„Pani Rokfortu, manželia, Ginny a ty. Nechceš mi niečo vysvetliť, Harry?“ ozval sa mu za chrbtom hlas.
„Remus,“ vydýchol, keď sa otočil za hlasom. Okamžite skontroloval okolie chodbičky, aj spojovacej chodby. Nikde nikoho nebolo. „No, ja…“ zakoktal sa. Pozrel do vlkolakových očí, ale videl v nich len pobavenie, ktoré zjavne vystriedalo počiatočné prekvapenie.
„No, ty,“ usmial sa naňho Lupin. „Hľadal som ťa. Severus sa vrátil a oznámil, že sú všetky decká čisté. Takže v tom smrťožrúti prsty nemajú. A ty sa máš vraj ísť vyspať,“ ceril sa naňho. Harry pred ním stál takmer až previnilo. „Tak poď,“ vyzval ho a objal okolo ramien. „Zájdeme k nám. Pozrieš sa na krstného syna, ako spí a pozrieš sa na moju manželku a najmä jej láskavo vysvetlíš, prečo ste nám to zatajili,“ zaškľabil sa.
Harry ho poslušne nasledoval. Myšlienky na záchrany rodín boli razom zatlačené do úzadia. Nemal strach, že sa to prezradilo. Len bol prekvapený a hlavne roztrpčený, že sa to Remus dozvedel takýmto spôsobom.
„Zdravím,“ potichu ho pozdravila Tonksová. Usmial sa na ňu a zvedavo nazrel do postieľky, kde spokojne spinkalo jeho krstňa. „Schôdza už skončila?“ pozrela na svojho manžela.
„Podrobnosti ti poviem neskôr. Ja sa tam budem musieť ešte vrátiť. Ale Harry by nám chcel niečo oznámiť,“ povytiahol obočie a díval sa na Harryho.
„Čo?“ Tonksová po ňom strelila pohľadom.
„No,“ vypustil, keď za sebou zavrel dvere ich spálne. „Mrzí ma, že sme to pred vami zatajili,“ stiahol obočie. „Presvedčil som Ginny, aby to ostalo zatiaľ len medzi nami. Vlastne ani o nič nejde, pokiaľ berieme v úvahu dnešné zákony.“
„Čo sa stalo?“ Tonksová sa dožadovala vysvetlenia. Remus ho vyzval, aby si sadol. A Harry sa rozrozprával. Napokon sa mu uľavilo, že to zo seba dostal a keď videl ich radosť, bol vlastne spokojný.
„Mali ste nám to povedať,“ okomentoval Remus dívajúc sa, ako jeho manželka od radosti bozkáva Harryho na obe líca. „Nemyslím, že je to niečo, čo by ste nutne museli tajiť. Dokonca sa odvážim tvrdiť, že by to ani Weasleyovcom nevadilo.“
„Isté úskalia v tom ale sú,“ upozornila Tonksová a vytiahla fľašu vína. „Na to si treba pripiť,“ okomentovala ich prekvapené pohľady s úškľabkom. Strčila manželovi fľašu do rúk, aby ju otvoril a sama pritom vytiahla tri poháre, bez nehody.
„Sú, ale ani ja a ani Ginny neskĺzneme.“
„Toto je oveľa silnejší manželský zväzok ako ten normálny,“ vypustil Lupin potichu, keď otvoril fľašu. „Nebudem znova opakovať to, čo si už určite počul, že je to v dnešnom svete neplatné a tak. Mágia sa nepozerá na to, aké zákony by jej zabraňovali plniť svoju vôľu,“ usmial sa na Harryho. „Netušil som, že si James vzal Lily týmto spôsobom,“ nostalgicky spomínal, pokým Tonksová ponalievala víno do pohárov, bez nehody. Sebe naliala len trocha.
„Na Potterovcov. Na Ginny a Harryho,“ predniesla Tonksová veselo prípitok. Aj si štrngli bez nehody. „Každopádne, Harry,“ prebodla ho pohľadom. „V momente, ako sa situácia na Základni trocha upokojí vyžadujem, aby si s Ginny prišiel sem a trochu viac to oslávime,“ zoširoka sa usmiala. „Mám z vás radosť. Ginny to len pomôže.“
„Áno, to je hlavné,“ prikývol s úsmevom. „Ale ostane to len medzi nami, dobre?“
„Iste.“
„A ja sa budem v budúcnosti viac snažiť, aby som nás neprezradil,“ zaškľabil sa.
Zdržal sa u Lupinovcov takmer hodinu, než ho únava prinútila ísť si ľahnúť. Zaspával s oveľa príjemnejšími myšlienkami, než večer pred tým. A zo spánku ho nevyrušilo nič.
——
„Mohli by sme sa porozprávať v súkromí, Lupin?“ zavrčal Severus Snape a svojím pohľadom zdieral z nebohého vlkolaka kožu kúsok po kúsku.
„Ale iste, Severus,“ milo mu odvetil menovaný a postavil sa. Zanechávali za sebou plnú rokovaciu miestnosť, v ktorej sa už robili prípravy na nasledujúce akcie.
Od skorého rána, behom celého vyučovania, až do tejto poobednej hodiny, boli záchranné oddiely zo Základne vyslané von už pätnásť ráz a všetky akcie boli úspešné. Stále však ostávalo zachrániť štyridsaťdva rodín, ku ktorým nemali priamy prístup a z ktorých bolo najmenej dvadsať veľmi kritických, pretože to boli čisto čarodejnícke rodiny bývajúce v takmer čisto čarodejníckych dedinách, akým bol Vydrí svätý Dráb, kde bola prítomnosť nejakého smrťožrúta viac ako pravdepodobná a kde sa logicky mohli očakávať komplikácie.
Remus práve ukončil takmer hodinovú poradu za prítomnosti všetkých tridsiatich troch čarodejníkov, s ktorými sa počítalo do akcií a ku ktorým sa mali pridať akýsi sprievodcovia za adresami. Keď teda nešlo o čarodejnícku dedinu, ktorej adresu poznali viacerí. No a Molly bola pripravená na ošetrovni spolu s pánom Goldsteinom.
„Skôr než začneš prskať síru, Severus,“ okamžite sa k nemu obrátil Remus, keď sa dostali z rokovacej miestnosti do vyprázdnenej kuchyne, „ťa chcem upozorniť na skutočnosť, že to bol tvoj nápad.“
„Čo mal byť môj nápad?“ zavrčal Severus nahnevane. „To, že pošleš Pottera na samostatnú akciu?“
„Mlč, prosím,“ prerušil ho pokojne, ale autoritatívne. Severus naňho vytreštil oči. „Ty sám si sa vzdal vedenia fénixstva, aspoň tohto nášho. Tým pádom si prišiel o akúkoľvek právomoc zasahovať do môjho rozhodovania a pochybujem, že by si v momentálnej situácii našiel ďalších, ktorí by proti môjmu rozhodnutiu protestovali.“
„Lupin!“ štekol po ňom. „Začínaš sa správať podobne pomätene ako svojho času Moody.“
„Nemáme inú možnosť. Sám musíš uznať, že z tých, ktorí sú tu, pozná len jedenásť všetky kúzla, ktoré sú pri akcii nevyhnutné. A k tvojej smole je Harry jedným z nich. Preto bude veliteľom svojej jednotky. A keďže nemáme potrebný počet bojaschopných čarodejníkov a rodín na záchranu je veľa a keďže sami nechceme záchrany pretiahnuť na dlhší čas, než je nevyhnutné a než by sme svojou činnosťou vzbudili zvedavosť smrťožrútov, je toto logickým vyústením momentálneho stavu.“
„Iste, to chápem,“ prskol nútene. „Som si vedomý toho, že je naša situácia kritická a že sa ešte nestihlo vycvičiť dosť bojovníkov tu na Základni. Ale aj napriek tomu ty vieš, že je Potter dôležitý. A pustiť ho takto samého do akcie, kde mu hrozí hocičo a keď sa to ešte spojí s jeho neuveriteľným talentom priťahovať na seba všetko zlé, je to riskantné.“
„Nepôjde sám, bude s ním Seamus a Ernie…“
„No to mi je teda výhra,“ zaprskal naštvane. „To mu môžeš rovno zavesiť na krk terč s pozvánkou pre smrťožrútov, aby si doňho zastrieľali.“
„Nemáme inú možnosť,“ zamračil sa Remus. „Ani tie štvorky nemôžeme vytvoriť. Musíme sa uspokojiť s týmto riešením.“
„Ja sa s tým rozhodne uspokojovať nebudem.“
„Ale to je tvoj problém. Je to moje rozhodnutie a za ním si stojím. Ak sa podarí všetkým zachrániť aspoň jednu rodinu a pokiaľ bude zvyšok pokračovať aj behom noci, pozajtra by malo byť hotovo. Nemôžem postaviť všetko dobré dohromady a vytvoriť tri silné päťky. To by trvalo ešte týždeň, dosť času k tomu, aby sme na seba upozornili. Severus, nehnevaj sa na mňa, ale ani ty nedokážeš pozachraňovať všetkých. Tak už prestaň frflať a dôveruj svojmu synovcovi.“
„Ak sa mu niečo stane,“ varovne pichol ukazovák pred Lupinov nos, „tak…“ zasyčal.
„Je to rozkaz, Severus. A už o tom nechcem diskutovať.“
„Zabijem ťa,“ zamračene prskol. „Ale dobre. Budem sa podriaďovať rozkazom. Tak, ako vždy. Ale vysvetli mi jedno, prečo si ku mne nepriradil aspoň tú Ginevru?“
„Nechcel som, aby boli v jednotkách nejaké citové väzby,“ zaškľabil sa. „Nikomu sa nič nestane, Severus. Oddiely som rozdelil tak, aby v každej bol jeden, o ktorého prípadnej smrti by sa Harry dozvedel dva dni vopred.“
Remus mal skutočne ťažkú úlohu. Ale pozoroval čarodejníkov na Základni a vedel odhadnúť, kto má aké možnosti. Neboli to žiadni aurori či Fénixy, alebo aspoň drvivá väčšina z nich, ale bojovať dokázali. Skutočne len jedenásti vedeli použiť zároveň splývacie zaklínadlo, kúzlo na overenie čarodejníkov v okolí, kúzlo na odhalenie čiernej mágie, vedeli prelomiť väčšinu základných alarmových kúziel a dokázali manipulovať s mysľou človeka. Preto sa stali veliteľmi svojich tímov práve Harry, Severus, Remus, Tonksová, Bill, Draco, Hermiona, Krum, Koreško a bratia Smithovci, ktorí sa kedysi uchádzali o miesta aurorov. A keďže aj Harryho predzvesti smrti sa obmedzovali len na istý počet ľudí, musel Ginny priradiť k Bryanovi Smithovi, Artura ku Carlovi Smithovi, Freda ku Krumovi a Georga ku Koreškovi. Ak by sa stalo, že by bola niektorá skupina v smrteľnom nebezpečenstve, bola veľká nádej, že by sa to Harrymu snívalo. Musel dohliadnuť aj na to, aby neboli v jednej skupine osoby k sebe nejakým spôsobom citovo zaangažované. Dvojčatá nemohli byť so svojimi priateľkami a to platilo aj pre ostatných. Ak akcia, tak vo všetkej vážnosti.
Napokon mu toto rozhodnutie odobril aj Bill, ako jeho zástupca. Všetci to vzali na vedomie a všetci súhlasili. Aj keď Severus prskal. Aj keď bol Draco spolu s Harrym naštvaní, pretože nemohli mať pri sebe svoje polovičky. Aj keď sa dvojčatá cítili ublížene, pretože ich pretrhli. Aj keď Molly v kúte smrkala pri predstave, že ide von už jej komplet celá rodina. Mala pri sebe Sebastiana a vedela, že ju čakajú ťažké chvíle.
„Dobre páni,“ otočil sa Harry k svojmu oddielu po tom, čo sa rozlúčil s Ginny. Vedel, že sa o ňu bude triasť strachom, ale Bryan Smith vyzeral ako správny a schopný chlap. Ako sa dozvedel, v súbojoch na Základni dokázal premôcť ako Koreška a Kruma, tak dokonca raz aj Remusa. A to ho trocha upokojilo. „Máme tu rodinu Shawovú z Brightonu na ulici Hallett Road. Na našu smolu máme len mukla, pána Jordana, ktorý v Brightone bol, takže sa budeme musieť spoľahnúť na škriatkov,“ zazubil sa na Seamusa a Ernieho len preto, aby im zdvihol náladu. Aj keď oni nevyzerali, že by ju potrebovali zdvihnúť.
„Tak čo, mládež, pôjdeme na to, nie?“ pán Jordan si pomädlil ruky. Tí traja sa na seba veľavravne pozreli.
„Viete, čo sa po vás bude chcieť, pán Jordan, však?“ opatrne sa spýtal.
„Jasne, Lee mi všetko vysvetlil. Chytím sa toho škriatka a budem myslieť na Brighton, tam kde som bol,“ vyzeral sústredene.
„Nebude to jednoduché,“ upozornil.
„Viem, všetko viem, tak poďme.“
„Musíme počkať na škriatka,“ Harry ukázal dopredu, kde práve mizol Remus s Katie Bellovou, pánom Macmillanom a jedným z nových obyvateľov Základne. Zatiaľ sa vyhýbali kritickejším adresám.
„Potter,“ sykol po ňom Severus a odtiahol ho nabok. Nechal za sebou Nevilla a Zachariasa. „Nielenže mám úplne vynikajúci sprievod,“ zasyčal potichu, „ale musím uznať, že ty ho máš rovnako úbohý. Toto si Lupin vypije.“
„Tiež neskáčem od radosti,“ vrkol mu naspäť, „ale aspoň im verím na rozdiel od teba, kto neverí nikomu okrem seba.“
„A mám k tomu dobré dôvody. Ak sa ti niečo stane, tak ťa zadrhnem. Ak budeš ležať na ošetrovni, sám sa postarám o to, aby si z nej skoro nevyliezol. Ak dopustíš…“
„Nič sa mi nestane, tak už prestaň hysterčiť a bež zachrániť svoju rodinu,“ zaškľabil sa mu.
„Ty si snáď spokojný?“
„Je to rozkaz a inú možnosť nemáme. Možno sa stane, že do kritických miest pustíme len to najlepšie.“
„V tom prípade si to uži, pretože ty nikam nepôjdeš.“
„Ale to budem musieť najprv prežiť dnešok, však?“ natiahol. Severus chcel pokračovať, ale Bill na nich húkol, aby sa pohli. Vlastne tam ostali ako poslední.
Harry svoje prvé velenie napokon zvládol. Pán Jordan sa plne sústredil na smer, pokým sa Dobby zameral na sústredenie a silu. Zjavili sa v Brightone. Dobby potom primiestnil zvyšok a odmiestnil pána Jordana, ktorý by im aj tak len zavadzal. Netušil, v ktorej časti mesta sa objavili. Ale zavolali taxík a zaplatili mu muklovskými peniazmi, ktorých bolo na Základni vďaka novým obyvateľom dosť. Taxikárovi nakázal, aby ich zaviezol o ulicu ďalej, než bola ich Hallett Road č. 78. Objavili sa v blízkosti nemocnice. Taxikárovi mierne upravil pamäť, ešte predtým im ukázal, kde ich ulica je. A ďalej to už šlo všetko ľahko. Aj keď to bola zmiešaná rodina, v tak veľkom meste sa im darilo úspešne skryť pred smrťožrútmi. Nenatrafili na žiadnu prekážku a priviedli na hrad trojčlennú rodinu, ktorá mala na Rokforte šiestačku z Bystrohlavu.
Ani Severus nemal veľa problémov. Ak sa teda neráta otravná spoločnosť Longbottoma a ešte otravnejšia spoločnosť Zachariasa Smitha. Obaja sa báli pred Snapom hlesnúť a na slovo počúvli každé jeho vrknutie ich smerom. S pani Harlanovou, ktorú zachránili len predvčerom, to bolo ale iné. Jej syn len začal chodiť do Chrabromilu, takže nemohol doma hovoriť o tom, čo za profesora je Snape. Vo svojej nevedomosti sa aspoň časť ich výpravy snažila byť milá, zhovorčivá a spoločenská, čo ale neslávilo ani zbla úspechu. Snape bol nakoniec rád, že sa jej zbavil. Tí dvaja boli oproti nej hotový poklad.
Draco spolu s Angelinou a pánom Barossom však natrafili na prvý problém. Primiestnili sa do jednej menšej dediny. Nebola čisto čarodejnícka, ale ako časom zistili, nežili v nej len ich čarodejníci. Kontrolné kúzlo objavilo v ich okolí prítomnosť nežiaducich čarodejníkov. Museli byť na pozore. Miesto pátrania po ich rodine museli najprv vypátrať túto hrozbu a zbaviť sa jej. Vedeli, že nejde o smrťožrútov vďaka kúzlu na odhalenie čiernej mágie, ale ani to nebola záruka, že tu smrťožrúti nemôžu mať nejakých zvedov. Napokon zistili, že o ulicu ďalej boli na podvečernej prechádzke akýsi nevinní manželia. Nechali ich tak. Nemohli riskovať, že ich omráčia a oni po prebratí zburcujú Ministerstvo alebo kohokoľvek iného.
Najjednoduchšiu akciu mali za sebou Bill s Lupinom. Boli naspäť do hodiny a vrhli sa na jednu z ešte stále bezpečnejších adries. Povedali si vopred, na ktoré adresy sa má upriamiť pozornosť najskôr. Tie skutočne kritické si nechávali nakoniec. Taktiež povedali skupinám, v ktorých boli Draco a Ginny, že sa v ten deň obmedzia len na jednu záchranu, keďže sa obaja museli vrátiť na hrad v rozumnú hodinu. Ani to sa Dracovi nepozdávalo. Nemohol však protirečiť, bol to rozkaz.
Prvé záchrany prebehli bez problémov. Všetci sa vrátili naspäť v poriadku, Bill s Remusom dokonca dva razy. Na Základni bolo o trinásť rodín viac.
„Kríza začne až teraz,“ vypustil Remus na poakciovej porade. „Je pol desiatej,“ pozrel na hodiny. „Dnes sa von dostanú už len poniektorí,“ ospravedlňujúco sa díval na protestne sa tváriaceho Draca. „Bill, Hermiona,“ pozrel na nich. „Vy sa teraz sústredíte na to, aby ste začarovali galeóny alebo čokoľvek iné tak, aby boli nimi spojené len skupiny vonku. Už sa nemôžeme spoľahnúť na tie, ktoré máme. Kúzlom je spojené veľké množstvo galeónov a začínajú byť nespoľahlivé.“
„To je fakt, čím viac galeónov, tým menšia pravdepodobnosť spoľahlivosti,“ prikývol Bill.
„Stále je to príliš jednoduché,“ vrkol Snape podozrievavo. „Doteraz sme mali problémy akurát s rozhodnutím, aké nechať taxikárovi prepitné,“ zaškľabil sa. Bol upokojený. Potter sedel kúsok od neho živý a zdravý.
„Vedeli sme, že problémy začnú až neskôr,“ namietol Artur. „A jednoduché to nebolo ani náhodou.“
„Každopádne tí, ktorí môžu dospávať zajtra doobeda, sa dnes ešte vrhnú do akcií,“ Remus sa obrátil na obyvateľov Základne. „A keďže teraz očakávame problémy, tak sa aj počet zúčastnených trocha zúži,“ stiahol obočie. „Všetci, čo ste sa dnes zapojili, ste schopní,“ upokojoval protestnú vlnu. „Ale ak má ísť do tuhého, tak to začne od teraz a k úspešným akciám treba ešte potrénovať,“ mykol plecami. „Ostanú tu Viktor, Ivan, bratia Smithovci, ja, moja manželka. My vytvoríme tri skupiny po dvoch. A k nám sa ešte pridajú Fred, George, Michael, Lee, Angelina, Alica a Neville, takže budeme mať štyri štvorice, ktoré budú pokračovať v záchranách. Ostatní majú voľno,“ vypustil nekompromisne. Nevyvolení začali protestne odchádzať.
Neville ostal sedieť, pýriac sa a nechápajúc, prečo ho Lupin vybral. Už dávnejšie mu síce hovoril, že je šikovný a podobný svojim rodičom, ale takto otvorene ho povzbudiť, to nečakal. Jeho problémom bolo to, že sa podceňoval a aj keď mu to bolo hovorené zo všetkých strán, musel presvedčiť najprv sám seba, aby uveril.
„S Dracom sme sa dohodli na istej veci,“ šepla Ginny Harrymu, keď sa miestnosť vyprázdnila a ostalo tam len pár jedincov. Teda tých, ktorých Remus neodmietol a ktorí mali zajtra učiť, či sa učiť.
„A tá je?“ zvedavo povytiahol obočie.
„Remus vravel, že sa máme na hrad vrátiť v rozumnú hodinu, že? Tak sme sa rozhodli, že sa vrátime v rozumnú hodinu, zajtra pred raňajkami,“ zamrkala naňho očami.
„Ehm, budem sa tváriť, že nie som profesorom, inak by som vám za,“ pozrel na hodinky, „sedem minút musel dať trest za to, že sa po večierke pohybujete mimo fakultu.“
„No ale keďže chceš bližší fyzický kontakt, tak sa budeš tváriť, že nás nevidíš.“
„To bude ale v posteli ťažké, drahá pani Potterová.“
„Checht, keď sme už pri tom, Tonksová aj s Lupinom mi už gratulovali,“ uškrnula sa.
„Milé od nich,“ zaceril sa. „Remus ma pristihol, ako sa rozprávam s Dobbym,“ vysvetľoval.
„Ja viem,“ chytila ho za ruku. „Tá ruža bola milá. Tak na čo čakáme? Chceš čakať na ich návrat? Môžu sa vrátiť až za pár hodín,“ upozornila ho.
„Nie, to mi nenapadlo,“ zavrtel hlavou. Pozrel do miestnosti. Vlastne tam bol len Bill s Hermionou, ktorí začarovávali galeóny a Draco, ktorý sa pri nich tváril veľmi nenápadne. Molly aj s Arturom odišli, pretože mali dohliadnuť na spiaceho Sebastiana a Severus s vrčaním odišiel už dávno. „Poďme,“ jemne ju plesol po zadku.
——
Videl pred sebou samostatne stojaci dom. Nachádzal sa na hlavnej ulici neveľkej dediny v blízkosti maličkého námestia. A videl, že okolo neho stoja v tme skryté postavy. Pomaly sa posúvali ďalej. Bola tma, ale tri pouličné osvetlenia predsa len vrhali trocha svetla na ulicu. Držali sa v prítmí okolitých domov.
„Sú tu,“ šepla osoba stojaca vedľa neho. Nevedel prečo, ale proste vedel, že druhá skupina sa približuje k domu z opačnej strany. Od námestia, na ktorom sa ozýval hluk z krčmy. „V krčme,“ oznámila svoje zistenia.
„Budeme pokračovať?“ spýtal sa Remusa, ktorý vedľa neho stál.
„Určite áno,“ zaznel tichý Hermionin hlas. „Je tu veľa čarodejníkov, vlastne sú všade a rozoznať medzi nimi smrťožrúta sa nebude dať.“
„Vedia o nás?“
„Nemyslím,“ aj v tme videl, ako Remus stiahol obočie. „Proste tu žijú.“
Posúvali sa stále bližšie k svojmu domu. Matne zahliadli druhú skupinu približujúca sa k nim z opačnej strany. Všade bolo cítiť čarodejníkov. A čiernu mágiu. Áno, Severus vravel, že tu bývajú hneď niekoľkí. Navonok sa tvária ako bezúhonní občania a na druhej usporadúvajú smrťožrúcke stretnutia. Nemohli sa skryť splývacím zaklíndlo. Skúšali to. Ministerstva mágie podobné finty zakázalo už pred mesiacom.
Spozoroval pohyb v jednom okne z protiľahlého domu. Upozornil na to Severusa. Ten si ho pritiahol bližšie k sebe, ostražito jastriac po okolí. Prvá skupinka už prešla bránou, aby pomohla čarodejníkom v dome ujsť do bezpečia. Oni ich mali kryť zvonka. Preventívne.
Za pár sekúnd povybiehalo z okolitých domov množstvo čarodejníkov a tí po nich pálili kliatby. Nemohli hneď odísť, nemohli si byť istí, či všetci ušli z domu. Dozadu, odkiaľ sa dalo premiestniť. Severus ho súril, aby ušiel za dom a utiekol. Tvrdohlavo vytváral štíty v snahe ubrániť ich. Nechápal to. Niekto ich musel zazrieť a zburcovať ostatných. A bolo ich tu veľa.
Ich boj trval niekoľko minút. Hluk vonku určite upozornil tých, čo boli v dome a utiekli. Teraz mohli aj oni. Ustupujúc sa bránili proti presile. Ale presila bola veľmi veľká. Remusa zasiahlo niekoľko rezacích zaklínadiel, Hermiona pri ňom kľačala a snažila sa ho narýchlo ošetriť a Draco ich zúfalo bránil. Spolu s Koreškom. Hermiona kričala, že je Remus mŕtvy.
Videl, ako sa Draco pootočil po tom, čo ho zasiahla kliatba z opačnej strany a jeho ochrana zakolísala. A videl, ako zelený lúč umlčal Hermionin krik. Videl, ako…
Sprudka sa posadil na posteli. Okamžite si začal v hlave premietať to, čo sa mu práve snívalo. Jeho náhly pohyb prebral aj Ginny.
„Harry,“ hlesla a dezorientovane si sadala vedľa neho. Tri sekundy bolo absolútne ticho. Potom sa natiahla za prútikom a rozsvietila svetlá. Pochopila. „Čo sa ti snívalo?“ prestrašene sa naňho dívala.
„Remus a Hermiona, potom som sa prebral,“ oznámil potichu.
„Merlin,“ hlesla a objala ho. „Nestane sa to, uvidíš.“
„Ja viem,“ zamračene prikývol. Malo k tomu prísť až za dva dni. A nepríde k tomu.
„O čom to presne bolo?“ šepla mu do trička.
„Akcia, zrejme jedna z tých záverečných. Bol som tam ja, Severus, Draco, Hermiona, Lupin a Koreško. Druhá skupina šla z opačnej strany. Bolo tam dosť smrťožrútov. Boli cítiť odvšadiaľ. V domoch ich zrejme bolo viac. Na akýchsi stretnutiach, alebo čo. Zbadali nás cez okno. Zrejme majú niečo ako my galeóny. Zaútočili. Druhí boli v dome, my vonku. Lupina dorezali, Hermiona pri ňom kľačala a Draco ich bránil. Kričala, že je Lupin mŕtvy, potom prestala kričať, keď ju zasiahla Avada.“
Stíchol. Pozrela sa mu do tváre. Nevyzeral vydesene. Skôr vyzeral, že sa snaží prísť na niečo…
„Videl si v tom sne niečo, čo by napovedalo, ktorá adresa to mala byť? Nepoznáš tú dedinu? Alebo…“
„Nie,“ zavrtel hlavou. Zvraštil obočie ešte raz. „V tej dedine som určite nikdy nebol. Severus mi vytiahne spomienku a potom… počkaj,“ zarazene civel niekde za ňu. Netrpezlivo ho sledovala. „Na tom dome bolo číslo,“ snažil sa rozpamätať. „Osemnástka,“ pozrel jej do očí.
——
Ginny napokon prehovorila Harryho, aby si ešte na tých pár hodín ľahol. Aj tak by v noci nezohnal nikoho, komu by mohol o sne povedať, ibaže by dotyčného zobudil a situácia nebola až taká akútna, aby ju musel riešiť okamžite. Tak ešte na dve hodiny zaľahol, poriadne však nespal.
Pred siedmou sa Ginny vykradla spolu s Dracom zo Základne, aby sa pridali k svojim spolužiakom pri raňajkách vo Veľkej sieni. Spolu s Hermionou, ktorá správu o svojej nadchádzajúcej smrti vzala pokojne, sa chvíľu zdržal v kuchyni, aby manželov Weasleyových aspoň informoval, pretože tam nikto nebol. Artur mu prezradil, že pokým Koreškova a Krumova skupina ešte bola vonku, Lupinova už zaľahla, aby dohnala spánok. Koreškovci tú noc stihli zachrániť len jednu rodinu, pretože sa prácne dostávali do mesta, v ktorom nebol doteraz nik zo Základne, takže museli cestovať vlakom z najbližšieho miesta, do ktorého sa mohli primiestniť. A Krumovci museli dva razy upravovať pamäte náhodne stretnutým smrťožrútom. Lupinovci mali celkom ľahké akcie. Cez noc zachránili štyri rodiny. Po návrate Krumovcov a Koreškovcov mohli byť na Základni ďalšie dve rodiny.
S Arturom sa dohodol, že k domu, o ktorom sa mu snívalo, nikto nepôjde skôr, než sa to poriadne nepremyslí. Prvotné zdesenie v očiach Molly museli odvracať všetci štyria. Malo sa to stať až zajtra a dovtedy sa niečo vymyslí. Nikomu určite nenapadlo a neveril, že by niekomu napadlo vykašľať sa na rodinu, ktorá prosila o pomoc, aj keď pri nej hrozilo nebezpečenstvo.
„Aha,“ okomentoval jeho sen strýko pri raňajkách vo Veľkej sieni. Hermiona bola otočená k Billovi a vravela mu to isté. A pohľad Draca, ktorý občas hodil po Hermione mu nahovoril, že už bol aj on informovaný od Ginny. „Podľa zoznamu a podľa popisného čísla domu má ísť o dedinu Líščia Ves, v ktorej skutočne žije veľké množstvo čarodejníkov a aj smrťožrútov,“ zamračene skonštatoval. „Až také veľké, že si to tam svojsky začarovali a muklom žijúcim tam to už nepríde ani divné. A takých je v Anglicku viac.“
„Dobre, ďakujem za ukážku z geografie a čarodejníckych zvykov,“ Harry sa zatváril netrpezlivo. Doteraz nemal čas s niekým to poriadne prebrať a pred ním bol vyučovací štvrtok, takže pochyboval, že by to s niekým skôr ako po tretej poobednej aj prebral. „Čo s tým spravíme?“
„Rozhodne tam nepôjdeme zajtra v noci,“ prskol po ňom. „V týchto dedinách, ktoré sú brané ako čisto čarodejnícke, sa už nedá použiť splývacie zaklínadlo, ako si pochopil z toho sna a taktiež premiestňovacie územia sú presne dané,“ stiahol obočie. „V poslednej dobe aj obmedzené.“
„Najprv sa musí zistiť, či išlo o náhodu. Či sú tam.“
„Potter, oni tam žijú. Vedeli sme o tom hneď, ako sme tie adresy videli. Niekde viac, niekde menej. Boli to veľmi jasné adresy a veľmi nebezpečné adresy. Takže tam sú aj v súčasnosti. Ak však platí to, čo platilo pred rokom, tak smrťožrúti cez deň spia. V noci sú aktívni. Či išlo o náhodu? Doteraz to šlo veľmi hladko. Alebo teda takmer, ako si mi oznámil, keď si spal na Základni napriek tomu, že tu máš byt,“ zamračil sa naňho. „Dalo sa čakať, že na nich niekde narazíme. Či nás však čakali?“ zatváril sa zamyslene. „Každopádne mi dáš ten svoj sen a ja ho preskúmam.“
„Mali niečo také ako galeóny?“
„Za mojej éry nie, ale to sa mohlo zmeniť. Mali znamenie, aby sa zvolávali. Ale pokiaľ im došlo, že by mohli mať niečo, čím by sa oslovila len istá skupinka smrťožrútov, v tom prípade niečo majú.“
„A naši slizolinskí priatelia?“
„Hovoril som, že som v ich klubovni nenašiel nič, čím by sa dorozumievali.“
„To však neznamená, že to niečo nemohli niekde odložiť.“
„Aj to je možnosť, aj keď veľmi málo pravdepodobná. Ty by si niekde odložil galeón alebo náramok?“
„Pokiaľ by som nechcel, aby ho niekto s dlhým nosom vysnoril, tak by som o tom uvažoval.“
„Pokiaľ skutočne niečo majú,“ zamyslene zabodol pohľad do slizolinského stola. Niekoľkí študenti sa práve zdvíhali, aby si zašli do klubovne pre veci do školy. „A pokiaľ im taká možnosť napadla.“
„Ak niečo majú a ak stihli informovať, tak s tým nespravíme už nič. Ale keď budeme hotoví so záchranami rodín, myslím, že by mali ľudia zo Základne pod splývacím zaklínadlom sledovať pohyb Slizolinčanov. Mapa nám tiež všetko neprezradí.“
„Skvelá úvaha, Potter. Až sa mi nechce veriť, že vyšla z tvojich úst.“
——
Harry toho ten deň veľa nenaučil. Alebo lepšie povedané, tretiakom, štvrtákom a šiestakom zadal testy, ktorými by preveril ich znalosti a ktoré sa hotoval opraviť cez víkend. Zajtra chcel to isté spraviť s druhákmi, piatakmi a siedmakmi. Po dopísaní testu už len znova opakovali učivo z predchádzajúcich rokov.
Keď sa poobede za posledným štvrtákom zavreli dvere, okamžite sa vrhol na Základňu. Lupin mu oznámil, že Koreško s Krumom po tom, čo si pár hodín pospali, šli na ďalšie záchranné akcie na ešte stále viac muklovské adresy. Spoločnosť im robili bratia Smithovci. Informovaní o jeho sne boli všetci tí, ktorí patrili do užšieho Harryho kruhu alebo teda tí, ktorí o jeho predvídavých snoch vedeli.
Na vymýšľanie plánu nebolo veľa času. Lupin vstal len pred hodinou, dvojčatá s Angelinou a Alicou len teraz vyliezli z postelí. Ale zhodli sa na tom, že ak sa má niečo stať, musí sa to stať práve teraz.
„Nemáme záruku, že to, čo sa stane zajtra, sa nemôže stať pozajtra a tiež dnes,“ povzdychol Remus. Bola na ňom vidieť únava. „Máme tu ešte päť ťažšie dostupných adries. Potom tu máme tri adresy, na ktorých sa nachádzajú po dve čarodejnícke rodiny. No a napokon tu máme posledných osem adries, na ktorých sa to môže hemžiť smrťožrútmi, ako nás už Harry upozornil.“
„Koľko je na Základni neviditeľných plášťov?“ spýtal sa Harry. „Viem určite o štyroch,“ spomenul si na obdobie, kedy boli Slizolinčania na Rokforte sledovaní členmi Rádu.
„Ostalo nám ich päť,“ prezradil Bill. „Áno, táto možnosť sa zdá jedinou rozumnou, aj keď ani sami nebudeme vedieť, kde presne sme. Ale k tomu by nám dopomohli galeóny,“ ukázal na novovytvorené dorozumievacie prostriedky.
„A ja mám tiež jeden, na ktorý dokonca neplatia ani kúzla. To je šesť plášťov, vďaka ktorým by sme mohli vytvoriť dve jednotky. Síce nie silné množstvom, ale výborne skryté.“
„Potter, neangažuj sa,“ vrkol po ňom strýko.
„Severus, zdrž sa vytvárania záverov,“ usmial sa naňho. „Na to je tu Remus.“
Remus v nasledujúcej hodine vydal rozkazy k tým bezpečným adresám, na ktoré však bolo ťažšie sa dostať. Už sa nehľadelo ani na nejaké citové väzby. Bratia Smithovci si vzali do partie Nevilla a Angelinu. Krum s Koreškom Artura a Alicu. Harry s Dracom Katie Bellovú a Leeho Jordana. Všetci sa mali nejakým spôsobom dostať do mesta, v ktorom mali pohľadať svoju adresu. Prvé dvojice sa mohli zapojiť aj druhý raz, avšak Harryho jednotka to mala stihnúť aspoň do polnoci.
Tonksová s Hermionou, Ginny a dvojčatami mali ísť na jednu zo známejších adries, na ktorých sa nachádzali dve rodiny a mali postupne premiestniť na hrad obe. Ak by sa im vyšiel čas, mohli skúsiť aj ďalšiu adresu.
Severus s Lupinom, Billom, Arturom a Michaelom Cornerom si vzali neviditeľné plášte, aby sa vrhli na adresu, o ktorej sa snívalo Harrymu. Nemali na čo čakať. Vedeli len to, že tam hrozí nebezpečenstvo a podľa toho sa chceli aj správať. V maximálnej opatrnosti sa po primiestnení k Líščej Vsi vydali poza dedinu až k svojmu domu. Severus vybral Harryho sen a mal predstavu, kde sa dom nachádza, pretože dedinu poznal. Pod neviditeľnými plášťami zvierali v jednej ruke prútik a v druhej galeón. Nevideli sa, ale ani ich nemohli vidieť smrťožrúti a to bolo hlavné.
Podľa Severusových inštrukcií sa dostali až za svoj dom. Severus skontroloval okolie. Skutočne sa to tam hemžilo ako čarodejníkmi, tak i známkami čiernej mágie. Premiestňovacie územie za domom bolo funkčné, nebola tam nastražená žiadna pasca a ani alarm. Vyslal správu na galeóne a počkal si, kým mu všetci potvrdia svoju prítomnosť.
Vedel, že najstarší weasleyovský potomok práve skúma malú bránku, ktorá viedla dozadu do záhrady. Ak tam bolo hocaké zabezpečenie, on ho prelomí. A skutočne, za desať minút dostal správu, že majú voľný prístup do domu.
V dome zaregistrovali prítomnosť dvoch čarodejníkov. Severus s Billom, stále pod neviditeľným plášťom sa vrhli k oknám smerujúcim na ulicu, aby kontrolovali situáciu. Smrťožrúti by mali stále spať. Alebo by sa mali zatiaľ len pripravovať na svoje večerné a nočné aktivity.
Lupin s Arturom našli dvoch čarodejníkov, ktorí ich okamžite poznali. Severus vrkol, aby sa s kuframi nezdržovali, aby odtiaľ hneď vypadli. Nejaké šaty na Základni dostanú. Severus s Billom a Lupinom skontrolovali situáciu vonku. Michael s Arturom zdrapili dvoch čarodejníkov a okamžite sa premiestnili. Severus ešte chvíľu čakal. Odmiestnili sa aj Bill s Lupinom. Ale on chcel vidieť viac. Nikde sa nič nepohlo. Zazrel akurát dve mačky, ktoré sa neďaleko práve bili. Jedine to počul. Mačacie kvílenie. Inak nikde nikto. Že by zajtra na seba skutočne upozornili len svojou nedostatočne skrytou prítomnosťou?
Obdobným spôsobom skúsili aj ďalšiu dedinu. Tam ale nemohli ísť poza domy, pretože nevedeli, kde presne sa ich dom nachádza. V podvečernom šere už začali vyliezať aj smrťožrúti. Severus poznal troch, ktorých vídal v sídle Temného pána. Boli ešte opatrnejší, ešte nenáhlivejší a ešte ostražitejší. Podarilo sa im do hradu dostať štvorčlennú rodinu.
——
Harry s Dracom a svojím tímom sa na Základňu vrátili až po polnoci. Z mesta, do ktorého ich vzala Katie, museli najprv autobusom zájsť do ďalšieho mesta a tam čakať na vlakový prípoj do toho ich mesta. Ale nakoniec našli svoju adresu. Smithovci sa zatiaľ zo svojej misie nevrátili a Krumovci sa vrhli na ďalšiu z ťažšie dostupných adries.
Darilo sa aj Tonksovej oddielu. Do polnoci, kedy mali akúsi večierku ako Ginny tak i Hermiona, sa im podarilo raz sa na Základni otočiť. Sama sa potom vrhla spolu s dvojčatami a Katie na poslednú dvojrodinovú adresu.
Všetko nasvedčovalo tomu, že ich čaká zajtra posledných šesť kritických adries. Ich prvotné plány vychádzali. Skutočne chceli do piatku zachrániť všetkých sedemdesiatdeväť rodín. A keď im všetko klapne aj zajtra, tak si budú môcť poriadne vydýchnuť. Rodiny, ktoré sa už nachádzali na Základni, prechádzali postupnou previerkou pomocou Veritasera, ktorých sa ujali ostávajúci obyvatelia Základne. Tí dôveryhodní. A previerka sa konala opakovane. V prípade, že by niekto predtým užil antiveritaserum. Nott v laboratóriu spolu s pani Bootovou, sa v posledných dňoch miesto kostrorastov venovali výrobe Veritasera.
——
„Pán profesor, chceli ste sa s nami do konca týždňa stretnúť,“ oslovili ho po poslednej hodine hlavní prefekti všetkých štyroch fakúlt. Harry na nich pozrel. Iste, išlo o miestnosti, ktoré by slúžili ako Súbojnícke kluby tej ktorej fakulty.
„Áno, viem, že som hovoril, že vám poskytneme priestory,“ zamyslene na nich pozeral. Mulwey s Hardenovou vyzerali nanajvýš zvedavo. „Ale popravde sme ešte nenašli vhodné priestory. Teda našli sme, ale nenašli sme štyri priestory,“ pousmial sa. „Zrejme sa to trocha natiahne. Bude potrebné miestnosti trocha poupravovať, aby vyhovovali účelom, ktoré majú plniť. Predpokladám ale, že ste už vo fakultách preberali aspoň spôsob, akým povediete svoje kluby.“
„Iste,“ prikývla Luna. „Bystrohlav má premyslené všetko do najmenších detailov.“
„Aj Chrabromil sa už nevie dočkať,“ zazubil sa Draco.
„Bifľomor sa viac teší na október, kedy bude môcť vyzývať súperov,“ priateľsky sa na nich zaškľabil Summerby.
„No a Slizolin samozrejme nechce ostať pozadu,“ flegmaticky vypustil Mulwey.
„Fajn,“ usmial sa Harry. „V momente, kedy budú k dispozícii štyri rovnocenné miestnosti, vám dám vedieť. Dobre?“ uškrnul sa. „A teraz bežte, čaká vás voľný víkend. Dúfam, že vaše testy dopadnú dobre,“ zavolal za nimi. Ozvalo sa nie príliš presvedčivé frflanie. „Nebol čas,“ mykol plecami k Ginny, Dracovi a Lune, ktorí bez váhania ostali pri svojom profesorovi. „Ale snáď už bude dnes po všetkom.“
„Dúfajme,“ prikývol Draco. „My sme radšej preventívne presunuli náš konkurz až na nedeľu s tým, že keby boli nejaké komplikácie, tak sa uskutoční až o týždeň.“
„Nebudú komplikácie,“ Ginny stiahla obočie. „Ale zajtra asi nebudeme úplne vyspatí, aby sme mohli viesť konkurz.“
„Uhm, konkurz,“ prikývol Harry. „Dúfam, že sa vám podarí dostať a zapracovať do družstva niekoho schopného.“
„Ja zase dúfam, že sa im to nepodarí,“ vypustila Luna. „Bystrohlav by mohol tento rok vyhrať pohár.“
„Zobuď sa, Luna,“ zasmial sa Draco.
„Strelu vám už Harry chytať nebude, nie?“ usmiala sa. „V tom prípade nebudete neporaziteľní,“ zaškľabila sa na blondiaka.
„Fakt, stíhač,“ Harry na nich zvedavo pozrel. „Kto to bude?“ povytiahol obočie. „Dúfam, že nie ty, Malfoy. Nikdy si nebol ktovieakým stíhačom,“ zaškľabil sa.
„Nikdy som nemal viac šťastia ako rozumu tak, ako sa to stávalo pravidelne tebe,“ vrátil mu úškľabok.
„Vlastne si to rozdáme medzi sebou,“ prerušila ich doberanie Ginny. Pozrel na ňu. Nevyzerala najšťastnejšie.
„Tak dúfam, že vyhráš,“ pousmial sa na ňu. „Malfoy je príliš prerastený, príliš nemotorný, príliš pomalý a príliš… nechrabromilský na ten post,“ zazubil sa.
„A nemám šťastie, za to mám rozum.“
„Čo sa týka metlobalu, tak možno.
——
Čakalo ich posledných šesť adries. Ak budú postupovať spôsobom, akým postupovali včera, nemali by mať problémy. Ibaže mali len šesť plášťov. Všetci sa zhodli na tom, že to už chcú mať za sebou. Všetko sústredenie sa v priebehu týždňa točilo len okolo záchran a im to už začalo liezť hore krkom.
„V každej dedine z týchto adries sa nachádzajú alebo môžu nachádzať smrťožrúti,“ vyriekol Lupin na porade, kde bolo skutočne už len to najlepšie, čím Základňa disponovala. Na Krumovi bolo vidieť vyčerpanie, rovnako ako na ďalších čarodejníkoch. „Neverím, že by sa dalo v priebehu noci, keď sú smrťožrúti aktívni, podniknúť šesť záchranných misií. Možno už zistili, že niekoľkí čarodejníci zmizli.“
„Možno už sú aj oni v pohotovosti,“ prikývol Bill.
„Dobre, ale nevykašleme sa na to, nie?“ Harry stiahol obočie.
„Doteraz sme sa nikdy nevykašľali na nikoho, kto potreboval našu pomoc,“ usmial sa naňho Remus.
„Čím sa zaraďujeme na nižšiu priečku v akomsi existenčnom reťazci,“ vrkol Snape. „Pod nami sa nachádzajú už len rôzne charitatívne organizácie, ľudomilovia a zvieracie druhy, ktoré majú v povahe pomáhať ostatným. Všetko inteligentné je ďaleko pred nami,“ zaprskal. Nikto sa neodvažoval reagovať.
„Dobrovoľne si klesol na spodné priečky,“ upozornil ho Harry. Strýko mu venoval podráždený pohľad.
„Vráťme sa k nášmu problému,“ prehlásil Lupin. „Máme len šesť plášťov. Ísť so všetkými po jednotlivých adresách je nemysliteľné. Nestihneme to. Ísť po trojiciach je tiež nezmyselné, je to málo. Takže čo navrhujete?“
„Dva plášte by mohli v dedine lokalizovať dom,“ skúsil Harry po chvíli, počas ktorej sa rozprúdili debaty. „To by boli tri adresy. Ostatní by pod splývacími zaklínadlami prišli k domu zozadu tak blízko, ako bude zaklínadlo pôsobiť. Keby sa tam niekde nachádzali smrťožrúti, odhalili by ich. No a potom, snáď bude pri nás stáť šťastie a nám by sa zozadu podarilo evakuovať obyvateľov domov.“
„Vaše znamenie funguje, profesor Snape?“ spýtali sa dvojčatá s úškrnami. „Že by ste ich pomocou neho odlákali k Voldemortovi.“
„Nad tým som už premýšľal,“ venoval im unudený pohľad. „Nie, už nefunguje.“
„Škoda.“
Čas ich súril. Keď chceli aspoň polovicu záchran podniknúť v čase, kedy smrťožrúti drichmú, tak mali najvyšší čas. Nikomu nič lepšie nenapadlo, priklonili sa teda k nápadu Harryho. Lupin na Severusovu výzvu, aby Pottera zabudli doma nereagoval, tak si aspoň ho prskajúc pritiahol k sebe.
Lupin vytvoril tri najsilnejšie šestice, ktoré mal k dispozícii a ktoré sa budú dorozumievať zvláštne začarovanou šesticou galeónov. Krum, bratia Smithovci, George, Michael Corner a Artur tvorili prvú šesticu. Bill, Tonksová, Draco, Ginny, Fred a Barosso druhú šesticu a Severus, Harry, Lupin, Hermiona, Koreško a Neville poslednú šesticu. Sily boli podľa Lupina spravodlivo vyvážené a taktiež pretrhal aspoň tie citové zväzky, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh akcií. Nedalo sa však pretrhať úplne všetko. Severus sa proste odmietol vzdať Harryho. Harry to nijako nekomentoval. Miesto toho sa s Dracom navzájom zaprisahávali, aby dali na ich polovičky pozor. Plán všetkých skupín bol navlas rovnaký.
Prvé záchrany prebehli bez problémov. Harry spolu s Koreškom, Hermionou a Nevillom čakali v blízkosti dediny na to, kým im Severus s Lupinom pod neviditeľným plášťom odhalia polohu domu. Potom sa dostávali stále bližšie k dedine cez územie, kde ešte fungovalo splývacie zaklínadlo držiac sa navzájom za ruky. Harry pomáhal kontrolnými kúzlami overiť územie, kde už splývacie zaklínadlo nepomáhalo. Koreško zhodnotil premiestňovacie územie ako spoľahlivé a vyslali správu na ulicu pred dom. Za moment sa otvárali dvere do domu. Našli v ňom štyroch členov rodiny, ktorú prišli zachrániť. Tá mala kufre preventívne pripravené. Bez problémov sa dostali aj naspäť.
Prvé problémy zaregistrovala Krumova skupina, ktorá v dedine narazila na zvýšený počet smrťožrútov, ktorí dokonca obchádzali dom od domu a kontrolovali obyvateľov. Nadradene a bez váhania. Skontrolovali aj ich dom. Za domom, ako im oznámil Carl Smith, bolo všetko v poriadku. Ale hliadky smrťožrútov ich upozornili na fakt, že ich činnosť už nebola tajnou. Museli počkať, kým sa smrťožrúti vzdialia a potom sa vkradli do domu. Prekvapených a vydesených obyvateľov v rýchlosti premiestňovali preč.
Billova skupina riešila rovnaký problém. Už bolo viac ako jasné, že ich smrťožrúti odhalili a dávali pozor na čarodejnícke rodiny. Možno im došla súvislosť s Rokfortom, že sú tam deti, ktoré požiadali o pomoc. Každopádne behom niekoľkých dní zmizlo až príliš rodín na to, aby to bolo normálne. Posledné akcie boli hop alebo trop.
Krum spolu s Carlom museli v tme zneškodniť troch smrťožrútov, ktorí si to namierili k ich domu. Nemohli dlhšie čakať a preťahovať to napätie. A už to bolo jedno. Bola to posledná ich adresa, ktorú mali navštíviť. V narastajúcom napätí a zhone súrili obyvateľov domu k náhlivosti. Neprítomnosť smrťožrútskej trojky prilákala pozornosť ďalších, ktorí kontrolovali dedinu. Na poslednú chvíľu sa odmiestnili z pozemku.
Že začali kontrolovať aj premiestňovacie územie, to si uvedomil aj Draco. Nejako si predsa len dali do súvislosti, že zmiznuté rodiny majú svojich potomkov na Rokforte. A zistili si, ktoré rodiny majú potomkov na Rokforte. Fred s Barossom a Tonksovou odmiestňovali troch obyvateľov domu. Ale Billa, Ginny a jeho už smrťožrúti napadli. V behu z domu na premiestňovacie územie už na nich dopadali kliatby smrťožrútov, ktorí k nim bežali spred domu. A v momente, ako sa zranený Bill s posekanou Ginny chystal odmiestniť, primiestnili sa nepriatelia. Draco cítil ako jeho rameno preťala jedna z kliatob, keď sa dostával z územia preč.
Na varovanie už bolo neskoro. Posledná skupina musela v tejto chvíli končiť aj svoju misiu. Alebo k tomu nemala ďaleko. A oni sa s nimi nemali ako spojiť. Ginny bola seknutá na troch miestach, Bill ju držal v náručí a krívajúc ju niesol na ošetrovňu. Nemohla vyslať myšlienku. Draco sa s hrôzou nechal premiestniť Dobbym do hradu. Zaplavila ho veľmi nepríjemná predtucha.
——
Harry ostražito striehol pri svojom poslednom dome. V zadnej časti domu neboli známky čiernej mágie, aj keď zaregistrovali ľudí, ale to boli obyvatelia okolitých domov. Malé premiestňovacie územie za plotom záhrady bolo podľa Koreška čisté. Aj Hermiona kontrolovala situáciu. Dostali správu, že je Severus s Lupinom v dome. Vonku, pri premiestňovacom území, ostali len Koreško s Nevillom. On spolu s Hermionou vbehli do domu, aby súrili čarodejníkov k odchodu.
Potom sa všetko akosi zvrtlo. Počuli varovný krik zvonka. Dom sa otriasal pod sériou zaklínadiel. Koreško s Nevillom bojovali. A oni museli v rýchlosti ujsť. Severus zakričal, že sa blížia aj zvonka. Hermiona vybehla a hotovala sa kryť odchod čarodejníkov. Pridal sa k nej. Nemienil ju spustiť z očí. Lupin dal dvoch vydesených čarodejníkov do opatery Nevillovi, aby sa s nimi čo najrýchlejšie odmiestnil.
Prvá myšlienka, ktorá Harrymu napadla bola tá, že sa mu o tomto pred dvoma dňami nesnívalo. V tom prípade z nich nikto neumrie. Náhle si však uvedomil aj to, že sa mu vlastne snívalo o smrti. Zmenili udalosti, ale nemuseli zmeniť situáciu samotnú. Len zmenili spôsob. A potom už nemal možnosť, aby sa mu snívalo o niečom ďalšom.
Keď pred ním Hermiona padla dosekaná kliatbami, ktoré sa im nepodarilo ani za Severusovej pomoci odvrátiť, oblial ho studený pot. Kútikom oka zahliadol, ako k nim povetrím letí zelený záblesk. Počul Lestrangovú, ako sa smeje. Počul Severusov výkrik, aby okamžite zmizol. Díval sa na Hermionu a na moment stuhol zdesením.