Zápas Anglicko – Švédsko, Londýn, 6.10.2001
Oliver ich varoval, aby sa na zápas reprezentácie vybrali radšej o niekoľko minút skôr. O niekoľko desiatok minút skôr. A mal pravdu. Pred štadiónom ich obklopil húf novinárov, ktorí na nich pálili otázku za otázkou. Harry kútikom oka videl, ako Brix míňa toto klbko a zamračene sa ťahá, spolu s Bletchleym, na štadión.
Stále v duchu reklamnej kampane šli na zápas všetci štyria spoločne. Harry, Ginny, Oliver Wood a Marcus Green. Najskôr padali otázky týkajúce sa novej metly, potom aj toho, ako vnímajú vylúčenie z reprezentácie a či s rozhodnutím trénera súhlasia. Ale keď začali padať osobnejšie otázky, k Harryho prekvapeniu to bol Oliver, ktorý to uťal. „Čo ich je po tom, či chcem mať dievča alebo chlapca?“ s prevrátením očí zafrflal, keď vystupovali na tribúnu.
„Správne,“ prikývla Ginny. „V metlobale na pohlaví až tak nezáleží.“
„Asi si im mal tak odpovedať,“ uškrnul sa Marcus.
Po tomto vyhlásení sa Oliver zasmial. Harry sa dozvedel, že sa onedlho stane otcom. Jeho manželka bola v siedmom mesiaci tehotenstva a pod stromček si mali nadeliť svoje prvé dieťa.
Ginny mu šepla, že hrala s jeho manželkou, Katie, na Rokforte niekoľko sezón v tíme. Olivera nestihla, keď sa dostala do tímu, začal hrať náhradníka v United. Harryho znova prekvapilo, ako je čarodejnícky svet, a nemusel to byť práve ten metlobalový, v Anglicku taký poprepletaný. Určite to bolo aj tým, že Spojené štáty sú takmer sedemdesiatpäť krát väčšie ako Anglicko.
„Spomínam, ako ma Marcus v jednom školskom zápase inzultoval,“ zaškľabil sa Oliver na reprezentačného spoluhráča, keď si sadali na svoje miesta na tribúne, ktoré mali rezervované vopred, ako hráči základnej zostavy Anglicka. A momentálne veľké hviezdy v istej reklamnej kampani.
„Samozrejme,“ prevrátil ten oči. „Bystrohlav sa snažil vyhrať vždy.“
„Už si spomínam,“ zasmiala sa Ginny. „Bola som vtedy prváčka a skoro som omdlela, keď dorážačka zasiahla nášho strážcu. Zrejme by sme sa ti mali pomstiť.“
Harry s úsmevom počúval, ako Oliver a Ginny plánujú kamarátsku pomstu svojmu priateľovi. A napadla mu myšlienka, v ktorej fakulte by sa ocitol, keby chodil na Rokfort. A či by hral s týmito troma ľuďmi, ktorých spája spoločná minulosť. Alebo proti nim. Či by sa dostal do akéhokoľvek tímu ešte v dobe, kedy na Rokfort chodil Oliver. Marcus asi nie, predsa len bol o šesť rokov starší.
„Harry?“ Prebudil ho Ginnin hlas zo zamyslenia. Uškrnul sa.
„Určite by som bol v Chrabromile, mám predsa statočné srdce.“
„O čom to má byť?“ prekvapene naňho pozrela. Rozprávali sa o niečom úplne inom.
„O tom potom,“ kývol hlavou na hraciu plochu, na ktorej sa už objavil rozhodca.
Hlásateľ začal ohlasovať začiatok zápasu. Švédi patrili k najtvrdším reprezentáciám. Nedávali veľa gólov, ale vďaka precíznej a tvrdej obrane ani veľa nedostávali. Patrili k najužšej svetovej špičke. Tréner nemal veľa možností. Nemohol proti nim postaviť to najsilnejšie, čo mal, ak chcel vytvoriť čo najsilnejší káder vrátane náhradníkov. Slabí súperi sa už minuli a teraz ich budú čakať už len silné tímy. Anglicko muselo mať radosť, že si zmeria sily so špičkou. Nerátalo sa s víťazstvom, ani keby nastúpila základná zostava. Teda… odborníci nerátali s víťazstvom.
Zápas už bežal niekoľko minút. Fanúšikovia povzbudzovali domácich oduševnene a s chuťou, hoci prehrávali o dva góly. Mohli aj o viac. Harry pozrel hore. Samozrejme chcel sledovať počínanie Lea Corkina z United. Hore sa ale nič zaujímavé nedialo. Angličan si strážil Švéda. Obaja prelietavali nad hlavami hráčov a striehli po strele.
„Jane je dobrá,“ skonštatovala Ginny.
„Patrí k tým lepším stredným útočníkom, pravda,“ zhodnotil Marcus, keď Angličania vďaka Coltonovej od Pých znížili.
„Bola to pekná finta.“
„Myslím ale, že nepatrí k tým najlepším,“ hodnotil Olover. „Brooks je lepší,“ uškrnul sa.
„Len preto, že je to Uniťák,“ zacerila sa naňho Ginny. „Ale vážne. Hoci s nechuťou,“ reflexívne stlmila hlas, aj keď nemusela, taký tam bol hluk. Ale Brix sedel len dve miesta od nich, „musím uznať, že najlepší stredný útočník, samozrejme po mne, je Short.“
„Drak,“ odfrkol si Harry.
„Zdá sa, že si sa už aklimatizoval,“ uškrnula sa naňho. Nebolo tajomstvom, že Drakov nemali radi žiadne kluby.
„No jasne,“ zadíval sa znova na oblohu. „Či už Corkin alebo Price, nech len chytia strelu a vytlačia tým Brixa,“ nevinne natiahol.
„Aj Snyderová má stále možnosť,“ nadhodila. Mykol plecami.
„Možno, ale zdá sa mi… nestabilná. Vieš ako to myslím?“ opatrne na ňu pozrel. Rozhodne nechcel vyvolávať náznaky nezhôd ohľadne jej klubovej spoluhráčky. Tých niekoľko zápasov, ktoré sledoval a po pravde ich bolo dosť, keď sa jednalo o Harpye, mu napovedalo, že Snyderová býva nekoncentrovaná, ľahko sa nechá znervózniť a ešte ľahšie rozčúliť. Čo nie je dobré pre stíhačku.
„Ale zase na druhej strane,“ významne sa usmiala. Vedela, čo tým chcel povedať. „Keby hore použila všetky svoje zbrane, dokázala by poriadne rozhodiť akéhokoľvek súpera.“
„Veď to aj robí,“ zazubil sa. „Preto sú Harpye tam, kde sú.“
„Správne. Akurát mám strach, že to tvoj otec prehliadol,“ zasmiala sa.
„Alebo to vie Gwen.“
„Každopádne, to bude jedno. Len nech to nie je Brix,“ hlesla mu do ucha zazerajúc na temeno hlavy nebohého stíhača londýnskych Drakov.
„A Short a podobne.“
„Nie, vôbec nie ste nestranní,“ zasmial sa vedľa nich sediaci Marcus.
„Zabávame sa,“ nevinne mykla plecami.
Zápas pokračoval a oni ho s napätím sledovali. Občas hodili poznámku k nejakému hráčovi, či už pochvalnú alebo kritickú. Museli oceniť dôsledné dodržiavanie hernej stratégie Švédov, ktorá bola všeobecne známa, ale len málo reprezentácií sa s ňou dokázalo vysporiadať. Preto všetko záležalo na stíhačoch.
Hore už bol Price a Rona vystriedal Teel. Aj ostatní hráči sa prestriedali. Skóre bolo stále tesné, Angličanom sa podarilo tvoriaci sa náskok Švédov vždy dobehnúť. Celkovo nebol zápas beznádejný, tréner Potter dokázal vštepiť hráčom taktiku a stratégiu pre tento zápas, ktoré viac menej dodržiavali. Ron dostal len sedem gólov počas dvoch hodín, kedy chytal. To vôbec nebolo zlé a ocenil to aj Wood. Hoci… Švédom skutočne nešlo o to, aby súpera prestrieľali. Zamerali sa na bránenie a anglickí triafači sa k veľa útokom nedostali.
Naopak, zápas dal vyniknúť odrážačom. Švédi boli drsní a presní a ako prví to odniesol Willy Reich od Fénixov, ktorého zrejme odniesli k Mungovi. Ale ani Angličania sa nenechali zahanbiť. Blysla sa Sundersová, ktorá znova dostala šancu a zostrelila švédskeho hráča obdobným spôsobom, ako pred malou chvíľou Švéd Reicha.
„Možno, keby mala rýchlejšiu metlu,“ nadhodil Harry, pokým fanúšikovia ocenili zákrok odrážačky Harpyí nadšeným pokrikom.
„Nemyslím,“ zavrtel hlavou Marcus sledujúc hráčku na rovnakom poste, akým bol ten jeho. „Ani keby mala pod zadkom odistenú raketu. Je pomalá. Tvrdá a presná určite… ale pomalá.“
„A ona to vie,“ prikývla Ginny nie príliš nadšene. „Má už tridsať dva. Počíta s tým, že bude hrať ešte dva, tri roky, ak jej zdravie poslúži. Toto všetko,“ mávla rukou okolo seba, „berie len ako bonus. Ako vrchol svojej kariéry.“
„Je to škoda. Proti takým tímom, akými sú Švédi, by bola platnou,“ prikývol Marcus.
„Keď si ale vyskúša nový Nimbus…“ namietol Harry.
„Stavím sa, že by Agáta tvoju starostlivosť ocenila,“ Ginny ho chytila za ruku.
„Neocenila,“ zavrtel hlavou. Od kapitánky Harpyí by čakal hocičo, len nie vďaku za nejakú podporu. Ani za nič. Uškrnul sa.
„Máš pravdu, neocenila,“ súhlasila s rovnakým úškrnom.
Zápas sa už ťahal takmer štyri hodiny. Stíhači sa už dva razy pustili do prenasledovania strely, ale bezúspešne. Oliver si odskočil, aby im všetkým priniesol nejaké občerstvenie.
„Že by už?“ Harry spozornel. Ako prvý zbadal, že sa hore niečo deje. Chcel sa natiahnuť a poobzerať po štadióne, či nezahliadne strelu, ako sa mu to už raz predtým podarilo a kričal vtedy na Corkina. Samozrejme ho nemohol začuť, za to diváci okolo neho naňho hľadeli s úškľabkami. Svrbel ho vtedy zadok riadne. A začal ho svrbieť aj teraz.
Naháňačka stíhačov zdvihla všetkých zo sedadiel. Anglicko prehrávalo 210:180, čo nebolo vôbec zlé. Držal palce Corkinovi, aby predstihol Švéda a aby vyhral zápas. To by bolo preňho obrovským plusom. Vyhrať proti Švédom s vlastne rezervným tímom by bol zázrak. A v metlobale sa v histórii udialo už veľa zázrakov. Presne tak, ako tentoraz…
Grimmauldovo námestie, Londýn, 7.10.2001
Podnik Ohnivá Strela, Londýn, 7.10.2001
„Môže mi niekto povedať, čo má znamenať toto skupinové rande?“ James nazrel do kuchyne, kde už sedeli Sirius, Gwenog, Harry a Ginny.
„Keď sa posadíš, drahý priateľu, okamžite ťa informujem,“ zaškľabil sa naňho Sirius. James pozrel spýtavo na syna, ten len mykol plecami.
„Veľmi zvláštny výber hostí k nedeľnej káve,“ otočil sa na Gwen.
„Prekvapilo ma to rovnako, ako teba,“ oznámila pokojne. „Odmietni ale pozvanie šéfa aurorov. Najmä po tom, čo ma sem doslova dovliekla Ginny.“
„Uhm, dobre, vážení zúčastnení…“ usmieval sa na nich Sirius.
„Alebo pozostalí?“ nedalo Harrymu.
„Kto umrel?“ uškrnul sa James. „Nádeje Angličanov nie, vyhrali sme.“
„Kto len umrie? Toť otázka!“ predniesol teatrálne Sirius a postavil sa vytiahnuť whisky.
„Kto?“
„No, mám pocit, že viacerých trafí šľak,“ oznamoval veselo a nalieval im. Zamračil sa na Gwen, veľmi škaredo, keď sa zatvárila pochybovačne, tak si svoj pohár bez rečí prisunula k sebe. „Dobré dievča,“ mrkol na ňu. Ginny sa chcelo smiať. Bola svedkom niekoľkých zvádzacích akcií Siriusa (niekoľkokrát bola hlavnou postavou), ale ani vo sne by jej nenapadlo, že by chcel zbaliť jej trénerku.
„Nie je na whisky trocha skoro?“ nepozdávalo sa Harrymu. Vážne, o dvoch poobede bolo skoro na alkohol. Teda, teraz. Po rokoch.
„Ehm, myslím, že nie, najmä po tom, čo si vypočujete môj plán,“ usmial sa Sirius. „Takže, chopte sa pohárov a na zdravie!“ zvolal. Tí štyria sa po sebe nechápavo dívali, ale poslušne si pripili.
„Predstav nám svoj plán, bratku,“ vyzval ho James. Ten jediný do seba kopol obsah pohára naraz.
„Predstavím,“ prikývol a posadil sa. „Dobre teda, nebudem chodiť okolo horúcej kaše,“ prevrátil oči, keď videl ich výrazy. „Prongs, ty vieš, aké pomery vládli v mojej rodine. Pre vás ostatných… v minulosti bola mojou rodinou založená firma, ktorá sa rokmi rozrastala a rozkvitala…“ znova prevrátil oči.
„Áno, Black and Company,“ zaškľabil sa James.
„To už dávno neplatí,“ zavrtel hlavou Sirius. „Po prvé, aby vám bolo všetkým jasné. Ja na tú rodinnú firmu kašlem. Samozrejme dostávam, ako člen rodiny, čiže spoluvlastník, mesačné podiely a samozrejme podiely z ročných ziskov,“ vypustil nesiriusovsky vážne. „Je to hromada galeónov. Nechávam si však len časť z nich, na takzvané spokojné živobytie a zvyšok venujem sirotincom, školám, nemocniciam a liečebniam,“ pozrel na ich výrazy. „Nedívajte sa na mňa takto. Nemôžem za to, v akej rodine som sa narodil. Ale keď už, tak z toho profitujem, hoci len nepatrnou mierou.“
„Nikto ti nič nevyčíta, Padfoot,“ upokojil ho James. „Je síce pekné, že sa hanbíš za to, že si bohatý, ale nemusíš sa hanbiť až tak veľmi.“
„Ty sa nehanbíš?“ poškľaboval sa.
„Nie,“ zavrtel hlavou. „Je sakra rozdiel medzi Potterovcami a Blackovcami…“
„Áno, to ti slúži ku cti…“
„Poďme k veci!“ prerušila ich Gwen. Ginny pozrela spýtavo na Harryho, ktorý len mykol plecami. Áno, Potterovci boli bohatí. O tom sa porozprávajú inokedy.
„Dobre teda!“ Sirius vyvalil oči a pod Gweniným pohľadom trocha skrotol. „Blackovci založili kedysi firmu a tá patrí v súčasnosti k najvplyvnejším a najprosperujúcejším firmám v krajine. Jej mesačné zisky sú obrovské. Samozrejme ďalej investujú a podielnici si rozdeľujú zisky,“ zaškľabil sa. „Vlastníci, podielnici, majitelia… nazvite to ako chcete, sú v súčasnej dobe piati. Ja, môj brat a moje tri sesternice, keďže je to rodinná firma. Po pravde sa rodinnej firme venuje len Regulus. Ostatným je to fuk, rovnako ako mne. Keď sa ale nadhodí návrh, samozrejme cez firemného právnika, o jeho schválení sa musí rozhodovať. A mne napadlo, že by som nadhodil návrh, aby naša firma investovala do rozvoja Nimbusov MS02…“ povedal a díval sa na nich.
Reakcie boli rôznorodé. Pokiaľ Gwen a Ginny na seba pozreli s nádejou a Harry len prekvapene povytiahol obočie, James sa takmer rozosmial.
„Prepáč, Padfoot,“ uchechtol sa. „Poznám tvoju rodinu, alebo som v minulosti poznal a toto neprejde hlasovaním nikdy,“ zavrtel hlavou.
„No,“ Sirius nevinne zamrkal. „Už som sa stretol s právnikom firmy a návrh je spracovaný. V tejto chvíli zrejme aj predložený správnej rade. Ja budem hlasovať za, samozrejme. A s mojou sesternicou Andromedou nebudú problémy. Firma ju zaujíma ešte menej, než mňa. Je to čierna ovca rodiny, keď si vzala mukla, ale nie je vydedená,“ zaškľabil sa. „No a ehm, moja ďalšia sesternica, Narcissa…“ zaškňúril sa. „Malfoyová, podotýkam,“ nadhodil James. Gwen aj s Ginny spozorneli. Nakoniec aj Harry, to meno už poznal.
„No áno, Malfoyová,“ prikývol Sirius. „Tiež sa o firmu nezaujíma, ale pokiaľ z nej sypú prašule, tak je všetko v poriadku. To isté platí aj o Belatrix. Ale pokým má Bella takmer až sprostého manžela, Narcissa nie. Všetci vieme, že Lucius vlastní svoju firmu. Samozrejme sa na výslnie dostal vďaka Blackovcom, ale to je iná historka. Ide o to, že ani jedna z nich nepodporí nič tak, podľa ich slov a chápania fungovania sveta, primitívne, ako je metlobal, kde sa mieša nečistá krv s tou čistou.“
„Čo?“ Harry stiahol obočie. Toto ešte nepoznal.
„Dávna história,“ mávla rukou Gwen.
„Nikdy si nepočul o Grindelwaldovi?“ spýtala sa Ginny. Zavrtel hlavou. „Čo vás učili na dejinách?“
„Jeho zaujímali len dejiny metlobalu,“ okomentoval James.
„Nedával som pozor,“ mykol plecami. „Na skúškach z dejín som zaspal,“ priznal s úškľabkom.
„Dobrá práca,“ poťapkal ho Sirius po pleci, Gwen po ňom neveriacky zazerala a Ginny sa rozhihňala.
„Áno, a ja som bol naňho mimoriadne hrdý,“ zavrtel hlavou James. Naoko sa zamračil. Harry si spomínal, ako si otec vtedy hrýzol do jazyka, aby sa nesmial na celé kolo a neznepriatelil si tým matku, ktorá bola z Harryho dobrej práce vytočená do červena.
„No, bol to temný mág, ktorý chcel vládnuť svetu, vlastniť Dary smrti a presadiť vládu čistej krvi,“ prevrátil oči Sirius. „Stalo sa to pred vyše päťdesiatimi rokmi, keby bola jeho rozrastajúca sa moc zastavená, ale niektoré rodiny stále žijú v tej pochybnej predstave, ktorú hlásal.“
„Vláda čistej krvi,“ prikývla Gwen.
„Asi si zájdem do knižnice,“ nadhodil Harry. James aj Sirius naňho okamžite pozreli.
„Do knižnice?“ spýtali sa unisimo. „Nepreháňaj to, dobre? Nádherná ti dá rýchlokurz,“ zazubil sa Sirius a Ginny ho za odmenu za prívlastok kopla pod stolom do kolena. „Za čo?“ vyprskol bolestne.
„Posuniem ti nejaké informácie,“ sľúbila Ginny ignorujúc stonajúceho Siriusa.
„Určite to nebolo také hrozné, však?“ Gwen pozrela s úsmevom na Siriusa. Ten sa okamžite roztopil. „Tak pokračujeme!“ zavelila takmer akoby sa nachádzala na štadióne. James sa uchechtol.
„No, ehm,“ Sirius po očku pokukoval po Gwen. „Kde som to… Aha, už viem. Takže, Bella a Cissa s najväčšou pravdepodobnosťou s týmto návrhom nebudú súhlasiť. Aby sa mesačne poskytovali finančné dotácie továrni na metly. Ja a mám sa stretnúť s Andie, súhlasiť budeme. Ide nám o to, aby sme presvedčili Regulusa,“ obzeral sa po miestnosti.
„Vždy bol vcelku rozumný, snáď neosprostel,“ James sa díval na Siriusa. „A vždy mal rád metlobal.“
„Práve o to nám pôjde!“ prikývol Sirius. „On jediný sa stará o podnik, zarába nám prachy. Ale stále žije v tých predpotopných názoroch. Nie, neosprostel, ale je ľahko manipulatívny, čo by nám mohlo vyhovovať v prípade, že ho neovplyvnia skôr Lucius s Rodolphusom. Pôjde nám o to, aby sme zahrali na jeho city. Má rád peniaze,“ povytiahol obočie. „Bude dobré ukázať na fakt, že ak sa reklama firmy Black-Lestrange-Malfoy objaví vo svete vo forme hráčov metlobalu, firme to zarobí oveľa, oveľa viac.“
„Čiže ho bude treba presvedčiť, aby začala firma obchodovať so zahraničím,“ prikývol James.
„A oni to ešte nerobia?“ podivil sa Harry.
„Nie, obchodujú len vnútri Anglicka,“ mykol plecami Sirius.
„Ale to je…“
„Predpotopné, krátkozraké… anglické,“ nevinne zamrkala očami Ginny.
„Správne.“
„Čiže ho budeme musieť presvedčiť o tom, že zahraničnou reklamou pritiahne peniaze,“ pokračoval Sirius. „To by nemusel byť veľký problém, pokým sa skôr nestretne s Luciusom a Rodophusom. Práve preto je zasadanie správnej rady zvolané na čo najskôr, čiže na zajtra, na tretiu hodinu popoludňajšiu. A vy všetci, čo ste tu,“ obzrel si ich, „sa zasadania, o čosi neskôr, zúčastníte. Ako bolo povedané, Regulus má veľmi rád metlobal. Keď bol v Rokforte, hral za Slizolin. Vlastne po dlhých rokoch bol prvým Blackom, ktorý hral metlobal a keď uvidí vás dvoch,“ uškrnul sa na Harryho a Ginny, „súčasné hviezdy, na ktoré spolieha celé Anglicko, nezaváha a pridá sa ku mne a Andromede. A Lucius s Rodolphusom sa budú môcť aj na hlavu postaviť.“
„To vyzerá na dobrý plán,“ prikývol James zamyslene.
„To teda je,“ hrdo sa zazubil. „Je pravda, že na ministerstvo, ako som počul, už začali chodiť akési príspevky, ale to sú všetko len peniaze dobrovoľníkov, jedná sa len o pár galeónov. A keď B-L-M Company investuje… ostatné väčšie firmy sa pridajú a tiež budú chcieť získať na reklame.“
„Ty si nehral metlobal?“ prekvapilo Gwen. Ginny sa uškrnula.
„To nie je hanba. Je?“ Sirius sa mierne začervenal. „Nemal som na to čas,“ mykol plecami.
„Naháňal si baby,“ upozornil ho Harry so smiechom. A James sa k nemu pridal.
„Aj to je prospešná činnosť.“ „Tá najprospešnejšia,“ prikývla Gwen.
„Dobre, takže zajtra pôjdeme všetci do sídla vašej firmy a keď pôjde do tuhého, tak nás zavoláš?“ vyzvedal James. Kvôli dobrým metlám pre svoj tím bol ochotný ocitnúť sa s tvárou v tvár tým ľuďom.
„Áno, zhruba okolo štvrtej, pol piatej. Dlhšie sa snáď hádať nebudeme.“
——
„Čo si o tom myslíš?“ spýtala sa Ginny ten večer Harryho v bare. U Siriusa sa zdržali aj na večeru, hoci James s Gwen odišli, a preberali nielen žhavú tému sponzoringu, ale aj jeho skončený vzťah s Clarou. Nevyzeral nešťastne. Večer sa objavil aj Remus, takže bola večera vcelku zaujímavá.
„Keď to klapne, bude to obrovské plus,“ odvetil s úškrnom. Sedeli sami v jednom z boxov pri poháriku. Dosť ďaleko od tanečného parketu, aby ich hlasná hudba príliš nedráždila. „A to nielen pre majstrovstvá, ale aj pre ligu a tiež, samozrejme, pre ďalší vývoj.“
„To hej, ale myslela som skôr, čo si myslíš o tom všetkom okolo,“ stiahla obočie. „Vedela som, že Sirius má brata, mladšieho, ktorý z Grimmauldovho námestia odišiel aj so škriatkom, ale o ostatnej rodine som nevedela.“
„Nerád o nich rozpráva. Keď sa aj niekedy zmienil, tak len o Andie, Cisse a Belle, svojich sesterniciach. Nikdy o ich manželoch a tak.“
„Hm, rodiny Lestrangeová aj Malfoyová sú dosť známe. Nespomínam si, že by o nich niekedy rozprával. Ani otec.“
„Zrejme sa hanbí. Čistá krv a podobné sprostosti,“ pripomenul rozhovor spred pár hodín.
„To je jedno,“ mávla rukou. „Každopádne, tá Andromeda sa mi páči,“ uškrnula sa. „Meno Tonks z názvu vynechali.“
„Musí ich roztrhnúť, keď im mukel nakráča na poradu,“ zasmial sa Harry.
„Zajtra uvidíme.“
„Presne tak. Na jednej strane mňa to štve, že nás použije ako zbraň, pomocou ktorej chce manipulovať so svojím bratom. Ale na druhej strane… bude zábavné sledovať ich všetkých,“ škodoradostne sa zasmial.
„Najmä Belatrix, nie?“ prevrátila oči. Na to sa rozosmial ešte viac. Sirius im prezradil, že jeho najstaršia sesternica má záľubu v naháňaní a zvádzaní mladých zajačikov, ktorých služby si samozrejme zaobstaráva peniazmi.
„Je to vlastne taká harpya, nie?“ trpko sa zaškľabil. „Nespokojná v manželstve, neukojená a večne nadržaná.“
„Prisahám Merlinovi, že keď sa ťa chytí, tak…“ zaprskala naštvane.
„Ale no tak, Ginny,“ chlácholivo ju objal a privinul k sebe. Okamžite sa jej ruky obmotali okolo jeho tela. „Kašlime na Bellu,“ navrhol po chvíli. „Zatancujeme si?“ navrhol miesto toho.
„Za chvíľu,“ nechcelo sa jej vzdať objatia. Hoci sa mohli objímať aj na parkete, tu to bolo pohodlnejšie.
„Dobre,“ prikývol a zaboril si nos do jej vlasov. Okamžite sa ho zmocňovala túžba.
„Ron sa už asi neobjaví,“ ozval sa po chvíli sklamane.
„Včera sa ožral ako jedno prasa,“ prezradila mu. „Videla som ho dnes doobeda v Brlohu a vyzeral otrasne,“ zasmiala sa.
„Musel predsa osláviť víťazstvo. Anglicko, ktoré porazilo Švédov a to ešte k tomu s rezervným tímom…“ spokojne sa uškrnul. „Zaslúžili si to všetci.“
„To áno. A Gwen mi povedala, že keď sa úplne neskazí, že nad ním James vážne uvažuje.“
„To by bolo výborné.“
Black-Lestrange-Malfoy Company, Oxford, 8.10.2001
Grimmauldovo námestie, Londýn, 8.10.2001
Harry sedel spolu s Ginny, svojím otcom a Gwenog v malej miestnosti vedľa rokovacej miestnosti, kam ich po príchode usadil Sirius. Zatiaľ nečakali dlho. Popravde si myslel, že tam budú zavretí pri káve a občerstvení hodiny, ale keď po necelej hodine nazrel Sirius a s úškľabkami ich volal dnu, prekvapilo ho to.
Netušil čo čakať. V Amerike sa zúčastnil niekoľkých rokovaní, kde ho predstavili presne tak, ako ich predstavia v tomto prípade. Ako reklamný ťahák, respektíve ťahák na prachy. Ale Anglicko, ako sa už neraz presvedčil, ďaleko zaostávalo za bežným štandardom ostatného sveta. Samozrejme v tom čarodejníckom svete.
Vošiel do dlhej miestnosti za ostatnými a okamžite si ju prezeral. Podľa rečí dokázal odhadnúť, kto je kto. Za vrcholom stola sedel Siriusov mladší brat, s ktorým sa na seba možno trocha ponášali. Okamžite vstal, aby si s nimi potriasol rukou, keď ich Sirius predstavoval.
Na rozdiel od nich dvoch sa na seba ich dve staršie sesternice ponášali až príliš. Pokým však Andromeda vstala, aby sa s nimi spolu so svojím manželom pozdravila, Belatrix s manželom len zazerali. A nevedel nájsť správne slová k tomu, aby pomenoval pohľady, ktoré na nich hádzala rodinka Malfoyová. Aspoň spoznal ich syna, Draca, ktorého pohľady hádzajúce na Ginny sa mu páčili ešte menej.
„Stále si myslím, že bolo zbytočné ťahať ich všetkých sem,“ ľadovo vypustil Lucius bez toho, aby pozrel na kohokoľvek. „Je to hlúpe a nič to neznamená.“
„Znamená to dosť, drahý Lucius,“ Sirius sa naňho pousmial. „Ide o prachy a tie všetci milujete.“
„Okrem iného, áno,“ zachechtala sa Bellatrix. Nevyzerala však, že by ju práve v tejto chvíli zaujímalo zasadnutie, dôvod zasadnutia a ani výsledok zasadnutia. Zamerala sa na mladého metlobalistu.
Ginny stisla zuby. Stačilo trocha a tá stará nutria by snáď začala slintať. Harry sa práve zoznamoval s Andromedou a jej manželom a mal nahodený jeden zo svojich pohodových úsmevov, ktorý používal výhradne pre fotografov a sponzorov. Nie, že by ním chcel ohúriť Tonksovcov, jednoducho sa dostal do pozície, ktorú ovládal dobre a touto pózou v minulosti dokázal presvedčiť nejedného váhajúceho. A dúfal, že by svojím šarmom a charizmou upútal aj Regulusa.
„Bratku,“ oslovil Sirius Regulusa. „Garantujem ti, že títo dvaja sa postarajú o obrovskú senzáciu,“ škľabil sa na naňho a objal okolo ramien Harryho aj Ginny, celkom okato si nevšímajúc Luciusa. A Rodolphusa. „No a netreba zabúdať ani na našu úžasnú trénerskú dvojicu.“
„Iste, sledujem metlobal,“ prikývol Regulus dívajúc sa na Ginny s úsmevom. „Viem, že sú najlepšími hráčmi v lige.“
„Cítim v kostiach, že by mohli siahnuť na titul.“
„Až takí optimisti nebuďme,“ Gwen pozrela na Siriusa.
„A prečo?“ mykol plecami. „James už niekoľko rokov dokáže poskladať výborné družstvá, ktoré bojujú o titul.“
„To je fakt,“ prikývol James bez váhania. „V anglickej lige sú dobrí hráči a ak sa družstvo správne vyskladá a ak bude mať dobré metly, tak môže viac ako prekvapiť,“ usmial sa. Regulus preniesol svoj pohľad na Harryho.
„Ja súhlasím,“ usmiala sa Andromeda. „Bez váhania. Hoci metlobalu nerozumiem ani za mak, bolo by dobré, keby sa Anglicko ukázalo vo svete v dobrých farbách.“
„A s naším logom, ktoré by prinieslo investorov,“ významne šepol Sirius Regulusovi a mrkol pri tom na Jamesa.
„V muklovskom svete je reklama na podobných podujatiach veľmi významná,“ vložil sa do hovoru Ted Tonks, „firmy sa idú pretrhať, len aby mohli sponzorovať.“
„V čarodejníckom svete je to tiež tak. Alebo teda, v čarodejníckom svete mimo Anglicko,“ povedal James.
„Je načase, aby sme sa ukázali vo svete a aby sme začali so svetom aj obchodovať.“
„Čo ty vieš o obchode?“ Regulus pozrel na Siriusa.
„Vlastne nič,“ uchechtol sa. „Ale všade na svete to tak funguje, nie?“ pozrel na Jamesa a Harryho. Tí prikývli.
„Absolútne nesúhlasím s týmto návrhom,“ znova sa ozval Lucius, tentoraz ich špikujúc pohľadom. „Doteraz nám stačilo obchodovať len v rámci Anglicka. Nevidím dôvod, prečo riskovať, hazardovať s tým, čo sme si doteraz vybudovali.“
„Čo vybudoval Regulus, si chcel povedať, však?“ natiahol Sirius. „Lucius, nenahnevaj sa na mňa, ale ty si do tejto firmy neprispel ani nápadom.“
„Rovnako ako ty.“
„Aspoň som si nemusel nič zabezpečovať ženbou.“
„Nehádajte sa, dobre?“ prerušil ich nervózne Regulus. Nevedel odtrhnúť oči od dvoch mladých hráčov.
Napätie v miestnosti stúpalo. Aj Rodolphus stál v bojovej pozícii vedľa švagra. Narcisse to bolo zjavne jedno a Bella stále pohľadom hltala Harryho. A Draco zazeral po Ginny, ktorá pristúpila k Harrymu a oprúc sa oňho mu chytila ruku. Keby mohla, tak ich oboch prekľaje.
„Je to na tebe, Regulus,“ oslovil ho Sirius opatrne. „Lucius ani Rodolphus zjavne nesúhlasia, akoby náhodou aj mali právo k niečomu sa vyjadrovať.“
„Sirius, prosím,“ umlčal ho brat s prosebným pohľadom. Tieto neustále hádky ho už unavovali.
„Budeme súhlasiť pod jednou podmienkou,“ zaškľabil sa Lucius. A Harry kútikom oka zbadal, ako sa Draco nervózne pomrvil. „V opačnom prípade budeme dôrazne proti.“
„A tá podmienka je?“ vyzval ho Sirius.
„Pán Potter nám musí sľúbiť, že na Majstrovstvá sveta vezme minimálne Claytona Brixa a Bruna Shorta od Drakov,“ vypustil pokojne. Draco sa spokojne zaceril. Ginny vytreštila oči a Harry povytiahol obočie. „Marcus Bletchley je samozrejmosť.“
„Prosím?“ šokovane sa ozval James. „Počul som správne?“
„Počuli ste správne, pán Potter,“ prerušil ho Malfoy podráždene. „Ak sa títo traja dostanú do základnej zostavy…“
„Základnej zostavy?“ uchechtol sa James pohŕdavo. Ani Harry a ani Ginny by v tom prípade v základe hrať nemohli. „Vy ste sa museli zblázniť,“ zasmial sa. „Áno, Bletchley to už má takmer isté. Podotýkam, že takmer. Ale tí dvaja? Harry s Ginny sú lepší hráči. Ak by som o tých dvoch náhodou uvažoval, tak možno ako rezervu.“
„Rezervu?“ podivil sa teraz Malfoy. „Pokiaľ som to pochopil, potrebujete zohnať peniaze na tie stupídne metly. A ak vám ich máme dať, toto je naša podmienka.“
„Nezabúdaj, že o ničom nerozhoduješ, Lucius,“ upozornil ho Sirius s neveriacky stiahnutým obočím. Všetci sa zarazene dívali na Malfoy staršieho, akoby stále nevedeli pochopiť, čo to vlastne povedal.
„Vidíš?“ šepla Ginny Harrymu. „Kupujú si zápasy, kupujú si nomináciu,“ pohŕdavo vypustila. Andromeda ju začula a zamračila sa na Malfoya.
„Vyzerá to, že sa situácia spred dvoch rokov opakuje. Nemám pravdu?“ Gwen naštvane vyprskla. „Aj vtedy si Draci kupovali náš zápas a keď sme odmietli, tak nám zranili hráčku.“
„Čože?“
„Prišli za nami a…“
„Tieto obvinenia si nechajte od cesty, slečna Jonesová,“ zamračil sa na ňu Draco.
„Dobre viete, že mám pravdu.“
„Hlúpe kecy!“
„Ak má byť toto podmienkou, tak si tie peniaze strčte niekam,“ mračil sa James. Malfoy sa spokojne škľabil.
„Tak si ich spokojne strčíme niekam. A vy bežte a spravte nám vo svete hanbu.“
„A dosť!“ skríkol naštvane Regulus do šumom presýtenej miestnosti. „Sirius a Andromeda sú za, aby sa návrh schválil. Bella a Cissa, zastúpené svojimi manželmi, sú proti. Alebo sa niečo zmenilo?“ pozrel na sesternice. Cissu to nezaujímalo.
„Možno by sa mladí metlobalisti mohli podporiť,“ nadhodila Bella usmievajúc sa a pohľadom vyzliekajúc Harryho.
„Zbláznila si sa?“ vyletel Rodolphus.
„Toto je skutočne smiešne,“ uchechtol sa Ted Tonks.
„Regulus, je to na tebe. Vyjadri sa,“ vyzval hu značne znechutený Sirius, ktorý musel v predchádzajúcich chvíľach chytiť Jamesa pod pažu. Zrejme by starému Malfoyovi rozbil ústa. Harry to pozoroval takmer pobavene. Nie, zrejme ho už v Anglicku nič nedokáže prekvapiť.
„Nepáči sa mi, ako sa toto stretnutie vyvinulo,“ mračil sa na Siriusa. Iste, Padfoot vravel, že je to veľký pacifista. Nemal rád hádky a ani napätie. Dosť zvláštne, keď šéfoval takej pestrej zbierke ľudí. Malfoyovci naňho uprene hľadeli, pokým Rodolphus naštvane zazeral po vyškľabenej Belle. „Sirius má pravdu. Ty, Lucius, máš čo najmenej hovoriť do vedenia.“
„Ale…“
„Už sklapni!“ štekol po ňom. Sirius obdivne povytiahol obočie. „Prikláňam sa k názoru môjho brata a Andromedy. Tromi hlasmi k dvom je tento návrh schválený.“
——
„Vôbec si nepreháňal,“ zavrtel hlavou Harry, keď si všetci posadali za stôl. Všetci okrem Gwen. Keď odchádzali z Oxfordu, sarkasticky poznamenala, že sa musí ísť domov vyzvracať. „Tvoja rodina je skutočne… neskutočná.“
„Moja pokrvná rodina by sa možno ešte dala stráviť,“ prskol Sirius a vytiahol whiskey. „Ak by som mal dobrý žalúdok. Ale tí dvaja…“ zavrtel hlavou.
„Hajzli,“ zasyčal James naštvane. „Och, Merlin! Takto ma naposledy vytočilo Ministerstvo pred troma rokmi,“ nadával a schmatol plný pohár, ktorý mu podával jeho priateľ, „keď nechcelo dovoliť Hawkovi hrať.“ kopol ho do seba naraz.
„Hlavné ale je, že do továrne peniaze pôjdu,“ nesmelo nadhodila Ginny. James vyzeral, že by sa najradšej šiel s niekým pobiť a Sirius k tomu tiež nemal ďaleko. Regulus ich ubezpečil, že hneď zajtra podpíše pár papierov a pošle veľký balík peňazí do továrne na výrobu metiel. A mesačne bude štedro prispievať. Novinári sa to samozrejme dozvedia. A tiež vymámil prísľub od Harryho a Ginny, že sa zúčastnia minimálne jedného firemného a zároveň aj sponzorského večierku tej úžasnej firmy, z ktorej profitoval Sirius. Andromeda im s úsmevom zablahoželala a pozvala na návštevu. „Výroba metiel sa pohne.“
„To je samozrejme skvelá správa,“ súhlasne pritakal Sirius. A potom zmĺkol. Pozrel na každého z nich a zaškľabil sa. „Už vám je jasné, prečo o svojej rodine nerád rozprávam?“ ublížene natiahol.
„Úbohý Padfoot,“ Harry stiahol obočie. „Musíš to mať mimoriadne ťažké.“
„Ešte ťažšie.“
„Vážne tomu nemôžem uveriť,“ zavrčal James, ktorý si stále vybavoval Malfoyovu žiadosť. „Brix a Short,“ zavrtel hlavou. „Nevravím, že to nie sú dobrí hráči. Sú. A uvažoval som o nich ako o náhradníkoch. Ale aj tak,“ znova zavrtel hlavou. „Brix lepší ako Hawk?“ zasmial sa. „A Short ako Ginny? Neuveriteľné, akú veľkú drzosť má ten chlap.“
„Alebo odvahu,“ mykol plecami Sirius. „Alebo je sprostý.“
„Vedel, že prehrá, tak si chcel aspoň trocha vŕtnuť,“ okomentoval Harry.
„Ja si cením, že máte o mne takú vysokú mienku,“ ozvala sa Ginny tichým hlasom a stisla Jamesovi predlaktie. Pozrel na ňu. „Ale už sa tým netrápte. Sú proste takí. Kašlite na nich, nemyslite na to.“
„Obávam sa toho, aby nespustili nejakú kampaň s cieľom ublížiť nám,“ James sa na ňu díval a potom pozrel na syna. „Nedostali to, čo chceli, tak spravia všetko pre to, aby uškodili. Gwen mi vravela o tom zápase.“
„To fakt. Nemajú nám ale ako ublížiť.“
„Ginn, hráte s nimi v sobotu,“ Harry stiahol obočie, keď si uvedomil ten fakt. Pozreli s otcom na seba. Obom napadlo to isté. „Nemám z toho zápasu dobrý pocit,“ zamračil sa.
„Že by chceli…“ Sirius stiahol obočie. Všetci traja svorne pozreli na Ginny. „Nádherná, v sobotu hrať nebudeš…“
Byt Ginny Weasleyovej, Londýn, 11.10.2001
„Vôbec sa mi to nepáči,“ frflala Ginny ležiac v Harryho náručí. Už tri dni sa snažila ukecať Gwen, aby ju v sobotu predsa len pustila hrať. Ibaže jej trénerke myšlienka odstránenia najlepšej strednej triafačky ligy niektorým z urazených Drakov, respektíve majiteľa klubu Londýnskych Drakov, napadla hádam ešte prv, než všetkým ostatným nachádzajúcim sa na Grimmauldovom námestí.
„Je to nebezpečné. Pamätáš? Sama si ma na to upozorňovala a oni sa ťa budú chcieť zbaviť hádam ešte viac, ako vtedy mňa,“ presviedčal ju pevne ju držiac.
„Ja viem,“ zaprskala. „Ibaže… nie, že by som sa chcela preceňovať, sme tím, ibaže…“
„Ibaže teraz zrejme prehráte,“ prikývol. Frustrovane zavrčala. „Asi. Ste zohratá trojka, máte nacvičené akcie a tvoja absencia to naruší,“ zamračil sa. „Ale… nemusíte prehrať, nie?“ snažil sa ju povzbudiť. „Akurát sa stretnú o niečo vyrovnanejšie tímy.“
„Dúfam,“ hlesla. Preberali to aj v kabíne. Nadávali na Drakov a Malfoya, ale celý tím pripustil, že bude lepšie, ak Ginny hrať nebude. Pre jej zdravie, pre ich budúcnosť a tiež pre Anglicko. Nie, že by sa jej to pozdávalo, ale James na tom trval a Gwen nevyzerala, že by s ním nesúhlasila.
„Mohli by ťa zraniť horšie, ako vtedy Tally.“
„Je mi to jasné,“ nasilu pritakala. „Myslím si síce, že by som sa dokázala vyhnúť a tak…“
„Nie, sú zákerní a podlí, bez váhania by ťa zostrelili prútikom.“
„Veď práve.“
Strašne ju to štvalo. Nebude hrať nie kvôli zraneniu, ale ako prevenciu pred zranením. A to bolelo. Budúcnosť však bola dôležitejšia.
„A čo s tým večierkom?“ po chvíli stočila rozhovor iným smerom. „Tým Regulusovým?“
„Budeme tam musieť ísť. Ako tváre reklamnej kampane,“ zaškľabil sa. „Pekne sa oblečieme, prídeme tam, spravíme pár fotiek, najeme sa, napijeme, možno zatancujeme a odídeme.“
„A zrejme tam bude tá stará hnusoba a keď jej čo i len napadne sa ťa dotknúť, tak jej zlámem paprče. Reklamná kampaň – nereklamná kampaň,“ vyhrážala sa. Musel sa zasmiať.
„Všimol som si, ako ma vyzliekala pohľadom.“
„Harry, to nie je vôbec vtipné. Nemá dobrú povesť,“ varovala. „Je to zlá mrcha, ktorá sa nezastaví pred ničím. Vôbec nič jej nie je sväté a nerada počuje slovo nie.“
„Nič jej nedovolím, neboj,“ pritisol si ju k sebe.
„Veď ja si ťa ustrážim,“ sľúbila bojovným tónom a natočila sa k nemu. Usmieval sa tým svojím sladkým úsmevom a ona sa roztápala. Zabúdala na Bellu, zápas, na všetko. „Skúsime to?“ hlesla bojazlivo a opatrne. „Tak, ako vtedy.“
Nadýchol sa a vydýchol. Po tom prvom, úspešnom pokuse spred vyše dvoch týždňov, to neskúšali. Nešlo o to, že by nechceli. Boli však opatrní, možno zbytočne, ale podvedome odkladali druhý pokus na neskôr. Lenže čím dlhší čas a čím viac boli spolu, tým hlasnejšie sa to ozývalo.
„Môžeme,“ prikývol. „Bude to v poriadku, uvidíš,“ mierne sa pousmial a cítil, ako sa mu zrýchľuje tep a narastá vzrušenie. A to sa len držali. Musela byť na tom úplne rovnako.
„Ak by sa čokoľvek pokazilo…“
„Nič sa nepokazí, ver mi.“
„Nie, počkaj, Harry,“ prerušila ho. „Ak by to nevyšlo a ja, ja by som ťa odohnala, tak…“
„Vždy ťa budem milovať, zapamätaj si to,“ šepol a sklonil sa k nej, aby umlčal jej ďalšie slová.