„Máme problém, Severus,“ vyhŕkol Lupin, keď sa v sobotu predpoludním prebúchal k Snapovi do bytu.
„Iste, my máme len problémy. Počnúc Temným pánom, cez svadbu Pottera až po absenciu mojich obľúbených tekvicových koláčov,“ prskol na vlkolaka. „Čo sa deje?“
„Boli za mnou bratia Smithovci. Sovy, ktoré mali ráno priletieť s poštou, neprileteli. Preverili situáciu. Pred vzdušnou hranicou začarovaného územia sovy napadli a povraždili vražedné netopiere.“
„Aha,“ prikývol premýšľajúc nad novo získanou informáciou. Vražedné netopiere, potvory, na ktoré platí len Avada čo znamená, že aj keby sa chcelo niekoľko dobrovoľníkov preletieť na metlách a túto hrozbu odstrániť, v prípade, že by boli takí naivní a verili, že si tam na nich smrťožrúti nepočíhajú, tak by museli ovládať práve zakázanú kliatbu a on sa obával, že jediný, kto ju v hrade ovláda je on a možno Malfoy. A on určite na metle lietať nebude. Po pár sekundách prebodol Lupina pohľadom. „Ale to sa dalo čakať, že nám prekazia spojivo s vonkajším svetom,“ zamračil sa. „Táto informácia je síce prínosná, ale problémom by som to nenazval.“
„Možno, ale stále je tu dosť deciek, ktoré boli závislé od informáciách zvonka.“
„No a čo? Tak si budú musieť zvyknúť, že im už sova nepriletí, aby im priniesla čokoládové žabky,“ zamračil sa ešte viac. „Pozri, Lupin, z tej polovice detí, ktoré tu nemajú príbuzných, je polovica detí, ktoré vonku nemajú nikoho. Ďalšia polovica z polovice sú Slizolinčania a druhá polovica, ktorá by mohla namietať, tak tú si vezme na starosti Sinistrová, aby ich nejako upokojila. Ja to teraz riešiť nebudem. Bolo jasné, že sa to stane. My si potrebné informácie získame aj inak. Postaráš sa o to, aby bolo viac jedincov, ktorí by chodili von minimálne pre Denného proroka. Ak je problémom to, že už nebudeme môcť expedovať Sršňa, tak to mi je tiež srdečne jedno. Ale prosím ťa, začni to riešiť až zajtra.“
„Iste, Harry sa za pár hodín žení. Preto som povedal Smithovcom, aby boli zatiaľ ticho.“
„Vskutku prezieravé. Nedá sa s tým aj tak robiť nič.“
„Je mi to jasné, len som ťa chcel informovať, aby si podstúpil následné kroky,“ nasilu sa zaškľabil. „Napríklad, aby si zadal inštrukcie Sinistrovej, keď sa ty musíš predsa pripravovať na tú výnimočnú chvíľu v živote svojho synovca.“
„Informoval si ma, ďakujem,“ nebezpečne zasyčal. „Budeš mlčať, výborne. Aspoň nenapadne niekoľkým jednotlivcom na čele s Potterom ten nezmysel, že by to chceli ísť preveriť na metlách a nechať sa povraždiť. A teraz vypadni, skutočne sa musím ísť pripravovať na tú výnimočnú chvíľu,“ vrkol.
Díval sa, ako sa chechtajúc Lupin vzďaľuje. Vážne sa nedalo nič robiť a vedeli to obaja. Dokonca padla teória, že k tomuto príde. Bolo to vcelku logické a on poznal Temného pána a smrťožrútov. Postarali sa o to, aby sa nedostali k informáciám zvonka. Či už by boli skreslené Denným prorokom alebo nie. Od tejto chvíle ani len nebudú tušiť, čo sa vonku deje. Prostredníctvom sov. Avšak stále existuje možnosť proste ísť von, Proroka si niekde zaobstarať, prípadne sa dozvedieť, čo sa vonku deje. Šlo však skutočne o tie deti, ktoré si dopisovali s niekým, koho mali ešte vonku. No tak sa budú musieť zmieriť s tým, že to už robiť nebudú môcť. Tých niekoľko sov, ktoré možno ešte ostalo v sovinci, tam bude musieť ostať. Ale o to sa postará Sinistrová. On sa vážne necítil na to, aby chodil pomedzi deti a chlácholil ich. A Lovegood má tiež smolu. Vlastne všetci. Avšak za posledné mesiace sa dostalo von toľko Sršňov že ten, kto chcel uveriť, už dávno uveril. A kto nie, tak buď nechcel, alebo bol úplný hlupák.
Bol rád, že sa to podarilo utajiť. Aspoň pre túto chvíľu. Stavil by sa, že keby to Potter s Malfoyom a dvojčatami vedeli, tak by v momente sadli na metly a leteli skúmať, ako asi vyzerajú vražedné netopiere. A skončili by minimálne na ošetrovni. Teraz je ale hlavne Potter plne zamestnaný svojou svadbou a o nebezpečenstvo sa aspoň na chvíľu nestará. A on sa už konečne musel tiež pripraviť.
——
„Tak?“ sykol o niečo neskôr v Harryho byte.
„Ou, nedúfal som, že by si prišiel,“ uškrnul sa na strýka. Kriticky si ho prezrel. „A som rád, že si zo seba zvliekol ten nechutný čierny habit. Mohol si síce zvoliť živšiu farbu, ale čo už, nie sú každý deň Vianoce,“ zoširoka sa usmial. Stál len v trenkách pred bielym oblekom, ktorý mal na sebe Sirius, keď sa ženil a ktorý mu pani Finniganová čarovne upravila, aby mu padol ako uliaty. Vlastne sa postarala o všetkých svadobčanov. Vrátane nevesty. Pracovala vo výrobni habitov, školských uniforiem a metlobalových dresov. V dobe, keď viedla civilný život. Teraz sa jej znalosti uplatnili. Výnimku tvoril len Severus, ktorý si na seba navliekol čierny čarodejnícky oblek, ktorý sa však od toho muklovského príliš nelíšil.
„Som rád, že som ťa potešil, ale keď ma naštveš, nie je problém ísť sa preobliecť,“ krivo sa zaceril. „Nie si nervózny?“
„A ty si?“
„Prečo?“
„Pretože tak pôsobíš.“
„Samozrejme, že nie som,“ zamračil sa. „Len sa stále pokúšam pochopiť, prečo sa Ginevra rozhodla spraviť tú šialenosť.“
„Ešte si na to neprišiel?“ naoko sa podivil. „Mal si predsa dosť času, aby si to zistil, keď si taký výnimočne inteligentný a…“
„Nerýp, nie je vhodný čas.“
„Tak nerýp ani ty,“ uprene sa naňho zadíval. „Aspoň dnes sa správaj normálne. Malo by sa ti to podariť, dokonca si sa vcelku normálne aj obliekol.“
„Budem sa snažiť, Harry, to ti slávnostne sľubujem,“ provokačne sa zazubil.
„Beriem ťa za slovo,“ Harry sa tváril vážne. „Toto je môj najšťastnejší deň a myslím, že tak skoro podobne šťastný ani nezažijem. Tak mi to nepokaz, prosím, keď už si ten zástupca mojich rodičov.“
„V poriadku,“ súhlasil tiež vážne.
„Fakt?“
„Mám ti to snáď dať písomne?“ napaprčil sa.
„Nie, to nebude potrebné,“ neprestával sa tváriť vážne. „Prstienky máš?“
A ty máš všetkých päť pohromade? Musel si zahryznúť do jazyka, aby z neho nevyliezla ďalšia rýpacia veta.
„Samozrejme, na svojho svedka sa predsa môžeš spoľahnúť,“ milo sa usmial. Harry sa zatváril podozrievavo, ale rozhodol sa to neskúmať.
„Fajn,“ obrátil sa k bielemu obleku. Sirius bude pri ňom aspoň takýmto spôsobom. Severus sa díval na jeho profil. Nie, nie je taký pokojný, ako sa snaží tváriť. Iste, že je nervózny. Kto by nebol, keď sa chystal do chomúta. Možno má dokonca strach. Alebo pochybnosti? Nie, tie nemal. Snáď prvý raz v živote si bol istý, že je Harry presvedčený o tom, čo sa chystá spraviť. Že to nie je len bezduché vrhnutie sa do nebezpečenstva alebo dobrodružstva, ale uskutočnenie premysleného plánu. A rozumného. To áno. V ich situácii je to skutočne rozumné. On sa musí sústrediť na dôležité veci a ona sa aspoň nebude musieť triasť o ich budúcnosť, keď už bude jeho manželkou. Alebo mu aspoň nebude robiť zbytočné starosti svojou nerozhodnosťou a tupou ušľachtilosťou pri poskytnutí slobody a šance na dieťa. Bude mu stáť po boku a dodávať mu silu. To dokáže. A to on potrebuje.
„Videl si už Ginevru?“ zvedavo sa spýtal. Harry sa k nemu prudko obrátil a stiahol obočie.
„Nie, dnes ešte nie. Dostal som zákaz, vraj by ženích nemal vidieť nevestu pred svadbou.“
„Myslel som si, že sa to týka svadobných šiat.“
„To aj ja,“ Harry sa díval na svojho strýka. A ten mu pohľad opätoval. Vážny. „Zrejme sú nejaké čarodejnícke zvyklosti, ktoré neovládame, alebo skôr neovládaš, keďže ja neovládam takmer nič.“
„Nikto nie je dokonalý,“ Severus mykol plecami.
„Ani von nemôžem do svadby ísť,“ stiahol obočie. „Zakázali mi zúčastniť sa posledných príprav, môžem vyliezť až tesne pred svadbou. Nechápem.“
„Možno sa snažia pred tebou niečo skryť,“ neodpustil si mierne vŕtnutie.
„Čo?“ zjavne sa vydesil.
„Ale nič, Potter,“ uškrnul sa. „Len som ťa chcel podpichnúť. Tváriš sa, ako by si šiel na šibenicu a nie pred pomyselný oltár.“
„Idem spraviť dôležitý krok vo svojom živote. Samozrejme, že to beriem vážne.“
„To ťa určite šľachtí,“ natiahol. „Ja to pôjdem preveriť, či sa náhodou nechystajú spraviť niečo nekalé, čo by ti nebodaj ublížilo. A keď mi dá Molly zvolenie, prídem po teba. A ty sa zatiaľ obleč,“ zaceril sa a otočil sa na päte.
Harry si povzdychol. Opatrne vytiahol ruku spod bielej košele, ktorú skrýval pred Severusom. Zadíval sa na fotku svojich rodičov. Neboli tu teraz s ním, keď sa chystal oženiť. Znova sa vnoril do myšlienok, z ktorých ho vytrhol Severusov príchod. Tak rád by ich mal pri sebe. Dnes oveľa viac, než kedykoľvek predtým. Určite by mu jeho rozhodnutie odsúhlasili a určite by sa im Ginny páčila. Jemne sa pousmial. Nie sú tu, ale on vedel, že sa naňho dívajú z Prázdnoty. A sú šťastní spolu s ním. Neostal predsa sám. Stále tu je Severus a po dnešku to bude aj Ginny. Jeho rodina. Jeho vlastná rodina.
Usmial sa ešte viac, keď fotku odkladal naspäť do zásuvky. Dnes je výnimočný deň a nič mu ho nedokáže pokaziť. Vezme si tú najkrajšiu a najúžasnejšiu čarodejnicu za ženu. Šťastie sa predsa len unavilo a sadlo aj na somára. Krivo sa zazubil. Tá definícia by sa strýkovi určite páčila. Pozrel sa do zrkadla. Jazva bola zdarne skrytá za ofinou. Hermiona pred chvíľou odišla a podaril sa jej zázrak. Jeho vlasy vyzerali civilizovane. Nemal na hlave vrabčie hniezdo, ale to bude zase zajtra prítomné. Tvár mal hladko oholenú a dokonca sa mu podarilo nikde sa neporezať, takže nemusel kúzliť. Keď stál pred zrkadlom v bielom obleku, na ktorom modrá ruža jemne vyčnievala a znova sa kriticky obzeral, musel sa pochváliť. Takto slušne a vážne doteraz ešte nevyzeral. Harry Potter sa žení. To by bol titulok pre Skeeterovú.
Našťastie o tom nevedela, čo však nemožno tvrdiť o hrade. Nech by sa to snažili akokoľvek utajiť, nikdy by sa im to nepodarilo. Tiché tamtamy zaúradovali a celý hrad presne vedel, kedy sa bude profesor Potter ženiť a koho si vezme za ženu. A bolo mu to jedno. Nech to vie celý svet. A Voldemort ako prvý. Že je šťastný a pyšný. A momentálne poriadne nervózny.
Keď pre neho o chvíľu prišiel Severus, skúmavo si ho prezrel od hlavy po päty. Len povytiahol jedno obočie a zmierene kývol hlavou veliac tým k odchodu do svadobnej siene. Bol svojím spôsobom spokojný. Nevýskal od radosti, ale to by nevýskal, nech by sa jednalo o čokoľvek. Krok svojho synovca ohodnotil ako vcelku prospešný s ohľadom na budúcnosť, keby budú Harryho myšlienky motivované novou a vážnou skutočnosťou. Bol si plne vedomý toho, že vystupuje ako zástupca ženíchových rodičov. Pre Lily to spravil rád a tiež pre Harryho. A bol za Harryho rád.
Jemne mu stisol rameno, keď spolu vkročili do miestnosti kopírujúcej vonkajšie prostredie, teraz upravené k svadobným účelom. Vládla tu biela a modrá. Cez starostlivo upravený trávnik viedol biely koberec až k stolčeku, pred ktorým stál oddávajúci Bradley. Popri ňom sa ťahali rady stoličiek určených pre svadobných hostí, aj keď bolo už teraz jasné, že zvedavci budú postávať aj mimo týchto vyhranených miest. Svadba záchrancu sveta sa predsa nemohla zaobísť bez povšimnutia. Stoly pre svadobčanov boli pripravené na oboch stranách. Hneď, ako skončí obrad, sa priestor zmení na tanečný parket, popri ktorom budú stoly a stoličky. Presne tak, ako na Siriusovej svadbe. Molly chcela, aby sa celý obrad viedol pod obrovským altánkom, ktorý by bol opradený ružami, ale Ginny chcela nad hlavou modrú oblohu. A tak sa aj stalo.
Harry znervóznel ešte viac, keď sa k nemu hrnulo pár nadšencov, aby mu zablahoželali už teraz. Alebo aby ho provokovali, ako dvojčatá, ktoré mu ponúkali panáka na odvahu a ktorých musela dojatá Molly vyháňať preč. Oblapila Harryho v náručí, čo aj očakával a bol na to pripravený. Našťastie ho Severus ťahal k Bradleymu, pri ktorom už stála usmiata Hermiona v slušivých modrých šatách. Jemne ho pobozkala na líca a povzbudila ho. Pretože to evidentne potreboval, ako mu aj pripomenula rýpnutím. Len sa potichu a nervózne zachechtal.
Videl, že do prvého radu si sadla Molly s vreckovkou v ruke. Vedľa nej bolo prázdne miesto pre Artura. Hneď vedľa sedeli dvojčatá s Angelinou a Alicou. A Bill. Z druhej strany uličky sedeli Lupinovci so Sebastianom. Aj ten sa musel prísť pozrieť na svadbu svojich krstných rodičov a disciplinovane čušal na matkiných nohách. Bol tam Neville s Lunou. Longbottomová s Lovegoodom sedeli niekde v zadných radách. Našťastie. Bol tam aj Draco, ktorý sa tváril zachmúrene. Vedľa neho sa vyškieral Colin. Hermioniny rodičia o niečom debatovali s Barrosovými. Boli tam všetci, ako si uvedomil. Celá Dumbledorova armáda, všetci mladí zo Základne, vrátane Kruma. Bol tam Hagrid s Pomfreyovou. Mal dojem, ako by sa tam zoskupila celá Základňa. Jeho nervozita naberala kritických hodnôt.
Ale nervozite mal byť koniec. Hneď, ako zbadal svoju vyvolenú, zabudol na to byť nepokojný. Nevnímal ani očarené híkanie, ani tiché tóny pomalej piesne nesúce sa zo starého gramofónu, pretože tu muklovské magnetofóny nefungovali, ako bez nadšenia zistili dvojčatá. Fascinovane sa díval na Ginny, ktorú mu privádzal Artur. Molly hlasno smrkala a nebola sama. Ale ani to si nevšímal. Ani Hermionu, ktorá sa nenápadne utrela do vreckovky. Preňho existovala len ona. Bola nádherná v jednoduchých bielych svadobných šatách dediacich sa v Prewettovskej rodine z generácie na generáciu, ktorých vrchná časť bola korzetová, jemne riasená a posiata drobnými modrými kvietkami a spodná časť bola bohato nazberaná. Molly bola šťastná, že ich má kto zdediť ďalej, keď si vzala za muža Weasleyho, v ktorého rodine bolo žien ako šafránu. V starostlivo vyčesaných vlasoch mala skromnú čelenku s kvietkami, tiež dedičstvo prewettovských žien. V rukách držala kyticu modrých ruží a na krku jej visela strieborná retiazka s fénixom. Mala aj ich náramok a na pravom prstenníku zásnubný prsteň, teraz viditeľný všetkým. Toto všetko vnímal len okrajovo. Díval sa jej do očí a zrazu sa mu zdala iná. Dospelejšia a vyzretejšia. A nebolo to len jemným make-upom, ktorým ju skrášlili Angelina s Alicou. Bolo to niečo v nej. Niečo, čo cítil aj v sebe. Niečo, čo možno pochopia až časom.
„Máš neuveriteľné šťastie, Potter,“ zaregistroval vedľa seba hlas. A to ho prebralo z očarenia.
„Áno, ja viem,“ prikývol. Hudba hrala teraz hlasnejšie, napriek tomu bolo počuť vzlykanie Molly a tiež pár rozcitlivených žien.
„Daj mi na ňu sakramentský pozor,“ hlesol Artur a predával svoju dcéru so slzavou tvárou a úsmevom jej nastávajúcemu. „Inak ťa prerazím ako hada.“
„Určite,“ šepol bezmyšlienkovite. Dívali sa s Ginny do očí. „Si…“ vydýchol. Nádherne sa naňho usmiala. Jeho výraz bol veľavravný, nemusel nič hovoriť. Artur si odišiel sadnúť k svojej plačúcej manželke a nežne ju objal okolo ramien. Hudba pomaly tíchla a on dokázal len civieť. Stáli proti sebe držiac sa za ruky, keď Bradley začal rečniť.
Ani jeden z nich nevnímal jeho slová. Po všetkom, čo zažili, čo museli pretrpieť, s čím museli zápasiť, sa teraz mali stať manželmi. Prišli o dieťa a mať ďalšie bude problémom. Niekoľkokrát sa ocitli smrti priamo pred nosom, ale vyhli sa jej. Ginny oslepla, Harry bol v podzemí u Voldemorta, ale to všetko ich len posilnilo. Šťastné chvíle striedali krízy. Ani jeden z nich si nevedel predstaviť, že by sa mohlo stať niečo, čo by ich dokázalo rozdeliť. Potrebovali sa, spolu tvorili jednu celistvú osobu. Bez seba akoby ani nejestvovali. Vedeli sa pochopiť aj bez slov. Akoby začali aj cítiť jeden za druhého. Také niečo proste nejde zničiť. Takéto niečo je naveky.
Harryho medzi vnímajúcich priviedol mierny štuchanec do chrbta. Ponad Ginninu hlavu zbadal, ako sa Hermiona uškŕňa.
„Svadobný sľub, pán Potter. A prstienky,“ našepkával mu Bradley s chápajúcim úsmevom.
„Áno, iste,“ zachrapčal. Ginny sa potichu zachichotala, ale tiež vyzerala, že len teraz začala brať na vedomie aj svet okolo seba. Severus mu spoza chrbta podával menší z dvoch prstienkov. Musel si mierne odkašľať, aby bolo zreteľne počuť jeho hlas. „Ja, Harry James Potter, si týmto prsteňom beriem teba, Ginevra Molly Weasleyová za manželku a sľubujem pred Merlinom a mágiou, ktorá je všade okolo nás a v nás, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“ Počas prednesu navliekol Ginny na prst snubný prsteň.
„V poriadku. A teraz vy, Ginny.“ Severus pred ňu natrčil ruku s väčším prsteňom, aby sa situácia zopakovala.
„Ja, Ginevra Molly Weasleyová, si týmto prsteňom beriem teba, Harry James Potter za manžela a sľubujem pred Merlinom a mágiou, ktorá je všade okolo nás a v nás, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“
„Výborne. Teraz prútiky.“
Molly sa rozplakala nanovo, keď odovzdávali úradníkovi svoje prútiky, ktorý ich kúzlom pripútal k sebe.
„Z úradnej moci, ktorá mi bola zverená Wizengamotom, pred Melinom a všemocnou mágiou vás vyhlasujem za manželov.“ Počas prednesu mávol prútikom a im sa okolo spojených rúk začali omotávať zlaté pruhy ako hady. „Môžete pobozkať svoju manželku, pán Potter.“
Bol to ešte zvláštnejší bozk, ako ten spred dvoch mesiacov, kedy sa zobrali neoficiálne. Nad hlavami sa im zlaté stuhy rozprskli a všade na okolie sa rozleteli drobné zlaté zrniečka, ktoré však vzápätí mizli. Molly sa popri plaču začala smiať a smiali sa všetci. Harry stále zvieral svoju manželku v náručí a bozkával ju. Až Severusov hlas, ktorý ich upozorňoval, že by sa mohli prestať predvádzať, ich priviedol do reality.
Keď Bradleymu podpísali akési pergameny, tak sa pri nich vystriedali všetci, aby im zagratulovali.
„Tak to by sme mali,“ natiahol Severus stojac vedľa kolegyne, svedkyne. Aj oni podpisovali celý rad pergamenov. „Asi by si si už mala sadnúť.“
„Je mi dobre, vážne,“ usmievala sa Hermiona. Aj tak jej v očiach videl zvyšky sĺz a smútok. Iste, teraz sa mohla vydávať ona. Idiot Malfoy.
„To tvrdíš ty. Ja som tvoj liečiteľ a teraz ti ordinujem odpočinok na stoličke,“ mierne stiahol obočie.
„A čo tanec? Dovolíš mi aspoň jeden tanec so ženíchom?“
„Mám riskovať tvoje zdravie a pustiť ťa tancovať s mojím synovcom?“ zaškľabil sa.
„Tancuje dobre,“ zamračila sa.
„Ale veď ja viem. To bol pokus o vtip, celkom zjavne neúspešný,“ povzdychol. „Samozrejme si môžeš zatancovať, pokiaľ nebudeš tancovať hodinu v kuse alebo pokiaľ sa nebudeš natriasať na nejakú tú rýchlu hudbu.“
„Disco?“
„Čo?“
„Ale nič. Už sme zagratulovali, tak si poďme sadnúť na miesta svedkov,“ zachichotala sa a zdrapila ho pod pažu.
Mladí manželia schytávali gratulácie takmer hodinu. A na oddych nemali nárok, pretože pán Granger vyhlásil sólo pre manželov a stoličky vystriedal tanečný parket.
„Si nádherná,“ dokončil Harry pri tanci svoju prvotnú myšlienku. Ginny sa naňho usmiala. „Si dokonalá, krásna, úžasná, dych vyrážajúca, fascinujúca, pôvabná…“
„Harry, skonči,“ zasmiala sa.
„Si moja,“ šepol a kašľal na to, že ich všetci pozorujú. Sklonil sa k nej, aby ju pobozkal. Znova a znova. Prestali tancovať a len sa bozkávali.
„Sú štyri hodiny poobede. Nie je na svadobnú noc priskoro?“ zasmiala sa vedľa nich Molly. Artur síce s úsmevom, ale aj tak dôrazne odstrčil Harryho od Ginny a pustil sa do tanca. Samozrejme, teraz sa museli pri nich vystriedať všetci. Keď Harry tancoval s Tonksovou, tak si všimol, že Severus prišiel disciplinovane požiadať o tanec nevestu. Usmial sa. Všetko vyzeralo fakt dokonale.
Po tancoch začali odchádzať tí, ktorí neboli na samotnú hostinu pozvaní, pretože aj keď sa miestnosť prispôsobovala potrebám, tristo ľudí na jednom mieste nemohlo byť a ani tretina z nich nebola ani jednému z mladomanželov tak známa, aby ich na svadbu pozvali.
Organizácia sa Molly vydarila. V momente, ako sa dotancovalo, sa stoly zaplnili jedlom, pitím a sladkými koláčmi. Ginny si konečne vydýchla.
„Už si sa vyzula?“ zasmiala sa Hermiona.
„Už áno,“ slastne zapriadla. Pod stolom si vystierala holé prsty. „Tie opätky ma zavraždia.“
„Ale znášaš to statočne. A neskutočne ti to svedčí,“ usmial sa Harry na svoju manželku. Tá mu vrátila sladký úsmev.
„Počul si mamku, svadobná noc ešte zďaleka nezačala, tak sa ma nesnaž zbaliť,“ zazubila sa.
„Ehm, ale je to fakt.“
„Dobre, ja viem,“ zasmiala sa nad jeho ublíženým výrazom. „To mal byť vtip!“
„Nikto dnes nie je pripravený chápať vtipy, Ginevra. Nič si z toho nerobte,“ flegmaticky okomentoval Severus sediaci vedľa Hermiony. Ginny to tak chcela, aby za ich stolom sedeli svedkovia. Oni jediní mali obdĺžnikový stôl stojaci tak, aby bol viditeľný z každej strany. Ostatné boli okrúhle. A matka svojej dcére vyhovela, ale aj tak bol stôl rodiny Weasleyovej najbližšie.
„Nie? Niekto nepochopil váš zmysel pre humor? Tak tomu neverím,“ provokačne natiahla.
„Predstavte si. Hermiona bola tá nechápajúca,“ pousmial sa.
„Vážne?“ s úškrnom pozrela na kamarátku. Tá mykla ramenami.
„Nie každý je schopný pochopiť britký Severusov humor,“ okomentovala.
„Severus, keď tu takto sedíme, v takmer rodinnom kruhu,“ natiahol Harry pojedajúc rezeň. „Nechcel by si svojej neteri začať tykať? Aspoň keď ste spolu v súkromí? Predpokladám, že odteraz sa budete stretávať častejšie, práve v tom súkromí, keďže bude moja manželka bývať so mnou a ty k nám budeš chodiť na návštevu a budete sa stretávať takmer pravidelne. Nebude to hlúpe, aby si jej vykal? A ona tebe? Hm?“ nevinne sa pousmial s úmyslom zahnať Severusa do kúta. Ten naňho uprene pozrel, potom pozrel na Ginny, ktorá sa venovala svojmu rezňu a potom pozrel aj na Hermionu, ktorá celkom okato a s úškľabkom čakala na jeho reakciu.
„A prečo nie?“ mykol plecami. Ginnina ruka s vidličkou sa zastavila na polceste k ústam a práve s tými pootvorenými ústami po ňom fľochla. „No čo?“ usmial sa na ňu. „A zavri si ústa, Ginevra. U najbližšieho stola môžu mať z teba nočné mory.“ Hermiona sa rozchechtala. „Stratila si reč? To je vskutku prekvapujúce,“ neprestával sa usmievať nad jej neveriacim výrazom.
„To je skutočne neuveriteľný moment v mojom živote,“ prestala sa tváriť prekvapene a usmiala sa. „U najbližšieho stola sedí moja rodina a tá má už o nočné mory postarané. Hádaj prečo?“ vyzývavo nadvihla obočie.
„Že by preto, lebo si si vzala za muža Pottera?“ naoko sa podivil. „Tak tomu sa ani nečudujem.“
„Pottera, áno a ako bonus jeho strýka, ktorý sa v tento deň dostal vlastne aj do ich rodiny,“ Harry stiahol obočie. Potom pozrel na strýka. „Úbohí Weasleyovci, mali sme to premyslieť dopredu a nie takto ich trápiť,“ zahral vydesenie.
V podobnom duchu sa odohrával takmer každý rozhovor, keď sa stretli pri stole, kedy netancovali, alebo sa nebavili s ostatnými hosťami. Pretože aj to k úlohe mladomanželov patrilo. Aby chodili od stola ku stolu a so všetkými prehodili pár alebo viac viet. Severus bol za to rád. Poznal Ginevru, vedel že dokáže byť riadne uštipačná, keď chce. A teraz, vďaka manželstvu a ich tykaniu, už nebude pociťovať vôbec žiadne zábrany a bude mu pri rýpaní skvele sekundovať. Takých protivníkov mal rád.
Hermiona si tie chvíle užívala. Pri ich stole bolo veselo. Presne tak, ako sa na svadbu patrilo. Snažila sa o to, aby jej oči nezalietali zbytočne často k tretiemu stolu od toho ich, kde sedel Draco s Colinom, Nevillom a Lunou. Dobre vedela, že keby nebolo priateľstva s Ginny, tak by ani neprišiel. A vedela aj to, že sa určite zdrží len nevyhnutnú dobu a potom sa ospravedlní. Ani raz za ňou neprišiel. Ani raz nepovedal nič na viac. Ani pri hodinách. Neignoroval vyučovanie. Keď poznal odpoveď na jej otázku, tak sa prihlásil. Keď ho vyzvala, tak odpovedal. Súbojnícky klub však viedol Colin a metlobalové družstvo Ginny. Nepotreboval byť preto v kontakte so svojou vedúcou viac, ako na hodinách. Rokfortskú armádu síce viedol, ale vedela, že keby sa muselo riešiť niečo s profesormi, tak by to s nimi riešila Luna. Sama jej to prezradila. Tak sa s ňou dohodol. Mrzelo ju to. Ale bolo to jeho rozhodnutie, jeho život. Tak nech s ním naloží, ako sám uzná za vhodné.
Darmo sa Colin snažil Draca rozveseliť. Nemal šancu. Sedel tam ako kôpka nešťastia. Zúčastnil sa, to je pravda. Spravil to kvôli Ginny. Pretože ho pozvala a vynadala mu, keď len nadhodil úmysel neprísť na jej svadbu. Dokonca si s ňou aj zatancoval. A zatancoval si aj s Lunou a Tonksovou. Ale bolo to oveľa menej, ako natancoval na Siriusovej svadbe, kde ho prakticky každý neznášal. Teraz ho začali neznášať znova. Myslel si to. Sledoval ju. Sedela vedľa mladomanželov, čo si Ginny vydupala, ako mu prezradila. Rozhodne sa na vlastnej svadbe chcela zabávať a nie kontrolovať sa pod rodičovským dozorom. A vedľa nej Snape. Áno, bol to Potterov svedok. Preto sedeli spolu. A spolu aj tancovali. Raz. Netancovala veľa. Vedel, že to mala zakázané. Ale napriek tomu tancovala s Potterom, Snapom, všetkými štyrmi weasleyovskými mužmi, s Lupinom, Nevillom aj Colinom. Všetkých ostatných odmietla. Ani nevedel prečo, ale sledoval ju a rátal to. Ktovie, či by ho odmietla, keby ju prišiel požiadať o tanec. Mal by to spraviť? Nevzbudí v nej nádeje? Neodmietne ho? Bojí sa odmietnutia?
„Draco, bež ju požiadať o tanec,“ usmiala sa naňho Luna.
„Koho?“ spýtal sa Neville.
„Hádaj,“ jeho priateľka po ňom strelila pohľadom. Neville sa poobzeral okolo seba.
„Aha,“ došlo mu to.
„A načo?“ sykol potichu. Colin práve tancoval s Katie Bellovou.
„Pretože po tom túžiš.“
„Ale figu,“ zavrtel hlavou. „Netúžim po tom.“
„To tvrď niekomu nedomýšľavému, ale nie mne,“ neprestávala sa usmievať.
„Dobre, možno túžim,“ privolil. „Ale povedz mi, prečo by som to mal spraviť? Zmení to niečo na mojom názore?“
„To záleží len na tvojom názore. Ale možno by sa pohli ľady. Toto ignorovanie vám nepomáha.“
„Je to bezpečnejšie ako riskovanie hádok,“ zamračil sa. „Nepôjdem ju požiadať o tanec a hotovo. Vydržím ešte hodinku a potom sa ospravedlním.“
„Ako chceš. Si hlupák,“ mykla plecami a odpila si medoviny.
„Túto diagnózu mi už prisúdila Ginny,“ nasilu sa zaškľabil.
„Bystré dievča,“ prikývla Luna.
Bol rád, že sa Colin vrátil a už sa k tejto téme nevracali. Luna naňho síce zazerala, ale mlčala. A on sa sám seba pýtal, či by to skutočne len nemohlo niečomu pomôcť. Možno by sa ich vzťah trocha uvoľnil. Veľmi dobre vedel, že za to ignorovanie môže len on sám. Keby sa k nej čo i len trocha priblížil, určite by ho neodohnala. Ale skončilo by to zase hádkou? S najväčšou pravdepodobnosťou. Mala na sebe tesnejšie šaty, ktoré obopínali jej bruško a on veľmi dobre videl, že jej mierne vyčnieva. Nebolo to ešte zjavné, ale on to videl. Keby nevedel, že je tehotná, zrejme by si to nevšimol. Ale on o tom vedel a nepríjemne mu to pripomenulo fakt, že čaká dieťa. Jeho dieťa, sakra! Dobre, možno by to mohol skúsiť.
Keď sa ale postavil s rozhodnutím, že ju predsa len pôjde vyzvať do tanca, zarazil sa v pohybe. K ich stolu, kde teraz sedela sama, pretože Snape niečo riešil so Smithovcami a mladomanželia absolvovali zdvorilostné rozhovory, pristúpil Bill a niečo jej povedal. Zasmiala sa tomu a prikývla. Potom spolu odkráčali k parketu, kde sa pridali k Čchangovej s Cornerom, Bonesovej s Macmillanom a Brownovej s Bootom. Stisol čeľusť. To je druhý tanec, ktorý mu venovala. Nikomu nevenovala dva tance, tak prečo ich venovala jemu! Zamračene sa otočil od parketu. Ginny bola len pár metrov od neho.
„Ginny, môžeš na chvíľu, prosím?“ šepol jej. Prekvapene k nemu vzhliadla a prikývla. „Rád by som sa rozlúčil.“
„Draco, nie je ešte ani deväť hodín…“
„To je jedno,“ prerušil ju. „Dobre vieš, že som prišiel so sebazaprením a len kvôli tebe.“
„Áno, ale…“
„Už toho mám proste plné zuby,“ stiahol obočie. „Ešte raz ti gratulujem a verím, že budeš šťastná,“ usmial sa a pobozkal ju na líce. „Uži si to.“
Otočil sa na päte a odkráčal. Jeho odchod jej pripomenul útek. Nechápavo zavrtela hlavou. Pozrela sa k ich stolu. Bol prázdny. Pohľadom vyhľadala Hermionu. Našla ju na parkete pomaly tancujúc s jej bratom. Stiahla obočie. Zrak jej padol na Lunu, ktorá významne povytiahla obočie. Ginny si zahryzla do pery. A Luna prikývla. Pochopili sa. Ono to vlastne nebolo také ťažké pochopiť.
„Pani Potterová, zanedbávame hostí,“ jemne ju upozornil jej manžel a vtisol jej bozk na nahý krk.
„Uhm, to by sme asi nemali, nie?“ zapriadla, aby odpútala jeho pozornosť. Ale nevyzeral, že by si niečoho všimol. Doteraz debatoval s Pomfreyovou a Hagridom, ktorý už mal v sebe skoro fľašu whisky a plakal v náručí Poppy, čo vyzeralo dosť smiešne. Spomínal, ako malého špunta priviezol k muklom a ako sa ten istý malý špunt teraz oženil.
„Poďme rýchlo preč, kým sa Hagrid ešte viac neroznežnie,“ potichu sa zasmial. „Poppy sľúbila, že naňho dohliadne.“
„Keby začneme piť?“ dožadoval sa vysvetlenia Fred, keď sa pri ich stole zastavili na ceste k tomu svojmu.
„S vami? Už nikdy,“ zaškľabil sa na nich Harry. Svoju manželku si stiahol na kolená a objal ju okolo pása. Teraz to mal dovolené, nech by sa na to tváril George akokoľvek nesúhlasne.
„Ale no tak, švagrík, práve si sa oženil. Mal by si to osláviť, nie?“ núkal ho Fred whisky. Treba podotknúť, že obe dvojčatá už čo to popili.
„Slávim to po svojom,“ Harry povytiahol obočie a pobozkal Ginny na rameno. Tá mu hravo prehrabla vlasy a po Hermioninom kúzle nebolo ani pamiatky. Na hlave mal klasické vrabčie hniezdo.
„Teda sestrička,“ natiahol George.
„Netušili sme, že budeš až taká Xantipa.“
„Harry nie je manželom ani sedem hodín.“
„A už sa z neho stal podpapučník.“
„Nemal by si byť taký zbabelec, Harry.“
„Mohol by si sa dokázať vzoprieť svojej manželke.“
„A nemal by si si rozkazovať.“
„A zakazovať.“
„Kedy môžeš piť a kedy nemôžeš.“
„Kedy k tomu dostaneš povolenie.“
„Ja mu žiadne povolenie dávať nemusím,“ sladko sa na nich usmiala Ginny. „Môže si vypiť, kedy chce a s kým chce, dokonca aj koľko chce. Len pred chvíľou si pripil s Hagridom. Predtým s Remusom. A ešte predtým so Severusom a dokonca aj s otcom a Billom. Môj manžel je rozumný a vie, s kým má piť. A keď s vami nechce, tak bude chyba asi niekde inde, nemyslíte?“ neprestávala sa nevinne usmievať.
„Ou, bratku, zrejme sme si nespravili pred pár dňami dobrú reklamu.“
„To vážne nie. Ako to budeme môcť napraviť?“
„Pretože vypiť si s naším najmilším.“
„Najlepším.“
„Najodvážnejším.“
„Vyvoleným.“
„Hrdinským.“
„Švagríkom je odteraz náš sen.“
„Naše životné poslanie.“
„A venujeme tomu značnú časť.“
„Nášho času a energie.“
„Nebojte, Ginny má dnes výbornú náladu, takže vás neprekľaje,“ zazubil sa na nich Harry. „Tak sa nemusíte zaliečať a vtierať.“
„Dobre, rezignujeme!“ rozhodne prehlásili.
„Vážne?“ Ginny stiahla obočie.
„Vážne,“ prikývli. „Jedného panáka.“
Strčili mu do rúk pohár. Musel sa zachechtať, ale nakoniec si toho jedného panáka so svojimi švagrami dal. Vážne toho popil dosť. Ale aj pojedol, vyrozprával, vytancoval a mal takú dobrú náladu, že alkohol prakticky ani necítil. A ako si všimol, Ginny tiež nebola žiadna zarytá abstinentka. Len s lodičkami mala problémy. V momente, ako si sadli, si ich musela vyzuť a preklínala toho masochistu, ktorý vymyslel vysoké opätky. A on blahorečil tomu, že je taká maličká, pretože ešte kúsok a bola by vyššia než on.
Po ďalšej hodine a kuraťu s ryžou, po ďalšom kole tancov prišli na rad svadobné dary. Alebo aspoň niečo, čo sa na svadobné dary dalo ponášať, pretože predpokladať, že by mali všetci možnosť dostať sa v tejto dobe k nejakým darom, bolo málo pravdepodobné. Mladomanželia vlastne ani svadobné dary nepotrebovali. Nemali si čo zariaďovať, keďže nemali vlastné bývanie a všetko, čo potrebovali, mali k dispozícii. Napriek tomu sa našlo pár záujemcov, ktorí im niečo venovali. A ostatní sa vyjadrili, že im darujú niečo do domácnosti, keď budú mať vlastnú domácnosť.
Weasleyovci im venovali svadbu. Nič viac od nich čakať nemohli a ani neočakávali. Bill sa spolčil s bratmi a darovali im tajný dar, ktorý si však musia otvoriť až v súkromí. Úplnom súkromí, ako prízvukovali. Ginny sa na nich podozrievavo zamračila. Podnapitý Hagrid im v mene celého profesorského zboru venoval novú posteľnú bielizeň, aby sa im vraj dobre spalo. Čím vlastne naznačili, že im manželstvo ich kolegu neprekáža. A keby im aj prekážalo, Harrymu to bolo srdečne jedno. Neville s Lunou im venovali rastlinu. Ako inak. Avšak toto bola špeciálne upravená a vyšľachtená rastlina, ktorá vlastne určovala, či sú v domácnosti všetci zdraví. Ak by na niekoho liezla nejaká choroba, kvet zmení farbu zo žltej, zdravej, na fialovú, chorú. Remus Harrymu v tichom rozhovore vysvetlil, že zdieľajú rovnaký názor ako väčšina obyvateľov Základne. Svadobný dar dostanú až keď budú mať vlastný dom a budú si ho zariaďovať. Harry len mávol rukou. Vážne nechcel, aby si niekto kvôli nim robil starosti.
„Aj ja mám pre vás špeciálny dar,“ vrkol Severus, keď sa situácia trocha upokojila a každý z hostí sa venoval sám sebe, prípadne svojmu partnerovi.
„My máme pre vás špeciálny dar,“ usmiala sa naňho Hermiona.
„Áno, my máme,“ stiahol obočie. „Nesúhlasil som s tým, ale Hermiona spoločne s Weasleym a Dumbledorom ma presvedčili,“ vrkol nespokojne.
„Vážne? To znie zaujímavo,“ zaujalo Harryho.
„Samozrejme, pre teba je zaujímavé všetko to, s čím ja nesúhlasím,“ zavrčal dôraznejšie.
„Ako inak.“
„Hermiona, mohla by si nám to prezradiť? Vyzerá to tak, že sa Severus zameria len na podpichovanie s Harrym a my sa ani do Vianoc nedozvieme, čo za špeciálne ste pre nás pripravili,“ zazubila sa Ginny. Bill sa potichu zachechtal.
„Máme pre vás svadobnú cestu.“