Ako povedala, tak aj spravila. Aj keď sa viacerí divili a Severus skonštatoval, že je všetko v poriadku, u muklov bývalo bežné, že tehotnú ženu sledovali aj celé tehotenstvo. Respektíve, že bola hospitalizovaná dlhú dobu. A Hermionino tehotenstvo bolo od začiatku vyhlásené za rizikové. Každopádne, ak nie Poppy či Goldstein, jej matka sa rozhodla bdieť nad dcérou dňom i nocou. Harryho to trocha upokojilo, hoci sa bál.
A bál sa aj Draco, ktorého napokon Poppy prepustila. Síce sa vrátil do školy, ale manželku sledoval veľmi pozorne. Až tak pozorne, že vynechával súboje, tréningy aj kurzy. Jeho manželka a dieťa boli prioritní.
Viktora prepustili až po týždni. V momente sa vrhol spolu s Arturom do tajgy, aby hľadali miesto s poslednými Slizolinovými obludami. Napokon sa všetko, ako tak, ustálilo.
——
Voldemort sedel zamračene na svojom tróne po tom, ako rozpustil davy svojich verných. Bol nahnevaný, veľmi a hrozivo. Prišiel do Južnej Ameriky neskoro. Všetko to, čo mu zanechal Slizolin, bolo mŕtve. Nemohlo to umrieť dávno a rozhodne to nemohlo umrieť prirodzenou cestou. To neexistovalo. Rovnako ako Scortrangs, aj toto mu zanechal Slizolin s tým, že keď príde tá pravá chvíľa, tak si to podmaní a bude mu to slúžiť. Ale rovnako, ako pri drakoch, aj tu platilo, že niekto poznal kúzlo, ktoré mu jeho obludy zničilo. A bolo vcelku jasné, kto sa o to pričinil.
„Volal si ma, otče?“ spýtal sa Dacian, keď vošiel do vyprázdnenej rokovacej siene. Nemohol si nevšimnúť, ako smrťožrúti v rýchlosti prchajú za svojimi povinnosťami, alebo a to skôr, sa tvária, že nejaké povinnosti majú. Jeho otec musel byť nahnevaný a niekoľkých určite mučil.
„Áno, predstav si,“ vyštekol ani sa naňho nepozrúc. „Ako to pokračuje s kliatbami?“
„Presne tak, ako som aj predpokladal. Belle sa podarilo za mesiac naučiť len jednu,“ zamračil sa.
„To ja až taká tupá?“ vyštekol. Výraz jeho syna ho v tom ubezpečil. Prevrátil oči. „Je to jedno. Čo potrebujem vedieť, viem. Čo potrebujem mať, budem mať. Viac toho nepotrebujem. Porazíme ich ľahko,“ zasmial sa.
Dacian sa k nemu pridal trocha nesmelo. Iste, víťazstvo bolo takmer isté, aj keby zaútočili hneď teraz. Len si nemyslel, že by to malo byť až také ľahké, ako si to myslí jeho otec. Možno, keby smrťožrúti vedeli to, čo vie on. Zámerne však Bellu učil zle. Zavádzal a podvádzal, aby sa to nenaučil nikto, okrem jeho samého a aby mal výhodu na svojej strane. Oni sa postarajú o hrad a on sa potom postará o otca. Bolo mu jasné, že ak zvíťazia, jeho otec mu nedovolí nič, ak ho aj nechá náhodou žiť. Nemal svedomie, nemal žiadne city, k nikomu a ničomu. On sám si musí zaistiť svoju budúcnosť.
V prvom rade je potrebné odstrániť Snapa, aby sa mohol odstrániť Potter a tým vyhrať nad hradom a podmaniť si ho. K tomu otca a lojalitu smrťožrútov potrebuje. Potom bude stačiť, aby si ho otec držal blízko a on vedel, že si ho bude držať blízko do posledných chvíľ. Potom bude potrebné odstrániť aj jeho.
Nevedel presne prečo, ale toto všetko súviselo so Slizolinom, teda aj s ním. Vedel, že Pottera musí odstrániť jeho otec. Dobre, to mu umožní. K tomu je potrebné najprv zabiť Snapa. Jeho otec sa nejakým spôsobom postará aj o to. Vlastne spraví všetku špinavú prácu, aby on nakoniec zlízol smotanu. Jeho smiech sa stal presvedčivejším.
„Priprav sa, syn môj,“ natiahol Voldemort po chvíli. „Je možné, že ťa najbližšie vezmem so sebou.“
Aj Voldemort mal svoj plán. Vedel, kto mu zabil obludy v Južnej Amerike. Potter. A spolu s ním tá jeho banda. Vedel, čo mu zanechal Slizolin a ktoré zaklínadlá ovládajúce obludy fungujú. Vedel, že sa pokúsia prekaziť mu získanie aj posledných oblúd. Ako na to prišli, odkiaľ poznajú zaklínadlá, to netušil. Teda, ryšavec kedysi vravel o Bystrohlavovej kúzlach. Dobre, to boli kúzla. Ako sa im ale podarilo zistiť, kde sa obludy nachádzali, to nevedel. A nepotreboval to vedieť. Spraví všetko preto, aby sa k nim dostal skôr ako oni. A keď sa mu to nepodarí, nevadí. Vyhral by, aj keby zaútočil hneď. A on… On pôjde s ním. Cítil, že by preňho mohol byť veľmi užitočný.
Tak či onak, Voldemort cítil, že sa blíži koniec. A bude to zdarný koniec preňho. Svojho syna už tiež dlho potrebovať nebude.
Teraz sa jeho pozornosť zameria na posledné obludy. Rovnakú pozornosť tomu venuje aj banda okolo Pottera. Existuje istá šanca, istá možnosť. Tak nejako tušil, že teraz bude mať Slizolina na svojej strane a že mu bude všetko hrať do karát.
——
Po týždni od Krumovho prepustenia z ošetrovne a po jeho vrhnutí sa do tajgy, sa malo uskutočniť ďalšie kolo Pohára Osloboditeľov, ktoré bolo najprv zrušené a potom preložené kvôli akcii v Južnej Amerike.
Harryho a jeho tím sa to tentoraz netýkalo. Ešte pred týždňom si to rozdali dve družstvá z hradu a Bifľomoru sa konečne podarilo vyhrať. Zdolal Bystrohlav 310:170 len vďaka chytenej strele. Tento týždeň sa mal ale uskutočniť šláger a on veľmi držal palce svojej manželke, aby sa jej podarilo zdolať Viktora Kruma. Mala oproti jeho meraniu síl s bulharským stíhačom výhodu. Bola oveľa menšia a ľahšia, než Krum a mala oveľa lepšiu metlu. A bola vo forme, ako sama tvrdila a tiež nebola len prednedávnom vystrábená z účinkov jedu. Mala by vyhrať. Hoci nemala toľko skúseností, ako Viktor.
Nervózne sedel na štadióne a čakal na zahájenie zápasu. Draca museli takmer odtrhnúť od postele jeho manželky a zaprisahával každého, že keď porodí počas jeho neprítomnosti, tak povraždí všetkých. Samozrejme to nemyslel vážne. Asi.
Hoochová odštartovala zápas a celý štadión fandil Chrabromilu. Zameral sa len na sledovanie stíhačov. Jeho manželka hneď od začiatku rezko prelietavala nad štadiónom a jastrila po strele. Krum zvolil takmer až lenivé a flegmatické tempo. Tváril sa, že je mu to jedno, ale každému bolo jasné, že je napnutý k prasknutiu. Už raz prehral. Dobre, bol to Harry Potter, ale ďalšiu prehru si dovoliť nemohol.
Zápas trval už hodinu, Chrabromilčania na tom boli lepšie, boli zohratejší a aj keď bol Draco zjavne roztržitý, nepokazil vôbec nič. Prvé naháňanie strely sa uskutočnilo po vyše hodine. Bolo to však márne stíhanie. Strela zmizla stíhačom z dohľadu po pár minútach leteckých závodov a bolo vidieť, že obaja vo vzduchu zahrešili. Harry stisol zuby. Severus vedľa neho občas hodil nejaký komentár, ale nevšímal si ho príliš. Vedel, že jeho strýko fandí, ak nie Chrabromilu (vlastne určite nie Chrabromilu), svojej neteri fandí určite.
Nakoniec sa dočkali skutočnej stíhačskej drámy. Rýchlosť Blesku bola v tomto prípade veľmi vítaná a potrebná. Ginny síce strácala pri vývrtkách a obratoch. Bola to výborná triafačka a len dobrá stíhačka. S Krumom sa rovnať nemohla. Ale vždy ho dokázala dobehnúť, keď leteli priamo. Pri tom si Viktor pomôcť nedokázal. Pre Chrabromil bolo dobré, že sa finálový letecký súboj odohral akoby v cieľovej rovinke. Obaja leteli s natiahnutými rukami rovno a hoci bola menšia a jej ruka nedosiahla tak ďaleko, ako Viktorova, Blesk spravil svoje a ona ho predbehla.
Chrabromil, a vlastne celý štadión, oslavoval. Krum utrpel ďalšiu porážku. Samozrejme ho ospravedlňovala trojročná tréningová absencia, zohratosť Chrabromilu, pomalšia metla, nedávne ochorenie. Ale prehral a nikto už nepochyboval o tom, že sa o víťazstvo popasuje bývalý a súčasný chrabromilský tím.
Oslava po víťazstve bola podobná tej predchádzajúcej. Pokým sa Draco okamžite vrhol na ošetrovňu, aby zistil, že sa za tú dobu ešte otcom nestal, dvojčatá si vyložili svoju sestru na ramená a za sprievodu veselého spevu takmer celého Rokfortu ju niesli do hradu.
Pozorovatelia nad hradom toto všetko videli a pochopili, že nech sa deje vo svete čokoľvek, Rokforťania sa ešte stále dokážu baviť.
——
V pondelok, devätnásteho apríla, skúšal profesor Potter siedmakov a ich zvládnutie splývacieho zaklínadla. Väčšina ho už ovládala, vrátane jeho manželky a Draca, či Luny, ale našlo sa niekoľko jednotlivcov, ktorí ho ešte riadne nevedeli. Práve ho znova trpezlivo vysvetľoval a ukazoval na Colinovi Chloe Shullovej, keď do triedy vpadol Seamus.
„Prepáčte, že vyrušujem,“ zaškľabil sa na Harryho. Potom očami pohľadal Draca. „Hermiona…“
„Čo je s ňou?“ okamžite bol na nohách a zbledol ešte viac, čo bol takmer biologický zázrak.
„Ehm, začala rodiť,“ hlesol do stíchnutej učebne. Všetky oči sa v momente ocitli na Dracovi, ktorý najprv civel na Seamusa a potom pozrel na svojho profesora.
„Bežte, pán Malfoy,“ ani to poriadne nedopovedal a Draco zmizol vo dverách. „Ehm,“ Harry sa mierne uškrnul, hoci si začal robiť obavy aj on. „Po obede máte Elixíry, pokiaľ sa nemýlim. Som si istý, že riaditeľ pána Malfoya ospravedlní,“ vravel to vlastne Seamusovi, ktorý prikývol a s úškrnom zavrel dvere.
„Tak z Draca sa stane otec,“ zasmial sa Colin. Okamžite sa všetci uvoľnili a začali sa pochechtávať. Dobrosrdečne.
„Pokračujeme vo vyučovaní,“ napomenul ich Harry. Nervózne pozrel na Ginny. Tiež nevyzerala najpokojnejšie. „Slečna Shullová…“ otočil sa k nej, aby pokračoval tam, kde skončil.
O necelú polhodinu doobedňajšie vyučovanie skončilo.
„Myslíš, že by sme tam mali ísť aj my?“ spýtal sa Ginny. Zahryzla si do pery.
„Chcela by som tam byť, samozrejme. Ale myslím, že to neponáhľa. Ráno nemala ani kontrakcie, môže to trvať dlho.“
„Takže?“
„Takže sa v kľude naobedujeme, ja pôjdem na Elixíry a ty si môžeš užiť piatakov a prvákov.“
Ginnina teória sa ukázala ako správna už na obede, keď tam našiel sedieť úplne pokojne Severusa, vychutnávajúceho svoj obed.
„Hermiona rodí,“ zamračil sa. „Si jej liečiteľ, nemal by si tam byť?“
„Hermiona začala rodiť,“ upresnil ležérne. „Videl som ju pred pár minútami, kontrakcie nie sú časté, všetko je v poriadku. Odučím si to, čo mám a keď to bude nevyhnutné, budem tam. Poppy to zatiaľ zvládne.“
„Vážne?“
„Vážne, jedz. Stačí, že panikári Malfoy, Molly a Grangerová. Nemusíš byť s nimi solidárny a nemusíš mi píliť nervy ešte aj ty.“
„Dobre, no,“ neprestával sa mračiť. „Len že…“
„Jasne, jedz,“ pristrčil k nemu misu s mäsom.
„No a…“
„Všetko bude v poriadku. Jedz a buď ticho.“
„Dobre.“
Rezignovane sa pustil do obedu. Disciplinovane mlčal. Takmer cítil, ako sa novinka šíri Veľkou sieňou, ako si všetci šepkajú a odovzdávajú informáciu. Ich spolužiakovi a ich profesorke sa onedlho narodí dieťa. Syn, ako sa dozvedeli. Veľmi zvláštna a zaujímavá situácia, ktorú ale všetci rešpektovali. Pozrel na Ginny. Aj ona vyzerala, že by sa veľmi pekne vedela predstaviť na Základni na ošetrovni, ako tu. Ešte je ale čas.
Keď o tri hodiny neskôr vstupoval na ošetrovňu, Hermiona mala práve jednu z radov kontrakcií a jej výkrik ho vydesil a šokoval. Severus ju skontroloval a vyhlásil, že je ešte čas. Hermiona, ktorá sa práve spamätala z bolesti, ho poslala do čerta.
„A bude to horšie,“ Severus sa mierne ušknul.
„Čo tým myslíš?“
„Že sa bude bolesť stupňovať a zintenzívňovať, Potter,“ zamračene zagánil. „Nikdy si nepočul nič o pôrode?“
„Nie,“ mykol plecami. „Kde by som mal počuť o pôrode? U Dursleyovcov? V Rokforte?“ zaprskal nervózne.
„Vyzerá to dobre,“ usmiala sa Ginny, keď k nim pristúpila.
„Čo je na tom dobré?“
„Pôrod prebieha tak, ako má. Dieťa ani matka nie sú ohrozené,“ prevrátil oči Severus. „Ginevra, prosím, upokoj ho. Vrátim sa k pacientke.“
„Harry, je to normálne,“ Ginny ho chytila za ruku a odviedla na bok. Jej manžel bol zelenkavý. Nebol v blízkosti, keď rodila Tonksová a keď rodila Fleur, tak… „Je to prirodzený proces, ktorým prichádzajú na svet deti. Matka si to musí odtrpieť. Ešte je skoro, ale dostane elixír od bolesti, pretože to bude horšie.“
„Dobre, dobre,“ prikývol a sadol si. Sprudka sa nadýchol. „Len sa mi nepáči, že tak trpí.“
„Zabudne na to,“ usmiala sa a prisadla si k nemu. Neveriacky na ňu pozrel. „Väčšina matiek zabudne na bolesť v momente, keď uvidia svoje dieťa…“ stíchla. Začuli, ako Hermiona krikom posiela Draca do čerta a viní ho za to. Ginny sa potichu zasmiala. „Aj toto je normálne,“ pozrela na Harryho, ktorý bol pre zmenu bledý. „Nechcel by si ísť na vzduch? Pár hodín to ešte potrvá.“
„Ja neviem,“ zavrtel hlavou. „Čo ty?“
„Budem tam, pokým nás tam Poppy a Severus nechajú. Potom nás aj tak vyrazia. Ale, chcem tam byť.“
„Dobre,“ vydýchol. „Keď ti to nevadí…“
„Nevadí, nemohla by som byť inak liečiteľkou, nie?“
„Zabudol som.“
„Dobre,“ vtisla mu bozk na líce. „Vráť sa tak, hm, za tri hodiny. To už asi pôjde do tuhého, podľa predpokladov.“
„Za tri hodiny,“ prikývol a díval sa, ako odchádza. Zrazu tam bolo ticho a on chcel zmiznúť skôr, ako sa to ticho prelomí.
Chcel vyraziť zo Základne preč. Niekde von, na vzduch. Rozmyslel si to. Šiel za Tonksovou a Sebastianom. Našiel v jej byte však len pani Finniganovú, ako sa baví so Sebastianom, pokým Tonksová dohliadala na tréningy vonku. Jeho krstný syn veselo vypískol, keď ho zbadal a radostne k nemu utekal.
Nakoniec sa upokojil. Strávil tri hodiny so svojím krstným synom. Vedel však, že by mal byť tam. Možno ho jeho najlepšia kamarátka práve teraz nepotrebuje, ale mal by tam byť.
Keď sa vrátil pred ošetrovňu, bola zavretá a všetci čakali nervózne vonku.
„Ako?“ spýtal sa Ginny.
„Už len chvíľu.“
„Prečo nie je nič počuť?“ spýtal sa zmätene. Ginny naňho pobavene pozrela.
„Že by použili umlčovacie kúzlo?“
„Aha, áno,“ prikývol a díval sa do napätej tváre nastávajúceho otca. Potom sa poobzeral okolo seba. Boli tam Grangerovci a Molly, Angelina, Alica a Katie, dvojčatá.
„Ešte nič?“ zadýchane sa spýtala Tonksová, ktorá pribehla zvonka. Všetci zavrteli hlavou. Pristúpila k svojmu bratancovi, aby ho poplieskala po rameni a niečo mu ticho hovorila. Draco intenzívne prikyvoval.
„Whisky?“ dvojčatá vytiahli spod habitov fľašu a natrčili ju k Dracovi. Zavrtel hlavou.
„Neskôr,“ vyliezlo z neho tak nemalfoyovsky, až Harry spozornel.
„Bude to dobré, deti. Určite,“ Molly smrkla a postavila sa. „Nebude to už dlho trvať.“
„Trvá to už od rána,“ upozornili dvojčatá.
„To je úplne normálne. Keď som rodila Billa…“
„Mami!“ vykríkli dvojčatá naraz a zdesene.
„Dobre, no,“ zamračila sa. Pani Grangerová sa potichu zasmiala, pán Granger vyzeral, akoby videl Besa.
„Bude to dobré,“ hlesla Ginny. Harry na ňu pozrel, aby si ju pritiahol do náručia. História sa opakovať nebude, všetko bude dobré.
Po niekoľkých minútach napätého ticha, kedy by bolo počuť hádam aj špendlík padnúť na zem, sa z ošetrovne ozval detský krik. Akoby niekto náhle zapol vypínač. Zrušili kúzlo, dieťa bolo na svete a oznamovalo to veľmi hlasno. Draco sa okamžite vrhol k dverám, v ktorých takmer zrazil Severusa na zem.
„Pokoj,“ sykol na postavu, ktorá ho rýchle obchádzala. „Hermiona pre niekoľkými minútami porodila zdravého chlapca. Je v úplnom poriadku, obaja sú v poriadku,“ vykúzlil úsmev. „Dnu sa ale všetci nepohrniete. Otec tam samozrejme môže byť a vy všetci tam budete chodiť maximálne po dvojiciach,“ zamračil sa hlavne na dvojčatá. „Najskôr Grangerovci.“
Harrymu odľahlo a zasmial sa. Ginny ho šťastne objímala. Razom v provizórnej čakárni vypukol radostný ošiaľ. Harry neodmietol oslavného panáka, dokonca aj Molly si jedného dala. Poppy vystrčila hlavu, aby ich tíšila, hoci vedela, že utíšiť ich je nemysliteľné.
„Andrew, toto sú tvoji krstní rodičia,“ predstavovala unavená a zničená, a napriek tomu šťastná a hrdá Hermiona svojmu synovi Harryho a Ginny, keď na nich prišla rada. Vlastne šli dnu hneď po starých rodičoch novorodenca.
„Je nádherný,“ nadchýnala sa Ginny. „Môžem?“
Hermiona jej s úsmevom dávala malý uzlíček. Harry nazrel dnu. Díval sa na maličkú tváričku s ružovými našpúlenými ústočkami. Potichu sa zasmial. Bol skutočne nádherný.
„A má tmavé vlasy, fajn,“ ohodnotil svojho nového krstného syna.
„Vlasy sa môžu zmeniť a väčšinou sa aj menia, rovnako ako oči,“ prezradila mu Hermiona. Bolo na nej vidieť, že plakala. Ako od bolesti, tak aj od šťastia.
„Smola, Potter,“ vrkol priateľsky Draco.
„Úbohé dieťa,“ zaškľabil sa naňho, aby sa sklonil k Hermine. „Gratulujem,“ šepol a vtisol jej bozky na obe líca.
„Ďakujem,“ odšepla mu spokojne.
„Aj tebe,“ napriahol ponad posteľ ruku, ktorú Draco potriasol. „Dobrá práca,“ spisahanecky žmurkol.
„Iste, opak by bol viac ako prekvapujúci,“ Draco s humorom použil bývalý nadradený malfoyovský tón. Všetci sa potichu zasmiali.
„Vezmeš si ho na chvíľu?“ Ginny mu ponúkala perinku.
„Samozrejme,“ usmial sa a opatrne si vzal Andrewa do náručia, aby mohla jeho manželka vystískať a vyobjímať oboch čerstvých rodičov.
„Som šťastný,“ prezradil im Draco po chvíli. „Nechápem, ako som to dieťa nemohol niekedy chcieť,“ sčervenel. „Keď som ho teraz videl a keď som videl Hermionu, tak…“ hlas sa mu stratil. Obe ženy boli potichu, len Hermiona zvierala jeho ruku. Draco sa sklonil, aby ju pobozkal. Ktovie, koľký krát už vlastne.
„Jasne, Malfoy, my vieme,“ ubezpečil ho Harry.
„Draco nechce, aby sa malý volal Andrew Draco Malfoy,“ vypustila Hermiona. Ginny si netrpezlivo vzala malého z Harryho rúk naspäť.
„To ma neprekvapuje,“ prikývol Harry.
„Myslela som, že ten nápad podporíš,“ zamračila sa naňho Hermiona. „Je to jeho otec a otcovo meno sa dáva ako druhé pri prvom synovi.“
„To je možno pravda, ale to sa robí za normálnych okolností.“
„A moje okolnosti vôbec nie sú normálne,“ prikývol Draco. Veľmi ojedinele sa s Potterom zhodli.
„Ale, prvé meno po mojom dedkovi a druhé…“
„V žiadnom prípade po nikom z malfoyovcov,“ zamračil sa Draco. „O tom sme už diskutovali.“
„Ale je to nespravodlivé,“ nepozdávalo sa čerstvej mamičke.
„To je jedno. To dieťa sa volá Malfoy, viac zlého mu už nerobme.“
„Ty si jeho otec, viac zlého mu už vážne nerobte.“
„Harry!“ zamračila sa Ginny. Malfoy sa len škľabil.
„Potter má pravdu. Navrhujem, aby sa volal Andrew Stephen Malfoy, po oboch tvojich dedkoch, keď nechceš, aby sa volal Gregory, po tvojom otcovi.“
„To je fajn,“ prikývol Harry. „Čím menej malfoyovského, tým lepšie… au,“ stiahol obočie a pozrel na Ginny, ktorá ho kopla do nohy. „Čo je? Budem krstným otcom toho malého. Musím ho chrániť,“ zazubil sa. Malfoy sa uchechtol.
„Ako chcete,“ zavrtela nad nimi hlavou Hermiona. „Tak nech je tak. Rezignujem. Neprehovorím ťa k ničomu,“ pozrela na manžela.
„To veru nie.“
„No a vážne chcete, aby sme boli jeho krstní rodičia?“ pýtala sa Ginny. „Keď vezmete do úvahy, aké vzťahy sú medzi vami dvoma,“ dívala sa striedavo na manžela a priateľa.
„Len tie najlepšie,“ ubezpečil ju Draco.
„Samozrejme!“ stála si za svojím Hermiona. „Ste moji najlepší priatelia. Netuším, kto iný by to mal byť.“
„Dobre teda, s radosťou,“ Ginny sa usmiala na drobné chlapča vo svojom náručí, ktoré jej zvieralo maličkou ručičkou palec a spokojne spinkalo. „Vyzerá, že ma prijal.“
„Kto by už len teba neprijal,“ šepol jej do ucha spokojne Harry.
——
Je všeobecne známe, že zaklínadlá čiernej mágie sa učia pomerne ľahko. Cieľom tých, ktorí ich vymysleli, nebolo sťažiť žiakovi naučenie, ale uľahčiť mu to tak, ako to najviac šlo. Išlo im o to, aby sa žiak mohol čo najskôr zapojiť do páchania zla. Preto boli aj čierne zaklínadlá vymyslené.
Slizolin zrejme patril k výnimkám, ktoré potvrdzovali pravidlo. Dacianovi sa sťažka darili dešifrovať kúzla. Správne ich používať tiež nebolo jednoduché. Slizolin zrejme chcel svojho potomka, ktorému zanechal kliatby, riadne preveriť a vyskúšať si jeho spôsobilosť. Možno sa jeho otec na tie zaklínadlá pozrel. Ale nemal čas sa nimi zapodievať, keď mal návod k používaniu oblúd, ktoré musel vypátrať. Tomu to Slizolin tiež zrejme neuľahčil.
Sedel s hlavou v dlaniach a snažil sa prísť na fungovanie ďalšej kliatby, keď mu do izby vošla Bella. Prevrátil oči a skryl pergamen pod ďalšie, ktorých mal na stole stohy.
„Avery s tebou nie je?“ natiahol provokačne neobzrúc sa na ňu. Ucítil na ramenách jej dlane. Dôkladne ho začala masírovať nevšímajúc si jeho rýpnutie. Toto vedela dobre. Zrejme jediná vec, ktorú ovládala. No a ešte sex. Nebola najhoršia.
„Samozrejme, že nie je. Nenechám si uletieť vtáčika,“ zaškľabila sa. „Prišla som ti oznámiť novinky.“
„Aké?“
„Bol tu Temný pán a odišiel,“ vypustila a zmĺkla. Zrejme ho bude štvať, že sa jeho otec objavil a svojho syna netúžil vidieť.
„A?“ spýtal sa pokojne, hoci v duchu zúril.
„Nič mimoriadne,“ mykla plecami. „Len chce zintenzívniť nábor smrťožrútov. A tiež povedal, aby sa zvolali vlkolaci, inferi a dementori a aby sa zdržovali v blízkosti sídla. Aby boli pripravení k boju.“
„K boju,“ zamyslene prikývol. Tak sa všetko pripravuje k boju, už konečne? Jeho chvíľa zrejme onedlho príde. Pevne veril, že ho jeho otec vezme aspoň do boja.
„Trvalo to až príliš dlho,“ vyhŕkla. Cítil v jej tóne krvilačnosť a radosť. Tešila sa na boj. A prečo sa tomu divil?
„Zrejme to ešte potrvá, nie?“ spýtal sa v snahe vytiahnuť z nej niečo viac. Otec jej musel povedať niečo viac, než ostatným.
„Možno. Trvá istý čas, kým sa všetci zvolajú. A potom sa im bude musieť vysvetliť, kto je šéf, aby dokázali poslúchať toho, kto im bude veliť.“
„Ty?“
„Samozrejme.“
„A ako ich chceš prinútiť?“
„Ver mi, máme svoje prostriedky. Inak by ani neprišli na zavolanie, nemyslíš?“
„Zrejme áno,“ musel súhlasiť. „Hm, zdá sa, že sa nevieš dočkať.“
„Iste, už dlho sme nič nepodnikli.“
„A nepovedal otec, kam má namierené?“ spýtal sa potichu, keď sa postavil a otočil k nej. Objal ju a pritiahol si k sebe. Spokojne zamrnčala. Vážne, v týchto chvíľach šialená Bella zmizla a ostala žena, síce strhaná a zničená, ale stále celkom pekná, sexuchtivá a žiadostivá. Spravil to, čo robieval len zriedka. Pobozkal ju na pery. A jej sa to samozrejme páčilo.
„Nie, nepovedal,“ šepla tisnúc sa k mladému telu. Vedela, že začne onedlho reagovať. „Povedal však, že keď sa vráti a vydá sa na ďalšiu cestu, možno ho budeš sprevádzať.“
„Vážne to povedal?“ spozornel na jej krku, ktorý ožužlával. Samozrejme ho to zaujalo. „A čo ešte vravel?“ pýtal sa. Svoje stehno vložil medzi jej nohy a potlačil. Okamžite mu odpovedala svojím pohybom.
„Nič,“ vydýchla. „Nič, len bol veľmi naštvaný,“ zamrmlala mu do košele, ktorú rozopínala.
„Čo robil, Bella?“ neprestával vyzvedať. Tentoraz vyhrnul jej sukňu až k pásu a hnietol jej zadok.
„To čo vždy,“ zastonala. „Len si vypočul novinky, vydal rozkazy, trochu sa zabavil na mojom manželovi, keď ho mučil a potom odišiel.“
„Kam?“ strhol z nej blúzku. Nemala podprsenku, potvora. Ani by si to nevšimol, vážne bola celkom zachovalá.
„To neviem,“ jej zrak sa zastieral túžbou. Bol si istý, že mu povedala všetko dôležité. Nič viac nevedela. Neprezradil jej nič. Nabral ju do náručia a rýchlym krokom sa dostal k posteli, aby do nej položil vzrušenú Bellatrix.
——
Ak aj mala niekedy Hermiona strach z toho, ako bude zvládať starostlivosť o dieťa, hneď prvé dni ju presvedčili, že to bude niečo, čo bude milovať. Úplne všetko. Od kŕmenia, cez prebaľovanie, tíšenie Andyho, ktorý plakával len zriedka, hoci vtedy sa nechal počuť na široké okolie, až po prihováranie, maznanie sa a kúpanie.
Samozrejme potrebovala spočiatku pomoc, či už od svojej matky, alebo od Molly, ktorá ju pravidelne navštevovala. Radili jej, vysvetľovali a učili ju. A ona všetky informácie hltala ako savá huba, s nadšením a radosťou. Hádam prvý raz vo svojom živote nedala na knihy, ktoré mala v byte nakopené vo vysokom komíniku. Samozrejme ich mala dávno naštudované, ale nedržala sa ich. Vedela, čo sa v nich píše, ale radšej dala na rady matiek, ktoré mali životné skúsenosti. Hoci, aj autorky kníh boli určite matky, ale toto bolo osobnejšie a príjemnejšie.
Celé dva týždne sa u nej striedali návštevy, každý chcel vidieť najmladšieho obyvateľa Rokfortu. Nemala strach zo svojho návratu do bežného života. Záujemcov o stráženie bolo kvantum. Určite si vedela predstaviť plnohodnotne strávenú materskú dovolenku, kedy by všetok čas venovala len synovi. Ibaže ona chcela práve pre svojho syna bezpečie a slobodu a pokým by mohla len minimom prispieť k lepšej budúcnosti, samozrejme sa o to pokúsi. A každý vedel, že jej prínos nikdy nebude len minimálny.
Preto sa pripravovala na návrat za katedru. To ako prvé. A potom prídu na radu aj ostatné aktivity. Mlieka mala dosť, ako s potešením skonštatovala. Nebude problém ráno odstrieknuť do fľaše, aby mal Andy čo jesť, keď bude učiť.
Jaj matka mala síce spočiatku nejaké námietky. Tvrdila, že by mala byť so synom, ale po rozhovore s Tonksovou pochopila. Ona to vlastne vedela dávno predtým, než sa z nej stala babička, ako to dopadne. A chápala to. Avšak po tom, ako videla svoju dcéru a jej syna netúžila po ničom inom, len aby boli v bezpečí, v pokoji a hlavne aby prežili.
——
Na začiatku mája sa mali odohrať ďalšie zápasy metlobalovej súťaže. Najprv to bol zápas Harryho Legiend s Bystrohlavom, ktorý Legendy síce vyhrali, ale mali na mále. Harry takmer zaváhal a zrejme by to bolo veľké prekvapenie.
O týždeň neskôr si to rozdali s Bystrohlavom Chrabromilčania a tiež vyhrali. O čosi presvedčivejšie a vďaka skóre sa zaradili na prvé miesto v tabuľke. Zároveň sa počas tohto víkendu, len v nedeľu, odohral aj zápas Krumovho výberu s Bifľomorom, ktorý Krumovci vyhrali.
Tri tímy mali odohraté všetky štyri zápasy a do bojov o titul zasiahnuť nemohli. Preto to tak vymysleli, aby sa veľké finále odohralo vo veľkej sláve a v plnej pozornosti. Krumovci skončili tretí, za nimi to boli Bifľomorčania, ktorí predsa len jeden zápas vyhrali a to práve nad poslednými Bystrohlavčanmi.
Na poslednú májovú sobotu bolo plánované veľké finále, v ktorom sa stretne Chrabromil s Chrabromilskými legendami. Skóre bolo takmer vyrovnané, Legendy prehrávali len o päťdesiat bodov. Víťaz tohto zápasu sa stane držiteľom Pohára Osloboditeľov.
———
„Andrew, otecko ti sľubuje, že ti za týždeň prinesie ukázať jeden veľký, strieborný pohár, ktorý vyhrá,“ prihováral sa Draco svojmu synovi, ktorého držal v náručí a mierne sa s ním húpal v hojdacom kresle. To mu venoval Lupin, ktorý tvrdil, že v ňom strávil veľa času, keď bol Sebastian maličký. Andy pokojne počúval hlas svojho otca. Mal rád jeho hlas. Vždy pri ňom čušal. „Tvoj otecko vyhrá na rozdiel od tvojho krstného otecka, ktorý nedokáže absolútne nič,“ zaškľabil sa.
„Draco,“ upozornila ho zamračene Hermiona skladajúc plienky do úhľadného komína. „Nepestuj v ňom nevraživosť a súťaživosť už v tomto veku.“
„Musím si to užiť,“ odvetil Draco neprestávajúc študovať dokonalé rysy svojho syna. „Keď bude veľký a bude mi rozumieť, samozrejme si to nebudem môcť dovoliť, však?“
„To si píš.“
„Tak vidíš,“ uškrnul sa. „A ty, Andrew. Bol by som rád, keby si sa na ocka za týždeň pozeral, ako porazí tvojho krstného otca, ale mám obavy, že by tvoju mamu šľak trafil len pri predstave prinesenia ťa na štadión.“
„Vsaď sa.“
„Čo hovorím?“ ospravedlňujúco mykol plecami. „Ale to nevadí. Stačí, keď uvidíš ten pohár, ktorý tvoj krstný otec nikdy nevyhrá,“ zasmial sa. A Andy sa mu usmial naspäť. „Usmial sa, Hermiona! On sa vážne usmial!“
„Skutočne?“ v momente zabudla na plienky. „Vážne to bol normálny úsmev?“
„Samozrejme. Môj syn sa usmieva jedine normálne,“ pozeral na syna. „No tak, Andrew. Ukáž mame úsmev,“ vyzýval chlapča. „Hm, mal mesiac a už sa usmial. Je to Malfoy,“ spokojne natiahol. Hermiona prevrátila oči.
„Je šikovný po mame,“ nedala sa.
„Iste,“ prikývol Draco a vtisol jej bozk na líce. „A blednú mu vlasy.“
„No tak bude blonďavý, a čo? Mne sa to náhodou páči,“ uškrnula sa.
——
„Cítim sa akoby roztrhaná na polovicu, pán profesor,“ oznámila Luna Nevillovi.
„Čo? Prečo?“ nechápal. „A vôbec, tu mi nemusíš hovoriť profesor,“ upozornil na tú drobnosť. Boli spolu v posteli, kde toto pomenovanie bolo skutočne zbytočné. Dostal strach, že niečo pokazil, alebo čo.
„Je to tvoja funkcia a titul,“ potmehúdsky mrkla. „A je to strašne sexy,“ natiahla nelunovsky. V posteli ale taká bola. Prvý raz ho to šokovalo, potom si zvykol.
„Ehm, dobre, slečna Lovegoodová,“ pridal sa k jej hre. „A prečo si roztrhaná na polovicu? Čo sa stalo?“
„Vážne nevieš?“ prekvapene naňho pozrela. „Už skoro mesiac sa o ničom inom nehovorí.“
„Aha,“ došlo mu to. „Nevieš, komu fandiť?“
„No samozrejme! Na jednej strane, Ginny je moja kamarátka. Na druhej strane, Harry je môj profesor a kamarát. Komu mám fandiť?“
„Hm, neviem,“ priznal Neville. Vlastne mal rovnaký problém. „Ale vsadím sa, že keď si dáš na hlavu ten svoj klobúk s levom, nič tým nepokazíš,“ usmial sa.
„To je tiež pravda,“ prikývla vážne. „Chrabromil ako Chrabromil. A ty? Komu budeš fandiť?“
„Asi Harrymu.“
„Neville!“
„No tak dobre, tak Ginny.“
„Neville!“
„Ja neviem, vážne,“ povzdychol.
„Ani ja, som roztrhaná na polovicu,“ zopakovala skrúšene. „Asi budem fandiť tomu, kto bude mať na drese meno Potter.“
„Uhm.“
——
„Je to zvláštne,“ Harry už znova študoval dar od Nardajcov. „Nedá sa to otvoriť, netuším, k čomu má slúžiť,“ zamračil sa na flakónik.
„Povedali, že ho otvoríš, až keď všetko pochopíš,“ Ginny k nemu obrátila hlavu od skrine, do ktorej ukladala čistú odev, ktorú im tu nechal Dobby. Usmiala sa pri pomyslení na verného škriatka.
„No áno, ale kedy? Pri akej príležitosti? V ktorom okamihu?“ povzdychol a zložil hlavu na stôl. Dokedy to všetko bude trvať? chcelo sa mu spýtať sa.
„V tom pravom,“ hlesla a pohladila ho po hlave. Nezareagoval, tak ho tlakom prinútila posadiť sa. Okamžite mu sedela v lone. „Nemysli na také veci stále. Pozajtra hráme náš zápas,“ mrkla naňho a usmiala sa. „Čo keby si mi predviedol pár stíhačských trikov, pán Potter?“ zvodne navrhla a objala ho.
„A ty, nechceš chytiť niečo iné, než strelu? Teraz?“ navrhol rovnakým tónom. Ušknula sa. Vzápätí vypískla, keď ju zdvihol do náručia a odnášal do postele. „Ako kvalitný stíhač chytám najskôr jazyk,“ vypustil a pritisol svoje pery na tie jej. Okamžite jej vnikol do úst jazykom. Slastne povzdychla. „Potom chytám prsia,“ šepol jej do tváre a jemne jej začal masírovať hrudník cez nočnú košeľu. „Nemôžeme zabúdať na chytanie ostatných častí tela,“ pravá ruka vkĺzla pod odev a dotkla sa najintímnejšej časti jej tela. „A dobrý stíhač musí dbať aj o kvalitnú údržbu svojej metly. Nechceš sa o to postarať?“ spýtal sa, keď si ľahol vedľa nej bozkávajúc ju na krku a dráždiac ju v lone. Priviedol jej ruku k svojmu lonu. „Môj Blesk potrebuje zvláštnu opateru,“ potichu sa zasmial. Stačilo málo a bola viac ako ochotná aktívne sa zúčastniť jeho stíhačských lekcií.