Nemocnica sv. Munga, Londýn, 27.2.2002
Dom Potterových, Godricova úžľabina, 27.2.2002
„Varney mi proste nesedí,“ sťažoval sa Harry Remusovi, ktorý ho prišiel vyzdvihnúť do nemocnice, pretože nikto iný nemohol. Ginny bola na tréningu, matka s otcom a aj Sirius v práci a on jediný mal voľno. Nie, že by Harry nutne potreboval sprievod, dokázal sa postarať sám o seba, ibaže mal stále bolesti, pretože mu prestali dávať elixíry a matka prehlásila, že jednoducho a bez námietok sám neostane ani minútu.
„Kto je Varney?“ spýtal sa Remus. Čakali už len na oficiálne prepustenie, aby sa mohli dostať preč.
„Stíhač Netopierov,“ Harry naňho takmer zradene pozrel. „Ten, kto ma sem dostal.“
„Aha, jasne, prepáč,“ Remus sa mierne pousmial. Zdal sa roztržitejší a zadumanejší. Nezaujímal ho metlobal, to je pravda, ale aby nevedel, kto bol príčinou Harryho hospitalizácie? „Veď on sa niekto nájde, kto sa mu pomstí,“ natiahol hrajúc pohodu.
„Dúfam, že Snyderová,“ prikývol Harry. Bolo by dobré, aby v priamom súboji, zrejme už o konečného víťaza, práve stíhačka Harpyí zmiernila momentálny Harryho pocit zlyhania.
„Kto je Snyderová?“ spýtal sa Remus zmätene. Harry prevrátil oči.
„Aspoň, že poznáš Pottera, Weasleyovú a Weasleyho,“ zaškľabil sa naňho. Remus nebol partner k rozhovorom o metlobale.
„A Gwen Jonesovú,“ uškrnul sa.
„A tú, správne,“ zasmial sa Harry. „A ešte Jamesa Pottera. Myslím, že to je všetko, čo od teba môžeme očakávať.“
„Vieš, že ma metlobal nikdy nebavil,“ ospravedlnil sa s úsmevom.
„A my sme ti to odpustili už dávno, neboj,“ so smiechom ho plesol po ramene. Potom pozrel nervózne k dverám. „Kde toľko trčia? Rád by som z tohto ústavu už vypadol…“
A vypadol až po ďalšej polhodine, kedy ho prepustil sám Neville. Poďakoval sa pánovi doktorovi za to, že ho poskladal dohromady a sľúbili si, že zájdu na pivo.
Mal v posledných dňoch výbornú náladu a bolesti mu ju nedokázali zmariť. Ginny sa zdala byť v poriadku, aj keď si obaja uvedomovali, že tá najhoršia skúška ich len čaká. Ktovie, či sa Ginny nevráti tam, kde bola aj predtým po tom, čo sa rozhodnú spolu stráviť noc. Uvedomovali si to, rozprávali sa o tom, ale len raz, ako sa následne dohodli. Ani jeden nechcel tie chvíle kaziť. Harry jej stále nemohol povedať o tom, že bola prekliata. Až keď prejde skúškou, ktorá ich čaká, až potom jej to vyzradí. Bol si istý, že to musí dopadnúť dobre. Takmer stopercentne si bol istý. Zamilovala sa doňho, dá sa povedať, že druhý raz. Ibaže stále nebol ich vzťah naplnený. A ona mala ešte väčšie obavy. Verila, že si svoju traumu vyliečila, ale istotu nemala. A on sa rozhodol netlačiť.
——
Remus sa s Harrym premiestnil pred rodičovský dom. Zaťal zuby, aby neprezradil, že mu premiestňovanie príliš nevyhovuje. Ibaže jeho mama bola nielenže šťastná, že je v poriadku – už znova – ale mala radosť aj z jeho nového vzťahu s Ginny a nechcel jej kaziť túžbu usporiadať akúsi oslavnú večeru na túto počesť. Chcela sa vytrhnúť z práce skôr a všetko prichystať. On mal prísny zákaz priblíženia sa ku kuchyni.
„Obed,“ zahlásil Remus. Podľa inštrukcií vytiahol jedlo z chladničky, zohrial ho a priniesol Harrymu.
„Moony, ja by som si ho zohrial aj sám,“ nepozdávala sa mu tá starostlivosť.
„Tým som si istý, ale nepotrebujem sa dostať do konfliktu s tvojou mamou,“ uškrnul sa. „A okrem toho… zohrieval som si aj ja.“
„Jasne, si môj prvý opatrovateľ,“ zaškľabil sa a pustil sa do jedla. Nemocničná strava stála za figu.
„Jeden z mnohých, áno,“ usmial sa. „A nečuduj sa, minimálne do konca týždňa ťa bude Lily kontrolovať.“
„Máš dnes voľno? Padfoot ti nedal žiadnu úlohu?“ zazubil sa. Vedel, že sa jeho krstný otec snaží všetkými možnými spôsobmi dotlačiť Remusa do vysnívaného vzťahu s dcérou svojej obľúbenej sesternice.
„Nie, Lily ho prinútila dať mi špeciálne dnes voľno,“ sprisahanecky mrkol. Vedomie, že robí Harrymu au-pairku, jeho mladého priateľa určite umlčí. Harry sa zaškľabil.
Chvíľu sa venovali jedeniu a Harry si všimol, že je Remus skutočne zamĺknutejší a zamyslenejší. Už v nemocnici mu pripadal roztržitý. Chcel sa dozvedieť príčinu.
„Čo je, Moony? Vyzeráš… ustarane,“ nadhodil. Remus naňho okamžite pozrel. Nadýchol sa a vydýchol.
„Len mám nejaké starosti,“ mykol plecami. „Nič vážne, neboj,“ zareagoval na jeho výraz.
„Aké?“
„Ale nič.“
„Moony, no tak. Vždy sme si hovorili všetko. Vieš, že sa na mňa môžeš spoľahnúť vo všetkom,“ vyzvedal nástojčivejšie.
„Ja viem, vážne. Ale toto je…“ stiahol obočie a odtlačil od seba tanier. Vyzeral ako kôpka nešťastia.
„Čo sa stalo?“ stíšil hlas. Remus naňho znova pozrel.
„Ja… vieš… no,“ zakoktal sa. Toto ale vôbec nevyzeralo na Remusa.
„No?“ nabádal ho ďalej.
„Mám priateľku,“ vydýchol tekajúc očami. Harry najprv vyvalil oči, potom sa zoširoka usmial.
„Ale to je výborné!“ skríkol nadšene.
„Ticho, nemusia to všetci vedieť,“ zarazil ho nervózne.
„Moony, nikto v dome nie je,“ upozornil s úškľabkom. „A keby aj… tak čo? Máš priateľku, to je skvelé. Dúfam, že vám to klape.“
„No to je to,“ opatrne pozrel na syna svojho priateľa. „Trochu to začalo haprovať. Vieš, chodíme spolu už pol roka a…“
„Koľko?“ prekvapilo Harryho.
„Dobre počuješ.“
„A to si ju tajil tak dlho? Prečo? Áha…. preto. A zrejme aj preto vám to hapruje?“ pochopil. Remus prikývol. „A budeme sa znova baviť o tom istom?“ pokračoval Harry s pohľadom upretým vo vlkolakových očiach. „Zrejme sa tajiť nechce, ale ty si proti, aby o vás niekto vedel. Zrejme jej to lezie na nervy a tlačí na teba, pretože sa za teba nehanbí, na rozdiel od teba, ktorý sa snáď hanbí za celý svet.“
„Máš pravdu,“ prikývol a ramená mu poklesli. Vyzeral ako zmoknuté kura.
„A ona má tiež pravdu,“ prevrátil oči Harry. „Si skvelý človek, každá jedna by bola šťastná, keby si si ju všimol. To len ty máš chorú utkvelú myšlienku, že si netvor.“
„Ale…“
„Ale nič, Moony. Som chorý, utiekol som hrobárovi z lopaty… podľa slov mojej mamy,“ zaškľabil sa, „a nemám sily na to, aby som ti už znova dohováral. Celý život nerobím nič iné, len sa dívam na to, ako sa mučíš, hoci k tomu nemáš dôvod. A keď sa chceš mučiť naďalej, nech sa páči. A muč aj svoju priateľku. Ja si dojem obed,“ stíchol a skutočne sa venoval obedu.
Veľmi dobre vedel, že Moony to ticho nevydrží. A samozrejme bol zvedavý, kto je oná priateľka, ktorú polroka tají. Merlin, ako sa mu vôbec podarilo niekoho tajiť tak dlho? Hoci, keď nad tým tak uvažoval, tak aj Ron tajil svoju priateľku takmer rovnako dlho. Vytrvalí a odvážni sú títo chlapi. A hlúpi.
„Možno máš pravdu,“ podľa očakávania prelomil ticho v momente, ako Harry dojedol. S úškrnom hľadel na vlkolaka. Ten si povzdychol. „Dobre teda, poviem jej, že sa už tajiť nebudeme a že sa proste ukážeme na verejnosti.“
„Haleluja!“ zvolal nadšene Harry, až sa Remus preľakol. „A teraz my povedz, kto je oná záhadná?“ povytiahol obočie. Remus si znova povzdychol.
„Poznáš ju,“ opatrne vyriekol. „A mimochodom, dnes sem príde.“
„Gwen?“ vypálil Harry šokovane. Bolo by možné, aby chodila so Siriusom a aj s Remusom? Merlin, vyzeralo to na súboj.
„Nie, Gwen,“ Remus sa zhrozil. „Nie ona. Moja priateľka príde s tvojou matkou,“ dodal takmer nečujne.
Harry síce nevedel, koho všetko jeho mama na dnes pozvala, ale toto nebolo ťažké uhádnuť.
„Merlin, Moony!“ vyhŕkol nadšene. „Ty chodíš s Hermionou Grangerovou? No páni…“ vydýchol fascinovane. „Padfoot pukne od závisti,“ uchechtol sa.
„Hawk!“
——
A Sirius skutočne takmer pukol od závisti. Kto by to kedy do Remusa povedal. Tichá voda brehy myje, ako sa teraz potvrdilo. Našiel si mladú a atraktívnu priateľku. Až príliš mladú a príliš atraktívnu. A pokým Sirius ťahal z Remusa, za výdatnej Jamesovej podpory, rozumy, ako sa mu podaril takýto úlovok, Lily s Gwen nadšene vítali pýriacu sa Hermionu takmer do rodiny.
„Vedela som to,“ prezradila Ginny stojaca s Harrym obďaleč.
„A nič si nepovedala?“ pozrel na ňu.
„Dala som slovo,“ mykla plecami. „A okrem toho… my sme sa, pán doktor, venovali mojej psychoterapii. Ťahať do rozhovorov vzťahy našich priateľov by nebolo rozumné.“
„To je fakt,“ prikývol a pritiahol si ju k sebe. Užíval si každého kontaktu ich tiel. Teraz už bez obáv, že by pred ním utiekla. Spokojne sa oprela o jeho zdravú, pravú polovicu tela. „Ešte, keby sa nám podarilo zistiť, s kým randí tvoj brat.“
„On ti to ešte nepovedal?“ podivila sa. „Tak to je skutočne zvláštne. Myslela som si, že je to Hermiona. Zjavne nie je,“ usmiala sa na kamarátku, ktorú teraz obletovali ako Sirius, tak i James.
„Mám pocit, že to bude rovnako šokujúce zistenie, ako v prípade týchto dvoch,“ podotkol Harry a s úsmevom sa díval na hrdého a šťastného Remusa.
„V jeho prípade je už dosť šokujúca skutočnosť, že je s niekým tak dlho… ak však nekecá a nemá nikoho.“
„Myslím, že nie. Pravidelne sa vytráca a vravel mi raz, že ona trávi večeri v práci,“ spomínal na útržky rozhovorov.
„Pravidelne a večeri… respektíve noci?“ zamyslela sa Ginny. „Ako pravidelne?“ pozrela na svojho priateľa, ktorý si tento moment neodpustil, aby jej nevtisol letmý bozk na pery.
„Čo ja viem? Nesledujem to. Pred Vianocami som bol preč a potom sme boli po večeroch spolu. Netuším.“
„A dalo by sa to odsledovať?“
„Ty si veľmi zvedavá, však?“ zasmial sa.
„Samozrejme,“ prikývla bez váhania. „Je to môj brat a ja chcem vedieť meno tej nešťastnice, ktorej sa zavesil na krk,“ zaškľabila sa.
„Miluješ ho,“ podotkol.
„To áno, ale aj tak ju ľutujem.“
„Neviem, či to zistím. Večeri chcem totiž tráviť s tebou, nie s tvojím bratom,“ uchechtol sa.
„Dobrý vkus,“ prikývla. „Ale aj tak. Ona trávi večeri a zrejme aj noci v práci. Nie je to zvláštne? Mohla by to byť liečiteľka alebo ošetrovateľka, rovnako ako aurorka, či redaktorka… och, joj,“ zhnusene sa otriasla. „Len dúfam, že to nie je Rita Skeeterová,“ zahihňala sa.
„Tá ježibaba?“ Aj jemu sa už donieslo, kto to bol. A tiež ho istý čas stíhala, keď zháňala senzácie. „To snáď nie.“
„To snáď určite nie,“ upresnila. „Ale aj tak… práca v noci nám počet kandidátok na nešťastný život príliš nestenčuje. Ale aj tak je to viac, ako sme mali pred chvíľou.“
„Mali sme?“ povytiahol obočie. „Ty si ma pasovala za svojho komplica pri akcii… vypátrajme Ronovu priateľku?“
„No samozrejme. A ty, keďže určite chceš pár bozkov na viac, tak mi pomôžeš,“ nevinne sa usmiala a vtisla mu bozk na líce.
Ďalšieho plánovania bol ušetrený, pretože ich mama zvolala na večeru, ktorá sa niesla vo veselom duchu. Najväčšiu radosť mal James, pretože Ginny sa pri tejto príležitosti rozhodla upiecť svoj sirupový koláč. Na Siriusovu poznámku, že on ich v živote u Weasleyovcov pojedol neúrekom, sa James obrátil na svoju manželku a predstierajúc ublíženie jej naoko pripomenul, o čo všetko ho rozhodnutím v minulosti pripravila.
„Som rád, že si sa umúdril, Hawk,“ vravel mu Sirius s úsmevom a díval sa na to, ako sa Ginny baví s Hermionou. „Je to úžasné dievča a bol by si hlupák, keby si si ju nechal ujsť.“
„Ja viem, Padfoot,“ prikývol. Nemohol vravieť, ako to v skutočnosti bolo. Vedela to jeho mama a už to sa mu zdalo zbytočne veľa. Ale Ginny bola rada, že jej to povedala. Cítila sa uvoľnenejšie, keď sa pri nej teraz pohybovala. A mama to vzala dobre. Teda, ona to ani nijako inak brať nemohla. Ale aspoň pochopila, prečo sa Ginny správala tak, ako sa správala a že jej synovi ubližovať vedome nechcela. Bola traumatizovaná a s následkami, ale dokázala sa s nimi vyrovnať.
„A hľaď na to, aby si si ju aj udržal, pretože inak prisahám pri Merlinovi, že z teba vytlčiem dušu, nech by sa na mňa tvoji rodičia dívali akokoľvek ukrivdene,“ výstražne naňho zazeral.
„Oni by ma pobili skôr, než ty,“ uchechtol sa. A asi mal pravdu. Mama bola rada, to bolo jasné. Ale na jeho prekvapenie aj jeho otec prijal ich nový vzťah nadšene. Jeho dve hviezdy sa aspoň upokoja a bude sa na ich hru dať dívať, ako si dovolil rýpajúc pripomenúť. A Gwen napokon tiež neprotestovala. Poznala túto rodinu dobre a svoju zverenkyňu ešte lepšie a Harry nebol vôbec kretén, ako hráči ostatných tímov. To bolo jej konštatovanie.
„Vyzeráš mimoriadne spokojne,“ pochválila Ginny Hermionu.
„Ty tiež nepôsobíš smutným dojmom,“ usmiala sa jej kamarátka.
„Sme obe celkom zjavne šťastné,“ prikývla. „Remus, ako sa zdá, sa tiež upokojil,“ dívala sa vlkolaka, ktorý sa smial na niečom spolu s Lily. „Napokon si ho presvedčila, prehádala, alebo si mu zakázala isté aktivity do doby, kým svoj vzťah nezverejníte?“ zahihňala sa.
„No, menšie výmeny názorov sme mali, to fakt,“ uškrnula sa. „Nič ale až také. On je príliš precitlivený,“ zavrtela hlavou. „A vlastne ho presvedčil Harry.“
„Harry?“ prekvapilo ju. To jej ešte nestihol prezradiť. „Ako?“
„Pri obede ho ignoroval,“ zasmiala sa. Ginny na ňu nechápavo hľadela. „Vždy bol medzi nimi silný a pritom akýsi… nežný vzťah. Zdôveroval sa mu so všetkým a Remus bol k nemu tiež otvorený. A čo neznesie najviac na svete je ignorovanie od Harryho.“
Zápas Caerphillské Katapulty – Kudleyovské Kanóny, Cardif, 3.3.2002
Podnik Ohnivá strela, Londýn, 3.3.2002
Harry sedel na tribúne spolu s Ginny a s napätím očakával začiatok stretnutia svojho tímu. Zákaz neprestal platiť ani po tom, ako sa v piatok cítil fit a dokonca sa nanútil na zápas. Tréner dostal varovanie od asociácie, čiže od trénera reprezentácie, že má svoju najväčšiu hviezdu, presne podľa lekárskeho nariadenia, šetriť a na zápas ho nepostaviť.
Skutočne sa už cítil dobre. Od zajtra začne príprava pred zápasom s Írskom a oni budú trénovať na nových Nimbusoch MS02. Dnešný duel by v pohode zvládol. Aspoň taký mal sám zo seba pocit. Ibaže on v tejto hre nie je hlavný šéf a musí sa podriaďovať takzvaným vyšším záujmom a tým je stopercentný zdravotný stav pri nadchádzajúcom, prestížnom zápase.
Díval sa na zápas s rukou vloženou do tej Ginninej. Kanóny mali šancu vyhrať. Katapulty sa v tomto roku držali okolo desiateho miesta a jeho spoluhráči mali na to, aby zápas dotiahli do víťazného konca. Ron znova exceloval, zneškodnil tri akcie Katapultov, než sa podarilo ich tímu prvý raz skórovať po prečíslení. To už ale Kanóny strelili štyri góly. Málokedy sa stalo, že by boli vo vedení a povzbudilo ich to. Zlepšili sa v posledných týždňoch dosť výrazne.
Preto sa skôr zameral na dianie sa vo výškach, kde lietal jeho náhradník, Edward Donovan. Do jeho príchodu bol jednotkou a lietať vedel, to mu bolo jasné. Spoločne trénovali a on sa snažil podsunúť mu pár zlepšovákov. Bol to dobrý chlap a Harry mu veľmi držal palce.
Zápas trval niečo cez dve hodiny, Kanóny vyhrávali 160:90, keď sa spustila stíhacia akcia. Harry sa postavil a nervózne prešľapoval dívajúc sa na Eda, ktorý naháňal strelu so stíhačom Katapultov v závese. Všimol si, že použil jednu z jeho kľučiek. Držal si mierny náskok a Harry stískal päste, v duchu ho súriac a povzbudzujúc. Vyšlo to. Kanóny vyhrali 310:90 a udržali si tretie miesto, pretože Draci, deň predtým, svoj zápas vyhrali len s odratými ušami. Dokonca trocha stiahli náskok Netopierov. A keďže aj Harpye deň predtým vyhrali, Harry šiel do Strely s dobrým pocitom.
——
„Mám z vás radosť. Vážne, vážne veľkú,“ prisadol si k nim, do boxu, mierne pripitý Ron a usmieval sa, ako slniečko na hnoji. Harry si držal Ginny pri sebe a tým podporoval teóriu, že sa opäť dali dohromady.
„Sme radi, že si rád,“ zaškľabil sa naňho Harry a priťukol si s ním.
„Prosím, neprežeň to zase,“ upozornila ho Ginny a snažila sa ho odtisnúť, keď sa on snažil vlepiť jej bozk.
„Mám na to právo, nie? Kanóny ukázali, že ak chcú, tak dokážu zahrať aj bez Harryho. Ale oveľa väčšiu radosť mám z vás dvoch,“ díval sa na nich stále s tým svojím pripitým úsmevom. „Vedel som to od začiatku, že to budeš ty, kto mojej sestre pomôže, brácho,“ po úsmeve ani pamiatky. Povedal to absolútne vážne. „Na vás dvoch!“ zakričal znova a nútil ich si vypiť. Harry sa tomu smial, mal rovnakú radosť, ako jeho spoluhráči, ale bol na rozdiel od nich celkom triezvy.
„Počuj, braček,“ spustila Ginny lišiacky. „Teraz, keď si v takej družnej nálade, nemohol by si mi niečo prezradiť?“ spýtala sa nevinne. Harry spozornel.
„Čo ako?“ s ťažkosťami ju zameral.
„S kým chodíš?“ vypálila rýchlo dúfajúc, že nestihne zauvažovať a rovnako rýchlo vypáli meno.
„Ja?“ povytiahol obočie. A zasmial sa. Smial sa a vyzeral, že tak skoro neskoční. Ginny pozrela zarazene na Harryho, ten len mykol plecami.
„Áno, ty,“ zamračila sa. „Ostatné partnerky svojich bratov poznám, len ty si pre mňa záhada.“
„Ver mi, Ginny, že by sa ti to nepáčilo ani náhodou,“ vyprskol pomedzi smiechy. To už ani Harry nechápal, čo sa deje.
„Mne? Prečo by sa mi to nepáčilo? Jedine, že by si chodil s Harrym,“ zaškľabila sa. Harry sa rozkašľal.
„Nie je až taký fešák,“ Ron si ho znechutene prezeral. „Nepáčilo by sa ti to, pretože by si mi vyčítala hromadu vecí. Preto som bol ticho. A preto sme sa tak aj dohodli.“
„Čo by som ti vyčítala? Mne je predsa jedno, s kým chodíš. Aj opicu by som ti tolerovala, keby bola ona s tebou šťastná,“ zaksichtila sa. Harry sa zachechtal.
„Opicu… hovno,“ mračil sa a nalial si znova z fľaše, ktorú si uniesol od svojho stola. A bez opýtania nalieval aj im. „Je to dievča, vieš? Veľmi pekné a veľmi inteligentné a má všetko, čo živé dievča má mať,“ brbotal.
„Si si istý, že je inteligentná?“ rýpla si do brata. Harry ju mierne kopol pod stolom. Nemusela by to až tak preháňať.
„Určite áno, vieš? V opačnom prípade by nemohla robiť…“ zarazil sa. Uprene sa díval na sestru. Skoro vyletela z kože, aká bola zvedavá. Potom pozrel zúfalo na Harryho a hľadal uňho pomoc. „Ale je to aj tak jedno, pretože by sa to aj tak raz prevalilo, nie? Mamička nás učila, že lož má krátke nohy a keď budeme klamať, vypomstí sa nám to. Hoci… my nerobíme nič iné, len klameme, nie?“ pozrel na Ginny.
„K veci,“ prevrátila oči. „S kým chodíš?“
„Pch,“ zagánil. „S bývalou tvojho dobrého kamaráta. Vlastne sa s ním kvôli mne rozišla. A ja som to nechcel, ale vieš, aká dokáže byť láska, nie? Budeš mi vyčítať, že ich vzťah, na ktorom si si tak zakladala, že som rozbil…“ bľabotal pripito. Ginny sa rozjasnilo a Harrymu to tiež začalo dávať zmysel.
„Ty chodíš s Lunou?“ vytreštila oči.
„Áno, už polroka,“ prikývol a upil si. „Zmenila sa od školy, veľmi sa zmenila a ja som sa zamiloval,“ mykol plecami.
„Luna sa rozišla s Nevillom kvôli tebe?“ vyletela. Ron krátko prikývol.
„A vidíš ako sa rozčuľuješ? Preto som ti to nepovedal a ani Harrymu, pretože by ti to určite prezradil,“ štiklo sa mu. „Zamilovali sme sa do seba, Ginny. Tak to pochop,“ díval sa na rozčúlenú sestru. „Neville je už predsa dospelý, nepotrebuje tvoju opateru. To, že bol do teba zbláznený a ty si ho nechcela ešte neznamená, že sa nutne musíš starať o to, aby sexuálne nestrádal…“
„Ty panghart!“ štekla po ňom a vylepila mu. Takou silou, až sa sklátil zo stoličky na zem.
„Ginny! Preskočilo ti?“ zasyčal na zemi.
„Ginn!“ zakričal aj Harry, pretože sa rozdupotala preč z podniku.
„Harry…“ pípol zo zeme.
„Mal by si ísť spať, Ron,“ poradil mu Harry a mávol na Boba Browna. „Postaraj sa o svojho kapitána, prosím.“
A ponáhľal sa, aby dohonil Ginny. Vybehol pred podnik a našiel ju nervózne pochodujúc popri vedľajšej budove.
„Ginny…“
„Neznášam ho,“ zavrčala naštvane. „Smrad jeden hnusný…“
„No tak, upokoj sa,“ pritiahol si ju do náručia a pokúsil sa ju upokojiť. Okoloidúci na nich zvedavo pokukovali. „Poďme sa prejsť, dobre?“ navrhol a viedol ju preč. Oprela sa oňho. Videl v jej očiach slzy. „Čo ťa tak rozčúlilo?“ opatrne sa spýtal.
„To, že má vlastne pravdu,“ zafunela. „Neville bol do mňa zamilovaný odjakživa. Pravidelne mi vyznával lásku a ja som ho odmietala. Mala som ho rada, ale len ako kamaráta. Pomáhal mi vo všetkom a vždy som sa naňho mohla spoľahnúť. Až som mala niekedy pocit, že ho zneužívam. A potom prišiel John a on ma neprestával milovať. Cítila som sa vinne, pretože si nikdy s nikým nič nezačal. Akoby čakal na niečo… na to, či sa s Johnom rozídem, či napokon nedostane šancu. A ja som sa cítila ešte mizernejšie. Dala som ich dohromady. Stálo ma to veľa úsilia, ale napokon sa mi to podarilo. A oni boli šťastní, vyzerali tak. A potom príde on, ten, ktorý si pred babou nikdy nedokázal udržať nohavice hore a zničí všetko, čo som vybudovala,“ vysypala zo seba na asi tri nádychy. „Nenávidím ho.“
„Ginn, ale na vzťah sú potrební dvaja. A chodia spolu už polroka. To nie je len pobláznenie.“
„Veď vravím, že má pravdu,“ vrkla nespokojne. „Ich vzťah som vytvorila len preto, aby som upokojila svoje svedomie.“
„Teba ale nemá prečo trápiť tvoje svedomie. Nie je tvoja chyba, že ťa Neville miloval a nechcel si vysvetliť, že je pre teba len kamarát.“
„Ja to viem, Harry. Lenže sa aj tak cítim vinná,“ zamračila sa.
„Neville naposledy nevyzeral, že by bol nešťastný. Čo ty vieš? Možno má priateľku.“
„On? Neverím,“ zavrtela hlavou.
„Povedal som mu, že si s ním zájdem na pivo, keď ma prepúšťal z nemocnice. Ak sa mi podarí v budúcom týždni niečo zorganizovať, tak to spravím. A skúsim niečo vyzistiť, súhlasíš?“ spýtal sa. Len prikývla.
4.3.2002 – 8.3.2002
Celý týždeň mali prebiehať oveľa intenzívnejšie reprezentačné tréningy pred prestížnym zápasom s majstrami sveta a momentálne bezkonkurenčne najlepším tímom na svete, s Írskom.
Keďže boli na svete nové sady metiel Nimbusov MS02, hráči a tréneri sa sústredili najmä na zvyknutie si na ne a hráči si ich upravovali tak, aby im čo najlepšie sedeli. Boli skutočne úžasné, ako s potešením skonštatoval Harry. S týmito metlami môžu v pokoji udržať s Írmi tempo a ktovie, možno dokážu prekvapiť.
Najmä po tom, ako sa celkom logicky zjavili články, že nadchádzajúci zápas bude najväčšou skúškou pre tím Anglicka. Uvidí sa, či vôbec majú nejakú šancu uspieť na majstrovstvách sveta. Uvidí sa, či stratégia trénerského dua môže priniesť ovocie. Na predchádzajúce majstrovstvá sveta šli Angličania s tým, že pre nich bude úspech dostať sa zo skupiny. Nedostali sa z nej. Tentoraz má tím Anglicka určite vyššie ambície.
Tréneri boli preto ešte tvrdší a tréningy dlhšie a po nich boli hráči totálne vyžmýkaní. Vďaka za matkin elixír, po ktorom musel siahnuť aj Harry. Ginny ho používala pravidelne. Nemala energiu na nič, len sa zúčastniť vyčerpávajúceho tréningu, večer sa naložiť do vane a do rána pozbierať sily. Harry by za to najradšej otca prizabil.
On mal stále dosť síl na to, aby podnikol pátraciu akciu za zistením citov Nevilla Longbottoma, ako sľúbil Ginny. Samozrejme s ním viedol normálnu diskusiu a popri reči zistil, že sa Neville zrejme z toho dlhoročného pobláznenia vyliečil. Vyzradil mu, že sa mu rysuje vzťah s nejakou ich spolužiačkou z Rokfortu. Susan Bonesová sa volá. Zrejme si uvedomil, keď videl Ginny vedľa Harryho, že skutočne nebude mať nikdy šancu a rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Konečne. Ginny to upokojilo, aj keď sa vyjadrila, že si teda vážne mohol vyhliadnuť niekoho iného. Susan bola podľa nej totálna krava.
A napokon sa to urovnalo aj medzi ňou a jej bratom, ktorý bol znova zavolaný do reprezentácia ako náhradník Woodovi. Chodil sa ňou tak dlho, až sa preospravedlňoval k odpusteniu. Luna podľa jeho vyjadrenia s Nevillom chodila… skutočne len kvôli ľútosti. Mala ho rada, rovnako ako Ginny, ibaže skôr tiež ako kamaráta. V škole a po škole sa jej každý vyhýbal a preto privítala vzťah s Nevillom, ktorý zase nebol až taký zlý, ako by to mohlo vyzerať. Neville bol citlivý a dobrý, vnímavý a nie úplne najhorší milenec. Ale nebolo to to pravé, ako si uvedomila, keď sa stretla po rokoch s Ronom. Tam objavila iskru, ktorá ju prinútila opustiť Nevilla.
Všetko vyzeralo byť napokon fajn. Nikto netrpel a všetci vyzerali byť šťastní. A zápas s Írskom sa blížil závratnou rýchlosťou…
Zápas Írsko – Anglicko, Dublin, 9.3.2002
Na zápas nastupovali v úlohe absolútneho outsidera. Hoci mali nové metly, stále sa s nimi len zžívali, učili sa ich poznávať a ovládať. Ešte v piatok mali odrážači problémy s udržaním rovnováhy pri prudkom pribrzdení. Ginny a ostatní triafači mali problémy odhadnúť, akou rýchlosťou letia letci a kam smerovať prihrávku. Harry mal problémy ovládať prudké zmeny smeru a rovnako aj pribrzdenia. Nový Nimbus bol veľmi citlivý na ovládanie. Výborný, rýchly a úžasný, ale mimoriadne citlivý. Bude potrebných ešte veľa tréningov, kým si naňho navyknú.
Napriek tomu vstupovali do zápasu s pevným odhodlaním vyvrátiť tvrdenie, že anglický metlobal stojí za starú belu. James postavil to najlepšie a jeho hráči sa pustili do súperov s vervou. Nebola to jednostranná záležitosť Írska, ako sa vo všeobecnosti predpokladalo. Íri si síce už od prvých minút vybudovali náskok, ale Angličania dokázali takmer vždy odpovedať a skóre sa nijako dramaticky nenavyšovalo.
A keby boli anglickí triafači s metlami zžitejší, bolo by skóre ešte vyrovnanejšie. To museli vidieť všetci, nielen odborníci. Aj obyčajnému laikovi muselo byť jasné, že anglický tím drží krok a držal by ho ešte výraznejšie. Po takmer troch hodinách prehrávali len 220:150.
Írski fanúšikovia neboli spokojní, čakali prevalcovanie Angličanov na všetkých postoch. A oni mali problém už pri založení útokov. Triafači im to kazili a odrážači boli ešte lepší, nehovoriac o Woodovi, ktorí exceloval a James váhal s prestriedaním. Nie, že by Ronovi neveril, ale Oliver bol dnes vo výnimočnej forme.
Zraky všetkých sa čoraz častejšie upierali nahor, kde prelietavali stíhači číhajúci na možnosť ukončenia zápasu. Strela dnes akoby trucovala a Harry bol už aj na striedačke a hore to skúsil Leo Corkin. Počas jeho sedenia na lavičke sa skóre menilo niekoľkokrát, Íri si držali vedenie, 260:170. A majstri sveta začali byť nervózni, čo vyhovovali outsiderom, ktorým možno tiež dochádzali sily, stále však mali pevné odhodlanie vytrvať.
Minimálne do doby, kedy oddýchnutý Harry nezbadal strelu. Bola však ďalej, než by mu vyhovovalo. Rozletel sa k nej dúfajúc, že zlomok sekundy, než zareaguje aj Ír, bude stačiť k tomu, aby vyrovnal rozdiel. Ibaže Ír bol vynikajúcim stíhačom a reagoval až príliš flexibilne.
V jednej chvíli vyrovnali svoje metly a Ír len teraz zbadal, za čím sa rozletel Harry. Jednoducho ho videl, kam letí a rozletel sa tým smerom aj on bez toho, aby tušil dôvod. A keď to zbadal, ich telá boli tesne vedľa seba. Na Nimbus čakal test výkonnosti. Zistí sa, či je schopný držať krok s írskym superrýchlym Tornádom.
Harry zistil, že má Nimbus o niečo navrch. Bol celkom zjavne o čosi rýchlejší. Ibaže to, čo by získal rýchlosťou, vzápätí strácal pri manévroch. Nebol na metlu zvyknutý a Írovi to stačilo k tomu, aby sa ho držal ako kliešť. Bol to vyrovnaný boj. Ír sa nenechal oklamať, bol skúseným a špičkovým stíhačom. Nie nadarmo sa stal ikonou svetového stíhačstva. Každý sa mu chcel podobať.
To však bolo Harrymu srdečne jedno. Bol o čosi vyšší, než Ír, mal dlhšie ruky a na to jediné sa pri tejto vyrovnanosti mohol spoliehať. A tiež na svoj šiesty zmysel pri výbere strán. Tentoraz sa nepripleští na tribúne, strela letela priamo cez stred štadióna.
Všetci už niekoľko minút stíchnuto sledovali boj v povetrí. Vrátane hráčov. Videli, ako sa začali naťahovať za loptičkou. Na metlách ležali, nohy vystreté za sebou, aby zabránili maximálnemu odporu vetra. Pri priamom lete sa ukázala sila Nimbusu. Hoci bol Harry vyšší a ťažší, mal dlhšiu ruku a rýchlejšiu metlu.
Anglicko sa postaralo o riadny šok, keď po štyroch hodinách a osemnástich minútach porazilo majstrov sveta 320:260.
Byt Harryho Pottera, Londýn, 10.3.2002
Angličania šokovali svet!
Včera sa uskutočnilo medzinárodné stretnutie v metlobale medzi úradujúcimi majstrami sveta, Írmi a odpisovaným Angličanmi. Na domácej pôjde, či skôr v domácom vzduchu, si nedokázali Íri poradiť s doteraz slabučkými Angličanmi.
A nešlo len o náhodu, ako by sa poniektorí mohli domnievať. Íri neboli z formy, hrali najlepšie, ako dokázali, ale Angličania nemienili predať svoju kožu zadarmo. Nové metly, na ktorých sa predstavili a ktoré ešte neovládajú tak, ako by im vyhovovalo, spôsobili, že dokázali udržať s domácimi celkom slušne krok.
Íri si nevybudovali očakávaný náskok a nedohrali pokojne zápas. Ani náhodou. Odrážači Anglicka boli vynikajúci a Oliver Wood v obručiach čaroval. Triafači kazili súperom akcie a sami predvádzali oku lahodiace nálety na prekvapených Írov.
Naši hráči predviedli skvelú hru a ukázali, že na majstrovstvá sveta nepôjdu len doplniť predpísaný počet účastníkov. Dokázali nám, že konečne, po takmer šesťdesiatich rokoch, má tím Anglicka šancu uhrať vynikajúci výsledok.
O víťazstve Anglicka rozhodol Harry „Hawk“ Potter, ktorý v priamom a nádhernom súboji porazil svetovú hviezdu, Aidana Hobana. Kto je teraz lepší?
Anglicko ďakuje všetkým našim hráčom, ktorí podali vynikajúci výkon. Vrátane trénerského dua a realizačného tímu. Ďakuje za to, že sa anglický metlobal celkom jasne vyhrabal z dna a že je po včerajšku konečne sa na čo tešiť. Na MS s Hawkom, Oliverom, Marcusom a Ginny – bez nich si už Anglicko nevie svoj tím predstaviť!
športový redaktor Colin Creewey
„Je milý,“ usmial sa Harry na Nedeľného Proroka, ktorého mu priniesla poštová sova. Už včera vypukol ošiaľ po víťazstve. Pri londýnskom štadióne, kde viedli tréningy a od neho sa aj preniesli do Írska a zase späť, na nich čakali novinári a fanúšikovia a zasypali ich otázkami a slovami chvály. James bol spokojnejší, než kedy ho Harry mohol zažiť. Ani víťazstvá a trofeje s Diablami ho nepotešili tak, ako víťazstvo reprezentácie. Krotil nadšené ohlasy, ktoré ich pasovali za nových majstrov sveta. Bol to len jeden zápas, ktorý síce hrali poctivo a dobre, ale ktorý nemôže byť smerodajný.
„Vždy bol fajn,“ spokojne sa pomrvila v jeho náručí, ležiac prakticky na ňom s nosom pichnutým v novinách.
„A spravil nám fajn reklamu,“ zaškľabil sa. „Po tomto nás otec doma nechať nebude môcť, pretože ho fanúšikovia ušliapu.“
„Celkom zaslúženú reklamu,“ prikývla. „Oliver bol úžasný a ty tiež,“ usmiala sa. „A ja som dala desať gólov zo sedemnástich,“ hrdo vystrčila bradu.
„Hrala si skvele, čo som mal možnosť vidieť,“ súhlasil s ňou. „A keď si zvykneme na Nimbuse, tak budeme hrať ešte lepšie a snáď sa podarí uhrať dobrý výsledok.“
„Nekoketuješ s myšlienkou, že by sme turnaj vyhrali?“ zdvihla k nemu hlavu.
„Ale to vieš, že áno. Bez toho by sme tam nemuseli ani ísť. Nahlas ale radšej hovoriť nebudem nič.“
„Správne. Mlčme. A snime,“ uškrnula sa. „Majsterka sveta Ginevra Molly Weasleyová. Po tom by už možno aj Percival precitol.“
„Neprecitol,“ zavrtel hlavou. Usmieval sa však. Rozhodne to znelo skvele. Rovnako skvele, ako majster sveta Potter.
„Máš pravdu. Tomu by sa páčilo jedine… ženuška Ginny, s tromi deťmi motajúcimi sa pod nohami, ďalším v jednej ruke, v zástere a voľnou rukou miešajúc polievku, zatiaľ čo sa jej za chrbtom na šnúre sušia manželove spodky,“ uchechtla sa.
„Tak nejako,“ prikývol. „Kašľať na Percyho. Už teraz si hviezda, fanúšikovia ťa zbožňujú a na šampionát pôjdeš určite. No a majsterka sveta, to už by bol len bonbónik,“ vtisol jej bozk na pery. Zdvihla sa na rukách a vypýtala si viac.
„Som šťastná,“ prezradili po chvíli nežností. „Celý týždeň bolo peklo a včera to bolo náročné. Ale vyšlo to. Pre Merlina, vyhrali sme nad Írskom!“ nadšene vyhŕkla, akoby si to uvedomila len teraz. „Dúfam, že ma Moranová videla.“
„Sedela na tribúne ako šéfka metlobalovej asociácie,“ uchechtol sa. „Aj keď si maličká, tvojich desať gólov jej rozhodne uniknúť nemohlo.“
„Dobre. Ale ja by som chcela, aby vedela, že je mojím vzorom.“
„Pred turnajom nás budú spovedať novinári. Ak to nevedia, môžeš sa zmieniť. A ona už teraz musí byť zvedavá… určite si to prečíta.“
„To dúfam,“ prikývla so zamysleným úsmevom.
„No a ako šéfka bude určite na MS. A ako šéfka bude určite odovzdávať pohár a medaily… a potriasať si rukou s víťazmi. Tak nech ťa to motivuje,“ neprestával sa usmievať. Pozrela sa naňho.
„Staneme sa spolu majstrami sveta, Harry?“ vážne sa spýtala.
„Neviem, ale rozhodne pre to spravíme všetko,“ odvetil rovnako vážne.
„Nemusí to byť len sen, môže sa to stať skutočnosťou.“
„Môže…“ hlesol a pobozkal ju. A ona mu bozky opätovala.
Bolo jasné, že k tomu raz bude musieť prísť. A prečo nie dnes, keď boli obaja stále v eufórii po výhre. Privinul si ju k sebe tesnejšie. Napoly ležal na pohovke a ona spočívala na ňom. Doteraz sa zamerali len na bozkávanie a objímanie. Nič viac skúšať nechcela. Nebolo ťažké vydržať. Keď boli spolu predtým než si uvedomila svoje city, neznášala ho, nepriťahoval ju. Teraz boli spolu sotva dva týždne. A minulý týždeň mali energiu len na to, aby prežili Jamesov dril.
Možno by sa dalo ešte vydržať, ale ani jeden z nich nevedel, na čo by bolo potrebné čakať. Raz sa aj tak budú spolu milovať, tak prečo sa k tomu neodhodlať teraz. Veril, že nad kliatbou vyhrali. A ona dúfala, že keď sa jej podarilo pri Harrym zabudnúť na nenávisť, že svoju traumu prekonala. A ak by ho náhodou znenávidela znova, mala istotu, že on sa nevzdá ani potom.
„Miluj sa so mnou, Harry,“ hlesla. Jej vzrušenie rástlo až príliš rýchlo. A jeho tiež, ako cítila. „Ak by… ak náhodou znova…“
„Nič sa nestane, uvidíš,“ ubezpečoval ju.
„Ale ak náhodou áno…“ dívala sa naňho pohľadom, v ktorom sa miesili v rovnakej miere ako obavy, tak i túžba.
„Miluješ ma, milovala si ma a budeš ma milovať. Budem to vedieť,“ šepol a pritisol si svoje pery k jej…