Byt Harryho Pottera, Londýn, 23.5.2002
Byt Harryho Pottera, Tampa, 23.5.2002
Reprezentačný tréner Anglického metlobalového družstva, James Potter, spolu so svojou asistentkou, Gwenog Jonesovou, konečne zverejnili súpisku hráčov, ktorí odcestujú 27.6.2002 na Majstrovstvá sveta v metlobale do Francúzska.
Ako pred dvoma rokmi, aj tento rok sa nasledujúca sezóna z tohto dôvodu posúva o mesiac. Dúfajme, že sa naši hráči vrátia až v samom závere MS.
Kompletný zoznam hráčov, ktorí nás budú reprezentovať:
Strážcovia:
Oliver Wood (United) / Ron Weasley (Kanóny)
Odrážači:
Marcus Green (Kane) / Ian Dannel (United)
Marcus Bletchley (Draci) / Robin Bonher ((Pýcha)
Triafači:
Willy Reich (Fénixy) / Susie Whalenová (Harpye)
Ginny Weasleyová (Harpye) / Danny Brooks (United)
Charles Archer (Draci) / Luke Ibbott (Pýcha)
Stíhači:
Hawk Potter (Kanóny) / Leo Corkin (United)
Ako je vidieť, reprezentačné trénerské duo sa skutočne zameralo na to, aby vybralo to najlepšie, čo sa podľa nich momentálne v našej lige nachádza. Podľa ich slov dbali hlavne na to, aby hráči zapadli do kolektívu a vytvorili silný a stabilný tím, ktorý dokáže zahrať v ťažkej konkurencii.
Už len fakt, že je v základe jedna hráčka Harpyí a druhá dokonca len v rezerve napovedá, že sa nezamerali na zostavenie tímu výlučne z jedného, či dvoch najsilnejších družstiev ligy, ako tomu bolo v minulosti. V ich tíme sú hráči zo siedmich tímov a najväčšie zastúpenie má k všeobecnému prekvapeniu tím Puddlemere United.
Pevne veríme, že trénerom táto taktika vyjde a my všetci budeme držať palce, aby naši hráči zahrali najlepšie, ako budú v danej chvíli môcť.
Colin Creewey
Harry sa musel pousmiať. Ako sa dozvedel od Siriusa, mladučký Colin sa stane hlavným dopisovateľom pre Prorok z dejiska šampionátu. Bol z toho nadšený a Harry bol rád. Jeho správy budú pravdivé a nijako prekrútené. Čo to sa už o malom snaživcovi dozvedel od Ginny.
Úsmev z tváre mu nemizol, ani keď šiel otvoriť po zaklopaní. Vedel, kto má prísť a vedel, kam pôjdu.
„Ahoj,“ usmiala sa naňho Ginny a vtisla mu bozk na ústa. „Som zbalená… na pár dní,“ zamávala svojím batohom.
„Fajn,“ prikývol a položil jej batoh vedľa svojho. „Práve čítam článok v novinách.“
„Jasne, Colin,“ zahihňala sa. „Už som ho čítala a už som dostala aj pozvánku.“
„Takže to máme oficiálne,“ uškrnul sa. „Očakáva sa, že nastúpime na 1.6. na reprezentačné sústredenie… kamže to vlastne?“
„Ani sama neviem, kde to je, ale mal by to byť Národný park Exmoor niekde na západe. Sirius vravel, že nám tam Regulus všetko popripravoval a je tam nádherne. Ak teda zabudneme dôvod, pre ktorý tam budeme,“ zahihňala sa. „Regulusov známy tam má menší hotel, kde budeme ubytovaní, okolie je vhodné k tréningom a dokonca spravili niečo, ako hraciu plochu,“ mykla plecami. „A začarovali to, takže sa tam nedostane žiaden novinár, žiadne rozptýlenie, žiadna pomoc a my ostaneme napospas tvojmu otcovi a Gwen,“ uškrnula sa.
„Ty máš ale bohaté informácie,“ uznanlivo prikývol a ponúkol jej dve palacinky, ktoré mu ostali. Neodmietla ich.
„Mal by si aj ty, keby si sa včera neurazil,“ pripomenula a zahryzla do palacinky. Prevrátil oči.
„Nebudem hrať v družstve, ktoré bude viesť môj otec. To by nerobilo dobrotu,“ tvrdil to, čo včera.
„A čo reprezentácia?“ nadvihla obočie.
„Pri nej si príliš nepomôžem, že áno. Ale možno príde chvíľa a ty pochopíš, prečo to nejde,“ zaškľabil sa. „Vyhýbam sa tomu od malička,“ zavrtel hlavou.
„No ako chceš. V tom prípade by si sa mohol začať obzerať po novom tíme,“ opatrne nadhodila. Včera to síce povedal, ale uverí, až tu skutočne ostane. A prvý test mal nastať v sobotu. Chcel ju vziať na posledný zápas jeho Panterov a potom sa mal stretnúť s Joshom.
„To asi áno,“ prikývol a vyberal z chladničky džús. Nalial do dvoch pohárov. Jeden jej podal a posadil sa oproti nej. „Uvidím, aké ponuky mi prídu.“
„Zrejme od všetkých s výnimkou Harpyí,“ uškrnula sa.
„Možno,“ mykol plecami. „Je to pochopiteľné. Šampionát je každé dva roky. Aj keby ho nechávali v reprezentácii, čo by robil medzitým?“ pozrel sa na ňu. „No, každopádne som stále kmeňovým hráčom Kanónov a rozhodnem sa z ponúk, ktoré dostanem.“
„Možno aj on dostane viac ponúk,“ nadhodila.
„Tak počkám, ktorému klubu kývne. A tomu sa vyhnem širokým oblúkom,“ zaškľabil sa.
„Nemôžem tomu uveriť, že vážne ostaneš,“ usmiala sa.
„Ja tiež nie, ver mi,“ zaškľabil sa, ale nahol sa, aby jej vtisol bozk. Jej ústa boli cítiť jahodovým džemom a on v momente preklial prenášadlo, ktoré mali načasované. „Ehm, umyjem ten tanier a poháre a mali by sme sa pripraviť.“
„Ja to umyjem, ukáž,“ mierne ho odstrčila od dresu.
——
„Teda páni…“ vydýchla Ginny fascinovane, keď sa dostali do Harryho amerického bytu. „A to som si myslela, že má Susie ten najmodernejší byt,“ zaškľabila sa a potrebovala si dopodrobna poobzerať celú obývačku.
„No, takto som žil skoro všade,“ mykol plecami a zložil oba vaky. Prenášadlo vložil do zásuvky. Malo ich preniesť za päť dní presne o dvanástej naspäť. „Naši aspoň rodičovský dom udržovali v duchu anglických čarodejníckych tradícií. Ale školy, všetky, sú tu moderné a mne sa to celkom páčilo,“ vysvetľoval.
„Je to fajn,“ usmiala sa a pohodlne sa usadila do koženej sedačky. „Sirius sa síce snažil prispôsobiť ti byt v Londýne tomuto… ale teda ani omylom,“ zavrtela hlavou.
„Páči sa ti?“ nesmelo sa spýtal.
„Že váhaš,“ s úškrnom sa naňho pozrela. Zjavne mu odľahlo.
„Bál som sa, aby som v tvojich očiach príliš neklesol.“
„Ale prestaň, Harry,“ zahihňala sa. „Máš nechutne studené nohy pod perinou… to je tvoja najväčšia chyba,“ neprestávala sa hihňať.
„Nohy?“ zamračil sa. „Tak ale…“
„Už toho nechaj,“ zasmiala sa a vyskočila z pohovky, aby ho objala. „A ukážeš mi svoju spálňu?“ povytiahla obočie. „A ostatné miestnosti?“
„Asi najprv tie ostatné…“ hlesol.
A skutočne jej ukázal kuchyňu, až žasla nad tým veľkým množstvom moderných vecí, ktoré ani nevedela, na čo slúžia a on jej poskytol aspoň zbežné informácie. Samozrejme zapol chladničku, aby sa vychladila, než si prinesú nejaký nákup.
V jeho ďalšej izbe, ktorú nazýval pracovňou, hoci by sa skôr mala volať svätostánkom, strávili oveľa viac času. Fascinovane si prezerala všetky metly, ktoré tu mal vystavené a on jej ochotne porozprával o každej.
„Kde si sa k nim dostal?“ vyzvedala dívajúc sa na ruský Siberian, na ktorom ich Rusi prevalcovali.
„Otec mi ich podonášal z každého možného kúta sveta,“ s úsmevom vysvetľoval pozorujúc jej nadšenú tvár a rozžiarené oči.
„Tak tomu sa hovorí fanatizmus,“ uškrnula sa a pozrela naňho. Potom sa jej pozornosť znova obrátila na metly. „Ohnivá Kométa,“ vydýchla dívajúc sa na klenot austrálskej výroby. „A… Samuraj?“ vyvalila oči na japonskú metlu, ktorej sa nesmelo dotýkala končekmi prstov.
„Skoro všetky,“ podišiel k nej a zozadu ju objal okolo pása. „Keď bude viac času, môžeme ich všetky vyskúšať.“
„Ty si to ešte nespravil?“
„Ale spravil,“ zasmial sa. „Každú som vyskúšal a tuším, čo od ktorej čakať. Ale viac sa mi páčia takto.“
„To určite,“ prikývla neprestávajúc sa na ne dívať s patričnou úctou. „A dovolil by si mi zalietať si na nich? Na všetkých?“
„No, na tie staršie by som ťa asi nepustil. Ktovie, či vôbec lietajú. Ale na tie súčasné určite,“ sľúbil bez váhania. „Ale musela by si ich potom dôkladne ošetriť,“ upozornil. A ona sa zahihňala.
„Čokoľvek,“ prikývla a obrátila sa k nemu. Stále ju držal v objatí. „Ešte si mi neukázal spálňu, nemýlim sa?“ hlesla zvodne a jemne mu zahryzla do spodnej pery. „Chcela by som zistiť, či je tvoja posteľ rovnako pohodlná, ako pohovka. A potom by som chcela zistiť, či sa na tvojej pohovke miluje rovnako, ako na tvojej posteli,“ nevinne zapriadla.
„Nemali by sme sa najprv vybaliť?“ povytiahol obočie, ale jej predstava bola rozhodne zaujímavejšia.
„Čert nech vezme batohy,“ vŕkla mu do ucha, aby sa vzápätí nechala preniesť do jeho spálne a do jeho postele. Obzerať si túto miestnosť bude ale až neskôr.
Zápas Floridskí Panteri – Denverskí Orli, Orlando, 25.5.2002
Bar Fly, Tampa, 25.5.2002
Dalo by sa povedať, že bola Ginny z Tampy unesená. Isteže, Londýn bol veľkomesto, bolo v ňom dostatočne veľa moderna, muklovia šli s dobou na rozdiel od čarodejníkov, ale tu bolo úplne všetko, kam sa len pozrela, moderné.
A domovníčka, pani Pettersonová, bola unesená z nej. Harry nikdy nepochopil, ako dokázala stará pani zistiť, kedy presne plánuje odísť z bytu, ale buď žila na schodisku, alebo si ho tam vždy dokázala vyčíhať. Keď šli včera na nákup, doslova ich uniesla do svojho bytu, aby ich pohostila čajom a čerstvými koláčmi a aby zistila, čo za pekné dievča je to pri pánovi Harrym. Ginny nemala najmenší problém konverzovať s kýmkoľvek a zvedavá domovníčka výnimkou nebola. To Harry, keď sa sem nasťahoval, tak okolo nej polroka krúžil nevediac, čo od nej čakať. I tak jej mierne naznačil, že zrejme byt predá. Nepozdávalo sa jej to, ale pochopila, že mladí ľudia chcú žiť po svadbe spolu a zrejme to bude v Amerike. Ani sa jej nesnažil vyvrátiť túto historku. Ginny sa na tom zabávala pol dňa.
Dnes ale prišli na zápas jeho bývalého klubu, ktorému potom oznámi svoje rozhodnutie. Ginny si zápas užívala každou bunkou svojho maličkého tela. Bol to úplne odlišný metlobal, ako sa jej snažil v minulosti vysvetliť Harry. Pochopila to ale až teraz, keď to videla na vlastné oči. Určite za to mohli DreamFly, ktoré boli o poznanie rýchlejšie, ale aj samotní hráči sa jej zdali akýsi živší a zapálenejší. Keď jej prezradil rozmedzie, v ktorých sa pohybujú platy hráčov, tak len vyvalila oči, obdivne pískla a vyjadrila sa, že ona s tým svojím, by tu bola lacnou pracovnou silou. Každopádne už chápala to nadšenie hráčov. Aj by jej povedal, že by tu zarábala zrejme toľko, koľko všetky Harpye dohromady, ale týmto argumentom by ju určite nepresvedčil, aby uvažovala o odchode. A ani on už o ňom neuvažoval.
——
Po zápase sa premiestnili naspäť do Tampy, aby v bare počkali na Harryho spoluhráčov a tiež Josha. Jeho spoluhráči sa okamžite naňho vrhli, ale on ich poprosil o trpezlivosť. Najprv musel rozprávať s trénerom.
„Josh Steel, Ginny Weasleyová,“ predstavil ich.
„Teší ma,“ usmial sa na ňu sympatický muž stredných rokov.
„Potešenie je na mojej strane. Veľa som o vás počula,“ usmiala sa naňho.
„Mimoriadna stredná triafačka…“ išiel sa rozrečniť Harry.
„Ja viem, kto to je, Hawk,“ so smiechom ho prerušil. „Všetci sme si akosi zvykli sledovať anglickú ligu,“ vysvetlil mladej hráčke a zvedavo si ju obzeral. Nie však nepríjemne. Harry prikývol a objednal im pivá. „A zrejme tuším, čo mi chceš povedať,“ pozrel na Harryho.
„Asi áno,“ prikývol Harry. Zrazu vyzeral previnilo, ako chlapec pristihnutý pri nejakej vylomenine. Ginny ho chytila pod stolom za ruku. „Je mi to ľúto…“ zdvihol pohľad k Joshovi.
„A prečo by malo?“ spýtal sa bývalý tréner. „Dobre, určite ma to mrzí a bude to mrzieť tím a tvojich fanúšikov, ale je to tvoj život predsa. V Anglicku máš rodinu, krásnu priateľku a zrejme nových kamarátov,“ mykol plecami. Na stole sa objavili ich pivá. „Všetci ti želáme len to najlepšie a ak to má byť v Anglicku, tak to bude v Anglicku,“ jemne sa pousmial. Ginny aj tak videla jeho smútok. Mali ho radi presne tak, ako ho mali radi v Anglicku.
„V ďalšej sezóne budem hrať zrejme v lepšom tíme, než doteraz,“ nadhodil potichu. A vedel, že trepe takmer z cesty, netušil ale, čo povedať. „Nie je to tam také zlé, ako som si myslel. Budeme mať lepšie metly a aj liga sa vyrovná. A…“
„A ticho,“ Josh sa neprestával usmievať. „Aj keby si sa rozhodol ostať výhradne kvôli tejto pôvabnej mladej dáme, tak to my pochopíme,“ mrkol na Ginny. Tentoraz sa začervenala. „Tak nejako som to tušil. Rovnako ako môj brat. Ten to vravel od začiatku, že sa s tebou môžem rozlúčiť. Anglicko je tvoj domov, nie Amerika. My sa s tým vyrovnáme a ty si nič nevyčítaj, dobre?“
„Uhm,“ prikývol bez nálady.
„Tak už sa usmej,“ povzbudivo ho plesol po ramene. Harry sa skutočne pokúsil vykúzliť úsmev. „Tak je to lepšie. A teraz poďme osláviť naše tretie miesto… mimochodom, skončili sme rovnako, nie je to pekné? “ zazubil sa naňho a mávol na chalanov.
„Harry,“ drgla doňho Ginny. „Zobral to nakoniec dobre.“
„Tušil to,“ povzdychol. To sa k nim už ale dovalili ostatní hráči a Harry ich musel všetkých pozoznamovať. Kevina, Jordana a Clarka si pamätala z doby, kedy prišli za Harrym na jeho narodeniny. A všimla si, ako Kevin významne mrkol na Harryho.
„Takže to bude tak, ako sme tušili, čo?“ natiahol Clark. „Ostaneš v Anglicku.“
„Áno, ostanem,“ prikývol Harry o niečo sebavedomejšie, než pred Joshom. „Rozhodol som sa.“
„Pri pohľade na tvoju priateľku sa ani nečudujeme,“ uškrnul sa Jordan. „Kedy ja budem mať šťastie a nájdem takého anjela?“ zdvihol oči k nebesiam. Respektíve k plafónu.
„Ty? Nikdy,“ prskol po ňom Kevin.
„Je zvláštne, že ste to všetci tušili, to len ja som nič nevedel,“ zaškľabil sa na nich Harry.
„Jasne, pretože ty si vždy potreboval dostať všetko aj s návodom na použitie,“ zasmial sa Kevin. „Apropo, bol by som rád, keby sa na šampionáte stretlo Anglicko s nami,“ díval sa na Ginny.
„Počula som, že ťa nominovali,“ usmiala sa.
„Ako jediného Pantera,“ nespokojne sa ozval Clark. „No ale určite sa chystáme minimálne na jeden zápas Anglicka. Na naše všetky, ale to je jasné. Chceli by sme ťa vidieť v akcii,“ usmial sa na ňu.
„Budete čumieť, strčila by tu do vrecka pol ligy,“ s hrdosťou ju pochválil Harry.
„Nepreháňaj,“ s úsmevom doňho drgla.
„Ani najmenej nepreháňam.“
„Jedno sa musí Hawkovi nechať,“ pridal sa na jeho stranu Kevin. „Zvykne trepať blbosti o hocičom, ale ak ide o metlobal, tak vraví na sto percent pravdu.“
„Vidíš?“ uškrnul sa Harry.
„Tiež by som sa chcela dostať na niektorý váš zápas, ak sa bude dať,“ vracala mu kompliment. „Aj keď si ľavé krídlo, čiže žiadna konkurencia pre mňa,“ natiahla a chlapci sa rozosmiali, „počula som, že si dobrý.“
„Ou, chvála od Hawka… to aby som začal viac trénovať,“ zazubil sa.
„Nezaškodilo by ti to,“ zazubil sa naňho Jordan.
Napokon to boli skvele strávené chvíle. Celý tím Panterov pochopil Harryho rozhodnutie a rešpektoval ho. Jeho kamaráti boli fajn a boli rovnako rozjarení, ako hráči v Anglicku. Cítila sa medzi nimi dobre, porozprávala sa s nimi viac ako výživne a sľúbila im, že dá na Harryho pozor. Koniec koncov, sú čarodejníci, existujú prenášadlá a navštíviť sa môžu hocikedy.
Dom Potterových, Godricova úžľabina, 29.5.2002
Harry s Ginny prišli na takmer tradičnú, stredajšiu večeru k Potterovcom.
„Otec nie je doma?“ spýtal sa Harry mamy, ktorá sa na nich hneď vrhla, aby ich objala, venovala im po dva bozky a pýtala sa na Ameriku.
„Momentálne nie je, ale predpokladám, že sa príde najesť a vyspať,“ zasmiala sa. „Je denne vrazený v tom vašom výcvikovom stredisku, aby všetko pripravil.“
„Hovorí sa tomu tréningové stredisko, mami,“ usmial sa na ňu.
„Keď si ale uvedomíš, aká trénerská dvojka nás bude viesť, tak to pomenovanie nie je úplne od veci,“ zahihňala sa Ginny.
„Správne,“ prikývla Lily. „Počkáme naňho?“
„Patrilo by sa,“ prikývol syn.
„Fajn, tak rozprávajte. Čo Amerika?“ dívala sa pritom na Ginny. Keďže ale dievča vyzeralo spokojne, zrejme si to jej syn nerozmyslel. Mrkla na ňu. A Ginny sa usmiala. Predsa len mala na začiatku pravdu. Ostane kvôli nej.
„Fajn, Panteri skončili tretí, Kevin bude hrať za Štáty, Douglas ťa pozdravuje…“ vymenovával na prstoch a pritom nazeral do hrncov. Boli navštíviť aj jeho školského priateľa a Ginny mu osobne poďakovala za jeho všímavosť. Nasmeroval Harryho tým správnym smerom a to ju zachránilo.
„A Josh?“ opatrne sa spýtala Lily. „A nechaj tie hrnce na pokoji,“ zaprskala naňho. Poslušne od nich odstúpil.
„V poriadku,“ pozrel na mamu. „Má v hľadáčiku stíhača z vysokej, ktorý mu pripomína mňa,“ usmial sa. „Tak to skúsia s ním.“
„To je fajn,“ prikývla. Bolo jej to vlastne jedno, ale vedela, aké vzťahy medzi nimi boli a čo musia asi zažívať. Aj keď to nepovie ani jeden nahlas.
„A Kevin ti odkazuje, že keď bude finále Anglicko–USA, tak musíš bezpodmienečne prísť,“ uškrnul sa.
„Ak budete vo finále, s kýmkoľvek, tak prídem.“
„Vážne?“ povedali obaja a obaja pozreli na Lily.
„Budem musieť, tvoj otec ma zviaže a aj násilím tam dotiahne,“ uškrnula sa. A Ginny sa znova rozhihňala.
„Dobrý večer, tu je ale veselo,“ pozdravil ich James. „Čo riešite?“ vtisol svojej žene bozk na líce, usmial sa na Ginny a trocha ostražito plesol Harryho po ramene.
„Váš nastávajúci trestný čin,“ prezradila Ginny.
„Ale,“ povytiahol obočie. „A čoho sa dopustím?“
„Násilím pritiahneš mamu na finále.“
„To dúfam,“ usmial sa. Lily sa naňho zamračila. „To by znamenalo, že v tom finále budeme,“ uškrnul sa. „V Exmoore všetko vyzerá fantasticky,“ prezradil.
„Kde?“ spýtal sa Harry. Ginny pomáhala Lily s prestieraním.
„Tam, kde sa už v sobotu vyberieš,“ James sa naňho nechápavo pozrel.
„Aha,“ zatváril sa nevinne.
„Ty si ešte nečítal inštrukcie?“
„Ale čítal… zbežne. Na to mám Ginn, ona to má všetko pod palcom,“ spokojne sa posadil za stôl.
„Ešteže sú na svete ženy. Bez nich by ste boli stratení,“ okomentovala to Lily. Ginny mu pre zmenu vyplazila jazyk. Usmial sa na ňu.
„Čo Amerika?“ spýtal sa ho otec. „Všetko vyriešené?“
„K mojej spokojnosti, áno,“ prikývol. „Pochopili to.“
„To som rád.“
Brloh, Vydrí svätý Dráb, 30.5.2002
Rovnako, ako deň predtým, sa tento večer zúčastnili Ginny s Harrym a spolu s nimi Ron, akejsi rozlúčkovej večere pred odchodom na sústredenie. Prítomné boli aj dvojčatá a tiež Charlie, ktorý si odskočil z Rumunska len preto, aby pogratuloval sestre k zisku pohára a tiež k nominácii do reprezentácie, hoci tá bola takmer jasná už na začiatku sezóny.
„A to sa teraz nedostanete ani domov?“ skuhrala Molly počas večere, keď jej hlavne Ginny rozprávala o tom, aké to bude na sústredení.
„Ale to vieš, že áno,“ usmiala sa na mamu. „Okrem prvého víkendu nás pustia domov každý víkend. A pred odchodom na šampionát tiež budeme doma,“ vysvetlila.
„To je dobre,“ prikývla a pozrela na Harryho. „Chcela by som niektorú sobotu prichystať večeru, na ktorej by sme sa chceli zoznámiť s tvojimi rodičmi,“ usmiala sa.
„Mami,“ prevrátila Ginny oči a dvojčatá sa zachechtali.
„No a čo je na tom?“ fľochla po dcére.
„To je výborný nápad,“ prikývol Harry s úsmevom. „Určite pozvanie s radosťou prijmú.“
„Tiež by som rád spoznal tvoju mamu,“ nadhodil Artur. „Otca samozrejme poznám, ale ju nie.“
„No a samozrejme spravím svoju omáčku,“ sľúbila Molly.
„To bude fajn,“ potešil sa Harry a mrkol na Ginny. Musela nad toľkým nadšením prevrátiť oči. Snáď mama nezačne v nejakej roznežnenej nálade spolu s Lily plánovať svadbu.
„Tak sme dohodnutí,“ prikývla Molly.
„Takže, čo na vás čaká?“ spýtal sa Charlie troch reprezentantov. „Pochopil som, že bude príprava tvrdá.“
„To sa vsaď,“ zaškľabil sa Ron. Dvojčatá sa zdvihli a odišli od stola. Molly začala pomaly spratávať taniere.
„Bude zrejme o niečo tvrdšia, než obvykle trénujú Harpye,“ usmiala sa Ginny. „Pre Kanóny, ktoré netrénujú, to bude určite mučivé,“ zahihňala sa.
„Počul som isté šumy,“ nadhodil Ron a opatrne sa díval na Harryho. Provokáciu svojej sestry sa rozhodol ignorovať. „Že vraj by Kanóny mohli mať nového trénera.“
Harry sa nadýchol a vydýchol. Ginny naňho opatrne pozrela. A Ron ho pozorne sledoval.
„Chápem dobre, že by to mohol byť tvoj otec?“ spýtal sa Charlie Harryho.
„Jasne,“ odvetil mu miesto neho Ron s úsmevom. „Pre Kanóny by to bolo úžasné.“
„Už som ti vravel, ako je to s mojím otcom a mnou, čo sa trénovania týka, že?“ Harry naňho pozrel. Ronovi okamžite zmrzol úsmev na perách.
„Nevrav, že by si odišiel.“
„Jednoducho s ním nevydržím v jednom tíme,“ s trpkosťou vypustil. „Je mi to ľúto. Majstrovstvá sú záležitosť mesiacu, ak sa bude dariť, tak o čosi viac. Dlhodobé fungovanie nás dvoch v jednom tíme by neprinieslo nič dobré.“
„Ale prečo?“ spýtal sa Charlie so záujmom.
„Mám otca rád a on má rád mňa. Ibaže by sme sa stále hádali a to by nebolo dobré. Skúsili sme to raz a stačilo,“ odmietavo zavrtel hlavou.
„Odídeš od Kanónov?“ spýtal sa Ron zachmúrene.
„Ak by prišiel trénovať, tak určite. Pre Kanóny bude najlepšie, ak my dvaja nebudeme v jednom tíme.“
„Jasne,“ prikývol smutne.
„Ale no tak,“ štuchla ho Ginny do ramena. „Kanóny dostanú za tretie miesto pekný balík a dokážu si zohnať niekoho schopného.“
„Iste, všetko strčia do Jamesa Pottera a káder sa nezmení. A ešte k tomu Harry odíde,“ zamračil sa.
„Je mi to ľúto, Ron.“
„Ja viem,“ mávol nad tým rukou. „Kašli na to,“ konečne pozrel na Harryho a zaškľabil sa. „Možno sa nám bude na šampionáte dariť a ja niekomu padnem do oka.“
„O tom nepochybujem.“
Charlie vytiahol svojho brata do obývačky za dvojčatami, ktoré tam už spriadali svoje plány a Ginny vytiahla Harryho na záhradu.
„Mám pocit, akoby som v posledných dňoch každého len sklamal,“ zaprskal nespokojne, keď spolu stáli pod jedným zo stromov.
„Nenazvala by som to práve sklamaním,“ nechala sa od neho objať. „Jednoducho si sa pre niečo rozhodol a máš svoje zásady. Rozhodol si sa ostať v Anglicku a nielen kvôli mne, ale aj kvôli rodičom. Kvôli svojmu otcovi si sa tu rozhodol ostať, ale svoju existenciu v jednom tíme spolu s ním proste odmietaš. A tak sa musíš rozhodnúť pre ďalší krok.“
„To áno, ibaže ostatní…“
„Nikoho si nesklamal, pre Merlina,“ prerušila ho napálene. „Sklamal by si ich, keby si prestal hrať úplne. Keby si sa na všetko vykašľal. Sklamať ich môžeš mnohými ďalšími vecami. Možno nie sú z tvojich rozhodnutí nadšení, možno sú zarmútení, ale sklamaní nie sú.“
„To je len iným spôsobom povedané to, že som ich sklamal,“ tvrdohlavo protirečil. Prevrátila oči.
„Ale blbosť,“ zaprskala.
„Dobre, tak nesklamal. Ale rozosmutnil,“ nevinne natiahol. Posledné, čo by chcel, by bolo dohadovať sa s ňou. Dokázala skutočne riadne prskať, keď bola nahnevaná.
„To možno,“ privolila. „V Amerike to ale pochopili a pochopil to aj Ron.“
„Nemôžem s ním byť v jednom tíme, nerobilo by to dobrotu,“ obhajoval sa.
„Ja viem,“ povzdychla a zavrtela hlavou. James sa jej nezdal tyranom alebo niekým, kto dokáže hrýzť. Ale Harry jej čo to už prezradil.
„Trpela by najviac mama.“
„Ja viem, Harry,“ potichu povedala a zovrela ho pevnejšie. „Všetky tímy sa budú o teba trhať.“
„Uhm,“ prikývol zamyslene. Potom na ňu pozrel. „Ktorý dres sa ti zdá najviac sexi?“ ušknul sa. Uľavilo sa jej, že sa mu trocha zdvihla nálada.
„To je jedno. Holý lietať nemôžeš, takže mi je vlastne jedno, čo budeš mať na sebe,“ zazubila sa. „Alebo nie… prosím, nie Osi,“ uchechtla sa.
„Veľmi intenzívne premýšľam nad Drakmi,“ povedal v plnej vážnosti. Okamžite sa prestala smiať a zarazene naňho civela.
„Tak nad tým prestaň uvažovať,“ zamračila sa.
„Robím si srandu,“ zasmial sa a vtisol jej bozk na pery. „Nikdy by som nerobil šaša tomu bledému kreténovi.“
„No ešteže tak…“
Národný park Exmoor, Killington, 1.6.2002
Keď Harry prehlásil u rodičov, že má Ginny všetko pod palcom, tak to tak aj skutočne bolo. Vždy podobné inštrukcie, ktoré sa mali plniť, bral na ľahkú váhu. Zaujímalo ho len kedy a kam má ísť. Ostatné príliš neriešil. Našťastie mal ale Ginn a tá včera naštartovala k nemu domov, aby mu pobalila všetko, čo sa vyžadovalo a očakávalo a aj viac. Nasúkala mu do hlavy súradnice, prečítala predbežný program a aj predpokladanú náplň tréningu. A popritom po ňom prskala, že to vôbec neberie vážne.
Ráno sa spolu premiestnili na vopred určené miesto. A dostali sa skutočne na veľmi pekné miesto. Ako mu prezradila Ginny, muklovia by tu mali vidieť farmu. A nemali by sa o ňu zaujímať. Oni však videli podlhovastú trojposchodovú budovu so škridlovou strechou, balkónmi, predzáhradkou a bazénom. Regulusov človek tu prevádzkoval čarodejnícky hotel. Hostia si mohli ísť zaloviť na vyhradenom území. V národnom parku sa to síce nemohlo, ale to nebránilo čarodejníkom, aby sa zabavili.
Každopádne tu bolo golfové ihrisko, momentálne prerobené na tréningové plochy pre metlobalistov. Aj na diaľku videl, že sú jednotlivé plochy prispôsobené k tomu, aby mohli na svojom trénovať ako odrážači, tak i ostatní hráči. Ešte ďalej zbadal… štadión to nebol, ale plocha, kde sa dal krásne zahrať metlobal.
„Paráda,“ spokojne sa pousmial Harry. „Regulus vážne nekecal. Je to luxus.“
„Vnútri má byť posilňovňa, telocvičňa a aj miestnosť na rehabilitáciu. Okrem toho herňa, jedáleň… len bar James zatrhol,“ usmiala sa. „Mala som pravdu, budú nás rozmaznávať,“ uškrnula sa.
„Nie, iba nás budú mučiť v blahobyte,“ opravil ju s úsmevom. „Tak poďme. Dúfam, že nás nechajú aspoň sa ubytovať tak, ako chceme,“ chytil ju za ruku a vykročili smerom ku vchodu a recepcii.
„Ak si myslíš, že budeme bývať spolu, tak sa mýliš.“
„To bol môj sen, ale až taký naivný nie som dokonca ani ja,“ prevrátil oči.
Asi sa skutočne dalo ťažko očakávať, že by jeho otec prejavil trocha pochopenia pre ich vzťah. Ale ak, tak by rád býval s Ronom. Na recepcii sa zahlásili, hoci to robiť ani nemuseli. Fúzatý chlapík sa na nich usmieval od ucha k uchu a zahlásil, že slečna Weasleyová má izbu číslo štrnásť na prvom poschodí spolu so Susie Whalenovou, čo ju potešilo. Harry ju upozornil, že vzhľadom k tomu, že boli jedinými dvoma hráčkami v tíme, to zase až také prekvapivé zistenie nebolo. Symbolicky ho kopla do nohy. Jeho prianie bolo vyslyšané a skutočne ho ubytovali s Ronom v izbe sedemnásť na tom istom poschodí. Ako neskôr pochopil, snažili sa ich rozdeliť podľa klubovej príslušnosti.
Keď vkročil do izby, Ron už naňho čakal so širokým úškrnom rozvalený na posteli.
„Dovolil som si zabrať túto posteľ,“ zaceril sa. Harry sa musel uchechtnúť.
„Je len tvoja. Kedy si prišiel?“
„Asi pred polhodinou. Ten fúzač povedal, že budeme bývať spolu. A tak som sa ponáhľal, aby som si vybral posteľ. A vybalil sa. Akurát neviem, či sa mám tešiť,“ zavrtel hlavou.
„Rozhodne. Videl si to tam vonku. Také niečo sa len tak nevidí ani v Amerike,“ prskol a našiel prázdnu skriňu, do ktorej začal starostlivo vybaľovať starostlivo zbalené veci jeho láskou. Čím menej ich pokrčí, tým menej bude mať starostí. A vysvetľovaní.
„No to hej, je to parádne. Akurát mám obavy, že sa na nás tí dvaja poriadne vybúria,“ zasmial sa a sadol si na posteľ. „Ešte stále nemôžem uveriť, že som tu,“ prezradil.
„Zaslúžiš si to,“ usmial sa Harry. „Si tu celkom oprávnene, to nemôže nikto poprieť.“
„Možno. Možno áno,“ pousmial sa. A pozoroval ho. „Balila ťa moja sestra?“ uchechtol sa. Harry sa naňho uškrnul.
„O tom nepochybuj.“
„Vyfasujeme takmer všetko oblečenie… tréningové, bežecké a čo ja viem ešte čo, aby sme príkladne reprezentovali už teraz,“ prezradil. Harry prikývol. Regulus svoj sponzoring vzal skutočne vážne a oni budú mať všetko nové a čo najlepšie.
„Dobre, myslím, že je to uložené v poriadku,“ díval sa do skrine. A poobzeral sa po izbe. Nebola až taká prepychová, ako sa javil navonok hotel, ale to mohlo byť tým, že izby prispôsobili ich obyvateľom a tí prišli tvrdo trénovať a nie užívať si dovolenku. Nemali tu ani len televízor. Až tak veľmi ich zase rozmaznávať nebudú. Bola tu miestnosť so sociálnymi zariadeniami a jediným pozitívom bol balkón.
„Mali by sme pomaly ísť do jedálne,“ nadhodil Ron. Harry akurát zízal z balkóna na okolie. Bola tu nádherná príroda. Možno ich nebudú držať vo väzení a oni si budú môcť zájsť aspoň na prechádzku. Myslel samozrejme Ginny. S Ronom by šiel možno tak na nákup.
„Jasne, uvítací obed,“ prikývol.
O pár minút sa vybrali na prieskum hotelových priestorov. Ako zistili, metlobalisti boli ubytovaní na celom prvom poschodí. Harry mal chuť ísť zaklopať na štrnástku, ale odolal tomuto nutkaniu. Na prízemí, za recepciou, bola veľká jedáleň, kde sa už zhromažďovali metlobalisti spolu s realizačným tímom.
Harry sa veselo zdravil so všetkými a razom bola v miestnosti bujará a živá nálada. Drvivá väčšina z nich sa prípravy na majstrovstvá sveta ešte nezúčastnila a absolútne nikto nebol na podobnom mieste. Po niekoľkých minútach ich Gwen nahnala za stôl a hovory stíchli. Harry sa automaticky vychytil za Ginny s Ronom v závese.
„Skôr, než sa pustíme do jedla, by som vás rád privítal v novodobom tréningovom centre anglickej metlobalovej reprezentácie,“ usmial sa na nich James. „Pevne verím, že ak sa bude Anglicko v budúcnosti pripravovať na hocaký turnaj, toto miesto mu bude k dispozícii. Sponzori na nás skutočne nešetrili a všetko je tu špičkové a na svetovej úrovni. Veď sami uvidíte. No a… keďže sme sa ocitli na takto vybavenom mieste a sponzori na nás a našu prípravu nešetria a my určite do prípravy vložíme veľa… nebudeme to robiť pre to, aby sme šli do Francúzska a odohrali tri zápasy. Nemám pravdu?“
Ozval sa súhlasný pokrik, smiech a tlieskanie.
„Som rád, že sme sa na tomto zhodli,“ s úsmevom prikývol, keď sa všetci trocha upokojili. „Ako bude prebiehať samotný tréning, to sa včas dozviete. Nebudem tu do vás hustiť podrobnosti. Verím, že si to všetci užijeme,“ zaškľabil sa. Oliver bolestne zaúpel. „Čo ale môžem hneď v úvode prezradiť je to, že si cením nielen umenie jednotlivých hráčov a ich maximálneho nasadenia, ale hlavne tímového ducha. Chcem, aby každý z vás dokázal, poviem to teraz veľmi poeticky, aby dokázal dýchať pre druhého a pre tím. To je moja hlavná zásada a to sa tu spoločne naučíme. Je jedno, z akého ste tímu a aká rivalita vás sprevádzala počas sezóny. Teraz budete hrať spolu a za Anglicko a budete ťahať za jeden povraz,“ dodal dôrazne. Takmer všetci súhlasne prikyvovali. „To je z mojej strany zatiaľ všetko.“
„Fajn a teraz spustím ja,“ s úškľabkom sa postavila Gwen. „Zásadné pravidlá, ktorými sa tu budete riadiť všetci a bez výnimky. Ak bol niekto zvyknutý vyspávať, má smolu. O siedmej ráno sa všetci stretneme v tejto miestnosti. O desiatej je zákaz vychádzania z izieb. Alkohol dovolený nie je, rovnako ako sex.“ Na Harryho počudovanie pozrela na Susie Whalenovú a nie naňho a na Ginny. Viacerí však protestne mrmlali a bolo jedno, na ktorý zákaz. Harry po očku pozrel na Ginny, tá hľadela do pripraveného taniera a uškŕňala sa. „Prvá fáza tréningu sa uskutoční doobeda, druhá poobede. Večer bude voľná zábava, avšak len v priestoroch hotela. Budete tu mať zabezpečené všetko. Od jedla a pitia, cez pranie špinavej bielizne, až po upratovanie… a čo ja viem čo všetko. Samozrejme stály liečiteľský dozor a masérov. Dostanete tréningové a bežecké úbory a obuv. Dostanete ochranné prostriedky… dostanete vlastne všetko. Za porušenie disciplíny príde k upozorneniu. Po opakovanom upozornení môže prísť k vylúčeniu z reprezentácie. Chcem, aby ste si toho boli všetci vedomí a aby ste rešpektovali všetky nariadenia, ktoré sme tu zaviedli.“
„Výborne,“ prikývol James. „Teraz sa spoločne najeme. Dnes si tu všetko poukazujeme a strávime spolu čas, aby ste sa lepšie spoznali a skamarátili sa. To samozrejme platí pre vás. My sa s nikým kamarátiť nebudeme,“ vypustil smrteľne vážne. A Gwen so svojím výrazom tiež nepôsobila kamarátsky. Toto ale Harry poznal. A Harpye tiež. „Zajtra všetci absolvujete vstupné zdravotné prehliadky a vyzdvihnete si oblečenie… a všetky ostatné veci, ktoré budete mať pripravené. A samozrejme každý z vás dostane sadu Nimbusov MS02, ktoré si v prvom rade nastavíte tak, aby vám čo najlepšie vyhovovali a sedeli…“