Severus s pochmúrnymi myšlienkami sledoval odchádzajúce deti. Takzvaný konkurz bol napokon dlhší, než by si predstavoval. Skutočne musel starostlivo vyberať a najmä predpokladať, z ktorého študenta sa rýchlejšie vyvinie dobrý, či skôr uspokojivý bojovník. Pretože na poriadny tréning zrejme nebudú mať dostatok času. A oni vyzerali, že sa nachádzajú na takmer rovnakej úrovni. Výnimku tvoril snáď len Malfoy, ktorý mal smrťožrútsky výcvik a Ginevra, ktorá sa za tri roky pri Potterovi a jeho spolku naučila skutočne dosť. Prekvapil ho malý Creewey. Tomu veľmi prospel prázdninový pobyt na Základni, kde pochytil dosť dobrého a jemu sa len sťažka priznávalo, že mu Obrana ide lepšie než Elixíry. Hoci, jemu ide asi úplne všetko lepšie ako Elixíry. Fakt, že medzi študentov, ktorí mu budú obhrýzať nervy, nevybral Lunu Lovegoodovú, ho príliš neprekvapil. Videl ju už predtým. Aj keby bola chytrá ako štyri opice dohromady, s bojom má a vždy bude mať problémy. Nebola vyložene zlá. To nie. Len v nej márne hľadal nádej, že by sa mohla zlepšovať. Nebola na to proste stavaná. A výber Slizolinčanov mu tiež príliš radosti nespravil. Objektívne musel pripustiť, že ďalej sa hodili len obaja chlapci a Chloe Shullová. Raisu a Becky poslal preč.
Nie zase až tak ďaleko. Zvyšku študentov sa mali ujať Bill Weasley s Viktorom Krumom. Tieto vybrané skupiny sa aj tak budú zrejme miešať, takže je ťažké ich dopredu skupinkovať, okrem jeho skupiny, tá sa rozrastať veru nebude, aj tak si ich ostávajúci, akýsi vodcovia medzi seba porozdeľovali. Lupin s Tonksovou si vzali na starosť mladých zo Základne a bratia Smithovci ostávajúcich rodičov študentov či obyvateľov Základne. Našli sa aj výnimky, samozrejme. Takého Hagrida nikto drilovať nebude. Nie, že by to poloobor nepotreboval, ale ako profesor sa výcviku nezúčastní. Spolu s Hermionou, ktorá to mala zakázané. Alebo spolu s manželmi Weasleyovými. Aj keď, Artur prehlásil, že sa výcviku zúčastní, chcel by sa zblízka pozrieť na toho odvážlivca, kto by takéto niečo navrhol Molly.
Potter sa práve bavil s Krumom a deťmi, ktoré sa nedostali do Severusovho výberu. Zrejme zase viedol nejaké tie chlácholivé reči, aj keď pochyboval, že by boli zo svojej neúčasti pri ňom obzvlášť sklamané. Skôr si poriadne vydýchli. Jeho synovec bude tvoriť vodcovské dvojicu spolu s ním, ale častejšie bude pendlovať medzi skupinami, aby bol vidieť všade, aby všade zdvíhal morálku a vieru, ako nejaký ich hradný maskot. Zaškľabil sa nad svojimi úvahami a pobral sa do hradu. Čakajú ho perné chvíle, uvedomil si však, že ho to všetko nejakým zvráteným spôsobom priťahuje.
——
„Nie je ti ľúto, že si sa nedostala do Snapovho výberu?“ starostlivo sa pýtal profesor Longbottom slečny Lovegoodovej po tom, ako zvyšok študentov dostal rozchod a pobral sa do hradu. Ako profesor sa nemusel zúčastňovať výcviku, ale sám najlepšie vedel, že je to proste potrebné a zahlásil sa Tonksovej, že by rád patril do skupiny mladých zo Základne. Nevidela v tom najmenší problém.
„Nie,“ usmiala sa. Ostali ako poslední pred hradom a dovolila si svojho profesora objať. Hoci, ona by si to zrejme dovolila aj tak. „Bill s Viktorom sú fajn a pri nich sa skôr dostaneme k Remusovi, čo znamená že k tebe. Je mi ľúto akurát to, že sa potrhala pôvodná Dumbledorova armáda.“
„Tá bola potrhaná dávno predtým.“
„Viem,“ prikývla. „Ale myslela som Draca, Ginny a mňa. Vy ostatní ste profesori, alebo zo školy preč, ale my sme ostali ako poslední zo študentstva. Ešte Colin,“ spomenula si na chrabromilského kamaráta. „Ale ten nepatril do toho užšieho výberu vyvolených, ktorí poznajú pravdu,“ usmiala sa.
„Aj tak nepoznáme celú pravdu,“ stiahol obočie. Harry im síce prezradil dosť vecí, ale určite nepovedal všetko.
„Tak tú zrejme nepozná okrem Severusa a Harryho nikto,“ veselo sa zasmiala. „Ale aj tak, vôbec Ginny a ostatným nezávidím, že budú v područí Severusa,“ zatvárila sa ľútostivo. „Tí zrejme nezažijú ani trocha zábavy.“
„Nikto by nemal zažívať zábavu,“ upozornil ju mierne. Stále sa k nemu tisla a jemu to vôbec neprekážalo. Ich vzťah bol tiež už dávno verejným tajomstvom a nikto sa nad tým nepozastavoval. Najmä Neville sa snažil, aby ich nikto nikde nevidel, ale Luna spávala dosť často mimo svoju fakultu a nebolo príliš ťažké hádať, kde má prechodný pobyt.
„Už vidíš dvojčatá s Leeom, ako berú výcvik smrteľne vážne,“ zadívala sa mu do očí. „To by tiež mohol byť rozdiel medzi smrťožrútmi a nami. Nemyslím podceňovanie výcviku alebo podobne, alebo branie všetkého na ľahkú váhu. Myslím tým, aby sme premýšľali pozitívne a optimisticky. Aby sme sa nimi nenechali znechutiť, odradiť, vystrašiť a podobne.“
„Máme viac, než majú oni,“ šepol. „Rozdiely medzi nimi a nami sú veľké. Aj keď nikdy nedosiahneme ich sily a krutosti, oni nám nesiahajú ani po päty,“ usmial sa.
„A nikdy sa k tým pätám ani nepriblížia,“ prikývla. „Profesor Longbottom, rada by som dnes večer dôkladne prezentovala rozdiel medzi smrťožrútmi a nami a chcela by som sa zamerať na lásku a sex,“ zapriadla. Neville sa automaticky poobzeral, ale okolie bolo prázdne.
„Iste, slečna Lovegoodová,“ pristúpil na jej hru. „Rád sa tej prezentácie aktívne zúčastním.“
——
„Musela som prísť,“ uškŕňala sa Ginny na manželov Lupinovcov po večeri. „Mám taký blbý dojem, že keď sa do nás Severus obuje, tak sa ledva dohrabeme do postelí a na nejaké návštevy svojho krstného syna budem musieť zabudnúť,“ zatvárila sa skrúšene. Remus sa uchechtol.
„Myslím, že to všetci budeme chápať,“ ubezpečovala ju Tonksová. „Vieme, že aj keď je tu situácia iná, stále máš svoje povinnosti a tým sa musíš venovať. Nikto sa nebude hnevať, keď neprídeš.“
„Ja viem, ale ja by som chcela chodiť pravidelne,“ zaprotestovala. Sebie sa bavil naťahovaním jej habitu a niečo si pri tom brblal. „Neznesiem, keď prídem len počas splnu.“
„Aj to je dosť,“ ubezpečil ju Remus s pokojným úsmevom. „Lepšie sa mi vlkolakovatie, keď viem, že na Sebastiana nie je Nymph sama.“
„Sebie je úplne neškodný,“ usmiala sa na svoje krstniatko, ktoré habit začalo ožužlávať. „Ale fuj.“
„To nebude trvať večne,“ zadíval sa na svojho syna. „Začínajú mu rásť zuby a…“
„Nič nám nespraví,“ Ginny doňho zabodla upretý pohľad. Vedela, čo ho trápi najviac. Aby ich Sebastian nedohrýzol.
„Snáď nie.“
„Pokoj, Remus,“ manželka ho objala okolo ramien. „Keď začne hrýzť, dáme mu niečo, aby sa zabavil a rozhodne to nebudú naše prsty,“ uchechtla sa.
„Fajn,“ prikývol rezignovane. „Budem veriť vášmu pudu sebazáchovy.“
„Už nebrbli,“ zahriakla ho jemne.
„Nebudem,“ aj tak zabrblal. Hádam do konca života si bude robiť starosti. Predsa len to bol vlk. A ktovie, čo z neho ešte vyrastie. Pevne veril, že sa predpoklady všetkých preukážu ako správne a z jeho syna bude napokon metamorfmág, keď dokáže svoje prednosti ovládať. Čarodejník, ktorý bude rozumieť aj vo vlčej podobe a nie krvilačná beštia, ktorá sa zahryzne do prvej obete, či večere, ktorú pred sebou po premene uvidí. Na protivlkolačí elixír mohli zabudnúť. Vlkolak to nebol ani náhodou, hoci sa menil za úplnku. Bol vlastne akousi zvrátenou hrou prírody a dúfal, že táto hra prírody bude v konečnom dôsledku na ich strane.
„Všetko bude v poriadku,“ pridala sa aj Ginny.
„A ako to vyzerá teraz na hrade?“ Remus sa rozhodol o zmenu smeru rozhovoru.
„Harry je so Severusom, cvičia Avadu. Hermiona je s Billom, riešia kúzla,“ mykla plecami. „Tak ako vždy.“
„Necítiš sa odstrčená?“ Tonksová sa na ňu uprene zadívala.
„Nie,“ okamžite zavrtela hlavou. „Skôr naopak, cítim sa preťažená,“ zaškľabila sa. „Za normálnych okolností by som bola teraz v RA, ale keďže tam sa pomery zmenili a my sme si chceli poriadne užiť zrejme posledný pokojný večer, tak som tu.“
„Na tie kúzla už teraz asi nebude toľko času,“ zamyslel sa Remus. Mrzelo ho, že sa Billovi v posledných dňoch nemohol venovať. A vyzeralo to, že sa ani kúzlam nebudú môcť dostatočne venovať.
„Hermiona prehlásila, že keď sa nemôže zúčastniť výcviku, zamiera sa aspoň na tie kúzla. Teóriu odhaľovania ovláda a dokonca sa už zúčastnila…“
„A vie, čo to pre ňu môže znamenať?“ vyletel Remus nahnevane. Ani Tonksová nevyzerala, že by ju táto správa potešila. Ginny sa na nich pozrela a uškrnula sa.
„Vie to veľmi dobre,“ ubezpečila ich. „Skúste jej ale povedať, že má sedieť na zadku, opravovať písomky a vymýšľať testy, pokým sa my ostatní budeme venovať vojne.“
„Ale…“
„Ale nič, Remus,“ skočila mu do reči. „Je si vedomá rizika, ktoré to so sebou môže prinášať a vie, že si má dávať pozor. A ten si aj bude dávať. Ale skúste sa vžiť do jej kože. Chceli by ste sedieť so založenými rukami a len čakať?“
„Má pravdu, Remus,“ ozvala sa Tonksová. „Zbláznila by som sa.“
„A čo na to Severus?“
„A čo je Severus? Rokfortský Merlin, ktorý všetko ovláda?“ zaprskala.
„Ginny, je to Severus a…“
„Ja viem, že je to Severus. To mu nikto neberie,“ zaškľabila sa. „Nikto ale nemôže chcieť, aby organizoval životy všetkým. Hermiona to chce robiť, pretože inú možnosť, ako prispieť vo vojne, nemá. A vie, že si má dávať pozor. Tak čo? Severus jej to zakáže, pretože je to nebezpečné bez ohľadu na to, aby konečne pripustil, že sa niekto môže správať racionálne aj v nebezpečných situáciách? Pretože podceňuje všetkých a všetko porovnáva so sebou? Merlin, to smrdí narcizmom,“ zachichotala sa. Remus vyzeral, že sa mu to stále nepozdáva.
„Severus–narcis,“ zachichotala sa Tonksová. „To by sa dalo niekedy použiť.“
„Nymph,“ zamračil sa na ňu Remus, ale vzápätí sa znova díval na Ginny. „Možno máš pravdu.“
„Mám pravdu,“ opravila ho s miernym úsmevom. „Prestaňme byť už konečne zo Severusa hotoví. Je to taký istý človek, ako my všetci dohromady, ktorý akurát ovláda viac zo smrťožrútskeho života a vďaka tomu je možno vnímavejší, podozrievavejší a v určitých momentoch bystrejší. A my ho všetci svojím podriadeným správaním podporujeme v tom, aby si myslel, že na ňom leží všetko. Harrym počnúc a tebou končiac,“ dívala sa mu do očí. „Nie je to len o ňom, je to o nás všetkých. Dokonca aj o Sebastianovi,“ šepla.
„Jediným, kto mu kedy dokázal odporovať, bol Sirius,“ hlesol sadnúc si na stoličku. „Nemyslím, že by som sa pred ním cítil menejcenný, to nie,“ zamyslene skonštatoval. „Viem, že ovládam všetko, čo on, ibaže…“ zmĺkol.
„Je to Severus a všetci si myslíme, že to, čo povie on, je to najsprávnejšie,“ hlesla aj ona. „Ani ja nechcem jeho prednosti znevažovať. Vážim si ho, vďačím mu za veľa a dokonca ho mám rada, ale my všetci by sme si už konečne mohli dovoliť povedať svoj názor a trvať na ňom.“
„Prinútila si ho vytvoriť bojové jednotky,“ uškrnula sa na ňu Tonksová.
„To je len jedna časť,“ mávla rukou. „Ty máš veľa dobrých nápadov, Remus,“ presviedčala ho. „Tak sa neboj trvať si na nich. Hermiona to spravila a jednoducho tie kúzla bude skúmať. Aj keby sa on postavil na hlavu. Pokiaľ nám nezačne dôverovať, spolupráca s ním bude vždy komplikovaná.“
„On nám nezačne dôverovať nikdy,“ zavrtel hlavou.
„Tak nech sa dá vypchať,“ zaprskala. Remus na ňu prekvapene pozrel, aby sa zaškľabil.
„James a Sirius by z teba mali radosť,“ uchechtol sa. „Zdá sa mi, že si sa rozhodla vytvoriť akýsi protiseverusovský odboj.“
„Tak to nie je,“ protestne zavrtela hlavou. „Len chcem, aby sa to tu nejakým spôsobom zosynchronizovalo,“ natiahla s úškrnom.
„A navrhla si to aj Severusovi?“ Tonksová významne povytiahla obočie.
„Niekoľkokrát,“ prikývla vážne. Na to sa obe rozchechtali.
„A žiješ, fajn,“ smiala sa Tonksová.
„Tiež nechápem, ako sa mi to stále darí.“
„Hm, Severus už nie je takým, akým bol predtým,“ mrmlal si pod nos Remus. „Možno by sa dalo prinútiť ho k spolupráci a najmä dôvere.“
„Držím ti palce, zlato.“
——
„Je to výborný nápad!“ nadšene sa ozval Oliver Wood na bojovej porade mladšej vetvy Rokfortskej armády Základne. Alebo tých, na ktorých pleciach leží svetlejšia budúcnosť čarodejníckeho sveta, ako sa nazvali dvojčatá.
„Ako ľahko sa dá zvrtnúť smer rozhovoru, bratku,“ zazubil sa Fred na svoje dvojča.
„Stačí, keď povieš len met… a nemusíš ani dokončiť,“ pritakal George.
„A všetci sú z toho úplne na vetvy,“ uškrnul sa aj Lee.
„A najzaujímavejšie na tom je, že s tým prišla Hermiona,“ uchechtla sa Angelina.
„Čo každého prekvapilo.“
„Dokonca šokovalo.“
„Je to skvelé,“ prikývol Michael Corner. „Ale nespravodlivé. Vy budete mať najsilnejší tím a ostatní vám budú robiť maximálne tréningových sparingpartnerov,“ protestne zagánil.
„Nežiarli, Michael,“ vypustili dvojčatá jednohlasne.
„Vo vašom tíme bude stíhač, ktorý sa zúčastnil svetového finále v metlobale. Čo by ste ešte chceli?“ mrkla na nich Alica.
„Kým my budeme mať problémy s draftom Harryho,“ zazubila sa Katie Bellová.
„Žiadny problém. Náš švagor proste nastúpi, inak bude mať problémy s nami,“ vyhrážali sa dvojčatá.
„Je to profesor,“ upozornil Terry Boot.
„A my sme Weasleyovci, s ktorými sa neradno zahrávať.“
„Takže, váš tím Základňa I. je takmer jasný. Vlastne by ste sa mohli volať Chrabromil II.,“ aj na Anthony Goldsteinovi bol vidieť mierny nesúhlas.
Riaditeľ Rokfortu im to ešte neodsúhlasil. Po pravde mali pocit, že o tom ešte ani nevie. Ale starosti si s tým nerobili ani najmenšie. Hermiona im to sľúbila a oni sa toho okamžite chytili. Aj keď nepôjde o žiadnu prestížnu súťaž, skôr nepôjde vôbec o žiadnu súťaž, len o zábavu a odreagovanie, okamžite začali plánovať, ako sa zapoja do metlobalového zápolenia o Pohár Osloboditeľov. S týmto nápadom na názov súťaže prišiel Seamus, ktorý si vzal príklad z rovnomennej muklovskej futbalovej súťaže a keďže sa všetci cítili byť osloboditeľmi sveta od nadvlády Voldemorta, nový názov bol celkom príznačný.
Družstvo chrabromilských legiend bolo vcelku jasné. Medzi obruče znova vyletí Oliver Wood, pred ním budú tri triafačky Angelina Johnsonová, Alica Spinnetová a Katie Bellová, kryť chrbty im budú dvojčatá Weasleyové. Už len prehovoriť Harryho, aby sa stal znova stíhačom. S tým ale veľa práce zrejme nebude.
Druhý tím Základne mal tvoriť hviezdny stíhač Viktor Krum, osvedčený strážca Michael Corner, pred ním pozliepané trio Seamus Finnigan, Anthony Goldstein a Andrea Cornerová. Ako sa dozvedeli, Michealova sestra hrávala v bystrohlavskom tíme, neskôr bola síce len náhradníčka, ale Oliver si ju pamätal. A odrážačmi mali byť statní Steve Niles z Bystrohlavu a Tod Selby z Bifľomoru, ale tí boli zo školy preč, keď sa Oliver dostal do chrabromilského tímu. A Lee Jordan chcel samozrejme znova svoje komentátorské miesto.
——
Harry sa práve bránil pred tvrdými Severusovými výpadmi, keď zaznela siréna. Okamžite prestali byť obaja v strehu a spýtavo na seba pozreli. Ani nemuseli nič povedať. Pochopili sa takmer okamžite. Vlastne boli obaja zvedaví, ako bude nácvik evakuácie prebiehať. Takmer súčasne vyštartovali z podzemia do Vstupnej haly.
Obrázok, ktorý pred sebou zbadali, ich však nepotešil. Bol to ale len druhý nácvik a nemohli očakávať, že by boli deti zosúladené a disciplinované. Mladí Bifľomorčania meškali, už prichádzali Bystrohlavčania. Niektorí s kuframi, niektorým chýbali členovia vopred stanovených trojičiek. Všade vládol chaos a zhon. K dvom fakultám sa už začala primiešavať aj tá tretia a Trelawneyová ich nestačila ani tíšiť.
Sinistrová, ktorá tiež dohliadala na priebeh nácviku, sa ospravedlňujúco pozrela k dvojici Harry so Severusom. Pokým sa Severus s prevrátením očí vracal do podzemia, Harry na ňu povzbudzujúco mrkol. Majú dosť času, aby to poriadne nacvičili. Hádam majú dosť času.
——
„Severus,“ spustila Hermiona pri raňajkách na ďalší deň. „Chcela by som ti oznámiť, že sa členovia profesorského zboru rozhodli zrušiť súťaž o Školský pohár v metlobale, keďže jedna fakulta zanikla. Je hlúposť, aby súťaž pokračovala.“
„To je vcelku samozrejmé,“ prikývol a pomaly sa pustil do raňajok.
„Miesto toho chceme, aby si ako riaditeľ vyhlásil súťaž v metlobela, akýsi Pohár Osloboditeľov, do ktorej by sa okrem troch rokfortských fakúlt zapojili aj dve družstvá zo Základne,“ dodala s pevným hlasom. Aj keď sa v duchu modlila, aby vo Veľkej sieni nevzbudil príliš veľké rozhorčenie. Prestal jesť a díval sa na ňu ako na zjavenie.
„To je skvelý nápad,“ celkom okate sa potešil Harry. Nechápal, prečo mu to Ginny ešte nepovedala, ale možno o tom ani sama nevedela. Čomu neveril. Preto vedel, že v tom musí byť nejaký háčik.
„Výborný,“ prikývol aj Bill. „Družstvá na Základni sú už vytvorené, ako mi dnes ráno prezradili bratia,“ zaškľabil sa na Harryho.
„Čo povieš?“ Hermiona neprestávala študovať Severusa.
„Že sa niečo udialo za mojím chrbtom,“ zavrčal, „niečo, čo je už asi rozhodnuté a niečo, čo sa mi nepáči ani najmenej.“
„Ani mne sa predstava metlobalu nepáči,“ zamračila sa naňho. „Ale decká budú mať aspoň nejakú zábavu, keď už o tú jedinú s odchodom Slizolinu prišli,“ zaškľabila sa naňho. „A keď nechceš povoliť diskotéky,“ dodala a zamrkala. Skoro sa zadrhol kávou, ktorú si uchlipol. Kedy začala tak zmyselne mrkať? Alebo sa len jemu zdalo toto gesto zmyselné?
„Školský pohár je tu stále a zrejme by sa tento rok nedostal do spravodlivých rúk, keď tu nie je Slizolin,“ uvažoval Harry, ale podozrievavo pokukoval po vyškľabenom Billovi. „Tak nech sa volá inak. Čo sa zubíš?“ prskol po Billovi.
„Ale nič,“ významne mykol plecami a zahryzol do hrianky.
„Ale nič?“
„Nič.“
„Iste, nič.“
„Dobre,“ prikývol Severus. Hermiona vyvalila oči. Určite nečakala také rýchle odsúhlasenie. Ale to ešte Severus nevedel, že sa dvojčatá chystajú draftovať do tímu Harryho. Až potom zrejme príde k prskaniu a protestom. „Súhlasím,“ nevinne sa usmial na prekvapenú, až šokovanú Hermionu. „Je potrebné tým deťom dopriať trocha zábavy a pri tej hre sa aspoň nenalieva alkohol, nehrá hlasná hudby a neobjavujú sa všade zvratky a dvojice zakliesnené do seba takým spôsobom, že vyslobodiť ich je nadľudský výkon.“
„A ty si niekedy pomáhal s rozmotaním zamotaných zaľúbených dvojíc?“ uškrnula sa Hermiona.
„Samozrejme, že nie,“ zamračil sa. „Len som tým chcel vysloviť názor, že tie vaše diskotéky povzbudzujú deti v aktivitách nezodpovedajúcich ich veku.“
„Myslím, že keď sa chcú mladí oddávať bozkávaniu, radovánkam, či nebodaj sexu, diskotéka je tá posledná, ktorá by ich v tom povzbudila,“ zaškľabila sa naňho. „Preto stále nechápem, proti čomu vlastne bojuješ? Keď chcú súložiť, príležitosť si nájdu.“
„Hermiona,“ vyprskol s miernym červenaním. Potter vedľa neho sa potichu chechtal. „Tak som to nemyslel!“ ohradil sa dotknuto.
„Prečo im to teda nedovolíš?“
„Pretože.“
„Jeden pádny dôvod, prosím,“ vyzývavo sa naňho dívala.
„Nebudú ponocovať.“
„V sobotu do školy nejdú.“
„Nebudú chľastať.“
„Ďatelinové pivo nie je poriadnym alkoholom.“
„Nemám rád hlasnú hudbu,“ zamračil sa.
„Tak by si si dal zátky do uší,“ uškrnula sa.
„Je to…“
„Čo? Proti pravidlám? My tu máme nejaké pravidlá, porušovaním ktorých by dostal Rokfort trest?“
„Vieš čo?“ Severus sa predsa len trocha upokojil. Aj keď toho začínal mať skutočne plné zuby. Celého riaditeľovania a problémov s tým spojených. Rovnako ako celej Ginevry a ako sa zdá, tak aj Hermiony. „Robte si so Sinistrovou čo chcete,“ mykol plecami. „Majte si každý piatok diskotéku. Ale upozorňujem na to, že bude trvať len do desiatej, potom pôjdu neplnoletí študenti do postelí. A tí plnoletí, ak budú mať dostatok síl po tréningoch a pred cvičeniami ponocovať, nech sa tak stane,“ zaškľabil sa.
Vážne. Skutočne to tak myslel. Nepredpokladal totiž, že by Creewey a ostatní po tom, čo pre nich prichystal, mali energiu na nejaké tancovačky, chľastačky a podobné blbosti. Alebo dobre, raz, či párkrát sa zúčastnia, ale potom pochopia, že je pre nich lepšie o ôsmej, najneskôr o deviatej disciplinovane zaľahnúť do postelí, aby nazbierali silu znova sa zúčastniť výcvikového drilu. A tí mladší, keď budú do večierky v posteliach a keď škriatkovia ten neporiadok upracú, tak nech trávia piatkový večer ako chcú. Nie sú zatiaľ takí pobláznení ako ich starší spolužiaci. A ešte okrem toho, nech si na nich dávajú pozor iní profesori a nech si za to berú aj zodpovednosť. Skutočne nemusí mať pod dohľadom všetko.
Základňu ani pod dohľadom nemal. Tam to mal na povel Lupin. Hoci je pravda, že dvojčatá si od nikoho povolenie nepýtali, preto sa pravidelne stávalo, že sa mladí zavreli v miestnosti kopírujúcej vonkajšie prostredie a bavili sa. Nepotrebovali k tomu ani ten alkohol. Ale aj tí zrejme čoskoro pochopia, aké je dôležité šetriť energiou a silami.
——
„Ako?“ Harry sa s úsmevom zadíval na Freda a Georgea, ktorí ho prišli navštíviť cez prestávku do učebne. Práve odišli piataci a mali prísť prváci, čo bolo celkom pokojné vyučovanie.
„Počul si správne, švagrík.“
„A tvoj výraz nám napovedá.“
„Že budeš súhlasiť rýchlejšie.“
„Než sme dúfali.“
„Tak preto sa Bill tak škľabil pri raňajkách,“ zachechtal sa. „Samozrejme, že súhlasím. Prečo by som nemal? Je pravda, že som profesorom a to by mohol byť akýsi konflikt záujmov. Ale komu tu teraz na tom záleží? Predsa len sme všetci na jednej lodi. Rád budem znova stíhačom. Viac ako rád budem znova stíhačom!“ vyhŕkol nadšene. Toto mu chýbalo zo školy najviac, celkom pochopiteľne.
„Výborne, takže sme dohodnutí.“
„A sme radi, že sme ťa nemuseli presviedčať drsnejšími spôsobmi,“ škľabili sa naňho roztopašne.
„Akými?“ zaceril sa na nich. „Čo by ste mi mohli vy dvaja spraviť?“
„Napríklad by sme ti tu mohli nenápadne zapáliť našu sviečku.“
„Určenú len tebe, chápeš?“
„A potom by sme chceli vidieť, či by si sa nevrhol na hodinu siedmakov.“
„A neuniesol z nej v rýchlosti a náhlivosti.“
„V nadržanosti.“
„Jednu študentku,“ zaksichtili sa.
„Nevadí vám, že hovoríte o svojej sestre?“ nevinne natiahol. Aj keď, tá predstava bola desivá. Hoci bola príjemná, bola desivá.
„Pokiaľ nás nepočuje, tak nie,“ zachechtali sa. A jemu napadlo, či niečo podobné aj tak niekedy v minulosti nespravia. Zrejme bude lepšie mať ich na svojej strane.
——
„Takže v tomto bol pes zakopaný,“ vŕkol Severus pri obede. Hermiona sa stala miláčikom publika, keď na Aurorino želanie oznámila nové zmeny a novinky. Celá Veľká sieň búrlivo a nadšene prijala informáciu o tom, že sa metlobal neruší, ale naopak, počet tímov sa rozšíri. Hoci ich poznanie zloženia nových tímov mierne rozhádzalo, bolo jasné, že nepôjde o súťaž na život a na smrť, ale skôr na odreagovanie a zábavu. Kto by nechcel vidieť v akcii také legendy, akými boli Viktor Krum, či Oliver Wood. Kto by nechcel znova vidieť v akcii klenot, akým bol svojho času slávny chrabromilský tím?
A samozrejme sa im mimoriadne páčila aj správa o piatkových zábavách vo Veľkej sieni, ktoré síce budú trvať len do desiatej, ale bude hrať hudba a bude sa tancovať, čo je diametrálne odlišné od bežných povinností, ktoré tu všetci mali. Aj tí najmenší. Bolo povolené civilné oblečenie a už len preto sa oplatilo zúčastniť sa zábavy. Severus totiž rezolútne odmietol pomenovanie diskotéka. Dvojčatá vyhrabali z Núdzovej miestnosti magnetofón aj s kazetami. Boli to síce staršie pesničky, ktoré tam zrejme ukryli bývalí študenti pred Filchom alebo iným profesorom, ale pesničky to boli a fungovali aj na hrade.
„Dalo sa to však predpokladať,“ pokojne odvetil Harry, pokým veselý huriavk v sieni pokračoval.
„A nevadí, že si profesor a mal by si byť nestranný?“ natiahol skrývajúc obavy, ktoré sa v ňom automaticky rodili pri predstave synovca, metly, dorážačiek, besných náletov a splašeného lietania pokope. A mal aj na pamäti rozhovor, ktorý viedol s Hermionou pred pár týždňami a v ktorom mu výslovne odporúčala, aby nechal svojho synovca trocha voľnejšie dýchať a nevyžadoval po ňom až tak veľa. Je to všetko potrebné, to určite, ale nie s tým rizikom, že ho stratí vďaka svojmu neustálemu nátlaku a vynucovaniu si poslušnosti. Nie je to predsa cvičený psík. Je to ľudská bytosť a ešte k tomu jeho krv, tak by mohol byť miernejší. Aj tak začínal mať pocit, že mäkne čoraz viac a nielen v súvislosti so synovcom.
„Nevyzerajú, že by im moja nominácia vadila,“ Harry sa pozrel do siene. „Okrem iného mám trvalý pobyt na Základni a tu ho mám len prechodný, preto by som mohol obliecť dres domáceho tímu,“ zachechtal sa.
„A ako to chceš všetko zvládať?“ spýtal sa konverzačným tónom a strčil si do úst zemiak. Pomaly ho žuval a díval sa pritom na Harryho. Otvorený prejav nesúhlasu by zrejme neúčinkoval, preto sa rozhodol apelovať na jeho zmysel pre zodpovednosť, ktorá by ho možno priviedla k rozumu. Lenže to by nebol on, aby nenašiel štrbinu aj v tomto systéme.
„Výcvik v sebe zahŕňa aj liečiteľstvo,“ pokojne si urezal kus hovädzieho. Nejedol však. „Ako sám uznáš, ja ho už nepotrebujem, keďže som prešiel tvojimi rukami a rukami svojej manželky, takže sa týchto kurzov nemusím zúčastniť. Rovnako ako rada ďalších členov metlobalových tímov. A keďže nejde o oficiálnu súťaž, môžeme trénovať práve v tomto období a všetci dohromady. Aspoň bude viac srandy. No a samotný zápas? To už bude celorokfortská záležitosť, na ktorej budeš prítomný dokonca aj ty. Nemyslím, že by so zaradením mojej osoby do tímu CHL bol problém.“
„CHL?“ zvedavo sa spýtal.
„Chrabromilské Legendy, tak nás pomenovali dvojčatá,“ zasmial sa.
„Aha, iste,“ prikývol rezignovane. „A aké zvieratko bude charakterizovať vaše družstvo? Somár?“ rýpol s predstieraným úškľabkom. Veľmi dobre však vedel, že jeho synovec je tým, ktorý si odreagovanie zaslúži najviac zo všetkých. Aj keby bol radšej, keby si našiel inú zábavu. Puzzle by napríklad boli úplne najvhodnejšie.
„Nie, somár to určite nebude,“ s úsmevom sa zahryzol do mäsa. Vlastne mu naznačil, že s touto témou skončil.
„Dobre,“ povzdychol. „Keď to neohrozí naše večerné hodiny. Mimochodom,“ kútikom oka pozrel na Harryho, „rozhodol som sa, že červoplazy sú už dostatočne potrápené a my by sme mohli prejsť na nejaký vyšší druh zvierat.“
Videl, ako na moment stuhol. Akoby sa mu kus toho mäsa vzpriečil v krku. Bolo ale potrebné, aby postúpil o krok vpred. Cesta bola dlhá a on ešte poriadne neovládal techniku zabíjania, nieto aby bol o nej presvedčený. Ale doteraz sa mu vždy podarilo prinútiť sa tie potvory zabiť.
„Na dnes ti dám voľno,“ pokračoval po chvíli. Harry bojoval s tým, čo ležalo pred ním na tanieri. „Aj výcvik povedieš sám. Nech všetci trénujú silu Reducta. Ja si budem potrebovať odskočiť von.“
„Prečo?“ pozrel na strýka.
„Po tom ťa nič nie je,“ zavrčal podráždene.
„Tak pardon,“ zavrtel hlavou.
„Len si potrebujem zohnať dostatočné množstvo, ehm, laboratórnych myší,“ vypustil. Starostlivo sa pozrel na Harryho, ktorému to došlo.
„Takže myši budú moje nasledujúce obete,“ krivo sa zaškľabil.
„Evidentne,“ aj on sa nasilu uškrnul.
——
Harry viedol prvý výcvik Severusovej bojovej jednotky v pokojnom duchu. Všetci členovia boli mierne sklamaní, pretože boli zvedaví na Severusove pojatie výcviku, hoci vedeli, že neskôr sa budú svojej zvedavosti a dychtivosti viac ako čudovať. Ale aj vedenie Harry Potterom bola pre mnohých zvláštna udalosť. A keď ešte videli, že Remus o kúsok ďalej od nich, na rokfortských pozemkoch, vedie rovnaký tréning, boli spokojní. A všetci, bez výhrad, mali na sebe dlhé habity rôznych farieb. Najčastejšie to boli ale čierne habity, ktoré boli súčasťou rovnošaty rokfortských študentov.
Cvičenie Reducta bolo v mnohých smeroch potrebné. Bolo nutné naučiť sa najmä sile. Nie fyzickej, pretože taká Ginny aj s Colinom boli v tomto zaklínadle lepší ako mohutný Carl York, ale magickej. Čím silnejšie zaklínadlo, tým bezpečnejšie a účinnejšie odhodilo ich protivníka.
Všetci sa už naučili vyčarovať figurínu z tvrdého dreva, ktorá bola pri tomto kúzle výbornou pomôckou. Čím zničenejšia bola, tým silnejšie kúzlo študent vyslal. Bill im poradil, ako si figurínu začarovať tak, aby sa po každom kúzle sama opravila a postavila pred žiaka, takže sa nezdržovali zbytočným behaním k svojej figuríne a vysielaním Repara.
Harry medzi nimi chodil dve hodiny a povzbudzovali ich. Tých, ktorých bolo potrebné povzbudiť. Iným radil, ako v sebe nájsť mágiu a ako sa prinútiť z nej vyťažiť čo najviac. Chcel, aby Severus pri ďalšom výcviku videl pokrok. Aby pochopil, že sú skutočne dosť dobrí a že sa naučia ešte viac.
Oni vlastne vedeli všetko, čo im hovoril. Len potrebovali, aby ich niekto prinútil brať veci vážnejšie. Zodpovednejšie. A to sa mu podarilo. Prítomnosť Harryho ich povzbudila oveľa viac, ako by predpokladal. Na Malfoyovi, Ginny a Colinovi zmeny vidieť neboli. Ale napríklad na takom Jaredovi Roscoeovi, ktorý mal s Reductom najväčšie problémy, bol pokrok znateľný.
Harry po dvoch hodinách ich jednotku rozpustil s úsmevom. Hrdým a spokojným. Bolo to síce len Reducto, ale pri ťažších veciach to môže ísť rovnako ľahko.
——
„Myslím, že by sme si to mali premyslieť,“ prehlásil Colin v chrabromilskej klubovni po večeri. Dokonca sem pritiahol aj Ginny, pretože vyhlásil krízovú poradu chrabromislkého metlobalového družstva.
„Colin, nepreháňaj,“ uškrnula sa naňho Ginny. „Pôjde len o zábavu, nie o nejaké…“
„Ja viem,“ nadvihol obočie. „Vážne to chápem,“ zaškľabil sa na Johna a Roberta. „Je to jasné, keď sa to pomotalo tak, ako sa to pomotalo. Každopádne nemôžeme očakávať, že by sme vyhrali, ale aj keď pôjde o zábavu, každý chce vyhrať, nie? Človek je veľmi súťaživý tvor.“
„To určite,“ prikývol Draco. Ginny ho prebodla pohľadom, len mykol plecami. „Bývalí Chrabromilčania sa jednoducho nebudú dať poraziť, ale to neznamená, že sa nebudeme chcieť umiestniť na druhom mieste, čo sa vlastne bude rovnať víťazstvu,“ zasmial sa.
„Áno a preto by sme si to mali premyslieť,“ Colin ich všetkých prebehol pohľadom. Povzdychol. „Pozrite. Veľmi dobre vieme, že nie sme zlí. Ale mohli by sme byť ešte lepší,“ významne natiahol. Draco sa naňho zamračil a potom pozrel smerom k Slizolinčanom. „Správne, Draco,“ prikývol Colin. „Pochopil si.“
„Počkaj,“ zahriakla ho Ginny. „To nemôžeš…“
„Môžem,“ prerušil ju. „Roydon bol síce slizolinským stíhačom, ale videli sme, že nebol nič moc. Zato Shullová…“ významne sa odmlčal a povytiahol obočie. „Hráva už niekoľko rokov a je výborná! Iste, keby si sa k nej ešte pridala ty a Draco, mohli by sme sa pomaly rovnať s Angelinou, Alicou a Katie. Ale to nebude možné, pretože nemáme dobrého stíhača, teda okrem teba,“ na moment zmĺkol.
„Chceš pozvať do tímu Shullovú miesto seba?“ zamračil sa Martin Bayfield.
„Presne tak,“ prikývol. Ozvalo sa nesúhlasné šomranie. „Ticho buďte,“ prskol po nich. „Všetci veľmi dobre vieme, že som bol vždy slabým. David prišiel síce len pred dvoma mesiacmi a odohral len jeden zápas,“ ukázal na šiestaka, „ale už dokázal, že je lepší než ja. A ja sa už nezlepším, na to sa vsaďte,“ trocha smutne sa zasmial.
„Colin, si členom tímu už dva roky,“ skúsila Ginny.
„To je síce pravda, ale som najslabším členom tímu.“
„Ale to je…“
„Ale to je pravda, nesnažme klamať sami seba,“ osopil sa na Draca. „Ak má mať Chrabromil čo i len minimálnu šancu odohrať s Legendami vyrovnaný zápas, musí Shullová hrať,“ pevne prehlásil.
„Bol by si ochotný vzdať sa svojho miesta v družstve?“ spýtala sa Ginny bez nadšenia.
„Už som sa ho vzdal.“
„Kvôli Chrabromilu,“ prikývol Draco.
„Môžem byť náhradníkom,“ uškrnul sa. „Netvárte sa ako na pohrebe,“ zamračil sa na odrážačov a strážcu. „Alebo môžem byť manager tímu,“ zachechtal sa.
„Dobre teda, oslovím Shullovú,“ prehlásil Draco a díval sa, či mu kapitánka dá súhlas. Len prikývla. Aj tak so Slizolinčanmi vyjednával zatiaľ len on.
„Je mi to ľúto,“ hlesla a objala Colina.
„Je to v pohode,“ ubezpečoval ju jej najstarší rokfortský priateľ. Ktorý pri nej stál vždy. Už od ich prvého ročníka. „Druhé miesto bude fajn.“
„Hovno druhé miesto,“ prskla podráždene. „Ak budeme hrať s tými Legendami, nakopeme im zadky,“ zaškľabila sa. „Aj keď som príbuzensky spriaznená už takmer s celým ich družstvom,“ uchechtla sa. Členovia jej družstva len súhlasne pošomrávali. Neboli z toho nadšení ani náhodou.
„Chloe, rád by som s tebou niečo prebral,“ oslovil medzitým Draco Shullovú sediacu so svojimi súkmeňovcami.
„Do toho,“ povzbudila ho.
„Práve sme sa bavili o metlobale,“ nadhodil ležérnym tónom. Roydon spozornel. Ona sa naňho len uprene dívala. „Colin chce z družstva odísť, aby si ty nastúpila miesto neho, aby mal Chrabromil viac šancí v tom novom pohári,“ prezradil s miernym úsmevom. Ťažko odhadoval, ako budú reagovať. „Prepáč, Liam, ale stíhačku máme dobrú,“ pozrel na Roydona. Krátko prikývol.
„No, pani Potterová ma naposledy porazila,“ uchechtol sa. „Aj keď mala na mále.“
„Bola len nervózna,“ Draco sa zamračil.
„A keď bude lietať proti svojmu manželovi, bude v pohode?“ zasmial sa Owen Giffard. Nebolo to však nič škodoradostné. Nič slizolinské. Bol to pokus o vtip.
„Možno bude on nervózny a mohla by chytiť strelu,“ veselo sa pridal Liam.
„Možno,“ prikývol Draco. „A aby si nevytvorili veľký náskok, potrebujeme výbornú triafačku a tou ty si,“ znova študoval Chloe Shullovú.
„Bež do toho,“ povzbudila ju Raisa. „Veď stále za metlobalom fňukáš.“
„Ale nefňukám,“ zamračila sa na kamarátku.
„Tak pofňukávaš.“
„Dobre, súhlasím,“ Chloe pozrela na Draca. Usmial sa ešte viac. „Keď už môžem byť v Rokfortskej armáde, chrabromilskej spálni, môžem mať na hrudi leva, tak môžem hrať metlobal za Chrabromil.“
„Výborne,“ potešilo ho. „Tréningy ešte budeme musieť prispôsobiť novým aktivitám, ale keby si chcela, mohla by si niekedy prísť za nami a informovať sa. Vy všetci by ste mohli za nami prísť a snažiť sa túto novú situáciu trochu zlepšiť. Nezabúdajte, že ste v menšine a prispôsobiť sa musíte vy.“
„Jasne, Draco. Budeme sa snažiť,“ vyliezlo z Owena.
Draco si len povzdychol. Ale aspoň sľúbili, že sa budú snažiť. Nemôže to byť len on, kto to všetko oddrie. A Chrabromilčania prvý krok nespravia. Vlastne ho už spravili, prijali ich a nechajú ich voľne dýchať, ale aby za nimi doliezali a doprosovali sa nejakých nových priateľstiev, to ťažko. To budú musieť spraviť oni. Teda nie doliezať a doprosovať sa, ale budú musieť začať byť otvorenejší a prístupnejší. Aspoň s tou Chloe sa dalo vychádzať.
——
„Ahoj,“ pozdravila Ginny svojho manžela a vtisla mu bozk na líce. „Čo tu robíš?“ podivila sa. „Nemal by si byť so Severusom?“
„Nestihol som ti to povedať,“ uškrnul sa a stiahol si ju na seba. „Na tréningu k tebe nemôžem byť prítulnejší a po večeri si utekala do klubovne.“
„Uhm, riešili sme budúcnosť metlobalu,“ vysvetlila so stiahnutým obočím. „Takže?“
„Severus šiel pozháňať, kúpiť, ukradnúť, pochytať alebo čo ja viem čo, myši, aby som ich zabíjal,“ nasilu sa uškrnul. „Takže prejdem od slizkých červoplazov k bielym, mäkučkým myšičkám.“
„Myši sú odporné,“ zaksichtila sa. Nechcela znova načínať tému Avád.
„Som zvedavý, ako sem bude pašovať ťavy alebo žirafy, keď postúpim v rebríčku k vyšším stavovcom.“
„Nerob si z toho žarty,“ jemne ho zahriakla.
„Nebudem!“ sľúbil. „Ale nie, vážne. Nedá sa to naučiť na jednom zvierati a keď prejdeme…“
„Mlč,“ prskla po ňom už dôraznejšie. Prebodla ho zamračeným pohľadom. „Keď sa Severus rozhodne, nezastaví ho nič.“
„Správne, nechám to na ňom,“ uchechtol sa. „A čo ty? Čo tá vaša porada?“ zazubil sa. „Teším sa, keď sa stretneme v zápase proti sebe,“ laškovne zamrkal.
„Len aby si to potom neľutoval,“ zaškľabila sa obdobne. „A neviem, či by som ti to, ako členovi súperov, mala prezrádzať,“ významne natiahla, „ale aj tak sa to skôr či neskôr dozvieš. Colin odstúpil a miesto neho bude hrať Shullová.“
„Tá Slizolinčanka? Hm, je dobrá,“ zamyslel sa. Potom sa uškrnul. „Zdá sa, že Chrabromil posilňuje káder, hoci ktovie, či sa ešte dá nazývať Chrabromilom?“
„Slizolinčanov ste nám strčili do fakulty vy v nádeji, že sa z nich stanú Chrabromilčania, tak teraz nevŕtaj,“ zamračila sa. „Je mi ľúto Colina,“ povzdychla. „Ale bolo to jeho rozhodnutie a musím prehlásiť, že sa nám zrejme nič lepšie nemohlo stať, keď už máme hrať proti vám. Ale zase na druhej strane, dievčatá nesedeli na metlách už riadnu dobu a dvojčatá by tiež mohli byť z formy,“ s nádejou zavŕtala.
„Možno,“ prikývol vážne. A zasmial sa. „Ja si ale to lietanie proti tebe poriadne užijem. Dvojčatá už vymýšľajú dresy, aby sa Potterovci dali od seba odlíšiť.“
„To je milé,“ prikývla s úsmevom. Potom ale zvážnela. „Budem ti musieť vrátiť Blesk.“
„Nebudeš mi nič vracať.“
„Myslel si si, že už metlobal nebudeš hrať, ale teraz…“
„Nebudeš mi nič vracať,“ zopakoval dôraznejšie. „Blesk je tvoj, dostala si ho k narodeninám a darčeky sa nevracajú,“ zaceril sa. „A okrem toho, Legendy budú hrať na Nimbusoch 2000 a Ometlách, vraj aby sa vyrovnali druhým tímom. Tie dostanú Nimbuse 2001, ktoré privliekol Oliver,“ prezradil.
„Vážne?“ potešilo ju. Chrabromil síce Nimbuse 2001 mal, ale Bystrohlav s Bifľomorom len pár 2000.
„Uhm, takže na Blesku, proti mne na Nimbuse 2000, máš predsa len nejakú šancu,“ nevinne zamrkal.
„Nie si nejaký domýšľavý?“ zavrtela hlavou. „Znova opakujem, aby si sa potom predo mnou nehanbil a nechodil kanálmi,“ zacerila sa.
—–
„Odkiaľ?“ pýtal sa Remus Severusa, keď ho našiel primiestniť sa spolu s Dobbym.
„Z prechádzky?“ natiahol riaditeľ podráždene.
„No tak.“
„Z prechádzky.“
„Severus, potreboval by som s tebou niečo prebrať,“ nevšímal si jeho nálady vlkolak.
„To ma neprekvapuje,“ prevrátil oči. Dobby sa medzitým nenápadne odmiestnil.
„Čo to nesieš?“ zvedavo pozrel na kufrík, ktorý sa určite ešte kúzlom zväčší. Zrejme niekoľkonásobne.
„Krmivo pre sovy,“ zaškľabil sa Severus.
„Myši?“ celkom logicky uhádol Remus.
„Uhm,“ natiahol a vydal sa smerom cez Základňu do hradu.
„Tie si snáď ulovia aj sami, nie?“
„Ale keď ich tu vylovia všetky, čo potom budú jesť?“
„Myši sa množia v dostatočnom množstve, aby ich sovy nevykántrili,“ nedal sa Remus.
„Si bystrý, Lupin,“ Severus sa zastavil a otočil k vlkolakovi. „Sú to myši, pre Pottera,“ významne povytiahol obočie.
„Aha,“ Remus sa s odporom striasol. „Chápem.“
„Výborne. A teraz by som rád pokračoval.“
„Ale ja som ešte neskončil,“ zavrčal po ňom Remus. Severus ostal prekvapene stáť na mieste. Pomaly sa k nemu otočil. S nebezpečným výrazom. „Neciv,“ zamračil sa Remus. „Chcem prebrať to liečiteľstvo.“
„Iste, ale vy si to aj tak zariadite po svojom, tak si to zariaďujte,“ mykol plecami a chystal sa odísť.
„Sakra, stoj, Snape!“ vyletel Remus.
„Áno?“ Toto Remusove správanie vzbudilo v Severusovi zvedavosť.
„Iste, zariadime si to. Dobre vieš, že nie všetci sa potrebujú venovať liečiteľstvu v rovnakom množstve.“
„Oslovte Pomfreyovú,“ prskol, pretože začínal tušiť, kam tento rozhovor smeruje.
„Tá sa venuje deťom na hrade.“
„Tak Goldsteina.“
„Ten sa venuje časti Základne. Ale stále je to málo.“
„Ja sa budem venovať len svojim študentom,“ zamračil sa Severus. „To sme už prebrali hádam osemkrát, preto nechápem, na čo ma to chceš zase nahovoriť.“
„Presne na to, na čo myslíš,“ zaškľabil sa Remus.
„Molly by tiež mohla učiť,“ neprestával sa mračiť riaditeľ. „Možno aj Ginevra, keby som ju uvoľnil, ale tú neuvoľním, preto…“
„Preto to budeš musieť vziať ty,“ povzdychol Remus.
„Ani náhodou!“ štekol po ňom Severus.
„Severus, keď sme im už odsúhlasili ten metlobal, takmer všetci, kto by mohol prispieť svojou trochou pri výučbe liečiteľstva, bude v tej dobe na štadióne. Goldstein s Poppy to všetko nezvládnu. Molly sľúbila pomoc, ale nemá ani také znalosti, ako jej dcéra. A nikto iný tomu nerozumie tak, ako ty. Liečiteľstvo bude každý utorok a štvrtok, od tretej do šiestej, v tej dobe nebudeš mať výcvik, ale sa budeš venovať liečiteľstvu.“
„So svojou skupinou som plánoval venovať sa liečiteľstvu v pondelok a v stredu,“ natiahol s úškľabkom.
„Skupiny sa v tom období spoja,“ Remus sa mračil. „Tvoja nebude výnimkou. A vy traja, kvalifikovaní školitelia, proste budete k dispozícii.“
„A to povedal kto?“ ironicky natiahol.
„Ja, ako vodca Základne, vodca Fénixovho rádu, ktorý sa momentálne nazýva Rokfortskou armádou,“ zazubil sa naňho. „Je mi ľúto, Severus, ale ty si… len riaditeľom,“ pripomenul s dôrazom na slovo len.
„To sme sa teda dopracovali,“ šokovane naňho hľadel Severus. „A čo také Spinnetová s Johnsonovou? Alebo Corner? Od tých by som si nenechal ošetriť ani bodnutie od komára.“
„Metlobalisti si tie dva dni medzi seba rozdelia. Aj Ginny sa zúčastní kurzu,“ usmial sa Remus.
„Nepáči sa mi to.“
„Mne sa toho nepáči oveľa viac, Severus, ver mi a napriek tomu fungujem a som tu,“ ubezpečil ho. „Liečiteľstvo je dôležité, to sú tvoje slová. A ty máš tú smolu, že si prakticky dokonalý a všetko ovládaš, preto sa budeš musieť obetovať a venovať svoj čas tomu, aby sme sa my ostatní k tebe aspoň priblížili,“ nahodil mierny úsmev a spokojne odkráčal od riaditeľa. Ani nečakal na súhlas. Na nič. Proste to bral, ako fakt, ktorý mu oznámil a potom odišiel.
Severus neveril vlastným očiam a ušiam. Ale skutočne sa to stalo. Podarí sa mu zbaviť sa dohľadu nad tými stupídnymi piatkovými zábavami, nech sa len bavia, keď to potrebujú a myslí si, že má o starosť menej a oni mu umelo vytvoria ďalší problém, ktorému sa bude musieť postaviť čelom. Bude musieť. Fénixov rád bol síce rozprášený, ale vznikla táto armáda. Vlkolakovi dával zrejme rozumy Dumbledore. Tomu by to zodpovedalo. Tam si asi chodil pre rozumy. Ale čo ten vlkolakov bojovný a rozhodný postoj? Kde je ten vlk, ktorý bol ale krotký ako baránok a dalo sa s ním mávať? Do čerta aj s takou robotou!