, pokiaľ sa vám neopotrebuje náradie,“ uchechtol sa spokojne. Práve teraz bol veľmi šťastný.
„Si úchylný,“ zavrtel hlavou Harry.
——
„Povedala som mu to,“ oznámila Ginny Agáte pred začiatkom tréningu. Ponáhľala sa, prišla o päť minút skôr, ale Kanóny už boli preč. „Včera večer… úplne všetko,“ šepla.
„Povedala si to… tomu manekýnovi?“ natiahla skepticky.
Ginny prikývla a usmievala sa od ucha k uchu. Agáta na ňu neveriacky hľadela.
„Úplne, ale úplne všetko?“
„Áno.“
„Do najmenších podrobností?“
„Áno,“ Ginny horlivo prikyvovala a na tvári jej panoval ten najspokojnejší a najšťastnejší úsmev.
„Predpokladám, že to vzal dobre,“ Agáta prižmúrila oči. Keby ten americký frajer robil vylomeniny, nemala najmenší problém rozbiť mu hubu.
„Miluje ma,“ spokojne zapriadla. „A ja milujem jeho.“
Agáta na ňu ešte chvíľu civela. Takto vyzerala, keď prišla k Harpyám. Takúto ju nevidela už dlhú dobu.
„Merlin, dievča,“ vydýchla roznežnene a zovrela drobné dievča do svojho silného zovretia. „To je skvelá správa,“ hlesla šťastne. „Ale… si si istá, že to nevykecá?“ spýtala sa, keď ju dostískala.
„Určite,“ zalapala po dychu a kontrolovala si hrudný kôš. „Určite nie, verím mu, miluje ma,“ takmer zaspievala. A Agáta sa usmiala ešte viac.
„To je dobre.“
„Dámy, prosím!“ zakričala na nich Gwenog. „Pokiaľ ste si nevšimli, už lietame…“
Podnik Ohnivá strela, Londýn, 16.8.2001
Harry sedel pri bare zrejme nervóznejší, než by si sám bol kedy pomyslel. Pre Merlina, šlo o rande, ktorých absolvoval, vlastne ani nevedel koľko. Ibaže mal strach. Z toho, ako bude naňho reagovať po tom priznaní. Či nebude ľutovať, že mu to povedala. Či mu nebude vyčítať, že ju k tomu vlastne dohnal. Ale milovala ho, to jednoznačne. Ibaže, možno… ale hovno.
Jeho pochybnosti zmizli v momente, ako ju zbadal. A ako ona zbadala jeho. Možno bola rozpačitá, ale jej jasné oči hovorili za všetko. Takú iskru v nich ešte nevidel.
„Ahoj,“ hlesol s úsmevom. Nahol sa k nej, aby ju mierne pobozkal, ale ona mala odlišný názor. Objala ho okolo krku a vášnivo pobozkala. Až tak vášnivo, že si barman Frank musel s úškľabkom odkašľať. Predsa len bolo krátko popoludní, takéto niečo sa uňho dialo vo večerných hodinách.
„Ahoj,“ šepla, keď sa od seba odtrhli. Prevrátila oči smerom k Frankovi a potom sa sústredila už len na Harryho. „Chýbal si mi.“
„Poď,“ chytil ju za ruku a viedol do bočnej miestnosti, kde bola reštauračná časť. V tomto čase takmer prázdna. Videli len triafačku od Fénixov so strážcom od Strák, ako sa k sebe majú. Zamávali si navzájom.
Sadli si na miesto, na ktorom už niekoľkokrát sedeli. Horlivý čašník ich veselo pozdravil a pýtal sa, čo si budú priať. Harrymu to bolo vcelku jedno, ale Ginny si objednala svoje obľúbené cestoviny a on sa prispôsobil.
„Ginn,“ spustil, keď čašník odišiel ku kuchyni. „Vážim si toho, že si mi to povedala,“ rečnil s pohľadom upretých do jej očí. „Vážne. Teraz už viem, aké hrozné to pre teba musí byť a vážim si tej dôvery, ktorú si do mňa vložila. Ja… určite to nikdy nikomu nepoviem, tým si môžeš byť istá. A povedal som… aj keď neviem ako, ale proste sa pokúsim ti pomôcť.“
„Ja viem, Harry,“ odvetila so slabým úsmevom. „Už keď som ťa prvý raz videla mi niečo hovorilo, že ti môžem veriť. Lenže… vtedy som ťa nepoznala,“ mykla plecami. „Ale ty si bol tak sakramentsky vytrvalý,“ mierne sa uchechtla. A on tiež. Vážne vyzerala byť v pohode a on sa zrazu cítil istejší.
Čašník im prilevitoval taniere. V čarodejníckej reštaurácii sa oplatí jesť. Nemusíte na jedlo čakať pol hodiny. Jedli v tichosti, pokukovali po sebe a usmievali sa. Bolo to príjemné ticho, také, akoby sprisahanecké.
„Ginny, premýšľal som,“ nadhodil, keď mali pred sebou kávu. „Vlastne celý tréning, dorážačka ma trafila trikrát,“ zaškľabil sa. „Myslím, že by sme na to mali ísť opatrne. Ty ma už proste nemôžeš nenávidieť, ani keby sme sa milovali. Neverím tomu, ale ty o tom nie si presvedčená. Spali sme vedľa seba dva razy. Síce ten jeden raz si nepamätáš, ale túto noc áno a myslím, že si ma nezačala nenávidieť. Bozkávame sa a podotýkam dosť vášnivo, takmer stále. A nezačala si ma nenávidieť. Viem, čo by si chcela povedať… ale to nie je to, o čo tu beží. Správne. Preto navrhujem, aby sme na to šli opatrne. Postupne, krok za krokom, akoby sme sa len spoznávali. Vieš, ako to myslím?“ zadíval sa na ňu. Celý jeho predslov prikyvovala. Mal pravdu, vo všetkom.
„Áno, viem,“ usmiala sa, len aby rozohnala jeho pochybnosti. „Ja len… veď vieš. Stačí mi tvoja blízkosť a moja túžba narastá,“ mierne sa mračila. „Neviem, či vydržím…“
„Aj nad tým som premýšľal, Ginny,“ horlivo jej skočil do reči. „Povedz mi, prosím, keď spíš s tými mužmi,“ sťažka z neho vychádzalo. Mierne sa červenala. „A keď je po tom… prečo ideš zvracať?“ nesmelo sa na ňu pozrel. Asi ho pošle do čerta.
„Vždy sa mi pred oči vráti jeho tvár,“ šepla zachmúrene a sklonila hlavu. „Spomienky a nechuť zo všetkého. Je to… akoby sa môj mozog zablokoval. A reagujem tak, ako reagujem,“ smutne sa zaškľabila. Pozrela sa naňho. „Nechcem, aby sa mi to stalo pre tebe.“
„Správne,“ prikývol. „A myslím, že sa to nestane, Ginny. Tých mužov nepoznáš, ale mňa miluješ. Tvoj mozog nemôže popierať fakt, že by som tam bol ja.“
„Nie som si istá,“ zavrtela hlavou.
„Áno, dobre,“ chytil ju za ruky. „Ginny,“ šepol. Pozrela naňho. Našťastie neplakala. „Nechcem, aby sme to šli skúšať hneď teraz. Dokonca by som bol rád, aby sa to oddialilo čo najviac, aby si bola istejšia. Ale prosím, ak budeš cítiť, že to už nevydržíš, povedz mi to. Pomôžem ti.“
„Ako, Harry?“ nežne sa naňho usmiala.
„Ja neviem,“ mykol plecami. „Možno… by si sa mala skúsiť dotýkať len sama seba,“ navrhol. Sčervenela a sklopila pohľad k stolu. „Ginn, pre Merlina, je to úplne normálna vec. Pokojne sa o tom môžeme rozprávať. Keď sa naučíš dotýkať sama seba a starať sa tak o svoje potreby…“ Nech to bola akokoľvek samozrejmá vec o ktorej sa môžu rozprávať, aj tak bol červený ako paprika. „…budeš sa môcť uspokojiť hocikedy,“ šepol.
Pozrela sa naňho. Bol sladký, keď tak trepal z cesty. Teda, to čo hovoril, na tom bolo dosť pravdy a logickosti, to zase áno. Ale bolo zlaté, ako sa snažil povedať to dôstojne, zaobalene a diplomaticky.
„Harry, skúsila som masturbovať. Po každom orgazme som videla jeho, ako na mňa kričí, že v mojom tele umrelo naše dieťa a že si to telo nezaslúži žiadnu slasť. Že som vrah,“ vypľula zamračene.
„A to je blbosť,“ zamračil sa. Pozrela naňho. Mykol plecami. „Nemohla si za to, nemala si ani tušenia. To on je vrah, pretože hazardoval s tvojím životom a so životom vášho dieťaťa. Ako vôbec mohol? A keď už tak strašne chcel, mal ťa kontrolovať… Čo ja viem? Tajne, každé ráno, kedy si spala, mal skúsiť vyšetrovacie kúzlo, aby zistil, či mu už ten plán nevyšiel. A keby to zistil, mohol ti to povedať a teraz ste mohli byť šťastní. Ibaže je to kretén, ktorý si nezaslúži ani jednu tvoju myšlienku a nie bolesť a strach… a to všetko. Je to jeho chyba, je to blbec,“ neprestával sa mračiť. Potom si uvedomil, čo povedal a opatrne na ňu pozrel. Zamyslene sa naňho dívala.
„Môj rozum toto nechce akceptovať, vieš?“ hlesla.
„Viem a preto tu budem ja. Ginny, sľúb, že za mnou prídeš a ja tam budem. Bude tam moja tvár a nie jeho…“
„Ty sa chceš dívať na to, ako budem masturbovať?“ šokovane vyvalila oči.
„No a čo,“ mykol plecami. „Keby sme sa milovali, predpokladám, že by som pri tom bol aj ja a videl by som ťa… ak by som náhodou v tom okamihu nebol pohrúžený do vlastného orgazmu a nedokázal sa sústrediť na teba…“
Zmĺkol, pretože sa rozhihňala. A smiala sa tak srdečne, že sa musel uchechtnúť aj on.
„Čo?“
„Si strašne sladký, Harry,“ hihňala sa. Musela si zotrieť slzy smiechu.
„No to som, to máš pravdu,“ nevinne natiahol. „Ginny, sľúb mi, prosím, že už za tými chlapmi nepôjdeš,“ hlesol nešťastne. Po smiechu nebolo ani pamiatky. O toto ide. Je schopný vymyslieť hocičo, len aby… mu vlastne nezahýbala. Áno, to bolo celkom logické a pochopiteľné. Nečudovala sa mu. Nie po tom všetkom, čo si povedali.
„Strašne si mi skomplikoval život, Harry,“ vyriekla smutne, ale aj tak s úsmevom. „Ehm, myslím, že keby som sa s tebou v ten prvý večer vyspala, mala by som pokoj,“ neprestávala sa usmievať. „A ja som vlastne rada, vieš?“ pozrela naňho. „Videli sme sa, keď som mala trinásť. Si Siriusov krstný syn. Toto všetko mi bránilo to vtedy urobiť… a to je dobre,“ šepla.
„Takže?“ nervózne sa pomrvil. „Sľúbiš mi to? Pochop ma… umieram od žiarlivosti,“ zabrblal.
„Ja viem. Sľubujem, že za nimi nepôjdem,“ prehlásila s povzdychom. „Verím ti. Niečo vymyslíš. Budeš sa dívať na to, ako masturbujem,“ mykla plecami a zaškľabila sa. „No a čo? Keby sme sa milovali, predpokladám, že by som bola pri tom aj ja a bolo by mi jasné, že ma vidíš,“ nasilu sa zahihňala. „V prípade, že by si práve nedosiahol vrcholu a nebolo ti všetko úplne jedno.“
„Zvládneme to, Ginny,“ povedal Harry.
„Určite áno,“ privolila.
„A… pôjdeme na všetko pomaly, dobre?“
„No,“ nepozdávalo sa jej to. Opatrne naňho pozrela. Civel na ňu a ona znervóznela. „Akože sa ani nebudeme bozkávať? Alebo čo? Ako opatrne na to chceš ísť? Budeme sa mesiac vodiť len za ručičky? Prepáč, ale to sa mi nechce,“ založila si ruky cez prsia a nespokojne naňho gánila. Tentoraz sa musel on zachechtať.
„Si neskutočná,“ zavrtel hlavou.
„To ty si neskutočný. Mohol by si mať sex každú noc a miesto toho…“
„Prestaň,“ zamračil sa. „Toto počúvať nemienim.“
„Ale veď dobre,“ ovisli jej ramená. „Akurát to neviem pochopiť a uveriť tomu.“
„Milujem ťa, Ginny. Čo na tom nechápeš?“ pousmial sa. Pozrela naňho. A on sa usmial ešte viac.
„Práve preto si neuveriteľný, vieš?“ pousmiala sa. „Nemôžem uveriť, že mám také šťastie,“ hlesla.
„Tak to pozor,“ zatváril sa výstražne. „Ja mám aj mnohé záporné vlastnosti, po ktorých spoznaní si už nebudeš namýšľať, že máš šťastie,“ vážne nadvihol obočie.
„Aké? Nechávaš ponožky pri posteli? Alebo nechávaš hore záchodovú dosku?“ zahihňala sa.
„Mama ma naučila poriadku,“ hrdo prehlásil. „Sú iné kruté tajomstvá, ktoré skrývam,“ vyvalil oči.
„Si sladký ako panda, ty nemáš žiadne kruté tajomstvá,“ vyplazila mu jazyk.
„Veď uvidíš,“ neprestával varovať.
„Mám strach,“ zaškľabila sa.
„Musíš mať vždy posledné slovo?“
„Jasne.“
„Och, Merlin…“
„Ten za to nemôže, to moji rodičia,“ uchechtla sa.
A bolo ticho. Pozeral na ňu, videl, že ju pália na jazyku ďalšie poznámky. Uškrnul sa.
„Milujem ťa.“
„Aj ja teba.“
„A zase!“ nepozdávalo sa mu.
„To bola len odpoveď,“ obhajovala sa.
„Ginny!“
„Bez toho by uviazla konverzá…“ Nedohovorila. Pritiahol si ju k sebe a umlčal ju bozkom. Dlhým, pokojným bozkom, ktorým vyjadroval všetko, čo k nej cíti.
„Tak vidíš, že vieš mať aj posledné slovo,“ šepla zastretým hlasom.
„A som na to mimoriadne hrdý,“ zazubil sa.
A bolo znova ticho. Nevinne po ňom pokukovala a on sa obozretne mračil.
„Nebudeš mať posledné slovo?“ skúsil.
„Chcela som ťa nechať aspoň raz vyhrať,“ usmiala sa.
„Si potvora,“ zavrtel hlavou.
„Ktorú miluješ, mimochodom,“ pripomenula mu. „Správne.“ Dívali sa na seba a usmievali. Potom si ale spomenula, čo mu chcela povedať. Stiahla obočie.
„Harry, no ehm… chcem ťa o niečo poprosiť,“ sklonila hlavu.
„O čokoľvek.“
„Chcem, aby si povedal svojej mame, že o tom potrate vieš,“ zadívala sa naňho. Vyzeral nechápavo. Povzdychla. „Keď ma vtedy vyšetrovala, musela som jej to povedať. Prišla by na to a keby som nesúhlasila s vyšetrením, mohla si namýšľať hocičo,“ sčervenela. „Ja len… nechcem, aby si myslela, že som šla na potrat alebo čo. Nechcem, aby si o mne myslela niečo zlé, chápeš?“
„Áno, dobre,“ súhlasil okamžite. „Nie je problém. A! Ginny… moja mama sa ani ku Cathy nesprávala tak, ako k tebe a to ju poznala sedem rokov a boli sme spolu dva roky v relatívne šťastnom fungujúcom vzťahu. Má ťa proste rada,“ mrkol na ňu. „A to len po dvoch stretnutiach,“ usmial sa.
„To mi odľahlo,“ vydýchla. Vážne. Nechcela by, aby si o nej myslela niečo zlé.
16.8.2001 – 28.8.2001
V nasledujúcich dvoch týždňoch sa toho udialo vcelku dosť.
O najväčšie a najšokujúcejšie prekvapenie doterajšieho priebehu anglickej metlobalovej ligy sa postarali Kanóny, ktoré sa vďaka dvom víťazstvám vyšplhali na tretiu priečku za Netopiere a Harpye. Len tieto tri kluby zaznamenali jednu prehru. Ostatné tímy ich mali viac. A len horšie skóre ich držalo na treťom mieste.
Áno, Harry chytal strelu vcelku pravidelne, takže víťazili. Nanešťastie ich triafači neboli takí kvalitní, ako írske Netopiere alebo ženské Harpye. Mali dvestopäťdesiat bodovú stratu na Netopierov a na Harpye strácali dokonca šesťstoštyridsať bodov. A za Kanónmi boli Draci a United s deväťdesiat bodovou stratou a s dvomi prehrami. Kanóny vyhrávali, ale nedávali veľa gólov. A ani nedostávali, čo si reprezentačný tréner už konečne musel všimnúť.
Nech tak, alebo onak, Kanóny vyvolali v Anglicku ošiaľ. Verní fanúšikovia ožili a ožili aj tí, ktorí sa za fanúšikov pasovali v tom okamihu a viac menej kvôli Hawkovi. Našli sa noví sponzori, hráčom sa zdvihli platy (Ron povedal, že už nevyzerá vedľa svojej sestry ako chudobný príbuzný), kúpili sa nové metly, predávali sa suveníry, reklamné predmety a dresy. Najviac na odbyt šla, samozrejme, sedmička.
Harry bol milovaný. Ako verejnosťou, tak aj novinármi. Aké bolo sklamanie, keď sa v novinách objavila fotka jeho a Ginny pri jednej z ich prechádzok. Fanúšičky smútili, samozrejme. A novinári špekulovali, v ktorejže to chvíli vzplanul cit medzi Kanónom a Harpyou. A vôbec. Ako to, že v Harpyi vzplanul cit?
A tí dvaja? Skutočne sa do toho pustili opatrne. Harry pozýval Ginny na rande, ona mu občas uvarila večeru. Nikdy nespali v jednom z bytov spoločne. Vždy sa disciplinovane rozlúčili „pred večierkou“. Brávali DreamFlye a chodievali lietať do Brlohu. Ten, keď nebol zaprataný, bol celkom pokojný, tichý a prívetivý. Hoci sa tam Harrymu nechcelo ísť ani náhodou, Ginny ho prehovorila. Bola to jej rodina, ktorá nič nevedela a nechápala. A pokiaľ tam nebol Percy, bolo všetko v pohode. Pani Weasleyová sa mu ospravedlnila za ten výstup a už možno, skutočne možno sa zmierila s myšlienkou, že John Ross nie je a ani nebude.
Takže, buď chodili lietať, alebo chodili do Strely, či do kina, alebo sa prevážali autom (Ginny odmietala ponuku šoférovať Harryho Audi s tým, že ona si osud auta na plecia nevezme), či sa potulovali po prechádzkach. Počas spoločných chvíľok sa zamerali len na držanie sa za ruky, alebo objímanie. Bozkávanie, samozrejme. Nič však vášnivé. Len pokojné a láskyplné. Stálo ich to oboch dosť síl, podvedome sa však snažili osudovú chvíľu oddialiť.
Zmeny nastali aj v Lilynom pracovisku. Alebo teda… Severus sa vrátil z Mexika s tým, že tam majú skutočne smrteľne chorého vlkolaka, ktorý trpí, mimo spln, obrovskými bolesťami a vybavil na patričných úradoch súhlas s eutanáziou. Ibaže im nik nedal povolenie preniesť mŕtve telo z Mexika do Anglicka. Tamojšie ministerstvo mágie, alebo skôr jeden človek, ktorý bol blízkym priateľom Siriusa, pomohol zohnať priestor, kde by sa dala pitva vykonať. Takže si museli Lily s Hermionou naplánovať cestu do Mexika.
Dom Potterových, Godricova úžľabina, 29.8.2001
Lily naplánovala akúsi rozlúčkovo–zoznamovaciu večeru pred plánovaným odcestovaním do Mexika v Godricovej úžľabine. A nestíhala. Preto poprosila Harryho, či by jej nepomohol. Samozrejme, že privolil.
Stál v kuchyni za pracovným pultom spolu s Ginny a obaja mali na sebe Harryho staré košele. Fascinovane sa dívala, ako vytvára mäsové závitky.
„Prečo to vlastne nerobíš prútikom?“ nechápala. Vedľa nej krájal nožík vzorne zeleninu na presné a úhľadné dieliky. Začarovala ho.
„Lebo to neviem,“ mykol plecami a vložil na posledný kus mäsa slaninu, šunku a špargľu. Obratne ho zamotal a zaistil špáradlom. Utieral si ruky. „Tak,“ s úsmevom sa otočil k Ginny, ktorá naňho udivene hľadela. „Ginn! Som muž! Malo by ťa fascinovať, že som vôbec v kuchyni a nie udivovať, že tu nemávam prútikom,“ vytrčil bradu. Potichu sa zahihňala. „Mama ma učila muklovsky. V Amerike sa skoro všetko robí muklovsky. Samozrejme, keď chcela niečo spraviť rýchlejšie, čo pri jej práci bolo skoro stále, tak to robila prútikom. Ale ja nie.“
„Aha,“ prikyvovala stále sa potichu smejúc. „Ale aj tak, prútikom si veci uľahčuješ.“
„Určite áno. Ochutnaj toto, prosím. Či to netreba dosoliť, alebo čo…“ Vylovil z hrnca lyžicou trocha omáčky a fúkal ju. Díval sa jej do očí a ona mu pohľad opätovala.
„Je to výborné, nič tomu netreba,“ ubezpečila ho, keď zdegustovala omáčku. Spokojne odstavil hrniec z ohňa. Pristúpila k nemu a oprela si hlavu o jeho chrbát. „Máš vôbec nejaké chyby?“ spýtala sa zamyslene. A myslela to vážne. Zdal sa jej dokonalý a bez chyby. Uškrnul sa.
„Nooo, počkaj, porozmýšľam…“ otočil sa k nej a objal ju. Díval sa do stropu a tváril sa, že strašne húževnato rozmýšľa. „Možno, hm… ale to nie, to je úplne normálne. Alebo možno tamto…“ zamračil sa. „Ani to nie,“ zavrtel hlavou. „A čo tak… nie, ani to,“ pozrel na ňu a pokrčil plecami. „Nie, nemám, som úplne výstavný kus,“ uchechtol sa.
„Myslím to vážne,“ s úškľabkom ho odrela do ramena.
„Ginny, mám milión chýb. Nepochybujem, že sa čoskoro s nimi zoznámiš,“ hlesol a sklonil sa k nej. Hladne si vzal jej pery a ona mu úplne rovnako odpovedala. V ich ústach sa odohrávala bitka, ktorá zákonite musela prerásť do niečoho väčšieho. Neudržal sa, jeho ruky skĺzli z chrbta až na jej zadok, ktorý zovrel a pritisol si ju k sebe ešte bližšie. A ona slastne zamraučala.
„Som doma!“
Odskočili od seba, akoby sa popálili. V rýchlosti si utierala ústa do rukávu a s horiacou tvárou sa naňho dívala. Jeho nozdry sa rozšírili, ako sa snažil predýchať nával túžby.
„Pre Merlina! Čo si to na ňu navliekol?“ uchechtla sa Lily dívajúc sa na Ginny, na ktorej plantala Harryho stará, vyradená košeľa.
„Košeľu?“ mykol plecami.
„Aha, fakt,“ prikývla, akoby to skutočne musel byť on, kto jej to prezradí. „A nemohol si nájsť niečo moje?“ zavrtela hlavou. Potom sa poobzerala okolo seba. „Teda… vravela som len predpripraviť a vy ste to spravili skoro všetko,“ dívala sa na množstvo jedla všade naokolo.
„Ani zďaleka nie je všetko hotové,“ usmiala sa Ginny. „Ale čochvíľa bude, ak sa do toho pustia dva prútiky,“ zaškľabila sa na Harryho.
„To áno,“ prikývla dívajúc sa z jedného na druhého. „Harry, v pivnici sú škatule so zákuskami a nejakými koláčmi. Mohol by si ich priniesť?“
Neváhal. Pozrel na Ginny, ale tá sa už vybavovala s jeho matkou. Zbehol teda dole, aby sa v chladnej pivnici oprel o stenu a nešťastne sa po nej zviezol. Potreboval niekoľko minút, aby sa riadne upokojil. Keď sa vrátil aj so škatuľami, Ginny už pripravovala čarovne zväčšený stôl a Lily sa motala v kuchyni, kde sa venovala dorábaniu hneď niekoľkých druhov jedál.
„Počúvajte, vy dvaja,“ načala Lily po chvíli to, nad čím premýšľala už dva týždne. Obaja spozorneli. „Chcela som sa spýtať…“ pozrela na syna, ktorý sa usmieval a na jeho priateľku, ktorá otierala príbory. Na ňu sa zadívala dlhšie. Videla, že pod jej pohľadom zneistela. „Ste si vedomí toho, že vlastne porušuješ zákony tým falšovaním lekárskych správ? Spadajú totiž medzi úradné dokumenty,“ upozornila. Ginny náhle zbledla a Harry sa okamžite postavil k nej, aby ju objal okolo ramien.
„Viem to,“ priznala potichu a sklonila hlavu.
„A vieš, čo sa môže stať, keď sa to prevalí?“
„Mami, neprevalí sa to,“ Harry sa zamračil. „Nechceš to prezradiť, že nie?“
„Samozrejme, že nie,“ zagánila na syna. „Učila som ťa však, že lož má krátke nohy, nezabúdaj na to.“
Stíchla. Nevedela presne, o čo ide. Harry jej povedal, že o tom vie a ubezpečil ju, že to bola nehoda. Ginny o tom nemala tušenia a nikdy by na potrat svojvoľne nešla. Verila synovi a vlastne verila aj Ginny, keď sa jej priznala. A zrejme by ju neodsudzovala, ani keby sa sama rozhodla pre potrat. Alebo by ju za to určite neprestala mať rada.
„Pokiaľ to pôjde, tak to budem takto robiť. Lily, milujem metlobal a nemôžem oňho prísť,“ vypustila Ginny takmer prosebne.
„Ja viem, mám to doma dvojmo,“ prikývla. „Ibaže… nedalo by sa s tým prestať? Čo by sa stalo, keby… si nikdy nezačala s tým falšovaním?
„Harpye by ma vyrazili a nikto by ma nevzal,“ roztrpčene sa zaškľabila. „Tehotenstvo v metlobale je nemysliteľné. Doteraz sa nestalo, že by sa žena po pôrode vrátila. A potrat? Metlobal je tvrdá hra, pri ktorej je množstvo zranení. Ak sa na to žena dá, musí proste počítať s tým, že otehotnieť nemôže. Riskuje tým veľa. Ak potratí dobrovoľne, odsúdia ju, pretože sa zbaví dieťaťa kvôli metlobalu. A ak potratí pri metlobale, nechtiac, odsúdia ju tiež, pretože vedela, že otehotnieť proste nemôže,“ dívala sa na Lily. „A to platí vo všetkých kluboch, nielen u Harpyí. Keby sa to prezradilo, musela by som skončiť s metlobalom,“ povzdychla. Harry ju chlácholivo hladil po chrbte. „To je tvrdá daň pre ženy, ktoré sa rozhodnú hrať,“ šepla. „Ak chcú mať deti, proste musia prestať hrať.“
„Nikdy som metlobal nemala rada,“ Lily zavrtela hlavou. „A po tomto ho mám rada ešte menej,“ pozrela na syna. A potom znova na Ginny. „Ale je to všetko pochopiteľné. Ibaže, keď…“
„Keby sa to prevalilo, budem sa musieť priznať. A potom, možno, by ma neodsúdili,“ vyšlo z Ginny zúfalo. „Lenže, metlobal bolo to jediné, čo mi ostalo. Na dlhú dobu a ja…“
„Mami, nechaj toho, prosím,“ Harry sa na ňu uprene pozrel, keď pritiahol Ginny do náručia.
„Ja nechcem vyzvedať, verte mi. Ide mi ale o vás dvoch a nebola by som rada, keby ste si s tým zavarili,“ podišla k nim a zdvihla Ginninu hlavu. Pohladila ju. „Len nechcem, aby ste mali akékoľvek problémy. Obaja. Rozumieš?“ dívala sa jej do očí. Videla, že sa jej tam nazbierali slzy, ale neplakala. „Mám ťa totiž rada,“ pousmiala sa.
„Ja viem,“ opätovala jej úsmev. „Mám to pod kontrolou, nič sa neprezradí… možno nikdy.“
„Dobre,“ privolila Lily, aj keď sa obáv nezbavila. Vôbec. V súčasnom čarodejníckom svete existuje niekoľko overených spôsobov, ako zabrániť nechcenému tehotenstvu. A to dievča milovalo metlobal. Neverila, že by riskovala, alebo nebola zodpovedná. Muselo sa stať niečo vážne, po čom otehotnela. A Harry to vedel a nebol z toho nadšený, to na synovi videla, hoci nepovedal ani slovo. „No, tak sa pôjdeme pomaly umyť a prezliecť, nie? Tu je už takmer všetko hotové, už sa nezašpiníme,“ usmiala sa o niečo presvedčivejšie a odišla.
Ginny pozrela Harrymu do očí. Stále ju zvieral v náručí.
„Agáta bola vždy dobrá na pamäťové kúzla,“ hlesla potichu.
„Áno, ja viem,“ povzbudivo sa usmial. „Mama má strach, aby…“
„Samozrejme, že má strach,“ povzdychla a oprela sa oňho čelom. „A nečudujem sa jej. Tiež by sa mi nepáčilo, keby bol môj syn ohrozený nejakou spoluúčasťou…“
„Ginny, prestaň,“ prerušil ju. „O to vôbec nejde,“ zasunul jej ruku pod bradu a zdvihol si jej tvár k sebe. „Ide jej aj o teba, nemysli si. Má ťa strašne rada a nechcela by, aby sa ti niečo stalo… hocičo. Viem to, poznám ju,“ snažil sa o presvedčivý úsmev.
„Aj ja ju mám rada a štve ma to, všetko…“ zamračila sa.
„Bude to v pohode, ver mi.“ Sklonil sa k nej. Dal jej ale pusu len na líce. Nechcel, aby sa v nich znova rozprúdila tá čoraz ťažšie ovládateľná túžba. „Bež do kúpeľne na prízemí, ja počkám.“
O necelú hodinu bolo všetko pripravené. James musel nakoniec čarovne zväčšiť aj miestnosť, kde sa nachádzal dlhý, jedálenský stôl. Lily proste zatúžila, aby sa zoznámili všetci so všetkými z ich okruhov. Samozrejme prišiel Sirius s Clarou a Moonym. James pozval Gwenog a Seamusa Finnigana, ktorý sa stal jeho akousi predĺženou rukou na ministerstve. Samozrejme s povolením vedúceho oddelenia. Harry okrem Ginny pozval aj Rona. Tiež chcel, aby sa zoznámil s jeho rodinou. No a Lily, okrem všetkých svojich spolupracovníkov a Horacea zavolala aj Severusa. A on prijal už len pre to, že to mohla byť vcelku zábava.
„Hermiona?“ Ginny sa s úsmevom rozžiarili oči, keď zbadala bývalú spolužiačku. Stála spolu s Harrym a Seamusom a práve preberali ich nadchádzajúci súboj s Egyptom.
„Ginny,“ usmialo sa dievča, ktoré práve prišlo. „Rada ťa vidím,“ dievčatá sa objali. „Lily mi o tebe rozprávala, že chodíš s jej synom,“ kútikom oka pozrela na Harryho. „Seamus,“ usmiala sa na Finnigana.
„Merlin, Hermiona, ty si ale… opeknela?“ zazubil sa Seamus a podávali si ruky.
„Ahoj, ja som Harry,“ natiahol k nej ruku aj Harry. Tak toto bolo to dievča, ktoré mu chcela jeho mama vnútiť?
„Hermiona,“ krátko prikývla. „Lily o tebe dosť rozpráva,“ usmiala sa.
„Ubezpečujem ťa, že klame,“ zaškľabil sa. „Vy sa všetci poznáte?“
„No jasne, svet je malý,“ uchechtol sa Seamus.
„Prečo si mi nepovedal, že tvoja mama spolupracuje s Hermionou?“ Ginny naňho pozrela mierne vyčítavo.
„Asi som zabudol?“ mykol plecami.
„To bude tým, že on moju prácu nejako… nevníma,“ nahla sa k nim Lily. „Harry, toto je Severus Snape, môj bývalý spolužiak a priateľ. Vybavil nám tú prácu v Mexiku,“ povytiahla obočie.
Harry pozrel na vysokého, bledého muža s krivým nosom. Počul, ako Ginny aj so Seamusom ticho zaúpeli.
„Myslím, že som o vás už počul,“ prikývol Harry a natiahol k Severusovi svoju pravicu.
„Stavím sa, že od vášho otca a Blacka,“ vyprskol. Lily ho drgla do ramena. Harry sa zoširoka usmial.
„Áno, to je ono, správne,“ stisol mu ruku. „Už si spomínam…“
„Iste,“ Severus si ho pozorne prezeral. „Určite spievali samé chvály,“ krivo sa uškrnul a pozrel na ostatných. Tí ho nesmelo pozdravili. „Och, Merlin, vracajú sa moje staré nočné mory? Slečna Weasleyová, pán Finnigan, Hermiona… Vytiahnite odniekiaľ ešte nejakého Chrabromila a budem zvracať,“ hral nevoľnosť. Lily ho už poriadne tresla po paži.
„Tam ide,“ povzbudil ho Seamus so škodoradostným úškrnom.
„Ale nie, prečo on?“ povzdychla Hermiona. Ginny sa na ňu pozrela a zahihňala sa. Hermiona ju prebodla pohľadom.
„Dobrý večer,“ pozdravil ich Ron.
„Mami, toto je Ron Weasley,“ predstavil kamaráta a díval sa, ako Severus radšej prchá, Hermiona sa tvári, že je jej zle a Ginny sa stále hihňa spolu so Seamusom. Ron mrkol na Seamusa a keď zbadal Hermionu, prevrátil oči.
„Teší ma, pani Potterová.“
„Som rada, že konečne poznávam Harryho kamaráta,“ usmiala sa Lily.
„Ďakujem za pozvanie,“ Ron sa usmial. Hoci vďaka patrila Harrymu, vedel ako sa má správať. Lily sa usmiala a ospravedlnila. Musela ísť za Severusom a kontrolovať ho.
„Prečo, pre Merlina, zo všetkých ľudí na svete, práve ty?“ vyprskla Hermiona na Rona.
„Pozri sa na mňa. Vyzerám snáď šťastne, keď ťa vidím?“ odprskol jej naspäť.
„Páni, keď toto budem hovoriť Deanovi, neuverí mi,“ chechtal sa Seamus.
„Ehm, čo sa tu deje?“ spýtal sa nechápavo Harry. Díval sa, ako sa Hermiona otočila na päte a kráčala k Blaisovi a ostatným kolegom.
„Staré, školské neresti,“ zazubil sa Seamus. „Ron, počúvaj…“ začal mu niečo hovoriť.
„Poď,“ Ginny ho chytila za ruku a šli k stolíku, na ktorom bol rozložený alkohol. Stále vyzerala mimoriadne pobavene. „V škole sa neznášali. Stále sa hádali. Ona zodpovedná knihomoľka a on flákač, ktorého zaujímal len metlobal. Zhoršilo sa to, keď sa stali prefektmi. Museli spolupracovať, ale… bývalo to dosť drsné. Aj keď všetci vedeli a videli, ako po sebe idú,“ zahihňala sa. „Myslím, že Ron bol do nej blázon a platilo to aj naopak,“ pozrela sa mu do očí. „Keby si mi povedal, varovala by som ťa. A keby si povedal Ronovi, že tu bude Hermiona, zrejme by ani neprišiel.“
„Tak je vlastne dobre, že som zabudol, nie?“ nevinne sa uškrnul. „Snáď sa nepobijú alebo niečo.“
„K tomu určite nepríde. Neboj. To sa skôr pobijeme so Snapeom,“ prevrátila oči. „Myslela som si, že po Rokforte budem mať od neho pokoj. A aha…“
„Robil ti problémy?“ zamračene sa zadíval na druhú stranu miestnosti, kde Lily so Severusom diskutovali s Horaceom.
„On robil problémy všetkým, okrem Slizolinu.“
„Uhm, tie vaše štyri fakulty,“ prikývol. O Rokforte mu povedala už skoro všetko.
„Áno. A hlavne Chrabromil neznášal,“ uchechtla sa. „Nakoniec som ale spravila aj MLOK z Elixírov, takže sa vlastne nemusím sťažovať.“
„Čosi som o ňom počul. Mal pravdu… od otca a Siriusa, keď si boli istí, že ich mama nepočuje,“ zasmial sa. „Nemali ho príliš v láske a on ich city opätoval.“
„No, ani sa im nedivím,“ zavrtela hlavou.
Neďaleko od nich sa rozprával Snape so Slughornom a Lily. Tá dostala sľub od všetkých, že sa budú správať dospelo a že nebudú vyťahovať staré spory. Sirius stál na opačnej strane s Jamesom, Remusom a Gwenog a viedli svoje rozhovory. Hoci Moonyho metlobal zase až tak nezaujímal.
O niekoľko chvíľ už všetci sedeli za stolom, ktorý zaplnila Lily s pomocou Clary a Ginny. Jedla bolo dosť, stôl sa prehýbal a Ginny to pripomenulo dobré chvíle v Brlohu, kedy sa všetci bavili ešte normálne a bez starostí.
„Tie mäsové závitky sú úžasné, drahá Lily,“ nadchýnal sa Horace.
„No, vlastne varili Harry s Ginny, nie ja,“ usmiala sa Lily. „Keď som prišla domov, bolo už všetko pripravené.“
„Výborné, drahé dievča,“ Horace mrkol na Ginny.
„Vlastne varil Harry, ja som len asistovala,“ ozrejmila. Všetci sa pozreli na Harryho. Porozhliadol sa.
„Pri odchode vám môžem dať recepty,“ zaškľabil sa na nich.
„Takže nielen stíhač, ale aj kuchár?“ Gwenog nadvihla obočie.
„Áno, môj syn sa mi mimoriadne podaril,“ natiahol James.
„Z polovice,“ zaceril sa naňho Sirius. „Tej metlobalovej.“
„Aj to je úspech, nie?“ mykol plecami.
„Rozhodne,“ zavŕkal Snape s úškabkom. „No vážne,“ mykol plecami, keď sa naňho všetci pozreli. „Dokonca aj ku mne sa dostali zvesti o úspechoch mladého pána Pottera v Spojených štátoch a tiež tu. A dokonca viem aj to, ako si Anglicko robí nádeje na majstrovstvách sveta. Že je metlobal hlúposť, to je už len môj osobný názor,“ nevinne dodal.
„Áno, ide o vec názoru,“ prikývol James. Lily sa naňho varovne zadívala, preto nepokračoval.
„Každý máme nejakú špecializáciu,“ nadhodila Gwenog. „Niekto metlobal, niekto elixíry…“
„A preto je toto stretnutie také zvláštne,“ rozhliadal sa Horace. „Polovica metlobalistov, polovica milovníkov elixírov,“ usmieval sa.
„A všetci si skvele rozumieme,“ prikývla Lily.
„Protiklady sa zvyknú priťahovať,“ uškrnul sa Sirius. „Pozrite na Jamesa a Lily. Kto by si kedy pomyslel, že by ich niečo mohlo spájať? A ako si rozumejú,“ dodal s úmyslom vŕtnuť do Snapea. „Opakom sa zdá byť Hawk a Ginny… tí majú spoločný záujem.“
„Aj tam je istý protiklad,“ Gwenog natiahla krk ku svojej zverenkyni. „Harpya a Kanón,“ s úškľabkom zavrtela hlavou. Ginny prevrátila oči.
„Harpya a ktokoľvek…“ uchechtol sa Ron.
„Takže aj oni predstavujú to staré, známe porekadlo o protikladoch?“ Lily sa na oboch usmiala.
„Nie, myslím si, že my sme skôr výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Úplne najúžasnejšia a najlepšia výnimka,“ mrkol na Ginny, ktorá naňho pozrela a mierne sčervenela.
Lily bola rada, že večera prebehla v celkom pokojnom duchu. Začal ich zabávať, alebo možno nudiť, Horace svojimi historkami z minulosti. Po večeri sa vytvorilo pár skupiniek, ktoré však neboli zmiešané. Páčilo sa jej to. Boli tu ľudia blízky každému členovi jej rodiny, takže si každý prišiel na svoje. Nevedela si predstaviť Jamesa, keby pozvala len svojich kolegov. Alebo Harryho. Keby si tí dvaja spravili vlastný večierok, tak by tam asi ona zošedivela. Takto to bolo fajn. A samozrejme, Severus sa prakticky nedostal do blízkosti Jamesa a Siriusa.
„Hm, zrejme si našla verného obdivovateľa,“ zabrblal Ron dívajúc sa na Hermionu, ktorá sa smiala na niečom, čo jej rozprával Zabini.
„Pozvi ju na rande, protiklady sa predsa priťahujú,“ nadhodil Harry.
„Zbláznil si sa?“ vyvalil oči. „Najskôr by sme sa zabili skôr, než by sme vôbec vykročili.“
„Ale také hrozné to nebude. Videl som, ako sa na teba, počas večere, párkrát pozrela,“ povytiahol obočie.
„Ty si si určite nič nevšimol,“ zaceril sa. „Celú večeru si visel pohľadom na mojej sestre, tak nekecaj. To ti skôr Ginny dala pár rád, ako do mňa zabŕdať, nie?“
„Nie,“ zaprotestoval presvedčivo. „Vážne som si všimol.“
„Tak si daj ešte whisky, aby si si nevšímal,“ natiahol s úškrnom. „A inak čo? Vy dvaja? Ste na dobrej ceste?“ vyzvedal.
„Dúfam,“ mykol plecami. „Zatiaľ sa nič nestalo.“
„Chce to čas.“
„Zrejme…“
„Ron, Gwen má pre teba novinu,“ usmievala sa Ginny, keď k nim pristúpila aj so svojou trénerkou. Okamžite sa chopila Harryho ruky a preplietla si s ním prsty. Vyzerala šťastne a spokojne. Niečo ju veľmi potešilo a Harry bol za to rád.
„Áno?“ spýtal sa Ron a podozrievavo pozrel na Gwenog. „Rozhodne to bude krutá a bolestivá novina,“ zaškľabil sa.
„Záleží na tom, ako sa kto na vec pozrie,“ mykla plecami. Metlobalisti, okrem toho, že medzi sebou súložili ako zajace, sa tiež vo veľkom podpichovali a zabŕdali do seba. „Odborná verejnosť by to mohla brať ako krutú a bolestivú novinu,“ natiahla. Ron okamžite spozornel. „James sa rozhodol vyskúšať aj iných hráčov a Kanónom sa v poslednej dobe celkom nepochopiteľne darí. Pôjdeš do Egypta ako náhradník Woodovi…“