Štadión Londýnskych Drakov a podnik Ohnivá strela, Londýn 3.9.2001
James Potter sedel v šatni Drakov, ktorá mala tento týždeň slúžiť reprezentácii. V sobotu sa mali dostať prenášadlom do Egypta, kde v popoludňajších hodinách odohrajú druhý prípravný zápas. Tento rok, pred zimnou prestávkou, odohrajú ešte dva zápasy. Doma so Švédskom a vonku s Ruskom. Chcel si vyskúšať viac hráčov, aby sa po prestávke mohol sústrediť už len na tím, ktorý na majstrovstvá sveta pôjde.
Zo zostavy, ktorá sa postavila proti Maďarom, tu mal len piatich hráčov. Všetci ostatní boli vlastne nováčikovia. Pozorne sledoval ligu, na vytipované stretnutia chodil osobne. Prípadne šla Gwenog, keď mali Harpye voľno.
„Ako ste si už určite všimli, nie všetci tí, ktorí hrali minule, hrajú aj teraz a platí to aj obrátene,“ povedal štrnástim hráčom. „Nie všetci tí, ktorí hrali minule a sú tu aj teraz, môžu hrať nabudúce. Všetko to záleží len od vás, samozrejme,“ snažil sa neuškrnúť. „Preto je dôležité a môžete to povedať aj svojim klubovým spoluhráčom, nestrácať motiváciu a snažiť sa. Povediem tréning stíhačov a odrážačov, Gwenog si vezme na starosť triafačov a strážcov.“
Harry sa postavil a spolu s ostatnými vyšiel na ihrisko. Všimol si, že tentoraz dostala príležitosť aj Sundersová, minimálne sedieť na lavičke, ak sa neosvedčí. Naopak, Snyderová tentoraz nehrala, miesto nej sa o pozíciu stíhača základnej zostavy popasuje s Claytonom Brixom od Drakov, ktorý naňho veľmi nepekne zazeral.
Tréning to bol typický od dvojice Potter-Jonesová. Tvrdý a ťažký. Nedali im voľne dýchať ani minútu z celých dvoch hodín. Kým sa otec venoval štyrom odrážačom, on s Brixom lietali okolo štadióna. Žiadna strela, len let v plnej rýchlosti so zámerom dokázať, kto je rýchlejší. Nácvik manévrov a vyhýbanie pričarovaným objektom. Rôzne finty a stíhačské fígle. Oni, spolu so strážcami, to mali jednoduchšie, ako ostatní. Tam bolo potrebné aj nacvičenie spolupráce.
———
„Navrhla som Agáte, aby sa s nami naobedovala,“ šepla Ginny Harrymu, keď prišli do Strely. Harry kútikom oka pozrel na odrážačku Harpyí, ako sa smeje na niečom spolu s barmanom Frankom a s Ronom.
„V pohode,“ prikývol. „Myslím, že už ma má celkom rada. Nezazerá už po mne tak škaredo,“ zachechtal sa.
„Jasne, od lásky by ťa zožrala,“ zaškľabila sa a viedla ho do jedálenskej časti. „Ron sa z toho stále nedokáže spamätať,“ usmiala sa, keď si sadli.
Od večere u Potterových, kedy mu Gwenog oznámila tú správu, bol nervózny a roztržitý. Našťastie nepokazil zápas predchádzajúci víkend a Kanóny si udržali tretiu priečku. Najprv nechcel trénerke Harpyí uveriť a šiel osobne za hlavným trénerom. Keď mu to ten potvrdil, Ron sa od radosti spil. No a potom to začalo. Harry ho musel niekoľkokrát presviedčať, aby sa vzchopil, že na to má. Jeho sestra taká galantná nebola. Niekoľkokrát mu tak vynadala, že by sa jej mamka od hanby prepadla niekam hlboko. Potom sa ale upokojil a prehlásil, že to vyskúša.
„Dám si asi cestoviny,“ povedala Ginny zamyslene. Harry na ňu pozrel.
„Už zase?“ natiahol útrpne.
„Mám ich rada,“ mykla plecami. „Tu ich robia fantastické.“
„To nepopieram,“ zaceril sa. „Ja si dám ale nejaké mäso… pre zmenu.“
„Ješ mäsa dosť. Nefrfli,“ usmiala sa naňho.
„Mäso je veľmi dôležité,“ prikývol Ron, ktorý si k nim prisadal spolu s Agátou. „A preto si dám riadny steak.“
„A možno aj dva, nie?“ natiahla Sundersová.
„Objednám celého diviaka, ak mi s ním pomôžeš,“ ponúkol s úškľabkom.
„Nepomôžem, ja som totiž trávožravec.“
„To fakt?“ podivil sa Ron.
„No áno…“
Harry s úškrnom počúval, ako sa Ron čuduje a nechápe, ako niekto nemôže jesť mäso a Sundersová dosť rázne zastávala vegetariánsku menšinu. Bolo to zvláštne, že nejedla mäso. Človek by to do nej nikdy nepovedal. Prišla obsluha a objednali si. Za moment mali jedlo na stole.
„Uvedomujete si niečo?“ hlesla po chvíli Ginny hrabúc sa vo svojich cestovinách.
„Uhm?“ zahuhňal Ron s plnými ústami.
„Jasne, zlato,“ usmiala sa na ňu Sundersová. Harry sa prekvapil. Normálny úsmev na nej tuším ešte nevidel. Kajúcny výraz to áno. Priateľskejšie doberanie a mračenie, to tiež. Ale úsmev?
„Čo?“ Harry zopakoval Ronovu otázku civilizovanejším spôsobom.
„Že tu sedím s jedinými troma ľuďmi, ktorí o mne vedia všetko a ktorí mi pomáhajú,“ pozrela Harrymu do očí. Usmiala sa. „Vlastne som s vami všetkými takto naraz ešte nebola, čo sa mi zdá dosť zvláštne. Ďakujem vám, za všetko,“ vyšlo z nej pohnuto. Harry jej opätoval úsmev a zovrel jej ruku. Potom sa naklonil, aby jej vtisol bozk na spánky.
„V pohode, ségra,“ zabrblal Ron, keď prehltol. Pozrel na Sundersovú, ktorá pozrela naňho a potom aj na Harryho.
„Je to celkom symbolické, nie?“ nadhodila Agáta. „Mohli by sme to brať ako začiatok tvojho nového života… v úplne všetkých jeho sférach,“ povytiahla obočie. Harry na ňu pozrel. Potom pozrel na Ginny, ktorá sa smutne usmievala.
„Kiež by,“ povzdychla.
„Ešte stále sa toho desíš?“ spýtala sa Agáta. Tentoraz pozrel Harry na Rona. A ten sa pozrel naňho. Ginny mykla plecami. A Agáta sa zachmúrila. „Myslím, že sa bojíš úplne zbytočne. Aj keď mám stále pár výhrad voči tejto americkej hviezdičke…“
„Hej!“ ohradil sa Harry zamračene. Sundersová si ho nevšímala.
„… verím, že si už v poriadku. On by ti neublížil a teraz už vôbec nie, pretože ho práve varujem, aby to nespravil, inak mu zlámem väzy,“ mračila sa na Harryho. Ginny sa zahihňala.
„No, od strachu som si cvrkol,“ zaškľabil sa na ňu.
„S tým by si mal niečo robiť, kamarát,“ upozornil ho vyškľabený Ron. „Únik moču nie je dobrá správa.“
„Hovoríš z vlastnej skúsenosti?“ zazubil sa mu naspäť.
„Viem, že to bude v poriadku, určite,“ Ginny sa usmiala na všetkých. A usmievala sa naďalej. Zvláštne smutne a pritom šťastne. Vedel, že vnútri bojuje s pohnutím.
„Dočkali sme sa tohto prehlásenia po takmer dvoch rokoch,“ povedal Ron. „Som na teba hrdý, sestrička.“
„Súhlasím,“ prikývla Sundersová. „Ale aj tak,“ prebodla pohľadom Harryho. „Ani vo sne by mi nenapadlo, že za tým budeš stáť práve ty,“ zavrtela hlavou.
„Čo máš vlastne proti mne?“ nechápal.
„Teraz už nič.“
„A doteraz?“
„Proste som si myslela, že si len nejaká vypatlaná a sprostá hviezda, zaslepená slávou, ktorá si nedovidí ani na špičku nosa, ktorá bude v našej lige machrovať a robiť ramená a ktorá bude neznesiteľná, arogantná, namyslená a slizká,“ vypľula.
„To sme si mysleli všetci,“ zabručala Ginny neprestávajúc sa hrabať v takmer zjedených cestovinách.
„Aha,“ prikývol. „To chápem. Aj to bolo… kedysi,“ zaksichtil sa. „A teraz si myslíš čo?“ povytiahol obočie.
„Že sa dá pri tebe pohybovať normálne,“ zaškľabila sa. „Bez chuti ťa zabiť. Spravil si toho dosť, to uznávam. A pomohol si Ginny. Nakoniec… už jej ani nemusím pomáhať kryť ju pred Harpyami, keď má teba,“ mrkla na Ginny, ktorá sa zahihňala.
„Takže vlastne prehlasuješ, že ma máš rada!“ usmial sa nevinne Harry.
„Ani náhodou,“ zamračila sa. „Rovnako ani Weasleyho. Ste Kanóny, akoby som vás mohla mať rada?“ zavrtela hlavou.
„Pravda,“ prikývol Ron. „Ide čisto len o spoluprácu,“ šepol významne.
„Tak fajn, to sa dá prežiť,“ prikývol.
„Každopádne,“ vypustila Sundersová celkom zjavne sa premáhajúc, „spravil si toho pre Ginny dosť a ja som ti vďačná,“ dívala sa do svojho taniera. Harry pozrel na Ginny, ktorá sa naňho usmiala a mykla plecami.
„No, ehm… dobre,“ prikývol. „Síce som toho zase až tak veľmi nespravil…“
„Blázniš?“ vyvalil oči Ron. „Spravil si toho pre ňu toľko, až…“
„…príliš,“ doplnila ho Agáta.
„Správne,“ prikývol Ron.
„Len ju milujem,“ mierne stiahol obočie tentoraz s vlastným pohľadom zarazeným v tanieri. „To vy ste pre ňu za tie roky spravili veľa… a ja som vďačný vám.“
„Dobre, dosť,“ prehlásila Ginny veselo. „Prestaňte si tu vo veľkom prejavovať vďaky. Milujem vás všetkých troch. Samozrejme všetkých iným spôsobom,“ rozpustilo sa zahihňala. „Týmto docielime akurát to, že sa všetci rozplačeme.“
„Áno, dobre, ale aj tak, ehm,“ Sundersová pozrela opatrne na Harryho a Rona. „V nedeľu… máte nejaký plán?“ povedala im a potom odvrátila pohľad inam.
„Večera v Brlohu?“ Ron pozrel na Ginny.
„Dá sa odložiť,“ mávla rukou.
„No, moje plány sú dosť podmienené plánmi mojej najdrahšej, takže?“ Harry sa uškrnul na Ginny.
„Takže sme voľní.“
„Dobre,“ prikývla Sundersová. „Tak vás teda pozýval na grilovačku ku mne,“ vypustila zamračene. „Keďže sme svojím spôsobom zvláštna skupinka,“ zacerila sa nervózne. „Ugrilujeme nejaké mäso a zeleninu, dáme pivo… zoznámim vás s mojím manželom…“
„Ty máš manžela?“ spýtali sa naraz Ron s Harrym dosť šokovane.
„No áno, som dávno plnoletá, vydávať som sa mohla ešte v dobe, kedy ste vy ani poriadne nevedeli, na čo, okrem čurania, vám to tam visí,“ zaškľabila sa na nich. Ginny sa rozhihňala.
„To bolo ale kurva dávno,“ zariskoval Ron. Agáta ho zavraždila pohľadom.
„Keď sa tak na teba dívam, tak ti to museli vysvetliť pri MLOKoch,“ vrátila mu to.
„Rád sa zoznámim s tvojím manželom,“ ozval sa Harry.
„Dobre, fajn,“ prikývla Sundersová. „Takže v nedeľu.“
„Snáď po víťaznom zápase s Egyptom, v ktorom si zahráme všetci,“ usmiala sa Ginny.
„Ty a Harry si zahráte určite. U nás dvoch je to otázne,“ zamračil sa Ron.
„Aj keby ste sa náhodou nedostali do základnej zostavy, otec vás určite prestrieda,“ mrkol na nich Harry.
„Myslím, že áno,“ prikývla Sundersová. Potom pozrela na Harryho. „Ten tvoj rekord v Amerike. Aké je to číslo?“ povytiahla obočie. To už obsluha odniesla taniere a oni si nechali priniesť kávu a čaje.
„Ehm, šestnásť chytených striel za sebou. Prečo?“
„Že by zvedavosť?“ zaškľabila sa. „U nás je to dvanásť za sebou. Mám pocit, že by si ten rekord mohol prekonať,“ prehlásila, ale bolo vidieť, že sa jej to nepáči ani náhodou. Harry sa len uškrnul.
„Určite ho prekoná,“ sľúbil jej škodoradostne Ron. „No a Ginny by mohla prekonať rekord v počte gólov v jednom zápase.“
„A číslo?“ pýtal sa Harry.
„Dvadsaťdva gólov.“
„To sa nedá prekonať,“ zavrtela hlavou Ginny. „Je to rekord starý päťdesiatsedem rokov. Vtedy sa ešte nelietalo tak, ako teraz.“
„Už si ich dala predsa pätnásť,“ spomenul si Harry na jej prvý zápas.
„To som mala motiváciu, sedel si v hľadisku,“ uškrnula sa. „Každopádne môj rekord je sedemnásť.“
„Môj rekord je päť nechytených rán… rovnako ako Ginny, aj ja som exceloval v jednom školskom zápase.“
„A to bolo aj naposledy, čo si exceloval, nie?“ rýpla si Agáta.
„A tvoj rekord je aký? Celé súperovo družstvo zostrelené v štyroch zápasoch po sebe?“ zaškľabil sa na ňu.
„Nie… rozbitá hlava osemnástim strážcom v rade,“ natiahla tváriac sa vážne. „Tak na to pamätaj.“
Harry sa uchechtol. Pokračovali v rozprávaní, doberaní sa ešte dlhú dobu. Vlastne sa tam zdržali až do večera a jemu po chvíli vôbec neprišlo divné, že tam sedí s kapitánkou Harpyí, ktorá sa síce snažila pôsobiť veľmi drsne, ale vnútri bola citlivá. Svojím správaním k Ginny to potvrdila. Každopádne, Ginny ju mala rada a on preto musel tiež.
„Je zvláštna,“ vyriekol, keď sa spolu prechádzali po moste cez Temžu.
„Je úžasná, len ju musíš trocha spoznať,“ prikývla a zastavila sa pri zábradlí. Z diaľky k nim pomaly prichádzala loď.
„Áno, asi áno,“ pripustil a objal ju zozadu okolo pása. Oprela sa oňho a rukami si pritisla k sebe tie jeho ešte viac. „Ginn, ten elixír dnes použiješ?“
„Určite,“ prikývla. „Dnes to síce bolo drsné, ale nie neprežiteľné,“ uchechtla sa. „Budem v pohode.“
„Bude to fajn.“
„Kedy sa chystá tvoja mama do toho Mexika?“
„V stredu. Stále študuje pitvu,“ znechutene sa otriasol.
„Samozrejme, bolo by hlúpe zaťahovať do toho niekoho ďalšieho. Napríklad toho muklovského doktora, ktorý sa baví rozoberaním ľudského tela,“ zavrtela hlavou.
„Patológ.“
„Áno, ten. Podľa Hermiony im stačí kúsok zo všetkého,“ povedala znechutene sa škľabiac. „Krv, orgány, tekutiny, či čo to vravela.“
„Sú obidve… divné.“
„To hovoria aj ony o nás, nemysli si,“ potichu sa zasmiala. Loď už bola blízko. „Nabudúce ťa vezmem na vyhliadkovú plavbu po Temži,“ sľúbila.
„Uhm,“ vypustil. Bolo jedno, čo hovorila. Bradou sa opieral o jej rameno a mal privreté oči. Miloval jej šampón. Podmanivá vôňa, ktorá rozochvievala každú bunku v jeho tele. Poznal by ju podľa vône kdekoľvek.
„Len nechápem, prečo som to už nespravila…“ hlas sa jej zasekol. Otočil hlavu a jemne ju bozkával na krku. Privrela oči. „Harry…“ vydýchla napäto. K perám pridal aj jazyk a bolo mu jedno, že stoja na moste, ktoré bolo jasne osvetlené lampami. Loď ich práve míňala. „Musíš prestať,“ zúfalo ho žiadala, keď jej začal okusovať ucho. Kopla ho, až vtedy sa prebral.
„Prepáč,“ zadýchane jej šepol do ucha. „Prepáč.“
„To nič,“ obrátila sa k nemu a silno ho objala. „Mrzí ma to, všetko.“
„Bola to moja chyba,“ mierne sa s ňou pohojdával.
„Sme uprostred Londýna,“ uchechtla sa. „Vieš si predstaviť, aké divadlo by sme poskytli muklom?“ pokúsila sa celú situáciu obrátiť na žart.
„Predstáv mám habadej,“ priznal. „Ale pravdou je, že na verejnosti som si nás ešte nepredstavoval,“ uškrnul sa.
„Nie? Tak na akom najnetradičnejšom mieste si si nás predstavoval?“
„Vlastne na žiadnom,“ zamyslene prezradil. „Len klasika… posteľ, sprcha, pohovka, kuchynský stôl…“
„Takže si vlastne taký domáci tip,“ zaškľabila sa dívajúc sa mu do očí. Usmial sa.
„A ty?“
„Ja sa predstavám vyhýbam, radšej,“ potichu odvetila. Úsmev mu zmrzol na tvári.
„Pravda,“ prikývol. „Poď, ešte sa poprechádzame a potom pôjdeme domov. A ehm… hovorila si čosi o vyhliadkovej plavbe?“ spýtal sa, keď sa ruka v ruke vybrali ďalej.
„Ty si ma vôbec nepočúval!“ so smiechom mu vyčítala.
Prešli ešte riadny kusisko po nábreží, keď sa rozhodli to vzdať a vrátiť sa domov. V tmavej uličke sa premiestnili na svoju ulicu, neprestávajúc sa držať za ruky a potichu sa smiať.
„Prosím, nechaj svietiť svetlo v kuchyni, keď pôjdeš do vane s elixírom a potom ho zhasni, dobre? Chcem vedieť, že si v poriadku,“ dožadoval sa, keď sa lúčili.
„Budem v poriadku, Harry,“ usmiala sa. „Nie som taká zničená ako vtedy.“
„Áno, je to len prvý deň,“ zaškľabil sa. „Takže platí? Svetlo?“
„Určite. Dobrú noc, Harry,“ v tichosti mu zaželala. A on sa k nej nahol, aby jej venoval nežný a tichý bozk na pery.
„Sladké sny, Ginn.“
Tepic, Mexiko, 6.9.2001
Na mexické ministerstvo mágie sa dostali prenášadlom už včera, v poobedných hodinách miestneho času. V noci mal byť spln a ťažko chorý mal dostať po premene smrteľnú dávku drogy. Ubytovali sa v malom hoteli, Hermiona s Lily v jednej izbe a Severus s Blaisom v ďalšej.
Všetko bolo vybavené. Šli večer do akéhosi miestneho sanatória, kde boli ubytovaní vlkolaci. Počas celého mesiaca tu boli umiestnení ľudia, ktorí pochádzali zo zlých podmienok. Buď nezvládali svoju chorobu, nedokázali sa kontrolovať počas splnu, alebo ich pochytali bez toho, aby ich zabili. Vždy v určitú noc v mesiaci sa jednotlivé izby obklopili silnými mrežami, aby prečkali spln po požití upokujúceho elixíru. Riaditeľ zariadenia im vravel, že vôbec netušia, kto toto sanatórium financuje, ale nešetrí na ničom. Ani na prostriedkoch, ani na utajení.
Ich človek, starší šedivý pán, sedel skrúšene na stoličke vo svojej izbe. Jeho žiadosti o eutanáziu bolo vyhovené a teraz čakal na svoj koniec. Hermiona ani Lily pri tom nechceli byť prítomné, preto sedeli v kancelárii riaditeľa v neskorých nočných hodinách.
Striasli sa, keď okolo seba začuli vyť vlkolakov. Bolo to desivé a napriek tomu smutné. Boli pokojní a nebezpečenstvo nehrozilo.
Severus s Blaisom počkali, kým sa muž premení. Teraz stál na dvoch nohách a hlasno zavíjal. Blaise si pripravil muklovskú zbraň, ktorou sa uspávali zvieratá. Tentoraz v nej však bola náplň s jedom. Severus na zbraň hľadel s opovrhnutím. Pootvoril mu však priezor dverí a Blaise zacielil. O malú chvíľu bol vlkolak mŕtvy.
„Je to zvláštne, že sa po smrti nepremenia, nie?“ Hermiona si s rešpektom prezerala vlkolačie telo.
„Enzým po smrti nepracuje… netransformuje sa,“ odvetila Lily s nosom strčeným v knihách o ľudskej anatómii. Vedela, kde čo je, len si to chcela poriadne pripomenúť.
„Milé dámy a pán… pustite sa do toho a vezmite z neho, čo potrebujete,“ natiahol Severus. „Nechce sa mi tu byť dlhšie, než bude nevyhnutné,“ zaškľabil sa. Blaise bez slova vyberal množstvo nádobiek a skúmaviek.
„Nebudeme sa starať o to, ako presne odoberať vzorky, dobre?“ Lily pozrela na svojich kolegov. „Jednoducho zo všetkého čosi vezmeme a doma si to kúzlami upravíme…“
Severus sa pozrel, ako spravil Blaise prvý rez do vlkolačieho tela. Znechutene sa zaškľabil a odišiel von. Nie, nepredpokladal, že by mu malo prísť nevoľno, alebo čo. Rozhodne však nemienil tráviť čas očumovaním drancovania nebohého.
Ibaže slečne Grangerovej, ako sa zdalo, to príliš po chuti nebolo. Po dvadsiatich minútach vyšla aj ona. Celá zelená.
„Budem zvracať,“ zaševelila a vrhla sa k oknu, aby sa nadýchala chladného vzduchu. Neostalo len pri predýchaní. Našťastie boli na prízemí a našťastie bol pod oknom trávnik. Snape sa zaškľabil.
„Vaše odhodlanie zjavne skončilo pod oknom tohto zariadenia,“ veselo sa postavil. Vytiahol z tašky fľašu s vodou. Dostali poradené, aby tu radšej z vodovodu vodu nepili. Hermiona ho prebodla pohľadom. Vyzerala však tak nezdravo, že by nezastrašila ani chumkáčika pygmejského.
„Nezvládla som to, spokojný? Otvorené brucho by som ešte prežila, ale keď začal rezať hrudný kôš…“ striasla sa pri tej spomienke. Pochytili ju závrate. Na poslednú chvíľu ju zachytil, inak by sa sklátila k zemi. Bojujúc s nevoľnosťou sa o neho oprela.
„Za toto sa body neprirátavajú, takže ste neutrpeli žiadnu stratu,“ rýpol si. Nereagovala však. Mala problémy sama so sebou. Len pozvoľna sa vracala späť k relatívnemu normálu. „Dá sa to ospravedlniť. Je to len pre silné žalúdky,“ dodal mierovo. Hermiona zamrkala a zistila, že sa prakticky nachádza v jeho náručí.
„Pardon,“ hlesla zapýrene a postavila sa na vlastné. Opatrne si sadla na lavicu.
„Vodu?“ ponúkol. Roztrasenou rukou si ju vzala.
„Vďaka,“ zabrblala, ale nedívala sa naňho.
„Vydržali ste dosť dlho,“ uškrnul sa, keď si sadol oproti nej. Na lavicu na opačnej strane chodby. „Ja by som nevydržal ani toľko.“
„Vážne?“ prekvapene sa naňho pozrela.
„Nie, ale prečo vám trocha nezdvihnúť náladu?“ zaškľabil sa na ňu. Keby sa odvážila, zrejme by mu na hlave pristála fľaša s vodou.
Výskumno – experimentálny ústav, Londýn, 7.9.2001
„Veľmi dobre, aspoň myslím, moji drahí, nie?“ spýtal sa Slughorn stojac uprostred laboratória a dívajúc sa na nádobky a skúmavky, ktoré si priviezli z Mexika. „Bude to stačiť?“ pozrel na Lily.
„Dúfame, že áno,“ prikývla. „Každá vzorka sa dá rozdeliť na menšie, ktoré preskúmame. No a samozrejme… budeme sa snažiť spraviť na nich aj nejaké pokusy.“
„Dobrý výsledok ale zaručiť nemôžeme,“ ozvala sa Hermiona nervózne.
„A to znamená presne čo?“ dožadoval sa vysvetlenia riaditeľ ústavu.
„Asi to, Horace, že tieto dámy budú zrejme potrebovať ešte nejakého mŕtveho vlkolaka,“ natiahol Snape. „Nie sú vôbec nenáročné.“
„Každý výskum potrebuje opakované experimenty,“ zafrflal Blaise. Jeho dvaja kolegovia rozdeľovali nádobky podľa ich obsahov.
„Áno, iste,“ prikývol Slughorn. „Ale mŕtvi vlkolaci nerastú na stromoch, že áno?“ pokrivene sa usmial.
„Veď Severus nám nejakého zoženie, keď bude potreba,“ Lily naňho mrkla.
„Dá sa ti povedať nie?“ prevrátil oči.
„Nemyslím,“ zazubila sa.
„Správne. Bude lepšie, ak hneď niečo začnem zháňať.“
„Výborne, Severus,“ pochválil ho Slughorn. „Myslím, že bolo rozumné ťa trocha zaangažovať.“
„To rozhodne bolo,“ prikývol. Lily si odfrkla a on sa na ňu zazubil.
„Dobre, deti, nechám vás pracovať,“ usmial sa Slughorn a pri odchode poťapkal Zabiniho po ramene. Ten si už nadšene bral jednu skúmavku, aby šiel pozrieť obsah tekutiny pod mikroskop.
„Takže, milé dámy,“ šepol im Severus, keď sa ich mužskí kolegovia venovali práci. „Takúto úspešnú misiu treba zavŕšiť niečím špeciálnym. Čo keby sme my traja šli dnes na večer?“ povytiahol obočie. Hermione skoro vypadla nádobka z ruky, Lily sa prehrabovala v pergamenoch a nezaváhala ani na chvíľu.
„A že kto je nenáročný, nie?“ uškrnula sa bez toho, aby zdvihla nos. „Severus a pozýva na rande hneď dve ženy.“
„Vskutku šokujúce, však?“ usmial sa. „Čo je? Manžel by ťa nepustil?“
„Na rande? Stav sa.“
„Na oslavnú večeru,“ upresnil.
„To možno áno, ale nemôžem,“ usmiala sa a zdvihla hlavu. „Už mám na dnes niečo sľúbené. Tak keď ti nebude vadiť pozvať len Hermionu…“ mierne sa zaškľabila a sklonila hlavu.
Severus pozrel na mladšie dievča, ktoré sa pýrilo. Keď to odmietne, bude jasné, že chcel byť s Lily.
„A vy, slečna Grangerová?“ prisunul sa k nej. „Prijmete moje pozvanie na dnešnú večeru?“
Hermiona sa naňho pozrela. V ktorom presne okamihu sa pivničný, neprístupný a sarkastický netopier začal takto usmievať a pozývať kde koho na večeru? Na rande? Pre Merlina! Lily sa na nich kútikom oka pozrela a uškrnula sa.
„Je mi to ľúto, pán profesor,“ milo sa pousmiala, komplet červená. „Na dnes už mám sľúbenú schôdzku.“
„Pre Melina, čo to s vami je?“ zatváril sa útrpne.
„Na rande sa pozýva s dostatočným časovým predstihom. To si nevedel?“ zabŕdla Lily.
„Možno to ešte neskúšal,“ zarýpala aj Hermiona, zrazu veľmi statočná. Obe sa rozosmiali.
„Tak fajn,“ natiahol Snape s miernym rumencom. „Dostal som zjavne dvojnásobným košom. Budem musieť niekde zaliezť, aby som si lízal rany,“ zaškľabil sa na ne. „A kedy by vám to teda vyhovovalo?“ opáčil.
„Obom naraz?“ Lily ho prebodla skúmavým pohľadom. Zamračil sa.
„Samozrejme.“
„Tak to presne neviem, ale skúsime si svoj program nejako zosynchronizovať, aby si nestrádal,“ usmiala sa.
„Budem veľmi vďačný,“ natiahol uštipačne. „Dobre, nechám vás pracovať. No a pôjdem premyslieť, kde zohnať vašu ďalšiu hračku. Dovidenia,“ rozlúčil sa. Ešte sa pristavil pri Zabinim, aby ho poplieskal po ramene a niečo mu zabrblal.
„Hm,“ zamyslela sa Lily, keď odišiel a pozrela na Hermionu. „Vážne máš dnes večer program?“ spýtala sa. Hermiona sčervenela.
„Áno,“ hlesla potichu. Poobzerala sa po laboratóriu. „Ale nechcem o tom hovoriť, aspoň zatiaľ.“
„V poriadku,“ usmiala sa Lily. „To je dobre.“
Káhira, Egypt, 8.9.2001
Ráno o siedmej sa mali dostať prenášadlo do Káhiry, priamo k metlobalovému štadiónu, kde im budú vyhradené priestory na prípravu k samotnému zápasu, ktorý sa mal hrať o druhej. Pred ním mali ešte absolvovať ľahký tréning.
Harry bol v pohode, ale Ginny vyzerala, že by sa na celý Egypt najradšej vykašľala. Vstávať o šiestej? Ona? Musel u nej zvoniť, aby ju trocha posúril. Našťastie bola jej apatia dôsledkom skorého vstávania a nie nejakých zdravotných ťažkostí. Pomocou elixíru prečkala celý týždeň bez výraznejších problémov.
Ona s Harrym mali samozrejme miesto v základnej zostave. A na počudovanie aj Ron. Agáte sa to nepodarilo, ostane sedieť len na lavičke náhradníkov, ale tréner určite zapojí do hry aj ju.
„Bude to v pohode,“ zaškľabil sa na nervózneho Rona, keď stáli na ministerstve pred prenášadlom. Ginny sa o Harryho opierala a vyzerala, že snáď ešte dospáva.
„Ja viem, kamarát,“ prikývol roztrasene. „Merlin! Nevedel som ani spať,“ zamračil sa. „Je to zodpovednosť…“
„Pokoj, Weasley,“ poplieskal ho po ramenách Wood. „Bude to zápas ako každý iný. Akurát proti tebe budú Arabi,“ zazubil sa. Wood bol celkom fajn, aspoň sa tak zdalo Harrymu. Na rozdiel od Brixa, ktorý stále nepríjemne zazeral.
„Pripravení?“ spýtal sa James. Keď všetci prikývli a Ginny zažmurkala, prikývol. „Pätnásť sekúnd,“ zahlásil.
Všetci sa chytili obrovského dreveného kolesa. O niekoľko sekúnd sa preniesli pred veľký štadión, kde ich už čakal pridelený egyptský sprievodca. Zaviedol ich do priestranného apartmánu hotela, ktorý bol prilepený na štadión a vlastne ním bol spojený. Iste, v Egypte sa novodobé majstrovstvá sveta už uskutočnili.
Apartmán mal tri miestnosti. Nebolo tam zodpovedné množstvo lôžok, predsa sa zdržia len do konca zápasu, ale mohli si odložiť svoje veci a trocha sa poobzerať. Chlapi sa zložili v ľavej a dievčatá v pravej miestnosti, aby sa potom zišli v strednej miestnosti, kde na nich čakalo občerstvenie v štýle švédskych stolov. Pokým Ron do seba sťažka dostal trocha jedla, Ginny, zdalo sa, jedlo dostatočne prebralo.
Po raňajkách sa prezliekli a šli si trocha zalietať. Len aby si zvykli na štadión, ktorý bol ešte väčší, ako ich najväčší londýnsky.
„Všetci veľmi dobre vieme, že Egypťania sú štvrťfinalisti predchádzajúcich majstrovstiev sveta,“ začal James predzápasovú poradu.
„A všetci veľmi dobre vieme, že sa do štvrťfinále dostali len preto, lebo hrali doma,“ zaškľabila sa Gwenog. Niekoľkí sa nesmelo zachechtali.
„No, to je síce možné,“ zaceril sa James, „ale aj tak budeme na to pripravení. Tu je niekoľko fínt, ktoré s obľubou používajú…“
Takmer dve hodiny diskutovali o egyptských taktikách. Hlavne triafači dostali hneď niekoľko tipov. Jemu otec povedal len toľko, že egyptský stíhač je veľmi kvalitný a rýchly hráč, ktorý s veľkou obľubou podporuje útok svojho tímu. Áno, toto bolo niečo, čo sa mu na anglickom systéme nepáčilo. Pokým anglickí ligoví stíhači len lietajú hore a striehnu po strele, americkí, a ako sa zdalo tak aj ostatní svetoví stíhači, vo veľkom podporujú útok svojho tímu a zapájajú sa do hry. Keď si dovolil na to upozorniť, otec len zabrblal, že na tom bude pracovať s tímom na sústredení. Nech si svet myslí, že to nevedia. Bol to istý spôsob rizika, ale pri vyrovnanom zápase rozhoduje každý gól. Prečo by nemohol stíhač nejakému zabrániť?
O pol jednej sa stoly znova zaplnili, aby sa mohli naobedovať. Síce nečakali, že by Egypťania neboli féroví, ale aj tak všetko jedlo prešlo dôkladnou lustráciou. Bolo v poriadku. Najedli sa však len zľahka. Ron do seba napchal nasilu len trocha šalátu. Celú dobu pri ňom bol Wood, aby svojho mladšieho kolegu trocha povzbudil.
Pol hodinu pred druhou už boli v šatni, aby si navliekli reprezentačné dresy a chrániče.
„Zabi ma,“ vŕkol Ron. Harry naňho pozrel.
„Dobre, ale až po zápase, áno?“ zaškľabil sa. Kamarát sa naňho pozrel vyčítavo. „Ron, máš šancu ukázať čo v tebe je. Máš šancu sa prepracovať na majstrovstvá. Tak to nepokaz vlastnou hlúposťou. Predstav si, že sú to Diabli alebo Straky.“
„Áno, ja viem,“ Ron sa nadýchol a nervózne si posúval chrániče predlaktia. „Sú to úplne normálni hráči.“
„Správne, síce sú trocha hnedší, ale sú to len hráči.“
„Dobre,“ prikývol.
„Budeš chytať dobre a budeš chytať aj budúci zápas.“
„Áno, dobre,“ hlesol nešťastne. Harry prevrátil oči.
„Tak, poďme na to!“ zakričala na nich Gwenog.
Harry ešte vtisol Ginny bozk a zaželal jej veľa gólov, keď následne vzlietli do vzduchu, aby preleteli štadión. Ozývalo sa bučanie, keď komentátor hlásil ich mená. Potešilo ho, že okrem jazyka, ktorému vôbec nerozumel, sa ozvala aj celkom slušná angličtina.
Naopak, domácich, momentálne siedmich v rebríčku na svete, privítali v hľadisku veľkým potleskom a krikom. Egypťania boli papieroví favoriti zápasu, to určite, ale Angličania vedeli, že vyhrať môžu úplne pokojne.
Začiatok zápasu bol z oboch strán opatrný. Egyptský stíhač sa nehrnul dole, aby pomáhal. Aspoň zatiaľ a jastril po okolí rovnako, ako Harry. Prvý úspešný útok sa podaril hosťom. Ginny prihrala dopredu voľnému Willymu Reichovi od Fénixov a ten skóroval. Komentátor to zahlásil aj v angličtine.
Nedalo sa inak, musel kútikom oka sledovať aj hru. Videl, ako sa Ron chytil až po dvoch pustených góloch. Potom už chytal fantasticky. Po polhodine bol stav vyrovnaný 30:30 a všetkým bolo jasné, že veľa gólov nepadne. Obrana na oboch stranách bola zodpovedná a triafačom veľa šancí nedali. A ak sa už k nejakej akcii dostali, vynikli strážcovia.
James sa po hodine rozhodol vystriedať celú trojicu triafačov. Stav bol mierne v prospech Egypťanov, viedli 70:60 a hoci dala Ginny tri góly a nebol dôvod ju striedať, James chcel vyskúšať ostatných.
Zápas trval už skoro dve hodiny a Harry nezahliadol nikde ani náznak strely. Mračil sa a čakal, kedy sa ozve jeho šiesty zmysel. Egypťan už tri razy zlietol dole, aby križoval anglických triafačov a prekazil im útok. Stále len doháňali, ale stále to bolo tesné. Ron chytal skutočne fantasticky, tréneri ho však vystriedali a hore vyletel Oliver spolu s Ginny, ktorá nahradila Dannyho Brooksa z United.
Hrozilo, že sa James rozhodne prestriedať aj Harryho. Tak sa dohodli na porade. Ak do dvoch a pol hodiny nechytí strelu, hore pôjde Brix. A to sa Harrymu akosi nechcelo pripustiť. Preto začal krúžiť nižšie, vyhýbal sa dorážačkám, ktorými ho chceli zostreliť a striehol.
Zbadal ju skôr Egypťan. Niečo mu však našepkávalo, aby sa držal na pravej strane ihriska. Keď sa egyptský stíhač vrhol dole, nevedel presne, kam má namierené. Zlietal však niekde tam, kam letel on a zazrel ju až po chvíli. V tom momente už leteli spolu, Harry mu v duchu ďakujúc, že ju na ňu upozornil. Respektíve že sa držal na strane, kde k nej mal bližšie. Klasická naháňačka pomedzi hráčov visiacich vo vzduchu, niekoľkokrát zmenený smer letu podľa toho, čo si strela zmyslela, frenetické povzbudzovanie Egypťanov a plné sústredenie.
Chytil ju po dvoch hodinách a dvadsiatich minútach, kedy bol stav vyrovnaný 150:150 a Anglicko napokon vyhralo 300:150. Jeho reprezentačný debut sa vcelku vydaril.
Dom Agáty Sundersovej, Luton, 9.9.2001
Agátin manžel Gabe, ako sa dozvedeli, bol mukel. Bol to vysoký a silný chlap. V skutočnosti si Harry nevedel predstaviť nikoho iného, kto by sa k Agáte hodil. Pracoval v továrni, na nejakej významnejšej pozícii a práve teraz sa snažil Ronovi vysvetliť, z čoho presne sa skladá motor auta. Rona predstava kúpenia si vlastného motorového vozidla ešte neprešla. Akurát bude potrebovať odložiť niekoľko platov, aby mohol nad autom uvažovať.
Harry sedel na verande a po očku sledoval, ako si Ginny neďaleko niečo šušoce s Agátou a pritom počúval, o čom sa rozprávajú tí dvaja. Gabe obracal mäso na grile a tiež nejakú zeleninu pre svoju manželku.
Myšlienkami sa vrátil k včerajšku. Z Egypta sa vrátili čosi po siedmej a na ministerstve ich čakali novinári. Samozrejme museli zodpovedať niekoľkým otázkam a to najmä hlavný tréner. Domov sa dostali až po deviatej. Harryho potešilo, že sa otec vyjadril o Ronovi celkom chválitebne. Možno nabudúce vyskúša ďalšieho strážcu, ale Ron zanechal dobrý dojem a nesmierne ho to povzbudilo.
„V poriadku?“ prisadla si k nemu Ginny a podávala mu muklovské pivo. Usmial sa. „Nad čím rozmýšľaš?“ spýtala sa opatrne.
„Nad Egyptom, samozrejme,“ odvetil pokojne. Uľavilo sa jej.
„Myslím,“ zamračila sa Agáta, keď sa posadila aj ona, „že ja si už asi nezahrám.“
„Ale blbosť, Agáta, hrala si dobre,“ prerušila ju Ginny.
„Vážne, hrala,“ prikývol aj Harry.
„Nekecaj, ty si nemal čas čumieť dole,“ prskla po ňom. „Nie, vážne. Skúsila som to, hrala som hodinu za Anglicko, ale to je všetko,“ mykla plecami a uškrnula sa. „Dobre vieme, že najväčšou slabinou Harpyí sú práve odrážačky a možno strážkyňa.“
„Našťastie, inak by ste boli neporaziteľné,“ zaškľabil sa priateľsky Ron. „No a možno ešte stíhačka nie je úplne najsenzačnejšia,“ spomenul Snyderovú.
„Každopádne,“ usmiala sa Sundersová a pozrela na Harryho, „tvoj otec aspoň má chuť skúšať to s viacerými. Predchádzajúci tréner vzal to najlepšie, čo mal a nestaral sa, či k sebe hráči zapadnú. Preto sme dopadali tak, ako sme dopadali.“
„Tak nejako to chodí aj vo futbale, nie?“ ozval sa Gabe. „Tréner sa musí pokúšať nájsť nejakú kompatibilitu.“
„Ja poriadne neviem, čo je to futbal,“ uškrnul sa Ron.
„Je to skoro podobné,“ prikývla Agáta ako Gabeovi tak aj Ronovi. „Lenže anglický metlobal je tridsať rokov pozadu za ostatným svetom…“
„Presne tak,“ prikývol Harry. „Toto je to, čo ma najviac serie. Napríklad Blesk. Áno, je to skutočne kvalitná metla, ale vo svete sú s vývojom vpred. A nielen, čo sa týka DreamFlyov. Austrálčania majú nové Ohnivé Kométy. Inšpiráciou sa stali staré Kométy, sú však vylepšené natoľko, že ich rýchlosť ďaleko presahuje DreamFly. Sú hákliví na svoje výrobné tajomstvo, nepovedia ho nikomu. Ale ak by sme sa s nimi stretli na majstrovstvách s našimi Bleskami,“ pochybovačne zavrtel hlavou, „zrejme si ani neškrtneme.“
„Austrálčania sú ale hrozní hráči,“ zaprotestovala Agáta. „Nemajú žiadneho dobrého strážcu a ani stíhača.“
„Myslia si, že to nie je potrebné s ich metlami,“ zaškľabil sa Harry.
„Ehm, neviem síce poriadne pochopiť, čo tu hovoríte,“ zapojil sa nesmelo Gabe, „ale zdá sa mi, že si nejaký odborník, nie?“ priateľsky sa uškrnul na Harryho.
„Mám školu,“ mykol plecami.
„No áno, v muklovskom svete je to normálne, ale v tom magickom?“ zacerila sa naňho Agáta. „Načo ti bude športová vysoká?“
„Čo ja viem? Aby som bol trénerom? Napríklad?“ zaceril sa naspäť. „Vždy lepšie, ako ministerským úradníkom.“
„Och, Merlin,“ zastonal Ron. „Uvedomujete si, že niečo podobné budeme musieť robiť po skončení kariéry?“
„Mal si si spraviť nejakú školu, aspoň diaľkovo,“ napomenula ho jeho sestra. „Vraveli sme ti to.“
„Ty mlč,“ zasmial sa. „Máš len dva úbohé semestre žurnalistiky, tiež sa nemáš čím chváliť.“
„A už len preto budem môcť robiť niečo iné, ako sedieť v kancelárii na riti, ako ty s MLOKmi,“ vyplazila mu jazyk.
Rozhovor pokračoval ďalej. Harry sa dozvedel, že v Anglicku nie sú žiadne vysoké školy, pri ktorých by bolo povolené hrať metlobal, ako v Amerike. Alebo tiež v Írsku. Síce nechápal, ale vôbec ho to neprekvapilo. Čo ho prekvapilo a čo nevedel, boli dva semestre žurnalistiky, ktoré si spravila Ginny. Diaľkovo, ako prezradila. No a potom, čo sa to stalo, tak štúdium prerušila. Mala ale viac ako väčšina ligových hráčov v Anglicku. Aj Agáta mala len MLOKy. Vcelku to stačilo na to, aby ste si zohnali obyčajné zamestnanie. Ale nie k tomu, aby ste uvažovali nad niečím významnejším.
„Takže ty sa vlastne v našej lige týraš,“ vypustila Ginny, keď sa prechádzali v okolí ich bydlísk.
„Nepomenoval by som to práve týmto spôsobom, ale istý úpadok to je. To je fakt,“ privolil.
„Gabe to vyjadril celkom výstižne: Akoby Steven Gerrard šiel hrať Tretiu anglickú ligu,“ povedala s povzdychom. Ron ani Harry síce nevedeli, kto to je, ale ona áno. A keď im to vysvetlili, pochopil.
„Nie je to také zlé, Ginny. Anglická liga nie je zlá, len… americká je o trocha lepšia, no. Na majstrovstvá sa Anglicko dostáva pravidelne, keby to bola nejaká hrôza, nikam by sa nedostalo,“ zastavil a obrátil sa k nej. Bola vážna. Aj u Agáty a aj teraz. A on vedel, čo ju trápi.
„Bude pre teba zlé, keď tu ostaneš,“ pozrela mu do očí. „Už teraz si…“
„Nebude,“ prerušil ju s miernym úsmevom. „Otec má plán, vieš? Už som ti o ňom vravel. Keď sa Anglicku podarí úspech, tak sa nájdu financie na podporu a rozvoj metlobalu. No a potom sa aj liga skvalitní,“ zazubil sa.
„Aha,“ prikývla so stiahnutým obočím. „Harry, ale to je otázka niekoľkých rokov a ty si až príliš dobrý hráč na našu ligu. Keby nebolo Blesku, tak si neprekonateľný,“ mračila sa.
„Tento kompliment z úst Harpye je síce povzbudzujúci, ale nie je to pravda. Nikto nemôže byť neprekonateľný. Môžeš byť výborná triafačka, odrážačka alebo strážkyňa, ale stíhačstvo je vždy len o náhode…“
„Možno,“ privolila a oprela sa čelom o jeho hrudník. Pritiahol si ju ešte bližšie. „Ale aj tak…“
„Už nešpekuluj, Ginn. Nemáme za sebou ani pol sezóny,“ šepol. „Ja sa rozhodne momentálne nikam nechystám. No a potom sa uvidí,“ hlesol a zdvihol si jej tvár k sebe. Usmial sa. Nie, musel sa zaškľabiť, aby z nej vydoloval náznak úsmevu. „Milujem ťa,“ potichu povedal s rukou na jej tvári a sklonil sa k jej perám.
Bol to dlhý a hlboký bozk. Obaja sa k sebe tisli, akoby na tom záviseli ich životy. A hladil ju. Opatrne, aby zbytočne nebičoval jej emócie do extrémov. Ibaže stačil už len ten bozk.
„Je to čoraz ťažšie,“ pípla, keď sa zadýchane opierali čelami, stále ho pevne zvierajúc. Telo sa jej chvelo a cítila, že je na tom úplne rovnako. „Nechcem sa s tebou prestať vídať.“
„To by som ti ani nedovolil,“ zamračil sa.
„Harry, ja…“
„Nie, Ginny,“ okamžite zaprotestoval.
„Bolo by to lepšie pre oboch.“
„Nebolo,“ tvrdohlavo sa mračil. „Ja to nechcem a ty si mi niečo sľúbila,“ pripomenul jej. Zdvihla hlavu. Videl v jej očiach takmer až zúfalosť. Okamžite sa jej zaliali slzami, keď videla jeho presvedčenie a odhodlanie. „Nič by sa nestalo, Ginny,“ šepol s perami na jej tvári. „Som tu pre teba,“ vtisol jej krátky bozk na pery.
Mohol by zájsť ešte ďalej. Mohol by ju dráždiť do tej miery, že by to nevydržala. Ale to by k nej nebolo fér. Nemyslel si, rovnako ako si to nemyslela Agáta a… áno, je zvláštne o tom hovoriť v spojitosti s jej bratom… ako si nemyslel Ron, že by sa po milovaní s ním vrátila o niekoľko mesiacov dozadu. Lenže to sa musela ona rozhodnúť. Musela si aspoň trocha veriť. Cítil, ako sa premáha, ako bojuje medzi túžbou a strachom.
„Ja, neviem…“
„Je to v poriadku,“ šepol. Koľkokrát už toto vyslovil?
„Musím ísť domov,“ pustila ho a odstúpila od neho. Len si povzdychol.
„Dobre.“ Chytil ju za ruku a mlčky sa vrátili na ich ulicu. Na dobrú noc jej dal krátky bozk na pery.
Doma sa postavila do sprchy. Fungovalo to aj u nej doteraz vždy dostatočne. Nielen chlapi potrebujú studenú sprchu. Keď si líhala do postele, mala telo také zmrznuté, že necítila nič. Vôbec. Ľadová voda sa postarala o to, aby zabila akúkoľvek túžbu. Aj tak jej robilo problémy vôbec zaspať.
A on nešťastne kopol do nohy svojej postele. Bol frustrovaný, samozrejme. Nadržaný, ako nejaký pubertiak. Je také ťažké vydržať? Nespal s nikým štyri mesiace. Je to veľa? Alebo málo? Sám nevedel, nikdy nemusel čakať dlhšie ako týždeň. Už od chvíle, kedy prišiel o panictvo. V sprche si proste uľaviť musel. Už znova. V tomto smere zase až tak nestrádal. Ibaže… to všetko bolo dosť mučivé. Ona ho dráždila už len svojím vzhľadom. Nezažil to síce prvý raz, ale nikdy až tak intenzívne. A vedel, že ona za to stojí. Stojí za viac, ako za pár mesiacov zdržanlivosti. Nešťastne si líhal do postele a vôbec sa mu nedarilo zaspať.