„Prečo by som si ju nemohol vziať? Čo je to za blbosť?“ nechápavo sa mračil. „A čo s tým má vlastne ten prsteň spoločné?“
„No,“ zamračene sa dívala na prsteň a Harry doslova videl, ako v hlave prevracia stránky tých nespočetných kníh, ktoré už prečítala a hľadá v nich úplne všetky informácie, ktoré by mohla použiť. „Samozrejme, že si ju môžeš vziať,“ zdvihla k nemu pohľad, „ale nie týmto spôsobom.“
„Dobre, moment,“ rezignovane zdvihol ruky a oprel sa na stoličke. „Som samé ucho,“ prekrížil si ruky na prsia. „Vysvetli mi to, prosím.“
„Fajn,“ prikývla. „Pokiaľ sa nemýlim…“
„A to ty zvyčajne nerobievaš,“ nadvihol obočie. Len zavrtela hlavou.
„Tento prsteň je starý. Veľmi starý. Dokonca som si istá, že jeho korene siahajú až niekde do doby Zakladateľov.“
„Asi áno. Už som sa presvedčil, že moja rodina sú Chrabromilčania, takže?“
„Pokiaľ nebudeš mlčať, tak ťa pošlem za Severusom,“ vyhrážala sa. „Mám ti to vysvetliť, tak ma nechaj rečniť,“ počkala si, až kým ospravedlňujúco neprikývol. „Takže, áno, najstaršie z týchto prsteňov patrili Zakladateľom, možno sa objavili ešte ďaleko pred nimi, niekde v dobe Merlina, alebo aj skôr, kedy bola mágia divoká, neobmedzená a hlavne neovládateľná a neskrotená. Až Merlin ju dokázal skrotiť a Zakladatelia v tom pokračovali, ale to všetko už vieme. Kde presne sa tento typ prsteňov objavil, to je záhadou a vlastne je to aj jedno.“
„Čo sú to za prstene?“ netrpezlivo jej skočil do zamysleného monológu.
„No, oni sú to vlastne snubné prstene, chápeš?“
„Nie.“
„Nechápeš,“ prikývla s povzdychom. „Harry, kedysi dávno neexistovalo Ministerstvo. V súčasnosti snúbencov oddáva ministerský pracovník. Pred desiatkami či stovkami rokov ich oddával niekto ako hlavný čarodej tej ktorej čarodejníckej dediny, prípadne kraja alebo dokonca celej krajiny. Ešte v dobe Zakladateľov snúbencov oddávala Bifľomorová, pretože to Bystrohlavová odmietla, Slizolina to nezaujímalo a Chrabromil na to tiež kašľal. Pred nimi to bol Merlin, ale pred Merlinom nikto. V dobe Zakladateľov boli tieto prstene bežné, ale už nie také rozšírené ako predtým. A v súčasnosti ich vlastnia už len skutočne starobylé čarodejnícke rody, ktorým ten tvoj bezpochyby je,“ pokojne rečnila a uprene sa naňho dívala.
„Ešte stále nechápem,“ mračil sa.
„Ide o to, že sa kedysi týmto prsteňom mladí ľudia nezasnubovali, ale rovno brali. Pred tisíc rokmi niečo také ako zásnuby neexistovalo. Proste sa vzali. Muž dal žene prsteň a tým sa stala jeho manželkou. Nepotrebovali svoj sľub spečatiť pred ministrom, pred bohom alebo pred čímkoľvek iným. Neskôr ho mladý muž dával svojej vyvolenej s vedomím, že je to akási zábezpeka, najmä keď ho naverbovali do vojny alebo keď odchádzal hocikam a netušil, kedy sa vráti. Keď si prsteň vzala, akoby sa zobrali, aj keď ich zväzok musel spečatiť Merlin alebo proste niekto. To platí dodnes. Dáš jej ho, ona si ho vezme a stanete sa manželmi, pred vyššou mocou než je minister. Ten prsteň je jedným z najsilnejších magických artefaktov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na zemi a dovolím si tvrdiť, že ich je na celej planéte, možno päť.“
„Čo ty všetko nevieš,“ obdivne zamrmlal. „Ale to by nemala byť prekážka, nie? Aj otec ho dal mame a ja ho dám Ginny. Že sa staneme manželmi? No a čo? Neskôr sa môžeme oficiálne vziať tak, aby to bolo dosť patričné aj na dnešnú dobu,“ zaškľabil sa.
„Stále nechápeš.“
„Zrejme si mi nepovedala všetko.“
„Nie, nepovedala,“ privolila. „Povedala som, že ho kedysi dávali mladíci dievčatám ako zábezpeku, aby sa ubezpečili, že im ostanú verné pokiaľ budú preč. Že neskĺznu a nezapletú sa s niekým iným pri čakaní na návrat svojho manžela. A platilo to aj obrátene,“ na moment sa odmlčala a dívala sa na Harryho.
„A keby náhodou niekto zahol tak by, dovolím si tvrdiť, že umrel?“ povytiahol obočie.
„Áno, presne tak. V minulosti to bolo úplne normálne, nikomu to neprišlo zvláštne. Väčšinou sa rodiny dohodli na tom, že sa ich deti zoberú, potom sa odovzdal prsteň a hotovo. Nič iné k tomu nebolo treba. A musím prehlásiť, že v tej dobe bola nevera veľmi zriedkavá, pretože sa vždy končila rovnako, smrťou nevernice alebo neverníka. Až v dobe Zakladateľov túto mágiu trocha upravili, ale stále platilo to, že pokým sa snúbenci nestali oficiálnymi manželmi, stále nad nimi visela hrozba smrti v prípade nevery. Zakladatelia však nesňali z týchto prsteňov celú mágiu. Mladík daroval slečne prsteň a to bolo zárukou, že skôr alebo neskôr prídu za Bifľomorovou a nechajú sa oficiálne oddať. Možno v tom bola prílišná ambicióznosť Zakladateľov. Jednoducho chceli, aby čarodejníkov oddávali práve oni, teda Bifľomorová, ale pritom chceli zachovať časť prastarej mágie, ktorá sa viaže na tieto prstene. V prípade manželstva sa hrozba smrti ruší. Keď sa nechali oddať Bifľomorovou, tak sa nemuseli báť, že umrú, keď…“ nedohovorila.
„Uhm, Zakladatelia boli vlastne na samotnom počiatku takmer by som povedal že legalizovanej nevery, ktorá v prípade neodhalenia ostala nepotrestaná.“
„Tak nejako,“ prikývla.
„Keď bol prsteň v rodine už od Chrabromila, tak mohol dedko babke zahnúť so Snapovou a prežil. A myslím, že ten prsteň daroval aj samotný Richard tej žene, s ktorou mal syna, ktorému dal kamienok.“
„Všetko tomu nasvedčuje.“
„Dobre, ale aj tak nechápem, prečo by som ho nemohol dať Ginny. Samozrejme až potom, čo jej o všetkom poviem, aby vedela, v prípade, že moju žiadosť prijme, do čoho vlastne ide. Veď na tom nie je nič strašné. Vezmeme sa, pred vyššou mocou a potom niekedy, v budúcnosti sa vezmeme oficiálne, aby boli všetci spokojní a aby sme mali pečiatku,“ zaškľabil sa. „Nemám v pláne jej zahýbať a viem, že ani ona nad niečím takým nerozmýšľa. Dúfam v to, teda,“ dodal s úškrnom. „Stratí to ale všetku tú tradičnosť, to tajomno, prekvapenie a tak.“
„Harry, keď jej ten prsteň dáš, stane sa tvojou manželkou, ibaže neoficiálne. Dnešné zákony tento spôsob síce berú na vedomie, ale nerešpektujú ho. Ginny bude naďalej považovaná za Weasleyovú, aj keď bude vlastne Potterová. Nebude môcť po tebe nič dediť, keby sa ti niečo stalo.“
„To je jedno. Poslednú vôľu už mám dávno napísanú,“ mávol rukou.
„Vážne?“
„Nie, ale napíšem ju v čo najkratšej dobe,“ usmial sa. „Hermiona, je výborné, že si mi o tom všetkom povedala, ale myslím, že to nie je dôvod k tomu, aby som ten prsteň Ginny neponúkol a dúfam, že ona ho prijme.“
„A čo keď sa objaví druhá Elena?“ povytiahla obočie. „Je mi jasné, že sám od seba sa s nikým nezapletieš. Ale stále je tu možnosť, že by sa niekto mohol pokúsiť zlákať teba alebo Ginny. Spomeň si na Deana… prepáč,“ okamžite sa zarazila, keď videla, že jeho výraz náhle stvrdol. „Netuším, či by to platilo aj v tom prípade, ale tá možnosť tu je.“
„Jasne,“ prikývol zachmúrene. „Ale tu sme na Rokforte. Tu nám nehrozí nič podobné. Všetci, kto sem prišli a ešte len prídu, sa preverujú. Veritaserom a novými sériami otázok, aby sa vyhlo pochybeniu ako v prípade Eleny. A previerky sa budú opakovať pravidelne. Slizolinčania? Budeme ich monitorovať. Nemyslím, že by nám niečo podobné ako v prípade Deana a Eleny hrozilo. Hrozilo by nám to, keby sme sa nachádzali niekde vonku a kde by sa k nám smrťožrúti mohli dostať. A von z hradu sa dostaneme jedine v prípade nášho víťazstva. A to už bude jedno, pretože bude mier a prvá moja cesta bude viesť pred oltár aj s Ginny. Teda v prípade, že to obaja prežijeme. A ako som pochopil, tak v prípade smrti jedného z nás tá kliatba zanikne.“
„Áno, to je pravda. Ale Harry, môžeš zaručiť, že sa nedostaneš náhodou do nejakej situácie, pri ktorej… Napríklad! Draco, Remus a Bill pri vílach. Možno by aj táto nevera, aj keď oni nevedeli čo sa deje, bola považovaná za neveru dostatočnú k tomu, aby hriešnika zabila. A to by nebolo dobré, keby si umrel takýmto spôsobom uprostred vojny.“
„Nič také sa už opakovať nebude.“
„Môžeš to zaručiť?“ spýtala sa nástojčivejšie.
„Nie, to nemôžem,“ prskol uvedomujúc si, že ho zahnala do kúta. „Čo sa mňa týka, idem do toho. Poviem Ginny o všetkom a poviem aj to, že sám sebe verím. Elena alebo víly, je len minimálna šanca, že by sa niečo podobné opakovalo. A keď pôjdem von, myslíš, že pôjdem sám? Severus na mňa dohliadne. Hermiona, ja to musím spraviť, chápeš?“ prosebne na ňu pozrel. „Ginny má stále pochybnosti. Nehovorí o tom, ale ja to cítim. Niekde v kútiku duše si myslí, že by som si mal nájsť dievča, ktoré by mi mohlo dať rodinu. Ale ja na to kašlem. Chcem len ju a toto je zrejme jediný spôsob, akým jej to dať už konečne riadne na vedomie. Vezmem si ju, aj keď len pred akousi vyššou mocou. Teda, keď bude súhlasiť,“ pokúsil sa usmiať, ale nevykresal na tvári nič iné, len chmúrny úškľabok.
„Ja viem, chápem to,“ s prikývnutím šepla. „A si si vedomý aj toho, že keď do toho pôjdete, že už nie je cesty späť? Že sa jednoducho tie akože zásnuby nedajú zrušiť, inak by ste umreli a že sa budete musieť proste vziať?“
„Ale veď práve o tom sú zásnuby, nie?“
„Nebudete si to môcť už rozmyslieť!“
„Nie je o čom premýšľať.“
„No, veci sa môžu časom zmeniť,“ mykla plecami.
„U nás, alebo teda u mňa, rozhodne nie. Ginny je celý môj život. Myslím, že to platí aj obrátene. A okrem toho už nemám možnosť ísť niekde pre nejaký náhradný prsteň, takže tento bude musieť stačiť.“
„Si tvrdohlavec. Zamilovaný a ku všetkému odhodlaný tvrdohlavec,“ usmiala sa. „No ale na druhej strane si myslím, že to nie je až taký šialený nápad.“
„Tak načo potom všetky tie reči?“
„Zo zvyku.“
„Aha, jasne.“
„Musela som ti odhaliť všetky nástrahy. Keby si o tom nevedel, dal by si jej ho, ona by ho prijala, stali by ste sa manželmi a nevedeli o tom a potom by prišlo k nejakej situácii, kedy…“
„Dobre, dobre, chápem. Nechajme už tému nevery,“ zamračil sa. Potom na ňu pozrel. „Myslíš, že je rozumné požiadať ju o ruku týmto prsteňom?“
„Požiadať ju o ruku je rozumné,“ usmiala sa. „A či týmto prsteňom? Každý na Základni, snáď okrem tvojho strýka, by ti povedal, že vy dvaja k sebe patríte, že ste bez seba stratení, akoby polovičatí a vlastne od vás nikto nečaká nič iné, len manželstvo. Samozrejme v pokojnejšej dobe, než je táto.“
„To ma upokojilo,“ pousmial sa. „A myslíš, že si to myslia aj Weasleyovci?“ zazubil sa.
„Už si na vás zvykli.“
„Veľmi diplomatická odpoveď,“ zavrtel hlavou. „Dobre teda. A ako si prišla na to, že tento prsteň je práve tým prsteňom?“ spýtavo po nej fľochol.
„Jednoducho,“ ukázala mu na rube krúžku maličký vygravírovaný krúžok, v ktorom bolo srdce. Alebo niečo, čo sa na srdce podobalo. „Táto značka sa dávala na prstene, aby sa vedelo, ktoré konkrétne prstene nesú túto kliatbu.“
„Aha a nemohol to tam niekto vyryť potom? Nemohol to len tak…“
„A načo by to robil?“
„Netuším,“ mykol plecami. „Možno chcel, aby bol ten prsteň zaujímavejší?“
„Dobre, uznávam. Je tu tá možnosť, aj keď o nej pochybujem. Dala by som ten prsteň overiť Severusovi, alebo Billovi, alebo neviem, či to nie je podvrh skôr, než ho dáš Ginny.“
„Neviem kto by bol bezpečnejší. Bill by ma zabil a Severus asi ešte skôr. Ty by si ho nemohla overiť?“ prosebne na ňu pozrel. „Nemám iný prsteň a strýko ma už nepustí, aby som šiel niekde zháňať náhradu. A nemôžem chodiť po Základni, aby som hľadal niekoho bezpečnejšieho, kto by mi pomohol. Nechcem to príliš roztrubovať.“
„Ja nemám šancu. Aj keby som ovládala formulku, ktorá by dokázala odhaliť podvrh, nemám dosť skúseností s jej prevedením. A určite nebudeš čakať mesiace, kým si všetko naštudujem nehovoriac o skutočnosti, že k tomu potrebujem knihy, ktoré v našej knižnici nenájdeš. Znova opakujem, že sa jedná o najsilnejší magický artefakt pod slnkom.“
„Dobre teda,“ rezignovane si povzdychol. „Skúsim toho Severusa. Asi, radšej.“
——
Severus sedel za stolom vo svojej pracovni a v dlhých, štíhlych prstoch prevracal Harryho prsteň stále dokola. Až sa to jeho synovcovi zdalo už zbytočne zdĺhavé a tak si nervózne poposadol na svojej stoličke. Hermiona s ním za Snapom radšej nešla, aj keď bola veľmi zvedavá na overovacie kúzlo, ktoré, ako predpokladala, Severus použije v momente, ako sa spamätá zo svojho prvotného šoku, možno sa aj vyzúri a rozhodne si povie svoj názor na celú vec. Napokon skutočne zdvihol hlavu k synovcovi.
„Vážne som už začínal veriť, že si schopný nespraviť nejakú zo svojich tradičných hlúpostí,“ vyriekol pokojne. Jeho oči však naznačovali, že nie je až taký pokojný, ako sa navonok javil. „Aspoň jeden či dva mesiace. Práve som zistil, že sa aj vo mne skrýva takmer až detinská naivita. Ako som sa mohol tak mýliť?“
„Mýliť sa je ľudské,“ prskol zamračene Harry. „Aspoň si zistil, vo svojom veku, že aj ty si len človek,“ zaškľabil sa mu. Nechápal, prečo sa tak rozčuľuje. Čo je na tom také hrozné, aby toľko vyvádzal? Pretože výstup následne príde. To by nebol Snape.
„Potter,“ zasyčal ľadovo. Harry len flegmaticky gánil. „Si si vedomý toho, čo chceš spraviť?“
„Áno,“ jednoducho odvetil.
„Si kompletne pri zmysloch, aby si si dokázal predstaviť, čo chceš spraviť?“ doplnil svoju pôvodnú otázku.
„Neviem. Čo sa teba týka, tak pri zmysloch nebudem nikdy,“ mykol plecami.
„Tiež pravda,“ prikývol o niečo pokojnejšie. „Keď ste pred pár mesiacmi prišli s tým, že je Ginevra tehotná, pomyslel som si, dobre, spravili ste sprostosť, ale pochybiť môže každý. Stať sa to môže každému. Osem mesiacov bez kúziel a akási nehoda je na svete. Hlúposť, ale nejako sa to bude dať vyriešiť. Ibaže teraz chceš vedome spraviť šialenosť, ktorá…“
„A čo je na tom také šialené?“ vrkol po strýkovi. „Čo sa ti na tej myšlienke vlastne nepáči?“
„Pred pár dňami si mal len osemnásť. Ona bude len plnoletá. Čo vy dvaja vôbec viete o živote? O láske? O vernosti?“ odvrkol mu rovnakým tónom.
„Myslím, že sme toho zažili už dosť na to, aby sme si plne uvedomili, čo je vlastne život,“ odvetil potichu. Severus sa mierne zarazil a díval sa na Harryho. „Mám taký pocit, že sme doteraz všetci zažili viac, než by sa do jedného života vôbec pomestilo. Ja vážne nechápem, prečo sa tej myšlienke brániš. A okrem toho, ja nepotrebujem počuť tvoje výlevy. Nechcem ani tvoje požehnanie, tvoje zvolenie či nebodaj nejaký svadobný dar,“ zaškľabil sa mu do tváre. „Chcem len, aby si overil, či je ten prsteň pravý. Tak ma, prosím, ušetri zbytočných úvah a…“
„Takto to berieš?“ Severus ho prerušil a bolo na ňom jasne vidieť sklamane. Tentoraz sa zarazil Harry.
„Iste, pretože mi inú možnosť ani nedáš. Čo veta, to snaha o moje znemožnenie a…“
„Mýliš sa.“
„Neskáč mi do reči!“
„Budem, som starší a múdrejší!“
„Si si pri tomto prehlásení istý?“ zaškľabil sa.
„Určite.“
„A si si istý aj tým, že si kompetentný vytvárať závery úplne pri všetkom? Neexistuje možnosť, že by tvoje úvahy predsa len mohli byť chybné? Že by niekto chcel spraviť to, čo cíti bez ohľadu na to, či sa to zdá tebe správne? A že v konečnom dôsledku tento čin nemusí skončiť tak, ako ty predpokladáš? Pretože všetko, čo robí niekto iný inak, než ako si to predstavuješ ty, robí to zle? Nemôže sa stať, že by sa veľký Severus Snape niekedy mýlil?“
„To je veľmi málo pravdepodobné,“ prehlásil úplne vážne. Díval sa však na Harryho zamyslene a úplne seriózne.
„No vidíš,“ Harry rezignovane zavrtel hlavou a odvrátil sa od strýka. „Kiež by som sa dožil chvíle, kedy mi budeš aspoň trocha veriť,“ šepol pohnuto. „Chcem dať ten prsteň Ginny a keď ho prijme, som si istý, že práve toto manželstvo, bude tým najlepším, čo môžem spraviť. Ona je to najlepšie, čo sa mi kedy mohlo stať. A neverím, že by sa niečo podobné v mojom živote mohlo opakovať. Aj keby som náhodou prežil a žil ďalších sto rokov.“
„Ja to viem,“ ozvalo sa po chvíli veľmi zvláštnym tónom. Harry neveriacky pozrel na svojho strýka. Na jeho tvári sa zjavil výraz, ktorý uňho doteraz nevidel. Alebo možno, raz, keď spolu kľačali pri mŕtvych telách Siriusa a Susan. „Nepozeraj sa na mňa takto,“ zamračil sa naňho Severus.
„Ako?“
„Takto. Myslíš, že som slepý a hluchý? Nevšímavý? Vidím, ako si sa zmenil a len ten stupídny kameň v tom nie je. Možno ťa šokujem, ale Ginevry si vážim. Viem, čo pre teba robí a robila a k jej smole ešte len bude robiť.“
„A sme pri tom znova,“ zavrtel hlavou. „Ako som si mohol myslieť, že tá neha v tebe pretrvá dlhšie než tri sekundy?“
„Mlč, ešte som neskončil,“ postavil sa a predstúpil pred stôl. V ruke stále zvieral prsteň. „Určite si pamätáš na moment, kedy som ťa upozorňoval, že ja nikdy nebudem taký ten typický strýko.“
„Dobre, ale…“
„Ešte raz ma prerušíš, tak, teraz síce neviem čo, ale ja niečo určite vymyslím,“ mračil sa. Po chvíli pomaly pokračoval. „Je jasné, že keby stál teraz na mojom mieste Black, že by začal splašene pobehovať a radostne výskať, gratulovať ti a podobné tie somariny bez ohľadu na to, aby uvážil možné následky. Odo mňa sa niečoho podobného nikdy nedočkáš. Keby záležalo na tomto, zrejme by bol hocikto iný vhodnejší na funkciu strýka než ja.“
„Ja by som ale nemenil.“
„Uhm, tak to mi mimoriadne lichotí a nechápem teda, proti čomu protestuješ.“
„Vieš proti čomu.“
„Dobre, viem,“ privolil. „Ale nemenil by si, ako si sám prezradil. Tak čo sa ti nezdá? Chýba ti snáď obdivné potľapkávanie po ramenách a kopa sladkých rečí, ktorými by som hladil tvoje už aj tak príliš vysoké ego? Zabudni. Nie je ale pravda, že ti neverím. Musím ti veriť, pretože budúcnosť všetkých záleží na tebe a verím, že keď budeš správne nasmerovaný, že všetko nekrachne alebo že všetko nemusí nutne krachnúť. Pri troche šťastia.“
„Jasne,“ jednoducho skonštatoval. „Aj ja ťa mám rád.“ Čo iné by aj mohol čakať, že?
„Áno, to rozhodne,“ zaškľabil sa naňho. „Myslím, že si môj, ehm, vzťah k sebe pochopil už dávno. Ja ťa od tvojho rozhodnutia nechcem odrádzať, len si chcem byť istý, či vieš, čo všetko sa môže stať. Že ten krok, ktorý zrejme obaja spravíte, už nejde zvrátiť. Hlavne si chcem byť istý, či Ginevra vie, čo si uviaže na krk.“
„Nie, ešte nevie o ničom,“ mračil sa na strýka. „Chcel som si byť istý, či je ten prsteň pravý.“
„Môžeš byť pokojný. Je pravý,“ hodil mu ho do rúk. Reflexívne ho zachytil a nezabudol škaredo zagániť na strýka. Mohol by prejaviť trocha úcty aspoň k tomu prsteňu.
„Kedy si to stihol zistiť?“
„Keď si sa odúval a nedíval sa na mňa.“
„Neodúval som sa.“
„Dobre, neodúval. Pozri. Nevravím, že tento tvoj krok vítam. Myslím si, že je to hlúposť. Týmto spôsobom určite. Je jasné, že kým neskončí vojna, neoženíš sa oficiálne. Za predpokladu, že prežiješ, samozrejme. No a vojna môže trvať dlho. Si si istý, že dokážeš udržať zips na nohaviciach zavretý?“ nadvihol obočie. Harry sa naňho neveriacky díval.
„To nie je predmetom diskusie!“
„Ale je,“ Severus sa škodoradostne uškrnul. „Keď to spravíte, budete manželia. Tento krok je už nezvratný. Už sa zásnuby, či manželstvo, nebude dať zrušiť. Budeš si môcť vziať jedine Ginevru a potom už ani rozvod nebude možný, inak iniciátor umrie. Preto sa vtedy nemohol Potter rozviesť s manželkou, ani keby o tom náhodou uvažoval.“
„Tak načo potom zrušenie tej kliatby po uzavretí manželstva?“
„A nepresvedčili sme sa o tom, že myšlienky a kroky Zakladateľov sú viac ako zvláštne? V mnohých prípadoch dokonca samovražedné? A som si istý, že nás svojou šialenosťou ešte prekvapia.“
„Na tom niečo bude,“ súhlasne prikývol.
„Naposledy sa pýtam. Vieš, čo chceš spraviť?“ uprene sa naňho zadíval.
„Viem,“ presvedčivo prehlásil.
„Tak dobre,“ rezignovane povzdychol Severus. „Tak si rob, čo uznáš za správne. A keď Ginevre povieš, čo všetko sa za jednoduchým popýtaním o ruku skrýva, príďte sem, aj s tým prsteňom. A priveďte aj Hermionu.“
„Chceš nám snáď vystrojiť svadbu?“ zaceril sa.
„Dúfam, že bude mať Ginevra dosť rozumu a nebude s tým krokom súhlasiť,“ prskol mu naspäť. „A ak ho predsa len nebude mať, tak nie. Svadbu ti rozhodne strojiť nemienim. Ale potrebujete svedkov. V dnešnej dobe určite,“ zamračil sa. „Možno sa situácia zmení a zmenia sa aj zákony. Ktovie? Kto by po tvojej smrti dosvedčil, že je tvoja manželka a že má právo na nejaký ten galeón?“
„Dobre vieš, že to nie je potrebné,“ Harry sa chlácholivo usmial. „Na to stačí posledná vôľa. Ty len proste chceš byť pri takom dôležitom kroku, ktorý spraví tvoj milovaný synovec.“
„To určite. Svedkov potrebujete a hotovo. Boli potrební v minulosti a sú potrební aj teraz. A keďže to nechceš roztrubovať kde kade, tak sme my dvaja jediným riešením.“
„Aj tak chceš byť pri tom.“
„Už, prosím ťa, bež,“ vyzval ho a otvoril mu dvere na chodbu.
„Hlavne, že nechceš byť prítomný počas svadobnej noci,“ Harry sa s úškľabkom hnal na chodbu.
„Padaj!“ zatresol za ním dvere.
——
„Čo je? Rastie mi snáď na čele nejaká veľká, nechutná bradavica?“ zaškľabila sa Ginny na Harryho, keď spolu sedeli v kuchyni pri jej narodeninovej oslave. Ešte skromnejšej, než aká zvykla bývať v rodine Weasleyovcov. Molly upiekla tortu, ktorou sa teraz napchávali všetci. Harry jej daroval svoj Blesk, čo najmä dvojčatá patrične ofrflali, pretože im na rovinu povedala, že im ho v žiadnom prípade nepožičia. Plánovala ho totiž v celistvosti vrátiť Harrymu. Niekedy. Bill sa predsa len dostal do obchodu pri jednej zo svojich akcií a spolu s Fleur a celou weasleyovskou rodinou jej venovali nový školský habit. Zamaskovaný sa v Šikmej pohyboval celkom šikovne. Problém bol v tom, že nikto na Základni nemal peniaze na rozhadzovanie. Hermiona prinútila Tonksovú, aby zamaskovaná v Šikmej nakúpila brká, pergameny a atrament. Nielen pre Ginny, ktorej ich venovala pri tejto príležitosti, ale aj pre Draca a Lunu. No a Tonksová na oplátku vymámila od Hermiony zoznam kníh, ktoré budú siedmaci potrebovať nasledujúci rok a venovali jej kompletnú zbierku. Tú potom rozmnožia, aby mali knihy všetci študenti na Základni.
„Nie, pre Merlina. Prečo by ti malo niečo rásť na čele?“ zarazene vypustil.
„No, pretože na mňa pozeráš, ako by mi tam niečo rástlo,“ zasmiala sa. „No tak, čo sa deje? Od včera si divný. Len pozeráš a mlčíš.“
„Nepozerám.“
„Ale pozeráš.“
„Pozerám, pretože môžem, nie?“ nevinne natiahol.
„Isteže môžeš pozerať. Ale normálne a nie takto.“
„Nemyslím, že by som sa pozeral nejako zvláštne.“
„Dobre, ako chceš. Mám sa spýtať Hermiony? Aj tá na mňa stále pozerá divne.“
„To sa ti len zdá,“ jemne sa pousmial. „Neviem síce, prečo na teba pozerá Hermiona, ale ja na teba pozerám, pretože sa z teba dnes stala žena a ja som mimoriadne rád, že sa môžem pýšiť faktom, že tá nádherná žena patrí mne,“ vtisol jej bozk na líce.
„A tým si myslíš, že si uspokojil moju zvedavosť?“ odtiahla sa od neho a uprene sa mu zadívala do očí.
„No, radšej by som uspokojoval niečo iné…“
„Harry, ale ja to myslím vážne,“ zamračila sa. „Niečo sa deje a ja chcem vedieť, čo sa deje, pretože sa to zjavne týka mňa.“
„Dobre,“ rezignovane povzdychol. „Skutočne sa niečo deje, ale teraz sa o tom baviť nemôžeme. Neskôr. Po oslave.“
„V žiadnom prípade,“ pozrela smerom k dverám. „Keď som bola doteraz zvedavá, teraz ma už asi zo zvedavosti roztrhne. Poď, vyparíme sa.“
„A nebude zvláštne, keď odídeme?“
„Myslím, že si to nikto ani nevšimne. Pogratulovali mi, dary odovzdali, tortu zjedli a teraz nastúpi voľná zábava, pri ktorej sa bude hovoriť o nadchádzajúcej vojne, takže ja upadnem do zabudnutia,“ zacerila sa a chytila ho za ruku. „Stalo sa niečo vonku? Prišli ste so strýkom na niečo ohľadne tých kúziel? Ale musí ísť o niečo mimoriadne, pretože sa tváriš, akoby si mal v najbližšej dobe odísť a už sa snáď nevrátiť… Počkaj,“ zarazila ho pri priechode Zo Základne do hradu. „Ide o Nuntios lucis? Pôjdeš tam? Ale o tom sme ešte nehovorili…“
„Ginny, zadrž. Nikde sa nechystám. Aspoň zatiaľ,“ zarazil ju v jej rozhorčení. „Pôjdeme na prechádzku,“ viedol ju na pozemky. Mlčali, až kým nedorazili k jazeru. Musela sa premáhať, na jazyku ju pálilo množstvo otázok. Zdal sa jej zamyslenejší a nervózny. Akoby skrýval nejaké tajomstvo. Nepríjemné tajomstvo, ktorého odhalenie sa jej nebude ani zbla páčiť. Jeho výraz ju k týmto úvahám doslova nabádal.
Slnko zapadalo za obzor a vytvorilo nádherný obrázok nad jazerom. Povieval jemný vetrík, ktorý aspoň trocha osviežoval rozpálené ovzdušie augustového večera. Za normálnych okolností by jej to prišlo ako nesmierne romantické. Sadla by si do trávy a sledovala horizont do chvíle, kedy by sa slnko úplne nestratilo. Teraz jej bolo ale nejaké slnko ukradnuté.
„Spravíme ešte tri kroky a mňa trafí šľak,“ zastavila ich oboch. Postavila sa pred neho. „Tak spusti,“ vyzvala ho netrpezlivo. „Čo sa deje?“
„Nič nebezpečné,“ ubezpečil ju okamžite. „Nemusíš mať strach. Ja som len chcel…“ zarazil sa. „Všetko by bolo v poriadku, keby…“ díval sa jej do tváre. Povytiahla obočie a pohľadom ho vyzývala k odvahe a k pokračovaniu. „Ginny, ja som ťa chcel požiadať o ruku,“ vydýchol. Prekvapene zamrkala a premýšľala, či počula správne. Keď si potom pred ňou kľakol na koleno, tak ako to vídal vo filmoch a oddane sa na ňu díval, musela sa zhlboka nadýchnuť. Počula svoje srdce v hlave, ako splašene bije. A roztriasli sa jej kolená. „Vezmeš si ma?“ šepol a nedočkavo, takmer až prestrašene čakal na odpoveď. Niekoľko sekúnd sa nedialo nič. Najprv sa potrebovala spamätať z toho šoku.
„Áno,“ hlesla takmer nečujne.
„Fakt?“ zbytočne sa potreboval ubezpečiť.
„Áno,“ zopakovala hlasnejšie a zasmiala sa. „Samozrejme, že si ťa vezmem,“ chytila ho za ruky a zdvíhala zo zeme. „Preto si ale nemusel vyzerať, ako by si sa chystal na zápas s obrami,“ chichotala sa tesne pred tým, ako sa ich pery k sebe prisali.
A bozkávali sa dlho. To slnko napokon skutočne zapadlo za obzor, miesto neho sa ukázal mesiac. Keď o čosi neskôr rozsvietil svoj prútik, aby na seba aspoň trocha videli, sadli si do trávy a nechcelo sa im odísť preč.
„To ale zrejme nie je všetko, však?“ spýtala sa opierajúc sa oňho. Začula tlmený vzdych. „Nejde mi to do hlavy. Videla som od včera, že sa niečo deje. Dokonca som si aj pomyslela, či ma náhodou nechceš požiadať o ruku, teraz, keď som plnoletá. Len som nedokázala pochopiť, prečo sa tváriš tak pohrebne.“
„Ono je to trocha komplikované, vieš? Už som to raz spravil. Požiadal som ťa o ruku a ty si privolila. Samozrejme by sa to mohlo tak stať aj teraz, ale bez prsteňa to nie je ono. Je to len slovo, nie je to ničím podložené a tak…“
„Harry, ja k tomu nepotrebujem prsteň. Ak nemáš prsteň, nevadí. Nerob si kvôli tomu starosti.“
„Ja ale mám prsteň,“ prerušil ju.
„Máš?“
„Mám,“ priznal. Zdvihla sa a otočila sa k nemu.
„Tak v čom je háčik?“
„Vlastne je v tom poriadny hák,“ smutne sa zachechtal.
„Počkaj,“ stiahla obočie. „Nechceš mi tvrdiť, že máš ten prsteň… Merlin! Ty máš ten prsteň. Si predsa Chrabromilova krv a kto iný by mohol mať taký prsteň? No páni!“ vyhŕkla, povedal by, že fascinovane.
„Zrejme som ušetrený vysvetľovania,“ mierne sa pousmial. „Zabudol som, že si bystrá čarodejnica, ktorej povesti a legendy o všetkých tých starovekých povedačkách, sú dobre známe.“
„Áno a tiež chodím do knižnice,“ stíchla a zamyslela sa.
„Mám ten prsteň,“ prikývol. „Netušil som, čo som vzal z domu svojich rodičov. Myslel som si len to, že ho dal kedysi otec mame a chcel som ho dať tebe. Predvčerom som ani netušil, že nejaká podobná kliatba existuje. Vysvetlila mi to Hermiona. Pochopila, čo chcem spraviť a vypáčila zo mňa pravdu. No a potom som mal dlhý rozhovor aj so Severusom,“ pozrel sa na ňu. Len sa naňho dívala. Čítal v jej očiach stále tú istú lásku. Nič nenaznačovalo, že by nemal pokračovať. „Strašne túžim po tom, aby som ti ten prsteň mohol navliecť na prst a dať ti sľub pri plnom vedomí, čo to všetko bude znamenať. Milujem ťa. Nikdy si nechcem vziať nikoho iného a nikdy ťa nezradím. Ani keď sa vezmeme oficiálne a kliatba zanikne. Chcem, aby si to vedela. Chcem to aj s tým prsteňom. Verím, že ty by si ma tiež nikdy nezradila. Obaja sme si už dávno uvedomili, že život bez toho druhého nestojí za nič a žiadna prekážka, ako sa na to môžeš dívať ty, mi nedokáže zabrániť, aby som si ťa vzal. Teda, k tomu sú potrebné dve strany, že?“ dodal neisto. „Je mi jedno, či niekedy budeme mať dieťa,“ povedal už rozhodne a pevne. „Viem, že ho raz budeme mať, ale keď to má byť dôvod, prečo by si ten prsteň odo mňa nemala prijať, tak to odmietam akceptovať. Keď sa rozhodneš neprijať ho, pretože by si k tomu mala iný dôvod, dobre. Ale vyťahovať tú vec, na to nepristúpim. A okrem toho, myslím, že žiaden iný dôvod, pre ktorý by si si ma dnes nemala vziať, ani neexistuje. Alebo teda, myslím, že ma práve teraz nepresvedčíš ničím iným. Nemyslím, že by si o svojich citoch a o svojom presvedčení pochybovala. Práve naopak. Sama si mi pred chvíľou povedala, že si ma vezmeš. A celkom vierohodne si to podložila aj tými bozkami. Tak prečo to nespraviť už teraz?“ náhle prestal rapotať. Usmievala sa. Neveriacky stiahol obočie. „Vezmeš si ma?“ pípol. „Spolu s tou kliatbou? S tým prsteňom? Staneš sa neoficiálnou pani Potterovou?“
„Áno,“ hlesla šepky. „Povedal si to výstižne. Život bez teba nemá zmysel. Človeka to síce nabáda k tomu, aby ten prsteň odmietol, stať sa môže milión vecí, ale pochybujem, že by si umrel, pretože by si mi s niekým zahol.“
„To rozhodne, svoju smrť si predstavujem trochu hrdinskejšie,“ o niečo odvážnejšie sa usmial. „A čo tamtá vec?“ skúsil.
„Aj tak viem, že sa ťa do konca života nezbavím. Povedal a dokázal si mi to už niekoľkokrát,“ prehlásila, ale i tak bolo cítiť, že si sama sebou nie je istá.
„Budeme mať deti,“ chytil jej ruky do tých svojich. „Som o tom presvedčený.“
„Áno,“ prikývla.
„Áno, pretože si to myslíš? Alebo áno, pretože si myslíš, že to mám počuť?“
„Áno, pretože verím v nádej.“
„Dobre,“ prikývol. „Takže ešte raz. Ginevra Molly Weasleyová, učiníš ma najšťastnejším mužom pod slnkom a staneš sa mojou ženou?“
„Si šašo,“ zasmiala sa bojujúc so slzami, s ktorými mala teraz viac práce než pred chvíľou. „Áno, Harry James Potter. Bude mi nesmiernou cťou stať sa tvojou ženou.“
„Výborne,“ šepol šťastne a pobozkal ju. „Nevadí, že nikto nebude vedieť, že si vlastne pani Potterová?“
„Na tom predsa nezáleží. Milujem ťa.“
——
„Zjavne si to ani jeden z vás nerozmyslel a chcete ísť do toho,“ zamračene skonštatoval Severus, keď sa na ďalší deň stretli v jeho byte nastávajúci manželia spolu s Hermionou.
„Zjavne,“ prikývol Harry. „Hermiona, môžem jednu otázku?“ spýtavo na ňu pozrel. „Ginny to nevedela úplne presne, ale sú pri tomto akte, potrební svedkovia? Alebo sa len strýko potreboval zúčastniť tohto zlomového okamihu v mojom živote a teba použil len ako ospravedlnenie?“
„Sú dôležití,“ k jeho smole vyriekla.
„Ha! Spokojný?“ zaškľabil sa naňho strýko.
„Nie nutne nevyhnutní, ale keď sú, je to istá výhoda.“
„Ha,“ vrátil mu to Harry.
„Počítalo sa s istými zmenami v zákone. Dosiaľ síce nenastali, ale v budúcnosti nastať môžu. A keby sa ti niečo stalo, my by sme mohli dosvedčiť, že sa Ginny skutočne stala tvojou manželkou a tým by mala isté výhody, ktoré z tohto zväzku vyplývajú.“
„Ale v súčasnosti nič také nie je, však?“
„Nie.“
„Ha,“ zopakoval ešte raz. Severus sa tváril, že ich vôbec nepočúva. „Myslím, že je to jasné. Idem sa vlastne oženiť a Severus pri tom nechce chýbať.“
„Nemyslíte, že sú to maličkosti?“ spýtala sa Ginny oboch.
„Nie, je to významné a pozoruhodné zistenie.“
„Ginevra, ste si istá, že to vážne chcete spraviť? A uviazať si na krk toto?“ ukázal na Harryho. „Ešte stále máte čas cúvnuť. Aj keď, je pravda, že teraz neostane na krku len mne.“
„Severus, zrejme by sme mali prejsť k veci,“ mierne ho upozornila Hermiona.
„Aj vám sa zdá, že to, čo spravia, je múdre?“
„V prvom rade je to ich vec,“ dovolila si oponovať svojmu bývalému profesorovi. „A my by sme tu možno ani nemuseli byť.“
„Čakal som racionálnejší postoj.“
„Takže čo mám spraviť?“ Harry si strýka nevšímal a obrátil sa k Hermione. „Úplne normálne požiadať o ruku a nasadiť prsteň?“
„Nie, ešte musíš zarecitovať stať z Merlinových spisov v latinčine.“
„Nič iné nie je potrebné,“ zasmiala sa Hermiona.
„Výborne,“ Harry sa obrátil k Ginny. „Poďme to rýchlo spraviť a potom poďme na svadobnú cestu.“
„Kam?“
„Hlavne čo najrýchlejšie odtiaľto.“
„No počkaj, keď si myslíte, že odídete z hradu, tak sa strašne mýlite,“ sykol Severus.
„Myslia Núdzovú miestnosť,“ ubezpečila ho Hermiona. Musela ho chytiť pod lakeť a odtiahnuť trocha bokom. Nech majú tí dvaja aspoň náznak súkromia.
„Ginny,“ oslovil Harry svoju nastávajúcu. Potom sa ale zarazil. „Mám si aj kľaknúť?“ otočil sa k Hermione.
„Merlin, prečo si pri prideľovaní rozumu na ňom tak šetril?“
„Nemusíš,“ Hermiona aj s Ginny sa rozchichotali.
„Fajn,“ prikývol nervózne. Ešte sa chcel otočiť a na niečo sa spýtať, ale rozmyslel si to. „Ginny, prijmi odo mňa tento prsteň na dôkaz mojej lásky, vernosti a oddanosti a staň sa mojou ženou.“ Ani netušil, odkiaľ sa v ňom tie slová vzali. Možno ich niekde počul. Možno vedel, čo má povedať. Ale za ním bolo ticho, tak to asi povedal uspokojivo. Ginny sa naňho dívala s jemným úsmevom. V jej očiach sa leskli slzy. Bola ešte nádhernejšia, než kedykoľvek predtým.
„Harry, prijímam ho a sľubujem, že ako tvoja manželka ti budem verná a oddaná, a že moja láska k tebe nikdy nevyhasne.“
Srdce mu prudko búchalo, keď jej nastokával prsteň svojej matky. Cítil, že horí a cítil, že sa s ním niečo deje. Niečo vnútri neho bolo presvedčené o tom, že žena stojaca pred ním je odteraz jeho manželka. Niečo silné ovládlo na moment jeho dušu a jeho srdce a bol to nádherný pocit. Nič podobné doteraz nezažil. Nevedel to identifikovať. Vedel len to, že prastará mágia si ho označila, že sa naňho uvalila kliatba, alebo zaklínadlo a bol presvedčený, že to isté cíti aj Ginny. A keď sa k nemu následne pritisla, jej pery chutnali inak.
„Dobre a máte to za sebou,“ prerušil ich Severusov hlas, ktorý sa na ich bozkávanie dokázal dívať len pár sekúnd. „Odteraz ste manželia. Našťastie to nikto nebude vedieť a vlastne je to momentálne neplatné. Ale ste manželia. Ste spokojní?“
„Severus,“ upozornila ho Hermiona. „Dajte im pár minút,“ usmievala sa na nich a po lícach jej tiekli slzy dojatia.
„Dal som im pár sekúnd, to musí stačiť.“
„Pár sekúnd od teba, to je dar,“ zaškľabil sa Harry.
„Pani Potterová,“ natiahol Severus. „Gratulujem, práve ste sa mi privydali do rodiny,“ zaškľabil sa.
„Čo však nebudete brať na vedomie, nemám pravdu?“ odvetila mu rovnako.
„Správne. Predpokladám, že tento váš krok budete chcieť udržať v čo najväčšej tajnosti. V preklade to znamená, že sa to dozvie Malfoy, Lupin, Tonksová, Longbottom, Lovegoodová a o malú chvíľu celý weasleyovský klan a vzápätí vlastne všetci. Poprosil by som o čo najväčšiu diskrétnosť. Stačí, že sa to bude proti mojej vôli krížiť medzi študentmi a profesormi. Keby sa ešte prevalil fakt, že ste vy dvaja manželia… Preto by som si dovolil začarovať vám ten prsteň, Ginevra. Aby bol vidieť len vtedy, kedy to sama budete chcieť. Rozumieme si?“
„Úplne. A ručím za našu diskrétnosť,“ Ginny fľochla po Hermione a aj po svojom manželovi. Prikývnutím súhlasili.
„Dobre.“ Severus skutočne začaroval prsteň tak, že nebol vidieť. Vyskúšali to. Harry mal výhodu, bol manželom a videl ho stále. Hermione aj Severusovi však zmizol z očí. Až keď si Ginny povedala, že chce, aby ho videli, tak ho aj uvideli.
„A teraz tá naša svadobná cesta. Tú pravú si necháme na pokojnejšie časy. Ale teraz by som chcel vziať svoju manželku na výnimočné miesto.“
„Je to tu, v hrade?“ Severus spozornel.
„Áno, pokoj. Len dúfam, že sa mi podarí.“
„Dobre, podrobnosti si nechaj pre seba.“
Harry vzal ten večer Ginny do Núdzovej miestnosti a k jeho potešeniu sa pred nimi skutočne zjavilo ich jazierko. Všetko bolo takmer identické a úplne dokonalé. A zvláštnym spôsobom nové, lepšie a unikátne.
——
Nasledujúce dni sa podobali ako vajce vajcu. Členovia Rádu vychádzali von, obchádzali známe čarodejnícke miesta a zamaskovaní dúfali, že zbadajú niekoho, kto by potreboval ich pomoc. Mali svojich ľudí v najväčších čarodejníckych obciach, ktorí im dávali typy, ale počas týchto dní nenatrafili na nikoho v núdzi. Akoby sa upokojilo rozbúrené more. Bolo ticho. Všetci ale vedeli, že je to ticho pred búrkou.
Na strážnych vežiach sa striedali prvé hliadky. Smrťožrútske útoky neprestávali. Objavovali sa vždy na inom mieste a obrancov tým udržiavali v strehu. Muklovia si vyskúšali sovy, ktoré si zvykali na svoje nové pôsobenie. Dvojčatá skúšali svoj monitorovací systém. Lee Jordan, na ktorom použili sledovacie kúzlo, sa pohyboval po hrade a na mape v bývalej Ronovej izbe sa všetko ukazovalo tak, ako malo. Fungovalo to.
Na celej Základni sa okrem klasického tréningu bojov cibrilo aj použitie trojuholníkového pohybu zápästím, ale zatiaľ bezvýsledne. Najohybnejšie zápästie preukázala Tonksová. Počas obedu zmrazila tretinu podlahy v kuchyni.
Blížil sa začiatok školského roka a Severus, aj keď už skutočne „nešmíroval“ celú Základňu, začínal mať práce vyše hlavy.
„Severus!“ do laboratória mu vbehla upachtená Hermiona. Spustila skôr, než mohol podať námietku voči jej vpádu. Pri pohľade na ňu sa mu pred očami automaticky objavil obraz pozráňaného synovca. „Nemohol by si ísť na Základňu? Fleur začala predčasne rodiť, Pomfreyová to nezvláda. Nastali komplikácie…“
„Aké?“
„To neviem, len povedala, nech za tebou hneď utekám. A počula som znútra,“ Hermiona sa zarazila, „že o život bojuje ako ona, tak aj dieťa.“