Harry skôr vycítil akoby videl, že sa Ron a Ginny postavili vedľa neho. Rukou s proroctvom stiahol Lucy za seba. Oni traja vedeli bojovať najlepšie. A Nevilla cítil za svojím chrbtom. Dohliadal na Hermionu a Lunu, pretože tie vedeli všeličo možné, bojovať však nie. Hoci dúfal, že k boju nepríde. Nemali by najmenšiu šancu.
„Dojímavé, ako sa zoskupili, však?“ natiahla jediná žena v tom zoskupení. Neville nemusel ani nenávistne zavrčať jej meno aby vedel, že je to Bellatrix Lestrangeová. Siriusova sesternica. A vlastne aj Tonksovej teta.
Harry sa pozrel na tých troch. Že majú Siriusa, to vedel už pár hodín. Nepredpokladal ale, že sa to objavia oni dvaja. Mali byť vonku a mali všetko pripravovať k útoku, ktorý by v noci mal nastať. Skomplikovali to, hoci ani nevedel, či by to mohlo byť ešte viac komplikovanejšie. Všetci traja sa na nich dívali. Nemohli sa hýbať, nemohli rozprávať, ale vnímali.
„Akoby chceli bojovať, pravda,“ natiahol Malfoy. „No tak, Potter, daj mi to proroctvo. Nechceme bojovať, hoci by sme mali s vami veľmi málo práce. Ste siedmi… a nás je pätnásť. Dospelých, plnohodnotných a kvalitných čarodejníkov. Nechceme sa ale zdržovať, tak sprav presne to, prečo si sem prišiel…“
„A vy spravíte presne to, čo ste sľúbili?“ spýtal sa odvážne. „Pustíte ich, keď vám dám proroctvo?“
„Príliš na výber nemáš, však?“ zasmial sa. Niekoľkí mu sekundovali, prútiky ledabolo držiac pri tele.
„Čo spravíme, Harry?“ sykol vedľa neho Ron. To keby vedel.
„Rozviažte ich, zrušte kúzla a nech idú k nám. Potom vám to proroctvo dám,“ skúsil, hoci úspech nečakal. Mali ich naservírovaných na striebornom podnose. Nielen väzňov, ale aj ich.
„Ty mi dáš to proroctvo hneď. Videl si, čoho sme schopní. Chceš sa dívať na to, ako umiera ďalší človek?“ spýtal sa Malfoy a strčil svoj prútik Siriusovi do líca. Keby vedel pohľad metať kliatby, Sirius by rozmetal celú chodbu na jeden záťah.
„Keď to spravíš, rozbijem proroctvo,“ kontroval Harry. Zrejme úspešne, pretože videl váhanie.
„Ale nespravíš to…“ zasyčal Malfoy. Smrťožrúti sa pohli. Len ich nevyprovokovať.
„Keby si ho aj rozbil, pozabíjame tvojich priateľov jedného po druhom,“ vložila sa žena. „Najskôr tuto… moju drahú neter…“ zasmiala sa a pohladila Tonksovú po líci. „Potom vlkolaka a môjho bratanca… aby sme vraždili tvojich kamarátov jedného po druhom. Temnému pánovi bude stačiť, keď mu privedieme teba…“
„Klamete!“ zakričal na ňu Harry. „Voldemort sa trasie, aby poznal obsah proroctva…“
„Ty si sa opovážil menovať ho menom?“ ženu to rozčúlilo. Zdalo sa mu, že sa jej aj rozcuchané vlasy naježili. „Ty malý…“ namierila prútik, ale Malfoy jej ruku stiahol dole. Nielen ju to rozhnevalo, ako videl.
„Pokoj, Bella… Je mladý a pochabý. Nebudeme to zdržiavať. Chceli sme po tebe, aby si mlčal a vyniesol proroctvo. Zjavne si nedržal jazyk medzi zubami, keď sú tu títo dvaja. Porušil si našu dohodu, chlapče…“
„Nič som neporušil. Nikomu sme to nepovedali. Netuším, ako sa sem dostali… ale domyslieť si, čo máte v pláne, nebolo zase až také zložité, nie?“ vyriekol Harry. Srdce cítil až v hrdle. Mal strach. Boli v bezvýchodiskovej situácii. Vedel, že ako Ron, tak aj ostatní niečo vymýšľajú, hoci sa zrejme vymyslieť nedalo nič okrem otvoreného konfliktu, ktorý by ich všetkých zahubil.
„Možno máš pravdu,“ privolil Malfoy. „Ale to je jedno…“
„Nie je. Povedali ste, že za proroctvo pustíte Siriusa. Rozbijem ho ale, ak nepustíte aj ostatných…“
„Nie si v situácii, kedy by si si mohol klásť podmienky,“ zamračil sa Malfoy. Dochádzala mu trpezlivosť.
„Skončime to,“ namietol jeden zo smrťožrútov. „Jednoducho pôjdem a vezmem to. Ak niečo spravia… zabijeme prvého…“ pozrel na Malfoya. Ten sa už nadychoval, že bude súhlasiť. Harryho zachvacovala panika.
„Dobre, tak inak!“ skríkol. To napätie sa dalo krájať. Dokonca cítil vo vzduchu strach a nepokoj, ktoré sálali z jeho priateľov. Cítil vo svojom vnútri Ginny. Bola v pohotovosti. Musí hrať o čas. Hoci ani sám nevedel, či je múdre túto situáciu ešte viac predlžovať. Niečo mu ale napadlo. „Nebolo vám podozrivé, ako rýchlo sme sa vrátili z Odboru záhad?“ spýtal sa a prinútil sa posmešne zaškľabiť. Ak sa mu to vôbec podarilo. „Určite ste nás sledovali… skrývali ste sa dole, v súdnych sieňach. Viete, kedy sme tam šli. Nečudujete sa, že sme vôbec neblúdili?“ Ron vedľa neho sa pohol. Ruka s prútikom mu klesla o pár centimetrov.
„Harry, nie…“ šepla Ginny.
„Inú možnosť nemáme. Nechápeš?“ sykol jej naspäť.
„Má pravdu,“ pritakal aj Ron.
„Čo tým myslíš?“ spýtal sa Malfoy a spravil krok vpred. To sa už pohli aj decká za Harrym.
„Zabijú nás, Harry, keď to povieš,“ zašomrala Hermiona. „Och, Merlin…“
„Že som už raz na Odbore záhad bol. To tým myslím…“ vyriekol a pozrel na Siriusa. Jeho pohľad potemnel. Nevyčítal z neho nič. Ani z Lupina, či Tonksovej.
„A?“ vyzvedal Malfoy. Smrťožrúti nervózne prestúpili z nohy na nohu. Lestrangeová prechádzala prútikom vo vlasoch Tonksovej.
„Hádaj!“ krátko sa zasmial a vyhodil proroctvo do vzduchu, aby ho zachytil.
„Opatrne!“ skríkol Puttock.
„Je to atrapa proroctva,“ povytiahol obočie a pozrel na Malfoya. Ten prižmúril oči a prudko sa nadýchol.
„Klameš,“ vrkla po ňom Lestrangeová a bodla Tonksovú do hlavy.
„Dávajte si pozor na svoj prútik,“ upozornil ju Harry. Nechutne sa naňho zaškľabila.
„Ako to myslíš, že je to atrapa?“ mračil sa Malfoy.
„Asi tak, že je to atrapa. Viete, čo to slovo znamená?“ zazubil sa. Nemal veľa možností. Len ich zneistiť a vyjednať ďalšiu dohodu. Hoci sa triasol ako prestrašený ratlík, musel sa tváriť sebavedomo.
„Vysvetli to…“ Malfoyov hlas o jeden stupeň stratil z istoty. To spozorovali všetci. A Harry sa tomu zasmial.
„Nooo… je to atrapa,“ odfrkol a zamával rukou s proroctvom. „Pred pár mesiacmi som už bol na Odbore záhad. Preto som vedel, kam presne ísť, kde to presne hľadať a čo hľadať. Je to falošné proroctvo, pretože to pravé sme z ministerstva odniesli,“ stíchol a milo sa naňho usmial. Jasne videl, že Malfoy premýšľa, čo to preňho znamená. „Nerád vám to hovorím, ale… nemáte absolútne nič, čím by ste si vyžehlili pochybenia a stúpli tým v očiach Vol… prepáčte, vášho šéfa…“
„Nie je to pravda,“ zasipel Malfoy.
„Ale áno, je,“ prikývol Harry. Smrťožrúti po sebe strieľali pohľadmi. „Chcete pravé proroctvo, ktoré je momentálne bezpečne schované… a jediný, kto vám ho môže priniesť, hoci aj hneď, som ja. Mám ale podmienky, samozrejme. Všetkých prepustíte. Keď budú bezpečne na schodoch na ceste k ministerskému krbu, dáme sa do pohybu aj my. A ja vám dám skutočné proroctvo…“ povytiahol obočie.
„Harry…“ šepla Hermiona nespokojne.
„Ticho,“ zahriakol ju Ron nečujne. „Je to jediná možnosť,“ sykol. Bol rád, že mu Ron rozumie.
„Ako ste vraveli, máme čas do polnoci, nie?“ pokračoval o čosi odvážnejšie. „Čiže… máme ešte viac ako dve hodiny, aby ste splnili to, čo ste sľúbili Vol… pardon, vášmu šéfovi. A potom sa môžete pokúsiť zmocniť sa ministerstva…“
„K tomu je už neskoro,“ zavrčala Lestrangeová dívajúc sa na Malfoya. Jej prútik stále prečesával Tonksovej vlasy. Nevšímala si ju však. Sledovala svojho švagra.
„K čomu je neskoro?“ Harry sa zamračil. Malfoy naňho pozrel.
„Aj keby som hneď uveril tvojim slovám…“
„Je to pravda. Je to falošné proroctvo!“
„Drž hubu. V tejto chvíli už smrťožrúti obsadzujú ministerstvo, vieš? Za pár minút príde Temný pán, aby sa posadil do ministerského kresla. Nemám čas zapodievať sa tvojim návrhom!“ štekol po ňom.
Harry sa zarazene zamračil a spravil drobný krok vzad. Pozrel na Remusa a Tonksovú, ktorí však neboli schopní reagovať nijako.
„Mal som mať čas do polnoci…“ vyšlo z neho nechápavo.
„No tak sme porušili dohodu aj my. A čo?“ vrkol chlap stojaci po boku Malfoya. Harry tipoval Thicknesseho. „Čo čakáš? Že by sme riskovali, kým sa ten váš slávny Rád zorientuje, zoskupí a pokúsi sa nám v tom zabrániť?“
„Ale…“ šepol Harry. Za jeho chrbtom si Hermiona niečo mrmlala pod nos.
„Je to pekne v prdeli,“ šepol Ron. „Stihli niečo spraviť? Alebo je ministerstvo už ich?“
„Nezabúdajte na Snapa,“ šepla Harrymu do ucha Lucy. „Sám si odhadol, že sa Rád zvolával a že Sirius nemohol reagovať. Smrťožrúti sa museli tiež zvolávať, Snapa muselo páliť znamenie. Povedal to Rádu. A Rád je v pohotovosti už niekoľko mesiacov. Ak aj chcú obsadiť ministerstvo, nebude to také ľahké, ako predpokladajú…“
„To je pravda,“ šuškala aj Ginny. „To, že ty si napísal Remusovi, že máš čas do polnoci ešte neznamená, že sa Rád podľa toho zariadil a že by čakal. Začali konať. Prečo by tu inak boli Remus s Tonksovou?“
Harry sa na tie slová uprel. Musel. Začala ho zachvacovať panika a hystéria, ale tieto logické úvahy mu pomohli. Vážne to bolo logické. To len on mal v hlave akýsi termín. To ale neznamená, že sa ho budú držať všetci.
„Takže aj vy ste porušili dohodu,“ ozval sa nahlas. Smrťožúrti medzi sebou tiež diskutovali. A Harry si pomyslel, že Malfoyova situácie je ešte nešťastnejšia, než tá jeho.
„To je jedno,“ vrkol podráždene.
„To je vážne jedno,“ mračila sa naňho švagriná. „Čo teraz chceš robiť? Čo chceš Temnému pánovi dať? Ak je pravda, čo ten sopliak vraví, tak si skončil ale že úplne…“ napriek situácii sa zasmiala. Malfoy ju zabil pohľadom.
„Nepomáhaš,“ prskol po nej.
„Tebe? A prečo? Kto to pred nami až do dneška tajil? Keby si nebol hlupákom, vymysleli by sme to lepšie…“
„Buď ticho!“ štekol po nej Malfoy. Harry pozrel na Siriusa. Aj napriek situácii mu to v očiach pobavene blyslo.
„Buďte ticho obaja!“ zahrmel chlap stojaci za Remusom. „Čo teraz? To je otázka!“
„Sme v Londýne, dalo by sa to stihnúť,“ nadhodil Harry. Malfoy ho spražil pohľadom. „Pusťte ich a behom polhodiny môžeme byť naspäť aj s proroctvom, ktoré mu odovzdáte… vlastne aj so mnou, keď sa to tak vezme…“
„Čo robíš, sakra?“ zavrčal po ňom Neville.
„Poď sem, Potter!“ vyzval ho Malfoy.
„Na to zabudni!“ štekol po ňom Ron a spolu s Ginny schmatli Harryho za habit. Zozadu ho držala Lucy aj s Hermionou.
„Potrebujem si overiť, či je falošné!“ zavrčal Malfoy.
„Vy snáď viete overovať pravosť proroctiev?“ spýtala sa Ginny.
„Chcete zistiť, či je pravé?“ spýtala sa Lucy spoza Harryho chrbta a natiahla ruku, aby zovrela v dlani proroctvo v Harryho ruke. „Nič mi to nespravilo, je falošné. Pravé by zo mňa spravilo niečo podobné ako z Bodeho, ktorého ste zabili…“
„Má pravdu,“ povedal ktorýsi smrťožrút. „Vieme, že sa toho nemáme chytať. Tohto zjavne môžeme…“
„Dobre teda, presvedčil si ma. Je to falošné proroctvo…“ zavrčal Malfoy znechutene. Jeho bledá tvár bola sinavá. Bol v riadnych problémoch.
„Tak vidíte! Vašu momentálnu situáciu zachráni jedine pravé proroctvo, nemýlim sa?“ spýtal sa Harry posmešne. Malfoy vyzeral skutočne zúfalo. Lestrangeová sa rozosmiala. Nahlas a škodoradostne. Nielen Malfoy ju prebodol pohľadom.
„Kríženec to vystihol! Zachráni ťa jedine pravé proroctvo. Tak čo spravíš, Lucius?“ natiahla. Harrymu by sa zdalo normálne, keby bola na jeho strane. Zjavne nebola. Buď jej preskočilo, alebo ho až tak veľmi nenávidela.
„Nepomôže vám ani to, keď mojich priateľov pozabíjate,“ pokračoval Harry v rozkladaní Luciusovej sebadôvery. „Aj keby som ostal len ja a mňa by ste odovzdali Vol… vášmu pánovi. Určite ste sa dozvedeli o tom, že slušne ovládam oklumenciu. A tiež, že sa viem brániť Veritaseru…“
„Užil si Antiveritaserum!“ obvinil ho Puttock.
„Dokážte to!“ vyzval ho Harry. „Nezabúdajte, že sa o mne hovorí v tom proroctve. Keby ste poznali obsah proroctva… dozvedeli by ste sa divy…“ klamal až sa mu od úst prášilo. Nemal ale veľa na výber.
„Takže ty vravíš, že keď všetkých pustíme, donesieš nám pravé proroctvo?“ spýtal sa Lucius. Bellatrix naňho pozrela ako na blázna.
„Áno.“
„A môžem ti veriť?“ zamračil sa. Harry mykol plecami.
„Budete musieť. Nemáte inú možnosť…“
„Harry, čo to stváraš?“ šepla Hermiona a drgla ho odzadu do chrbta. „Nemôžeš sa im vydať…“
„Pôjdeme ale s tebou,“ navrhol Lucius.
„Zbláznil si sa? Budeš mu veriť?“ štekla po ňom Bellatrix.
„Vonku im uletím,“ šepol Harry. „Vy budete preč a keď budeme my vonku, uletím im…“
„Ale to ti nemusí predsa vyjsť…“
„Dajte nám päť minút,“ požiadal Lucius. Najskôr triumfovali, teraz si zachraňoval vlastný zadok.
Harry pozrel na Siriusa. Nesúhlasil. To mu v očiach videl. Čo ale iné mohol spraviť? Horšie, že si v duchu priznal, že im neuletí ani náhodou. Už raz to spravil. A Malfoy si to pamätal. Postarajú sa o to, že im neuletí ani keby sa ako snažil.
„Oni si pamätajú, čo si spravil na cintoríne,“ odhadla jeho myšlienky Ginny. Zamračil sa na ňu. Smrťožrúti sa radili a oni mali chvíľu pokoj.
„Hermiona, dajú sa privolať telá?“ obrátil pozornosť k poblednutej kamarátke. Zdalo sa, že čochvíľa odpadne. Ani Luna nevyzerala tak biedne, ako Hermiona.
„Mali by… ja neviem… všetko sa dá privolať,“ bľabotala s rozhádzanými myšlienkami.
„Chceš privolať tých troch?“ Ron spozornel. Harry prikývol.
„Plán B. Ja Siriusa, ty Remusa a Ginny Tonksovú. Je z nich najľahšia. Sú od nás zhruba desať metrov. Keď dám znamenie, zakričíme kúzlo. Bude im trvať pár sekúnd, než zareagujú. Vy ostatní by ste zatiaľ vyčarili štíty, aby pohltili ich kúzla…“
„A keď to bude Avada?“ spýtal sa Neville. „Neodpustiteľné kliatby štít nepohltí…“
„To nie, ale oni nebudú chcieť riskovať, že by zasiahli mňa a Malfoy by nemal čo posunúť Voldemortovi…“
„Harry, je to nebezpečné,“ šepla Hermiona.
„A máš nejaký iný návrh, ako sa z toho dostať?“ spýtal sa na počudovanie pokojne. Zavrtela hlavou. „Tak vidíš. Keď nebudú súhlasiť, budeme privolávať telá. Za štítmi zrušíte kúzla, ktoré na nich vrhli a dáte im prútiky. Ty, Luna a… Lucy,“ stiahol obočie. „Ostatní budeme bojovať. Možno by sme to mohli zvládnuť, keď budú mať prútiky tí traja. Niečo ale spraviť musíme. Nenecháme sa zabiť len tak, bez boja. A ak budú súhlasiť, vy sa stadeto dostanete. A potom im buď uletím, alebo vymyslíte niečo, ako ma z toho dostať. Súhlasíte?“
——
„Prepáčte mi, pán minister, že k vám idem tak neskoro…“ Percy sa zatváril nanajvýš kajúcne, keď takmer o deviate večer búchal na dvere ministra mágie. Našťastie ho kúzla poznali. Sám minister to tak chcel, aby mal jeho asistent k nemu prístup hocikedy.
„Čo sa stalo, Percival?“ Kornelius Fudge už bol v pyžame a župane, keď otvoril dvere. Percymu sa zdal ešte bledší, než poobede, keď ho videl. „Poďte ďalej… Dáte si čaj? Alebo kávu? Stalo sa niečo na ministerstve?“ vychrlil otázky.
„Nie, prepáčte, nedám si ani kávu a ani čaj. Vlastne… asi by sme sa nemali zdržovať…“
„Tak čo sa deje? Vravte, chlapče…“
„Na ministerstve sa deje niečo nezvyčajné,“ spustil to, čo si v duchu pripravoval. Minister sa naňho zamračil. „Neviem čo… viem však to, že som bol napadnutý vo svojej kancelárii…“
„Čo to vravíte? Kto vás napadol? Dumbledore?“ znepokojene z neho vyšlo. Dovolil si znova vliezť na ministerstvo?
„Nie, nebol to Dumbledore. Vlastne…“ zadrhol sa mu hlas. Neuverí, keď to povie. „Vlastne ani neviem, kto to bol. Akurát viem, že som sa prebral na podlahe vo svojej kancelárii a potom…“ stiahol obočie. „Neviem, ale v átriu sa zhromažďujú pochybné osoby. Viete? Pustili ma z ministerstva, povedali, že vám to mám ísť povedať. Zavolať vás. Zrejme chystajú prevrat alebo niečo… ja neviem…“
„Skúsili ste sa spojiť s Rufusom Scrimgeourom?“ zamyslene sa spýtal. Znepokojene. Pochybné osoby, to mohol byť jedine Dumbledore. Ale nech je Dumbledore akýkoľvek zločinec a manipulátor, vrah to nie je. Dôkazom je Percival, ktorého nechal slobodne odísť.
„Nie, šiel som priamo k vám… Chcú s vami zrejme vyjednávať, alebo čo. Ja neviem…“ mykol plecami. Kornelius sa naňho skúmavo díval.
„Nevyzeráte, že by vás to vyplašilo,“ stiahol podozrievavo obočie.
„Zrejme následok toho omráčenia… vlastne ani neviem, ako dlho som bol v bezvedomí. Stále mi treští hlava, viete?“ zatváril sa zúbožene. Možno mal prejaviť viac obáv a strachu.
„Dobre teda…“ stiahol obočie. „Oblečiem sa a zájdeme najskôr za Rufusom. Aby zmobilizoval aurorov. Neexistuje, aby sa nejaké pochybné osoby potulovali po ministerstve. Tak poďte ďalej, Percival. A posaďte sa. Dajte mi pár minút, za moment budem naspäť…“ a s hundraním sa vybral kamsi do zadnej časti domu prezliecť sa. Percy si zhlboka odfúkol.
——
Fénixy čakali v átriu takmer hodinu, než sa niečo začalo diať. Rufus Scrimgeour prikázal jednému svojmu podriadenému, že v momente, ako sa prenesú smrťožrúti do átria, vybehne po schodoch na aurorské oddelenie a vyhlási pohotovosť. Tým zmobilizujú úplne všetkých aurorov. Aj tých, ktorých doma nezastihli, pretože si plnili svoje povinnosti. Keď sa Charlie ohradil, že tým vlastne zmobilizujú aj nie príliš lojálnych aurorov, Rufus mu povedal, že tí už aj tak zrejme vedia, čo sa deje. Museli mu dať za pravdu.
Každopádne sa nervózne a nepokojné čakanie skončilo. Do átria sa v obrovských vlnách prenášali desiatky smrťožrútov naraz. A ich prílev nekončil. Dokonca sa vyvážali aj výťahmi. S ohromným revom sa rozbiehali k výťahu a schodiskám, aby obsadili celé ministerstvo. Každú jednu kanceláriu. Úplne všetko.
S čím však nerátali bol odpor, ktorý ich zasiahol. Kým si vôbec uvedomili, že ministerstvo neobsadia pokojne, ležala ich dvadsiatka zneškodnená. A ďalšie lúče sa na nich znášali takmer zo všetkých strán. Nevideli nepriateľa, začali však metať kliatby smerom k stenám a bojový pokrik sa premenil na zúrivý rev.
Celé atrium prebleskovalo mnohými farbami. Hučalo lúčmi a krikom kliatob. Niektorému snaživcovi napadlo uvaliť na átrium kúzlo rušiace splývacie zaklínadlo a teraz už vedeli, proti komu bojujú. Strhla sa ešte väčšia mela, keď smrťožúti videli nepriateľa na vlastné oči.
Fénixy, hoci posilnení aurormi, boli v zúfalej menšine. Aj oni trpeli stratami. Stiahli sa od stien, postupovali smerom k výťahom, chceli sa chrániť, aspoň sporadicky, kruhovou nádržou so zlatými sochami v nadživotnej veľkosti. Niekoľkým sa to však nepodarilo. Jeden z Fénixov vyčaril ohňovú bariéru, aby zabránil smrťožrútom v postupe a aby ich chránila aj tá.
Átrium bolo behom dvadsiatich minút rozdelené na dve polovice. Fénixy si svoje ciele plnili. Nepúšťali smrťožrútov k schodisku a výťahu. Nedovoľovali im preniknúť dovnútra ministerstva a už vôbec nie dole, na Odbor záhad.
——
„Potter!“ ozval sa Malfoy po siedmych minútach dohadovania sa so svojimi kumpánmi. Strážcovia od stoličiek neodchádzali, mali väzňov stále pod dohľadom.
„Ja s tým nesúhlasím…“ Začuli zasyčať Bellatrix. A videli jej výraz. Soptila a jedovala sa. Zrejme chcela zabíjať, mala smäd po krvi. A ešte k tomu by bola rada, keby si to Lucius vypil poriadne. Neprišla sem predsa preto, aby sa vzdala. Lenže jemu šlo o krk. A pristúpi na čokoľvek.
„Mlč, Bella…“ zahriakol ju. Jeden smrťožrút k nej pristúpil a dal jej ruku na ramená. Vyšklbla sa mu. „Potter, súhlasím s tvojim návrhom. Pustíme všetkých… zmiznú schodmi. Potom s nami ale pôjdeš. Odovzdáš nám prútik a my ťa začarujeme protianimágskym zaklínadlom, aby ti nenapadla nejaká hlúposť…“
„A potom ho pustíte? Keď vám dá proroctvo?“ zakričala Hermiona. Nielen Bella sa zaškľabila.
„Samozrejme, že nie, ty hlúpe dievča,“ Malfoy sa na ňu zamračil. „On sa ale rád obetuje za vás všetkých, nemám pravdu?“ nasilu sa zasmial. A kumpáni ho sprevádzali. Aj tak si všimli, že nie všetci stoja za svojím vodcom a podporujú toto jeho rozhodnutie. Bella zúrila.
„VŠETCI OKAMŽITE POLOŽTE PRÚTIKY! STE OBKĽÚČENÍ!!!“
Odbor záhad sa niesol výkrik, akoby v tej chvíli preťal vzduch na chodbe hrom. Narážal do stien a rezonoval takmer až v dušiach. Harry sa reflexívne prikrčil a nebol sám. Hermiona si pritískala ruky na ušiach. A vykoľajilo to aj smrťožrútov, ktorí nevedeli, čo sa deje, odkiaľ sa to vzalo a samozrejme boli nesústredení.
„Dvojčatá…“ zasyčal Ron tlmene. „Ten ich výrobok…“
Lenže skôr, než vôbec dokončil svoju myšlienku, dvere na schodisko sa rozleteli a vybehli stadiaľ Rebeli.
„Stupefy! Expelliarmus! Incarcerous!“
Vzduch preťalo niekoľko lúčov. Než stihli smrťožrúti zareagovať, štyria boli zneškodnení. Nie, všetci Rebeli sa netrafili hneď na prvý raz a v následných sekundách sa už museli brániť.
„Kto to je?“ štekol ktosi.
„To je jedno! Zničte ich!“ vrieskala Lestrangeová.
„Harry! Vy tu máte párty a nás nikto nepozval?“ zvolal na nich Fred.
„To sa nerobí, takmerbratku…“ vyčítal mu aj George a obaja vykrývali lúče, ktoré k nim dolietali.
Harry zbadal okrem dvojčiat aj Rogera, Cedrica, Seamusa s Deanom, Čcho a Katie, ktorej sa uľavilo, keď zbadala Rona. Boli tam aj Eddie a Ernie, Colin so Stevom. Susan Bonesová a chrabromilské metlobalistky.
Ron sa ako prvý z ich skupiny pridal k útokom na momentálne jedenástich smrťožrútov, ktorí však nechceli zo svojich pozícií ustúpiť a metali čoraz drsnejšie kliatby. Prvého to zmietlo Steva.
„Neville, chráň dievčatá!“ zavelil Harry a vrhol sa k zajatcom. V behu vyčaril štít, aby ho nezasiahla kliatba. Útoky sa však neviedli ich smerom. Ron mu kryl chrbát a on sa pustil do trhania povrazov zo Siriusovho tela.
„Rozväzuj, budem ťa istiť!“ skríkol Ron. Harry kúzlom trhal povrazy. Pridala sa k nemu Ginny aj s Lucy. Čím viac sa však ponáhľali, tým to šlo horšie. Dvaja smrťožrúti si všimli ich aktivity a pálili po nich. Ron ich vykrýval.
„Finite!“ štekla Ginny s prútikom namiereným na Remusa a tým zrušila všetky kúzla, ktorými bol začarovaný.
„Doprdele…“ uľavil si.
„Accio prútik…“ Ginny mierila na zem, kde ležal jeden zo smrťožrútov a vedľa neho sa povaľoval prútik. Priletel k nej a ona ho podala Remusovi. „Tu máš…“
„Vďaka!“ Remus sa bez váhania pridal k ochraňovaniu Siriusa a Tonksovej, kým sa deckám nepodarí ich vyslobodiť.
Harry si takmer udrel do čela. Nespomenul si na toto kúzlo, ktorým sa rušili účinky takmer všetkých ostatných kliatob. Povrazy síce postŕhané boli ako na Siriusovi, tak aj na Tonksovej, nemohli sa však stále hýbať. Až Ginny im dala návod, ako ich odčarovať. Sama už metala kliatby na smrťožrútov.
Spolu s Lucy použili rovnaké kúzlo na Siriusa a Tonksovú a prvé, čo Sirius spravil bolo to, že začal škaredo nadávať na všetky strany. Harry padol na kolená. Nad ním sa rozprestieral Ronov štít a vylietavali Ginnine a Remusove lúče, on sa ale zameral na to, aby privolal ďalšie prútiky.
Mali šancu. Cítil to. Hoci boli len traja dospelí, bola tu hromada odhodlaných študentov, ktorí sa toho naučili dosť. Mohli ich premôcť. Videl, že padol aj Puttock. Výborne, ten si to zaslúžil. Podarilo sa mu privolať dva prútiky. Jeden podal Tonksovej, aby mohla bojovať. A druhý podával Siriusovi.
Pozreli si do očí. Ich očný kontakt trval sotva tri sekundy, povedali si ním ale veľa. Sirius bol zničený zo smrti Joy. Zahanbený, že sa nechal chytiť. A rozzúrený, že ich do toho všetkých zatiahol.
„Bojujeme,“ šepol Harry a Sirius sa naňho usmial.
„Dostaneme ich všetkých,“ prikývol jeho krstný otec.
Harry si ale najskôr pritiahol k sebe Lucy. Myslel si, že ostane vzadu spolu s Lunou a Hermionou, ktoré si už dávno priznali, že veľa nenabojujú zrejme nikdy. A Neville im mal kryť chrbát. Veľmi dobre vedel, že Ginny sa o seba dokáže postarať a o Rona, ktorý sa momentálne zameriaval len na to, aby sa presunul ku Katie, si nerobil takmer žiadne starosti.
Vrhol sa na vysielanie kliatob. Smrťožrúti boli ale príliš schopní a príliš krvilační. Nachádzali sa na chodbe do Odboru záhad, ktorá bola dosť dlhá a široká, napriek tomu mali málo priestoru k boju. Steny boli rozbité, vzduchom sa šíril prah muriva a štipľavý smrad preťatých lúčov. Zaznievali výkriky kliatob, svišťanie kúziel. Nepriatelia už boli zatlačení v defenzíve pri stene, presila bola veľká, hoci nie úplne najnebezpečnejšia.
Tonksová aj s Remusom sa presúvali k výťahu, kde boli Rebeli. Harry nemal čas skúmať, kto ako bojuje. Snažil sa dostať najbližšieho smrťožrúta. Snažil sa nájsť medzierku v jeho štíte, ktorým sa bránil pred výpadmi niektorého Rebela stojaceho naľavo od Harryho. Aj smrťožrút mu bol otočený ľavým bokom a on pokúšal svoju kliatbu umiestniť tak, aby ho omráčil. Proroctvo ležalo niekde na zemi, ale to ho netrápilo. Dôležitejšie preňho bolo, že držal Lucy za pažu a v pravom zornom uhle mal bojujúcu Ginny, pri ktorej stál Sirius.
Od vpádu Rebelov prešlo sotva pätnásť minút. Čoraz viac prachu sa znášalo vo vzduchu. Bolo tam čoraz teplejšie. Väčší smrad. A neozývali sa už len výkriky kliatob, ale aj výkriky bolesti. Samozrejme musel byť niekto zranený. Sám Harry cítil, ako mu do chrbta vrazilo kus odtrhnutej steny. A cítil, že mu akýsi lúč preťal líce. Nič to však nebolo. Smrťožrútov už bojovalo len sedem a Rebelom to vohnalo nové sily a odhodlanie do útokov. Dvojčatá dokonca vykrikovali burcujúce heslá. Dostanú ich.
V nasledujúcich desiatich minútach sa toho udialo veľmi veľa. Všetko sa dialo tak rýchlo, že človek nemal šancu nad tým premýšľať. Každý študent sa zameriaval len na to, aby uhol, odblokoval lúč, alebo vykúzlil štít. Málokedy sa stalo, že bol schopný zaútočiť. Hoci bolo smrťožrútov menej, boli schopnejší. Sily sa vyrovnali až v momente, kedy sa do bojov intenzívne zapojili dospelí Fénixy. Harry jednoducho nemohol sledovať všetko. Nevedel, čo sa deje naľavo do neho a ani za ním. Lucy vedľa neho bojovala a Ginny chránil Sirius. Len to bol schopný vnímať.
Už v momente, ako smrťožrúti zbadali ich snahu o vyslobodenie väzňov a začali po nich páliť, sa ich útoky zamerali aj ich smerom. Ron ich sprvu vykrýval, potom sa k nemu pridal Remus, až sa napokon strhol boj dvoma smermi. A kliatby leteli aj dozadu, hlbšie do chodby k dverám, kde sa čupili Luna s Hermionou. Obe síce poznali všetky kúzla potrebné k obrane alebo k boju, vedeli ich vyčariť dostatočne, lenže nie v praxi. Zviedli niekoľko súbojov v Núdzovej miestnosti, kedy sa Harry s Ronom snažili z nich vyžmýkať väčšie odhodlanie. Neboli vhodné do boja. A preto ich Neville vykrýval.
A robil to dostatočne. Nielenže ich chránil, dokonca sa pridával k bojujúcim a otravoval život smrťožrútom. Vďaka jeho výpadom dokázali premôcť Luciusa, ktorý ležal vedľa svojich ôsmich kolegov na zemi, rozpleštený ako žaba, bez známok vedomia. Bojovali už len šiesti smrťožrúti a Bellatrix bola medzi nimi. Ďalší lúč Neville odklonil a ten narazil do steny, z ktorej odletel riadny kus priamo naňho. Nestihol mu uhnúť. Zmietol ho rovnako, ako chvíľu predtým Angelinu. Padol na zem.
Po tom, čo padol ďalší smrťožrút a ostali len piati, sa začali objavovať aj zelené záblesky. Na zemi už ležal nielen Steve, ale aj Angelina, Colin, Ernie, Eddie a Susan. Určite boli len zranení. To si vravel Harry, keď rýchlo skontroloval situáciu naľavo od neho, aby sa zase zameral na dobiedzanie do Bellatrix.
Jeden zelený lúč letel aj ich smerom a Sirius strhol Ginny k sebe. Mala na mále. Vrazil do steny, pod ktorou sa zviechal Neville. A ďalšie kliatby tam leteli. Smrťožrút si všimol Nevilla v problémoch a útočil naňho.
„Protego Maxima!“ skríkla Luna, keď zbadala letieť ich smerom hneď tri neznáme lúče. Neboli to Neodpustiteľné kliatby a ona na poslednú chvíľu vyčarila silný štít, ktorý pohltil všetky tri kliatby a ochránil tým ju aj Hermionu. Tá ledva stihla namieriť svoj prútik. „Veľmi pekný šít sa mi podaril vyčariť, čo myslíš?“ široko otvorenými očami pozrela na Hermionu. Tá v jej očiach zbadala hrdosť. Jej kamarátka to dokázala. Usmiala sa, ale potom stuhla.
Štít síce vyčarený bol, dokázal pohltiť takmer všetky kliatby, niektoré však nie a Hermiona sa v šoku dívala na to, ako mizne svetlo z Luniných očí a jej telo ochabuje, hoci mala stále úsmev na tvári a Hermiona zachytila jej padajúce telo.
„Nie, nie, nie…“ šepkala si sama pre seba. V momente zabudla na to, že sa pár metrov od nej metú nebezpečné kliatby. „Luna!“ skríkla a v náručí držala mŕtvu kamarátku.
Neville vyliezal spod kamenia, doráňaný, s vykrúteným ramenom a díval sa na obrázok za svojím chrbtom. Bol to Sirius, ktorý zareagoval ako prvý a držiac za pažu Ginny cúval, aby ich chránil. Ona si ešte ničoho nevšimla. Bol tam hluk, nepočula výkrik. Stále horšie bolo vidieť kvôli prachu a murivu, kvôli dymu po kliatbach.
Remus mal okolo seba niekoľko ležiacich tiel. Už pred časom skríkol na Deana, aby ich odtiahli bokom, aby sa zranení skryli na schodisko do súdnych siení. Dean so Seamusom práve odnášali telo Angeliny. Vlkolak si hlave opakoval, že sú len v bezvedomí. Že len stratili vedomie. Že nie sú tie deti mŕtve kvôli nemu. A metal kliatby po nepriateľoch spolu s Rogerom, Cedricom, Čcho a dvojčatami. Už len oni bojovali. A spolu s nimi Tonksová. Ron bol s Katie naľavo od nich, v blízkosti Harryho a Lucy. Podarilo sa im zneškodniť ďalšieho smrťožúta a s hrôzou sa díval na sériu Avád, ktoré vyslali ostávajúci traja smrťožrúti ich smerom.
Fredovi sa podarilo pred zeleným zábleskom uhnúť. Tonksová strhla k stene Georga a smrtiaca kliatba doslova roztrieštila výťah za ich chrbtami. V tom lomoze už ani nepočuli výkriky. Videli stále horšie. Dusili sa prachom. Lenže jedna smrtiaca kliatba si našla svoj cieľ. Roger nestihol uhnúť. Nestihol dostatočne rýchlo zareagovať.
Vlkolak zavrtel hlavou a s hrozným výkrikom sa vrhol na trojicu smrťožrútov. Tí boli v čoraz väčšej defenzíve, prakticky už nemali kde ustupovať a zamerali sa len na to, ako odkláňať lúče, vykrývať sa, blokovať ich, vyčarovávať štíty. On a Sirius, ktorý za sebou stále držal Ginny začali sťahovať kruh, ktorým obkľučovali smrťožrútov čoraz viac. Pridal sa Harry, ktorý však najskôr usadil Lucy k veľkému kameňu. Mala rozťaté ľavé rameno a silno krvácala. Držala si ruku na rane, vyzvala ho však, aby to skončili. Pridala sa k nej Katie Bellová, podobne zranená a spolu s Ronom sa pridali k Remusovi a Siriusovi, ktorých doplnila Tonksová a Cedric s dvojčatami.
Nebol čas rozhliadať sa po okolí. Ostávali už len dvaja a obrovská príležitosť to dokončiť. Nemohli, jednoducho nedokázali odolať náporu deviatich rozzúrených čarodejníkov, ktorí metali jednu kliatbu za druhou absolútne ignorujúc svoju ochranu.
Pred nimi však stála Bellatrix Lestrangeová, ktorá bojovala rovnako zúrivo, ako jej nepriatelia. A keď jej padol k nohám posledný kolega zrušila svoj štít vedomá si toho, čo sa následne stane a než ju zasiahlo niekoľko kliatob, ona vyslala dve smrtiace kliatby priamo pred seba. Omráčená padala k zemi, na perách nedokončená tretia smrtiaca kliatba.
„Hotovo! Vyhrali sme!“ skríkli dvojčatá.
„Remus…“ šepla Tonksová. Prach sa víril vzduchom, len pozvoľna sa usadal na všetko, čo bolo v dosahu.
„Námesačník?“ hlesol Sirius. Jeho priateľ ležal pod Ronovými nohami. Ten sa naňho díval nechápavo, aby klesol na kolená.
„Nie je mŕtvy, že nie?“ Tonksová vrtela hlavou.
Bol. Jedna smrtiaca kliatba ho našla. Harry sa nechápavo díval na jeho telo, ktoré Tonksová zúfalo triasla a Sirius ho kľačiac neveriacky držal za nohu. Ron sa naňho pozrel. Videl bolesť a smútok v očiach svojho priateľa.
Zdvihol však hlavu a videl, ako Cedric s Čcho kľačia pri Rogerovi. Vyzeral, že je tiež mŕtvy. Nie. Harry zavrtel hlavou a pozrel na Lucy s Katie, ktoré sa krčili pri kameňoch, obe zakrvavené a obe plačúce s pohľadmi upretými niekde dozadu. Preniesol tam pohľad. Prach sa sťažka znášal k zemi, na ktorej bola krvavá šmuha, ktorú zanechával za sebou Neville plaziaci sa dozadu, až k dverám, kde sedela Hermiona, zvierajúca telo Luny Lovegoodovej a usedavo plakala. Stála nad nimi Ginny, zdalo sa, že je nezranená. Snáď ako jediná, pretože on si krvácajúcu hruď ani nevšímal. Ako v mrákotách spravil tri kroky. Bolo to ale jasné. Luna bola mŕtva. Ginny zdvihla hlavu a slzavými očami naňho pozrela. Zavrtela hlavou.
„Nie…“ šepol sám pre seba. „Nie…“ neveriacky vrtel hlavou a obzeral sa okolo seba. Dvojčatá zachmúrene zväzovali smrťožrútov a umocňovali ich bezvedomie. Zo súdnych siení vyšiel krívajúci Dean a viedol pod pažou Seamusa.
„Dole sú zranení a v bezvedomí,“ dívali sa na Harryho. Ron sa postavil vedľa svojho kamaráta. „Sú na tom dosť zle, ale… nikto nie je mŕtvy. Zatiaľ…“ potichu šepli.
„Musíme…“ hlesol Harry. Ani vlastne nevedel, čo museli. Niečo ale spraviť museli. Museli pokračovať. V átriu sa tiež viedol boj. Pozrel na Tonksovú. A jeho pohľad sa stretol so Siriusovým.
„Je to všetko moja chyba…“ vyriekol potichu Tichošľap dívajúc sa okolo seba. Remus, Roger a Luna boli mŕtvi. Kvôli nemu.
„Nie, je to chyba Luciusa Malfoya,“ rázne prehlásil Ron a pozrel na zviazanú blonďavú osobu na hromade s ostatnými smrťožrútmi. „Zhorí za to v pekle…“
„Musíme…“ znova sa ozval Harry. „Musíme ísť hore a bojovať ďalej, kto je toho ešte schopný,“ znova sa porozhliadol okolo seba.
„Ja idem,“ prikývol Ron.
„My tiež, samozrejme. Hore sú naši súrodenci…“
„V prvom rade treba dostať zranených na Rokfort,“ Sirius sa nadýchol. K výčitkám musí prísť až neskôr. Ešte mali nejaké povinnosti. „Kto vie vyčariť prenášadlo?“ spýtal sa. Nikto to nevedel, samozrejme. Boli to len decká. Niekoľkí síce už plnoletí, ale prenášadlá vyčarovať sa na Rokforte neučia.
„Ja to spravím,“ smrkla Tonksová nešťastne. Po tvári jej stekali tiché slzy a hladila Remusa po tvári. „Postarám sa o to. Dostanem tie decká na ošetrovňu a potom prídem,“ konečne zdvihla hlavu. Harry u nej taký výraz ešte nezažil. Ani vlastne netušil, že sa len prednedávnom dali dohromady. A bol koniec.
„Dobre,“ prikývol Sirius a pozrel na dvojčatá. „Kto chce ísť bojovať?“
Cedric sa postavil. Nohu mal síce rozťatú, ale chcel pokračovať. K nemu sa postavili dvojčatá. Čcho smrkla.
„Ja už mám toho plné zuby,“ šepla nešťastne. A Harry sa jej nedivil. Tiež mal toho po krk. Ako sa sem vlastne dostali, na to sa bude pýtať neskôr. Pozrel na Ginny. Rázne k nim podišla.
„Spolu sme silnejší,“ šepla. Nemal odvahu odhovárať ju od toho. Len prikývol. Ani si nevšimol, že po ceste zdvihla falošné proroctvo zo zeme.
„Chcem ju dostať odtiaľto preč,“ smrkala Hermiona húpajúc v náručí Lunu. Harry prehltol a potlačil zradné slzy, ktoré sa chystali vytrysknúť mu z očí. Aj k tomu príde a on sa vyplače. Neville sa nedokázal ani postaviť. Lucy stále krvácala, Katie mala rozťaté čelo a viečka držala otvorené len so sebazaprením.
„My dvaja ideme,“ prehlásil Dean. „Ja síce ledva stojím a Seamus má pravú ruku v prdeli, ale je to ľavák, takže žiadny problém…“
„Dobre teda,“ prikývol Sirius a pozrel na Harryho. Vyhovárať, presviedčať a dohadovať sa, na to nebol čas. A tie decká dokázali, že bojovať proste vedia. „Ideme…“
——
Fénixy viedli urputný boj len necelých pätnásť minút, ale prehrávali. Boli v menšine a hoci ich ohňová zábrana chránila, nebola stopercentná. Ani ďalší aurori, ktorí sa po výzve objavovali, nemohli strhnúť misky váh na ich stranu. Ani skutočnosť, že dobrú dvadisatku smrťožrútov zneškodnili v momente, ako sa zjavili a nestihli sa ani obzrieť. Nepomohli tomu ani dementori, ktorých niekoľkí smrťožrúti púšťali výťahom dnu. Bolo by vhodné zničiť výťah, ale bol na druhom konci a Bill s Charliem sa zameriavali len na to, aby odháňali dementorov, ktorí začali intenzívne dobiedzať.
Moody musel ohňovú zábranu obnoviť, pretože sa im darilo ju uhasiť. Spoza nej začali vylietavať zelené záblesky. Charlie videl troch svojich kolegov, ktorých kliatby zasiahli. Ďalších štyroch a medzi nimi aj niekoľkých aurorov, ktorí krvácali, stále však odvracali útoky. Videl Dedalusa Diggla a Sturgisa Podmora, ako odťahujú bezvedomých Fénixov do rohu miestnosti.
A potom zbadal Dumbledora. Prišiel do átria. Charlie netušil, ako sa mu podarilo primiestniť, ale bol tu a vrhol sa do boja. Jedným mávnutím prútika odhodil smrťožrútov vykukujúcich spoza ohňovej zábrany, z ktorých prútikov šľahali lúče a druhým mávnutím vyčaril Patrona a ten sa staral o pravú časť átria, kde bolo niekoľko dementorov načahujúcich paprče po zranených Fénixov.
Nielen jemu to vlialo nové sily do žíl. Nové odhodlanie a hlavne vieru vo víťazstvo. Nech mal proti nemu hocaké výhrady, práve v tejto chvíli sa pomyselné misky váh priklonili na ich stranu, hoci dementorov bolo stále viac a viac a prichádzali ďalší.
Pozrel sa za seba. Jeho brat čupel pri profesorke McGonagallovej a chránil ju štítmi, pokým Hestia Jonesová zastavovala krvácanie z niekoľkých rán, ktoré profesorka utŕžila. Bola ale živá, na rozdiel od iných, ktoré to šťastie nemali. Videl aurorov, ktorí vyčarovávali kamene prakticky z ničoho, aby im slúžili ako krytie. Zameriavali sa hlavne na to, aby boli chránení zranení. A potom sa stalo niečo neskutočné.
K Dumbledorovmu fénixovi sa pridal jednorožec a pegas a nech tam bolo niekoľko ďalších patronov, títo traja sa s ľahkosťou zaryli do dementorov a nielenže ich vytláčali preč, doslova sa po nich sápali, zahryzávali sa do ich radov a drvili ich odhodlanie. Nikdy nevidel nič podobné. Hoci, nemal príliš príležitostí, lenže on o niečom takom ani nepočul, či nečítal. Tri magické patrony na jednom mieste… Dementori chápali a ustupovali. Snažili sa uniknúť.
Charlie sa pozrel naľavo, k dverám na schodisko. Vybehli odtiaľ Sirius a hromada deciek a okamžite sa zapojili do bojov. Videl Ginny a Harryho, ako sa držia za ruky a mieria nad ohňovú zábranu. A zbadal Rona. Že tu bude Ron a Ginny spolu s Harrym, to bolo samozrejmé. Podarilo sa im zachrániť Siriusa. Ale kde sa tam, pre Merlina, vzali Fred s Georgeom a spolu s nimi ďalšie decká, to netušil.
Nemal čas k tomu, aby uvažoval, prečo vybehol len Sirius. Kde je Tonksová s Remusom. Prečo tam nie je Neville, Luna a Hermiona. A už vôbec, ako sa tam zjavili ostatné decká. Teraz museli bojovať, pokračovať, nevzdávať sa. Smrťožrúti prehrávali a zrejme si to začali uvedomovať aj sami. Behom desiatich minút sa situácia obracala v ich prospech, hoci videl odletieť Moodyho a naraziť silno na kamene, hoci zbadal, ako Bill odbieha od McGonagallovej a necháva ju v rukách Jonesovej, hoci videl padnúť ďalšieho aurora. Museli pokračovať a vytlačiť ich. Prinútiť ich utiecť, alebo sa vzdať.
Dumbledore uhasil značnú časť ohňovej bariéry. Keď zbadal jednorožca a pegasa, povzbudilo to aj jeho. Všetko by malo byť v poriadku, aspoň čo sa tejto časti týka. Teraz ale… kde je on? Prečo neprichádza?
Dementori spolu s niekoľkými smrťožúrtmi úplne zničili výťah pre návštevy. Ministerstvom otriasol obrovský výbuch, kovová konštrukcia sa prepadla ešte hlbšie, snáď až na úroveň súdnych siení a dementori utekali dierou von, do Londýna, vzdávali to ako prví. Ich rady boli tak zdecimované, tak zneistené a tak rozprášené, že sa všetci nedokázali sústrediť k úniku. Ale k tomu, aby ich zaháňali, už stačili aj iné, bežnejšie patrony. Dumbledore zbadal krčiť sa na opačnej strane ministra mágie, ktorý prišiel služobným vchodom…
——
Minister rozčúlene nastúpil do služobného výťahu, ktorý si vyžiadal jeho identifikačnú kartu. Na ministerstve sa deje niečo neprípustné a Rufus Scrimgeour nebol doma. Odfrkol si. Najradšej by sa spojil s Luciusom Malfoyom, ale nebol na to čas. A Percival sa ponúkol, že zájde do domu Kingsleyho Shacklebolta. Šéfa aurorov doma nezastihli, ale možno jeho zástupca doma bude. Mladý Weasley mal dobrú pamäť. Pamätal si, kto má službu a Shacklebolt mal dnes voľno. To, že sa Percy následne preniesol na rokfortstkú ošetrovňu, pretože logicky doma Kingsleyho nenájde, to netušil.
Netušil ani presne, čo na ministerstve nájde. Šokovane ostal stáť pri výťahu dívajúc sa na tú hrôzu, ktorá sa pred ním odohrávala. Zasiahol ho najskôr neuveriteľný smrad, potom lomoz a následne oslepili lúče, ktoré lietali celým átriom.
„Čo pre Merlina najvyššieho to je…“ šepol ohromene. Nad hlavami mu krúžili dementori, ktorí boli vytláčaní množstvom Patronov. Fénixom, jednorožcom, pegasom. Videl na tvárach osôb, ktoré pálili niekam za ohňovú bariéru, masky. Tie masky. Masky z minulosti. Smrťožrútske masky.
Chcelo sa mu kričať a nadávať, dožadovať sa vysvetlenie, ostával však fascinovane stáť a až vo chvíli, kedy jedno zablúdené kúzlo dopadlo tesne vedľa neho a odtrhlo kus steny, sa popri nej zošmykol na zem. S rukami na ústach sa v nemom úžase díval na to všetko a potom ho zbadal. Bol to on. Vrátil sa na ministerstvo, aby prevzal moc. Ale, ale, ale… prečo by Dumbledore bojoval proti tým s maskami?
Najsilnejší čarodejník všetkých čias vystúpil z plameňov, nasledovaný niekoľkými mužmi a odhodlane vytláčali… zrejme nepriateľov preč. Ozval sa ohromný výbuch, ktorý mu vytlačil vzduch s pľúc. Neďaleko od neho tí s maskami zbúrali výťah a dementori prchali. Niekoľkí položili prútiky na zem, väčšina však pálila ďalej.
A potom všetko stíchlo. Úplne všetko, akoby niekto vypol vypínač a boje ustali. Ruky s prútikmi všetkých zúčastnených klesli. Ako na povel. Patroni zmizli, dementori ušli. Prišiel… Bol to on…
Átrium preťal výkrik ministra mágie, Korneliusa Fudga, keď sa niekoľko metrov pred ním zjavil Lord Voldemort.
——
Harry videl na tvári Voldemorta prekvapenie. A váhanie. Nevyrušil ho však ani výkrik nesúci sa odniekiaľ z opačnej strany átria. Toto ale nečakal. Smrťožrúti mali obsadiť ministerstvo a on mal prísť, aby sa ujal svojej novej moci. Narazil však na niečo nevídané.
Átrium bolo zdevastované, všade ležali telá, možno v bezvedomí, možno mŕtve. Telá jeho poddaných, ktorí mali tu teraz mali vládnuť. Miesto toho sa vzdávali, ako pobadal. A potom videl Dumbledora.
„Toto si nečakal, Tom, však?“ prvý sa ozval Dumbledore. Voldemort zdvihol výstražne ruku s prútikom, Dumbledore spravil to isté. Nikto iný nebol schopný sa v tom momente ani pohnúť. Všetci sa krčili pri zemi, so strachom hľadiac na Voldemorta. Či to boli jeho služobníci alebo Fénixy s aurormi. Nikto z nich však prestrašene nezakričal, ako sa to podarilo… ministrovi. Harry ho zbadal so šokom v tvári čupieť hádam sto metrov od nich. Bol to on. Percy ho priviedol. Výborne.
„Priznávam, že ma to prekvapilo,“ prikývol Voldemort hlavu obracajúc okolo seba. Aj tak však ostražito sledoval každý pohyb Dumbledora.
„Prehral si. Vzdaj sa dobrovoľne, alebo budeš musieť čeliť tvrdým útokom,“ prikázal mu Dumbledore a vystrel sa. Fénixy sa tiež postavili. Alebo aspoň tí, ktorí toho boli schopní.
„Ste v menšine, to by videl aj jednooký,“ zaškľabil sa Voldemort. Bola to pravda. Stále ich bolo málo, hoci preriedili smrťožrútske rady dosť. Aj ich už dosť chýbalo. „Stále máme dostatočnú prevahu k tomu, aby sme vás prekonali. Však, moji verní!“ výstražne zasyčal. Smrťožrúti sa stavali. Aj tí, ktorí sa len tvárili, že sú prekonaní, aby nemuseli posledné minúty bojovať.
Harry sa na to s úzkosťou díval. Skutočne ich bolo raz toľko, koľko ich. Pozrel na Ginny, ktorá sa mračila veľmi. Otočila k nemu hlavu. A natiahla ruku. Harry v nej zbadal proroctvo. Uškrnul sa.
„Mýliš sa, Tom. Na ceste sú ďalší čarodejníci. A ako si sa už presvedčil… viac ako polovicu tvojich verných sme už prekonali. Skutočne sa chceš pustiť do otvoreného konfliktu?“ pokračoval Dumbledore.
„O toto ti ide, však?“ zakričal Harry a zdvihol ruku s proroctvom. Sirius skoro odpadol, keď ho videl. Okamžite k nemu pristúpil. Pohľady všetkých sa upreli na Harryho. Aj ten Voldemortov. „Toto si chcel celý ten čas,“ zaškľabil sa. „Mám pre teba novinku… Malfoy, Lestrangeová, Puttock… a ostatní… sú dole v putách a poputujú do väzenia…“
„Skutočne?“ natiahol Voldemort pohrdlivo. Aj tak však na ňom bol vidieť záujem.
„Potter, pre Merlina, skloňte hlavu,“ zasyčala niekde za ním Minerva.
„Áno, uznávam, že o to mám záujem. A čo mi tým chceš povedať?“
„Vlastne nič,“ Harry mykol plecami. „Tebe nič. Ale tým tvojim psom, ktorí sa vedľa teba krčia…“ pozrel sa do niektorých tvárí smrťožrútov. „Skutočne chcete bojovať zaňho?“ natiahol.
„Harry, mlč,“ šepol Sirius.
„Na vašom mieste by som uvažoval nad tým, ako si nenápadne vyčariť prenášadlo a zmiznúť, kým ešte máte čas. Aby ste nedopadli ako váš predsunutý kolektív, ktorý mal za úlohu toto získať… a bol porazený. Bandou deciek, viete?“ zasmial sa nasilu.
Všetkým bolo jasné, že k otvorenému konfliktu už znova nemôže prísť. Smrťožrúti by boli ešte vražednejší, keby stál Voldemort po ich boku. Možno, keby si to mali rozdať len Dumbledore a Voldemort medzi sebou. Vtedy by existovala nádej pre nich všetkých. V opačnom prípade by asi dlho neodolávali a Voldemort by aj tak získal, čo by chcel. Preto sa Harry rozhodol možno k hlúpemu nápadu. Chcel ale zneistiť smrťožrútov.
„Harry má pravdu, Tom,“ pokračoval Dumbledore rukou šmátrajúc za seba, aby zovrel Harryho rameno. „Dokázali vyhrať nad Malfoyom. Nedá ti proroctvo, nezískaš, čo chceš a nepodarí sa ti ani obsadiť ministerstvo,“ vyriekol pokojne.
Voldemort na nich civel prižmúrenými očami. Museli vravieť pravdu. Ten krpec držal jeho proroctvo v paprčiach a bol voľný. Malfoy a jeho najvernejší zlyhali. Jeho červené oči blčali nenávisťou.
„Na vašom mieste by som vzal nohy na ramená a utekal kade ľahšie,“ povedal Harry posmešne. Bol si vedomý toho, že za jeho chrbtom striehne stále dosť bojovníkov s pripravenými prútikmi. A napokon, sám sa cítil zničene. Ľahkovážne. Príliš odvážne a odhodlane, zronený smútkom a ubitý všetkými udalosťami, ktorými bol dnes svedkom. Joy, Luna, Remus, Roger… a to si ešte nestačili uvedomiť, kto bol mŕtvy tu hore. „Toto je totiž proroctvo, v ktorom sa hovorí o tom, ako sa dá zničiť váš pán…“
„Potter, mlč!“ výstražne po ňom vrkol Voldemort a napriamil prútik na jeho hruď. Stál od neho zhruba desať metrov. Ako na povel sa zdvihli všetky prútiky za Dumbledorom a Harrym.
„Prečo? Bojíš sa, že sa dozvedia pravdu? O tom, že existuje jedna zbraň, ktorou sa dáš zničiť?“ zasmial sa. Dumbledore mu zovrel rameno. Harrymu to bolo v tej chvíli jedno.
„Poznáš celí znenie toho proroctva?“ spýtal sa ho Voldemort nasupene. Jeho poddaní sa začali dívať jeden na druhého, akoby sa tajne dohovárali. Harry vedel, že majú vyhrané. Títo už dnes bojovať nebudú. Aspoň nie tak, aby kvôli nemu zo seba vymlátili dušu.
„Áno, Tom,“ vyšlo z Harryho potichu a s úsmevom mrkol na Voldemorta. „Viem o tom, ako ťa dokážem zničiť. Tu máš, ty kretén! Zožer si to!“ skríkol a z celej sily šmaril po Voldemortovi proroctvo. Ten sa ho snažil v lete zachytiť.
Celá armáda Fénixov, Rebelov a aurorov sa pohla vpred a začala páliť po smrťožrútoch. Neboli dohodnutí, netušili, čo Harry spraví a popravde, nejednému z nich to pripadalo ako maximálna šialenosť, napriek tomu to brali ako znamenie a pustili sa do akcie.
Nemala mať však dlhé trvanie. Smrťožrúti pochopili že nič z toho, čo si dnes stanovili za cieľ, sa im nepodarí naplniť. Nemajú proroctvo a hoci sú vo väčšine, nemajú ani s tretiny takú chuť k boju ako obrancovia. Bojovali zo strachu, kdežto tí pred nimi bojovali z odhodlania. Sústredili sa len na to, ako v chvate ujsť. Najmä keď videli to, čo sa udialo následne.
Voldemort nezachytil proroctvo, hoci stlmil jeho let. Padlo k jeho nohám a roztrieštilo sa. Akoby bolo jeho osudom nerozbiť sa dole, na Odbore záhad, ale až tu, priamo pod jeho nosom, ak by nejaký mal. Samozrejme ho to rozzúrilo. Nikdy sa nedozvie, ako ho môže Potter zničiť. Rozhnevalo, zachvátila ho zlosť a frustrácia a do svojho následného kúzla vložil všetku nenávisť, takmer až amok.
Lenže jeho kúzlo sa stretlo s tým Dumbledorovým a pokým sa dovtedy ozýval hluk kúziel, teraz to bolo doslova hromobitie. Dve kúzla vyčarené tými najsilnejšími čarodejníkmi súčasnosti sa do seba zasekli a všade naokolo vytryskli výboje statickej elektriny. Harryho, ktorého dovtedy Dumbledore zvieral za rameno a v poslednej sekunde ho strhol za seba, to odhodilo a on tvrdo dopadol na zem.
Díval sa hore, do Ginninej a Siriusovej tváre, ktoré sa nad ním skláňali a zaškľabil sa. Vyhrali. Vedel to. Keď zdvihol hlavu a Sirius ho o seba oprel, zbadali, ako smrťožrúti miznú, jeden po druhom, sápu sa po sebe, aby ich ten, ktorému sa podarilo vyčariť prenášadlo, vzal so sebou. Obrancovia sa snažili čo najväčšie množstvo znehybniť a spútať, aj tak ich utekalo veľa.
A pochopil aj Voldemort. Kútikom oka videl, čo sa okolo neho deje. Oni už zaňho bojovať nebudú. A hoci by aj prekonal Dumbledora, ostatní sa naňho vrhnú a nech by bol akýmkoľvek mocným čarodejníkom, proti všetkým nemá šancu. Nemá šancu ani proti Dumbledorovi, to cítil v ruke. Jeho mágia sa otriasala, jeho duša krvácala. Vnímal to a sústredil sa len na to, aby s vypätím posledných zvyškov síl odvrátil kúzlo toho starého mamľasa a rýchlo sa odmiestnil preč.
Átrium preťali iné výkriky. Víťazné a oslavné. Vyhrali. Porazili prvý smrťožrútsky výpad v tejto vojne. Vyhrali bitku, vojna však bude trvať ešte dlho…