„Ešte to nie je ale stopercentné,“ zamrmlal Neville, ktorý bol znova stredobodom pozornosti. „Len som sa chcel podeliť s novinkami, keď už je tá porada,“ mykol plecami pýriac sa.
„Je to na dobrej ceste?“ usmial sa naňho Bill. Neville zaváhal. Dívalo sa naňho niekoľko párov dychtivých očí a on bol z toho nesvoj.
„No, rád by som sa to pokúsil overiť na viacerých rastlinách, nielen na tých dvadsiatich.“
„Dvadsať je dostatočný počet testovacej vzorky,“ zaškľabili sa naňho dvojčatá.
„Dvadsať je príliš málo, aby sa dala vypracovať objektívna štatistika,“ oponoval.
„My ale nie sme štatistický úrad,“ odfrkol Malfoy. „Bude to musieť stačiť.“
„Ale…“
„Neville,“ prerušil ho Harry. „Proste si to priznaj. Prišiel si na to. Áno, vzal si do rúk knihu, ktorú tu nemal v rukách nik desiatky rokov, zrejme vrátane Hermiony, ale ty si ju vzal. Ako už bolo povedané, mnohé magické rastliny sa ponášajú na tie súčasné, samozrejme sú niekoľkokrát silnejšie a to ti potvrdil aj Sobrian ústnym porovnávaním rastlín. Koniec koncov to videli aj Ginny s Hermionou, keď sme boli u kentaurov. A ty si našiel jednu rastlinu, ktorá sa veľmi ponáša na tú z výjavu. A tiež prostredie, v ktorom sa výjav odohráva ti napovedal, že skutočne môže ísť o rastlinu, ktorá rastie len tam. Zbytočne to budeš skúšať s dvadsiatimi alebo sto ďalšími rastlinami. Toto je náš favorit a my vieme, kde hľadať obludy,“ stíchol a usmieval sa na Nevilla, ktorý bol ešte červenší než predtým.
„Súhlasím s Potterom,“ prikývol Snape. Spolu s Hermionou mali nosy vrazené v jeho poznámkach, výpiskoch a mapách. „Táto rastlina je už vlastne aj v súčasnosti takmer vymiznutá. Nevraví sa o nej príliš, pretože nemá žiaden význam ani pri príprave elixírov, ani nikde inde v čarodejníckom svete. Je to proste len obyčajná tráva, alebo trs trávy ak chcete. Každopádne,“ zdvihol hlavu a prebodol Nevilla pohľadom, „nevieme s určitosťou povedať, kde presne sa oná rastlina nachádza. Súčasná v zanedbanom množstve v tajge a my nemáme dôvod predpokladať, že by sa v tajge nenachádzala aj magická rastlina najmä preto, že pozornejším preskúmaním miesta z výjavu skutočne môže ísť o tajgu. Tajga tam, tajga tu. Rastlina naša, rastlina takmer identická tam. Čo ešte chcete štatisticky vyhodnocovať?“ prskol po Nevillovi.
„Myslel som, aby sme si boli istejší, že by sme to vyskúšali s inými rastlinami, ktoré rástli u kentaurov,“ mierne sa zakoktal.
„Kôň vám dal dvadsať príkladov ich rastlín, ktoré videl vo vašich knihách a ktoré mali podobné, ak nie rovnaké účinky,“ stiahol obočie. „Ak sa chcete ďalej zameriavať na nejaké štatistiky, nech sa páči. Ale robte to vo voľnom čase.“
„Dobre teda,“ zasiahol Harry, aby zachránil kamaráta. „Keď nám to odobril drahý a neomylný Severus, tak vieme, kde hľadať magické miesto. Ak sa niekde v tajge nájde magické miesto a budú tam obludy, máme vyhrané.“
„V tomto prípade to bude ešte oveľa, oveľa náročnejšie, než pri Južnej Amerike,“ povzdychla Hermiona, keď zdvihla hlavu od mapy.
„Iste, ale vieme, že do tajgy ľudská ruka príliš nesiahla, respektíve v nej nežije toľko ľudí, aby mohli svojou prítomnosťou silu mágie potláčať či prekrývať,“ ozval sa Bill. „V tomto prípade sa dá mágia cítiť na míle ďaleko.“
„Ani v džungli príliš ľudí nie je a už tam budú skoro mesiac,“ nadhodili dvojčatá.
„A tým skôr sa dostanú k cieľu,“ nevyvracal im to Bill.
„Na tajgu budeme potrebovať viac výskumníkov,“ zamračil sa Snape a behal očami po všetkých. „Minimálne tri dvojčlenné družstvá budú musieť prehľadať tajgu. A keď sa Lupinovi s Krumom čoskoro podarí odhaliť prvé miesto, pridajú sa. Nájdu sa tu však šiesti čarodejníci, ktorí dokážu odhaliť magické miesto?“ nadvihol obočie. Samozrejme bolo vo vzduchu hneď niekoľko rúk dobrovoľníkov, ktorí by sa chceli chopiť výskumníckych prác. Opatrne pozrel na Lupina, najradšej by povedal niečo štipľavé, čím by ohodnotil záujem napríklad Finnigana. Ich možnosti však boli značne obmedzené.
„Hm,“ stiahol obočie aj Lupin prehliadajúc si pozorne všetkých prítomných. „Len málo z nás má skúsenosti s odhaľovaním zabudnutej mágie,“ opatrne vypustil. Severus by ho rád doplnil, že z prítomných skoro nikto nemá skúsenosti s absolútne ničím. Lupin pozrel na Billa a ten mykol plecami. Potom znova vzhliadol na prítomných. „Viktor a ja sa budeme musieť rozdeliť. Viktor ostane v Južnej Amerike, pridá sa k nemu Artur. Všetci sme tu potrební, počnúc Severusom, situácia nás ale prinútila, aby sme tu neboli všetci. Bill sa ale bude musieť profesorstva vzdať,“ stiahol obočie a znova pozrel na priateľa.
„Správne,“ prikývol Severus. „A tiež sa budeme musieť zaobísť bez prítomnosti Franka,“ sťažka vypustil. Inak to ale nešlo. „Alica bude musieť ostať, niekto musí viesť tréningy a tiež zastúpiť Weasleyho,“ priamo pozrel na Nevillovu mamu. Súhlasne prikývla.
„A ty si tu proste nenahraditeľný,“ Lupin sa naňho mierne zaškľabil. Severus sa tváril, že je to úplne samozrejmá vec. „Takže tri skupiny. Ja a spolu so mnou Michael Corner, Bill a Jacob Spears a Frank so Steveom Nilesom. U nich nie je tréning až taký nutný, ako nám už dokázali. Tonksová spolu s Alicou si vezmú na starosť tréningy na Základni a Severusovi ostáva hrad,“ rozhodol. Vybraní neprotestovali ani náhodou. Boli radi, že sa im ušla nejaká dôležitá úloha.
„Bratia Smithovci musia chodiť von, aby sme dostávali novinky, ako práve teraz,“ Bill oboch priateľsky poplieskal po ramenách, pretože vyzerali mierne nespokojne. Logicky boli ďalší na rade, ktorých by vyberali, ale teraz ich obišli. „Inak by sme sa napríklad nedozvedeli to, že obrov na Urale, ktorí postupovali smerom k Anglicku, aby sa pridali k Voldemortovi, niekto vyhubil a ten niekto by sa nám zišiel, hoci už nemáme nardajskú žiaru.“
Áno, to by bolo úplne parádne, pomyslel si Harry, keby našli tých, ktorí im takto pomohli. Zámerne, či nechtiac. Koho hľadať a kde hľadať, to netušili. Vedeli len to, že takmer štyridsať obrov, čo bola podľa odhadov zrejme celá obria populácia na severnej pologuli, ku ktorej sa mohol Voldemort poľahky dostať, padla do pascí a bola pobitá, čo muselo Voldemorta riadne naštvať.
„Takže akcie v tajgách budú musieť počkať, kým nevyriešime toto,“ prikývol Severus. „Alebo teda kompletné akcie. William a Frank sa do tájg vydajú hneď, samozrejme aj Viktor do Južnej Ameriky. Ja, Lupin a Smithovci sa vydáme k Uralu a skúsime vypátrať našich možno spojencov. Malfoy bude z vyučovania ospravedlnený a pridá sa tiež. Nejaký šéf bude musieť ostať na hrade, a tým budeš ty,“ stiahol obočia a pozrel na Harryho, ktorý sa chystal protestovať, respektíve lobovať za svoju účasť, ale ktorého snahu zabrzdil hneď v počiatku.
„Súhlasím,“ prikývol Remus dívajúc sa s miernym úsmevom na roztrpčene sa tváriaceho Harryho. „Nemôžeme hrad nechať úplne bez ochrany, respektíve bez niekoho, kto by dokázal veliť pri prípadnom útoku,“ po úsmeve nebolo ani pamiatky. „Aj keď s tým nepočítame, zistili sme už, že smrťožrútom môže napadnúť hocičo a ty budeš zodpovedný za to, že v takom prípade hrad odolá, pokým my budeme preč.“
„Nemaj strach, Harry,“ milo mu šepol Severus. „Nepredpokladám, že by sme boli preč dlho.“
„Uhm,“ zamračil sa. V miestnosti to začalo šumieť rozhovormi, pri ktorých sa dolaďovali podrobnosti.
„Vlastne vôbec nepredpokladám, že by naša uralská misia slávila nejaký úspech.“
„Prečo?“ zamračil sa ešte viac a fľochol po strýkovi.
„Ural je divoké miesto,“ mykol plecami. „Žijú alebo žili tam divokí obri a s najväčšou pravdepodobnosťou tam žijú divokí čarodejníci alebo divokí trpaslíci, ktorí zničili obrov. Neverím, že to divoké niečo by sa chcelo pridať k nám,“ preniesol pohľad z Harryho na Lupina. „Ale vlkolak to chce skúsiť a on je šéf,“ zaksichtil sa. „Takže tam pôjdem aspoň pre to, aby som dohliadol, aby im to divoké niečo nenatrhlo rite.“
„Povedal si o tom?“
„Lupin to aj sám vie, ale chce využiť každú príležitosť, ktorá by nám mohla pomôcť.“
„Dobre teda,“ Harry pozrel na Remusa, ako sa venuje Michaelovi, Jacobovi a Steveovi, ktorým bola vyjadrená dôvera a boli zapojení do nasledujúcich akcií.
——
Harry sedel na gauči pred krbom a zachmúrene sa díval do plameňov. Bolo potrebné, aby ostal? Zrejme áno. V tej hierarchii vodcov sa nachádzal na horných priečkach. Hoci by mal byť logicky na najvyššom mieste, sám priznal, že minimálne Severus, Bill a Remus sú pred ním. Viacerí nie. Vedel všetko, čo oni, ibaže bol mladý, nemal skúsenosti a musel ostať v relatívnom bezpečí tak dlho, ako to bude možné. Zavrtel hlavou.
Dalo sa čakať, že bude musieť prísť k nejakej reorganizácii. Bill nebude profesorom aspoň do doby, kedy sa neodhalí miesto oblúd v tajge a on nejako podvedome vedel, že toto miesto bude tým, ktoré všetko rozbehne. Možno Voldemort vedel to, čo oni. Že už existujú len dva druhy oblúd, ktoré by si mohol opantať. Keď to vedela Bystrohlavová, musel to vedieť aj Slizolin, keď im vládol. A bude to vedieť aj jeho potomok. Alebo to zistí obdobným spôsobom, ako to zistili oni. Preto je najdôležitejšie zničiť ich priamo tam a nedovoliť, aby si spravili výlet k Rokfortu. A keď ich zničia, Voldemort už nebude mať nič, čo by chcel získať a zaútočí.
To bola teória, na ktorej sa so strýkom počas jedného z rozhovorov zhodli a vedel, že to vedia aj ostatní. Aspoň tí, ktorí toho vedia viac. Severus nemohol ísť pátrať do tajgy, bol potrebný na hrade. Harryho by do tajgy nepustili. Ani Malfoy nemôže byť dlhšiu dobu preč. Hermiona už vôbec nie a pri Ginny to bolo rovnaké, ako pri Dracovi. Možno Alica alebo Tonksová, ibaže tie boli tiež potrebné pri výcvikoch. Aj to je dôležité. Preto to ostalo na Billovi, Frankovi, Remusovi a Viktorovi. Nikto iní by nedokázal odhaliť zabudnuté miesto.
A Ural? Severus tej akcii nedával príliš šancí na úspech. Možno ani Remus, ale v tomto mal strýko pravdu. Treba vyskúšať každú možnosť, ktorá by im pomohla.
„Pôjdeme už spať?“ Ginny mu vkĺzla do lona a objala ho. Vydral sa z neho akýsi súhlasný zvuk a ona naňho pozrela. „Majú pravdu, niekto tu musí ostať, keby sa niečo pomrvilo.“
„Áno, ja viem, to ma netrápi,“ oprel si plece o jej rameno. „Z Uralu mám strach,“ šepol. Stiahla obočie.
„Prečo?“
„Podľa Severusa tam stretnú trpaslíkov. Nebezpečných, divokých trpaslíkov. Na jednej strane žili obrovia, na druhej trpaslíci. Obrovský kontrast. Veľa sa o ich histórii nevie, ale ich roztržky a nepriateľstvo sú známe.“
„Spomínam si, učili sme sa o tom, tuším niekedy v treťom ročníku,“ zaspomínala.
„Správne. Tiež by som si na to nespomenul, alebo aspoň nie na podrobnosti,“ zdvihol hlavu a pozrel jej do očí. „Zrejme nikto si nespomenul na podrobnosti, samozrejme okrem Hermiony,“ zaškľabil sa. Prikývla. Nebola prítomná na dodatočných poradách, pretože Tonksová aj s jej mamou dostávali inštrukcie a ona si vzala na starosť Sebastiana.
„Ako je to nebezpečné?“ spýtala sa zachmúrene.
„Veľmi. Podľa Hermiony, Remusa aj Severusa,“ povzdychol.
„A Remus tam napriek tomu chce ísť?“
„Chce si overiť, či to boli skutočne trpaslíci alebo niekto, kto by bol rozumný a pridal by sa.“
„Aká je šanca?“
„Minimálna,“ znova si o ňu oprel hlavu. Zhlboka vdýchol vôňu jej čerstvého kúpeľa. Šampón, mydlo, voda alebo čokoľvek iné spôsobovalo, že voňala podmanivo a typicky. „Nebude to dlho trvať, deň, dva, nanajvýš tri,“ povedal už značne upokojený. Bolo to zvláštne, ale skutočne stačilo jedno objatie, jej blízkosť a ich láska a on sa cítil v hocakej situácii zmierenejšie a pohodovejšie. Ani si to neuvedomil, ale zrazu sa usmieval.
„Bojíš sa, že by sa im tam mohlo niečo stať,“ prikývla s pochopením. „Nič sa im nestane, snívalo by sa ti to,“ upozornila ho. Zdvihol k nej hlavu. Videla na jeho tvári takmer až prihlúpnutý úsmev. „Čo sa deje?“ podozrievavo sa spýtala.
„Ty sa deješ,“ jeho úsmev sa ešte zväčšil. „Objímaj ma čo najčastejšie, prosím.“
„Ak ti len to bude stačiť.“
„Okrem iného, samozrejme.“ Ruka mu vkĺzla pod jej pyžamo a zovrela prsník. Palcom jej prešiel po bradavke. „Máš pravdu, snívalo by sa mi o tom,“ súhlasil napokon s perami na jej krku. Nie, teraz na to nebude myslieť, teraz sa bude sústrediť na niečo iné.
Ginny bola konečne v poriadku, aspoň čo sa jej angíny týkalo a to bolo potrebné okamžite využiť. Podobne na tom boli aj ostatní chorí. Museli síce užiť viac elixírov, ako pri bežnom prechladnutí, ale dávali sa do poriadku.
——
„Nerád ťa opúšťam, ver mi, ale viem, že ty to zvládneš,“ povedal na ďalší deň Severus Harrymu pri raňajkách vo Veľkej sieni. Zahlásil zmenu profesorov, čo vyvolalo zvedavosť v radách študentov. A nedôveru. Obaja videli, že sa členovia Rokfortskej armády starajú o to, aby svojim spolužiakom vysvetlili, že Alica Longbottomová je skutočne skúsená aurorka a zároveň dbajú o to, aby jej minulosť ostala utajená. To by nemal byť problém. Tí, ktorí to vedeli alebo tušili, či niečo začuli, sa nachádzali na Základni. A okrem toho bolo jasné, že keď ju zažijú učiť prvý raz, po ich nedôvere nebude ani pamiatky. Do karát hral aj fakt, že je to matka profesora Nevilla, ktorého mali radi.
„Ak by hrozilo, že by to nezvládol, ja naňho dohliadnem,“ uškrnula sa Hermiona. Harry prevrátil oči. Necítil už vnútorný nepokoj ako včera po porade, ale absolútne pokojný stále nebol.
„Určite,“ prikývol Severus. „Budem pokojnejší, keď budem vedieť, že na teba dohliadajú Ginevra a Hermiona,“ zaškľabil sa Severus.
„Daj pokoj,“ vrkol podráždene. „Chápem Remusa, ale ak vravíš, že je to zbytočné…“ nedohovoril.
„Dojalo ma, že tak veríš môjmu úsudku, ale v tomto musím stáť za vlkolakom,“ prerušil ho nakladajúc si slaninu. „Stále existuje desaťpercentná šanca, že to nemuseli byť trpaslíci,“ pozrel naňho. „Ak tam je niekto, o kom sme doteraz nevedeli a mohol by sa pridať a pritom pobili obrov, boli by prínosom.“
„Ale veľa šancí tomu nedávaš.“
„Desať percent, ako som povedal a ako sa ti podarilo prepočuť,“ prevrátil oči. „Dbaj o to, aby tu všetko fungovalo. Počnúc vlastnými hodinami, cez tréningy až po dodržiavanie školského poriadku.“
„Iste, pane,“ znova vrkol.
„Neboj, nič sa mi nestane,“ chlácholivo mu dohováral. Harry ho prebodol podráždeným pohľadom a zavrtel hlavou.
„Práveže sa bojím, že sa ti tam natrhne tvoja vlastná riť,“ zaprskal.
„Ale no tak, takýto slovník pri raňajkách? Si prasa, Potter,“ uchechtol sa.
Nie, nebol takým pokojným, ako sa snažil pôsobiť. Mal rovnaké obavy ako Harry. A nie o seba. Alebo nielen o seba. Vedeli, kde je Ural, ale nikto tam nikdy nebol, preto nevedeli kam majú ísť a vlastne ani poriadne nevedeli, koho majú hľadať. A ani o trpaslíkoch toho príliš nevedeli. Neboli to raráškovia, ktorí spolupracovali s čarodejníkmi už stáročia. Neboli riadne preštudovaní, skoro nič sa o nich nevedelo. Ešte aj o tých obroch sa vedelo viac, ako o nich. Skrývali sa, svet im bol ukradnutý, ale keď sa niekto zjavil na ich území, už o tom viac hovoriť nemohol.
„Všetko bude v poriadku,“ usmial sa napokon.
——
Viktor spolu s Arturom odišli už ten deň ráno naspäť do brazílskej džungle, aby pokračovali tam, kde s Remusom skončili. Bill ešte predal svoju fakultu Alici, predstavil ju Bystrohlavčanom, vysvetlil jej čo a ako sa má robiť a podobne, dokonca jej chcel predať aj svoj byt, ale to odmietla s tým, že bude stále na Základni a potom sa spolu s Jacobom Spaersom vydal do Severnej Ameriky, aby preskúmal tamojšiu tajgu. K Frankovi sa pripojil Steve Niles a spolu odišli do Škandinávie. Tajga sa rozprestierala po celej severnej časti zemegule a oni museli preskúmať všetko.
Harry dúfal, že budú mať šťastie a nebude to trvať dlho. Pesimistické odhady hovorili, že by sa s tým mohli prplať aj tri roky. Veril v optimizmus. Že sa zadarí a oni budú mať výsledky do niekoľkých mesiacov, najviac do roka. Každopádne to bola dlhodobejšia úloha. Teraz ho trápila tá krátkodobejšia.
Poobede sa zišli Severus s Lupinom, Dracom a Smithovcami, aby odišli k Uralu. Na hrade skutočne neostal nikto zo šéfov alebo nikto, koho zvyšok za šéfov považoval. Ostal tam len Harry, ktorý sa zamračene pustil do tréningu Severusovej partie. Tonksová s Alicou viedli tréningy o niekoľko metrov ďalej.
„Ty, Harry,“ nadhodili dvojčatá. Odišli od svojho tréningu, aby oslovili svojho švagra. Obaja sa cítili ukrivdene, že ich nevybrali do výskumných tímov, ale zase na druhej strane, niekde by mrzli, boli by od seba a od svojich priateliek a to dlhú dobu, takže ich roztrpčenie netrvalo dlho. „Teraz, keď tu nie je ani Snape a ani Remus, nemyslíš, že by sme mohli začať skúšať tie letecké akcie?“ nadvihli obočie.
„To by sme mohli,“ prikývol. „Ale nie je tu ani Malfoy, ani Viktor a ani Smithovci, s ktorými sme rátali.“
„Smithovci tu skoro nikdy nie sú a Krum tak skoro ani nebude. A Malfoy lietať vie, môže sa pridať, keď sa vráti. Čo? Musíš pochopiť, že s tým ideme teraz za tebou, keďže si tu jediná autorita.“
„A zo Snapovho postoja vieme, že sa bude metlám brániť vždy.“
„A Remus si myslí, že je dôležitejšie pozemné trénovanie.“
„Mohli by sme im ukázať, že aj metly sú rozumné.“
„Uhm,“ zamyslel sa. Kútikom oka sa díval, ako jeho zverenci triafajú do terčov. Nebolo to ešte úplne dokonalé, ale priemerne sa trafili do siedmych z desiatich, čo by dočasne dostatočné mohlo byť. „Chcú s tým začať, keď sa oteplí.“
„Ale nebuď naivný,“ prevrátili oči. „Snape sa tomu bude brániť donekonečna.“
„A keď sa Remusovi ukážu pozitívne výsledky, tak by mohol lietanie zaradiť do hlavného tréningového procesu.“
„Proti jeho rozhodnutiu ani Snape protestovať nemôže.“
„To je fakt,“ prikývol. „Neletcov by mohli trénovať Tonksová s pani Longbottomovou a ja by som sa mohol zamerať na letcov.“
„Správne,“ spokojne sa zazubili. „Nemysli si, že sme chceli len zneužiť tvoje postavenie a zároveň tvoj vzťah k nám, ako k najobľúbenejším švagrom.“
„Ale momentálne bezvládie ste využiť chceli,“ zaškľabil sa.
„Tak trocha,“ neprotestovali.
Mali pravdu. Lietanie sa odkladalo a on vedel, že by sa k nemu tak skoro ani nepristúpilo. Severus to považoval sa vrchol idiotizmu a Remus metlám príliš nedôveroval. Zranenie, ktoré by mohol utŕžiť letec na metle, by mohlo mať fatálne následky. Ak padnete na zem z polohy stojmo, nebudete predsa padať až tak dlho.
A tak predal vedenie pozemných tréningov, ako ich začali nazývať, do rúk Tonksovej a Alici a on sám si vzal na starosť letecké tréningy. Mali k dispozícii tridsať metiel. Všetko to boli Nimbuse 2000 a 2001, ktoré so sebou dotiahol Oliver. Samozrejme školské Ometlá a Kométy k nim nepriradili. Tie porozdeľovali do veží a niektoré nechali, aby sa na nich dalo premávať po pozemkoch mimo tréningov.
Bolo potrebné vybrať tridsať najlepších letcov. Harry mal už predtým spravenú určitú predstavu. Ešte v dobe, kedy tento nápad predniesol Severusovi a ktorý mu tento nápad škaredo okomentoval. Samozrejme sa jednalo najmä o metlobalových hráčov, či už súčasných alebo minulých. Ginny mu už znova podstrkovala Blesk, ale on to znova rázne zamietol. Mimo iné ho to trocha upokojovalo. Ak mala byť vo vzduchu a stade mala bojovať, pretože tak či onak bojovať bude aj ona, z toho sa mu nepodarí vykrútiť, ani keby sa ako snažil, tak bol rád, že má tú najlepšiu a najrýchlejšiu metlu.
Tak sa v leteckom tíme ocitli tí najlepší letci, ktorí sa na Rokforte nachádzali. Dočasne však nemohli rátať ani s Viktorom a ani s Michaelom Cornerom, ktorých prítomnosť sa predpokladala len počas víkendov, ktoré budú tráviť na hrade. A tiež s Dracom, ale ten sa mal vrátiť z Uralu onedlho. A napríklad ani s bratmi Smithovými, ktorí boli stále niekde rozlietaní. Okrem Harryho a Draca a tiež Viktora a Michaela a Briana s Carlom, sa do leteckej bojovej jednotky zaradili bývalí chrabromilskí hráči: Fred, George, Seamus, Alica, Angelina, Katie a Oliver a súčasní hráči: Ginny, Chloe a David Spears, mladší brat Jacoba, ktorý bol práve v tej chvíli niekde v tajge a tiež bývalý Slizolinčan Liam Roydon, ktorý síce nedosahoval kvalít Ginny a už vôbec nie Harryho, ale stíhačom bol a lietal slušne. Ďalej to boli najmä súčasní triafači a stíhači, občas sa objavil nejaký odrážač: Bystohlavčania Steve Ackerly, Scott Lamar a Jared Roscoe, Bifľomorčania: Owen Cauldwell, Noah Summerby, Debby Selbyová a Taylor Hewitt. A hráči z minulosti: Crystal Bootová, Andrea Cornerová, Luke Wilkinson, Tod Selby, Alfred Dixon a John Dixon. Keďže mala Ginny Blesk a jedna kvalitná metla ostávala, Harry vyjadril dôveru aj Colinovi, ktorý síce vravel, aby skúsil niekoho iného, napriek tomu mal radosť a nakoniec sľúbil, že zo seba zderie kožu, aby nesklamal.
Dvojčatá mali pravdu aj v ďalšej veci. Odporné mrazy spred pár dní skutočne zmizli a hoci nebolo teplo ani náhodou, v studenom vzduchu sa dalo lietať. A tiež si dovolili porušiť Severusov príkaz, či zákaz a vrhli po sebe pár zahrievacích kúziel, takže sa lietalo celkom dobre.
Ak sa však opomenie fakt, že let, pri ktorom sa človek drží len jednou rukou a v druhej zviera prútik, je dosť náročný. Preto vybrali len tých najlepších letcov a aj tí budú potrebovať tvrdý výcvik, aby sa s týmto spôsobom zžili. Pri metlobale sa dá občas použiť druhá ruka, tu na to môžu rovno zabudnúť.
A tak prvý deň besne lietali nad hlavami ostatných, ktorí po nich pálili Trafendom s úmyslom ich zasiahnuť a pritom nezhodiť z metly a oni sa učili rýchlo vyhýbať kliatbam, kľučkovať a sťažovať zasiahnutie. Nie príliš vysoko, bojovať budú tak, aby sa najmä oni trafili. Snažili sa udržať si takú výšku, aby nebolo hlavne pre smrťožrútov ľahké ich zasiahnuť. A samozrejme sa držali len jednou rukou.
„Bude to dosť ťažké,“ vypustila Hermiona ten večer pri večeri vo Veľkej sieni.
„To bude,“ prikývol. Aj on bol dvakrát zasiahnutý. Našťastie to bolo najmenej zo všetkých, inak by vážne uvažoval, či by nebolo lepšie prenechať velenie niekomu inému. Napríklad jeho manželke, ktorá bola zasiahnutá len trikrát.
„Nehovoriac o tom, že sa to nemusí Severusovi pozdávať,“ nadhodila významne. Uchechtol sa.
„Jemu sa to určite nebude pozdávať. Ale ako si sama videla, bol to prvý tréning a keď zabudnem na seba a na Ginny, ostatní mali na sebe oveľa menej zelených fľakov ako pri tréningoch na zemi, takže to lietanie má niečo do seba.“
„Pri páde sa zmrzačíte,“ stiahla obočie. Jej manžel bol niekde preč, takže zatiaľ nelietal. Aj tak jej bolo pri myšlienke na lietanie a boj v jednej súvislosti zle. Jedno zranenie a letec môže padať z veľkej výšky, pri ktorej si môže zlomiť väz. Preto sa tomu Severus tak bránil. A Remus tiež.
„Tréningy budú od toho, aby sme sa zraneniam vyhli,“ opätoval jej pohľad. Usmial sa. „Bude stačiť tréning,“ mykol plecami. „Vážne. Veď to sami uvidíte časom. Zlepšíme sa a oni nás nedokážu zasiahnuť. A samozrejme sa naučíme páliť v tej rýchlosti. Budeme smrtiacou údernou jednotkou a smrťožrúti sa nebudú stačiť čudovať,“ zasmial sa. Nevyzerala, že by ju presvedčil.
„Ja viem, Draco to tiež tvrdil, keď si s týmto nápadom prišiel,“ povzdychla.
„O áno, Draco to tvrdil,“ natiahol s úškľabkom. Zamračene zagánila. „Ani mne sa to príliš nepozdáva. Som si vedomý rizika. Je mi jasné, že stačí malé zranenie, menší zásah, strata koncentrácie a letec sa môže dolámať. Nezabúdaj, že bude vo vzduchu aj Ginny a už len kvôli tomu nebudem nikdy pokojný a ona v tom vzduchu bude, pretože je pri neprítomnosti Malfoya a Kruma tou najlepšou letkyňou a stavím sa, že aj ich pokojne strčí do vrecka, takže nakoniec z toho vzduchu bojovať bude, nech by sme sa snažili akokoľvek zúžiť výber len na tých najlepších. Keď sa vytrénujeme, riziko bude porovnateľné, ba dovolím si tvrdiť že oveľa menšie, ako pri boji zo zeme.“
„Možno máš pravdu,“ stiahla obočie ešte viac.
„Určite mám pravdu,“ povzbudivo sa usmial. Povzbudiť potreboval ale najmä on. Veľmi dobre vedel, že keď sa vrátia, tak najmä Severusovi budú musieť dokázať, že tento nápad je dobrý. Ibaže k tomu budú mať málo času. Preto sa bude musieť skôr sústrediť na to, aby vymyslel nejakú presvedčovaciu reč, ktorou by si svoje terajšie rozhodnutie venovať sa lietaniu obhájil.
„Uvidíme.“
„Uvidíme,“ prikývol.
——
Severus sa spolu s ostatnými dostal k západnému Uralu, niekde do miest, kde odhalili zmrzačených obrov. Tí sa tam dostali cez horské hrebene, zo svojej východnej strany, z domoviny. Museli prejsť takmer stokilometrový úsek, než prešli hory a dostali sa bližšie k Anglicku. Samozrejme pred nimi bola ešte dlhá cesta, boli však odhodlaní túto púť prekonať, aby sa spojili s Voldemortom. Kto ich k tomu presvedčil, to nevedeli. A bolo to jedno. Rovnako, ako to práve teraz bolo jedno obrom, ktorých mŕtvoly sa našli pod pohorím.
Nič bližšie sa nevedelo, len to, že sa objavila hromada obrov, ktorí už ale nebudú ohrozovať nikoho. Aj tak to bolo zvláštne. Rovnako ako trpaslíci žijúci na tejto strane Uralu, tak isto i obri a vlastne všetky čarovné tvory a zvieratá, to všetko sa snažilo, aby nebola ich existencia pred muklami vyzradená. A tlupa obrov sa teraz jednoducho rozhodne vydať sa na túru, počas ktorej museli byť videní muklami. Aj keby nechceli. A vyzeralo to tak, že im je to srdečne jedno. Voldemortov vplyv bol jednoznačný.
Niekto sa však rozhodol, že v tom obrom zabráni. Buď pre pomstu, alebo pre snahu ochrániť čarovný svet. Alebo len z čistej chuti po zabíjaní. Severus by chcel tvrdiť, že je mu to jedno. Nemohlo mu to byť jedno. Ak to neboli trpaslíci, niekde tu sa musia nachádzať s najväčšou pravdepodobnosťou ľudia, ktorí majú dosť rozumu, aby si uvedomili, že prezradením obrov sa môže prezradiť úplne všetko. A títo zjavne nekonali v súlade s Voldemortovým prianím, preto im museli byť zákonite sympatickí a možno by boli ochotní k spolupráci.
V prvý deň našli miesto, na ktorom sa povaľovali mŕtvi obri. Severusovi klesla nálada. Ich telá boli rozsekané.
„Nedokaličili ich takto až po smrti,“ zamrmlal Lupinovi, ktorý tiež prezeral jedno obrovské telo.
„Nie,“ súhlasil. „Ťažko odhadnúť, či tie rany spôsobili ich smrť, alebo či ich tak len dorážali, každopádne sa dá len ťažko dokázať, že to spravil prútik,“ obzeral si dlhú reznú ranu, ktorá odhaľovala obrove páchnuce vnútornosti.
„Spravili to sekere,“ pridal sa Brian Smith. „Alebo niečo ostré, prútik to ale nebol.“
„Čo dokazuje, že sa nedostali do kontaktu s čarodejníkmi,“ pristúpil k nim Draco. „Boli to trpaslíci.“
„Zrejme,“ prikývol Severus. Veľmi si želal, aby sa o tom presvedčili už teraz a aby sa rozhodne nevybrali do hôr, ktoré sa trpaslíkmi určite len hemžia, aby si overili, či je to skutočne tak. Pozrel na Lupina.
„Nie, to dokazuje len to, že boli dorazení sekerami,“ Lupin sa postavil a zadíval sa do hôr. „Čarodejníci ich mohli kúzlom načať, trpaslíci doraziť.“
Severus si povzdychol. Súhlasil s Lupinom čo znamenalo, že teraz pôjdu pátrať po čarodejníkoch. A hoci skutočne existovala nádej, že niekde niekto je, nepáčila sa mu tá predstava.
„Na noc sa uložíme o kúsok nižšie,“ zavelil Remus. „A zajtra pôjdeme ďalej.“
„Fajn,“ prikývol Severus a pozrel na hory týčiace sa pred ním. Ostatní sa už vybrali po vyšliapanej cestičke na nižšie uložené miesto, kde si chceli rozložiť stan. Stiahol obočie. Tie hory sa mu nepozdávali. Ak sa jednalo o mukla, akéhosi turistu alebo čo, trpaslíci boli ticho. Ak však zacítili mágiu a tiež hrozbu, útočili. A keď tadeto prechádzali obri, museli napätím doslova poskakovať.
Boli to trpaslíci. Na obra si nedovolili, ak ich nebola riadna väčšina. A pred ním ležalo štyridsať obrov. Aké zastúpenie mohla mať v tomto prípade armáda trpaslíkov, ktorí sa na nich vrhli? Merlin ich ochraňuj, ak sa trpaslíci rozhodnú útočiť. Otočil sa na päte, aby ich dohnal.
„Navrhujem, aby sme vypátrali v okolí známky mágie,“ nadhodil o čosi neskôr sediac v kruhu pri bojovej porade. „Ak už máme začať pchať do tohto územia nos, tak to robme opatrne a z dostatočnej vzdialenosti.“
„Príliš hlboko do hôr naše pátranie ale zasahovať nebude,“ namietol Carl Smith. „Ak budeme chcieť vypátrať čarodejníkov v horách, budeme musieť ísť hlbšie.“
„Je dokázané, že v horách žijú trpaslíci a v tom prípade tam čarodejníci nebudú,“ prevrátil oči.
„Ak tu niekde sú nejakí čarodejníci, budú sa sústrediť v predhorí,“ prikývol Remus.
„V tom prípade sa naše cesty rozdelia. Jedna skupina pôjde na sever, druhá na juh a skúsime nájsť nejaké prútiky,“ Severus si nalieval šálku horúceho čaju. Bola tu oveľa väčšia zima ako v Anglicku. „Pôjdem s Malfoyom na sever, vy traja sa vydáte na juh,“ vypustil s pohľadom upretým na Remusa. Boli piati, takže sa logicky nemohli rozdeliť spravodlivo. A bolo jasné, že Severus a Remus budú skupinkám šéfovať. Nie, Smithovcov pri sebe nechcel ani náhodou. To už radšej mohol vziať Longbottoma.
„Dobre,“ odsúhlasil to Remus krátkym prikývnutím. „Dopijeme čaj a pôjdeme spať. Sme dobre chránení, napriek tomu budeme držať stráž. Beriem si prvú hliadku.“
——
Harry sa na ďalší deň, po vyučovaní, spolu s ostatnými letcami sústredili len na to, aby stihli natrénovať čo najviac, než sa vráti Severus s Remusom a ich spoločníkmi. Nič sa mu nesnívalo, alebo sa mu nesnívalo o smrti, preto bol vcelku pokojný. A mohol sa vážne zamerať na lety.
Znova začalo husto snežiť a to im celú snahu sťažovalo. Ale rovnako na to boli aj tí, ktorí po nich pálili zo zeme. Po jednom prelietavali v plnej rýchlosti nad zemou, kde stálo desať akože smrťožrútov a všetci naraz sa snažili letcov trafiť. A celkom sa im darilo. Jemu samotnému sa podarilo bez ujmy preletieť až na tretí pokus, kedy sa zaprel do metly a vytiahol z nej najvyššiu možnú rýchlosť. V takej rýchlosti sa však nedalo bojovať. Verili, že smrťožrúti nebudú až tak dobre pripravení a nedokážu triafať do čierneho. Oni sa na presnosť zameriavali už niekoľko mesiacov. V tom boli lepší, než smrťožrúti.
Keď si všetci vyskúšali preletieť nad zemou a hoci boli stále zasiahnutí, skúsili páliť zo vzduchu oni. Aj v tomto prípade bude potrebný tréning. Bolo to vlastne to isté, ako zasiahnuť cieľ v behu a aj to stále len trénovali.
„Musia dostať príležitosť,“ nadhodila Tonksová stojac obďaleč. Ich tréningy sa vlastne zrušili, pretože sa všetci ostávajúci rozdelili do skupín a boli porozmiestňovaní po väčšine pozemkov. Nad každým klbkom lietalo niekoľko letcov, stále znova a znova a buď sa snažili čo najlepšie vyhýbať, alebo sa snažili čo najpresnejšie trafiť.
„Mám obavy, či im ju dajú,“ odpovedala Hermiona a vytiahla si golier svojho kabátu až na uši. „Alebo či im ju dá.“
„Myslím, že áno,“ Tonksová tomu verila. „Severus bude musieť uznať, že toto je skutočný spôsob, ako na svoju stranu získať nejakú výhodu. Je to riskantné, to je pravda. Ale len v tom prípade, že by sme lietali ty alebo ja alebo hocikto, kto nie je s metlou tak zžitý, ako oni. Pozri!“
Tonksová ukázala na dvojčatá, ktoré v rýchlosti preleteli nad desiatkou čarodejníkov, z ktorých ich ani jeden netrafil a z ktorých oni trafili hneď štyroch v jednom lete.
„Ak to takto budú vedieť všetci, nemá dôvod frflať.“
„Je pravda, že on si nájde vždy dôvod, prečo frflať,“ zaškľabila sa Hermiona.
——
Boli už ďaleko na severe. Museli prejsť niekoľko kilometrov, ale nič nenaznačovalo, že by sa v priľahlom okolí nachádzalo čokoľvek, čo by malo s mágiou niečo spoločné. Len tie hory na pravej strane ho iritovali.
„Nepáči sa mi tu,“ stiahol obočie Malfoy. Od rána šli takmer mlčky. Občas vrhli overovacie kúzlo, ale známky mágie nezaznamenali. Neprehovorili toho veľa. Malfoy sa síce párkrát snažil nadviazať rozhovor, ale Snape ho vždy odbil zavrčaním. A tak sa radšej venoval vlastným myšlienkam.
„Máte strach?“ pozrel naňho Severus. Nepovedal to posmešne. Ani jemu sa to nepozdávalo.
„Rovnaký, ako vy,“ odfrkol. Severus ho prebodol pohľadom. „Jednoducho sa mi to nepozdáva. Ak by tu boli čarodejníci, zistili by sme to. Ak zaútočili na obrov, zrejme by vyčkávali, či sa neobjavia ďalší. Nie sú tu, zbytočne mrháme energiou a časom.“
„Ani sa nenazdáte a budete opäť v náručí svojej manželky,“ zaškľabil sa naňho. „Zrejme máte pravdu,“ prikývol. Vlastne si tým bol istý. Obaja zároveň zabrzdili a pozreli na hory na východe. „Tam sa to trpaslíkmi len hemží,“ stiahol obočie.
„Prečo nezaútočia? Určite o nás vedia.“
„Chcete bojovať?“
„Ani vo sne. Len ma to udivuje.“
„Zatiaľ ich neohrozujeme,“ Severus prižmúril a snažil sa dovidieť čo najďalej. Všade však boli len husté stromy, hoci v tomto počasí bez listov. „Keby sme sa priblížili k ich teritóriu, už by takí ohľaduplní neboli.“
„To sa stavím,“ prikývol. „Snažil som sa spomenúť si na výklad profesora Binnsa, ale zrejme som ho prepočul.“
„Alebo odignoroval, či prespal,“ prskol po ňom. „V učebnici Dejín mágie o nich nie je veľa zmienok. Najpodrobnejšie sú opísaní v knihe Magické tvory minulosti, súčasnosti a budúcnosti, ale tá v Rokforte nie je. Hoci aj v našej knižnici sa určite nájde kniha, kde sa o nich píše.“
„Iste, Hermiona mi ju pred odchodom pritiahla z knižnice,“ zazubil sa. Severus sa musel uškrnúť tiež. To zodpovedalo.
„Takže ste si ju prečítali a viete o trpaslíkoch dosť, predpokladám,“ kútikom oka naňho pozrel.
„Ani nie, ten posledný večer som sa venoval niečomu inému, hoci sa Hermiona snažila, aby som si ju prečítal.“
„Uhm,“ prikývol chápavo. „Miesto skúmania neznámeho ste sa venovali skúmaniu toho, čo poznáte naspamäť,“ zavrtel hlavou. „Ach, tie deti…“
„Bol som s dvojčatami,“ milo mu vysvetlil. „Chcú niečo riadne vylepšiť a potom to prezentovať.“
„Stavím sa, že nejakú blbosť.“
„Bolo Trafendo blbosť?“ spýtal sa. Severus naňho pozrel s povytiahnutým obočím. To ho zaujalo. Trafendo je skutočne užitočné a zdá sa, že sa dvojčatá Weasleyové venujú aj niečomu prospešnému, miesto vymýšľania podobných malicherností, ako bola svojho času sviečka na zvýšenie sexuálnej potencia. A okrem toho, Malfoy vyzeral, že ho to zaujalo a toho nedokázalo zaujať hocičo.
„Čo plánujú?“ zvíťazila v ňom zvedavosť.
„O tom…“ V okamihu bol ticho. Aj Severus to zaregistroval. Mali päť galeónov navzájom na seba prepojených a zjavil sa na nich nápis.
Pomoc! Sme v ohrození.
Nič viac, len tieto štyri slová. Zamračene na seba pozreli. Jeden z ich troch spoločníkov, ktorí sa ráno vydali na juh, im vyslal správu. Naraz sa obrátili na juh a rozbehli sa.