„Tak by si sa do toho mohol pustiť, nemyslíš?“ natiahol Severus smerom k Harrymu. Obaja stáli pred Zakázaným lesom a dívali sa do čierňavy hlboko v nej. „S tvojím vírom by to malo byť v poriadku do dvoch minút a potom môže nastúpiť Weasley, aby obnovil magickú bariéru.“
„No iste,“ krivo sa naňho zaškľabil Harry. „Avšak stále nechápem, prečo bolo také nevyhnutné, aby si šiel so mnou, keď podľa tvojich slov bude hotovo do dvoch minút, o čom ani jeden z nás nepochybuje, dovolím si tvrdiť,“ zaceril sa.
„Pretože na teba musí niekto dohliadnuť,“ natiahol štipľavo. „Mohol by si to prehnať a nielen temné tvory by boli zničené. Keď sa mi bude zdať, že sa už predvádzaš príliš, budem ťa musieť usmerniť.“
„Ja potrebujem usmerňovanie?“ naoko pohoršene zagánil.
„Denne aj sedemkrát,“ milo mu odvetil.
„Hm, len nechápem, pred kým si si myslel, že sa budem predvádzať, keď si mi zakázal obecenstvo,“ hodil rukou za seba, kde nebolo nič. Teda bolo, ale nebol tam ani jeden prípadný divák, ktorý by ocenil jeho vír.
„Predo mnou, samozrejme,“ zazubil sa.
„Nejaký domýšľavý, nie?“
„Ani nie. Tak čo bude? Máš možnosť sa ukázať. Dostal si príležitosť vyriešiť jeden dosť akútny problém. Tak neváhaj. Hor sa do toho a pol bude hotovo!“
„Toto povzbudzovanie by sa mi páčilo aj za iných situácií.“
„Na toaletu si sa už naučil chodiť, tak pri čom inom by som ťa mal povzbudzovať?“
„Ach,“ vydýchol fascinovane. Došli mu slová. Skutočne nevedel, ako zareagovať. A Severus sa spokojne uškŕňal. „Ehm, čo ja viem?“
„Zjavne nevieš, tak čaruj,“ vyzval ho posmešne. Harry naňho ešte chvíľu zazeral, ale potom sa otočil k lesu. Skutočne by to nemal byť problém. Jeden poriadny vír, ktorý zničí temné sily vnútri lesa rovnako, ako zničil prednedávnom draky a Bill bude môcť zaplátať diery v magickej obrane. Ale strýko ho mierne rozhodil. Prvý krát sa stalo, že nedokázal aspoň trocha primerane kontrovať. V mysli mu pripísal jeden víťazný bod a sľúbil si, že pri prvej vhodnej chvíli skóre vyrovná.
Sústredil sa na svoju najväčšiu túžbu presne tak, ako predtým. Na kompletnú rodinu, s deťmi, s jeho Ginny. Raz sa to naplní. Veril tomu, že táto túžba bude raz realitou. Napriahol prútik a hlasno zakričal formulku Vertex Anima. Ibaže, ibaže sa nič nestalo.
„Sakra,“ zamračil sa na prútik. A mračil sa aj Snape.
„Zrejme tvoj prútik nefunguje tak, ako by mal..“
„Čo to znamená? Čaroval som presne tak, ako predtým,“ napriahol ruku a zvolal zaklínadlo ešte raz. Nič zvláštne sa nedialo. Zo špičky prútika nevyšiel ani chumáčik pary, nieto jeho zničujúci vír. „A prútik mi funguje,“ zabrblal protestne.
„Vertex Anima!“ zvolal aj Severus. S rovnakým výsledkom. Nič.
„Zrejme je aj tvoj prútik po expiračnej dobe,“ zaškľabil sa mu Harry.
„Čuš,“ vrkol podráždene. Bolo vidieť, že nad tým intenzívne premýšľa.
„Myslím, že asi nebude fungovať prútik nikomu,“ aj Harry sa pokúsil zapojiť mozgové bunky. „Nemôže to byť tým, že sme v Rokforte?“
„Aha, ty génius,“ Severus sa zamračil ešte viac. „A predtým sme, teda okrem teba, to kúzlo skúšali kde? Na púšti?“
„Ehm, to nie,“ Harry stiahol obočie. „Tak potom to nechápem. Vír sa dal vyčarovať hocikde, musí sa dať aj tu. A predsa sme ho ani jeden nevyčarovali. U mňa by sa isté pochybenie dalo ospravedlniť. Ale u teba? Nemožné. V tom prípade to znamená, ak zabudneme na takú somarinu, že by si ho nevedel vyčariť, že kúzlo proste prestalo, nie fungovať, ale existovať. Možno preto, že draky, proti ktorým toto kúzlo bolo zjavne vymyslené, sú zničené, že už neexistujú a preto nemusí existovať ani toto kúzlo. Avšak kúzlo asi zaniklo o kúsok neskôr, ako draky, keď som vtedy ešte dokázal vyčariť kontrolný vír,“ zamračil sa. „Zrejme pomaly prestávalo fungovať, alebo tak nejako.“
„Úžasná dedukcia,“ vrkol Snape. „A zrejme bude aj správna, inak si to neviem vysvetliť.“
„Tak fajn. Práca, ktorá vyzerala na dve minúty, bude trvať poriadne dlho, keď budeme musieť vyčistiť les takpovediac ručne.“
„Je to zvláštne,“ Snapovi to stále vŕtalo v hlave. „Veľmi zvláštne kúzla.“
„Veľmi zvláštne kúzla veľmi zvláštnych čarodejníkov,“ prikývol Harry. „Tak mi napadlo… Čo keby som skúsil vyčariť svetlo, ktoré zničilo mordengraudov? Možno aj toto kúzlo prestalo fungovať, keď sú tie potvory zničené.“
„Výborný nápad, až sa mi nechce veriť, že to napadlo tebe,“ zaškľabil sa Severus. „Ale príliš si to nedomyslel. Ty určite nebudeš vyčarovávať svetlo. Keď si zničil jeden priesmyk, mohlo by sa ľahko stať, že si nebudeš mať kde vyskúšať svoje určite mimoriadne profesorské nadanie.“
„Tiež pravda. Nerád by som zbúral Rokfort. Tak teda ty. Skús vyčariť to svetlo a keď sa to nepodarí, tak budeme vedieť, na čom sme.“
„Takže vieme, na čom sme,“ zaprskal Severus, keď sa mu nepodarilo vyčarovať oranžové svetlo. „Tie kúzla skutočne fungujú len vtedy, keď sú na zemi temné tvory z čias minulých, ak sú teda tie kúzla určené proti nim.“
„Ešte tak zistiť, aké potvory a aké kúzla na ne platia.“
„Správne. Ale teraz sa zameriame na naliehavejší problém. Zakázaný les.“
——
„Je to fascinujúce,“ nadchýnala sa Hermiona večer po porade. „A neuveriteľné. Vymyslieť niečo také. Niečo, čo je spojené len s určitou temnou bytosťou. A keď tá bytosť nie je, kúzlo proste zanikne. Myslím, že Zakladatelia, menovite Bystrohlavová, bola nielen výnimočná. Bola úžasná!“
„Som rada, že tak kladne hodnotíš niekoho, komu nevie prísť Harry na meno,“ Luna sa na ňu usmievala.
„A nediv sa mi,“ zamračil sa Harry. Ešte stále nevedel Bystrohlavovej zabudnúť to zdržanie v jej zámku. Nehovoriac o tom, že jej to zrejme ani nikdy nezabudne. „Aj keď uznám, že toto všetko je svojím spôsobom úžasné, výnimočné a čo ja viem ešte aké, praktické to nie je ani náhodou.“
„Súhlas,“ prikývol Malfoy. „Ten vír mohol fungovať a my sme mohli mať o starosť menej.“
„Tak áno, to iste,“ Hermiona stiahla obočie. „Ale aj tak musíte uznať…“
„My to všetko uznávame,“ prerušil ju Harry so sileným úsmevom. „A som si istý, že ešte dostaneš príležitosť všetko preskúmať dôslednejšie, aj keď pochybujem, že sa k nejakému výsledku dopátraš. My sa teraz ale musíme dopátrať k niečomu, čo by nám pomohlo v lese.“
„Ja sa zrejme veľmi nezapojím, keď mám zákaz,“ vrkla Ginny naštvane. Mamka jej prísne zakázala zúčastniť sa čistenia lesa, pretože stále nebola plnoletá a taktiež nebola členkou Rádu. Jej argument, že bude mať sedemnásť za mesiac vôbec nezavážil.
„Severus skúsi nadhodiť, aby si mohla ísť aspoň ako nejaký zdravotný dozor, keď sa bude Poppy stále zdráhať,“ povzbudil ju Harry, ale v duchu fandil Pomfreyovej, aby sa pozviechala, zahodila obavy a šla s nimi. Nerád by sa o ňu strachoval.
„Len či si to myslíš aj ty,“ stiahla červenovláska podozrievavo obočie.
„Myslím,“ presvedčivo prikyvoval.
„No neviem,“ zamračila sa ešte viac.
„Kentaurovia pomôžu,“ vložila sa Luna, za čo jej bol Harry vďačný, pretože odvrátila hroziaci podrobnejší výsluch. „Hagrid sa rozprával s Firenzem. On nemôže, ale Hagrid ich skúsi poprosiť o pomoc. Predsa len les poznajú najlepšie, vyznajú sa v ňom a nie sú hlúpi. Zrejme už sami vedia, podľa hviezd, že sa blíži vojna a pochopia, že sa zapojiť musí každý, inak bude svet, aj ten ich, úplne zničený.“
„Tak to dúfam, že bude mať Hagrid šťastie,“ zabrblal Harry. Pamätal si nielen rokfortských, ale hlavne bojových kentaurov a ani jedni neboli príliš ústretoví. „Ale najprv bude musieť presvedčiť Aragoga, aby vzal svoju rodinu a šli sa skryť niekde inde,“ zamračil sa.
„Neverím, že sa mu to podarí,“ Hermiona pochybovačne zavrtela hlavou. „Kde inde by sa mohli skryť? Celé ich rozsiahle spoločenstvo?“
„Napríklad v tej jaskyni, kde žil Grawp?“ Harry mykol plecami.
„Ale pavúky len tak na požiadanie neodídu,“ svoje pochyby vyslovila aj Ginny.
„Tak to im budeme musieť pomôcť,“ zaškľabil sa Draco. „No nepozerajte tak na mňa. Na acromantulách nie je nič pozitívne. Možno to nie sú tvory v područí Voldemorta, ale svojou temnosťou našej ochrannej bariére príliš nepomáhajú. Ak neodídu dobrovoľne, budeme ich musieť zničiť.“
„Aragog aj so ženou to pochopia, dúfam,“ vypustil Harry. „A snáď presvedčia aj svoje potomstvo.“
„Veľmi rozsiahle potomstvo,“ krivo sa zaceril Neville. Ron mu kedysi o tých potvorách rozprával.
„Je mi ľúto Hagrida,“ zamrmlala Hermiona. Hagrid síce vyjadril súhlas s názorom, že jeho Aragog aj so svojou armádou prerastených pavúkov nie sú práve najbezpečnejšími tvormi, ktoré by mali ostať prebývať v Zakázanom lese, ale stále všetkých presviedčal o ich dobrej povahe a o tom, že nikomu neublížia. Nikto mu to neveril. Pavúky proste museli preč a jeho sa to veľmi dotklo.
——
Ministerský pracovník Ernest Bradley a jeho pečiatka, za ktorú všetci ďakovali prozreteľnosti, pričom ani on sám netušil, čo ho primälo odniesť ju z Ministerstva v ten osudný deň, kedy sa nachádzal poslednýkrát v práci, bola v plnej pohotovosti. A keďže jedine úradujúci minister mu mohol odňať právomoc a schopnosť k oficiálnemu začarovávaniu pergamenov, a v tej dobe to Rufus Scrimgeour vôbec nemal v pláne a teraz sa k nemu už nový minister nemal ako dostať, patril Bradley k najvyťaženejším obyvateľom Základne.
„U čarodejníkov je to úplne odlišné a komplikovanejšie, ako u muklov,“ vysvetľovala Hermiona Harrymu jedinečnosť faktu, že majú na základni Bradleyho. „Kým u muklov stačí jeden úradný papier s pečiatkou, prípadne úplne obyčajná výpoveď a zamestnanec stráca kompetencie k úradným krokom, u čarodejníkov je to všetko o čarovných zmluvách a prísahách. Každý zamestnanec Ministerstva prejde, ako by som to povedala? Procesom zasvätenia. Nepodpíšu len pracovnú zmluvu, ale Ministerstvo ich magicky začaruje. Chápeš? Aj ty, keby si sa niekedy zamestnal ako auror, tak ťa šéf aurorov alebo minister kúzlom, pripúta? Neviem, Bill by to vysvetlil lepšie. Existuje celý rad zaklínadiel, ktorými sa osoby zaviažu konať pre to ktoré oddelenie. Samozrejme aj tu existujú isté stupne dôležitosti. A Bradley patril k veľmi dôležitým zamestnancom Ministerstva. No a keďže neplatí obyčajná výpoveď, čarovná zmluva sa môže zrušiť len dvoma spôsobmi. Bradley celkom zjavne mŕtvy nie je a nový minister sa sem nedostane, aby z neho magickú väzbu sňal. A preto sme na svoju stranu získali silnú zbraň. Nielenže nie sme v područí Ministerstva, ale vlastne môžeme konať akoby s povolením Ministerstva,“ Hermiona sa zoširoka usmiala. „Myslím, že Dumbledore niečo podobné predpokladal a mám podozrenie, že to všetko narafičil tak, aby to práve takto dopadlo.“
Bradley najprv začaroval výsledky VČÚ piatakov a potom aj MLOKy siedmakov a nasledovala ďalšia maličkosť, pri ktorej musel byť k dispozícii. Aj keď to považovali všetci za zbytočnosť a nemysleli si, že by práve táto pečiatka na úradnom dokumente bola tá najdôležitejšia, ak sa však malo aspoň naoko postupovať v medziach zákonov, bolo potrebné, aby mali Ginny a Luna spravené premiestňovacie skúšky. Aj keď Ginny mala mať sedemnásť až o mesiac.
Všetci sa zhodli na bleskurýchlej akcii. Na Rokforte to, z pochopiteľných príčin, nešlo a tak sa mali obe premiestniť k lesíku za Vydrím svätým Drábom, obom dobre známym, dostatočne vzdialeného od dediny, ktorú predpokladali, že smrťožrúti sledujú, ak ich to náhodou ešte neprešlo. Pri lesíku stáli Lupin, Tonksová, Artur, Bradley a Harry, ktorý sa pasoval za akýsi profesorský dozor, spoločne so Severusom, ktorý sa za dozor Harrymu ani pasovať nemusel.
Pri mimorokfortskom vchode na Základňu striehli Bill s dvojčatami, Draco, Hagrid a traja Fénixy. Skutočne to mala byť iba formalita. Pokým sa Ginny bez okolkov premiestnila k lesíku, kde na ňu Tonksová mrkla, Harry sa hrdo zazubil a Bradley kladne pokyvkal hlavou, Luna sa tvárila, že by hádam aj mala chuť ísť pozrieť k nim domov, čože je tam nové, alebo si aspoň nazbierať korene drncálky z ich záhradky do zásoby. Museli ju mierne upozorniť, že na to momentálne skutočne nie je vhodná doba. So širokým úsmevom sa premiestnila naspäť.
„Ako sa ukázalo, máme tu menší problém,“ vypustil Severus na ich súkromnej porade po premiestňovacích skúškach. „Všetci veľmi dobre vieme, o čo ide, však? Aj tebe je to jasné, Potter, nemýlim sa?“
„Nie, už opäť sa celkom očakávane nemýliš,“ pousmial sa menovaný.
„Fajn. Ešte skôr, než sa pustíte do nadšeného jasania, Hermiona,“ uprene pozrel smerom k nej, „chcel by som vás poprosiť, aby ste si to odpustila a nadchýnala sa až v mojej neprítomnosti. Nevidím na tých kúzlach nič prínosné. Áno, sú zaujímavé, to nepopieram, ale momentálne nám je tento fakt k ničomu. Čo navrhujete?“ blahosklonne sa ich spýtal. Je nutné podotknúť, že ho tesne predtým k tomu musel Dumbledorov portrét nasmerovať.
„Určite sa budeme musieť naučiť všetky kúzla, ktoré nám zanechala Bystrohlavová,“ spustila Ginny.
„To určite, to zase nie je ktovieako hodnotná informácia do tejto diskusie,“ podráždene zafrflal.
„Nebuď taký nervózny,“ upozornil ho Harry. „A neprskaj pri každej príležitosti. Má pravdu. Budeme sa musieť naučiť všetko, ak sa to bude dať naučiť.“
„Ak Bystrohlavová zanechala návod,“ pridal sa Draco.
„Pri mordengraudoch sme sa cielene učili svetlo, kým pri drakoch to bola číra náhoda, že sme siahli po víre,“ pokračoval Harry.
„Predstavte si, že by sme sa ho neučili, že by sme sa zamerali na niečo iné,“ Malfoy ho dopĺňal.
„Nevieme, aké kúzlo slúži na čo, nehovoriac o tom, že nevieme, aké príšery môže mať Voldemort v zálohe,“ konečne sa vložila aj Hermiona, ktorá sa dovtedy tvárila mierne dotknuto.
„Ale keď sa naučíme kúzla a budeme vedieť, čo ktoré kúzlo vytvára, budeme môcť aspoň logicky, či vylučovacou metódou prísť na to, na ktorého temného tvora by to ktoré kúzlo mohlo platiť,“ zapojila sa aj Ginny.
„Nejaké zápisky z ostrova mám,“ Hermiona sa hrabala vo svojich pergamenoch na stole. „Je pravda, že som si nevypísala všetko. Do toho temného regálu sa mi priveľmi nechcelo, ale nebude problém zostaviť akýsi zoznam príšer z dôb minulých.“
„Zoznam,“ prikyvoval Severus.
„Myslím, že ak niečo z doby Zakladateľov už neexistuje, nebude existovať ani kúzlo z Bystrohlavovej odkazu,“ Harry mykol plecami.
„Ak je tam kúzlo, teraz nemám na mysli obranné či útočné, ale skôr užitočné, to by sa malo dať naučiť rýchlejšie. Nemalo by byť až také náročné a odhaliť jeho zmysel by mohlo byť jednoduchšie,“ zamyslene skonštatoval Malfoy.
„A záver znie?“ Severus ich prebehol vyzývavým pohľadom.
„Učiť sa, čo sa učiť bude dať, Hermiona pôjde na ostrov spísať tie potvory, Ginny by mohla ísť s ňou, pokým budeme my čistiť les. A keď budeme mať hotovo, pustíme sa do toho,“ usmial sa Harry.
„Dovolila by som si upozorniť, že do lesa pôjdem aj ja. Ako zdravotný dozor,“ zaškľabila sa naňho Ginny. Úsmev mu na tvári zamrzol.
„Ja sa na ostrov nedostanem,“ zamračil sa Malfoy. „Neverím, že by som prešiel skúškou Satora a aj keby som ňou náhodou prešiel, tu budem asi viac potrebný,“ ospravedlňujúco pozrel na Hermionu. Nechcelo sa mu byť niekde v pokoji na ostrove, kde nehrozilo nič horšie, ako unudenie sa k nepríčetnosti, keď Zakázaný les sľuboval dobrodružstvá.
„Áno,“ povzdychla si Hermiona. Túto tému už stihli prebrať. „Takže na ostrov pôjdem len ja a vypíšem odtiaľ všetko, čo si budem myslieť, že je potrebné, keďže sa odtiaľ nemôžu pergameny vynášať.“
„Elixíry sú nám viac menej na nič,“ sklamane vypustila Ginny. „Väčšinou sú z byliniek z magických miest a tých nemáme veľa.“
„Správne, máme akurát to, čím si ma kupoval Potter, keď sa vrátil zo svojho kentaurieho dobrodružstva.“
„A väčšina náhrad nefunguje tak, ako by mala,“ prikývla Hermiona.
„Áno,“ Severus sa zaškľabil. „Aj keď sa mi podarili odhaliť náhradné prísady za magické rastliny, elixíry nefungujú tak, ako by mali.“
„Čo je na chybu, keď sme tam objavili kopu liečivých elixírov,“ zamračila sa Ginny.
„Môžeme ich vyrobiť, len nebudú mať taký účinok,“ nadhodila Hermiona.
„Môžeme, ale je to strata času. Ich účinok bude porovnateľný s elixírmi z dôb súčasných,“ mykol plecami Severus.
„Elixíry sú na figu,“ zhodnotil Harry a Malfoy mu to úškľabkom podporil.
„Pripomeniem ti to, keď budeš zase ležať na ošetrovni,“ prskol po ňom strýko. „Dobre, som rád, že som zistil, že ste schopní používať aj mozog a to dokonca aj môj milovaný synovec. Úlohy ste si teda rozdelili. Hermiona pôjde na ostrov vypracovávať zoznam potvor, ktoré by na nás mohol Temný pán vytiahnuť. Ginevra si vytvorí zásobu protijedov a akýsi kufrík prvej pomoci a Potter s Malfoym budú behať po lese a ničiť, či skôr priťahovať nebezpečenstvo.“
——
„Bane nebol príliš ústretový,“ zabrblal Hagrid v podvečer nasledujúceho dňa, keď sa všetci stretli na porade Rádu. „Popravde ma takmer zabili.“
„Od kentaurov žijúcich v Zakázanom lese by sa ťažko dalo očakávať srdečné pozvanie na šálku teplého mätového čaju,“ Snape stiahol obočie. „K veci. Ako dopadlo vyjednávanie? Podrobnosti vášho stretnutia si nechaj na neskôr pre tých, ktorí prejavia záujem.“
„Je jasné, že sa budú vzpierať spolupráci s človekom,“ Lupin sa snažil zmierniť napätie, ktoré vyvolal Severus svojím prejavom. „Ale priority snáď pochopili.“
„Pochopili,“ prikývol Hagrid zamračene. „Ešte skôr, než som vôbec prišiel. Ale nepáči sa im to. Len skutočnosť, že sa po Zakázanom lese pohybujem roky mi zachránila život.“
„Pomôžu?“ vrkol Snape netrpezlivo. Hagrid doňho vrazil maličké očká, pod ktorými sa rysovali veľké tmavé kruhy. Robil si starosti najmä o svojho Aragoga a jeho rodinu. Predpokladal, že presvedčiť pavúky, aby odišli bude ťažšie, ako presvedčiť kentaura, aby odviezol človeka na chrbte.
„Nie tak úplne,“ povzdychol Hagrid. „Nepomôžu s čistením, ale zaručili, že ich územie, tuto,“ ďobol prstom do mapy, ktorá sa pred nimi rozprestierala, „je úplne bezpečné. Rovnako ako územie jednorožcov, ktoré dôkladne chránia po udalostiach spred siedmych rokov,“ zavrtel hlavou. „Už sa nikto nesmie kŕmiť krvou jednorožcov. To však neznamená, že prinútia jednorožcov, aby na svojom území ostali. Jednorožec sa tiež nenechá dirigovať. Niekoľkí sa pravidelne vyberajú hlbšie do lesa a tam im hrozí nebezpečenstvo.“
„Životný rytmus a návyky jednorožcov sú v tomto momente nepodstatné,“ zaprskal Severus. „Takže máme záruku, že západná časť Zakázaného lesa je bezpečná. Dúfajme.“
„Aké veľké je to územie? Kentaurie, aj jednorožcov?“ spýtal sa Bill Hagrida. Nikto nikdy presne nezmapoval Zakázaný les. Poznala sa len rozloha a tvar, ale ako vlastne vyzerá vnútri, to sa nesnažil zistiť nik. A keď ho náhodou aj niekto poznal, boli to bytosti a tvory žijúce v lese a tie nemali najmenší záujem o geografické a kartografické značenie.
„Dobrá tretina lesa,“ Hagrid sa konečne trocha pousmial. „Kentaurovia sa snažia, aby ich nič nerušilo. Starajú sa o väčšie územie, než je to ich a jednorožcov, ale aj tak ostáva vyše polovica lesa.“
„Skvelé.“
„Vyše polovica lesa, ktorá čaká na náš zásah,“ zachechtali sa dvojčatá.
„Chlapci!“
„Čo vieme o lese?“ nadhodil Lupin.
„Okrem toho, že ti jednu noc v mesiaci poskytuje útočisko?“ zaceril sa naňho Snape.
„Áno, okrem toho,“ Remus sa naňho mierne pousmial.
„Veľa toho nie je,“ Hagrid pokrčil ramenami. „Poznám les až tam, kde býva Aragog. Veľmi dobre poznám aj miesto, kde, ehm, kde býva môj brat,“ vyšlo z neho sťažka. Hagridove tajomstvo o jeho bratovi, ktorého ukrýval najprv v jaskyni a potom v lese, sa stalo verejným tajomstvom. Každý o ňom vedel, ale nevravel o ňom nik. Snape si odfrkol a dvojčatá sa pochechtávali. „Ale ďalej som sa neodvážil,“ pokračoval. „Vieme, že sú tam vlkolaci.“
„Mimo splnu by nemalo robiť problém začarovať územie proti vlkolakom,“ povedal Bill. „Nebudú sa tam môcť vrátiť cez diery v našej bariére. Bude ich to odpudzovať.“
„Horšie, že sa zrejme usídlia niekde inde,“ dodala Tonksová.
„To je riziko, ktoré budeme musieť podstúpiť ak máme brať našu obranu vážne,“ vypustil Lupin nasilu.
„A horšie, že sa ani ty počas splnu nebudeš môcť vrátiť do lesa,“ Snape zvraštil obočie.
„Nad tým som už premýšľal. Jedna miestnosť tu, na Základni, sa začaruje a budem tam musieť byť počas splnu zavretý,“ mykol plecami.
„Nepáči sa mi to,“ zaprotestoval Harry. Predstava, že by mal byť Lupin niekde zavretý, pod zámkom, sa mu protivila.
„Momentálne je úplne jedno, čo sa ti páči,“ prskol po ňom Severus.
„Iste.“
„Okrem tej cestičky, ktorou sa dostávali Slizolinčania skrz les, tam je všetko nebezpečné,“ bedákala Molly.
„K tej bezpečnej cestičke,“ vložil sa Draco. „Asi do polovice lesa vedie priamo, potom sa rozchádza, minimálne na dve strany, pretože ja som šiel inou, než ostatní.“
„Alebo ste mali viac šťastia ako rozumu, keď sa vám podarilo bez ujmy prejsť,“ vrkol Snape potichu.
„Alebo.“
„Vlkolaci by sa mali väčšinou zdržovať na východnej strane,“ Artur pozeral do mapy. „Zrejme čo najďalej od kentaurov.“
„A okrem toho?“ vyzvedal Harry.
„Myslím, že kentaurovia, vlkolaci a akromantuly by mali tvoje chúťky po dobrodružstve plne uspokojiť,“ obrátil sa k nemu strýko.
„Okrem toho tam môžeme naraziť úplne na hocičo,“ odpovedal mu Hagrid. „Nie všetko je ale temné.“
„To možno nie, ale všetko čo i len minimálne nebezpečné môže temnosť podporovať, na tom sme sa už zhodli,“ poznamenal Bill. Lupin mu to prikývnutím potvrdil.
„A čakať, čo nebezpečné by pre nás mohlo byť relatívne bezpečné, tak na to nemáme čas, nemám pravdu?“ zaškľabil sa Snape. Proti tomu nemohol protestovať ani Hagrid.
Búrlivá diskusia nakoniec priniesla závery. Alebo aspoň dočasné a predbežné zhodnutie sa na následných krokoch. Jednorožce v sebe nemajú ani zbla temnosti. Testrály sa presťahujú do ohrád na okraji lesa, ktoré Bill začaruje špeciálnymi kúzlami proti uniknutiu. Nie sú nebezpečné, nechceli však nič podceniť. Nechceli dovoliť, aby sa voľne pohybovali po lese a podporovali tým temnosť, na ktorej bazíroval hlavne Severus. Kentaurovia taktiež nepatrili k temným bytostiam, aj keď boli svojhlaví a nie príliš priateľskí. Napokon strážili dobrých päť kilometrov z celkových dvanástich kilometrov magickej hranice, ktorá sa tiahla naprieč Zakázaným lesom.
Hagrid sa musel ísť porozprávať s Aragogom a predniesť mu ich žiadosť, aby sa spolu so svojou rodinou presťahoval do jaskyne v horách za hranicami na severe. To bol prvý vážny problém. A ostatné ich mali len čakať.
——
„Kým sa Hagrid porozpráva so svojím bývalým domácim maznáčikom a pokúsi sa ho presvedčiť, aby sa spolu so svojou rozvetvenou rodinou presťahoval, my by sme sa mohli na našej prvej, ehm, profesorskej schôdzke porozprávať, ako to asi bude vyzerať počas vyučovania,“ predniesol rokfortský riaditeľ vybraným profesorom. „Všetci dobre vieme, že hlavne OPČM, Čarovanie a Transfigurácia sú predmetmi, ktoré by študentov mali pripraviť na budúcnosť, ktorú očakávame. Nie na vojnu, ale najmä na obranu. Samozrejme sú to aj Elixíry, ako inak a v neposlednom rade aj Herbológia. Sproutovej vypracujem nový učebný plán, v ktorom sa zameria hlavne na pestovanie rastlín potrebných do liečivých elixírov, ktoré budem vyrábať ja a niektorí študenti, aj keď pochybujem, že sa nájdu aspoň traja, ktorí by to zvládli. Mlč, Potter! Vynecháme počúvanie tvojich chválospevov na adresu vašich blízkych priateľov,“ zaškľabil sa naňho strýko. Bill sa potichu zachechtal, Hermiona prebodla Severusa mierne vyčítavým pohľadom. „Oni budú musieť byť užitoční aj niekde inde, však?“ uškrnul sa. Harry prehltol štipľavú poznámku. Mal pravdu. Draco, Ginny a vlastne aj Luna budú zrejme pracovať hlavne na niečom inom, ako na výrobe elixírov.
„Ja som už nad tým premýšľala,“ opatrne začala Hermiona. Aj ona uznala, že sa Severus nesnažil nijakým spôsobom uraziť Draca, nech sa to zdalo akokoľvek zvláštne.
„Opak by ma prekvapil.“
„Aj mňa.“
„Takže,“ zamračila sa na Severusa a Harryho. „Budeme sa zameriavať najmä na deti od piateho ročníka vyššie. Určite aj na tých menších, ale tí sa budú musieť naučiť najprv riadne čarovať. Na svojich hodinách by som chcela klásť dôraz na transfiguráciu obyčajných vecí na veci, ktoré by každému mohli pomôcť vonku. Napríklad zápalky, vreckový nožík, deku, lopatu, obväzový materiál. Alebo na transfiguráciu rôznych zvierat na sovy. Transfiguráciu kameňa na drevo, dreva na železnú tyč, železo na kusy odevov. Pokiaľ ostanú visieť niekde tam vonku, tak si budú musieť vedieť vyčarovať hocičo, čo by im pomohlo prežiť.“
„Alebo čo by im pomohlo bojovať, vyliečiť sa, utiecť, skryť sa, áno, správne,“ prikývol Severus. „Niečo takéto som mal na mysli. Vonku im určite nepomôže, keď budú vedieť premeniť gombík na korytnačku.“
„Ja sa na svojich hodinách zameriam, samozrejme pri tých schopnejších a vyspelejších deťoch,“ pokračoval Bill, „na zvládnutie jednoduchších zaklínadiel, ktoré by im pomohli odhaliť známky čiernej mágie na zdanlivo neškodných veciach. Ktoré by ich naučili, ako sa presvedčiť, či je ich okolie bezpečné, či sa tam nenachádza nejaký smrťožrút. Mohol by som ich naučiť vyčarovávať jednoduché ochranné zaklínadlá, ktoré by zabezpečili, aspoň dočasne, bezpečie pre ich domov, úkryt alebo hocičo. Okrem toho sa budeme učiť, ako skryť predmety a osoby. Splývacie zaklínadlo by bolo úplne ideálne.“
„Správne, okrem Wingardium Leviosa,“ zaškeril sa Severus. „A ty?“ pozrel na Harryho.
„Už prváci by mali vedieť minimálne Expeliarmus,“ mykol plecami. „Aj keď sa to učí až v druhom ročníku. Patrona ponúknem už tretiakom. Kto ho dokáže vyčariť, pre toho lepšie. Od piateho ročníka vyššie by to už mohli zvládnuť všetci. Bolo by to viac ako vhodné. Obranné a útočné zaklínadlá, dôraz na prax a nie teóriu. Ročníkové súboje, samozrejme s dôrazom na schopnosti jednotlivých študentov. Duelantský pohár, s ním rátam. Chcem, aby sa zariadili tréningové miestnosti v každej fakulte. Z každej fakulty bude jeden zodpovedný, niečo ako prefekt a bude dohliadať na súboje. Tréningy a súboje.“
„Uhm, metať kliatby všade a za každých okolností. To som si mohol myslieť. Ale musím uznať, že máš pravdu. Bez trénovania súbojov si vonku príliš nepomôžu. Dobre, očakávam od vás učebné plány pre jednotlivé ročníky najneskôr do konca júla. Ale pozor. Nechcite po trinásťročnom decku, aby porazilo v súboji Lestranga, začarovalo dom rodičov Fideliovým zaklínadlom alebo aby premenilo vodu na víno.“
——
„Pekná ohrada, však bratku?“ zazubil sa Fred na Georga.
„Veľmi pekná ohrada,“ pritakalo dvojča. „Až taká pekná, že sa mi nebude chcieť ubytovať v nej testrály.“
„Je mi ich ľúto,“ zamrmlal Neville. Dostal spolu s dvojčatami za úlohu postaviť dve veľké ohrady na okraji Zakázaného lesa, kam budú vzápätí evakuovať zvery, pokým sa ostatní venovali prácam Rádu vonku. „Nebudú môcť slobodne lietať, nebudú môcť nič. Budú vlastne vo väzení.“
„Ale to sme všetci. Nevšimol si si?“
„Aj Rokfort sa stane akýmsi dobrovoľným väzením.“
„Avšak silne chráneným.“
„A pre ne to bude vlastne tiež silne chránené väzenie.“
„Nemôžu si len tak voľne lietať, inak by ich Snape vykázal z pozemkov.“
„A vonku by sa mohli stať obeťami útokov.“
„To je fakt,“ prikývol Harry, ktorý k nim prichádzal v sprievode Draca. Levitovali pred sebou hŕbu surového mäsa, na ktoré budú testralov lákať. „Strýko je vlastne taký mecenáš, strážca všetkého živého, ktorému poskytuje ochranu na svojich pozemkoch, keďže je riaditeľom,“ zaškľabil sa.
„A určite to robí s veľkou radosťou,“ uškrnul sa Draco.
Chvíľu sa všetci ešte zabávali na Snapovu adresu a pritom dokončievali ohrady. Z lesa sa dokonca začali vynárať prvé testraly, ktoré vylákal pach krvi a čerstvého mäsa. Vzápätí prišiel Bill, aby ohrady začaroval. Testraly tak nebudú môcť uletieť. Magická bariéra, ktorú uvalil na ohrady, zabráni prieniku akýchkoľvek energií z tvorov. Či už pozitívnych, negatívnych alebo neutrálnych. Akoby tam proste ani neboli. Nikto si nemyslel, že je to nevyhnutné, ale pre všeobecný pokoj a najmä kvôli Severusovmu názoru, to spravil.
Na čerstvé mäso, okrem tradičných fretiek, sa napokon nechali nalákať aj hypogrify. Do odchytu sa zapojili takmer všetci. Po dvoch dňoch bolo v ohradách pozatváraných sedemnásť hypogrifov a päťdesiatsedem testralov.
„Aspoň že dovolil hypogrifom voľnejší režim,“ Harry sa usmial na Hrdozobca, ktorý ich so záujmom pozoroval. „Budú síce pod dôkladnejším dohľadom, ale nebudú nijako obmedzovaní. Občas si budú môcť zalietať.“
„Je to krutý pohľad,“ okomentovala na záver Luna obrázok pred sebou. Zvieratá to zatiaľ nechápali, ale keď budú chcieť vyletieť, tak to pochopia. Len dúfala, že Hagrid bude vedieť ako s nimi jednať v takejto situácii.
——
„Harry, nešlo to,“ Hagrid hlasno smrkol. Našiel Harryho a Ginny pod ich stromom pri rokfortskom jazere. Na Základni sa ukázať nechcel, pretože by ho hneď začali spovedať a on by im musel všetko vysvetľovať.
„Nešlo to? Nešlo prehovoriť Aragoga?“ Harrymu sa zježili chlpy na krku pri tej predstave.
„Nie alebo áno…“
„Upokoj sa, Hagrid,“ Ginny chlácholivo položila dlaň na jeho obrovskú ruku. „Poriadne sa nadýchni a povedz, čo sa stalo.“
„Áno,“ Hagrid sa skutočne párkrát zhlboka nadýchol a zotrel si rukávom slzy z tváre. „Bol som za ním. Rozprával som sa s ním a všetko som mu vysvetlil, ale…“ zavrtel hlavou a znova sa rozplakal. „On by aj súhlasil. On a jeho manželka by sa presťahovali, ibaže, ibaže nedokážu presvedčiť svoje deti a bez nich nechcú odísť! Harry! Oni ich zabijú. Vy ich zabijete, všetkých!“
„Hagrid, ale to…“ Harry sa zamračil. Bolo to jasné. Pokiaľ odtiaľ neodídu, budú ich musieť zlikvidovať. Aj keď si nevedel veľmi dobre predstaviť, ako to asi dokážu. Pamätal si na pavúky. A bolo ich až príliš.
„Musí existovať možnosť, ako ich presvedčiť,“ ani Ginny sa to nepozdávalo. „Povedal si mu všetko? Povedal si, že ich budeme musieť…“ nedohovorila. Hagrid sa rozplakal ešte hlasnejšie.
„Áno, to všetko som mu povedal. Ale on sa nechce nechať presvedčiť. Bojí sa o svoje deti a neopustí ich,“ zavzlykal. „Je to ich koniec.“
„Nie je to ich koniec,“ Harry stiahol obočie. „Musíš za ním ešte raz a musíš byť dôraznejší. Musíš mu povedať, že ich pobijeme všetkých. Musíš mu povedať, aby zachránil toľkých, koľkých sa bude dať. Hagrid! Veď sme to preberali.“
„Ja viem. Viem, že musia preč. Musia. Buď dobrovoľne alebo, alebo…“
„Hagrid, nikomu sa nechce ich zabíjať,“ dohovárala mu Ginny. „Ver mi. Nikto nemá ani najmenšiu chuť ísť medzi nich.“
„Oni nie sú zlí,“ vrtel hlavou. „Nie sú to temné tvory.“
„Ale sú,“ prerušil ho Harry dôrazne. „Acromantuly patria medzi najnebezpečnejšie zvery, ktoré sa ľahko dostanú do područia temných síl. Sám si nás to učil.“
„Ale, Aragog…“
„Skús ho ešte raz prehovoriť. Nech zachráni aspoň seba a čo najviac svojich detí,“ Ginny ho pohladila po hlave.
„Nepôjde to,“ vypustil nešťastne. „Ale skúsim to. Musím sa o to ešte raz pokúsiť a to čo najskôr,“ Hagrid sa rozhodne postavil. „Čakajú na správy, všetci čakajú na to, čo im poviem. Či ich pôjdu vraždiť.“
„Robíme to pre dobrú vec.“
„Ja viem, ja viem,“ zavzlykal a otočil sa k odchodu. „Zajtra. Zajtra podám správu.“
„Merlin nám pomáhaj,“ vydýchla Ginny dívajúc sa za obrovským chrbtom, ktorý sa zohnutý hlbokým žiaľom od nich vzďaľoval. „Nielen armáda nebezpečných acromantúl, ale aj rozľútostený Hagrid.“
„Len neviem, s kým bude viac práce,“ zabrblal Harry.
„Myslím, že s Hagridom,“ Ginny obrátila pozornosť na Harryho. „Poď, vrátime sa na Základňu, kým mamka nezačne panikáriť, kdeže sme sa to stratili a nezmobilizuje sily. A o Hagridovi zatiaľ nikomu nehovorme.“
„Dobre,“ prikývol a chytil ju za ponúknutú dlaň. „Mimochodom, vážne si to nechceš rozmyslieť a nechceš ísť zajtra s Hermionou na ostrov?“ skúsil.
„Vážne si to nechcem rozmyslieť,“ pozrela naňho kútikom oka. „Tu ma čaká viac dobrodružstiev,“ zaškľabila sa.
„Aha, áno, to máš pravdu,“ opätoval jej krivý úškrn.
„Nemusíš sa o mňa báť, budeš na mňa predsa dávať pozor,“ provokačne natiahla.
„Ja sa predsa o teba nebojím,“ stiahol obočie.
„Dobre teda,“ zasmiala sa. Aj tak začul, že je to silený smiech. „Tak mi už nudný ostrov pred zaujímavejším lesom neponúkaj. Vôbec nič mi nehrozí, keď na mňa budeš dávať pozor a na teba ho bude dávať Severus,“ zachichotala sa presvedčivejšie.
——
„Nechce sa mi zajtra odísť,“ Hermiona sa lenivo prevrátila na chrbát.
„Ale chce,“ usmial sa Draco a prikryl jej nahé ramená svojou prikrývkou. „Nevieš sa dočkať, kedy sa začítaš do tisícročných pergamenov,“ potichu sa zachechtal.
„Dobre, no. Pergameny sú síce veľmi lákavé, ale nechce sa mi odísť od teba. Hlavne v tom prípade, že nebudem vedieť, čo vyvádzaš, kde hazarduješ.“
„Veď sa budeš večer vracať a potom sa môžeme milovať, znova a znova a čo najviac pretože pochybujem, že ty, ako profesorka a ja ako študent, k tomu budeme mať veľa príležitostí.“
„Len aby som sa mala s kým milovať,“ uprene sa mu pozrela do očí. „Sľúb mi, že budeš opatrný a rozumný.“
„Drahá, ja nie som Potter,“ zazubil sa. „Ja si viem dávať pozor.“
„Nezahováraj,“ zamračila sa. „Uvedom si, že pôjdete do Zakázaného lesa a tam…“
„Pst, ja si to všetko veľmi dobre uvedomujem,“ vlepil jej bozk na ústa. Umlčal ju. „A sľubujem, že budem mimoriadne opatrný a ešte rozumnejší, než vlastne som.“
„Nerob si z toho žarty.“
„Nerobím, len stroho konštatujem skutočnosť.“
„Si neuveriteľný.“
„Ja viem a preto ma tak strašne miluješ,“ pritisol sa k nej. „Čo myslíš? Zvládla by si ešte jedno milovanie so mnou?“ zapriadol.
„O tom nepochybuj.“
——
„Kde toľko trčí?“ zavrčal Severus nasledujúci deň ráno po raňajkách. Hermiona sa so všetkými rozlúčila a oni čakali na príchod Hagrida. Harry bol mimoriadne nervózny. „Vieš niečo, čo ja nie?“ strýko ho prebehol skúmavým pohľadom.
„No, tých vecí by sa našlo,“ natiahol provokačne.
„Myslím niečo dospelejšie,“ stiahol obočie. „Z čoho si taký nervózny?“
„Ale ja nie som nervózny,“ zavrtel hlavou a prevrátil oči. „Mal by si prestať byť taký paranoidný. Každé mračenie skracuje život o päť sekúnd.“
„Tak dohliadne na to, aby som neumrel skôr, než vôbec začne školský rok.“
„Posnažím sa,“ uškrnul sa.
„To by som ti radil.“
„Už ide,“ mávol rukou k dverám a zároveň pozorne skenoval Hagrida. Mal opuchnuté oči, bol zjavne nevyspatý, uplakaný a utrápený. Ale aspoň nevzlykal tak, ako včera.
„Takže?“ prskol po ňom Severus. „Budeme vraždiť pavúkov? Alebo budeme vraždiť menej pavúkov? Alebo sa ti podarilo ich presťahovať všetkých?“
Na Hagrida bolo upretých niekoľko desiatok očí. Napätých a netrpezlivých.
„Ja,“ vydýchol rokfortský hájnik a zvalil sa na tri stoličky, ktoré pod ním zapraskali. „Celú noc som sa s ním rozprával.“
„A?“
„Aragog so ženou a najstaršími deťmi odišiel. Nakoniec pochopil, že by boli vyvraždení všetci. Tak zachránil tých, ktorí chceli. Pomohol som im dostať na sever.“
„A? Koľkí tam ostali?“ spýtal sa Artur.
„Veľa,“ sklonil hlavu.
„Koľko je v tvojom ponímaní veľa?“ opatrne sa spýtal Lupin.
„Pri pohľade naňho by som odhadoval, že poriadna hromada,“ vypustil Snape.
„Asi stovka.“
„Čo?“ vyletela Molly. „Sto acromantúl? Ako ich chcete všetkých pobiť?“
„To odišiel Aragog s manželkou a tromi najstaršími synmi a zvyšok tam ostal?“ pýtali sa dvojčatá pobavene.
„Odišla ich viac ako tretina.“
„Aha.“
„To ich bolo vtedy toľko?“ divil sa Harry. Ani jemu, rovnako ako dvojčatám, nenapadlo, že by si mali začať robiť starosti.
„Merlin…“ vydýchla Molly.
„Hlavne, že je Aragog preč,“ Harry sa povzbudivo usmial na Hagrida.
„Ticho, prosím!“ Remus sa snažil utíšiť narastajúci hluk.
„Ticho!“ skríkol Bill. V momente všetci disciplinovane stíchli. Severus sa zaškľabil.
„Ďakujem,“ Lupin sa mierne pousmial. „Mali by sme si prebrať nasledujúce kroky. Ostalo nás málo a aj z toho mála je väčšina v teréne. Navrhujem, aby sme vytvorili dve skupiny, ktoré budú systematicky postupovať a čistiť les. V prvom rade od acromantúl, tie sa nachádzajú najbližšie.“
„Grawpa som už presťahoval,“ oznámil Hagrid.
„Dobrý krok,“ prikývol Remus. „V každej skupine musí byť jeden znalý čarodejník, ktorý bude zabezpečovať už prezreté územie a postará sa o to, aby sa skontrolovaná plocha nanovo nezamorila.“
„V jednej Weasley a v druhej ja,“ ozval sa Severus.
„Aký skromný,“ zabrblal si Harry.
„Áno a zároveň sa stávate vodcami svojich skupín,“ prikývol vlkolak. „V každej skupine musí byť aj, ehm, akási zdravotná sila, či ošetrovateľka,“ vážnemu Lupinovi sa podarilo pousmiať.
„A je to nutné?“ ozvala sa protestne Molly. „Severus je predsa vynikajúci liečiteľ. Ginny nemusí chodiť.“
„Ale mami!“
„Drahá Molly,“ vyšlo zo Severusa nasilu. „Aj keď mi vaše ocenenie veľmi lichotí,“ zaškľabil sa, „upozorňujem na fakt, že budem minimálne začarovávať územia, pritom dávať pozor na svojich pešiakov a v neposlednom rade bojovať proti prerasteným pavúkom. Obávam sa, že skutočne nebudem mať čas podávať protijed nejakému snaživcovi, ktorý nechtiac zavadí o jedovatý brečtan.“
„Ale…“
„Túto funkciu prevzali Ginny a Poppy,“ pokračoval Lupin. Pomfreyová sedela v rohu miestnosti úplne mĺkva. Napokon svoj strach prekonala, alebo minimálne usúdila, že pre dobro spoločnej veci bude viac ako vhodné, aby sa zúčastnila aj ona.
„Takže ešte rozdelenie bojovníkov,“ nadhodili dvojčatá, ktoré sa už videli v lese.
„Bill, ja, Tonksová, dvojčatá a Poppy v jednej skupine. Severus, Harry, Draco, Neville, Artur a Ginny v druhej skupine. Hagrid, je mi ľúto, ale ty…“ Remus sa odmlčal.
„Jasne, viem, nielenže by som toho veľa nenačaroval, ale by som, asi…“
„Nevedel zavraždiť svojich priateľov?“ natiahol Severus.
„Tak nejako,“ prikývli dvojčatá.
„Musí to tak byť?“ nedalo Molly.
„Musí.“
„Všetci vieme, čo na acromantuly platí. Oheň, trhacie zaklínadlo, vybuchujúce zaklínadlo.“
„A Avada Kedavra,“ rýpli si dvojčatá.
„Ak ju viete, nech sa páči.“
„Malfoy, môžem vás o niečo poprosiť?“ otočil sa Severus k blondiakovi. Ten len krátko prikývol. „Mohli by ste sa postarať o Longbottoma?“
„Ja si myslím, že sa Neville dokáže o seba postarať aj sám,“ zaškľabil sa Draco.
„Vážne?“ Severus povytiahol obočie. „No, rád by som zdieľal váš optimizmus. Ale o to mi nejde. Vlastne je mi jedno, čo sa s ním stane. Bol by som však rád, keby ste sa postarali o to, aby sa mi plietol pod nohy čo najmenej.“