Hermiona prednedávnom presvedčila Harryho, aby svoj pozemok nezačaroval aj proti sovám a tak im jedna priniesla zvláštne vydanie Proroka. Pri raňajkách mu čítala. Ginnin článok bol vážne len informatívny. Opísala dosť podrobne stretnutie ministra s Harry Potterom za prítomnosti Ogdena a Dawlisha a taktiež zvyšných dvoch členov známeho Tria z histórie. Och, Merlin, vážne to už bola história.
Jej kolegovia preniesli do novín takmer kompletné znenie interview. Zvláštne vydanie bolo skutočne venované len tejto udalosti.
Harry si celé ráno vravel, že keď včera vydržal takmer päť hodín na ministerstve, nemôže už predsa zažiť nič horšie. A preto poslali Ginny správu, aby Charlieho len priviedla do Brlohu, ale aby Molly povedala, nech zatiaľ k nemu nechodia. Vraj si musí niečo vybaviť.
Neisto sa premiestnili k Deravému kotlíku. Tento spôsob presunu do Šikmej ostal ako za starých dobrých čias. Mohli sa z Brlohu preletaxovať do obchodu dvojčiat, ale Harry vybral schválne ten ťažší spôsob. Ťažší preňho. V Deravom kotlíku mal každý vrazený nos v novinách, preto bez problémov prešli k prechodu.
Šikmá ulička bola presne taká, akú si pamätal. Niektoré obchody boli zmenené, buď boli úplne nové alebo mali odlišné výklady, ale čarodejníci sa tu prechádzali v rukách s kotlíkmi, rôznymi zvieratami, metlami, oblečení buď čisto v habitoch, alebo muklovsky, často veľmi nesúrodo a pestro. Usmial sa. Keď spravil krok vpred, trocha zaváhal.
Na nešťastie, obchod s metlobalovými doplnkami, kam chcel bezpodmienečne ísť, sa nachádzal niekde v strede ulice, čiže musel prejsť popri čarodejníkoch. Kvôli tomu sem ale prišiel. Nebolo ich tu zatiaľ veľa. Vlastne ich tu bola len hŕstka. Polovica z nich si ho ani nevšimla a ďalší na nich pozreli. Spoznali ho. Prekvapene zalapali po dychu, ale na akciu sa nezmohli. Dvaja ľudia ho však so širokým úsmevom pozdravili a chceli si s ním podať ruku. A on ju prijal, prinútil sa tiež usmiať a ospravedlnil sa, že sa ponáhľa.
„Nebolo to najhoršie, však?“ Hermiona naňho pozrela, keď zapadli do obchodu. Prázdneho, ako si stihol všimnúť.
„Bolo to horšie, ako prvý raz, keď som sem vkročil,“ priznal s nevôľou. „Našťastie ich tu je málo,“ krivo sa zaškľabil a obrátil k pultu. Stál za nimi predavač so zarazeným výrazom, otvorenými ústami a zamretým výkrikom na perách. „Och, Merlin,“ sykol Harry, nahodil úsmev a pristúpil k predavačovi. „Áno, som to ja. Ale prosím… žiadne žasnutie, uchvátené výkriky ani nič podobné. Len si chcem kúpiť metlu. Alebo možno dve…“
„Pre Merlinove vyschnuté gule…“ vydýchol predavač.
„Fajn nadávka,“ zaškľabila sa Hermiona.
„Pán Potter, je mi cťou. Je mi… och, sakra. Môžem vám podať ruku?“ natiahol ju cez pult. Harry ju zovrel a potriasol. „Ani si neviete predstaviť…“
„Prosím, pán…“ skúsil Harry opatrne si vyťahujúc ruku zo zovretia.
„Meadowes, pán Potter.“
„Prosím, pán Meadowes, naozaj by som si chcel len v pokoji kúpiť metly.“
„Iste, samozrejme, ale nemôžete sa mi čudovať… Počúval som včera rádio a chápem… chcete súkromie a tak… ale musíte uznať, že keď sa niekde zjavíte, ľudia môžu a aj budú reagovať podobne ako ja,“ habkal hltajúc ho pohľadom. „V mene celej mojej rodiny vám ďakujem, že ste ho vtedy nakopali do prdele,“ uškrnul sa. Harry sa v momente trocha uvoľnil. Nie je úplne najhorší. „Vážne fakt. Vďaka tomu sme mohli odkúpiť tento obchod a celkom sa nám darí v dnešnej mierovej dobe,“ široko sa usmieval.
„To ma teší,“ prikývol. Asi mu to bolo srdečne jedno, ale to nahlas hovoriť nemohol. „Ako som povedal, chcel by som kúpiť dve metly…“
„Predpokladám, že pre syna a pre seba,“ neprestával sa usmievať.
„Správne. A bol by som rád, keby to ostalo len medzi nami. Veď viete… médiá…“ jemne upozornil.
„Iste, samozrejme. A o aké metly máte záujem?“
Musel uznať, že si návštevu metlobalového obchodu celkom užil. Keď pán Meadowes strávil skutočnosť, kto prišiel do jeho obchodu, rozbehli celkom zanietenú diskusiu. Harry čo to vedel, nechal si však poradiť od odborníka a po chvíli mal na stole dve metly. Najnovšie modely Ohnivých komét, ktoré boli tohtoročnými novinkami na trhu.
Hermiona sa síce nudila preveľmi, pretože nemala metlobal nikdy rada, ale Harry jej robil radosť. Možno preto, že preňho bol metlobal vďačnou témou a s cudzím človekom našiel spoločnú reč. Iste, spočiatku mal ruku vo vrecku a ona vedela, že tam naháňa kocky, lenže keď sa v debate posunuli, ruku z vrecka vybral a uvoľnil sa.
Harry ju prinútil súhlasiť s tým, že dá Charliemu k narodeninám prehadzovačku. Okrem kníh, ktoré už mala prichystané. Chcel by mať zo syna stíhača, lenže ten metlobal ovládal, aspoň teoreticky a prezradil mu, že ak, tak má chuť stať sa triafačom, ako bola jeho matka. No čo, nemôže mať všetko, však? A v Brlohu by s ním mohol lietať a hádzať prehadzovačku a trocha tak trénovať. S povzdychom privolila.
——
Neville sedel zamračene pri obede a jedol, hoci zrejme ani netušil, čo si pchá do úst. Dnes sa v novinách písalo o tom, že jeho sochu skutočne z ministerského átria odstránia. Jeho manželka o tom písala. Ďalej sa riešilo, či premenujú jeho sviatok alebo či nie. Mala vzniknúť anketa, aby to bolo spravodlivé. Zaškľabil sa.
Už dosť, že Minerva v pondelok na obed zrušila vyučovanie a nechala do Veľkej siene priviesť rádio, aby všetci vospolok počúvali prehlásenie Hrdinu a následné interview. Po pravde mu to liezlo na nervy. Iste, časom sa to všetko upokojí a nebude naňho z každej strany vyskakovať Harry Potter, ale jemu to zrejme aj tak nepomôže.
Cítil z Ginny chlad. Síce ho každé ráno pred deťmi objala a pobozkala a pri večeri sa vypytovala na jeho deň, v spálni ale bola odťažitá. Nie tým spôsobom, že by ho odmietla, pretože po pravde zatiaľ nič neskúsil, ale buď hovorila len to najnutnejšie alebo, a to skôr, mlčala.
Pozrel na svojho kolegu sediaceho vedľa naho. Malfoy mu bol v profesorskom zbore najbližšie. Aspoň vekovo. Iste, bol tu Remus, ale ten sa pri obede rozprával skôr s Minervou, alebo Aurorou, napríklad. A Malfoy, hoci ostal rovnakým kreténom, akým bol za školských čias, tiež to po vojne nemal jednoduché. Rodičia usvedčení a zavretí, majetok skonfiškovaný a jeho meno povláčené v médiách. Minerva mu ale dala šancu a on na Rokforte prakticky býval.
Rozprával sa s ním. V poslednom mesiaci dosť často. A áno, mal pravdu. Neville bol vždy naivným a dobrosrdečným, takým ťuťmákom, s ktorým si mohol robiť každý to, čo chcel. A Malfoy nenávidel Harryho zrejme najviac na svete. Možno viac, než všetci smrťožrúti pozavieraní v Azkabane dohromady. A bol vychytralým. Takým slizkým a vypočítavým hajzlíkom.
„Naposledy, Longbottom,“ vrkol mu potichu, keď dopil svoj džús. „Keď dostaneš gule so svojou situáciou niečo spraviť, vieš, kde ma nájdeš,“ zaškľabil sa a odkráčal.
A Neville sa zamračil ešte viac. S Harry Potterom v čestnom boji nevyhrá. A k boju prísť musí, ak už neprišlo. Zrejme prišlo, preto ten chlad zo strany jeho manželky. Nechcel prísť o rodinu, deti, ženu. Nechcel prísť o svoj život. Nepozdávalo sa mu spojenectvo s Malfoyom, ani náhodou. Pre rodinu to však bude musieť spraviť.
——
„Skeeterová dostala padáka,“ oznámila Ginny s úsmevom novinku, keď sa premiestnila k Harrymu v stredu na obed. Charlie ju objal a ona mu venovala bozk do vlasov, ako to robievala vždy. Potom mrkla na Hermionu a Harryho. „Riešilo sa to interne, ale je verejným tajomstvom, že za to môže istý zoznam otázok,“ zaškľabila sa a nazrela mame cez plece do hrnca.
„Robila to Hermiona sama. Skoro,“ prezradila jej matka s úsmevom.
„Nemôžeš mať z toho problémy, že nie?“ spýtal sa Harry, ktorému Charlie pomáhal prestrieť stôl.
„Ja? Nie,“ zavrtela hlavou. „Rozhodli minister s Princklem. Oficiálne odišla na zaslúžený odpočinok. Ministrovi sa ani trochu nepozdávalo, akými otázkami som ťa mala spovedať,“ pozrela na Harryho. „A Princkle tiež nebol nadšený. Rozhodli skôr, než by si ju obvinil a popoťahoval po súdoch. Prorok rozhodne nechcel byť s niečím takým spájaný.“
„Nechcel som ju vláčiť po súde. Nebavilo by ma to,“ natiahol s úškrnom. Charlie sa tiež uškŕňal. „Strata času.“
„To som im ale nehovorila,“ zasmiala sa. „Je to dobré,“ mrkla na Hermionu, keď ochutnala z hrnca.
„No áno, zlepšujem sa,“ prikývla. „Ešte aspoň desať rokov a budem vedieť variť…“
Po obede odišla do práce Hermiona a oni štyria sa premiestnili do Brlohu, kde sa Molly vrhla na pranie a prísne zavelila Ginny, aby sa jej do toho nemiešala. Chcela jej pomôcť, mama však toho nemala až tak veľa. A Harry s Charliem sa hrabali v záhrade, kde vytrhávali burinu v jej zárodkoch. Kým by narástla viac.
„Charlie, zlato, mohla by som chvíľu hovoriť s otcom?“ ozvala sa nad nimi Ginny. Charlie zdvihol hlavu. Na tvári mal šmuhu od hliny.
„No jasne,“ prikývol a vzal si od nej chladený džús. „No a ja neviem, ale nemohli by sme si miesto tohto radšej zalietať?“ skúsil s pohľadom na otca. Ten sa nadýchol.
„Myslím, že aj pomoc babičke je dôležitá, Charlie,“ zareagovala Ginny. „Keď vyplienite celú záhradu, tak si budete môcť aj zalietať… ak prežijem predstavu, že lietaš na tej prehistorickej metle,“ uškrnula sa. Charlie sa zasmial.
„Ale prežiješ,“ postavil sa a vtisol mame bozk na líce. „Budem v dome…“ a nebolo ho. Ginny pozrela na Harryho.
„Aj pre teba mám džús,“ podávala mu ho.
„Skvelé, je čím viac tým väčšie horko,“ pousmial sa a postavil sa. „Takže? Ideme sa rozprávať alebo zájdeme do kôlne?“ šepol významne. Rýchlo pozrela na dom.
„Nepôjde to, Harry,“ povzdychla a zamierila k lavičke. Sklamane ju nasledoval. „Nemôžeme proste zmiznúť. Nejde to.“
„Ale ja viem,“ prisadol si k nej. „Len je to čím ďalej tým viac náročnejšie, byť blízko teba a nemôcť sa ťa dotknúť.“
„Ja viem. Ráno som sa zobudila skoro a trikrát som si musela pomôcť,“ pozrela naňho s miernym pýrením. Díval sa na ňu.
„A ja som si to musel začať robiť každý večer, vieš?“ prezradil. „Inak by som okolo teba chodil s napoly stuhnutým penisom celý deň,“ zaškľabil sa. „Potrebujem ťa.“
„Budeme musieť vydržať. Nejaká príležitosť sa nájde, uvidíš,“ neprestávala mu hľadieť do očí. „Každopádne som Nevillovi v sobotu odmietla sex,“ potichu priznala. Povytiahol obočie. „Myslí si, že už spolu spíme. A ak nie, tak začneme. Každopádne, keď zájdeš do Šikmej s Charliem, poviem mu pravdu…“
„Dobre,“ prikývol. „Správne. Nech vie, na čom všetci sme,“ díval sa jej do očí. Rozhodnosť tam ale chýbala. „Nemyslíš, že spravíme chybu, že nie?“ opatrne sa pýtal, pretože si myslel, že chce vycúvať. Smutne sa pousmiala.
„Ublíži mu to. Klamať ale nemôžem,“ mykla plecami. „Chcem mu povedať, že má pravdu. Že sme už spolu spali. A pri prvej príležitosti sa s tebou vyspím znova. A že chcem docieliť to, aby on opustil mňa…“
„Ale neopustí,“ zaškľabil sa. „Zrejme ho to ešte viac utvrdí v tej jeho chuti znepríjemniť mi život. Nám ho znepríjemniť.“
„Alebo v chuti udržať si to, čo si myslí, že mu patrí,“ upozornila ho. „A momentálne právom.“
„Jasne,“ zaškľabil sa. „Bude si ale musieť uvedomiť, že vaše manželstvo nebolo nikdy normálne, a že si ho nikdy nemilovala a milovať nebudeš, a že ja mŕtvy nie som, do čerta. A keď si to neuvedomí sám, tak potom… čo ja viem? Nejak mu to budem musieť vysvetliť.“
„Harry…“
„Je mi to ľúto. Bol to môj priateľ. Vlastne po Ronovi a dvojčatách mi bol z kamarátov najbližšie. Ale má smolu. Zobral mi to, čo mi patrí a ja si to vezmem naspäť. A na tie reči, že som bol mŕtvy, kašlem. Neprestala si ma milovať a ja si budem svoje hájiť.“
„Dobre,“ šepla potichu a chytila ho za ruku. Len na moment, ale zovrela mu ju, aby ju pustila. „To je náš plán a budeme sa ho držať. Ale to som nechcela riešiť. Čo s víkendom?“
„Čo s ním? Charlie má narodeniny, bude oslava, dostane odo mňa metlu…“ mykol plecami.
„Bude tu aj Neville,“ upozornila ho. „Staral sa o Charlieho jedenásť rokov, má právo tu byť.“
„Iste, to mu nikto neberie,“ prikývol s úškľabkom. „Charlie ho má rád…“
„Harry,“ prerušila ho. „Počúvaj. Vojna sa odohráva len medzi mnou, Nevillom a tebou. Pre všetkých som Nevillova manželka a on Charlieho náhradným otcom, doteraz. Nikto nič netuší a ani nesmie. Budeme tu, ako rodina. Ty tu budeš len ako Charlieho otec. Dokážeš stráviť ten fakt? Že s Nevillom stále tvoríme rodinu, máme deti… a že medzi nami dvoma vlastne nič nie je?“ dôrazne sa spýtala.
„Iste a Neville mi bude svoje postavenie dávať na vedomie, však?“ krivo sa zaškľabil. „Bude spokojným manželom a otcom. Zrejme si ťa bude k sebe pritískať, len aby mi vyslal odkaz a ty ho necháš, pretože to už nebude spálňa a tvoje deti nebudú spať… a máš obavy, či to ustojím?“
„Presne tak,“ mierne stiahla obočie. „Tiež mám pocit, že sa Neville bude snažiť byť skutočne príkladným otcom a manželom. Dokážeš to prekúsnuť?“
„Asi áno,“ zamračil sa. „Určite dokážem stráviť tie jeho odkazy, hlavne keď budem vedieť, že ty by si bola radšej, keby som to bol ja,“ mierne sa pousmial. Vyzerala, že sa jej uľavilo. Rozhodne nestála o nejaké podobné scény, akými bol zlomený nos pri ich prvom strete. „Ja scénu nevyvolám, to ti sľubujem,“ usmial sa. „On by ale mohol vyvolať scénu a spraviť zo seba hlupáka…“
„Čo tým myslíš?“ opatrne sa pýtala. Videla jeho zamyslený pohľad. A potom niečo, čo sa dalo nazvať pomstychtivosťou. „Harry, nie. Neviem síce, čo máš za lubom, ale nerob to…“
„Chceme docieliť, aby ťa opustil, správne?“ pozrel na ňu. Prikývla. „Tak prečo tomu trocha nepomôcť? Nebude to nič okaté. Bude to nevinné. Rovnako ako prespávačka…“ významne natiahol. Zamračila sa.
„Chceš zneužiť moje deti?“ potichu sa spýtala.
„Ale figu. O zneužívaní nemôže byť ani reč. Hermiona vymyslela prespávačku a nám vyhovuje, keď tvoje deti budú chcieť u mňa prespať. Nie? A mne niečo napadlo…“ povedal a vytiahol telefón. „Veríš mi?“ spýtal sa, keď videl jej poplašený pohľad. Prikývla. „Tak fajn,“ usmial sa a vytočil číslo. Zapol hlasitý odposluch.
„Ahoj, Ron. To som ja, Harry.“
„Ahoj, Harry. Ako sa máš, chlape?“
„Čím ďalej, tým lepšie. Vážne. A nech ti tvrdí Hermiona hocičo, tak klame.“
„Ako vieš, čo mi hovorí?“
„Asi preto, lebo vás oboch poznám,“ zaškľabil sa na Ginny. Mierne sa uškrnula.
„Vlastne hovorí to, čo ty, vieš? Že sa máš čím ďalej, tým lepšie. Ale možno máš pravdu. Vraj, keď si my dvaja vyjdeme na pivo do Deravého kotla alebo k Trom metlám, tak to bude v poriadku.“
„Takže som mal pravdu. Ale kvôli tomu ti nevolám. Dostal som taký nápad. Chcem darovať Charliemu k narodeninám metlu. Vlastne ju už má kúpenú.“
„To ti Ginny nedovolí,“ zasmial sa Ron. „Chráni Charlieho niekedy až prehnane. Nedovolila ani mne, aby som ho povozil…“ Harry pozrel na Ginny. Tá prevrátila oči.
„Pravdou je, že Charlie už lietal, vieš? Učil som ho. A ona o tom vie. Dokonca vie aj to, že mu chcem darovať metlu.“
„Ale blbosť. Vážne? Ale to preto, lebo si otec, nie? No, možno napokon nebude až taká skostnatená, ako sa zdá.“ Ginny sa nahnevane zamračila.
„Mala obavy, celkom pochopiteľne. Vie to a nemala čas nesúhlasiť, pretože bol Charlie nadšený. Ale pre to ti nevolám. Ty máš metlu, však?“
„No jasne. Mám. Ale mám ju schovanú u dvojčiat.“
„Aha… u dvojčiat. A chlap, ktorý si metlu skrýva u bratov bude o niekom tvrdiť, že je skostnatený?“ zasmial sa Harry. Ginny si musela zahryznúť do jazyka.
„No, ehm… Hermiona asi rozpráva, čo? Áno, mám metlu u dvojčiat. Susan sa metly nepáčia, no…“
„To je vlastne jedno. A dvojčatá metly majú?“
„Jasne. Dokonca aj Alica.“
„Aha…“ Harry zamyslene stiahol obočie. „Výborne. A čo keby sme si cez víkend všetci priniesli metly a trochu si zalietali? Hermiona daruje Charliemu prehadzovačku… tak trocha som ju prinútil…“ povytiahol obočie smerom k Ginny. „A ukázali deckám, ako sa hrá metlobal?“
„Ty chceš hrať metlobal? No… hm. Nie je to zlý nápad. Vlastne je to výborný nápad. Pár rokov sme už nelietali.“
„Dobre, povedz to dvojčatám. A Tonksovej, nech si aj Tedy prinesie metlu.“
„Trocha netradičná oslava narodenín, ale pokiaľ budeme lietať, než si vypijeme, manželky by s tým problém nemali mať. A keď bude Ginny chcieť, niekto jej metlu požičia. Ona sa totiž od týchto aktivít dištancovala, vieš?“
„Neviem, ale niekedy mi to porozprávaš. Takže sme dohodnutí?“
„Jasne. Uvidíme sa v sobotu…“
Harry vypol telefón a vložil ho do vrecka. Spokojne sa pousmial.
„Deti vás uvidia lietať a budú chcieť tiež. A Neville nikdy lietať nevedel,“ pochopila.
„Správne,“ prikývol. „Ty o ničom samozrejme vedieť nebudeš. Nikto ťa neosloví, aby si si priniesla metlu, ktorú nemáš. Budeme lietať a Tedy s Charliem tiež. A decká sa samozrejme budú chcieť tiež povoziť. Fred si vezme Percyho. Ron… ak to Susan prežije… Artura. Alica Améliu. Ostáva Frank s Lunou. A ostaneme ja s Georgeom. Je úplne jedno, ktoré tvoje dieťa povozím ja, dôležité je, že ujo Harry a jeho metla budú k dispozícii,“ usmial sa. Ginny naňho uprene hľadela.
„Ale ani mne sa nebude páčiť, aby moje štvorročné dieťa lietalo na metle,“ upozornila ho.
„Určite. Dobre ale vieš, že všetci lietať vieme a rozhodne budeme lietať opatrne… len aby sa decká povozili. Vzala by si im tú radosť? Tak povedz?“
„Nie, asi nie. Ale aj tak…“ zavrtela hlavou. „Predstavujem si Lunu vo vzduchu a je mi nevoľno, Harry,“ stiahla obočie.
„Lunu na jednej metle s dospelým… opatrne a tesne nad zemou, len aby si to užila? To jej už zrovna môžeš zakázať kolotoč… alebo hojdačku, nie?“
„Možno… áno, dobre teda,“ privolila napokon. Víťazne sa zaškľabil.
„Ujo Harry vie nielen hrať šach, ale vie aj lietať,“ uškrnul sa na ňu. „Ujo Harry bude získavať body k dobru, ktoré mu v konečnom dôsledku môžu pomôcť. Ginn, keď bude chcieť hrať Neville tvrdo, ja budem hrať rozhodne tvrdšie…“
——
„Mám chuť tam zajtra neísť,“ priznal sa Neville dívajúc sa, ako Ginny balí veľký kufor do ozdobného papiera. Do veľkého množstva ozdobného papiera, aby ho zabalila celý. Bol to ich darček Charliemu k narodeninám. Rokfortský kufor s jeho iniciálami, ChHP. Keď ho vybrala a nechala mu naň napísať jeho iniciály, bolo jej pri tom zvláštne. Jej syn pôjde v septembri na Rokfort. Bude z neho skutočný čarodejník. Sľúbila mu, že keď pôjdu v pondelok s otcom do Šikmej, bude si môcť vybrať ešte sovu. Tú dostane len od nej. Aby jej mohol posielať listy. Tešil sa, že bude mať vlastnú sovu. Vlastne sa tešil aj na to, že odíde na Rokfort.
„Nehovor hlúposti, Neville,“ zamračila sa naňho. „Charlie ťa má rád a rozhodne ťa na svojej oslave chce.“
„A ty?“ s úsmevom povytiahol obočie. „Ty ma na jeho oslave chceš?“
„Chce to Charlie. A keď to chce on, chcem to aj ja. Stačí ti to takto?“
„Takže sex večer znova nebude,“ prikývol. „No, začínam si asi zvykať, Ginny.“
„Masturbuj, tak to robím ja. Alebo si nájdi milenku, Neville,“ mračiac sa naňho dívala. „Povedala som ti, že s tebou spať už nebudem. Pred deťmi ale zo seba robiť hlupaňu nemienim. A ty, keď chceš… tak môžeš. A začni s tým tak, že sa budeš odúvať a nepôjdeš na oslavu, ktorá je pre Charlieho mimoriadne dôležitá a chce ťa tam, lebo ťa má rád. Rozumieš?“ zavrtela hlavou. „Alebo vieš čo? Rob, čo chceš. Začína mi to byť vcelku jedno…“
„Chápem,“ prikývol. „Dobre, pôjdem. Nesklamem Charlieho. Ty ten kufor pekne dobaľ a ja si zájdem do spálne a poriadne si vyhoním…“ zaprskal.
Dívala sa za ním a stiahla obočie. Musí vydržať ešte pár dní, aby mu povedala pravdu. Nebolo jej to príjemné, ale zrejme ich spolužitie príjemné už nebude nikdy. Môže ale od nej odísť, keď bude chcieť. A dúfala, že bude chcieť čo najskôr.
——
Lenže Neville odísť nechcel nikdy. Možno spolu zatiaľ nespali. Tomu by aj veril. Skutočne nebolo kedy. Ale keď sa na to pozrel štatisticky, všetci traja sa poznali rovnako dlho. Harry bol s Ginny tri roky a zasnúbení boli tri mesiace, mali jedno dieťa. Jedenásť rokov bol mŕtvy. Naproti tomu bol Neville pri Ginny celých tých jedenásť rokov, zobratí boli šesť rokov a mali spolu dve deti. On má väčšie právo na svoju manželku, než Harry na svoju snúbenicu. A nejaké kecy o tom, že ju Harry stále miluje a Ginny jeho milovať nebude nikdy, mu boli ukradnuté.
Díval sa na to, ako Charlie sfúkol jedenásť sviečok na obrovskej torte v tvare knihy, ktorú upiecť prehovorila Hermiona Molly. A ako si rozbaľuje darčeky. Bol vďačný Malfoyovi za ten upokojujúci elixír. Silný upokojujúci elixír, vďaka ktorému pôsobil pokojne a vyrovnane. Usmieval sa. Držal Ginny okolo ramien a veľmi dobre vedel, že sa nechá, nespraví scénu a bude hrať vzornú manželku.
Sledoval, ako si Charlie s nadšením rozbalil darček od svojho otca a ako všetci dospelí chlapi žasnú, pretože to bola tohtoročná novinka. No hurá. Sám rozprával Charliemu niekoľko príbehov z jeho uhľa pohľadu o tom, ako jeho otec lietal a chytal strelu a ako on a jeho matka hlavne posledné dva roky na Rokforte excelovali a vyhrávali poháre. Dalo sa predpokladať, že ich dieťa bude mať metlobal a lietanie rovnako rado.
Pozrel sa na Harryho a bolo mu jasné, že rovnako ako on a Ginny, aj on predstiera. Hrá svoju úlohu. Všetci traja hrali svoje roly mimoriadne dobre a presvedčivo. Aj za to bol Malfoyovi vďačný. Vravel, ako by to mohlo všetko prebiehať a dal mu pár rád, ako sa správať.
Preto trpezlivo pozoroval tých kvázi metlobalistov. Ani jeden nebol dlhé roky na metle, napriek tomu si hádzali prehadzovačku, ktorú prekvapivo Charliemu venovala Hermiona. Lietali a hádzali a po pár pokusoch to bolo lepšie. Tedy s Charliem lietali tiež. Hoci boli Ginny aj Hermiona pripravené okamžite ratovať hlavne Charlieho, nebolo to potrebné. Nevillovi bolo jasné, že nelieta prvý raz. A vôbec ho neprekvapilo, že s ním Harry trénuje. A vlastne bol rád. Skutočne mal Charlieho rád a on skutočne potreboval otca. To k ich boju nepatrilo.
„Ja chcem tiež!“ Luna ho chytila za ruku. Všetky menšie deti začali drankať, že by sa chceli povoziť. Bolo to pochopiteľné. Poznali to, ale videli to zrejme prvý raz. A chceli sa preletieť. „Oci, prosím prosím… Percy bude letieť, ja chcem tiež. Vážne fakt!“ hodila naňho prosebný pohľad. Ginnine oči.
„No ja neviem, nie si na to ešte malá?“ nepozdávalo sa mu.
„Veď predsa nebudem lietať sama, no nie?“ spýtala sa celkom logicky. To už videl, ako si Fred vysádza na metlu Percyho. Ako Artur spolu s Ronom prehovárajú Susan, aby im to dovolila. A ona, na počudovanie dovolila. Radšej teraz, kým sú ešte triezvi. Potom sa ale metly zamknú v kôlni.
„A čo Frank?“ pozrel na syna, ktorý držal za ruku svoju mamu a bolo vidieť, že takmer až závistlivo pokukuje po Charliem a Tedym, ale nemá odvahu sa vypýtať hore.
„Ten sa bojí aj ňucháča…“
„Ale nebojím,“ zamračil sa Frank, keď začul sestru. Pozrel na otca. „Aj ja by som to skúsil, keď môžem.“
„Tak keď to nebude vadiť mame…“ skúsil a pozrel na svoju manželku. Ron si usadil pred seba Artura a z neba sa zniesla Alica, aby si vzala na metlu Améliu, hoci Susan stonala, že to nechce vidieť a dokonca chytila Hermionu za ruku.
„Lietajú celkom pokojne,“ vypustila Ginny dívajúc sa hlavne na Alicu, ktorá viezla Améliu. „Ale len dva metre nad zemou a pomaly,“ pozrela na Franka a Lunu.
„Hurá!“ skríkli obaja.
„George! Harry! Mohli by ste odviezť aj týchto dvoch?“ zakričal na nich Neville. Ginny v ten moment onemela. Pochopila, že hrá ich hru. Možno nie vedome, ale prispôsobil sa. „Dávaj pozor. Dva metre nad zemou a pomaly. Jasné?“ vrkol na Harryho, pretože ten bol dole prvý a Luna bola rýchlejšia než jej brat. Neville ju posadil pred Harryho.
„Jasne, Nev,“ usmial sa Harry. „Mladá dáma bude so mnou v maximálnom bezpečí,“ zasmial sa a Luna sa zasmiala tiež, keď vyleteli.
Skoro hodinu sa dívali na to, ako dospelí pomaly vyvážajú deti a oni si pýtajú zrýchlenie. Občas niekto trocha zrýchlil a ozval sa nadšený detský výkrik.
——
„Zaspali, ako by ich do vody hodili,“ oznámila Ginny, keď vošla večer po oslave do spálne. Charlie šiel prespať k Harrymu. A Luna s Frankom zaspali skoro už vo vani.
„Vybláznili sa dosýta, to rozhodne,“ prikývol jej manžel. „Musím uznať, že to bola veľmi vydarená oslava,“ usmial sa.
Ginny naňho podozrievavo pozrela. Nepodarilo sa jej s Harrym prehodiť v súkromí ani dve vety, ale obom bolo jasné, že ich Nevillov prístup prekvapil. Harry skutočne čakal nejakú scénu, keby by sa Neville zdráhal pustiť deti do vzduchu a oni by sa na to preňho nahnevali. Nestalo sa. A okrem občasného chytenia za ramená svojej manželky ani nevysielal nejaké odkazy smerom k Harrymu.
„Som za to rada, vážne,“ sadla si na stoličku.
„Čakala si snáď lámanie nosov?“ pozrel sa na ňu. Zavrtel hlavou. „Nie, máš absolútnu pravdu. Ak má naša rodina trvať naveky, musíme sa tak správať aspoň navonok,“ nasilu sa pousmial. Vďaka Malfoyovi za silný elixír. „Idem spať. A mimochodom… od budúceho týždňa budem musieť ostať pár nocí na Rokforte. Nie všetky, len pár. Začnú skúšky a ja sa musím pripraviť. Dobrú noc,“ obrátil sa jej chrbtom.
Ginny sa dívala na jeho chrbát. Takže vojna skutočne začala.
——
V pondelok si Ginny vzala voľno. Respektíve zahlásila, že ten deň do práce nepríde. Pri jej úväzku to nebolo nič nezvyčajné. Charlie od rána netrpezlivo a nadšene takmer až poskakoval. Dnes mal jedenásť rokov a dnes dostane svoj prútik.
Keď deti zaviedla do škôlky, už na ňu čakal, aby sa premiestnili k otcovi. Bol rád, že mama napokon súhlasila s tým, že pôjde s nimi. Pôvodne to mala byť Hermiona, ale mama bola v tomto prípade lepšou možnosťou.
„Kúpime úplne všetko,“ nadšene švitoril u Harryho. Hermiona tu nebola, šla už do práce, v ktorej mohla byť dnes celý deň, keďže predpokladala, že s Harrym bude celý deň Ginny. Bol pevne rozhodnutý do Šikmej ísť bez obáv.
„Úplne nie. Ešte ti predsa neprišiel zoznam kníh, nie?“ spýtal sa Harry. Ponúkol sa, že im spraví čaj. A hoci Charlie protestoval, pretože už chcel ísť uznal, že na to majú vlastne celý deň.
„Tak jasne. Ale myslím také tie všeobecné veci… pergameny, brká, habity, uniformy, váhy, prísady do elixírov…“
„Spomaľ, Charlie,“ zasmiala sa mama. „Pochopili sme to. Skoro úplne všetko.“
„Mama mi kúpi sovu,“ prezrádzal nadšene. „Bude to darček len od nej len pre mňa… aby sme boli v kontakte.“
„Mobily na Rokforte asi nefungujú, čo?“
„Fungujú, ale len v profesorských bytoch,“ prezradil Charlie. „Neville hovoril. A Tedy tiež. Takže mobil pre mňa je zbytočnosť.“
„Staré dobré sovy,“ zaškľabil sa a pozrel na Ginny. „Kufor, sova… mal som to kúpiť ja, nie?“
„Chcel si to kúpiť ty, Harry. Nemôžeš ale všetko kupovať len ty. Čo by sme mu dali inak my?“ slabo sa pousmiala.
„Knihy, napríklad,“ stisol pery. „Ale dobre. Kufor dostal od vás, sovu od teba… ale všetko ostatné mu kúpim ja, dobre?“
„Myslel som si, že tieto finančné záležitosti už máte vydiskutované, nie? To ste predsa riešili vtedy v sade po lietaní,“ nadhodil Charlie upíjajúc si z čaju. Cítil, že atmosféra trocha zhustla, keď sa vytiahla finančná otázka. Obaja rodičia naňho pozreli. Vtedy po lietaní v sade robili hocičo, ale nepadlo ani slovo o galeónoch.
„Financie budú vždy citlivou záležitosťou, Charlie,“ otec sa naňho pousmial. „Asi sa nikdy nebudú dať stanoviť presné hranice a limity, ktorých sa držať. Ja ti napríklad dlžím darčeky za desať predchádzajúcich narodenín. Dlžím mame za celé tie roky, kedy sa o teba starala sama. A ona si odo mňa nikdy nebude chcieť vziať ani knut,“ povzdychol. „To sú tí dospelí a komplikované riešenie všetkého…“
„Aha, rozumiem,“ prikývol. Pozrel na mamu. „Mala by si to ale otcovi dovoliť, keď chce, nie? A keď chce, aby si mi už odteraz nekúpila ani brko, tak ho proste nekúp…“
„Nie je to také jednoduché,“ mierne stiahla obočie. „Nemôžem odteraz všetko nechať len na otcovi.“
„Pst, ticho,“ zavelil Harry. „Komplikované dospelácke debaty…“ uchechtol sa. „Nebavme sa o tom. Som strašne zvedavý, či bude mať tvoj prútik jadro z fénixa a drevo z cezmíny alebo z tisu a jadro z jednorožca.“
„Ja by som chcel jadro z draka. Mohol by som ho mať. Nie je to vraj dedičné, dočítal som sa,“ usmial sa. „Ale nič v zlom, drahí rodičia. Máte veľmi pekné prútiky,“ uškrnul sa. Harry sa musel zasmiať.
A mali sa to dozvedieť za pár okamihov. Deň narodenia syna Harryho Pottera nebol žiadnym tajomstvom. Dal sa nájsť v každom archíve a kronike. Preto bolo v ten deň v Šikmej veľa zvedavcov a tiež novinári. Harry si strčil ľavú ruku do vrecka a pravou objal syna okolo ramien. Dalo sa predpokladať, že počas cesty k Ollivanderovi ich budú fotiť a pýtať sa, naťahovať ruky, aby sa ho dotkli. Postupovali pomaly, meter po metri, krok za krokom.
„Prepáčte, ale bol by som rád, keby som mohol v pokoji prejsť a navštíviť pár obchodov,“ zažiadal, keď ich dav obkľúčil. Charlie stál vedľa neho úplne pokojne.
„Nemáte v sebe ani kúska cti?“ zamračila sa Ginny na svojich kolegov. Aj jedného z Proroka. „Snažíme sa spraviť nákup nášmu synovi. Baví vás stíhať jedenásťročného chlapca?“
„Mami, to je v pohode,“ šepol Charlie.
„Pán Potter, idete kúpiť so synom jeho prútik a s jeho matkou, vašou bývalou snúbenicou v takmer rodinnom duchu… Je to tak v poriadku?“ spýtal sa ktosi. Harry sa usmial.
„Je to tak v úplnom poriadku, viete? Je jeho matkou. Ja som jeho otcom. Prútik je pre čarodejníka alfou a omegou a pri kúpe je v úplnom poriadku, keď s ním môžu byť obaja rodičia. A či v tom vidíte rodinného ducha? Mne je úplne jedno, akého ducha v tom vy vidíte alebo len chcete vidieť. A teraz, prosím. Radi by sme prešli a venovali sa svojim záležitostiam. Ďakujeme,“ natiahol a pohol sa vpred ignorujúc ďalšie otázky. „A aby som nezabudol… aj keby sme mali na tomto mieste stráviť najbližšie štyri mesiace a vy by ste celú tú dobu pokladali otázky, neodpoviem ani na jednu. Tak si spravte ešte pár fotiek a potom sa môžete rozísť…“
Napokon sa im podarilo predrať sa až k Ollivanderovi a zavrieť za sebou dvere.
„Je mi to ľúto,“ díval sa na Charlieho.
„To sme ale predpokladali, nie?“ mykol plecami. „Nie je to síce nič príjemné, to fakt, ale zase to nebolo ani to najstrašnejšie, čo som v živote zažil,“ pripustil.
„Asi sa začali rozchádzať,“ oznámila Ginny, ktorá nazerala cez výklad. „Aspoň niektorí.“
„A hlavne, že ty si to ustál,“ usmial sa Charlie na otca. A on so slabým úsmevom prikývol.
„Možno si na to aj zvyknem,“ zaškľabil sa. „A teraz… prútik.“
Ginny pozrela na Harryho, ale vážne vyzeral, že to ustál. Mierne sa pousmiala. Potom sa ale započúvala do rečnenia staručkého Ollivandera a tipovala, či tu ešte stále bude, keď si pôjde pre prútik Frank s Lunou. A či pre ich prútiky pôjdu s Nevillom spoločne.
Napokon sa Charlieho sen o dračom jadre nesplnil. Mal ho rovnaký, ako jeho otec. Pero z chvosta fénixa a drevo mal z vŕby. Ani cezmínu a ani tis. Mierne sklamanie bolo v nenávratne v tom istom okamihu, ako jeho prútik zareagoval, prijal čarodejníka a vystrelili z neho zlaté iskry. Jeho prvé kúzlo, hoci podmienené vôľou prútika. Bola nesmierne hrdá a dojatá.
Harry mu skutočne kúpil všetko, čo bude v Rokforte potrebovať. Od habitu, cez uniformy a prísady do elixírov, až po brká a pergameny. A sovie sušienky pre jeho novú sovu, ktorú si vybral. Samčeka sovy pálenej, ktorému dal okamžite meno Merlin.
„Prečo práve Merlin?“ spýtal sa ho Harry. Všetci traja sa premiestnili k muklovskej reštaurácii. Harry navrhol, že by sa mohli najesť vonku, pretože chcel kúpiť synovi ešte nejaké civilné oblečenie v muklovskom svete. Ginny sa síce pokúsila zaprotestovať, ale bolo to len symbolické. Harry jednoducho chcel a hotovo. A okrem toho, Charlie teraz začne rásť ako z vody. Všetok nákup mali zmenšený a skrytý a Merlin dostal za úlohu zaletieť k Harrymu domov. Aspoň zistia, ako veľmi šikovná Charlieho sova je.
„Oslava mágie,“ usmial sa Charlie a pchal sa hranolkami. Tie jedol veľmi zriedka a užíval si to. Jeho mama si objednala nejakú rybu a otec kus mäsa. On si dal hamburger. Ten ešte neskúsil.
„Aha,“ prikývol. „Ja som sa uspokojil s Hedvigou,“ uškrnul sa.
„A strýko Ron s Kvíkom… nemáte si čo vyčítať,“ zasmiala sa Ginny.
„Tiež pravda, stačili nám jednoduché veci,“ zavrtel hlavou. „A čo ty? Dáš si ešte dezert?“ Harry pozrel na Charlieho, v ktorom zmizol hamburger neuveriteľnou rýchlosťou.
„Počkám na vás. Ale nejakú zmrzlinu by som zvládol.“
Ďalšie tri hodiny strávili v muklovskom obchodnom centre, ktorý Harrymu problém nerobil. Nikto si ich nevšímal a bol za to rád. Keď sa vrátili k Harrymu, Merlin tam ešte nebol.
„Chvíľu mu potrvá, kým priletí,“ upokojila ho mama. Charlie prikývol a začal preberať svoje nové veci. Prútik opatrne položil na stolík. Ginny podišla k Harrymu. „Uvarím kávu. A zrejme čaj.“
„Dobre,“ súhlasil. Díval sa na Charlieho, ktorý si navliekol na seba habit. Usmial sa. Dokázal si ho predstaviť na rokfortských chodbách.
„Keď ma zaradia do Chrabromilu, magicky sa mi tu zjaví znak…“ ukazoval otcovi prázdne miesto na habite. „A tiež na uniforme sa zafarbia manžety. A kravata sa zafarbí…“ vysvetľoval. Harry prikývol. Vedel to.
„A budeš v Chrabromile?“ povytiahol obočie.
„No jasne, kde by som inde mal skončiť?“
„Čo ja viem? V Bystrohlave,“ mykol plecami.
„To nie, nepáči sa mi modrá,“ zasmial sa. „Mami, ja by som si tie veci nechal tu. Nechcem, aby mi s nimi Frankie s Lunou niečo porobili.“
„A čo by ti s nimi mali porobiť?“ povytiahla obočie.
„Čo ja viem? Môžu zlomiť prútik. Pokresliť pergameny. Rozštelovať váhy. Rozsypať prísady. Prepchať Merlina sušienkami…“ argumentoval.
„Dobre teda,“ zasmiala sa. „Tak si ich nechaj u otca. A nezabudni, že ti ešte budeme musieť kúpiť knihy…“
„Dobre. Všetko si poukladám!“
Harry sa s úsmevom díval, ako jeho syn beží hore s plnou náručou habitov a uniforiem. Obrátil sa k Ginny, ktorá sa rovnako usmievala.
„Zdá sa mi to neskutočné. Akoby som odtiaľ len včera odišiel, a už tam pôjde Charlie,“ zavrtel hlavou a podišiel k nej, aby si vzal čaj.
„Pretože si o všetko prišiel. O jeho prvé kroky, napríklad,“ povzdychla. „Ale to je už za nami. Odteraz v jeho živote budeš,“ slabo sa pousmiala. Prikývol.
„Merlina a prútik tu aj tak nebude chcieť nechať,“ zasmial sa.
„To sa stavím,“ zadívala sa mu do očí. Potom fľochla na schody. Charlie bude ešte chvíľu plne zamestnaný nákupom. „Neville sa správa až príliš pokojne…“ Potichu mu porozprávala o tom, čo sa dialo po oslave. Harry zamračene počúval.
„Nevydrží to dlho,“ zamyslene skonštatoval. „Jeho výkon na oslave nebol normálny, Ginny,“ pozrel na ňu. Zamračila sa. „Rozmýšľal som nad tým. Neville nie je typ človeka, ktorý by sa pri takom citovom vyťažení dokázal správať chladne a ľadovo. Ja to dokážem. Ty nie si zatiaľ v bezprostrednom ohrození. On ale je. A keď je to tak, musel si pomôcť…“
„Myslíš nejaký elixír?“ neprestávala sa mračiť.
„No iste. Tak ako ja pri novinároch. Musel užiť elixír na upokojenie. Jednoznačne. Buď si ho zohnal sám, alebo… a na to by som stavil viac, mu ho niekto dal. A kto by mu ho dal na Rokforte?“ povytiahol obočie.
„Malfoy? Ale Harry, to už smrdí paranojou,“ zavrtela hlavou.
„Možno som paranoidný, ale skôr by som to nazval opatrným…“ stíchol, pretože Charlie zbehol dole, aby vzal do rúk pergameny, brká a váhy a vybehol znova hore. „Ginn, dávaj pozor na jeho správanie. Pri známke niečoho podozrivého mi pošli správu. Ja mu neverím. A ak mám pravdu, Malfoyovi neverím ešte viac…“