Ministerstvo mágie, Londýn, 4.1.2002
Okamžite začala hľadať a zbierať stratenú sebakontrolu. Ale aspoň polapila dych a potlačila nevoľnosť. A hlavne sa postavila rovno a hrdo. Pohľad, ktorý mu venovala, by však zmrazil aj plameň.
„Ďakujem,“ sykla po spamätaní sa zo šoku. Nevoľnosť zmizla, nechuť ostala. Harry považoval za úspech už len to, že sa neotočila, či neušla, nebodaj nezvracala. Ale jej výraz ho rovnako bezpečne zabíjal, ako by to spravil otvorený prejav nevraživosti.
„Myslím to vážne,“ pokračoval schválne bez úsmevu a absolútne vážne. „Si pôvabná a…“
„Sprav mi láskavosť…“ nedohovorila, pretože bola prerušená.
„Slečna Weasleyová, pán Potter,“ oslovil ich milo pán v stredných rokoch, ktorý k nim podišiel „Dovoľte mi predstaviť sa. Volám sa Gilbert Holmes a som organizátorom tejto spoločenskej udalosti,“ usmieval sa na oboch. Ginny k nemu vďačne obrátila pozornosť. „Slečna Weasleyová, ste prekrásna,“ pochválil ju so širokým úsmevom. „A vy, pán Potter, ste mimoriadne elegantný,“ pokračoval v zaliečaní. „Som potešený, že vás môžem spoznať osobne.“
„Ďakujem,“ povedali obaja naraz. Holmes sa zahihňal na ich súlade.
„Poďte so mnou, najprv vás predstavím ministrovi osobne a potom aj šéfovi Odboru pre čarodejnícke hry, ak ho ešte nepoznáte…“
Holmes švitoril ďalej a oni ho nasledovali do obrovskej miestnosti s veľkým množstvom okrúhlych stolov. Harry ju po očku sledoval. Bola neskutočne krásna a on po nej túžil rovnako, ako pred viac ako mesiacom.
Predstavili ho Ministrovi mágie a tiež priamemu nadriadenému jeho otca. Zdvorile si s oboma pánmi potriasol rukou, prehodil pár formálnych viet, vypočul chválu na svoju adresu a pritom sa snažil udržať na tvári úsmev. Znova si začal pripomínať, že musí byť takým, ako predtým. Ak ju chce nejakým záhadným spôsobom prinútiť, aby sa do neho znova zamilovala, skrúšeným a zbitým výrazom sa mu to nepodarí nikdy.
„Mohli nám tie ceny poslať do Ohnivej a nemuseli sme sa zúčastniť tejto trapárne,“ posťažoval si hlas vedľa neho. S údivom pozrel do vyškľabenej Ronovej tváre.
„Čo ty tu… počkaj,“ uchechtol sa, keď strávil prvotný šok. „Kanóny predsa len preskočili Harpye a ty si prišiel vyzdvihnúť cenu,“ pochopil to.
„Cenu za najlepšieho strážcu som si sotva prišiel vyzdvihnúť,“ prikývol a schmatol z levitujúcej sa tácky dva poháre šampanského. „Tréner sa vyjadril, že ho hovadiny nezaujímajú… a tak sem vyslal mňa, ako kapitána a Danu, ako svoju asistentku,“ ukázal hlavou na dámu len pár metrov od nich, ktorá práve diskutovala s Regulusom. Vzal si od Rona šampanské.
„Prečo ste mi to nepovedali?“ zamračil sa na priateľa.
„A prečo ťa neprekvapiť?“ povytiahol obočie. „Nikomu sme to nepovedali, všetky tímy mohli len špekulovať, ktože to vyhral, ak nie oni. Tak a sme tu teraz my, aby sme svetu ukázali, že Kanóny sú najlepším tímom,“ hrdo sa zazubil. „Na Kanóny,“ predniesol prípitok a štrngol si s Harrym. Absolútne mu neprekážalo vypiť pohár do dna po tomto prípitku.
„Aj tak, tá cena sa mohla pokojne volať Cenou za najšokujúcejší tím,“ nedalo mu.
„To tiež, správne,“ neodporoval ryšavý muž. „Čo Ginny?“ potichu sa spýtal dívajúc sa na svoju sestru, ktorú stále obletoval vedúci čarodejníckych hier so svojím asistentom, Seamusom. A ďalší pracovníci ministerstva, či prípadní investori, ktorí dostali pozvánku na ples.
„Nič. Zabila ma pohľadom a chcela požiadať, aby som ju nechal na pokoji. Ale nezvracala, neutiekla a ustála to,“ tiež sa na ňu díval.
„Je krásna, čo?“ Ron sa pousmial. Bol na ňu neskutočne hrdý.
„Je úžasná,“ potichu privolil. „Bol by som rád, keby sa na mňa usmiala rovnako, ako na všetkých tých šašov okolo,“ zamračil sa. S dosť citeľným záchvevom žiarlivosti. Striedali sa pri nej všetci prítomní muži, aby jej venovali pár pochvál a ktorí sa zjavne snažili votrieť do jej priazne.
„Je to hviezda a ty nežiarli,“ priateľsky ho tresol po ramene. „Ani jeden z nich nemá šancu. Sú príliš známi. A to je tvoja výhoda oproti ostatným.“
„Áno, možno,“ neprestával sa mračiť.
„Tak čo, oddávate sa popularite?“ Oboch ich objal okolo ramien Sirius. „Hm, Hawk, neskutočne ti to sekne,“ okate si ho prezeral. „Keby som bol ženou… neodolal by som ti,“ zaceril sa. Ron sa rozchechtal.
„Len som si dal smoking.“
„Iste, to je chválitebné. A ten motýlik, uhm…“ zastonal. Ron vyprskol nanovo.
„Prestaň, Padfoot. Nemám náladu na vtipy,“ dotknuto sa ohradil.
„Tvoja chyba. Keby si nespravil tú kardinálnu chybu a nerozišiel sa s Nádhernou, tak by s tebou možno bola zábava. Apropo, idem sa s ňou pozdraviť. Vždy bola nádherná, ale dnes je jej krása takmer nadpozemská. Nemyslíš?“ tresol ho silne po chrbte, akoby ho snáď chcel z toho šialenstva, ktorého sa mal dopustiť, zobudiť. Na odpoveď nečakal. Harry sa díval, ako pristúpil k Ginny, niečo jej vravel a pobozkal jej ruku. Potichu sa hihňala.
„No, má pravdu… svojím spôsobom,“ mykol plecami Ron. Harry naňho vyčítavo pozrel. „Viem, že to nie je tvoja chyba. Nedívaj sa na mňa takto. Preto vravím, že má pravdu svojím spôsobom.“
Ginny stojaca obďaleč statočne trpela všetkých hostí, ktorí sa k nej chceli priblížiť a rôznymi lichôtkami sa votrieť do jej priazne. Cítila jeho pohľad na sebe. Nepríjemne si ho uvedomovala skoro stále. Musí vyhrať nad tou nechuťou. Keby tu nebolo toľko ľudí, zrejme by bežala niekde do súkromia a tam… možno by nezvracala, ale pokojnou by prestala byť v okamihu.
Keď k nej pristúpil Sirius so svojimi typickými zvádzajúcimi výpadmi, uľavilo sa jej. Nevyčíta jej rozchod s jeho krstným synom. Dokonca sa jej podarilo úprimne zasmiať a to bolo niečo, čo už dlho nedokázala.
„Gratulujem k víťazstvu, Ginny.“ Prerušil ich vzájomné doberanie vážny hlas. Stál pred ňou hlavný tréner reprezentácie spolu s manželkou a ona mala zrazu pocit, že ju jej nohy nedokážu uniesť. Cítila, ako červenie. Zradné weasleyovské pýrenie ju v tej chvíli zapredalo a prezrádzalo. „Rozhodne je cena udelená zaslúžene,“ mierne sa pousmial a stisol jej ruku.
„Ďakujem,“ šepla a okamžite hľadela na Lily, na ktorej hľadala známky výčitiek, hnevu alebo nechuti.
„To určite. Okrem takmer rozprávkového vzhľadu Nádhernej, ktoré mohlo ovplyvniť hlasovanie verejnosti, vie ona aj dosť obstojne lietať, však?“ zazubil sa Sirius.
„Ty sa rozumieš metlobalu asi ako Snape, tak nevynášaj závery,“ priateľsky ho upozornil James neprestávajúc svojím pohľadom skúmať Ginny.
„Si skutočne nádherná,“ Lily sa na ňu usmiala. Smutným úsmevom, ako okamžite zhodnotila. Avšak bez nevraživosti, ktorú predpokladala. Lily ju jemne objala a vtisla jej bozk na líce. „Gratulujem k víťazstvu,“ pokračovala nepúšťajúc ju. „Nerozumiem tomu síce, ale James vraví, že nikto iný tú cenu nemohol vyhrať.“
„Ja…“ Netušila, čo povedať, ako sa správať, ako zareagovať. Jej pohľad automaticky zalietol do miest, odkiaľ ho cítila. Díval sa na tú scénu pozorne a zamyslene, so slabým úsmevom na perách. Jej brat stál vedľa neho a tiež ich pozoroval. Ako je možné, že ju neznenávideli, neodsúdili, keď ich synovi celkom jasne ublížila? James ju len pozorne sledoval. Lilyn smútok bol síce takmer až hmatateľný, ale ona čakala niečo horšie.
„Môj syn je hlupák, keď sa s tebou rozišiel,“ do reality ju vtrhol Lilyn hlas. Znova na ňu prestrašene pozrela. „Nikdy sme sa nestarali do jeho vzťahov, ani sme sa nepokúšali riadiť jeho život. Je to jeho rozhodnutie a že spravil somarinu… to sme mu aj povedali. To ale nič nemení na fakte, že ťa máme stále radi, Ginny,“ jemne jej dohovárala.
„To je pravda, Nádherná,“ pritakal Sirius. „Hawk spravil vo svojom živote celú radu hlúpostí a že boli niektoré astronomické, ale touto ich všetky strčil do vrecka.“
A ona sa na nich dívala nechápajúc, čo sa to vlastne deje a snažiac sa to pochopiť. Vzal vinu na seba. Tvrdil im, že to bol on, kto to ukončil. Nič neprezradil, nedopustil ich vzájomné odcudzenie. Cítila, ako sa jej do očí tlačia slzy. Boli to však slzy hnevu. Bola naňho naštvaná. Prečo sa hrá na samaritána? Prečo ju nezadupal do zeme, nepovedal pravdu svojim rodičom? Prečo sa nesťažoval? Pretože ťa stále miluje… vravel jej vnútorný hlas. A to bolo zrejme ešte horšie, než keby ju znenávidel.
„Ďakujem, ale bola som to ja, kto to ukončil,“ vypustila so stiahnutým obočím. „Myslím, že by ste to mali vedieť,“ dodala už odvážnejšie.
„Áno, to vieme,“ prikývla Lily, čím ju znova šokovala. „Harry nám povedal, že si chcela rozchod a on súhlasil. Do podrobností nezachádzal, nech sme sa akokoľvek snažili niečoho konkrétneho dopátrať. A myslím si, že je hlupák, pretože nemal rezignovať a mal o teba bojovať. To je aspoň môj názor na celú záležitosť.“
„Súhlasím,“ prikývol aj James. „Ale ako sme už povedali, je to jeho život a tvoj život a vaše rozhodnutie. Nám neostáva nič iné, len to rešpektovať.“
„Na našom vzťahu k tebe to ale nič nemení,“ usmial sa na ňu Sirius.
„Dobre teda,“ zmierlivo mykla plecami. Predsa len povedal aspoň trocha pravdy. „To som rada, vážne,“ napokon sa jej podarilo trocha pousmiať. Hoci tomu stále nechápala. Keby sa tu objavila jej matka alebo niektorí z jej ostatných bratov, zrejme by ho chytili pod krk a pevne zvierali. A jeho rodičia sa neprestávali správať priateľsky. Neprestali ju mať radi, hoci bolo do očí bijúce, že ich syn šťastný nie je. Aký môže byť syn, ktorý má takýchto rodičov?
Nepatrne sa otriasla pri myšlienke naňho. To už k nim ale prichádzal organizátor, aby ich pousádzal na ich miesta. Manželia Potterovci od nej odišli a Sirius sa pridal ku Gwen, ktorá mu robila partnerku na plese. Slabo sa uškrnula. Ešte stále boli spolu, čo dávalo istú nádej, že by sa Sirius mohol už konečne udomácniť. Hoci Gwen nebola zrovna osoba, ktorá by sa chystala postaviť sa doma za sporák. Uškrnula sa ešte viac.
„Ahoj, sestrička,“ jemne ju oslovil Ron a pobozkal ju na líce. Metlobalisti si mali sadnúť spoločne k stolu, čo sa jej síce nepáčilo, ale čo musela nutne stráviť. A organizátor ich už zháňal dohromady. „Vyzeráš dobre.“
„Tiež ti ten smoking sluší,“ usmiala sa na brata a nechala sa pobozkať. „Takže Kanóny sú najlepším tímom?“ uchechtla sa. „Tak to je fakt vtipné.“
„Naopak, je to vážne,“ vyriekol a nedovolil Marcusovi Greenovi, aby si sadol na stoličku, vedľa ktorej chcel gentlemansky usadiť svoju sestru. Tá mala byť určená Harrymu, ktorý ešte v rýchlosti niečo riešil so svojím otcom. „Rozhodovala široká verejnosť. Chceš tvrdiť, že je smiešna?“ Stále vlastným telom chránil stoličku pred Oliverom Woodom, asistentkou trénera Kanónov Danou Perkinsovou a aj Brunom Shortom, ktorý si prevezme cenu za najlepšieho triafača miesto Ginny. Ten sa ale nehrnul k tomu, aby si sadol vedľa Harpye. Ako sa zdalo, verejnosť nebola až taká zaslepená, aby ho odsúdila len pre to, že to bol Drak. Ako náhradník na poste stredného triafača by bol vyhovujúci.
„To nie, to len Kanóny sú smiešne,“ odfrkla si. Oliver sa zahihňal, Dana na ňu pozrela predstierajúc ublíženie.
„Kanóny sa náhodou tento rok vyšvihli,“ zastávala si svoj tím.
„Áno, ale len náhodou,“ uchechtol sa aj Marcus. Všetci bezpečne sedeli na stoličkách. Voľné boli už len dve. Vedľa hlavnej hviezdy večera. A Ron sa spokojne usadil po pravici svojej sestry.
„Nezáviďte, dobre?“ ohradil sa Ron dívajúc sa na nich. „Tá náhoda má aj meno a my naozaj nemôžeme za to, že žiadne družstvo nemá v kádri Harryho Pottera,“ zaškľabil sa.
„Spomínate mňa?“ zareagoval Harry. Zo siedmych miest pri okrúhlom stole bolo voľné už len jedno. „Dúfam, že len v dobrom,“ vypustil pokojne a ešte pokojnejšie si sadol vedľa Ginny. Kútikom oka na ňu pozrel, študovala poháre a príbory poukladané na stole.
„Nikto sa nevie zmieriť s tým, že sa Kanóny stali najlepším metlobalovým tímom roka,“ vysvetlil Ron škľabiac sa na Marcusa s Oliverom.
„No… je to fakt vtipné, nemyslíš?“ prevrátil oči neuvedomujúc si, že použil presne tie isté slová ako Ginny pred malou chvíľou. Tá si to okamžite všimla. „V posledných desiatich rokoch bezpečne držali šestnáste miesto a nebolo nikoho, kto by ich o toto lukratívne miesto obral,“ vypustil s úškľabkom. Oliver s Marcusom, dokonca aj Bruno, sa rozosmiali vo veľkom. Ginny sa napriek všetkému uškrnula.
„Musíš byť ale aspoň trocha hrdý, nie?“ vyčítavo sa naňho pozrela Dana.
„Ja som hrdý, veľmi. Ver mi,“ nevinne natiahol. „Vážne. Už len fakt, že som odmietol všetky tie ponuky a ostal verný Kanónom, musí byť dostatočným prejavom mojej tímovej lásky a náklonnosti,“ pousmial sa.
„Koľko ponúk si vlastne dostal?“ vyzvedal Oliver nevšímajúc si Dany, ktorá s úškrnom krútila hlavou. „Ja štyri.“
„Ja len tri,“ prezradil Marcus.
„Štrnásť,“ prosto oznámil. Oliver naňho vyvalil oči.
„Počul som správne?“ Marcus sa zarazil. Aj Bruno naňho civel prekvapene.
„No áno. Nechceli ma len Harpye. Vážne netuším prečo,“ povedal vysokým hlasom. Ron sa rozchechtal. „Som si istý, že by som zapadol,“ neprestával zo seba robiť šaša s úmyslom nejakým spôsobom vtiahnuť ju do rozhovoru. Nereagovala. Zaryto civela na lyžice pred sebou.
„Vážne ťa chceli všetci?“ neveril Oliver.
„A čomu sa čudujete? Pozrite, kto sa stane najlepším tímom a bude vám jasné, prečo tomu tak je,“ zavrtel hlavou Ron. „Ale sme radi, že ostáva,“ pozrel na Danu, ktorá sa spokojne usmievala.
„Potom by bolo správne, aby vyhral aj cenu pre toho najlepšieho, nie?“ vložil sa im do hovoru Bruno Short s celkom jasným cieľom zarýpať a niečo vyprovokovať. Všetci ho prebodli pohľadom. Vrátane Ginny.
„Ale nebolo, Bruno,“ ozval sa Harry ako prvý, pretože to už vyzeralo, že sa doňho pustia všetci. „Nielenže by to nebolo správne, ale nebolo by to ani spravodlivé. Hrám vašu ligu pol sezóny. Som rád, že som vôbec niečo vyhral vzhľadom k tomu, že moja cena je určená pre najlepšieho stíhača roka… a ja som tu len polroka, však? K dračej smole mi to ale bohato stačilo, aby som porazil pána Brixa,“ nevinne natiahol. Ozval sa výbuch spokojného smiechu spojeného so zadosťučinením. A Harryho nesmierne potešilo, keď zbadal na jej tvári úsmev, hoci oňho pohľadom nezavadila. Možno prvý, maličký krôčik vpred.
Short sčervenel, ale nijako nezareagoval. A k iným reakciám ani nemohlo v ten moment prísť, pretože sa postavil k čarovnému mikrofónu Minister mágie, aby prehovoril pár slov a privítal hostí. Po ňom sa postavil šéf Čarodejníckych hier, aby predstavil prvý ročník slávnostného odovzdávania cien pre najlepších metlobalistov a tiež hlavný organizátor, aby povedal, ako to všetko bude asi prebiehať.
Krátko na to začala slávnostná večera, po ktorej odovzdajú ceny a spoločnosť sa odoberie do vedľajšej miestnosti, kde bol tanečný parket. Vstup na túto udalosť malo okrem pozvaných hostí aj pár starostlivo vybraných novinárov a fotografov, ktorí našťastie tiež sedeli za stolmi a nefotili ich počas jedla.
V priebehu celej večere sa pri metlobalovom stole viedla tichá diskusia, ktorej hlavnou témou bol, ako inak, metlobal. Harry sa zapájal, zapájala sa aj Ginny, ale vždy sa vyhla tomu, aby mu musela priamo odpovedať, alebo reagovať na jeho vsuvky. A snažila sa aj o to, aby sa tvárila pokojne, pretože jej bolo jasné, že sú všetkým na očiach a nikto si nenechal ujsť príležitosť k tomu, aby ich pozoroval. Tiež mala problémy s tým, aby sa náhodou nezavadila o jeho rameno, pretože stôl bol k jej nespokojnosti príliš malý. Teda, on bol dosť veľký, to iste. Usadili zaň všetkých siedmych. Ale keby sedel o štyri miesta ďalej, aj tak by bol zbytočne blízko. Vlastne, bol by príliš blízko, aj keby sedel na druhej strane miestnosti.
Po večeri a oficiálnom prípitku konečne prišlo k slávnostnému okamihu, kvôli ktorému sa celý večer organizoval. Na pódium vystúpil Regulus Black, aby odovzdal ceny, pretože jeho firma celú akciu financovala. A tiež Holmes, ktorý celý večer vlastne moderoval.
Najprv bol vyhlásený najlepší strážca metlobalovej súťaže a Ginny si s hrôzou uvedomila, že bude musieť predniesť nejakú reč. Tak sa sústredila celý čas na to, aby zvládla jeho prítomnosť, že nad konkrétnou situáciou nepremýšľala. Oliver Wood prebral pozlátenú sošku metlobalistu na metle, predniesol svoju reč a ostal tam stáť, aby sa k nemu pripojili všetci víťazi.
Nasledoval ho najlepší odrážač ligy, Marcus Green a po ňom najlepší triafač ligy, Bruno Short. Situácia sa opakovala, obaja prebrali ceny, porečnili si a pridali sa k Oliverovi.
„Najlepším stíhačom anglickej metlobalovej súťaže sa stáva Harry „Hawk“ Potter z tímu Kudleyovských Kanónov,“ zahlásil Holmes s úsmevom.
Harry sa postavil, aby za sprievodu výrazného potlesku vystúpil na pódium, kde mu Regulus so širokým úsmevom predával jeho cenu. Na soške bolo okrem mena súťaže a kategórie aj meno víťaza a ako si s pobavením všimol, aj maličká značka sponzorskej firmy. Postavil sa pred mikrofón a čakal, kým prítomní dotlieskajú. Ich stôl bol priamo pred pódiom a on si všimol, že sa k potlesku pridala aj ona. Usmial sa ešte viac, čo ocenili najmä fotografovia.
„Rád by som na tomto mieste učinil prehlásenie a poďakoval sa pár ľuďom,“ spustil svoju reč, keď potlesk stíchol. Novinári boli v strehu, brká boli pripravené. „Najprv by som mal povedať, že je pre mňa nesmierna česť stáť tu, na tomto mieste, kde sa predávajú ceny pre najlepších hráčov roka… hoci ja v Anglicku pôsobím len zlomok toho času, ktorý venovala Anglickej lige väčšina hráčov. Vlastne menej než všetci hráči. Cením si toho a ďakujem všetkým, ktorí mi poslali hlas. Poďakovanie patrí určite aj tímu Kanónov, ktorý mi dal na začiatku šancu, vlastne ako jediné družstvo z celej ligy, bez predsudkov a bez odmietania. Harpye sú v tomto prípade ospravedlnené,“ mierne sa zaškľabil a ozval sa smiech. „Takže ďakujem všetkým hráčom Kanónov, trénerom a realizačnému tímu, vedeniu. Azda najväčšie poďakovanie patrí Ronovi Weasleymu, ktorý si ma prakticky adoptoval a vďaka jeho vedeniu som sa dokázal zorientovať v cudzom prostredí,“ mrkol na Rona, ktorý sa naňho škľabil. „A samozrejme, v neposlednom rade chcem poďakovať môjmu otcovi, ktorý ma napokon dokopal k tomu, aby som skúsil Anglickú ligu. Jeho zámery sú všeobecne známe a táto cena snáď potvrdí, že jeho plán s mojím zaradením do reprezentácie nebude úplne tak od veci, ako sa spočiatku predpokladalo. Ďakujem vám,“ odstúpil od mikrofónu.
Rád by pokračoval, mal na srdci toho ešte veľa, počnúc tým, že by poukázal na zaslepenosť v oblasti rozvoja celého Anglicka, končiac tým, že by strašne rád poďakoval Ginny, ale vedel, že to by úspech určite neslávilo. Už takto zrejme rozvíril hladinu a rýpol do pár osích hniezd. Pozrel na svojho otca, ktorý sa však tváril spokojne.
„A teraz pristúpime k najväčšiemu prekvapeniu, ktoré nás pri zbieraní hlasov postretlo,“ pokračoval Holmes, keď doznel potlesk pre Harryho stojacemu pri Marcusovi. „Víťazom v ankete o najlepší tím metlobalovej súťaže uplynulého roka sa stáva družstvo Kudleyovských Kanónov, ktoré je tu zastúpené kapitánom Ronaldom Weasleym a asistentkou trénera Danou Perkinsovou!“ zahlásil a ozval sa potlesk, ktorý oboch sprevádzal až na pódium.
Pokým sa Ron škľabil na všetkých naokolo, Dana pôsobila reprezentatívne. Preto sem prišla ona. Pretože ich tréner by na všetkých naokolo prskal a vrčal a oni potrebovali niekoho s príjemnejším vystupovaním.
„Pre Kanóny je to nesmierna česť a zadosťučinenie,“ spustila Dana. „Samozrejme sme si vedomí toho, kto má najväčšiu zásluhu na tomto úspechu a ten niekto si svoju cenu už prevzal,“ pousmiala sa. „Ale aj tak to bolo pre nás nesmierne prekvapivé zistenie a chcem sa v mene Kanónov poďakovať všetkým, kto nám poslali hlasy a prejavili nám tým svoju dôveru. Budeme sa snažiť ju nesklamať aj v druhej polovici súťaže. Všetci hráči vám ďakujú a sľubujú, že sa pokúsia o zázrak, ktorý pri tomto zložení tímu nie je nepredstaviteľný.“
„Dana to povedala pekne,“ pokračoval za ňu Ron, pretože sa jej nahromadili v očiach slzy dojatia. „Ale ja za ňu dokončím to, čo sa nikto z nás neodváži povedať nahlas. Kanóny sa pokúsia ak nie dobehnúť Harpye a predbehnúť ich, tak minimálne udržať za sebou Netopiere, Drakov, United a všetkých ostatných. Ale na tie Harpye si brúsime zuby viac,“ zazubil sa. Celá sieň toto odvážne prehlásenie prijala potleskom. Ginny sediaca na stoličke sa usmievala a krútila hlavou. „Osobne by som chcel poďakovať všetkým, ktorí tu už boli v súvislosti s Kanónmi spomenutí. Som hrdý a rád, že môžem byť kapitánom tímu, ktoré má momentálne tak skvelé zloženie. A hlavne… Kanóny ďakujú Harrymu Potterovi!“ vykríkol a ukázal na hráča za svojím chrbtom.
Ron pristúpil k Harrymu a doslova ho pritiahol k mikrofónu a k Dane, ktorá ho objala. Ron mu chcel strčiť do rúk aj ich cenu, ale Harry sa zdráhal. Miesto toho ich oboch objal okolo ramien a tak pózovali fotografom a počúvali neutíchajúci potlesk. Videl svojho otca aj so Siriusom, ako sa postavili a nadšene tlieskali. A ako sa k nim pridávali aj ostatní.
„Harry, povieš pár slov?“ vyzval ho Holmes s úsmevom. Potlesk stále trval, stáli už všetci, vrátane Ginny.
„Neviem, čo povedať,“ mykol plecami. Mikrofón bol blízko, počuli ich všetci.
„Len sa nehanbi,“ zazubil sa naňho Ron.
„Dobre. Metlobal nie je len o jednotlivcovi, ale o celom tíme,“ vyliezlo z neho napokon. „Stíhačovi trvá istú dobu, než chytí strelu. A pokiaľ strážca nechytá, tak si príliš nepomôže a náhle môže byť náskok priveľký. Pokiaľ triafači nedajú góly, tiež ten náskok môže byť priveľký. A pokiaľ odrážači nebránia svojich hráčov, tak by nemal kto kontrolovať bodový rozdiel. Pokiaľ sú tréneri na figu, hráči sú tiež na figu. Pokým vedenie neplatí, hráčom sa nechce hrať. Pokým si realizačný tím neplní svoje úlohy, družstvo môže byť združením kalík a invalidov. Táto cena patrí celému tímu Kanónov, pretože vďaka nim naše skvelé výkony korunujeme aj bodovými ziskami, ktoré nám zabezpečili momentálne druhé miesto,“ usmial sa. „Ďakujeme,“ povedal a ťahal ich preč od mikrofónu. Bol zvyknutý zúčastňovať sa podobných akcií, pri ktorých sa udeľovali ceny, ale táto ho zvláštnym spôsobom dojala. Ale to najdôležitejšie malo ešte prísť.
„Výborne, skvelý moment,“ usmieval sa Holmes. „A teraz pristúpime k zlatému klincu dnešného večera a to k predaniu ceny pre najlepšieho metlobalistu celej súťaže, v tomto prípade najlepšej metlobalistky,“ usmial sa. „Dovoľte mi oznámiť víťazku prvého ročníka udeľovania cien v metlobale! Najlepšou hráčkou Anglicka pre rok 2001 sa stáva stredná triafačka z tímu Holyheadských Harpyí, Ginny Weasleyová!“
Potlesk, ktorý sa ozval, bol ohlušujúci. Ginny sa síce s úsmevom, ale zapýrená až po končeky vlasov postavila a elegantne prišla k Regulusovi, ktorý jej predal dvakrát takú veľkú cenu, než dostali ostatní. Minister mágie nelenil a pridal sa ku gratulácii, šéf Čarodejníckych športov tiež neváhal. Sirius od jedného zo zadných stolov pískal a začal skandovať.
„Ďakujem,“ povedala do mikrofónu nesmelo. Potlesk a krik ustával len pozvoľna. Sirius ešte párkrát pískol, Gwen sa usmievala na svoju zverenkyňu a jej tlieskanie bolo stále hlasité. „Ďakujem,“ zopakovala s úsmevom. Konečne bolo ticho a všetci nastražili uši. Bolo to zvláštne, keď na ňu všetci civeli a boli pripravení hltať každé jej slovo. Nervózne sa pomrvila. „Ehm… snom každého športovca je dostať sa na výslnie. Keď som sa dozvedela, že bude akási anketa, v ktorej sa rozhodne o tom, kto je najlepším hráčom metlobalu podľa verejnej mienky, samozrejme som si hneď predstavila, aké by to bolo, keby som to bola ja. Ale iba predstavila. Je predsa toľko skvelých hráčov v našej lige, ktorí by si túto cenu zaslúžili. Ktorí hrajú dlhšie a ktorí toho dokázali už veľa. Víťazkou som sa stala ale ja a verte mi, že si nesťažujem,“ mierne sa uškrnula, sieň sa zasmiala. „Určite je na tomto mieste potrebné sa poďakovať. Najskôr mojej trénerke, Gwenog Jonesovej. Ďakujem ti, že si vtedy prišla na Rokfort, keď si sa dozvedela, že tam jedna malá chrabromilčanka prejavuje isté vlohy ku hre metlobalu,“ zasmiala sa. A s ňou všetci. „Ten deň som sa snažila hrať čo najlepšie, vytvorila som svoj rekord a modlila sa, aby som sa svojej obľúbenej hráčke, svojmu vzoru, zapáčila. Keď mi potom prišla pozvánka, príliš som tomu neverila. Ešte raz ti ďakujem za to, že si ma posunula vpred, že si mi verila a dávala šancu k hre, napokon ďakujem aj za to, že sme si pár zápasov zahrali spolu a že sa vďaka tvojmu tréningu stále zlepšujem,“ stíchla. Gwen sa na ňu usmievala a stekali jej po tvári slzy. Ginny sa usmiala. „Chcem sa poďakovať svojej spoluhráčke, ktorá nemôže byť prítomná, pretože súťaž tímov vyhrali Kanóny,“ zaškľabila sa. A sieň znova vyprskla smiechom. „Ďakujem Agáte Sundersovej, svojej kapitánke, za podporu a pomoc v prvých rokoch môjho pôsobenia na profesionálnej scéne. Ďakujem všetkým spoluhráčkam za to, že môžem byť vďaka nim dobrá. Ďalej ďakujem svojmu bratovi, Ronovi Weasleymu, aj keď je to Kanón, za podporu a pomoc v kritických chvíľach môjho života. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí ma taktiež podporujú v mojej kariére,“ dívala sa priamo na Siriusa, „a sľubujem, že sa budem snažiť nezradiť dôveru, ktorú vo mňa všetci hlasujúci vložili, ako na klubovej úrovni, tak aj, ak sa pošťastí, v reprezentácii. Ďakujem.“
Obrátila sa, aby sa pridala k oceneným hráčom. Ron bol okamžite pri nej a zvieral ju v náručí, pokým sieň aplaudovala. Potom od nej odstúpil a pridal sa k potlesku, teatrálne si s úsmevom stierajúc neexistujúcu slzu. Oliver s Marcusom neváhali a tiež prejavili svoju radosť objatím.
Nestihla reagovať, potlesk jej znel v ušiach a ona práve zažila niečo nezvyčajné a neskutočné, akoby sa sen zmenil v realitu. A potom zistila, že je v jeho náručí. Využil radostné objímanie hráčov a pridal sa k nim. Mal radosť z jej víťazstva a chcel jej to dať vedieť.
„Gratulujem, cena je v správnych rukách,“ šepol, keď sa od nej odtiahol. Jej predchádzajúci radostný výraz bol preč, zarazene naňho hľadela a on videl, ako začala sprudka dýchať. Snaží sa potlačiť nevoľnosť, to okamžite odhadol.
„Výborne, Ginny,“ Ron okamžite zasiahol a zachraňoval situáciu. Objal ju ešte raz len pre to, aby jej poskytol chvíľu na spamätanie sa. „Najlepšia metlobalistka Anglicka. Dúfam, že je Percy blízko, aby ho trafilo,“ zazubil sa na ňu snažiac sa o to, aby naňho reagovala. Harry od nich odstúpil takmer rovnako zarazene, ako bola ona.
Sieň stále tlieskala. Ron jej dohováral a ona sa spamätávala. Našťastie to netrvalo dlho a keď ju Holmes vyzval, aby vyžrebovala jedného šťastlivca, ktorý vyhrá prvú cenu, bola už v poriadku. Po oznámení mena výhercu všetci ocenení zapózovali pred objektívom na spoločných fotkách. A potom sa malo prejsť vedľa, kde začal ples.
„Budeš schopná s ním tancovať?“ pýtal sa jej Ron odvádzajúc ju preč z pódia. Objímal ju okolo ramien. Bola už znova pokojná, ale ten náhly nával nechuti a nevoľnosti ju zasiahol. Nebola na to pripravená. Nepredpokladala, že by ju objal. Ibaže sa tanec očakával, dokonca vyžadoval.
„Ak sa na to vopred pripravím a neprekvapí ma tak,“ mierne sa zamračila. Stále ju sledovali, musela si dávať pozor. Veľmi jej komplikuje život. Už od doby, kedy sa s ním stretla na štadióne.
„Zrejme sa bude chcieť najprv sólo pre dve hviezdy a tými ste momentálne vy dvaja,“ jemne upozornil.
„Dobre, fajn. Prvé sólo, jeden tanec, to zvládnem,“ presviedčala samú seba.
„Bude to dobré, uvidíš…“ Musel stíchnuť, pretože ich dostihli Gwen so Siriusom a obaja sa na ňu vrhli, aby jej už znova pogratulovali.
„Je v poriadku?“ Harry pribrzdil pri Ronovi.
„Zdá sa byť,“ prikývol. „Nemal si na ňu tak skočiť,“ vyčítavo naňho pozrel. „Byť jej na očiach, to je fajn. Ale nie ju prepadávať.“
„Nevedel som si pomôcť. Ani som jej nemohol povedať, že som šťastný za jej výhru.“
„Dobre, ale opatrne. Teraz budeš mať šancu. Nepokaz to.“
„Pokúsim sa.“
Toto mala byť skutočne dobrá šanca porozprávať sa s ňou bez toho, aby utiekla. Vedela veľmi dobre, že spolu minimálne jeden tanec pretrpieť musia. Hádam sa proti tomu obrní dostatočne. Keď Holmes otvoril ples a vyzval víťazku spolu s hviezdnym nováčikom ligy, aby ho otvorili aj tancom, neváhal.
„Smiem prosiť?“ S úsmevom sa pred ňou mierne uklonil. Všetci ich pozorovali, to jej bolo jasné.
„Samozrejme,“ odvetila a chytila jeho podávanú ruku s úsmevom, nedívajúc sa mu do očí. Úsmev sa prinútila udržať aj vtedy, keď jej na chrbát ruky vtisol jemný bozk. Zavesila sa mu do ramena a vedomí si všetkých pohľadov a usmiatych tvári, spolu odkráčali na parket.
Keď zazneli tóny otváracej piesne, začali spolu tancovať.
„Zvládneš to, Ginny,“ spustil svoju reč. Teraz neutečie, teraz má šancu. „Jeden tanec a bude to dobré. Apropo, chcem ti ešte raz povedať, že som nesmierne rád za tvoje víťazstvo. Určite si ho zaslúžiš. Si najlepšia triafačka súčasnosti v Anglicku a dovolím si tvrdiť, že bude musieť prejsť veľa rokov, kým sa nájde niekto, kto by ti mohol konkurovať…“
„Prečo si neodišiel preč?“ prerušila jeho monológ uprene sa dívajúc na jeho motýlika. Nemohla zdvihnúť pohľad, nevydržala by to. Už takto sa jej vnútornosti krútili a ona sa bála, že by ho tam pozvracala. Vedieť o ňom a držať sa ho, bol veľký rozdiel. „Dúfala som, že odídeš do Ameriky a už sa nevrátiš,“ zavrčala. Na tvári mala stále ten kŕčovitý úsmev, ktorý sa naučila počas posledných niekoľkých rokov používať. „Rozhodne by si mi tým pomohol.“
„Chcel som,“ odvetil. Automaticky tancovali. Obaja to vedeli a nebol problém tancovať bez toho, aby nad tým museli uvažovať. „Vážne som nad tým premýšľal. Dokonca som sa s tou myšlienkou zdôveril aj Kevinovi. Ale potom som si to rozmyslel a rozhodol som sa vrátiť.“
„Prečo?“
„Ty veľmi dobre vieš prečo, Ginny. Milujem ťa presne tak, ako som ťa miloval aj predtým.“
„Ale ja…“
„Ja viem. Je ti zo mňa zle, chce sa ti zvracať, nedokážeš sa mi pozrieť do očí, nedokážeš ma pokojne ani držať,“ vymenúval. „Zabudol som na niečo? Neviem. Ale mne je to jedno, vieš? Budem o teba bojovať, hocakým spôsobom. Dokážem ti, že to máš len v hlave.“
„Nenávidím ťa,“ zasyčala potichu.
„Možno teraz, ale to sa zmení,“ presvedčene prehlásil.
„Ako by sa to asi mohlo zmeniť?“ sarkasticky natiahla bojujúc s nevoľnosťou.
„To neviem, samozrejme. Keby som to vedel, tak by som ti už dokázal, že miluješ aj ty mňa.“
„Sprostosť, nenávidím ťa. Ešte chvíľu a povraciam sa.“
„Keby to bolo také hrozné, už by si dávno vracala, nie?“ odvážil sa zariskovať. Dosiahol aspoň toho, že na chvíľu zdvihla hlavu a pozrela sa naňho. Videl ten tieň, ktorý jej okamžite zastrel zrak. „Nedívaj sa na mňa, Ginn. Aspoň teraz nie. Za chvíľu bude po pesničke a budeš mať pokoj. Upozorňujem ale, že len pre tento večer.“
„Čo si myslíš, že chceš robiť?“
„Pripomínať sa ti. Pripomínať ti, že ťa milujem. A presvedčiť ťa k tomu, aby si sa do mňa znova zamilovala. Pretože to, čo sme cítili, bolo to najkrajšie a najsilnejšie, čo na svete existuje.“
„Ja o to ale nestojím,“ vrkla.
„To samozrejme viem,“ šepol s hlasom, v ktorom musela počuť, že ju zbožňuje. A on uvažoval, čo ešte môže povedať. „Samej ti ale musí byť jasné, že to, čo sa s tebou deje, tie tvoje reakcie, musia byť jedine dôsledkom toho, čo ti ten človek spravil. A bojovať sa s tým musí nejako dať. Ja bojovať budem. Pridáš sa k môjmu boju?“ naklonil sa k nej bližšie. Ich telá prestali dodržiavať predpísanú vzdialenosť. Netisli sa k sebe, stále medzi nimi bol voľný priestor, dávno už však nie taký, aký by mal byť. „Vrátiš sa do svojho bytu a dovolíš mi, aby som sa pokúsil ťa nejako… vyliečiť? Zbaviť sa toho? Pretože takto fungovať nemôžeš, Ginny. Ja ťa milujem,“ hlesol nešťastne.
„Hnusíš sa mi,“ šepla bojujúc s plačom. Cítila, že sa každú chvíľu zrúti.
„Chceš takto ostať naveky?“ spýtal sa. „Odpovedz, Ginn. Chceš to?“
„Nie, samozrejme, že nie,“ podráždene zavrčala. To by malo byť jasné, nie?
„Tak mi to dovoľ. Prosím, dovoľ mi byť ti nablízku.“
„Nie, Harry.“
„Spomínaš aspoň na tie postupné kroky, ktoré sme spolu zvládli?“ nevzdával to. „Zvládneme všetko…“
„Nie…“ vrkla už dôrazne. Pieseň dohrala a ozval sa potlesk ich sólu. Ani jeden si nebol vedomý toho, že by vôbec tancoval. Pustil ju a odstúpil, aby sa pridal k potlesku.
„Milujem ťa a nevzdám sa, to len aby si vedela, že na mňa určite natrafíš,“ povedal a počkal, kým k nim podíde Ron, aby ju vyzval k tancu. Teraz bude potrebovať upokojiť. Ale čo chcel, to jej povedal. Zvládla to na počudovanie dobre, hoci sa mu v rukách triasla a on veľmi zreteľne cítil jej vnútorný boj.