Národný park Exmoor, Killington, 19.6.2002
„Dobre teda, pustíme sa do toho!“ zavelil James v stredu ráno po rannom behu. Harry sa ešte stále cítil ubolený po tom množstve rán, ktoré včera vyfasoval. Leo bol na tom podobne. Možno o trocha lepšie, bol to väčší chlap. „Ja sa zameriam na odrážačov, Gwen na triafačov. Oliver, tebe dám na starosti strážcov a Hawkovi stíhačov. Samozrejme si aj vy dvaja vyskúšate iné posty, ale ste najskúsenejší, tak dokážete odhadnúť, čo v kom je. Jasné?“ skríkol. Všetci zborovo zvolali kladnú odpoveď.
A tak vyletel hore. Tušil, čo po ňom otec chce. Teda on to vedel. Ibaže mu prišlo divné skúmať ostatných hráčov. Leo bol niekde dole a skúšal toho triafača, ktorého včera reklamoval.
Celkom logicky za ním nemal prísť odrážač. A ani strážca. Boli to tvrďáci, to fakt, ale rýchlosť nebola ich prednosťou. Preto sa zamerali na výmenu postov práve odrážači so strážcami a stíhači s triafačmi, kde bola obratnosť a rýchlosť samozrejmá.
„Dobre, Danny,“ pozrel na Brooksa, ktorý k nemu priletel prvý. „Pustíme strelu a skúsiš ju chytiť, dobre?“
„Jasne,“ prikývol triafač United. „Možno sa mi to do večera podarí,“ zazubil sa.
Skutočne vypustil cvičnú strelu, ktorá sa nikde neskryla, len lietala kade-tade po štadióne a stíhač ju mal naháňať. A sledoval počínanie Dannyho. Musel pripustiť, že Danny je rýchly. Určite áno, ibaže pri dlhšom lete vyžadujúcom rýchlosť strácal na koncentrácii a strela sa vzďaľovala. Kľučkovanie mu problémy nerobilo, len dlhý let.
Rovnako odhadol aj Luka Ibbotta a Charlesa Archera. Susie sa mu pozdávala zatiaľ najviac. Podarilo sa jej dostihnúť strelu a s víťazným úškľabkom mu ju priniesla naspäť.
„No paráda,“ zaceril sa na ňu. „Keď ju chytíš ešte štyri razy, dáme si závody,“ zavelil.
Prvý pokus mohla byť náhoda. A to sa aj potvrdilo. Lietala za strelou ako besná dvadsať minút a pokračovala by ktovie dokedy, keby nemal vyskúšať ešte dvoch triafačov.
„Keď zlyhajú ostatní, budeme pokračovať,“ sľúbil jej. Nie, že by z toho bola nadšená, ale prejavila sa zatiaľ najschopnejšie.
Rovnako sa mu javil aj Willy Reich. Tiež chytil strelu raz a aj druhý raz. Pri treťom pokuse zaváhal pri jednej z otočiek a stratil na vzdialenosť. A už sa mu ju nepodarilo stiahnuť. Každopádne si ho nechal v zálohe spolu so Susie.
„Takže,“ mrkol potešene na Ginny. „Ty si chytala strelu v škole?“ spýtal sa, keď k nemu priletela.
„A aj som ju chytila,“ upozornila hrdo. „Ale ako som povedala, bola to strašná nuda.“
„To je vec názoru,“ nepozdávalo sa mu jej zhodnotenie. „Pri Indonézii to nuda nebude.“
„Tak sa hľaď nezraniť, aby sme my mali o starosť menej,“ nevinne natiahla. „A pusť tú hlúpu loptičku, nech ti dokážem, že viem lietať.“
„Ja predsa viem, že vieš lietať.“
„Tak to, že viem chytať aj strelu,“ vystrčila bradu. A on sa zasmial.
Ostatní triafači sedeli na tráve a sledovali, rovnako ako Harry, ako chytila strelu prvý raz. A ja druhý. Harry jej v duchu fandil, samozrejme. Nie, že by jej prial, aby prípadne zažívala nudu pri chytaní strely, ale aby porazila ostatných triafačov. A podarilo sa jej to aj tretí raz. Zlietla dole, aby vyplazila jazyk Willymu Reichovi, ktorý uznanlivo prikývol. A Susie na ňu začala pokrikovať akési víťazné heslá Harpyí, alebo čo to malo byť.
Keď sa rozletela za strelou štvrtý raz, dával pozor na jej let. Nestrácala pri otáčkach toľko, koľko si mohli dovoliť triafači. Bola koncentrovaná a vytrvalá. Zarytá a tvrdohlavá. Taká, aká by mala byť stíhačka. Proste sa do toho zahryzla a ani za svet nechcela pustiť. S úsmevom sledoval, ako k nemu letela s lapenou strelou.
„Keď chytím aj piaty raz, máš prichystané niečo špeciálne?“ priletela k nemu veľmi blízko. „Napríklad sex na metlách?“ hlesla presne tým tónom, z ktorého mu začalo byť horko.
„Ginny, správaj sa profesionálne,“ poprosil. Nikto ju tu hore počuť nemohol, ale aj tak.
„Tak na metlách nie, ale niekde inde,“ pokračovala zmyselne.
„Ginevra,“ zamračil sa. A ona sa zahihňala.
„Použil si celé moje meno… si nervózny?“
„Isteže áno,“ pripustil roztržito. A ona to veľmi dobre vedela.
„Takže? Keď ju chytím piaty raz, rozdáme si to?“ zamrkala.
„Ginny, neblbni.“
„Myslela som stíhačskú naháňačku,“ nevinne natiahla. „Na čo ty len nemyslíš?“
„Áno, budeme naháňať strelu spolu.“
„V poriadku, tak ju pusti,“ vyplazila mu jazyk a rozletela sa za loptičkou, ktorá upaľovala preč.
Bola malá a ľahká. Veľká výhoda stíhača. Rýchla, obratná a šikovná. Reagovala na zmeny letu strely na triafačku až príliš pohotovo. Nie tak promptne, čím sa vyznačovali stíhači, ale aj tak dosť rýchlo na to, aby pri kúsku šťastia porazila trénovaného stíhača.
Aj triafači na zemi už vedeli, kto sa stane víťazom akejsi neoficiálnej súťaže o nepopulárneho tretieho náhradného stíhača. Ešte skôr, ako strelu chytila piaty ráz.
„Brnkačka,“ prskla, keď k nemu priletela. „Nemáš niečo ťažšie? Štrikovanie, napríklad,“ zasmiala sa.
„Nie je to sranda, nemysli si,“ oponoval so stiahnutým obočím.
„Nechcem znevažovať tvoju úlohu,“ s úsmevom sa k nemu naklonila a aj napriek zákazom zbližovania ho pobozkala. „Viem, že to nie je ľahké. Toto bola len cvičná strela.“
„Správne,“ prikývol. „Toto bola len cvičná strela. Trocha pritvrdíme.“
„Ou, Potter, takže bude sex na metlách?“
„Ty si nedáš pokoj,“ zavrtel hlavou a uchechtol sa. „Ale aj tak… neviem si to ani predstaviť.“
„Nemáš fantáziu?“ s údivom povytiahla obočie. „Mám ti to ukázať?“ významne sa pomrvila na metle. „Ty by si sedel, samozrejme a ja by som bola na tebe a ty vo mne…“ priblížila sa k nemu.
„Ginn, prestaň,“ napomenul ju už dôraznejšie. „Si veľmi… neposlušná.“
„Dostanem výprask, ach,“ zamrkala.
„Neprovokuj.“
„Chýba mi to,“ mykla plecami.
„Milovali sme sa v nedeľu.“
„A už je streda. Čo si myslíš, že som z kameňa?“ uchechtla sa.
„Sme na sústredení. Máme sa riadiť istými pravidlami,“ pripomínal.
„Na pravidlá som vždy kašľala a ty, ako viem, tak tiež.“
„Dobre teda,“ zafunel frustrovane. „Ak ma porazíš, večer sa vykradneme von a skúsime to na metle.“
„Ty si ale kanec,“ uznanlivo hvízdla.
„Vymyslela si to ty,“ nechápavo na ňu pozrel. A ona sa zahihňala.
„No jasne, ale prečo nepohladiť tvoje ego pred porážkou?“ nevinne natiahla.
„Niekedy si vážne hrozná, vieš to?“ zavrtel hlavou.
„Tak poďme na to, Potter. Chcem ťa poraziť, aby som sa s tebou mohla milovať na metle,“ hlesla.
„Ginevra, privedieš ma raz do hrobu,“ zaškľabil sa a vypustil strelu.
A oni sa pustili do jej naháňania. Keď leteli rovno, držala sa v jeho úrovni. Keď však prvý raz zmenila strela smer, bol celkom jasne vidieť rozdiel medzi stíhačom a triafačkou. A on by si snáď ten sex na metle aj chcel vyskúšať. Ibaže nechať sa poraziť od drobnej triafačky by jeho povesť nepozdvihlo.
„Reaguješ pomaly!“ zakričal na ňu, keď ho znova doletela.
„Reagujem, ako viem!“ zakričala mu naspäť.
„Tak znova!“
Stíhali strelu takmer hodinu. Akoby aj sama pochopila, o čo ide. Menila často smer a on musel na Ginny takmer vždy čakať. Niekedy dlhšie, niekedy kratšie.
„Dobre,“ prehlásil napokon, keď lapil strelu. A ona sa naňho zamračila.
„Som triafačka, nie stíhačka,“ zafunela nespokojne.
„Je to v pohode,“ usmial sa a objal ju. „Jednoznačne na to máš. Keby si sa tomu venovala, pokojne by si mohla chytať strelu.“
„Nechcem ju chytať, je to nuda. A preto ťa varujem a to isté poviem aj Leovi. Ak vám napadne nechať sa zraniť, tak vás potom zraním ja,“ zaškľabila sa.
„No a, tá metla,“ nadhodil s úškrnom. „Možno by sme si to mohli vyskúšať, či to ide. Ale len doma a nízko nad posteľou,“ zaceril sa. A jej sa tá myšlienka celkom pozdávala.
Večer prišli na to, že okrem Ginny, ktorá by mohla zastúpiť stíhača, by Leo skutočne mohol nahradiť triafaša, Ian Dannel strážcu a Ron odrážača.
Harry to skúsil. Vzal do rúk pálku. Hoci bola ťažká, udržal by ju celý zápas. Dokonca aj trafil dorážačku a celkom obstojne, ako sa vyjadril James. Ibaže cieľ nezasiahol, hoci bol päť metrov od neho. V obručiach mu to šlo lepšie. Pohotovosť a rýchlosť mu nechýbali. Ale trvalo by mesiace, kým by sa naučil čítať pohyb hráča letiaceho naňho. Pri triafačstve to bolo takmer to isté, ako pri odrážačstve. Keď sa mu na piaty krát podarilo chytiť prihrávku, netrafil obruče. A keď ich aj trafil, Ron jeho snahu zneškodnil. Na dvadsiaty krát zúrivo vyslal prehadzovačku a dokonca aj presne, ale Ron len flegmaticky vyrazil jeho pokus. Frustrovane zafunel. Nehodil sa na nič, len na to stíhačstvo.
Národný park Exmoor, Killington, 20.6.–21.6.2002
Posledné dva dni sústredenia venovali nácvikom všetkého, čo dovtedy natrénovali. Hrali len zápasy, pri ktorých cibrili signály a stíhači nalietavali do hráčov. Zloženia útokov sa striedali. Rovnako si vyskúšali aj výmenu postov. Harry však ostával hore, nehodil sa za triafača ani náhodou. Trocha ho to mrzelo. Nie trocha, veľmi ho to mrzelo. Ale zase na druhej strane, on je jednotka v stíhačskom due. Ak sa zraní, nastúpi Leo. A ak nastúpi Leo, pretože by bol on zranený a zranil by sa Leo, ťažko by ho mohli potrebovať na post triafača. Nie? Zraneného. Aspoň takýmto spôsobom sa snažil povzbudiť sám seba.
Hlavne preto, že si teraz vymenila post s Leom Ginny a tá sa naňho významne uškŕňala. Našťastie zbadal strelu a rozletel sa za ňou. A ona mu bola v pätách.
„Pozri na ňu,“ upozornila Gwen Jamesa na svoju chránenkyňu, „kde by sme boli, keby sme ju nepodporili a prezradili ju?“ jemne sa pousmiala. Ginny napokon dohnala Harryho a zavesila sa doňho. Aspoň ho bude zdržiavať, keď ho iným spôsobom neprekoná.
„Asi pekne v prdeli,“ pripustil zamyslene. „V prvom rade tu, na sústredení, ale asi aj v prdeli. Je úžasná. Len málo hráčov na svete je tak všestranne nadaných,“ mierne sa pousmial. Jeho syn mal na sebe záťaž a nevedel sa jej zbaviť. Uchechtol sa. Minimálne narobí prípadná malá stíhačka súperovi problémy.
„Je to metlobalový klenot, ktorý treba hýčkať a starať sa oň,“ tvárila sa nanajvýš hrdo. „Som rada, že som sa vtedy vybrala na Rokfort osobne a nenechala to na nej. Zrejme by sa nikdy neprišla uchádzať o miesto.“
„Zrejme by ju jej rodina dokázala prehovoriť, že svadba s tým hajzlíkom je to najrozumnejšie,“ prikývol. „Okrem toho, že je výborná metlobalistka, už prakticky patrí do rodiny. Hawk ju miluje a moja žena si ju zamilovala. A ja vlastne tiež,“ usmial sa. „Ale je šikovná,“ zasmial sa.
Harry vo vzduchu prskal a durdil sa, pretože sa im strela stratila, pokým s ňou zápasil. A ona sa na ňom pohihňávala.
To už sa ale trénerské duo venovalo dianiu bližšie k zemi a James znova začal vykrikovať, kritizovať a nadávať. Gwen sa len zaškľabila. Vždy si myslela, že ona je tá najtvrdšia. Omyl. Prišiel James a predstihol ju na celej čiare. Ale tím ho počúval na slovo, čo bolo pri tak rozmanitých hráčoch obdivuhodné. Dokonca aj jeho syn sekal dobrotu. Niečo počula od Siriusa a obávala sa scén, ktoré by mohli vzniknúť pri ich hádkach. Žiadna sa nekonala.
Národný park Exmoor, Killington, 22.6.2002
Byt Harryho Pottera, Londýn, 22.6.2002
Včera, v predposledný deň sústredenia, využili čas k trénovaniu skutočne výživne. Do poslednej možnej minúty sa naháňali na tréningovej ploche. Večer sa potom spoločne zabávali a James dokonca povolil pivo. Nie tvrdý alkohol, ale dve fľaše na hlavu piva dovolil. Zhodli sa na tom, že sústredenie využili naplno. A hráči zhodnotili svoje trénovanie za veľmi prínosné.
„Dobre vážení,“ prehlásil James pri obede. Doobeda všetci prešli Joycinými rukami, aby skonštatovala, že všetky zranenia, ktoré utŕžili, všetky pomliaždeniny a všetky odreniny sú vyliečené a všetci sú stopercentne fit. „Teraz sa rozídeme do svojich domovov. Budem vás všetkých očakávať vo štvrtok ráno o desiatej pri Londýnskom štadióne, odkiaľ sa premiestnime do Paríža, kde budeme ubytovaní spolu s ostatnými celkami. Ako a kde, tak to je už na organizátoroch.“
„Je pripravený čarodejnícky hotelový komplex spolu so štyrmi tréningovými plochami, na ktorých sa budeme striedať s tímami, ktoré nebudú mať daný deň zápas,“ dodala Gwen, pretože Jamesa zaujímal najviac termín prvého zápasu. „Samozrejme bude všetko zabezpečené a na všetko sa bude dôkladne dohliadať, takže nás pri tréningoch nebude nikto rušiť. Podrobný program sa nám ešte len dostane do rúk.“
„Jedno je ale isté už teraz,“ pokračoval hlavný tréner. „Svoj prvý zápas odohráte už za týždeň, konkrétne v nedeľu, proti silnej Indonézii,“ na moment sa odmlčal. „Máte päť dní na to, aby ste si poriešili všetky svoje záležitosti. Prestupové, rodinné a podobne. Zo šampionátu sa domov dostanete až vtedy, keď pre nás skončí. Dúfam, že tak bude čo najneskôr.“
„Áno!“ nadšene zvolal Robin Bonher. „A bude to až na samotnom konci!“
Zaznelo pár súhlasných výkrikov a potlesk.
„Kiež by,“ prikývol James. „Nech vám je ale jasné,“ počkal, kým hurhaj ustane, „že hoci máte teraz päť dní voľna, stále spadáte pod reprezentáciu. Nechcem sa dozvedieť, že sa niekde ožeriete alebo že vyvediete nejakú inú hlúposť, nebodaj sa zraníte. Chcem, aby sme sa vo štvrtok stretli a boli všetci maximálne sústredení na to, čo nás čaká. A samozrejme, ak vás osloví novinár, nemusíte im prezradiť všetky naše tromfy, ktoré vytiahneme v ten pravý čas. Nemám pravdu?“
Znova sa ozvali výkriky. Tentoraz sa každý dušoval, že bude zodpovedný. James ich napokon po obede prepustil, aby si vzali svoje veci a premiestnili sa domov.
„Hawk, počkaj,“ zarazil ho James, keď sa chcel aj on vrátiť do izby po veci. „Potreboval by som sa s tebou porozprávať. Dnes nie, potrebujete si oddýchnuť. Ale čo keby ste zajtra prišli na večeru? Myslím, že si ťa mama bude chcieť ešte užiť. A Ginny tiež.“
„Jasne,“ prikývol bez váhania. „Pretože potom ma neuvidí mesiac,“ uškrnul sa. Samozrejme sa s ňou uvidí ešte pred odchodom, ale keby ho mala vidieť až o mesiac znamenalo by to, že by hrali o medaily. James sa usmial. Konečne pokojne.
„Myslím, že by v tomto prípade neprotestovala,“ zaškľabil sa.
„Dobre, zajtra prídeme… o piatej?“
„Môže byť.“
——
„Tak ako si rozplánujeme tých päť dní?“ spýtal sa Harry, keď sa vrátili zo sústredenia k nemu do bytu.
„Bude to dosť natesno,“ stiahla obočie. „Ty si musíš vyriešiť ten prestup, po šampionáte bude neskoro. Pokiaľ si to teda nerozmyslíš,“ skúsila a pozrela naňho. Nerozmyslí. To videla hneď.
„V pondelok kývnem Pýcham. Zajtra mi zrejme otec oznámi tú úžasnú novinu pri večeri.“
„Určite,“ prikývla. „No, dobre teda, tak Pýchy,“ zmierlivo prikývla.
„Neprestaneš ma preto milovať, nie?“ uškrnul sa. Harpye príliš Pýchy v láske nemali, ako vedel. Ale v reprezentácii boli Robin Bohner a Luke Ibbott a obaja boli vcelku fajn.
„Určite nie,“ zaškľabila sa naňho. „Chcem pozrieť Lunu a Hermionu, samozrejme rodičov, Agátu, možno dvojčatá,“ uchechtla sa. „Za Charliem sa asi nedostanem a ani za Billom.“
„Prestup riešiť nebudeš,“ usmial sa.
„Ani náhodou,“ prskla.
„No, ja tých návštev nemám v pláne toľko. Vlastne chcem, aby v stredu pred odchodom prišli k našim Sirius aj s Remusom a hotovo,“ mykol plecami.
„Sirius, na toho som zabudla,“ dodala po jeho zmienke. „Ale to mu nikdy nepovedz,“ zahihňala sa. „Dobre, tak poďme plánovať,“ sadla si vedľa neho na pohovku. „A poďme na to odzadu. Vo štvrtok odchádzame. V stredu večer tvoji rodičia, Sirius s Gwen a Remus s Hermionou. V utorok večera v Brlohu, spolu s Ronom a poviem mu, aby priviedol Lunu, a dvojčatá. Keď pôjdeš do Leedsu k Pýcham, ja zájdem za Agátou, zrejme by nebola nadšená, keby ťa videla,“ natiahla s úškrnom. „Zajtra večera u vašich a dnes večer večera u našich… Zabudla som na niečo?“
„Nie, vymyslela si to nádherne,“ usmial sa. „V utorok poobede máme rozhovor s novinármi,“ pripomenul jej.
„To zvládneme,“ mávla rukou. „A v stredu poobede si potrebujeme vyzdvihnúť dresy,“ pripomenula ona.
„Tiež v pohode. Vlastne sa to dá krásne stihnúť,“ spokojne prehlásil. „Akurát neviem, čo chcela Gwen povedať tým, aby sme päť dní oddychovali, keď nás čaká tak nabitý spoločenský život,“ zavrtel hlavou.
Dom Potterových, Godricova úžľabina, 23.6.2002
„Ako si myslíte, že to dopadne?“ spýtala sa neisto Ginny Lily. Boli u Potterovcov na sľúbenej večeri a Harry sa zavrel s otcom v Lilynej pracovni, aby sa porozprávali ako chlapi. Hoci si James myslel, že Harrymu len potvrdí to, čo naznačil pred časom, Harry to už vedel. A bol pripravený oznámiť mu, že prestupuje k Pýcham, kam včera poslal sovu.
Požičal si k tomu Weasleyovskú sovu. Boli v Brlohu na večeri, ale navštívili len Ginniných rodičov. Ron utekal k Lune a dvojčatá mali niečo na práci.
„Pevne verím, že už obaja z hádok vyrástli,“ povzdychla si Lily a pozrela na dvere. Sedeli spolu v obývačke a boli napäté. Mohli sa pokojne rozprávať aj pred nimi, ale James netušil ani to, že Harry vie o jeho trénerstve Kanónov a ani to, že Harry prestupuje a že to jeho manželka už dávno vie.
„Na sústredení sa nehádali,“ prezradila Ginny.
„Ja viem, James ma pravidelne informoval,“ zaškľabila sa.
„Áno, vlastne áno,“ pritakala triafačka, ktorá akosi zabudla na fakt, že James chodil prespávať domov.
„Myslím si, že James veľmi dobre vie, čo Harry spraví, až to zistí. Akurát ešte nevie, že už to spravil,“ zamyslene z nej vyšlo.
„To by mohol byť problém,“ prikývla Ginny.
„Možno malý,“ privolila. „Ale nie, nemyslím si, že by robili scény,“ vypustila a započúvala sa. V jej pracovni bolo skutočne ticho. Alebo aspoň nepočuli hádku, či rozvášnenejšiu diskusiu.
„To dúfam. Chcela by som, aby boli v jednom tíme… alebo skôr nie, nechcela,“ zaškľabila sa. „To by bola veľmi silná konkurencia. Už takto budú nebezpeční,“ zavrtela hlavou. „Harry mi čo-to povedal. A Sirius tiež,“ opatrne pozrela na Lily. Tá súhlasne prikývla.
„Bolo to náročné, pre oboch. Už sú ale dosť veľkí, aby to dokázali zvládnuť obaja,“ usmiala sa a pozrela na Ginny. „Neriešme to už. Radšej povedz, ako to ty vidíš so šampionátom?“ vyzvala ju.
„Neviem,“ povzdychla. „Natrénované by sme mali mať dosť. Zohrali sme sa a máme jedny z najlepších metiel. Dostať sa zo skupiny, to je náš najhlavnejší cieľ. Už dvadsať rokov sa to Anglicku nepodarilo, tak by sme to chceli zmeniť,“ usmiala sa.
„To by ste mali zvládnuť, nie?“
„Možno. V metlobale je ale všetko možné, ako sme ukázali proti Írom. A u každej reprezentácii je to rovnaké. Rovnako môžeme prehrať, ako prekvapiť.“
„Áno, tomu rozumiem,“ prikývla. „Za tie roky sa na mňa všeličo prilepilo. Je to vec náhody.“
„Správne. Ale my máme Harryho, takže nám bude určite tá náhoda priklonená,“ usmiala sa. A Lily musela tiež.
„Budem držať palce. Sirius sľúbil, alebo sa tým vyhrážal, netuším, že prinesie čarodejnícke rádio a naladí mi stanicu s anglickým komentárom.“
„Mali by ste zájsť na nejaký zápas. Lístky sú stále k dispozícii,“ povedala. Ona sama dostala od anglickej metlobalovej asociácie päť lístkov na každý zápas v skupine. Potom sa uvidí, čo bude ďalej. A rovnako tak musel dostať aj Harry. O Jamesovi ani nehovoriac.
„Až keď budete hrať o medaily,“ slávnostne sľúbila. A Ginny sa uchechtla.
„Tak toto je rozhodne lepšia motivácia, než to, čo po mne žiadal Sirius,“ uškrnula sa.
„Majstri sveta a jeho svadba s Gwen,“ prikývla s rovnakým úškrnom. „A možno je to aj lepšie ako to, že ma na finále James zviaže a privlečie aj násilím.“
„Ale to aj spravím, drahá,“ natiahlo sa od dverí, ktoré sa pokojne otvorili. Obe okamžite pozerali na svojich chlapov. A obaja vyzerali mierumilovne. „Tým si buď istá.“
„Ako to dopadlo?“ netrpezlivo sa spýtala, hoci obaja vyzerali, že to muselo dopadnúť dobre.
„Pre mňa nie veľmi šťastne,“ mierne sa zamračil a pozrel na syna.
„Otec vedel, že to spravím,“ mykol plecami a sadol si na pohovku vedľa Ginny. „Takže je všetko vlastne v poriadku.“
„To sa mi uľavilo,“ vydýchla Lily dívajúc sa na Jamesa. Ginny s úsmevom vzala Harryho ruku do svojej.
„Pre mňa to v poriadku nie je,“ namietol James. „Budem do konca života tvrdiť, že by som ťa rád trénoval aj na klubovej úrovni.“
„Či to nie je tým, že nechceš takého skvelého stíhača v konkurenčnom tíme,“ provokačne sa zazubil.
„Možno,“ prikývol. „Ale aj tak. Ja by som…“
„Otec, nie. Už toho nechajme. Zajtra idem do Leedsu a podpíšem zmluvu s Pýchami. A hotovo.“
„Na rok?“ zbystril pozornosť. Najradšej by povedal, že navždy, ibaže James by mohol za rok chcieť prestúpiť k Pýcham. Zrejme by to nespravil, ale mohol by.
„Áno, stále budem dúfať, že by ma Harpye predsa len prijali medzi seba,“ uškrnul sa. Lily sa zahihňala.
Byt Harryho Pottera, Londýn, 25.6.2002
Metlobalový štadión v Londýne, 25.6.2002
Brloh, Vydrí svätý Dráb, 25.6.2002
Harry Hawk Potter ostáva v Anglicku a podpísal Pýcham!
Najväčší otáznik prestupového obdobia je konečne zodpovedaný. Celé metlobalové Anglicko špekulovalo nad tým, či Hawk ostane v Anglicku a či ostane u Kanónov alebo zmení klubovú príslušnosť. Verejnosť sa napokon dočkala rozuzlenia. Určite potešiteľnou správou je tá, že Hawk v Anglicku skutočne ostane. Menej potešiteľný, najmä pre Kanóny, je fakt, že sa rozhodol zmeniť klub, za ktorý bude v nadchádzajúcej sezóne hrať. Tým, ktorým je známa história Hawkovej kariéry je jasné, prečo sa tomu tak muselo stať. Na miesto hlavného trénera Kanónov nastúpi jeho otec, James Potter a otec so synom nikdy nepôsobili v jednom klube. Z tohto dôvodu bude ťažiť hlavne tím Pých z Portree, ktorý do svojich radov dnes získal najlepšieho stíhača súčasnosti. Po tohtoročnom šiestom mieste si tak môžu začať brúsiť zuby na oveľa lepšie umiestnenie. Ak Kanóny s Hawkom skončili tretie, Pýchy s ním môžu pokojne vyhrať titul. V nasledujúcej sezóne nás čaká oveľa vyrovnanejší boj o víťaza.
Harry si bez emócií prečítal článok v Prorokovi a pozrel sa na svoju fotku, ktorú spravili novinári v okamihu, ako vychádzal zo štadióna v Leedse po tom, ako potriasol ruku šéfovi Pých. Chceli ho okamžite prepadnúť a spovedať, ale správal sa presne tak, ako vyžadoval reprezentačný tréner a zdrhol im. Rozhovor s novinármi mali na programe dnes, ešte pred večerou v Brlohu, na ktorý príde aj Luna.
„Veľmi zábavná fotka,“ zaškľabila sa naňho Ginny nazerajúc mu cez rameno. Bolo na nej vidieť, ako zbadal novinárov a okamžite sa dal na únik. Potichu sa zahihňala.
„Jedna z tých vydarenejších,“ sarkasticky natiahol a zavrel noviny.
„Dnes sa ale novinárom nevyhneme,“ skonštatovala a sadla si oproti nemu. O pár minút sa mali premiestniť pred Londýnsky štadión, kde bola na programe oficiálna tlačová konferencia reprezentačnej výpravy. „Agáta mi včera prezradila, ako veľmi sa zdvihol na nás kurz,“ uškrnula sa.
„Ako veľmi?“ zaujímalo ho. Aj v čarodejníckom svete sa v posledných rokoch rozmohlo stávkovanie. V Amerike to bolo úplne samozrejmé a ako sa zdalo, tak ani Anglicko nezaostávalo.
„Zo skupiny sa vraj dostaneme celkom určite,“ zažmurkala významne. „Verí sa nám aj v osemfinále. Vo štvrťfinále je to už horšie, ale stále nám veria. Mali by sme skončiť medzi osmičkou najlepších, čo je niečo, o čom sa by bolo, pred pár mesiacmi, protizákonné čo i len uvažovať,“ zaškľabila sa. „Na semifinále sa nám už príliš neverí, ale my im vytrieme zrak a potešíme tých, ktorí si na nás stavia ako na celkových víťazov,“ dodala presvedčivo a sebavedomo. Pousmial sa. Kiež by mala pravdu. „No a zastavila som sa aj v Šikmej a moji dvaja bratia vsadili na Anglicko, ako na majstrov sveta, tri mesačné tržby. A to je veľmi, veľmi veľký balík galeónov. Ak ich sklameme, budeme si to vraj k nim chodiť odrábať rok,“ zahihňala sa. „Poslala som ich do čerta aj za teba.“
„Ďakujem,“ uškrnul sa. „Zrejme by sme mali pomaly ísť…“
——
V miestnosti určenej pre tlačovú konferenciu, boli pousádzaní anglickí hrdinovia, ako ich začala prezývať verejnosť, spolu s realizačným tímom reprezentácie. Tlačovka prebiehala úplne rovnako, ako každá iná predtým, ktorú Harry absolvoval. Novinári ich spovedali skutočne dôkladne a najviac sa ozýval práve Colin Creewey, ktorý mal cestovať do Francúzska spolu s nimi.
Otázky sa točili prevažne okolo šampionátu a ich očakávaní, či predstáv. Zachádzali však aj do iných oblastí. Harryho sa vypytovali na Pýchy a na dôvod nemožnej spolupráce so svojím otcom. Obaja museli odpovedať veľmi diplomaticky. Ron ako ďalší a posledný z reprezentácie zmení po majstrovstvách sveta klubovú príslušnosť a napokon sa rozhodol pre Pýchy, čím Kanóny utŕžili ďalšiu citeľnú ranu.
James na takéto otázky odpovedal tým, že sa klubu bude venovať až po šampionáte, ktorý je momentálne prioritný. Harry bol otvorenejší. Vyjadril sa, že je jeho otec schopný poskladať silný tím prakticky z ničoho, čo už vo svojej kariére aj dokázal a Kanóny majú stále dosť dobrých hráčov a otcovo vedenie môže viesť jedine k zlepšeniu. Čo však nepovedal nahlas bolo to, že s jeho odchodom a odchodom Rona budú mať Kanóny na nákup ďalších hráčov.
Tlačovka nakoniec trvala takmer tri hodiny, kým sa novinári ako-tak nasýtili, hoci keby trvala ešte raz tak dlho, zrejme by neboli proti.
——
„Na majstrov sveta!“
Tento výkrik zaznel v Brlohu z úst dvojčiat po slávnostnej, rozlúčkovej večery, na ktorú prišli aj Bill s Charliem a svojimi rodinami.
„Trocha sa kroťte,“ zahriakla ich Ginny a kráčala za Lunou.
„No nie, drahá sestra…“
„Ako sme ti povedali, vsadili sme na vás trojmesačné zárobky…“
„Čiže nás vy traja nemôžete priviesť k bankrotu…“ volali za ňou. Len mávla rukou.
„Radi by sme to nespravili,“ uškrnul sa Ron, „ale ak to neklapne, za vašu hlúposť skutočne neponesieme zodpovednosť.“
„Ako ste to mohli spraviť?“ Molly stále nedokázala pochopiť, ako mohli jej synovia tak hazardovať. Niečo málo vedela a vedela, že zarábali slušne, čiže riskovať tri mesiace práce jej pripadalo ako hlúposť a zbytočnosť. Hoci, jej by to zrejme tak pripadalo, aj keby vsadili len galeón.
„Jednoducho im veríme,“ mykli plecami.
„Ja som vsadil päťdesiat galeónov,“ priznal sa Charlie potichu tak, aby ho nezačula mama. „Na semifinále.“
„Na víťazstvo?“ spýtal sa Bill.
„Nie, na to, že tam budú,“ vysvetlil. „Nech dopadnú akokoľvek.“
„Aha. No, ja som dostal prísny zákaz vsadiť na čokoľvek,“ zaškľabil sa a fľochol po svojej manželke, ktorá sa bavila s tou Charlieho a ich deti sa spolu hrali. Chýbal Dorian a Audrey.
„Ty, Harry, nemáš náhodou nejaké voľné lístky?“ prosebne sa naňho zadívali dvojčatá. „Náš brat nám dal len štyri na každý zápas v skupine a sestra bola ešte skúpejšia,“ zaškľabili sa. „Dala nám len jeden,“ posťažovali sa.
Harry vedel, že Ron dal lístok na každý zápas Lune a Ginny Agáte a ďalším trom spoluhráčkam.
„Jasne,“ prikývol. Jeho otec dal svojich päť lístkov na všetky tri zápasy v skupine Siriusovi, Remusovi, Hermione, jeho matke, hoci pochyboval, že by ich využila a taktiež Seamusovi Finniganovi, pretože s ním veľmi rád spolupracoval. A Harry ich už nemal kam posunúť čo sa rodiny týkalo. Mal v pláne ich dať spoluhráčom od Kanónov, ale po tom, čo prestúpil, sa k tomu neodvažoval.
„Päť?“ podivili sa, keď zbadali hromadu lístkov. Konkrétne pätnásť.
„Och, Harry!“ vyhŕkol Fred nadšene.
„Si absolútne úžasný a najlepší švagor, ktorého máme.“
„Nie je zatiaľ švagor,“ smial sa Charlie. „A aj keby bol, tak by bol jediný.“
„To je len detail,“ nadchýnali sa pokladom, ktorý držali v ruke.
„My skutočne nemôžeme za to, akými chromozómami disponuje otec.“
„Nemám ich komu dať,“ mykol Harry plecami na vysvetlenie. „Rodine ich rozdal otec a ja sa Kanónom nechcem pripomínať.“
„Pre to isté som im ich nedal ani ja,“ povzdychol Ron dívajúc sa na svojich bratov, ktorý si svoj lístkový majetok prepočítavali a prerozdeľovali. „Dúfam, že na vás nezabudnú,“ pozrel s úškrnom na svojich najstarších bratov.
„Už sme dostali. Aj rodičia,“ povedal Charlie s úsmevom. „A aj som im ich vrátil. Neverím, že budem mať čas. Ale keby si na mňa chcel myslieť pri vyraďovačkách, nebudem proti,“ mrkol na Rona.
„Aj ja som im ich vrátil,“ usmial sa Bill. „Fleurin otec je jedným z organizátorov, čiže máme voľný vstup. Moja žena na to síce kašle, ale ja sa prídem na zápasy pozrieť.“
„A ja tiež,“ podišiel k nim Artur, ktorý nechal Molly pri Fleur a Nadii. Ginny s Lunou, Angelinou a Alicou stáli obďaleč. „Zrejme asi sám, bez Molly, ale prídem povzbudiť,“ usmial sa na syna aj Harryho.
„To bude fajn, čím viac hlasov, tým viac povzbudenia,“ prikývol Ron.
„Podľa dvojčiat sa z Anglicka chystá hromadná výprava fanúšikov,“ prezradil Artur. „Takže nás rozhodne bude počuť,“ usmial sa.
„To bude fajn, čím viac, tým lepšie. Pred obrovským publikom sa mi vždy lietalo dobre,“ zazubil sa na nich Harry.
„Ja som hádam nad trémou vyhral,“ pochválil sa Ron. „Musím uznať, že liečiteľka Harpyí je rovnako presvedčivá, ako ich trénerka…“
Dom Potterových, Godricova úžľabina, 26.6.2002
„Máte všetko zbalené?“ starostlivo sa pýtala Lily Harryho a Ginny už tretí raz. Stretli sa u Potterovcov aj s Gwen, Siriusom, Remusom a Hermionou.
„Áno, mami, máme.“ Harry sa musel veľmi snažiť, aby pred mamou neprevrátil oči. Neznášala to.
„Určite?“ nedalo jej. Sirius sa uchechtol. „Budete preč mesiac,“ upozornila.
„Mám všetko, aj zubnú kefku a náhradné ponožky.“
„To nie je vtipné, Harry,“ zamračila sa naňho.
„Lily, nepreháňaj to,“ Sirius sa už smial nahlas. „Nemá desať, aby…“
„Ty mlč,“ otočila sa k nemu. „Videla som, ako sa balil James. Musela som mu to baliť nanovo. A to je zodpovednejší, než ty,“ prskla po ňom. James sa na Siriusa zaškľabil.
„Mám všetko, mami. Ginny na mňa dohliadala.“
„Aspoňže tak,“ prikývla pokojnejšie. „A! Skoro by som zabudla!“ skríkla a odbehla preč.
„Toto robila celé ráno. Dokonca si vzala dnes dovolenku,“ posťažoval sa James potichu.
„A nerobí to celé roky?“ natiahla Hermiona s úškrnom. Lily jej vravela o absolútnom zlyhaní v schopnostiach potterovských mužov sa zbaliť na cestu. Remus sa potichu zasmial.
„Nie je to až také hrozné,“ zavrtel hlavou. Gwen sa mu škľabila. A Ginny tiež. Jedinou spriaznenou dušou sa zdal byť Sirius. A jeho syn. „Dobre teda, uznávam,“ nešťastne povzdychol dívajúc sa na ich vyškľabené tváre. „Potterovskí muži sú úplne jedineční, úžasní a dokonalí a majú len jedinú chybičku. Majú menšie problémy s balením sa na cestu.“
„S tým súhlasím,“ prikývol Harry vážne. „Je to jediná moja chyba,“ mrkol na Ginny. Nepresvedčil ju.
„Vyrobila som toto,“ Lily sa vracala a niesla kartónovú krabicu. „Je tam toho dosť pre vás oboch a na celý mesiac,“ vrazila ju Harrymu do rúk. S potešením zistil, že ich mama zásobila elixírmi.
„Si úžasná,“ vyhŕkol nadšene.
„Iste, ja totiž nemám ani jednu chybičku,“ zacerila sa na manžela.
„Nie je to doping, však?“ Hermiona nazrela do krabice.
„Ani náhodou,“ zavrtela hlavou jej šéfka. „Neužívajú to a nepodporuje ich to. Len to uvoľní svalstvo a pomáha to nazbierať sily. Tie, ktoré sami majú. Nedáva im to nejakú novú, zakázanú silu,“ vysvetlila.
„To som rada,“ prikývla Gwen. Počula už o tých elixíroch a nechcela dopustiť, aby sa zistilo niečo nekalé. Hráči samozrejme prejdú antidopingovou skúškou a nerada by prišla o svoje dve hviezdy.
„Len škoda, že to nemôžeme použiť pre všetkých hráčov. Bolo by to fajn,“ povzdychol James. „No ale, myslím, že sú všetci pripravení dostatočne, nie?“ pozrel na Gwen. Prikývla.
„Výborne, pretože sa chcem po šampionáte ženiť a na to potrebujem, aby ste sa stali majstrami sveta,“ uškrnul sa Sirius. Lily zavrtela hlavou.
Nebavili sa dlho. James oboch svojich hráčov už od ôsmej posielal domov, aby sa vyspali. Nebolo preňho vôbec dôležité, že prvý zápas odohrajú až v nedeľu. Jednoducho mal nastavený turnajový režim a vyžadoval od každého, aby ho dodržiaval. Harry sa významne pozrel na Ginny a pohľadom jej vravel, že práve pre niečo podobné s ním nechce byť v jednom klube.
Napokon sa rozlúčili až o deviatej. V zmenšených taškách si niesli elixíre od Lily a aj niekoľko anglických dresov v dvoch farebných prevedeniach, v ktorých sa ešte v ten deň fotili na oficiálne reprezentačné fotografie, ktoré ich budú prezentovať na šampionáte.
Šli domov, aby sa posledný krát vyspali v Anglicku. A dúfali, že sa vrátia, aby zaliezli do svojich postelí skutočne čo najneskôr. Najlepšie až o mesiac…