Výskumno – experimentálny ústav, Londýn,, 5.7.2002
Dobré ráno, Anglicko!
Asi nemusím pripomínať, čo nás všetkých nesmierne potešilo. Všetci to už veľmi dobre viete. Mnohí ste boli prítomní, mnohí ste boli pri rádiách a mnohí ste sa to dozvedeli.
Naša reprezentácia porazila Argentínu a stále máme nádej postúpiť zo skupiny. Stačí už len zdolať Mexičanov. Neprestávajme držať palce a veriť našim hráčom!
Včera naši odohrali veľmi dôležitý zápas, ktorý sa zrejme zaradí medzi najrekordnejšie v histórii. Hráči oboch tímov nestačili poriadne prepotiť dresy a bolo po zápase. Strela sa tentoraz objavila skoro, už po polhodine a zápas skončil víťazstvom našich po tom, ako Hawk zareagoval pohotovejšie, bol bližšie a Argentínčan ho nestihol doletieť.
Dalo by sa povedať, že to bol ľahký zápas a ľahko chytená strela, ale mohlo to byť aj naopak. Minimálne sme si vybrali šťastie za smolu, ktorá nás postretla v zápase s Indonéziou. Argentínčania sa nedostali k ničomu, podarilo sa im streliť len jeden gól, pokým našej Ginny hneď tri a to z troch útokov. Favoritov tohto zápasu sme poriadne zaskočili a než stihli zareagovať, alebo spraviť čokoľvek, čo by im pomohlo spamätať sa a kontrovať, bolo po zápase.
Zápas nakoniec skončil neuveriteľným skóre 180:10 v prospech našich hráčov, čo nám však nevadí. Víťazstvo je naše a to sme potrebovali. Hráči sa upokojili a sú odhodlaní vyhrať aj nasledujúci zápas.
Nezabudnite. V pondelok, 8.7., sa rozhodne o všetkom!
Colin Creewey
„Myslím, že to bolo dosť pôsobivé,“ skonštatovala Hermiona s nosom pichnutým v novinách. Nemala rada metlobal, ale mierne mu momentálne podľahla. Bola prinútená podľahnúť. Všade sa hovorilo len o ňom, jej šéfka bola matkou reprezentanta, jej kamarátka bola tiež v reprezentácii a jej priateľ na tie zápasy chodil. Nedalo sa tomu vyhnúť, nech by sa akokoľvek snažila.
A včera bola u Lily. Už znova. Aj prvý zápas sa spolu prinútili počúvať, hoci mali pred sebou rozložené pergameny s pokusmi. Obe boli v tej chvíli samé a tak im prišlo vcelku logické, že tento čas strávia spolu, solidárne s ostatkom sveta pri metlobale, aspoň takouto formou.
„Bolo, to áno,“ prikývla Lily zamyslene. „Pamätám si ale, že raz Harry, ešte na strednej, chytil strelu okamžite po jej vypustení,“ usmiala sa. „Hráči sa nestihli poriadne ani rozletieť a on sa hnal za strelou, ktorá, podľa jeho slov, musela zaváhať. Všetci sa naňho dívali ako na blázna, ale keď ju chytil, tak pochopili. Zápas vtedy trval päť minút, čo ju naháňal.“
„Vážne?“ uškrnula sa aj Hermiona. Niečo predsa len o metlobale vedela. „Tak to muselo byť niečo.“
„Keby sa do knihy rekordov zaznamenávali aj školské zápasy, tak by tam Harry figuroval. No ale… máme do pondelka čas, tak sa poďme venovať niečomu zábavnejšiemu,“ uškrnula sa.
Už včera sa jej uľavilo. Potrebovali vyhrať a vyhrali. A čo bolo najdôležitejšie, jej syn sa tentoraz nezranil, rovnako ako Ginny. K čomu vlastne ani nebol čas.
Hotelový metlobalový komplex, Paríž, 5 – 7.7.2002
Anglický tím sa od výhry nad Argentínou sústreďoval výhradne na rozhodujúci zápas s Mexikom. Nerozdajú si to v priamom súboji, Mexiko už stratilo šancu postúpiť. Budú potrebovať vyhrať, samozrejme a v prípade, že by sa Argentíncom podarilo vyhrať nad Indonéziou, Angličania potrebujú dať o tri góly viac, než Argentínci. Taká bola metlobalová matematika všade vo svete. Nerozhoduje vzájomný zápas, častokrát ani počet víťazstiev, hoci na takomto podujatí, kde sa zohrajú tri zápasy, je to bezpredmetné. Jediným ukazovateľom a jedinou zárukou je rozdiel skóre. A pokým boli Argentínci o gól v pluse, Angličania boli o gól v mínuse. Čiže ani v prípade výhry nemusí byť ich postup istý.
Vo viacerých tabuľkách bolo po dvoch zápasoch jasno, kto postúpi. V posledných meraniach síl pôjde len o to, z ktorého miesta to bude. Okrem tabuľky, v ktorej boli aj Angličania, po dvoch zápasoch bola situácia podobne zamotaná len v skupinách, kde sa o postup pobijú USA s Nigériou a Španielsko s Kanadou.
Toto všetko sledovali anglickí hráči len na pol oka. Všetku svoju existenciu venovali príprave, tréningy sa zdrsnili, po nich nasledoval dril v telocvičniach a bojové porady, na ktorých preberali všetko možné, aj nemožné, čo sa dalo. Napokon mali pocit, že poznajú aj zubné karty Mexičanov.
Rozhodne to budú mať jednoduchšie, ako Argentínci, ktorí musia nutne vyhrať nad silnou Indonéziou. Ako sa podarilo zistiť Ronovi, viac sa verilo práve im, čo síce bolo pekné, nič to však neznamenalo. Ani Mexičania sa nebudú chcieť rozlúčiť s turnajom zlým dojmom, či prehrou. Určite im to neuľahčia. A oni sa budú musieť o svoj vysnívaný postup riadne pobiť.
„Pevne verím, že to dopadne dobre,“ prehlásil Harry, keď spolu s Ginny sedeli večer pred zápasom v spoločenskej miestnosti. James ich v ten večer nemučil strategickými prvkami. Dal im v rámci možností voľno, hoci vychádzky mali zakázané. Rozchod dostanú až po zápase. Harry však mierne porušil akési nepísané pravidlá a masíroval Ginny ramená. Postaral sa o ňu síce masér, bola však napätá skoro stále ako cítil pod rukami.
„Určite, necestovali sme sem len kvôli jednému víťazstvu. Sakra, máme na viac,“ zabručala. „Rozhodne máme na viac. Mám pocit, že okrem japonských Samurajov a Ohnivých Komét niet rýchlejších metiel,“ stiahla obočie. „Ja viem, že to častokrát nezaváži, ale keď už máme tretie najlepšie metly na svete, tak by sme sa mali dostať aspoň z tej prekliatej skupiny,“ vrkla.
„Dobrý rozbor,“ s prikývnutím súhlasil. „Zvládneme to. Mexičania zase nie sú až takí dobrí. Sú len sedemnásty na svete, to nie je na postup zo skupiny,“ zaškľabil sa.
„Oni ani nepostúpia. A my sme momentálne dvadsiaty ôsmi,“ pripomenula.
„Ibaže to Anglicko nemalo teba a Nimbuse a mňa,“ s úsmevom ju pobozkal na krk. „Už nech je po tom zápase. Chcem dostať rozchod, chcem s tebou zájsť do hotela a chcem sa s tebou milovať,“ šepol jej do ucha. A ju to rozochvelo.
„Harry, nepokúšaj,“ takmer zafňukala. Mala rovnaké potreby. Neboli spolu už jedenásť dní a jej sa zdalo, akoby prešla celá večnosť odvtedy, čo sa naposledy milovali. Týždeň sa ešte dal vydržať, ibaže oni boli pred majstrovstvami a pred sústredením úplne inak nastavení. „Keď Susie zaspí, budem sa musieť znova obslúžiť sama,“ krivo sa zaškľabila. „Hoci… ona nečaká, kým ja zaspím,“ uchechtla sa.
„To je veľmi vzrušujúca predstava,“ povedal vážne. „Chcel by som byť muškou vo vašej izbe a chcel by som to sledovať.“
„Si úchylný,“ zahihňala sa.
Zápas Anglicko – Mexiko, Nantes, 8.7.2002
Hotelový metlobalový komplex, Paríž, 8.7.2002
James nervózne pochodoval pred lavičkou, na ktorej mal pousádzaných svojich náhradníkov a realizačný tím. Díval sa hore, kde sa jeho zverenci po zaznení hymny rozostavovali do predpísaných pozícii.
Nadýchol sa a vydýchol, keď zápas začal. Veril svojim hráčom, vedel čo v nich je a vedel, čo dokážu. Oni na to jednoducho mali. Na viac, ako len na postup zo skupiny. Dúfal, že bude šťastena naklonená k nim a ak nie, tak vyhrajú obyčajnejším spôsobom. Ale vyhrajú.
Mexičania hrali presne tak, ako ostatné juhoamerické tímy. Rýchlo a presne, so značnou podporou stíhača. Neboli takí tvrdí a nekompromisní, ako Indonézania. A Argentínci nestihli ukázať nič. Ako všetky juhoamerické tímy používali aj oni brazílske Torpéda, čo boli veľmi kvalitné metly. Rovnako živé, ako tí, čo na nich jazdia.
Útoky sa prelievali z jednej strany na druhú. Angličania s touto hrou nemali problémy. Všetci traja triafači boli rýchli a vyrovnali sa im vo všetkom. A prevyšovali ich, ako ukazovalo skóre. Po pol hodine sa skóre menilo pomerne často, hoci útokov, neúspešných, bolo oveľa viac.
„Ako?“ spýtal sa James maséra Franka, ktorý na diaľku monitoroval dianie na štadióne v Paríži, kde sa súbežne hral zápas Indonézia-Argentína. Dvojcestným zrkadlom bol spojený so svojím bratom, ktorý mu hlásil novinky. Veľmi často odbiehal do šatní, aby ho nebolo vidieť.
„Argentínci prehrávajú o dva góly. A zranil sa im Sandro,“ oznámil.
„Uhm,“ prikývol. Sandro bol najlepším argentínskym triafačom. To by im malo vyhovovať. „Dobre. Susie, striedaš. Danny, priprav sa aj ty. Luke, pôjdeš za pár minút,“ rozdával povely. Chceli Mexičanov uštvať. Chcel posielať čerstvých hráčov tak často, ako to len pôjde. Určite boli vytrvalejší. Hoci o chvíľu jeho taktiku prekuknú, nemienil sa jej vzdať. „Ron, aj ty sa priprav. Zdá sa mi, že najmenej vyťaženým hráčom je Hawk,“ nasilu sa zaškľabil.
„Jeho chvíľa len príde,“ prorokovala Gwen.
„Iste, v metlobale to tak chodí,“ neodpustil si sarkazmus a ona ho za odmenu tresla do ramena. A mávla na Willyho, aby zletel.
Po chvíli tak učinila aj Ginny a aj Archer. Rýchle občerstvenie, vydýchnutie a nabratie síl a pokračovalo sa. Striedali najmä triafačov ako na bežiacom páse. Neprešlo pätnásť minút, aby ich nepomenil. Najviac priestoru dostávala Ginny a k nej často staval práve Susie. Spolupráca dvoch Harpyí prinášala ovocie. Angličania si vybudovali náskok a ten len zveľaďovali. Po hodine a pol vyhrávali 280:120 a Mexičania im nestačili. O malú chvíľu by si mohli dovoliť aj prehrať.
Ibaže to by sa nad hráčmi v poli nemohla strhnúť mela. Harry podľa inštrukcií neplytval silami a rozhodne nemienil riskovať nejaké zranenia a dole zlietal menej, než by sa čakalo. Jeho náprotivok tam síce zlietaval, ale bol prakticky neškodný. Anglickí odrážači ho takmer vždy vyhnali dorážačkami nahor.
Ibaže práve v tej chvíli bol nižšie a Harry ho po očku sledoval. Veľmi intenzívne sa sústredil na strelu, svojho súpera však istil a zbadal, že sa rozletel jeho smerom. Rovnako, ako v pamätnom zápase s Írskom Hoban netušil, kam presne Harry letí, teraz spravil to isté Harry netušiac, kam presne letí Mexičan, rozletel sa tým istým smerom a jastril po záblesku zlatej. Ešte si nemohli dovoliť prehrať. Stále nemali dostatočný náskok.
V momente, ako ho Mexičan dolietaval, ju zbadal a nabral maximálnu rýchlosť. Juhoamerické Torpédo bolo živé, vrtké a obratné a v rýchlosti výrazne nezaostávalo, Harrymu to ale stačilo, aby si držal Mexičana od tela. Ak sa strela príliš nezblázni, mal by ju chytiť. Ak nezmení nepredvídateľne smer a nedostane sa do dráhy súpera, má vyhrané.
Vpred ho hnali tribúny zaplnené anglickými priaznivcami. A on ju doháňal. Nimbus bol úžasný a strela ešte úžasnejšia. Netrvalo dlho a on ju zovrel v ruke, aby Angličania vyhrali 430:120. Ak bola výhra nad Argentíncami smiešna, tento výprask bol ešte smiešnejší.
——
„Anglicko! Anglicko!“
Spoločenskou miestnosťou na poschodí patriacej anglickej metlobalovej reprezentácii sa dosť hlučne oslavoval postup zo skupiny. James dokonca povolil alkohol pri tejto príležitosti. Už sa vedelo, že postúpia z druhého miesta a vedelo sa aj to, že na nich čaká v osemfinále, ktoré odohrajú 14.7., tím Švédska, ktoré svoju skupinu vyhralo.
To ale teraz nebolo podstatné, tomu sa budú venovať neskôr. Teraz bolo potrebné tento úspech poriadne osláviť. Už riadne dlho sa nestalo, aby Angličania postúpili zo skupiny a teraz to bolo tu, bolo to reálne a oni stáli za tým úspechom.
„Nie, nemám chuť ich teraz krotiť,“ zasmial sa James, keď vošla Gwen a čudovala sa vínu a pivu, ktoré zbadala. Nič tvrdé, ale alkohol to bol.
„Správne, treba niekedy popustiť uzdu,“ uškrnula sa.
„A keď sme už pri tom,“ natiahol sa za pohármi s vínom a jeden jej ponúkol. „Je potrebné pripiť si na tento úspech.“
„Súhlasím,“ prikývla s úsmevom a vzala si od neho pohár. „Na čiastkový úspech,“ vyriekla prípitok.
„Na prvý z rady úspechov?“ skúsil opatrne. Ona sa len významne zazubila.
„Zďaleka sme neskončili, Potter,“ vyprskla. „Švédov sme porazili s rezervným tímom,“ pripomenula.
„Áno, sme proste úžasní,“ dovolil si byť uvoľnenejší. Atmosféra okolo neho k tomu nabádala. Odrážači najprv nosili na rukách obe dievčatá z tímu a teraz pre zmenu navlačovali Olivera. A zrejme sa dostanú na radu aj ostatní. „Dáme im deň úplného voľna,“ navrhol.
„Výborne,“ prikývla. „Aj bez strategickej porady?“
„Bez absolútneho dohľadu. Samozrejme budú vedieť, čo môžu a čo nie, ale nech si to chvíľu užijú.“
„Tak, ďalší zápas máme až za šesť dní… ešte nejaké to voľno by sa im mohlo dať, nie?“ skúšala, pokým mal dobrú náladu.
„Ale iste, pokiaľ viem, program organizátorov je bohatý,“ mykol plecami.
„Som si istá, že tento ústretový krok ocenia veľmi pozitívne,“ zahihňala sa.
„Tiež by si ich najradšej držala na uzde, tak si zo mňa nestrieľaj,“ zaškľabil sa na ňu. „Apropo… vieš, čo ťa čaká, keď sa staneme majstrami sveta?“ rýpol si. Vedel, ako túto tému neobľubovala. Neprotivila sa jej, to nie, ale nerada o tom rozprávala. Ešteže nemal Sirius krehké srdce.
„Viem to veľmi dobre,“ flegmaticky vypustila. „Ale to je ešte ďaleko, nie?“
Niekde v Paríži, 9.7.2002
„Vieš po francúzsky?“ podivila sa Ginny, keď im Harry u stánku vypýtal od predavača palacinky na špajdli. Bola to výborná sladká pochúťka, ako skonštatovala po prvom zahryznutí.
„Nie veľmi, predpokladám, že sa na mne bude ten chlap smiať ešte o týždeň,“ krivo sa zaškľabil. „Mali sme na škole cudzí jazyk a ja som si vybral francúzštinu, ale viem sa akurát nestratiť,“ zasmial sa.
„My sme nemali na škole nič také,“ zavrtela hlavou. „Ani angličtinu, ani cudzí jazyk, či matematiku… nič. Sme vlastne takí hlúpi čarodejníci,“ skonštatovala.
„Ste tradiční čarodejníci. V Anglicku nič prekvapujúce,“ pozrel sa na ňu. Zdalo sa, že ju to dosť mrzí. „Nie si hlúpa, nemysli si,“ pokúsil sa ju upokojiť.
„Jasne… viem si zrátať galeóny, poznám históriu čarodejníckeho sveta, obstojne viem bojovať v dueloch, ovládam kúzelné formulky, premieňať rôzne veci, starať sa o rastliny a možno by som uvarila nejaký elixír… sakra možností, ako sa uplatniť v bežnom živote,“ zaškľabila sa.
„Amerika je iná, no,“ mykol plecami. „Viac muklovská. Ty sa predsa nepotrebuješ uplatňovať v muklovskom svete. A načo? Stačí nám ten čarodejnícky, nie?“ mrkol na ňu.
„Možno,“ povzdychla. „Ale aj tak sa cítim pri tebe… menejcenne.“
„Ale hlúposť, Ginn,“ zahriakol ju okamžite. „To, že viem, čo je to Pytagorova veta a pár básničiek ešte neznamená, že som lepší. Vlastne ani netuším, na čo to vlastne potrebujem vedieť pri metlobale…“
„Vieš francúzsky,“ upozornila.
„Veľmi málo. Viem si vypýtať nejaké veci a aj to zrejme hrozným spôsobom,“ uchehtol sa. „Kašli na to, Ginny. Sme na najromantickejšom mieste na svete, tak si to nekazme nejakými zbytočnými úvahami.“
„Myslela som si, že za najromantickejšie miesto na svete považuješ našu Astronomickú vežu,“ pripomenula s úškrnom. Fajn, mala lepšiu náladu.
„Len som to počul… nevyskúšal som si to. Ale teraz sme tu, tak by sme mohli vyskúšať toto miesto, nie?“
A napriek tomu, že okolo nich chodili ľudia, ju k sebe pritiahol a pobozkal. Crépe zjedli a bolo ho dosť a bolo sýte, čiže by teoreticky do večere v hoteli mohli vydržať. Vychádzku mali len do šiestej a on ten vzácny čas nemienil premrhať nejakými rečami o matematike a podobných sprostostiach.
„Harry,“ šepla rozochvene ostávajúc v jeho náručí. Zajtra to bude dva týždne, čo sa naposledy milovali a začínalo to byť neúnosné. „Nemáš v pláne sa ma zmocniť na ulici, že nie?“ potichu sa zahihňala. Ľudia prechádzali a usmievali sa na nich. Zrejme to bolo niečo bežné, s čím sa stretávali denne. Teda nie to, že by sa jej zmocnil priamo na ulici.
„Najradšej by som to spravil, len neviem, ako by sa na to díval môj otec, keby nás ťahal z väzenia pre verejné pohoršenie,“ zasmial sa. „Všimol som si jeden malý hotelík tu neďaleko.“
„Tak na čo čakáš, Potter? Kým ti nezačnú byť nohavice ešte tesnejšie a skutočne nás nezavrú?“ nadvihla obočie. A on sa chopil jej ruky, aby sa v náhlivosti vracali po ulici naspäť a zapadli do akéhosi obyčajného hotela.
Nedá sa povedať, že by im zohnal izbu úplne bez problému. Jeho francúzština bola skutočne slabá, napokon sa však ako tak so ženou na recepcii dohodol, dostali izbu a kľúč a na vrch misu ovocia, ktoré žena s úsmevom vytiahla spod pultu. Asi ani toto nie je nič mimoriadne pre Parížanov.
„Fajn, ovocie by nám mohlo dodať energiu,“ zasmiala sa Ginny, keď vystupovali na prvé poschodie hľadajúc svoju izbu. V ktorej mienili stráviť nasledujúce hodiny milovaním. Boli síce na najromantickejšom mieste na svete, s najväčším množstvom pamiatok, ktoré volali po nahliadnutí, ale momentálne na to kašľali. Určite ešte dostanú vychádzku a ona svoju Eiffelovku uvidí.
Teraz bolo pre nich dôležité a potrebné jediné. V momente, ako zamkol a ešte izbu poistil prútikom, sa na seba vrhli a bozkávali sa, akoby snáď šlo o život. A z izby vyšli tesne pred šiestou, kedy sa im podaril dohnať všetok čas strávený nutným celibátom.
Korešpondent z MS, Colin Creewey, 11.7.2002
Dobré ráno, Anglicko!
Včera sa skončili boje v skupinách na MS a my vieme konečne určiť, kto sa s kým stretne v osemfinále a kto má aké šance na postup. Samozrejme v metlobale nie je dopredu nič isté a na turnaji ostalo šestnásť tímov, ktoré môžu rovnako prekvapiť, ako aj sklamať.
Okrem nášho zápasu so Švédskom, sa v osemfinále stretnú dvojice: Írsko – Turecko, Čína – Egypt, Indonézia – Nový Zéland, Bulharsko – Kanada, Japonsko – Francúzsko, Brazília – USA a Rusko – Austrália.
Podľa papierových predpokladov a výsledkov skupinách sa dáva najviac šancí Rusku, Japonsku a Bulharsku. Naši by podľa výsledkov mali skončiť na desiatom mieste, čiže sa nepredpokladá, že by cez Švédov postúpili. Ale dané, či obdržané góly v skupinách v tomto prípade nič neznamenajú. Rozhodne jeden konkrétny zápas a v ňom sa môže udiať čokoľvek. Naši dokázali v októbri minulého roka vyhrať nad celkom Švédska a to dokonca s rezervným tímom. Ibaže každý zápas je iný a papierové predpoklady práve v metlobale neznamenajú veľa.
Naši sa už začali na tento zápas pripravovať a my veríme, že výsledok z minulého roka zopakujú. V prípade výhry by sa stretli vo štvrťfinále s víťazom zápasu Čína – Egypt.
Veríme, že trénerská dvojica naordinuje hráčom taktiku, ktorá bude sláviť úspech a proti tvrdým hráčom Švédska sa presadíme. Samotní hráči si pred zápasom veria. Podľa ich vyjadrení Švédi nie sú nezdolateľní, dá sa s nimi hrať vyrovnane a aj ich prehrať a to najmä v tvrdosti. Máme veľmi schopných odrážačov, ktorí sa postarajú o to, aby mali triafači ľahšiu cestu k súperovej bráne. A hlavne máme Hawka, ktorý je jedným z najlepších stíhačov na svete.
Pred našimi hráčmi, rovnako ako aj pred ostatnými, sú dva dni voľna. Hlavný tréner sa rozhodol umožniť svojim zverencom trocha odreagovania a podľa programu si budú môcť prezrieť pamätihodnosti v Paríži. Posledný deň pred dôležitým zápasom však venujú intenzívnemu tréningu a vymýšľaniu vhodnej stratégie.
Včerajší deň však priniesol aj rozuzlenie toho, na akých miestach skončia tímy, ktoré sa s turnajom lúčia. Pred nasledujúcimi MS bude rebríček v nasadzovaní tímov vyzerať od sedemnásteho miesta takto: 17. Alžírsko, 18. Španielsko, 19. Nemecko, 20. JAR, 21. Nigéria, 22. Angola, 23. Argentína, 24. Maďarsko, 25. Fínsko, 26. Kolumbia, 27. India, 28. Mexiko, 29. Surinam, 30. S. Arábia, 31. Mongolsko, 32. Madagaskar.
Colin Creewey
Kaviareň Carmine, Paríž, 12.7.2002
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a James vážne povolil svojim hráčom dva dni na individuálne aktivity, samozrejme vo všetkej striedmosti a opatrnosti. Harry s Ginny, Ronom a Susie včera navštívili pár pamiatok a obchodov, nakúpili suveníry a darčeky pre svojich blízkych. Najedli sa v špičkovej reštaurácii a premiestňovali sa prostredníctvom súradníc, ktoré dostali od organizátorov. Po večeri s nimi spravil Colin pár rozhovorov a vyspovedal ich.
Dnes chcel Harry prežiť deň s Ginny sám. Nezavreli sa v hotelíku, ako sa mohlo zdať. Ak by v nedeľu vyhrali nad Švédmi, budú mať štyri dni voľné a James im určite za odmenu jeden deň pustí. Doobeda sa teda prechádzali popri Seine a poobede vyšplhali na jej vysnívanú Eiffelovku. Rozhodla sa zdolať všetkých tisíc šesťstošesťdesiat päť schodov po svojich a on sa samozrejme nechcel nechať zahanbiť a nasledoval ju. Keď bol hore tak skonštatoval, že to bol celkom výdatný tréning.
Teraz už boli dole a stretli sa v kaviarničke s Kevinom, ako sa dohodli, keď sa náhodou stretli v areály hotelového komplexu. Samozrejme tajne, pretože ani jeden tím nepovolil akési druženie sa s hráčmi prípadných súperov.
„Musím skonštatovať, že Hawk neklamal keď vravel, že si excelentná triafačka,“ s úsmevom pochválil Ginny. „Bol som pozrieť váš zápas s Mexikom a dali ste im poriadne na frak. Štrnásť gólov z dvadsiatich ôsmich, klobúk dole,“ uznanlivo dodal.
„Tiež nie si béčko, ako som zistila,“ vrátila mu kompliment. „Boli sme na vašom prvom zápase a ja som zistila, že to celkom ovládaš,“ zaškľabila sa. A on sa zasmial.
„Je skvelá, vážne,“ vravel Harrymu. „Stavím sa, že jej nerobí problém ťa riadne spucovať.“
„Ani najmenší,“ usmial sa Harry.
„To je dobre, potrebuješ pri sebe niekoho, kto ťa dokáže uzemniť.“
„Až tak často to zase nepotrebujem,“ protestoval. „Umravnil som sa.“
„Vážne? Škoda. Už s tebou asi nebude taká sranda, ako v minulosti, čo?“ pozrel na Ginny.
„Ja si nesťažujem. Keby som chcela niečo vtipné, prídem na zápas Panterov,“ prskla a zahihňala sa.
„Tá sadla,“ prikývol so smiechom. „Ach, Hawk, ty si mal vždy viac šťastia ako rozumu. A neplatí to len na metlobal. Závidím ti tvoju priateľku a som rád, že si si to v zime rozmyslel.“
„Ja tiež, kamarát,“ vypustil Harry vážne.
„To je príliš veľa nehy na dvoch takých chlapov,“ zasiahla Ginny. Rozhodne sa nemienila vracať do minulosti, nech vtedy Kevin pomohol Harrymu akokoľvek. Aj keď len tým, aby nespravil tú hlúposť a nevyhlásil do sveta, že sa vracia do Ameriky. „Radšej sa poďme baviť o niečom aktuálnom. Váš zápas s Brazíliou. Ako to vidíš? Mám na vás vsadiť knut?“
„Aby si ten knut neobanovala,“ varoval Harry rýpavo. Jasne, že si želal postup USA a Kevina. Prial mu to. A rýpanie bolo u nich dvoch bežné. Ibaže Brazília bola veľmi silná.
„Pokojne ho oželiem.“
„Chceme vyhrať, samozrejme,“ prehlásil Kevin odhodlane. „Ale aj tak myslím, že vy máte viac šancí postúpiť, než my,“ s povzdychom dodal.
„Možnosti sú vyrovnané. Ako u vás, tak aj u nás. Clark Woodruf je predsa Démon a tí boli skoro takí dobrí, ako my.“
„Len aby ťa nezačul otec.“
„Tomu to môže byť akurát tak jedno. Bude trénovať Kanóny.“
„To je predsa tvoj tím, nie?“ podivil sa. „Že by si sa skutočne umúdril a dospel?“
„To sa nikdy nestane,“ prskol. „Teda, umúdril som sa a dospel, to fakt.“
„Vážne?“
„Vážne… ale v jednom tíme s ním nebudem. Prestúpil som k Pýcham. To som ti ešte nepovedal.“
„Nie, to si ešte nestihol,“ uprene sa naňho díval. Potom pozrel spýtavo na Ginny, tá len mykla plecami. „Znova si zdrhol.“
„Nezdrhol som, len som prestúpil.“
„Ale to je to isté. Hawk, tvoj otec…“
„Ty najlepšie vieš, čo sa dialo. Nechápem, ako stále môžeš tak zaryto obhajovať to jeho… šikanovanie.“
„O šikanovanie nešlo. Šlo mu len o to…“
„Spraviť zo mňa cvičenú opicu.“
„Blbosť.“
„Nie je to blbosť. Kontroloval ma a sledoval, ako malého haranta.“
„Ale ty si bol malý harant. Ja som bol tiež malý harant. Aj chalani boli malí haranti. A títo haranti potrebovali pevnú ruku. Teraz, keď vravíš, že si sa umúdril a že si dospel, by to bolo určite iné.“
„Ale nebolo,“ mračil sa Harry. „A okrem toho, mne je to jedno. Takto to bolo, je a bude najlepšie.“
„Ako chceš,“ zavrtel hlavou rezignovane. „Viem len to, že vy dvaja by ste vytvorili veľmi silnú dvojku. K tomu pár dobrých hráčov a vyhrali by ste anglickú ligu.“
„Moment,“ zasiahla Ginny. „Nič by nevyhrali. Harpye by z nich narobili mastný fľak,“ zaškľabila sa. Smer rozhovoru sa jej nepozdával. Harryho najlepší priateľ mal odlišný názor ako jeho rodina. Možno vedel viac, možno sa na to díval z iného uhla, ako Lily alebo Sirius. Možno mal pravdu on a možno Harry. A možno bola pravda niekde úplne inde.
„Áno, vlastne áno, Harpye,“ uchechtol sa Kevin. „Bol by som rád, keby sme sa niekedy stretli na Merlinovom pohári,“ zazubil sa na ňu.
„Škoda, že je to len pre európske klubové tímy,“ prikývla. „Mohli by ten turnaj rozšíriť. A vy by ste museli vyhrať ligu, aby ste mali šancu. Harpye sa ho budúci rok zúčastnia,“ zatvárila sa hrdo.
„Áno, ale je to posledný krát, kedy sa budú môcť Harpye tešiť. Od budúceho roka budú vládnuť Pýchy,“ Harry sa zatváril nevinne.
„Možno tak vo svojich snoch. Tam jedine môžu vládnuť.“
Bolo to fajn odreagovanie, fajn rozhovor a fajn strávený čas. Harry s Ginny sa zodpovedne vrátili pred šiestou do hotela, aby nedali ani najmenšiu zámienku svojim trénerom k tomu, aby ich za niečo pucovali.
Osemfinálový zápas Švédsko – Anglicko, Lyon, 14.7.2002
V deň zápasu sa Harry zobudil v dobrej nálade. Celý tím veril, že dokáže vyhrať nad papierovým favoritom. Po tom, čo sa dostali zo skupiny, sa o Angličanoch začalo už nahlas vravieť ako o čiernych koňoch turnaja. A oni boli presvedčení, že tieto prehlásenia po zápase potvrdia.
Včera doobeda trénovali rovnako tvrdo, ako na sústredení, a poobede preberali všetko, čo už o Švédoch vedeli a premýšľali nad stratégiami. Nebolo veľa čo vymyslieť. Švédi boli tvrdí a výborní v obrane, veľa gólov nedávali a ešte menej dostávali. Spoliehali sa výhradne na svojho stíhača a na Kométy Max, ktoré síce neboli novinkami na trhu, lietali na nich viaceré štáty, ale boli spoľahlivé, rýchle a mimoriadne trvácne.
Angličania budú mať ťažkú úlohu prehrýzť sa cez ich obranu a neutrpieť pri tom zranenia. Určite sa neprestrieľajú k víťazstvu a budú mať čo robiť, aby Švédov ubránili. Aby sa im vyrovnali v tvrdosti.
James prehlásil, že to Ginny skúsi. Pokiaľ nebude jej rýchlosť a obratnosť platná, vystrieda ju Danny, ktorý bol lepšie stavaný na severskú drsnosť. Netreba spomínať, že sa to maličkej hviezde príliš nepozdávalo. Nadávala však len potichu.
Rozhodne sa medzi stíhačmi. Harry poznal Thomasa Ulstena osobne. V roku, kedy on začínal na profesionálnej scéne, on hral poslednú sezónu za Washingtonské Kobry, aby sa potom vrátil domov, do Švédska. Kobry bojovali o titul celkom pravidelne. Ich dva strety skončili remízou. Harry bol predsa len neskúsenejší a prvý zápas prehral, v odvete mu to však vrátil na celej čiare aj s úrokami. V októbri chýbal vo švédskom tíme, dnes bol ale plne pripravený. Švédi jednoznačne stavali na skúsenosti pred mladosťou a dravosťou. Štýl ich hry si to vyžadoval.
„Takže, poletíme ako za starých čias?“ priateľsky ho oslovil Ulsten výbornou angličtinou.
„Za starých čias som ťa porazil, pokiaľ si spomínam,“ vrátil mu to Harry s úsmevom.
„Len si vrátil požičané, pokiaľ si spomínam ja,“ zaškľabil sa.
„Mal si ostať, dostal by si výprask viackrát. Tak, ako ho dostaneš dnes,“ vyhrážal sa rovnako priateľsky.
„Vieš, prečo som odišiel,“ mykol plecami. O pár sekúnd zápas začne.
„Pre niečo podobné som odišiel aj ja.“
„Počul som. Múdre rozhodnutie. Rodina by mala mať vždy prednosť.“
„Asi áno.“ Strela bola vypustená. Okamžite im zmizla z dohľadu. Za ňou nasledovali dorážačky, aby rozhodca vyhodil prehadzovačku a zapískal začiatok. „Nech sa darí, Thomas. Na ceste domov,“ zaškľabil sa naňho.
„Nech vyhrá ten lepší. Čiže ja,“ zaškľabil sa mu naspäť.
K ďalšiemu rečneniu sa už nedostali. Obaja sa rozleteli naprieč štadiónom, aby čo najskôr zahliadli záblesk zlata.
Hra prebiehala podľa ich predpokladov. Švédski odrážači boli tvrdí a presní, Marcusovia mali čo robiť, aby odvrátili všetky dorážačky letiace na ich hráčov. Triafači súpera dohrávali takmer všetky súboje. Neboli takí dôrazní, ako Indonézania, nechceli za každú cenu dohrať úplne každý súboj a najlepšie, aby niekoho aj zranili, ale keď už dostali príležitosť, Angličania to pocítili poriadne.
Prvý gól padol až po pätnástich minútach hry, kedy sa podarilo Willymu preštrikovať pomedzi Švédov a Ginny mu prihrala za ich chrbty absolútne presne. Veľa šancí skutočne nemali. Hralo sa telo na telo, bránilo sa osobne a veľa prihrávok končilo v náručí súpera.
Ďalší gól sa podarilo streliť Angličanom o ďalších desať minút. Švédov prakticky k ničomu nepustili, ale ich hlavnou úlohou skutočne nebolo nasúkať súperovi veľa gólov. Znížili po polhodine hry.
Oliver aj so švédskym strážcom sa vlastne nudili. Veľa lôpt k nim nepreletelo. Veľa akcií stroskotalo hneď v zárodku. Veľa prihrávok končilo v nenávratne. Pokusy o únik končili križovaním súpera a jeho vytláčaním. Či na jednej, alebo na druhej strane.
Bolo to frustrujúce. Pre Ginny, ktorá bola zvyknutá rýchlo prelietavať, unikať a prihrávať, strieľať góly, to bolo na nervy. A nebola nič platná pri osobnej hre Švédov. Ich jediná triafačka jej pripomínala Agátu. Bola minimálne o tridsať kíl ťažšia. Za celú hodinu, čo hrala, sa dostala do jediného kontaktu so súperom a myslela si, že jej urazil ruku. A preto ju James vystriedal. Danny Brooks sa na tento zápas hodí viac, než ona.
Harry to videl a vedel, že má otec pravdu. Ak dnes vyhrajú, budú hrať proti Číne, ktorá včera porazila Egypt. V tom zápase sa určite poriadne vybúri. Číňania hrajú rovnaký metlobal, ako ona. Respektíve Harpye. Tam dostane príležitosť k tomu, aby ukázala, čo v nej je. Proti Švédom ale vážne nebola nič platná.
James pravidelne striedal najmä odrážačov, ktorí boli v zápase najviac vyťažení. Bránili svojich triafačov, ktorí sa pokúšali predsa len z nejakej akcie skórovať. Po dvoch hodinách bolo skóre 70:40 pre Angličanov a divákov začal zápas nudiť.
Napokon bol aj Harry vystriedaný. Aj keď len na chvíľu, ale aj on potreboval oddych a čas k tomu, aby úplne nestratil koncentráciu. Vyletel Leo, plný síl a chuti a lietal ako besný v snahe zazrieť strelu.
„Taký zúfalý zápas už dlho nebol,“ zabrblala Ginny sediaca vedľa Susie. Aj jej kolegyňa zrejme do hry nezasiahne. Bola len o nejakých desať centimetrov vyššia, než ona. Švédi sa nedali k ničomu ani vyprovokovať. O to sa snažil hlavne Charlie Archer, ktorý do nich neustále nalietaval a snažil sa ich rozhádzať. Boli ako kamenné valy, ktorými nič nepohne.
„Účel svätí prostriedky. Snažia sa nás znechutiť. Zneistiť a otráviť,“ vypustil Oliver, ktorý tiež zlietol len preto, lebo musel mať smäd. Veľa si dnes nezachytá.
„A stíhačov tiež,“ zamrmlal Harry. „Strela si niekde zmizla a môže sa objaviť za dva dni.“
„To už dávno neplatí,“ napriek situácii sa Oliver zahihňal. „Sú nastavené, aby zápasy trvali čo najkratšie. Tri až päť hodín, možno osem. Ale dni nie.“
„Ja viem, ale rád by som robil viac.“
Jeho otec zakázal angažovanie sa stíhačov v hre. Švédi toto nehrali a hrozilo zranenie.
Po dvoch a pol hodinách bolo skóre len 90:50. Pekné, že si Angličania držali náskok, ale nič to neznamenalo. Za ten čas by malo padnúť hádam aj trikrát toľko gólov. A diváci začali pískať, čo sa dalo predpokladať. Švédmi nepohlo ani to.
„Hawk, ideš hore,“ zavelil James a dal pokyn hore Leovi.
„Jasne,“ nadýchol sa a vydýchol. Vyfasoval ešte letmý bozk od Ginny, aby sa vrátil do hry, ktorá by zrejme unudila aj mŕtvolu.
Sústredil sa však už len na striehnutie nevšímajúc si piskot, ktorým diváci častovali Švédov. Boli to oni, ktorí kazili hru. Angličania by aj radi hrali, ale Švédi si stále tvrdohlavo plnili svoju taktiku a bolo to psychicky vyčerpávajúce. Iste, išlo oveľa, ale dosiahli len toho, že diváci okomentovali každý ich dotyk s loptou pískaním a bučaním. Nielen v obecenstve narastala nervozita. Ale aj v anglickom tíme, ktorých pomaly tento štýl nahlodával a zdolával.
Všetkému však mal byť koniec. Harry rýchlo vrátil pohľad tam, kde bol len pred zlomkom sekundy. Nezdalo sa mu to. Skutočne sa zlatá strela vznášala len kúsok od zeme pri obručiach Švédov. Pri takejto vzdialenosti zahrala náhoda, kedy sa dostal v pravý čas do pravého uhľa a slnko sa od nej v tej chvíli odrazilo. Vďaka Merlinovi za slnečné počasie.
Ibaže bola príliš ďaleko. Rozletieť sa priamo by znamenalo niekoľko vecí. Strela by mohla znova zmiznúť. Mohol by vyprovokovať odrážačov, aby po ňom pálili. Triafačov, aby mu zabránili v lete. A tým súperovmu stíhačovi, aby ho predbehol.
Strategicky a pomaly sa lenivým tempom posunoval vo vzduchu bližšie k nej. Stále tam bola, akoby sa vysmievala a čakala, čo kto spraví. Znížil jej vzdialenosť o dvadsať metrov. Ulsten lietal blízko dívajúc sa všade. Našťastie nie k zemi k obručiam.
Ďalších desať metrov. Stále nechcel riskovať. Potreboval ju chytiť. Alebo ak nie on, tak Ulsten, len aby to martýrium skončilo. Hrať ďalšiu hodinu, tak by anglickí hráči zrejme zošediveli.
Ďalších desať metrov. Už by to mohol risknúť. Jeho šiesty zmysel mu to odobril. Toto je tá správna vzdialenosť.
Ibaže v tej chvíli vyštartoval Ulsten, ktorý ju práve zahliadol…