„Si si istý?“ spýtal sa Severus Harryho v rokovacej miestnosti Základne. Harry prevrátil oči. Kedy mu už ktokoľvek prestane klásť tú otázku? Áno, bol si istý. Ginny mu to síce tam vonku potvrdiť nemohla, pretože bola menšia a vo výhľade jej bránila strecha jednej z budov, ale on to videl veľmi jasne. Potom sa pokojne vrátili do hradu, tisnúc sa k sebe, zamilovane, občas sa pobozkajúc len preto, aby v pozorovateľoch nevzbudili žiadne podozrenie.
„Áno,“ sladko sa pousmial a obrátil pozornosť k Remusovi. „Budeme tam musieť ísť, vyhnať ich, zamínovať to, alebo čokoľvek iné,“ navrhol.
„Áno!“ nadšene súhlasili dvojčatá. Myšlienka zamínovania sa im pozdávala. Bolo pravdou, že na steny skál nastražili pasce a výbušniny, ale hore, na skaliská, nedali nič, pretože to bolo za magickým štítom a nechceli ohroziť nikoho, kto by sa tam nedopatrením dostal.
„Moment,“ krotil ich nadšenie Remus. V okamihu, ako sa Harry s Ginny vrátili a v tomto prípade hľadali Remusa a nie Severusa, bola zvolaná porada. „Najprv bude potrebné zistiť, čo všetko sa na tých skalách nachádza.“
„Myslím, že bude lepšie túto záležitosť nechať na zajtra,“ nadhodil Snape.
„Iste, lepšie za denného svetla. Nevieme, koľkí tam sú a či tam nie je viac ohňov,“ pokračoval Remus. „Ak sa nestalo nič doteraz, do rána sa určite nič nestane.“
„Ehm, Lupin,“ natiahol Snape a zaškľabil sa na vlkolaka. „Nechcem byť protivný ani nič podobné…“
„Iste!“ ozvali sa dvojčatá. Severus si ich nevšímal.
„Ale ty si sa vzdal vedenia, pokiaľ ma pamäť neklame,“ nevinne sa usmial. „Nemal by následnú akciu organizovať a viesť Potter?“ zazubil sa. Remus sa len pokojne usmial a prikývol. Pozrel na Harryho a povytiahol obočie. Harry sa zamračil na Severusa. Nie kvôli tomu, že by mal plánovať a viesť akciu a Merlin vie, že sa tej myšlienky okamžite chytil, ale preto, lebo sa snažil ponížiť Remusa a jeho vlastne tiež. Ukáže mu, že vie zorganizovať peknú a úspešnú akciu. Usmial sa.
„Veľmi rád sa chopím tejto úlohy,“ neprestával sa usmievať. Síce si dnešný večer predstavoval inak a jeho predstavy nezahrňovali nič iné okrem láskania sa so svojou manželkou, rozhodne si dnešný večer nenechá pokaziť Severusom. Pozrel na všetkých prítomných. „Sledujú nás, ale len sledujú. To, čo videli doteraz,“ zamračil sa, „to už zrejme nedokážeme nijako zvrátiť. Je potrebné docieliť, aby už sledovať nemohli. Ako už bolo spomenuté, denné svetlo k tomu bude lepšie. Škriatkovia nás premiestnia hore, budeme pod splývacím zaklínadlom, aby nás nevideli. Skontrolujeme, či je tam len jedna skupina a stavím sa, že ich tam viac nebude, keď len sledujú a samozrejme ich zneškodníme, Severus im upraví pamäť a zabezpečíme územie, aby sa tam už nemohli usadiť. A to v čo najkratšom možnom čase. Fred, George,“ otočil sa ku švagrom. „Koľko výbušnín máte k dispozícii?“
Obaja sa spokojne zaškľabili.
„Dosť, pán Potter,“ ubezpečil ho Fred.
„A predpripravené máme ďalšie zásoby,“ pridal sa George.
„Do rána sme schopní množstvo výbušnín zdvojnásobiť.“
„Ak nám budú pridelené minimálne tri osoby,“ zamrkali.
„V poriadku,“ prikývol nový šéf Fénixovho rádu. Potom ale zavrtel hlavou. „Dokážete najlepšie odhadnúť, či bude stačiť to, čo máme, k zabezpečeniu skalísk nad Rokfortom. Bude nám to stačiť?“
„No, myslím, že áno,“ prikývol Fred.
„Radi by sme toho ale mali viac v zásobe,“ pomrvil sa George.
„Pokiaľ nám bude stačiť to, čo máme teraz, nie je potrebné, aby ste mrhali energiu pri výrobe ďalších zásob,“ povedal autoritatívne. Remus sa usmieval pod nosom. „Zajtra budete potrební hore, aby ste nastražili pasce a preto sa na to budete musieť pripraviť, čiže sa poriadne vyspíte,“ zaceril sa na nich. „Výbušniny si môžete dorábať potom. A ďalej,“ pozrel na Nevilla. „Koľko máme v zásobe lián a diablových osídiel, ktoré by sa mohli použiť okamžite?“
„Nemáme nič,“ Neville sa zamračil. „Nemáme dospelé rastliny, ktoré by sa dali hneď presadiť.“
„Aha,“ aj Harry stiahol obočie. „Tak sa budeme musieť zaobísť bez rastlín,“ neprestával sa mračiť. „Viac sa nebude dať robiť. Pokiaľ sa ubezpečíme, že sa v okolí nenachádzajú ďalší smrťožrúti, zameriame sa na položenie pascí. Nielen výbušnín, ale aj ostatných pascí dvojčiat. Vy dvaja,“ pozrel na dvojčatá, „budete ukladať výbušniny. To minimálne. Ak Bill s Remusom a Viktorom zistia, že je okolie bezpečné, pridajú sa Seamus s Nevillom a Michaelom. Vy traja viete, ako majú fungovať pasce. Najskôr ale samozrejme odstránime hrozbu. Ja so Severusom, Malfoyom, Frankom, Brianom a Carlom zaistíme miesto s ohňom. Severus sa postará o upravenie pamätí. Nič viac sa zrejme tak narýchlo nebude dať spraviť.“
„Uhm,“ zamrmlal Severus ťažko identifikovaným spôsobom.
„Takže najprv skontrolujeme okolie,“ Remus spustil voľnú diskusiu k tejto téme.
Miestnosť sa okamžite naplnila hovormi. Harry im načúval a pritom po očku pozoroval Severusa, ktorý sa príliš nezapájal. Jeho výraz skutočne nebol čitateľný. Harry absolútne netušil, nad čím premýšľa. Keď pozrel na Harryho, len sa mierne zaškľabil. Zdalo sa mu to? Alebo videl spokojnosť? Či nebodaj hrdosť? To určite. Jeho predstavivosť bola zrejme mimoriadne odvážna.
„Dobre teda!“ zahriakol nakoniec diskutujúcich nahlas. Všetci disciplinovane zmĺkli a dívali sa naňho. Nie, neznervóznel ani na okamih. „Bill, ty a Hermiona sa teraz zameriate na začarovanie galeónov len k tejto akcii. Zajtra, o deviatej, sa stretneme tu. Najprv pôjdu von Bill s Remusom a Viktorom, aby sa porozhliadli po vzdialenejšom okolí. Či tam nie sú niekde udomácnení smrťožrúti. Ak bude okolie čisté, ja, Severus a Malfoy pôjdeme z juhu. Frank s Brianom a Carlom pôjdu zo severu. Pod splývacím zaklínadlom skontrolujeme, či nie je pri hraniciach viac rozložených ohňov. Vieme, kde som videl smrťožrútskych zvedov. Mali by sme sa stretnúť pri nich, ak sú tam len títo. Keď sa o nich postaráme, prídu dvojčatá, aby rozmiestnili míny. A tiež Seamus s Nevillom a Michaelom, aby rozložili pasce. Celú dobu budete istení. Budeme vám kryť chrbty. Ak sa sem v budúcnosti primiestnia smrťožrúti, aby v špehovaní pokračovali, tak ich bude čakať nepríjemné prekvapenie. Nemyslím, že by si nechali vyhadzovať zadky do povetria pravidelne.“
Možno z toho mal trocha strach, ale nakoniec uznal, že sa mu to celkom páčilo. Zadávať pokyny a rozhodovať, kto bude čo robiť. A hlavne vynechať ženskú populáciu, čo mu zamračene Tonksová vyhodila na oči počas ďalšej diskusie. Nevinne mykol plecami a argumentoval tým, že mieni ohrozovať minimálne množstvo ľudí.
„Dobrá práca,“ usmial sa naňho Remus.
„Myslíš?“ trocha nepresvedčivo sa pýtal.
„No iste,“ mrkol naňho. „Vymyslené je to dostačujúco vzhľadom k našim možnostiam. Určite by som to naplánoval rovnako. A rovnako výber zúčastnených, tiež by som sa obmedzil len na týchto ľudí,“ uškrnul sa. Jeho manželka si odfrkla.
Harry opatrne pozrel na Ginny, ale tá sa venovala plánovaniu systému pokladania nástražných mín spolu so svojimi bratmi. Hermiona už mala hlavu zrazenú s Billom a začarovávali galeóny. A Severus? Ten si vyzdvihol pokyny a odišiel. Bez toho, aby Harrymu povedal čo i len slovo. Zamračil sa.
Zhruba hodinu sa diskutovalo o každej podrobnosti. Molly dva razy levitovala každému šálku čaju. Keď dvojčatá navrhli, že by sa mohla miesto čaju po miestnosti vznášať fľaša whisky, Harry ich dôrazne zahriakol. Tiež sa neskôr zúčastnil podrobného plánovania ukladania pascí a výbušnín v zhruba desaťmetrovom území od magického štíta. Krátko pred polnocou však všetkých vyhnal spať.
„Bol si…“ zamyslene ho privítala v posteli Ginny. Čakala naňho, kým sa osprchuje a hľadala presné slovo, ktoré by vystihlo dojem, aký na ňu spravil. Nervózne sa ošil. Čakal, že mu vynadá za to, že ju nezahrnul do plánov. Miesto toho mu siahla na ramená a začala ich masírovať. „Veľmi impozantný,“ hlesla po chvíli.
„Ehm,“ okomentoval to prekvapene.
„Nie, to nie je to pravé slovo,“ zavrtela hlavou. „Proste…“ znova zmĺkla. Ginny, ktorá nevie nájsť slová k tomu, aby vyjadrila svoju myšlienku, bola veľmi nezvyčajným javom. „Ani na moment si nezaváhal,“ jej ruky sa omotali okolo jeho tela. „Hovoril si presvedčivo a rázne a nikto nedokázal povedať ani slovo. Dokonca ani Severus! Nikto nedokázal protirečiť, ani keby bol dôvod k protirečeniu…“
„Ginny…“ prerušil ju a obrátil sa k nej.
„Ticho,“ zahriakla ho. „Je to úplne jednoduchý plán, ktorý by vymyslel hádam aj Sebastian,“ zaškľabila sa.
„Tak to ďakujem,“ zamračil sa.
„Nie,“ zachichotala sa. „Vážne, nič iné sa vymyslieť nedalo. Ide o to, ako si to predniesol. Ako si vydával rozkazy a ako si sa k tej zodpovednosti postavil. Bolo to niečo v tebe, niečo silné a to niečo prinútilo každého, aby načúval a aby prijal rozhodnutie úplne bez výhrad.“
„Takže preto neprskáš, že som ťa vynechal?“ povytiahol obočie.
„O tom sa nechcem baviť,“ zaškľabila sa. „Iné tým chcem povedať,“ šepla zvodne a začala mu rozopínať gombíky na pyžame. Možno by si mali ľahnúť a spať, aby bol zajtra svieži. Možno. Ale… „Je to niečo v tebe,“ pokračovala tichým hlasom dívajúc sa mu do očí. Bez námietok si nechal vyzliecť vrch pyžama. Jej ruky sa okamžite zmocnili svalov na hrudníku. „Vodcovstvo ti pristane, aj keď si to neuvedomuješ,“ sklonila sa k nemu a začala ho bozkávať. Jeho tep sa zrýchlil ešte viac, než tomu bolo dovtedy. „Bol si strašne sexy a mňa to vzrušilo.“
„Čo? Ginny…“ vytiahol ju do sedu a pozrel na ňu. „Myslíš, že to vzrušilo úplne všetkých?“ zaksichtil sa.
„Si idiot,“ zasmiala sa. „Mňa si vzrušil, ostatných možno fascinoval. Ty si to neuvedomuješ, ale ja som to cítila. Prečo si myslíš, že som musela ísť za dvojčatami a počúvať to ich stupídne doberanie pri plánovaní pokladania mín?“ zamrkala naňho.
„Bola si vzrušená?“ spýtal sa úplne zbytočne. Prevrátila oči.
„O čom teraz hovorím?“ zavrtela hlavou. „Vydávanie rozkazov ti proste ide.“
„Takže keď sa v našom dome postavím a zavelím, aby si povysávala, vrhneš sa na mňa celá vzrušená?“ nevinne natiahol.
„Nie, s najväčšou pravdepodobnosťou ti tým vysávačom rozbijem hlavu,“ natiahla ešte nevinnejšie. „Si autorita, Harry,“ pokračovala vážne. „Je to v tebe. Niečo, čo sa ešte musí vykryštalizovať a vyjsť na povrch. Dnes si dokázal niekoľkými vetami dosiahnuť, aby ťa všetci počúvali, podriadili sa a plnili tvoje rozkazy a mne to imponovalo. Zaujalo ma to, oslnilo a vzrušilo,“ mierne sa zapýrila.
„Fakt?“ usmial sa. „Netušil som. Myslel som si, že si urazená a nebavíš sa so mnou, pretože ti vadí, že som ťa vylúčil.“
„Preto by som sa teraz snažila ťa zviesť?“ hlesla a prisunula sa k nemu. Oči sa mu rozžiarili. Nech bolo za tým čokoľvek. Určite nechcel, aby podobne pôsobil napríklad na jeho svokru, a hoci stále presne nechápal, čo konkrétne zapôsobilo na jeho manželku tak, ako zapôsobilo a čo spôsobilo, aby sa správala tak, ako sa správala, nesťažoval si.
„Prišli sme o spoločný horúci kúpeľ,“ nadhodil a díval sa, ako si, so zmyselným úsmevom, vyzliekla svoju nočnú košeľu. „Ty si nemala nohavičky?“ prekvapene zamrkal.
„A ty si stále nepochopil, o čom som tu celú dobu rozprávala?“ šepla mu do ucha. Pritiahol si ju k sebe.
„Ginn…“
„Nabudúce ma ale nepresvedčíš žiadnou pózou,“ varovala ho nie príliš výstražným a nebezpečným tónom. Jeho ruka ju už dráždila a ona sa starala o to isté. „Nabudúce ma do plánu zahrnieš,“ šepkala s perami na jeho hrudníku, „inak si zoženiem ten vysávač.“
——
Nasledujúce ráno sa stretli všetci, po raňajkách, v rokovacej miestnosti. Remus prezradil, že sa v noci vytratil von a skutočne v miestach, ktoré označil Harry, zbadal horieť oheň. Nikde inde na skaliskách nič nevidel, len na tom jednom mieste. To podporovalo ich názor, že viac špehov tam nie je. Harry si bol istý, že Severus spravil presne to isté.
Každopádne ho mrzelo, že jeho strýko neprejavil ani najmenší záujem, aby sa s ním porozprával. Len v tichosti sedel a načúval.
„Takže, Bill, Remus a Viktor. Je to na vás,“ spustil Harry vo chvíli, kedy sa mala ich akcia spustiť. „Máte hodinu na to, aby ste preverili okolie za skalami v čo najväčšej možnej vzdialenosti od magického štítu. A tiež zaujmete strategické postavenia a budete kontrolovať územie. Potom dáte vedieť nám.“
Všetci traja prikývli a vybrali sa za škriatkami, aby ich premiestnili na iné miesto, z ktorého sa následne oni, už zneviditeľnení, premiestnia na územie nad Rokfortom. Ginny po tom rozkaze potichu zavrčala Harrymu do ucha a on sčervenel. Vedel, že tie prvotné pocity jeho manželky už zmizli. Že ho teraz len provokuje. Spomienky na minulú noc však spôsobili, že sa mu nahrnula krv do tváre. A uvedomil si, že to nebola len tvár, kde sa mu hromadila krv. Sčervenel ešte viac. Veľmi toho minulú noc nenaspali.
Sústredil sa radšej na dvojčatá. Nielen preto, aby sa odpútal od spomienok, ale aj preto, aby sa zamestnal v nasledujúcej hodine.
Hodina nakoniec ubehla rýchlejšie, než by sa mu zdalo. Ani sa nenazdal, a Dobby spolu s ďalším škriatkom, premiestnili jeho, Draca a Severusa na iné miesto, z ktorého sa oni vrátili nad Rokfort na južnej strane skalného previsu.
Harry tu nikdy nebol. Nedokázal si predstaviť, ako to vyzerá vysoko nad Rokfortom. So záujmom sa poobzeral. Bola to rozľahlá rovina, v diaľke sa dal vidieť hustý ihličnatý les. Tesne pri ich nohách, za magickým štítom, sa nachádzal skalný previs. Hlboké prepadlisko. Pod nimi sa rozliehal Rokfort v celej jeho nádhere. Z tejto strany ho ešte nevidel.
„Poďme,“ zavelil, keď na všetkých troch vrhol splývacie zaklínadlo. „Obzriem si ho neskôr,“ dodal, keď vykročil.
Zneviditeľnený Severus sa potichu usmial. Cítil, ako ho drží Malfoy za habit a on držal Harryho habit. Takto sa aspoň nestratia, hoci si pripadal ako súčasť muklovkého škôlkárskeho vláčiku na vychádzke.
Šli potichu asi polhodinu. Harry pravidelne vrhal pred seba kúzlo, ktorým by zistil prítomnosť mágie. Výsledok sa dal identifikovať len ťažko, pretože mágiou presýtený hrad jeho snahu hatal. Ibaže on dokázal rozoznať mágiu neživých vecí od živých organizmov. Dokázal po ďalších sto metroch odhaliť, že priamo pred nimi je živá vec, z ktorej vyžaruje mágia. Kútikom oka pozrel na Rokfort.
„Priamo pred nami,“ šepol svojim dvom spoločníkom. „Sme zhruba v polovici. Druhá trojica by mala byť tiež blízko.“
„Nevidím a necítim oheň,“ zahlásil Draco.
„Je teplejšie, než v noci,“ ozval sa Severus vážnym a dôstojným tónom.
„Počkáme na znamenie,“ rozhodol Harry.
Po desiatich minútach sa ozval galeón. Druhá trojica sa tiež nachádzala v polovici kontrolovaného územia. Nemali cestou žiadne problémy.
Harry položil špičku prútika na galeón a vydal rozkaz. Druhá trojica ich nechá konať. Bude len kontrolovať situáciu. Jedine v prípade, že by tam bolo smrťožrútov viac, čo nepredpokladali, by sa zapojili aj oni.
Potiahol Severusovým habitom a znova vykročili. Potichu a nečujne odrezávali z metrov, ktoré im ostávali do ich cieľa. A mali pravdu. Vážne tu boli len traja, ktorí sledovali hrad. Žiadna enormná presila, len traja snaživci, ktorí mali špehovať.
Nemali ani najmenší problém. Smrťožrúti o nich nevedeli, sedeli na dekách a sledovali hrad. Bez ohňa, tentoraz. V noci bola zrejme taká zima, že už neúčinkovali ani ohrievacie zaklínadlá a preto si vyčarovali oheň. Stačilo len napriahnuť prútik a vyslať omračovacie kúzla.
Remus, Viktor, Bill, všetko v pohode?
Harry poslal otázku po galeónoch.
V poriadku, R.
Pokoj, V.
Všade ticho, B.
Dobre, zviditeľníme sa a začneme pracovať. Fred, George a ostatní, môžu vás premiestniť priamo sem.
Za pár okamihov sa zjavili dvojčatá a ostatní, aby sa pustili do svojej práce.
„Poď sem, Harry,“ zavolal naňho Severus. Podišiel k strýkovi, k magickému štítu, ktorý síce vidieť nebol, ale ktorý tam stopercentne bol. „Čo myslíš?“ díval sa na Rokfort.
Harry strýka poznal takmer dokonale a vedel, že sa ho snaží na niečo upozorniť. Zadíval sa na hrad. Bol úžasný aj z tejto severnej strany. Veľmi dobre videl viadukt medzi Veľkou sieňou a ostatným hradom, mosty, ktoré viedli ponad prepadliny v severnej časti hradu a ktoré sa nedali poriadne vidieť z prednej časti územia Rokfortu. Videl krásne severnú vežu, videl kam presne siaha Čierne jazero. Na opačnej strane zbadal, kde prepadlisko končí a kde začína normálna pôda.
Metlobalový štadión bol skrytý, Zakázaný les rovnako temný. Stiahol obočie. Pozornejšie sa zadíval na pozemky, na vzdialené hradby, ktoré boli len akousi čmuhou na obzore. Náhle mu to došlo.
„To nie je možné,“ vyhŕkol prekvapene.
„Zdá sa, že je to možné,“ prikývol Severus. „Náš štít je nielen silný pri útokoch, ale aj prínosným v dobe relatívneho mieru,“ pousmial sa.
„Štít nemá za úlohu len chrániť, ale aj skrývať,“ usmial sa aj Harry. Veže neboli vidieť. Nebola vidieť dlhá jama, ktorú stále usilovne zapĺňali. Nevideli rastliny, ktoré boli skoro všade. Nevideli výcvikové priestory, na ktorých boli figuríny. Nevideli prekážky a kamene, ktoré zámerne porozostavovali, aby mohli cvičiť. Nevideli kentaurov, ktorí v tejto chvíli bojovali na voľnom priestranstve rovnako, ako každý deň v túto dobu, či bola nedeľa alebo štvrtok. Nevideli nič z toho. „Nič nevideli. Ani jednu našu akciu,“ usmial sa.
„Správne. Pokojne tu tých hlupákov môžeme nechať v márnej snahe zistiť, čo podnikáme,“ prikývol.
„Pozri!“ ukázal dopredu. „To je…“ privrel oči, akoby sa snažil dostať obraz bližšie k sebe.
„Myslím, že je to pán Lamar so slečnou Cowdenovou,“ prezradil mu strýko.
„Sú na rande?“
„Celkom zjavne, Potter,“ vyprskol, keď sa študenti blížili k jazeru a stromom. „Zrejme sa chcú pred obedom zabaviť niečím, pri čom spália kalórie, aby ich potom mohli nabrať späť.“
„Takže, môžu vidieť bežné veci, ale nemôžu vidieť nič, čo nám pomáha brániť hrad,“ prikývol so širokým úsmevom. „Uprav im pamäť, aby si mysleli, že si len zdriemli. Je zbytočné tu ostávať.“
Všetci naspäť do hradu. Sme v bezpečí.
——
„Teda, toto je mimoriadne nečakaná a mimoriadne vítaná návšteva,“ zaškľabil sa Harry na strýka, keď ho našiel za dverami svojho profesorského bytu. Zajtra bol pondelok, vo vyučovaní sa malo pokračovať, preto sa rozhodol vrátiť na hrad. Všetci prieskumníci sa vrátili k svojej práci, z ktorej sa mali znova vrátiť až v nasledujúcu sobotu.
„Neverím ti ani slovo,“ zamračil sa naňho Severus. „Otvoril si po prvom zaklopaní. Vyhliadal si ma celý deň, nevedel si sa ma dočkať,“ vrátil mu úškľabok a pretisol sa popri ňom do bytu. „Ginevra…“ kývol na svoju neter.
„To je pravda,“ prikývol Harry. Dosť ho trápilo, že sa s ním strýko nerozprával prakticky od piatku. V sobotu bol zaneprázdnený, on bol na veži a večer plánoval akciu. A v nedeľu, po tom, čo sa vrátili z akcie, sa znova k nemu nemal. Vlastne prehodili len niekoľko viet stojac nad hradom.
„Sledovala som mapu, videli sme ťa prichádzať,“ nevinne sa pousmiala Ginny, aby vyvrátila tú jeho predstavu.
„Netrpezlivo ste sledovali celý deň mapu, lebo ste sa ma nevedeli dočkať,“ zaškľabil sa na ňu a položil na stôl svoje elfské víno. Harry povytiahol obočie.
„Koľko toho vína vlastne máš?“ spýtal sa, keď si sadal oproti nemu. Jeho manželka automaticky vyberala tri poháre a Severus sa natiahol k vínu, aby ho otvoril.
„Nebuď zvedavý.“
„Ale no tak. Nie je možné, aby si ho mal toľko. Vždy, keď prídeš, jedno prinesieš. A podľa Gampa ho vyčarovávať nemôžeš!“
„A kvôli tomu, aby si na toto prišiel, si potreboval chodiť sedem rokov do školy,“ prikývol s úškľabkom a nalieval do pohárov.
„Kde ho berieš?“ neodradilo ho to. Jeho manželka si sadla vedľa neho, jednu nohu strčiac pod seba a s úškrnom ich pozorovala.
„Nevyzvedaj,“ strýko sa postavil, aby im podal poháre s vínom.
„No tak, raz tu nebudeš a niekto by mal poznať toto tvoje tajomstvo,“ natiahol provokačne Harry. „Ako súčasť dedičstva by si mal toto tajomstvo predať práve mne.“
„Až keď budeš veľký.“
„Dobre vieš, že už nevyrastiem.“
„Pravda,“ Severus prebehol jeho telo pohľadom. Pozrel na Ginny. „Na zdravie, Ginevra,“ pousmial sa. Opätovala mu úsmev.
„Som čím ďalej tým zvedavejší,“ zamračil sa Harry, ale upil si z výborného vína. „Severus…“
„Raz ti to prezradím, nemaj strach,“ pokojne ho ubezpečil. „Ale najskôr musím byť presvedčený, že tento klenot bude v tvojich rukách v bezpečí.“
„A čo keď umrieš skôr?“
„Tak si budeš zháňať tie vaše patoky aj naďalej,“ zaškľabil sa. „Neprišiel som kvôli tomu, aby som sa s tebou naťahoval kvôli vínu.“
„A kvôli čomu sa chceš konkrétne naťahovať dnes?“ spýtala sa Ginny.
„Prečo by som sa chcel kvôli čomukoľvek naťahovať?“ pozrel na ňu takmer ublížene.
„Čo ja viem?“ mykla plecami. „Pretože si Severus?“ zamrkala.
„Ale no tak,“ prevrátil oči. „Len pre to, že som Severus Snape, nemusím každou konverzáciou usilovať o naťahovanie.“
„Vážne?“ spýtala sa nedôverčivo. A pozerala sa takmer ironicky. Usmial sa.
„Vážne. Náhodou som sa prišiel normálne porozprávať. A ani jeden z vás nemôže tvrdiť, že sa mi v tejto činnosti nezačína dariť.“
„No,“ stiahla obočie pozorne ho študujúc. „Nie, nemôžem to tvrdiť. Pretože normálna konverzácia trvá zhruba desať minút a potom obaja začnete do seba rýpať.“
„Ty tiež neostávaš pozadu, však?“
„Iste, držím s vami krok!“
„Drahá Ginevra. Nerád ti to pripomínam, ale sedemdesiat percent naťahovania vyprovokuješ práve ty,“ upozornil ju milo.
„Rátaš zle,“ zatvárila sa nevinne a upila si lahodného moku.
„Nie, moje počty sú v poriadku.“
„Dobre, dajme tomu, že tvoja vnútorná kalkulačka funguje. O čom si sa prišiel porozprávať?“ vyzval ho Harry. Severus sa naňho uprene zadíval. Všimol si, ako si tí dvaja automaticky preplietli prsty. Už si na tie gestá zvykol a priznal sám sebe, že je to nežné a že sa mu to páči. Potriasol hlavou. Pre Merlina, vážne začína senilnieť. Nad čím to vlastne uvažuje?
„Môj najdrahší synovec, ty veľmi dobre vieš, o čom som sa prišiel porozprávať,“ vypustil úplne vážne, s miernym úsmevom. Harry sa zatváril podozrievavo. Teda, vedel, o čo ide. Ale ten mierový a ústretový postoj ho takmer až vydesil.
„Predpokladám, že o mojom prvom velení,“ nadhodil.
„Iste,“ prikývol Severus. „To je tá najaktuálnejšia téma,“ usmial sa ešte viac. A Harry prižmúril oči.
„Nejdeš mi tvrdiť, že ťa moje prvé velenie vzrušilo rovnako, ako moju manželku?“ vypálil otázku s úškľabkom. Okamžite sa však zarazil. Ginny vyprskla víno a začervenala sa. A Severus povytiahol obočie.
„Vážne?“ uškrnul sa a pozrel na Ginevru. Tá prútikom odčarovávala víno zo stola, zo seba, aj zo svojho manžela. A zazerala po Harrym, schválne sa vyhýbajúc pohľadu na Severusa. „Nie, už som vravel, že ma neláka ani predstava teba v sprche a už vôbec ma nevzrušuješ,“ škľabil sa neprestávajúc sledovať Ginny. Ta nakoniec zdvihla hlavu. „Vážne?“ mrkol na ňu Snape.
„No a čo?“ zamračila sa. „Nevrav, že na teba nezapôsobil nejakým iným spôsobom.“ Potom pozrela na Harryho. „Za toto si idem ten vysávač okamžite objednať,“ plesla ho po ramene.
„Pardon,“ hlesol. Tú otázku skutočne vypálil bez toho, aby nad tým čo i len na okamžik zauvažoval.
„Priznávam, že ma tvoj vplyv povedzme že zaujal,“ priznal Severus už znova hľadiac na Harryho. Ten naňho okamžite pozrel a prekvapene zamrkal. „Nečum. Vážne som chcel vtedy rýpať, samozrejme, zo zvyku a tak, ale aj keď opomeniem fakt, že nebolo prakticky na čo frflať, naplánoval by som to rovnako, aj tak sa jednoducho nedalo. Vážne som sa snažil, ale niečo v tvojom správaní mi v tom zabránilo,“ zamyslene mykol plecami.
„No, tak keď sa mi podarilo tebe vziať z úst rýpavé reči, tak už zrejme začínam chápať, ako som mohol vplývať na ostatných. Toto je zrejme logickejšie a pochopiteľnejšie než to, že moja manželka…“
„Povedz ešte slovo a na mieste ťa prekľajem tak, že budeš nasledujúce rozkazy vydávať sopránom!“ vyhrážala sa Ginny.
„Au,“ ocenil vyhrážku Severus.
„Mlčím!“ previnilo zdvihol ruky opatrne sa pozrúc na zamračenú a zapýrenú Ginny.
„Možno chápem ten vplyv na Ginevru,“ vyriekol Severus potichu. „Myslel som si, že zaženiem do kúta ako Lupina, tak aj teba. Ale ty si sa nedal, vymyslel si plán a nebudem teraz hovoriť, že to bolo vcelku jednoduché. Bolo to tvoje prvé velenie a ty si ho zvládol. Nevedeli sme, že nemusíme plánovať nič a ja som bol spokojný s tým, ako si to zvládol.“
„Vážne?“ neveril jeho slovám. Jeho ruka opatrne habkala po manželkinej ruke, ale tá mu uhla.
„Určite. Niečo z teba vyžarovalo. Sila, možno. Mágia Zakladateľov. Účinkoval kameň, to určite. Bez týchto vplyvov by si bol len obyčajným vodcom, ale s pomocou týchto vylepšení, by si nikto nedovolil protestovať, ani keby si im povedal, aby sa šli udať Temnému pánovi.“
„Ale to je blbosť.“
„Iste, že je to blbosť. Ibaže neviem presne popísať to, ako si na mňa pôsobil. Rozhodne si ma nevzrušil,“ zaškľabil sa. „Len že neodvážil by som sa rýpať. Protestovať proti idiotským rozhodnutiam určite, ale nie rýpať.“
„Vzbudil si v nás rešpekt,“ pridala sa Ginny. „Veľký, silný a odzbrojujúci rešpekt a vieru.“
Harry chcel pripomenúť, že toto mu v noci netvrdila, ale neodvážil sa, samozrejme. Bol šokovaný postojom svojho strýka.
„Áno, niečo v tom znení,“ Severus súhlasil s vyjadrením svojej netere. „Nechal som ťa včera aj dnes viesť akciu podľa svojich predstáv a nespravil si chybu. Naopak, bol som spokojný.“
„Vážne?“ stále neveril. Severus prevrátil oči.
„Áno, skutočne vážne. Čo je na tom k nepochopeniu?“ vyprskol na Harryho.
„Úplne všetko,“ dovolila si šepnúť Ginny. Harry prikývol.
„Vravel som o normálnej konverzácii a o tvojom sedemdesiat percentnom podieli na rýpaní. A mal som pravdu,“ Snape pozrel ukrivdene na Ginny.
„Musíš ale uznať, že takéto slová z tvojich úst sú neočakávané a prekvapivé.,“ Harry podporil názor svojej manželky. A nie pre to, že by sa jej teraz potreboval zaliečať.
„Možno,“ pripustil Severus. „Ale myslím to skutočne. A ticho! Ak povieš ešte raz slovo „vážne“, tak ťa pretrhnem,“ mračil sa. „Bol si proste dobrý. Ak ťa moje slová šokujú, mrzí ma to. Ale myslím ich úprimne.“
„Ja by som mu verila,“ nadhodila Ginny pozrúc sa na svojho manžela.
„Myslíš?“ Harry použil iné slovo.
„Pozri naňho. Vyzerá nevinne a nevidím v jeho očiach ani náznak nekalosti. Vyzerá ako šteňa.“
„Som prítomný, pokiaľ ste si nevšimli.“
„Takže si myslíš, že mu môžem veriť?“ nahol sa Harry k Ginny. Zjavne si ho nevšímali.
„Myslím, že v tomto prípade môžeš,“ prikývla Ginny.
„Som nesmierne vďačný za tvoje kladné hodnotenie môjho výrazu,“ zamračil sa Severus na Ginny. „Môžeme teda pokračovať v normálnej konverzácii?“
„Iste, môžeme. Takže, Severus, odkiaľ máš to víno? No tak…“
——
Čas postupoval a z februára ubehol riadny kus, keď si Severus uvedomil, že už nie je nič, čo by mohol študentov a ostatných naučiť. Nič z toho, čo bolo legálne a čo sa ani náznakom neotieralo o čiernu mágiu. Samozrejme tréningy pokračovali, ale šlo už len o zlepšovanie a zdokonalovanie schopností jednotlivých bojovníkov. Vedeli všetko, čo by im v boji pomohlo. Teraz už šlo len o to, aby to vedeli čo najlepšie.
Nakoniec sa tréningy ukazovali ako jednotvárne a dokonca nudné. To musel uznať aj on a ostatní o tom hovorili nahlas. Letecký obranný tím sa zameriaval tiež stále na to isté a dvojčatám napadlo, že by tréningy mohli niečím obohatiť. Niečím ich zatraktívniť. A tiež to navrhli.
„Čo konkrétne máte na mysli?“ spýtal sa ich Harry na porade tri dni pred Valentínom. Severus sedel vedľa neho a tradične sa mračil.
„Napríklad súboje,“ nadhodil Fred.
„Tvoj nápad zo začiatku školského roka bol výborný,“ pokračoval George.
„Mohli by sme si zmerať sily v niečom konkrétnom.“
„Keď sme kvôli kentaurom zavrhli hry v lese.“
„Buď jednotlivci.“
„Alebo tímy by sa mohli utkať v zápasoch medzi sebou.“
„Trénovali by sme rovnako, ale tentoraz by to bolo obohatené o chuť po výhre.“
„Aha,“ prikývol Harry zamyslene. Ten nápad sa mu pozdával. „Duely alebo súťaže medzi tímami na vopred pripravenom teréne, ktoré by mohli sledovať ostatní, to neznie tak zle, nemyslíš?“ obrátil sa na strýka. Dvojčatá sa radostne pomrvili. A tiež ostatní mladí vyzerali nadšene.
„Uhm,“ natiahol Severus dívajúc sa na dvojčatá. „Kúzla, ktoré každý pozná. Nič viac a nič menej. Nie, to neznie tak zle, pokiaľ sa to nezvrhne na splašené a pojašené pobehovanie a hranie.“
„To by sa nezvrhlo,“ pridal sa Michael Corner. „Každý by sa snažil predsa vyhrať a tým si zvýšiť kredit medzi ostatnými.“
„Jasne,“ uchechtol sa Seamus. „Teraz každý vie, že z prítomných je najlepší riaditeľ a po ňom Harry, stíhaný Dracom. Čo keby sa chcel Draco dostať pred Harryho?“ uškrnul sa. Draco sa nervózne ošil.
„Čím konkrétnym som sa zaslúžil o to, že tu spomínate moje meno?“ zamračil sa.
„Len tak,“ mykol plecami Seamus. „Chceme tým povedať, že by sa nemusel brať ohľad na to, kto je študent, kto obyvateľ Základne, prípadne profesor,“ šepol významne. „Ktokoľvek by mohol vyzvať napríklad profesora Snapa, aby nám ukázal, aký dobrý v skutočnosti je,“ odvážil sa rýpnuť. Severusove obočie vybehlo prekvapene niekde až ku korienkom vlasov.
„Skutočne?“ natiahol sarkasticky.
„Áno,“ prikývli dvojčatá tváriace sa takmer mlsne. „A keďže sme trénovali boje aj medzi rozdielnym počtom bojovníkov, my, Fred a George Weasleyovci vyzývame vás, profesor Snape, k tomu, aby sme sa stretli v úvodnom boji tohto nového tréningového systému.“
Miestnosť stíchla a šokovane sa dívala na dvojčatá. Teda, väčšina miestnosti. Mladí o tom vedeli a vedeli, že sa dvojčatá budú snažiť vyprovokovať Snapa, aby im tento spôsob rozhodne odsúhlasil. S Harrym problémy neboli, ten súhlasil prakticky so všetkým. Snape bol ale tvrdší oriešok.
„Fred! George!“ vykríkla Molly neveriacky. „Čo to robíte?“
„Vyzývame profesora,“ odhodlane sa dívali do pobavenej tváre Severusa Snapa.
„Zaujímalo by ma, či sú si vedomí toho, čo z nich môže ostať,“ šepla Ginny Harrymu. Ani jeden z nich o tomto nemal poňatia.
„Skôr by som bol zvedavý, čo presne teraz vyšpekulovali,“ Harry sa s úškrnom díval na svojich švagrov. Bol si istý, že majú niečo v pláne. Niečo, čím by ponížili odvekého nepriateľa. Postavil sa. „Už len zo zvedavosti s týmto spôsobom tréningov súhlasím,“ povedal do tichej miestnosti. „Áno, buď duele jeden na jedného, dvoch na jedného, troch na dvoch, štyroch na dvoch a tak ďalej. Konkrétne spôsoby ešte upresníme. A môžeme začať hneď od zajtra. Počas vyučovania sa tréningová plocha môže zmeniť. Hermiona, vezmeš si na starosti vypracovanie vzorcov, podľa ktorých sa súboje budú odohrávať? A tiež nejakých pravidiel?“ otočil sa na kamarátku, u ktorej si bol istý, že sa okamžite vrhne do plánovania.
„Samozrejme,“ uškrnula sa.
„Výborne,“ prikývol. „Seamus, budeš zodpovedný za prispôsobenie tréningovej plochy, kamene a podobne.“
„Jasne, šéfe,“ zazubil sa. „A tiež spracujeme výkonnostný rebríček pre nasadzovanie duelantov do súbojov. Takže, Severus Snape na prvom mieste a tak ďalej,“ zaceril sa. Corner sa zasmial.
„Profesor Snape, prijímate našu výzvu?“ nedalo dvojčatám. A Harry bol teraz už presvedčený, že tí dvaja majú niečo za lubom.
„Ale iste, bude mi potešením,“ pokojne sa usmieval vyzvaný. „Zajtra o štvrtej poobede budem pripravený postaviť sa proti vám dvom.“
Spustila sa živá diskusia. Tento nápad sa nakoniec stretol s veľkým nadšením. A Harry bol za to rád. Trocha zábavy príde vhod a stále pôjde o tréningy. Ani na tých sa predsa nezúčastňovali všetci. Tridsiati z nich boli na vežiach, tridsiati dospávali nočnú na vežiach. A to pravidelne.
Behom hodiny bol vymyslený presný systém súbojov. Dokonca sa zhodli na tom, aby sa proti sebe stretli desaťčlenné družstvá. A tiež, aby sa mohli stretnúť letci v súbojoch proti rivalom na zemi. Už to nebude len o bezduchom strieľaní do terčov alebo vyhýbaní. Vyzeralo to na boje, v ktorých bude chcieť vyhrať každý. To bola motivácia, ktorá im mala vohnať novú chuť do žíl. Áno, Harrymu sa to mimoriadne pozdávalo.
Na ďalší deň tento spôsob predstavil počas obedu študentom na hrade. A tí sa nadchli rovnako, ako členovia Rokfortskej armády na Základni. Colin od nadšenia poskakoval na svojej stoličke. Mrkol na Ginny a niečo jej šepkal. Harry to videl. Díval sa do miestnosti a usmieval sa. Lenže potom sa Colin postavil a zosilneným hlasom zvolal.
„My, Colin Creewey a Ginny Potterová, vyzývame profesora Harryho Pottera, aby sa s nami utkal v ďalšom zápase!“
Veľká sieň stíchla a zvedavo pozerala na malého Chrabromilčana. A malú Chrabromilčanku. Harry nadvihol obočie takmer identickým spôsobom, ako deň predtým jeho strýko. Čo mali v pláne? Pozrel na svoju manželku, ktorá stála vedľa svojho spolužiaka a nevinnejšie sa snáď ešte nikdy netvárila. A Draco sa na svojej stoličke pobavene škľabil.
Hermiona v rýchlosti zapísala mená vyzývajúcich a potom zvedavo pozrela na Harryho. Na ktorého sa mimochodom dívali všetci. Dokonca aj Trelawneyová. Strýko doňho drgol.
„Ehm,“ odkašľal si Harry stále premýšľajúc nad tým, kam sa toto všetko uberá. „Ja, Harry Potter, výzvu prijímam,“ ozval sa hlasno a škľabil sa. Nie, nemal strach, len bol prekvapený. Kútikom oka videl, ako si Hermiona v pergamene zaškrtla ich duel. Ozval sa potlesk a vyzývajúci sa vrátili k svojmu obedu.
„O čo im ide?“ spýtal sa Harry Severusa.
„Spočiatku chceli len presadiť tento systém,“ pokojne sa ozval Severus. „A myslia si, že nás dvoch týmto spôsobom dostanú na kolená,“ pohrdlivo si odfrkol.
„No, myslím, že oni majú konkrétny plán, ktorým nás dostanú na kolená,“ zdôraznil. Severus naňho pozrel.
„Neblúzni.“
„Nepoznáš dvojčatá. Niečo vymysleli. A Ginny o tom včera nevedela. Dnes už ale vie a zrejme do toho zatiahla Colina,“ prižmúril oči a díval sa na svoju manželku, ktorá pobavene jedla svoj obed. Provokačne naňho mrkajúc. Severus si pozrel túto očnú výmenu.
„Nie, nedostanú nás, Potter. Trénujeme spolu, nemajú šancu. Ani keby sa proti nám postavili desiati.“
„V pravidlách je bod, v ktorom sa píše, že môže súťažiaci použiť všetky spôsoby, ktorými by si dopomohol k výhre, vynímajúc čiernu mágiu. Nemám pravdu?“ pozrel na Hermionu, ktorá okamžite vybrala kópiu pravidiel.
„Áno, bod sedem vraví presne: Súťažiaci smie použiť všetky kúzla dľa svojich možností, ktorými si pomôže k výhre, berúc ohľad na silu súpera, vynímajúc kliatby čiernej mágie. A bod šesť vraví: V prípade stretu súperov rovnakej vekovej kategórie sa smú použiť len kúzla, ktoré sa trénovali v rámci prípravy na obranu Rokfortu.“
„Vidíš?“ Harry pozrel na Severusa. „Dvojčatá majú niečo v pláne.“
„Ale my predsa vieme viac, nie?“ Severus sa naňho pousmial.
„Ale musíme brať ohľad na silu súpera, nie?“ povytiahol obočie jeho synovec. A Severus sa zamračil. Konečne mu došlo, že to vôbec nemusí byť také jednoduché, ako sa mu to zdalo ešte pred pol minútou.