Miestnosťou zahalenou do nejasného svitu sviečok a chabého svetla vychádzajúceho z krbu sa ozýval sústredený škripot bŕk. Vlastne bol osvetlený len stôl, za ktorým pracovali dvaja muži. Inak bola miestnosť tmavá a studená. Obaja muži vedeli, že čím skôr si tieto povinnosti splnia, tým skôr sa budú môcť venovať niečomu užitočnejšiemu. Pokým starší muž bral túto úlohu veľmi zodpovedne, zo správania mladšieho muža bol cítiť protest.
„Severus, ja vážne nechápem, prečo to musím robiť práve tu, pri tebe. Uvítal by som súkromie,“ zabrblal Harry. Severus sa naňho uškrnul.
„Uvedomuješ si, že nezaujatému pozorovateľovi, ktorý by nepoznal obsah našej činnosti, by sa tvoje prehlásenie mohlo zdať viac ako úchylné?“
„Čo?“ Harry nechápavo stiahol obočie. „Ale prestaň s tými kecami!“ prskol podráždene. „Iste, chápem, že moju prítomnosť zámerne vyhľadávaš, pretože je pre teba nevyhnutná, ale toto som mohol robiť aj sám. Nie je to nič, pri čom by bol môj život ohrozený, takže vážne nechápem, prečo si nástojil na tom, aby som bol tu. Hermiona a Bill tu nemusia byť.“
„Iste, pretože im dvom dôverujem.“
„A mne snáď nie?“
„Nie, tebe nie.“
„A smiem byť taký smelý a spýtať sa, prečo práve mne nedôveruješ?“ spýtal sa ukrivdene.
„Pretože ťa poznám až príliš dobre,“ okomentoval s úsmevom. „Chceme to mať čo najrýchlejšie z krku a prepáč, ale teba by zaujímalo všetko možné aj nemožné okolo a tomuto by si sa nevenoval.“
„Ale venoval.“
„Možno chvíľu, potom by ťa to prestalo baviť. Takto si aspoň vyskúšaš a natrénuješ, aké to je tráviť hodiny nad pergamenmi, ktoré musíš nutne opraviť a oznámkovať. Vskutku zábavná činnosť pre takého dobrodruha, akým bezpochyby si. Keď ťa budem mať na očiach, nebudeš odbiehať pomimo, aby si sa aktívne zúčastňoval diania, ktoré je určite zaujímavejšie ako toto tu. Aj keby to bola taká hlúposť, ako vymeniť plienku svojmu výnimočnému krstnému synovi.“
Severus sa sklonil nad ďalší pergamen čím jasne naznačil, že túto tému uzavrel. Harry zamračene zovrel brko vo svojej ruke. Mal pravdu. Vedel si predstaviť oveľa zmysluplnejšie činnosti. Nadýchol sa na protest.
„Weasley je zodpovedný a Hermiona mimoriadne snaživá,“ Severus ho prerušil hneď v zárodku. „Ty si ten, ktorý potrebuje o niečo tvrdšie vedenie,“ milo sa pousmial. Harryho šlo roztrhnúť. „A nevrav, že to tak nie je, Harry,“ zdôraznil jeho meno. „Tak sa snaž o to, aby som nebol prinútený osloviť ťa tvojím priezviskom a pokračuj. Máš už len dva ročníky.“
„Áno, to ma vskutku upokojuje,“ zavŕkal. „A potom?“
„Potom nič,“ mykol plecami jeho strýko. „Výsledky piatakov a tie vaše dáme Bradleymu, aby ich opečiatkoval a začaroval a dal im akýsi oficiálny šat.“
Keď kedysi zachránili rodinu ministerského pracovníka Ernesta Bradleyho netušili, ako veľmi sa im bude hodiť. Vlastnil pečiatky a ovládal kúzla, ktorými z obyčajných kusov pergamenov dokázal spraviť oficiálne ministerské dokumenty a keďže ho nikdy nikto tejto zručnosti nezbavil, mohli fungovať akoby s ministerskou podporou. Preto dokázal pochovať Rona aj ostatných, preto mohol pokrstiť Sebastiana a oddať Billa s Fleur. A preto sa teraz stanú výsledky VČÚ a MLOKov úplne legálnymi a úradnými dokumentmi.
„Úžasné.“
„Áno, je to úžasné.“
„A potom?“
„Čo potom?“ už prestával Severusa baviť. „Potom nič. Dostaneš do paprče svoje výsledky a budeš sa môcť vytešovať. Staneš sa profesorom a porozmýšľame nad tým, ako si vytvoriť vlastný študijný program.“
„Ha, takže plánuješ do premýšľania zapojiť aj mňa?“
„Celkom očividne,“ vŕkol naňho. „A budem dúfať, že svoje rozhodnutie nebudem ľutovať.“
——
NOVÝ MINISTER
Po dvoch týždňoch od nájdenia mŕtveho ministra Scrimgeoura sa do ministerského kresla posadil jeho nástupca, Wizengamotom zvolený Stanley Cohen.
Minister Cohen doteraz pracoval ako vedúci oddelenia Medzinárodných čarodejníckych stykov a podľa členov Wizengamotu je spôsobilý a oprávnený viesť Ministerstvo v týchto ťažkých a zvláštnych časoch. Ešte nepoznáme oficiálne prehlásenie nového ministra, preto môžeme len predpokladať, či bude pokračovať v stopách svojho predchodcu alebo nastolí úplne nový smer, ktorým sa bude Ministerstvo a celá čarodejnícka verejnosť ubiehať.
„Poznáte ho?“ spýtal sa Harry pri obede všetkých prítomných. Sovy im prinášali troch Denných prorokov každý deň, aby ho nechali kolovať po Základni a hlavne aby vedeli, čo sa deje vonku. Aj keď to, čo sa deje vonku, museli brať so značnou rezervou. V novinách nebola prezentovaná pravda.
„Otec ho poznal, ale len z videnia,“ odvetil mu Bill. „Úplne obyčajný chlapík, ničím výnimočný. Možno dobrý diplomat, ale to je tak všetko. Avšak má vynikajúce zahraničné styky a možno preto sa ho smrťožrútom zachcelo dosadiť na miesto ministra. Wizengamot už robí to, čo chce Voldemort.“
„Celkom jednoznačne,“ prikývol aj Lupin. „Celé Ministerstvo je pod jeho kontrolou a nám neostáva nič iné len čakať, aké ďalšie kroky podniknú.“
„Čítaj ďalej,“ nabádali ho dvojčatá. „Hlavne strana tri a päť sú mimoriadne zaujímavé,“ zákerne sa zaškľabili. Harry obrátil na stranu tri.
SMRŤ RUFUSA SCRIMGEOURA
Po takmer troch týždňoch od záhadnej smrti ministra Scrimgeoura a jeho námestníka sme sa dozvedeli zaujímavú novinku. Narýchlo vytvorenému vyšetrovateľskému tímu sa podarilo nájsť jedného svedka, ktorý vypovedal, že v dobe vraždy videl na mieste činu bývalého ministerského pracovníka, Artura Weasleyho.
Vyšetrovatelia predpokladajú, že práve tento čarodejník pracujúci v minulosti na Oddelení pre odhaľovanie muklovských artefaktov, ktorý záhadne zmizol pred vyše mesiacom zo svojho pracovného miesta bez toho, aby podal výpoveď, bez vysvetlenia, stojí za smrťou týchto dvoch čarodejníkov.
Artur Weasley…
„Čože?“ vyprskol Harry. „Aký svedok?“
„Milé, však?“ zaškľabili sa dvojčatá. „Otec je z toho pekne v…“
„Je v byte, mama je s ním. Dosť ho to zasiahlo,“ dodala aj Ginny. Harry v jej hlase začul obavy o otca. Severus ho pekne štval. Každé ráno ho nútil nahádzať do seba raňajky a potom utekať za ním do žalárov len preto, aby opravil nejaké hlúpe písomné práce. Miesto toho, aby tu strávil viac času. Raňajky boli vlastne jediným časom, kedy sa stretali takmer všetci naraz. V priebehu dňa už na to nebol priestor.
„Takže vyšetrovateľský tím,“ prikývol Harry s nechuťou. Dokázal len chytiť Ginny za ruku. „Aurori tam nie sú. Viem si predstaviť, aký vyšetrovateľský tím to asi je. A zároveň aj to, aký prazvláštny svedok to je.“ Nechcelo sa mu pokračovať v čítaní. Artur Weasley bol oficiálne obvineným dvojnásobným vrahom.
„Časom sa to vysvetlí,“ povedal rozhodne Bill. „Otcove meno sa očistí.“
„Môžeme čakať špinavosti z ich strany. Spravia všetko preto, aby nám uškodili. Aby uškodili každému, kto je spojený s Fénixovým rádom a s tebou,“ Lupin sa uprene pozeral na Harryho.
„Prečítaj si aj stranu päť, aby si mal lepšiu predstavu,“ znova ho povzbudzovali dvojčatá. Harry ostražite pretočil stránku.
ROKFORTSKÁ STREDNÁ ŠKOLA ČARODEJNÍCKA V RUKÁCH REBELOV
Nejasnosti okolo Rokfortskej strednej školy čarodejníckej sa vysvetlili. Ako sa nám podarilo zistiť, za zvláštnych okolností prestala škola spadať pod Ministerstvo a Wizengamot. Podľa predbežných informácií vyšetrovateľov nad ňou prevzali kontrolu zástupcovia organizácie s názvom Fénixov rád, ktorú podľa istých špekulácií kedysi viedol Albus Dumbledore.
V súčasnosti však predpokladáme, že si táto organizácia násilím a klamom zabezpečila plnú kontrolu nad školou, aby tým získala mimoriadne bezpečné miesto na spriadanie plánov proti samotnému Ministerstvu a taktiež slobodnému čarodejníckemu svetu.
Ťažko predpokladať, že by rebeli podnikli takýto krok, ak by nemali v úmysle priamo napadnúť Ministerstvo a tým všetko, čo Ministerstvo mágie predstavuje. Prečo by inak podnikali niečo tajne za chrbtom samotného Wizengamotu?
Ani jeden zástupca Wizengamotu si nie je vedomý toho, že by s plným vedomím rozhodoval o prechode právomocí do rúk riaditeľa Rokfortu, ktorým sa stal Severus Snape. Bývalý trestanec stojaci pred súdnym tribunálom.
I zvláštne prehlásenia objavujúce sa v časopise Sršeň, ktorý mimochodom vychádza oveľa častejšie, než kedysi, o smrti riaditeľky McGonagallovej a ďalších členoch profesorského zboru naznačujú, že si rebeli svoje miesto v Rokforte zabezpečujú násilím. Neexistuje žiadna zmienka o tom, že by sa územie väzenia stalo pred troma týždňami miestom boja.
Z týchto indícií nám vychádza jediné. Rokfort už nie je bezpečný. Je pod kontrolou rebelantskej a protiprávnej skupiny, ktorá verejne zbrojí proti Ministerstvu mágie. A nemožno nepredpokladať, že by nezaútočilo…
„Veľmi pôsobivé,“ zamrmlal Harry. Nechcelo sa mu pokračovať v čítaní.
„Iste, sme rebeli a v rebélii aj pokračovať budeme,“ vypustil Fred.
„Rebélia je vlastne naše druhé meno, ako je všeobecne známe,“ doložil jeho brat.
„V Sršni sa už pripravuje odveta,“ mierne sa pousmial Bill.
„Nechápem, ako sa im darí zakrývať stopy,“ vyprskol Harry. „Dobre, je mi jasné, ako sa to môže diať, ale až v takom veľkom rozsahu? Aby sa im podarilo utajiť niečo také obrovské, akou bola bitka pri väzení? Čo všetci tí mŕtvi?“
„Ťažko povedať,“ mykol plecami najstarší z weasleyovských potomkov. „Ale je jasné, že smrťožrúti kontrolujú už všetko. Vrátane novín. Preto musíme hlásať pravdu tým, ktorí o ňu ešte stále stoja.“
„Podľa tých článkov,“ Lupin ďobol do novín, „ale nie je jasné, či sa im podarilo presvedčiť aj Ritu Skeeterovú.“
„Nepísala ich ona?“ Harry až teraz pozrel na mená pod inkriminovanými článkami. Ani pod jedným z nich nefigurovalo jej meno.
„Nenapísala žiaden článok už vyše týždňa,“ prezradil Bill. „Schválne som prezrel výtlačky Denných aj Večerných Prorokov a nič.“
„Je to zvláštne,“ prikývol Lupin. „Akoby aj ju odstránili.“
„Na to by sa oplatilo pozrieť bližšie. Viete si predstaviť, že by do Sršňa nastúpila nová redaktorka s takým vychýreným menom?“ zaškľabili sa dvojčatá.
„Ak je živá.“
„Ja si neviem predstaviť ani to, že by sa mala pohybovať tu,“ zamračil sa Harry.
„Každopádne sa musíme postarať o to, aby bola naša pravda prezentovaná oveľa dôslednejšie a najmä častejšie. Aby sme dokázali ľuďom, že sa na Rokforte nehromadia sily zbrojace proti Ministerstvu ako inštitúcii, ale proti tým, ktorí začínajú ovládať svet, Ministerstvom počínajúc. Aby stále verili, že Rokfort je bezpečným miestom,“ prehlásil Bill.
„Myslím, že väčšina ľudí to vie,“ Lupin pokyvkal hlavou. „Vedia to, ale nebudú to vyhlasovať do sveta. A ak to niekto vyhlási do sveta, bude ho potrebné zachrániť, inak bude odstránený.“
„Ale čo študenti, deti? Vráti sa niekto na Rokfort?“ Harry stiahol obočie.
„Bojíš sa, že nebudeš mať prácu?“ zacerili sa dvojčatá.
„Bojím sa toho, aby neboli rodiny detí, ktoré sem rodičia pošlú, vyvraždené, keď tým prezentujú svoj názor.“
„Myslím, že nie,“ nesúhlasil Lupin. „Až takým okatým spôsobom sa k tomu smrťožrúti nebudú stavať. Varujú, ale zatiaľ neprišlo k oficiálnej výzve. Skôr si myslím, že príde niečo zvláštnejšie.“
„Čo?“
„Neviem,“ pousmial sa. „Ale rátajme so všetkými možnosťami.“
„Pozajtra bude porada Rádu, na ktorej sa rozdelia úlohy,“ poznamenal Bill. „Dovtedy sa hádam odpútame od povinnosti opravovať stohy písomných prác,“ zazubil sa.
——
Artur sa celkom rýchlo spamätal a zmieril s nálepkou dvojnásobného vraha a hľadaného zločinca. Ťažko mohli predpokladať, že by sa situácia vyvíjala iným, než takýmto, či podobným spôsobom. Skôr sa dalo očakávať čoraz viac útokov na ich osoby, na špinenie ich mien.
Sovy ešte v ten večer leteli s výtlačkami, v ktorých bola znova dopodrobna opísaná bitka, pri ktorej zahynuli desiatky čarodejníkov. Objavila sa v nej aj výzva novému ministrovi, skôr akási provokácia, pretože nikto nemohol predpokladať, že by na ňu pristúpil. Vyzvali ho, aby prišiel sám, alebo aby poslal svojho zástupcu do Rokfortu a mal možnosť vypočuť samotného profesora Dumbledora.
Stačilo im len toto. Minister nemusel chodiť, smrťožrúti mohli ďalej hlásať svoju pokrivenú pravdu. Fénixy vedeli, že im stále dosť ľudí verí. Už len to, že odoberali Sršňa im naznačovalo, že čarodejníci chcú byť informovaní o ich pravde. Tej skutočnej. Čo už ďalej robili so Sršňom, nebolo podstatné. Zrejme ho hneď po prečítaní pálili, aby odstránili stopy, ale odoberali ho. Neodmietali ho. A to im dávalo nádej, že tam vonku im ľudia stále veria.
„Koniec, hotovo!“ zahlásil Harry a odstrčil od seba posledný opravený pergamen. Unavene sa povystieral. „Upokojuje ma len jediné, že to nebudem musieť robiť v takom rozsahu počas celého školského roka.“
„Ako málo stačí k detskej radosti, však?“ natiahol Severus. „A ja tiež musím zahlásiť: Konečne! Čakalo sa už len na teba. Všetci profesori svoje výsledky už odovzdali, vrátane profesorky Transfigurácie a profesora Čarovania,“ zaškľabil sa.
„Ich neodpútavala od povinností taká milá spoločnosť,“ zaksichtil sa mu naspäť. „Ako sa to robilo predtým? Výsledky nechodili tak skoro.“
„VČÚ a MLOKy kontrolovali skúšajúci, ktorých poslalo Ministerstvo. S tými sme sa ale akosi spojiť nie že nedokázali, ale nechceli, nemám pravdu? No a ostatné ročníky sme si kontrolovali my. Mali sme na to celý mesiac, výsledky chodili začiatkom augusta najmä kvôli tým dôležitejším skúškam. Teraz sme ale trocha pohli kostrou, aby sme to mali za sebou čo najskôr. Výsledky piatakov a siedmakov odovzdáme Bradleymu, tie ostatné, ako si už stihol postrehnúť, stačí už len podpísať. Poprosím Hermionu, aby zosumarizovala jednotlivých študentov a Bradley nech spraví to isté.“
„Zaujímavé,“ zahmkal Harry zamyslene. Potom sa zaškľabil. „Ginny som dal vynikajúcu,“ veselo oznámil. „Rovnako ako Malfoyovi a Lune, Hermione a Nevillovi.“
„Ešteže som ti zakázal opravovať si vlastnú prácu,“ strýko sa mierne zamračil. „Ale vynikajúcu si k môjmu neskutočnému prekvapeniu dostal nielen z OPČM, ale aj z Elixírov.“
„Som proste šikovný.“
„Ehm, no áno,“ zo Severusa sa vydral veľmi nepresvedčivý zvuk. „Zajtra dostaneš svoje MLOKy a potom by sme sa mali zamerať na nový študijný plán.“
„To bude rozhodne zábavnejšie, než toto tu,“ strčil brko do kalamára.
„Ak by som ťa poprosil o jednu maličkosť, vyhovel by si mi, Harry?“ Severus sa pousmial. A Harry bol razom ostražitý. To oslovenie menom sa mu nepozdávalo.
„Záleží od toho, o akú maličkosť sa jedná, Severus,“ nadhodil podozrievavo.
„No, bolo by potrebné pripraviť pergameny, ktoré sa rozpošlú deťom začiatkom augusta, s výsledkami a zoznamami učebníc,“ vypustil len tak mimochodom.
„Och, Merlin, len to nie, žiadne ďalšie pergameny a zoznamy a podobné šialenosti.“
„Predpokladal som, že odmietneš,“ vyšlo z neho takmer ukrivdene a kútikom oka pozeral na Harryho.
„Nepozeraj tak. Nie,“ rázne zavrtel hlavou. „Povedz Sproutovej, Hermione, Vectorovej alebo ktorejkoľvek inej. Ony to určite rady spravia za teba.“
„To bol plán B.“
„Pri tvojej genialite sa čudujem, že si sa vôbec obťažoval plánom A.“
——
Už znova stál na Astronomickej veži. Začal sem chodievať čoraz častejšie. Zdanlivá samota, ktorá mu dovoľovala premýšľať nad všetkým a hlavne nad jediným. V diaľke videl drobné biele škvrny. Náhrobky. Sľúbili si, že o nich nebudú rozprávať, ale myšlienky mu nikto vziať nemohol.
Sirius.
Bolo to bolestivé. Zmieril sa s tým, to určite. Ale chýbal mu a chýbať bude vždy. Ani po troch týždňoch nebola jeho bolesť menšia. Možno si na ňu zvykol, ale bolelo to stále rovnako. A nič nenaznačovalo, že by tá bolesť mala byť niekedy miernejšia, alebo že by úplne zmizla. Nikdy.
Tak sa cíti človek, ktorý príde o niekoho blízkeho. Niekoho, koho nadovšetko miloval, kto zohrával v jeho živote významnú úlohu. Za koho by sa obetoval, spravil preňho to posledné. A to sa mu nepodarilo. Zlyhal a jeho zlyhanie nesie katastrofálne následky. A možno zlyhá ešte veľakrát. Musí byť pripravený na to, že sa v jeho živote stanú aj ďalšie tragédie. Vylúčiť to nemohol. Musel s tým rátať, je vo vojne, otvorenej vojne. Všetci v nej sú a vojna prináša obete.
Musí však spraviť všetko preto, aby tých obetí bolo čo najmenej a najmä, aby ho už žiadna nezasiahla tak, ako práve tá posledná. Odvrátil sa od bielych bodiek na horizonte. Nesmie sa k tomu až tak pútať. Nemôže dovoliť, aby ho spomienka a bolesť brzdili. Musí sa sústrediť na ďalší boj.
„Tak tu ťa mám.“
Harry odvrátil pohľad od Zakázaného lesa, aby sa s úsmevom otočil k Ginny. V rukách zvierala záškodnícku mapu a pozorne si prezerala jeho tvár.
„Myslím, že keby si nechcel, aby ťa niekto našiel, nenechával by si tú mapu na svojej posteli len tak.“
„Myslíš správne,“ prikývol. „Ale vzhľadom na to, že som chcel, aby si ma našla ty, preto som ju nechal na svojej posteli a nie niekde inde,“ uškrnul sa. Nepresvedčil ju však.
„Chcel si, aby som ťa našla len ja,“ prikývla. „Nie som si istá, ako to mám chápať. Akože tak, že nikto iný nechodí do tvojej izby, k tvojej posteli?“ natiahla provokačne.
„A kto by mal ešte chodiť k mojej posteli, okrem teba?“ pýtal sa rovnakým tónom.
„Tiež by som sa tomu odvážlivcovi čudovala,“ uškrnula sa. Potom ale zvážnela. „Prečo sem chodíš?“ strelila pohľadom po horizonte. „Pre to?“ oči jej ostali visieť na náhrobkoch v diaľke.
„Áno,“ odvetil bez lži. „Pre nič iné,“ dodal potichu. „Ginn, nechal som tú mapu na posteli, pretože pred tebou nechcem mať tajomstvá, ani ohľadne svojich pocitov. Stále to bolí a bolieť neprestane a ty to vieš,“ natiahol k nej ruku, ktorú opatrne zovrela. „Ale vďaka tebe je to znesiteľné,“ pritiahol si ju do náručia. „Si dar, ktorý zrejme nikdy dostatočne nedocením.“
„Harry…“ šepla pohnuto.
„Je to pravda, Ginny,“ ubezpečil ju a pobozkal do vlasov. „Som o tom presvedčený a viem, že raz bude všetko úplne v poriadku.“
„Bude,“ hlesla. Cítil v jej hlase pochybnosti a rád by povedal niečo, čo by ju o tom presvedčilo, ale nedokázal to. Nevedel nájsť tie správne slová, ktorými by ju uistil vo svojej viere v to, že raz budú skutočnou rodinou.
„Spravím pre to čokoľvek,“ zašepkal presvedčivo. Aj keď vôbec netušil, čo by mohol pre to spraviť. Boli to len prázdne slová, to vedeli obaja, ale vedeli aj to, že im neostáva nič iné, len sa upierať na nádej. Bolo také jednoduché a krásne žiť v sladkej lži a predstave o rodine.
„Ja viem,“ mierne prikývla. „Ak tu nechceš ešte ostať, asi by sme sa mali vrátiť,“ opatrne navrhla.
„Vrátime sa,“ zadíval sa opäť na Zakázaný les. „So Severusom zrejme nie,“ významne sa zaškľabil, „ale s Malfoyom sa asi budem musieť porozprávať.“
„O čom?“ sledovala jeho pohľad a stiahla obočie.
„Potrebujem si niečo overiť, než to navrhnem,“ zachmúril sa. „Poďme,“ chytil ju za ruku.
„Iste, pán profesor,“ zazubila sa a nasledovala ho.
„Ešte nie som profesorom.“
„Je to len formalita. Vraj máš vynikajúcu z Obrany a Elixírov a ako mi prezradili Bill s Hermionou, tak aj z Čarovania a Transfigurácie.“
„Nezabúdaj, že som ešte mohol pokaziť Herbológiu.“
„Ale figu. Kto by mohol pokaziť Herbológiu?“
„Neviem. Ja?“
„Možno pred dvoma rokmi.“
„Ale tak dobre, presvedčila si ma,“ napokon benevolentne prikývol.
„Isteže som ťa presvedčila. Na to ja mám talent,“ zasmiala sa.
——
Takmer celé prvé poschodie Základne bolo zhromaždené v jedálni, aby si po spoločnej večere pripili na počesť čerstvých, už oficiálnych absolventov Rokfortu, ktorým boli doručené samotným riaditeľom výsledky MLOKov priamo do rúk. Inak to zrejme ani nešlo.
Pokým Hermiona dostala zo všetkých siedmych predmetov V, o čom nikto okrem nej samotnej nepochyboval, Harry napokon k štyrom V pridal jedno P z Herbológie. Nedalo by sa povedať, že by mu to vadilo, len si trocha skrúšene pripomenul, že za normálnych okolností by mu práve v tejto chvíli nič nebránilo v tom, aby sa prihlásil na Aurorskú školu. Neville napokon k V z Herbológie, Obrany a Elixírov pridal dve P z Transfigurácie a Čarovania. Aj on by mohol pokojne študovať na liečiteľskej škole.
Avšak plány do budúcnosti sa museli odsunúť do vzdialenej a nejasnej budúcnosti. Hermiona s Harrym mali zabezpečených niekoľko mesiacov, možno rokov, kedy budú pracovať ako profesori, ale Neville netušil, čo s ním bude. Odísť nemohol. Patril do užšieho zoznamu čarodejníkov, na ktorých si Voldemort brúsil zuby a nastúpiť na liečiteľskej škole sa rovnalo samovražde. Ale nechcel ani ostať sedieť so založenými rukami. Malú nádej mu vkladala myšlienka, že sa teraz Fénixov rád nebude zdržovať skúškami. Bude sa brať každý schopný čarodejník a aj keď si o sebe nemyslel, že je schopný, tajne dúfal, že by ho niekto, Lupin, Bill, možno Harry, vzali pod akési ochranné krídla a brali by ho na akcie, ktoré sa predpokladali. Niečo, čokoľvek, sa proste bude musieť nájsť aj preňho. Aj keby len pomáhal Pomfreyovej alebo Sproutovej.
„Malfoy, chcel by som si niečo overiť,“ spustil Harry. Podarilo sa im vymaniť zo zovretí a gratulácií a odkradli sa ku vzdialenejšiemu stolu, aby si v pokoji vypili svoje pivá. Neville zaregistroval, že ho s Lunou neposielajú preč a tak nastražil uši. Oni dvaja už vedeli o všetkom, alebo aspoň verili, že im povedali o všetkom, ale stále akosi podvedome a reflexívne čakal, že si budú žiadať súkromie.
„Nie, ešte si mi nedal žiaden školský trest, takže nie, ešte som ho nezačal vypracovávať,“ zaceril sa naňho provokačne oslovený. „Ale v momente, ako mi ho dáš, tak na ňom začnem usilovne pracovať,“ natiahol. Neville sa musel zachechtať.
„Som nesmierne potešený tvojím ubezpečením,“ Harry mu vrátil úškľabok. „Aspoň viem, že k mojim trestom, ktorých bude v tvojom prípade určite veľa, budeš pristupovať nadmieru zodpovedne. Ale to teraz nechcem riešiť.“
„Nie? A čo potom?“ vrátil sa k vážnejšiemu tónu.
„Ako je to so Zakázaným lesom? Teda, viem, ako to s ním je. Len sa chcem spýtať, či je viac miest, ktorými sa dá prekĺznuť, alebo či je len jedno,“ stiahol obočie. Hermiona obozretne strelila po svojom priateľovi a Ginny sa zamračila. Luna len pokyvkávala hlavou.
„Aha, jasne,“ prikývol Draco. „Keď som mal vtedy zmiznúť, dostal som presné inštrukcie kam ísť. Ale viem, že Parkinsonová so Zabinim ušli a aj sa vrátili cez iné miesto.“
„Je ich viac?“ vydesilo Hermionu. Začínalo byť jasné, o čo v tom rozhovore ide. Zakázaný les je ideálnym miestom, ktorým sa dá narušiť ich ochrana. Celkom jednoducho.
„Áno, to je,“ potvrdil Draco. „Možno by ti Snape vedel povedať viac.“
„Áno, iste. Ale ja som sa chcel spýtať najprv teba.“
„To mi nesmierne lichotí,“ nevedel sa premôcť, aby nezavŕtal. „Pokiaľ viem, kentaurovia niektoré miesta chránia. Nedovolia napríklad vlkolakom, aby sa cez ne dostali. Ale niektoré miesta sú takmer bez ochrany. Iste, môžeš a určite stretneš temné stvorenia, ale pokiaľ máš temnú myseľ, neublížia ti.“
„Ochrana Rokfortu by sa mala vzťahovať na celé územie, vrátane Zakázaného lesa,“ ozval sa Neville.
„Dumbledore by vedel povedať viac.“
„To iste a určite za ním aj pôjdeme, len som chcel mať predstavu, ako to je s tými miestami na útek.“
„Neviem,“ mykol plecami Malfoy.
„Zrejme sa bude musieť posilniť ochrana na tom mieste,“ nadhodila Hermiona.
„A ja si myslím, že sa bude musieť spraviť oveľa viac,“ poznamenal Harry.
„Myslíš…“ zamračil sa Draco.
„Áno, presne to.“
„O čom to vy dvaja hovoríte?“ vyzvedal Neville.
„Zrejme bude potrebné vyčistiť Zakázaný les, aby ochrana plne fungovala,“ usmiala sa Luna. Harry aj s Dracom po nej strelili pohľadom, ale nevyvracali jej to.
„Aha, a vy dvaja sa hneď prihlásite ako dobrovoľníci,“ s predstieraným pochopením prikývla Ginny. „Obaja ste šialenci.“
„Súhlasím,“ pridala sa aj Hermiona. „Aj keď ma nesmierne potešilo vaše akési súznenie.“
„Áno, to šokovalo aj nás.“
„Treba to nadhodiť na porade a nechať starších a skúsenejších, aby sa o to postarali,“ Hermiona sa ich snažila usmerniť.
„Obávam sa, Hermiona, že už tu veľa starších a skúsenejších neostalo,“ povedal Harry takmer šepky.
——
Voldemort sedel zamračene vo svojom kresle a premýšľal. Pokúšal sa prísť na čokoľvek, čo by mu pomohlo. Už dávno sa vzdal myšlienky na náramok a moc s ňou spojenú. Ten bol v nenávratne. Neobmedzená moc sa dá získať aj iným spôsobom. Avšak bola tu prekážka. Alebo skôr dve prekážky. Chrabromilovi potomkovia. Potter a Snape. A najprv sa bude musieť odstrániť Snape, aby sa mohlo dostať k Potterovi. Podľa Slizolinovho odkazu, z ktorého čerpal múdrosti, sa zabitím posledného Chrabromilovho potomka stane moc Slizolina neobmedzená a nezvratná. Ale musí to byť práve Slizolin, kto ho zabije.
Obaja však boli zavretí v Rokforte. A on teraz premýšľal, ako sa k nim dostať. Spravili to celkom múdro, keď si zabezpečili nezávislosť. Nemusia dnu vpustiť nikoho a Lord Voldemort bude určite tým posledným, ktorého by kedy pozvali. Takže to bude musieť spraviť inak.
Práve teraz sú najzraniteľnejší. Pri väzení ich pobili takmer všetkých. Je ich málo, veľmi málo a bude trvať dlho, kým nazbierajú potrebné sily, aby sa mohli brániť. Sú v úzkych, v koncoch, zahnaní do rohu. Do Rokfortu. Možno sú výnimočne chránení, ale nemajú možnosti na to, aby sa pozviechali zo strát, ktoré utŕžili.
Možno spravili ďalší múdry krok, keď sa postarali o to, aby sa peniaze z banky dostali k nim. Stihli to. Banka je už teraz pod jeho kontrolou, ale prišiel neskoro. Predbehli ho. Ako sa zdalo, neboli to až takí hlupáci, ako predpokladal. Ale naňho i tak proste nemajú, nebudú naňho stačiť. Naplánuje si to. Dopodrobna. Do najmenších detailov. A zasadí im ďalšie a ďalšie údery. Dostane sa k nim a potom ho už nič nezastaví.
——
„Čítaj,“ zaškľabili sa dvojčatá na Harryho a strčili mu do rúk jeden z výtlačkov Sršňa, s ktorými už začali vylietať sovy. Harry podozrievavo otvoril časopis. Nikdy ho príliš nečítal, vlastne sa mu zdarne vyhýbal. Stačilo, keď mu to najzákladnejšie zreferovali dievčatá. Vážne netúžil vidieť Lovegoodove prídavky o krčorohých chrapogotoch a podobných somarinách.
ROKFORT – POSLEDNÁ SLOBODNÁ ČARODEJNÍCKA BAŠTA
Dá sa povedať, že svitlo na lepšie časy. Rokfortská stredná škola čarodejnícka získala samostatnosť a určite to bol ten najlepší spôsob, ako zaistiť bezpečie a slobodu pre deti, ktoré do nej nastúpia v nasledujúcom školskom roku.
Odtrhla sa od Ministerstva, ktoré je stále viac presiaknuté Voldemortovou mocou a jeho prívržencami. V opačnom prípade by bol Rokfort zraniteľný a Voldemortovi by nič nebránilo v tom, aby svoje chápadlá nastrčil aj do školy.
Je dôležité vysvetliť, ako k tomuto kroku prišlo. Je všeobecne známe, že profesor Dumbledore, hoci je mŕtvy, má svoj portrét medzi ostatnými portrétmi v riaditeľni školy. Nikoho neprekvapí skutočnosť, že aj po svojej smrti je stále mimoriadnym a najmä veľmi aktívnym čarodejníkom, stále má bystrú myseľ a vycibrený úsudok a neváha tieto svoje danosti aj využiť. Ešte za života ministra Scrimgeura sa dohodol o prevode právomocí nad školou do rúk úradujúceho riaditeľa. Aj keď nepoznáme mená členov Wizengamotu, ktorí sa o realizáciu tohto, istým spôsobom úskoku, postarali, pretože ich obaja držali v tajnosti a Dumbledore mlčí aj naďalej, pravdou je, že všetko prebehlo možno tajne, ale stále v medziach zákona.
V rokfortskej riaditeľni sa nachádzajú dokumenty, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú. To je zrejme dostatočným dôkazom, aby sa vyvrátili prehlásenia o akomsi rebelantskom spolku, ktorý ovládol Rokfort…
ARTUR WEASLEY – VRAH? TO ŤAŽKO
Hoci sa časopis Sršeň nenachádza na horných priečkach Top periodík čarodejníckeho sveta, nám stačí len vedomie, že sa dostáva do rodín, ktoré stále veria v spravodlivosť, slobodu a mier. Preto sa z mesačníka stal takmer denník, preto je bezplatný, pretože chceme, aby bol svet informovaný o pravde. Stačí nám len vedomie, že stále čítate a je nám jasné, že nám veríte, hoci to verejne povedať nemôžete.
Pravdu o smrti Rufusa Scrimgeoura nepoznáme. Nevieme, kto presne ho zabil, ale nie je zložité prísť na to, na čí príkaz bol zavraždený. Voldemort a jeho psi sa potrebovali zbaviť ministra, aby si mohli nastrčiť svoju figúrku, ktorá bude plniť ich príkazy. S najväčšou pravdepodobnosťou dobrovoľne.
Tvrdenie, že ministra a jeho pobočníka zavraždil Artur Weasley je rovnako smiešne ako tvrdenie, že z Harryho Pottera a Lorda Voldemorta sa stali najlepší priatelia a spoločne plánujú podmanenie si sveta, dokonca možno i vesmíru.
Artur Weasley bojoval už v prvej vojne na strane Fénixov, celá jeho rodina sa aktívne podieľa aj v súčasnosti na záchrane prenasledovaných a utláčaných. Skutočne by sa len ťažko hľadal dôvod, pre ktorý by zavraždil spojenca Fénixov, Rufusa Scrimgeura.
Ale prečo nevysvetliť vraždu ministra nastrčením jeho údajného vraha? Prečo si nezohnať svedka, ktorý je ochotný svedčiť za čokoľvek, keď jeho rodinu ohrozujú? Prečo do sveta nevypustiť dezinformáciu?
Je to také jednoduché. Stačí si privlastniť najvýznamnejší čarodejnícky denník, ktorý sa dostane do každej domácnosti a potom sa môžu do ľudí pchať rozlične pokrútené „pravdy“…
ROKFORTSKÝ PROFESORSKÝ ZBOR OMLADENÝ
Smrťožrútske rady sa rozrástli po tom, čo si oslobodili svojich kumpánov z nového väzenia, ktorého existencia netrvala príliš dlho. V „novom“ svete, o ktorého vznik sa starajú smrťožrúti, sú samotné väzenia zbytočné, pretože oni svoje obete z radov bežných čarodejníkov rovno zabíjajú, s väzením sa nepotrebujú zaťažovať.
Už v minulých vydaniach sme spomínali počty mŕtvych aurorov a Fénixov. Kompletný menný zoznam prinesieme v niektorom z ďalších výtlačkov.
Dnes môžeme spomenúť aspoň mená profesorov, ktorí boli pred pár týždňami zabití. O svoj život prišla riaditeľka Rokfortu, Minerva McGonagalová, profesor Obrany proti čiernej mágii, Sirius Black, profesor Čarovania, Filius Flitwick a aj profesorka záujmového krúžku Oklumencie Susan Blacková. To sú len štyri mená z dlhého zoznamu obetí, ktoré už padli v boji proti Voldemortovi.
Ako je zrejmé, profesorský zbor Rokfortu bol tvrdo zasiahnutý a prišiel naraz o niekoľkých učiteľov. Denný prorok už informoval, že miesto riaditeľa Rokfortu prevzal Severus Snape, profesor Elixírov. Aby sme vyvrátili ďalšie hlúposti, ktoré renomovaný denník vypúšťa do sveta poznamenáme, že Severus Snape prijal miesto nielen na odporúčanie Albusa Dumbledora, ale doslova na jeho prehováranie.
Filiusa Flitwicka nahradí William Weasley, jeden z najlepších odklínačov a zaklínačov dnešných čias, ktorého výborná povesť je známa nielen v Európe, ale aj mimo nej.
Minerva McGonagallová sa bude len ťažko nahrádzať. Bola to mimoriadna žena, ako všetci veľmi dobre vieme. Na jej miesto nastúpi Hermiona Grangerová, ktorá sa podľa tvrdení niekoľkých profesorov radí medzi najlepších študentov, ktorí navštevovali Rokfort počas uplynulých niekoľkých desiatok rokov.
Zrejme najjednoduchším rozhodnutím Severusa Snapa bolo ponúknutie miesta profesora Obrany proti čiernej mágii. Nikoho neprekvapí, že sa ním stane Harry Potter, ktorému sa podarilo už niekoľkokrát postaviť proti čiernej mágii reprezentovanej tým najčernejším, čo si dejiny pamätajú, Lordom Voldemortom.
Zdá sa, že sa Rokfort obliekol do úplne nového šatu. Nielen svojou suverenitou, ale aj mladými a perspektívnymi profesormi, ktorí sa určite postarajú o to, aby študenti, ktorí na Rokfort nastúpia, dostali tie najlepšie a v dnešnej dobe najužitočnejšie vedomosti. Uznajte, kto by nechcel, aby ho učil samotný Harry Potter?
„Toto je už prehnané,“ zamračil sa Harry na dvojčatá, ktoré sa pochechtávali.
„Ale nie je.“
„Nemyslíme si, že by bolo.“
„Dobre, uznávame, že sme možno nepoužili ten najlepší štýl.“
„Ale je to pravda. Ľudia sa upierajú na nádej a nádej si pre nich ty.“
„A keď budú vedieť, že si tu a že budeš učiť.“
„Pošlú sem deti bez najmenšieho váhania.“
„Tie články vyzerajú ako recenzie na kabaretné predstavenia,“ neprestával sa mračiť.
„Možno. My sme vsadili na nadnesenosť, možno trocha vtipu.“
„Ľudia sa potrebujú smiať. Musia vedieť, že nie je všetko stratené.“
„A že my v to veríme. Keď budeme my.“
„Budú aj oni.“
„Možno na tom niečo bude,“ napokon mierne prikývol. O články sa starali hlavne dvojčatá. V minulosti ich bolo viac vážnych, ale na to zjavne začali kašľať. Čítali ich takmer všetci, možno im presne toľkí aj verili. „Dobre, fajn, ale nepreháňajte to nabudúce, prosím.“
„A čo? Spravili sme ti výbornú reklamu.“
——
„Skutočne je to tak,“ vypustil Severus na ďalší deň do veľmi skromne obsadenej miestnosti slúžiacej na porady Fénixovho rádu. „Prekonzultovali sme túto myšlienku s Albusom a dospeli sme k istým záverom. Aby to bolo jasné všetkým. Ochranná magická bariéra, ktorou začaroval pozemky bývalý riaditeľ Dipet a ktorú Albus pred istým časom ešte znásobil, zabraňuje temným silám, aby prenikli dnu a ťahá sa nielen zemou, ale aj ovzduším. Je to oveľa silnejšia ochrana, ako napríklad Fideliovo zaklínadlo, pretože pokrýva oveľa väčšiu plochu. Avšak a teraz by nám snáď mohol k tomu povedať niečo pán Weasley. Zrejme naše domnienky potvrdí, ale keďže je podľa istých prehlásení majstrom vo svojom obore, tak má slovo.“
„V prvom rade treba dodať, že ide vlastne o súbor ochranných zaklínadiel, ktoré sa na seba navzájom viažu a tým vzniká silná magická bariéra,“ vysvetľoval najstarší weasleyovský potomok. „Ak by to tak nebolo, ťažko by celý pozemok ochránilo aj to najsilnejšie zaklínadlo. Je to vlastne…“ chcel sa pustiť do nadšeného rečnenia, ale keď zaregistroval netrpezlivé pohľady, ktoré sa naňho upierali zo všetkých strán, tak sa odmlčal. „Ale to nie je predmetom riešenia, však?“
„Mňa by to celkom zaujímalo,“ ozvala sa Hermiona s úsmevom.
„Iste, o tom nepochybuje nikto z prítomných,“ zarazil oboch Severus podráždene. „Ak chcete, môžete o tom diskutovať vo svojom voľnom čase. Momentálne sú dôležitejšie celkom zjavné diery v tejto ochrane.“
„Bill, prosím, pokračuj,“ vyzval svojho syna Artur.
„V poriadku,“ Bill však mrkol na Hermionu, čím jej naznačil, že sa k tomu neskôr určite vrátia. „Magické ochranné zaklínadlá patria k vyšším kúzlam takzvanej bielej mágii. O čom je biela mágia, to teraz nemusím zdĺhavo rozoberať. Ide o to, že temné sily, ktoré sa podriaďujú takzvanej čiernej mágii, môžu pri sústavnom tlaku narúšať akokoľvek silnú ochrannú hranicu. Jednoducho povedané, v Zakázanom lese sa nachádza také veľké množstvo príslušníkov temných síl, alebo len ich zástancov, že sa magická ochranná hranica narúša a oni môžu preniknúť. Vlkolakom zatiaľ nešlo o to, aby sa dostali mimo les, ale smrťožrúti by túto, pre nich výhodu, mohli využiť a cez diery sa sem dostať.“
„Presne takým istým spôsobom, ako sa Malfoy a Slizolinčania dostali von,“ prikývol Harry.
„Áno, ťažko predpokladať, že by nevyužili možnosť preniknúť k nám,“ dodal Lupin zachmúrene.
„Merlin,“ vydýchla Molly, ktorá si už v duchu začala predstavovať hrôzostrašné scenáre.
„Je to vlastne otázkou času, nie?“ vložil sa Draco. „Kedy im napadne využiť túto našu slabinu.“
„Vlastne sa čudujem, prečo to Temnému pánovi ešte nenapadlo,“ zamračil sa Severus.
„Možno si lieči svoje ego,“ zaškľabil sa Harry. Zachechtali sa len dvojčatá, ostatní sa na jeho poznámke nezdalo nič smiešne.
„Možno sa rozhoduje, ktorú zbraň použije ako prvú,“ Severus sa na svojho synovca pozrel obzvlášť škaredo.
„Má ich viac?“ vydesila sa Molly.
„Ktovie…“
„Môžeme len čakať, ako už bolo povedané niekoľkokrát,“ povedal Lupin. „A pripravovať sa, aj keď netušíme, na čo.“
„Takže, keď tomu dobre rozumiem,“ Tonksová prerušila debatu, ktorá sa vzápätí chystala spustiť. „Prítomnosť vlkolakov a ostatných temných síl, ktoré ani nevieme, že sa v Zakázanom lese nachádzajú, narúšajú ochrannú bariéru a narúša sa jej celistvosť?“
„Presne tak,“ pritakal Bill.
„Každá obluda má v sebe kus čiernej mágie. Všetko zlé, čo v lese je, nám škodí v súčasnosti mimoriadnym spôsobom,“ zhrnul Severus.
„Chrabromil so svojimi kolegyňami vytvorili Zakázaný les ako akési útočisko pre stratené duše, ktoré nemohli na Rokfort,“ Hermiona si spomenula na jeden z pergamenov, ktorý si prečítala na ostrove. „Oni ochrannú bariéru vyčarovávať ešte nemuseli. Tú vytvoril až Dipet a po ňom profesor Dumbledore.“
„A pre nás to znamená konkrétne to, že budeme musieť vyčistiť Zakázaný les,“ ozvali sa dvojčatá. Severus s Billom im to odsúhlasili prikývnutím.
„Tak to je skvelé, bratku,“ zazubil sa Fred.
„Za dobrodružstvom nemusíme chodiť ďaleko,“ nadšene mu sekundoval George.
„Máme ho vlastne hneď za dverami.“
„Smer Zakázaný les.“
„A tentoraz s profesorským dovolením.“
„Už sa nebudeme musieť zakrádať tajne.“
„Možno mám aj posvietia na cestu.“
„Fred, George! Okamžite stíchnite, inak…“ okríkla ich Molly. Ale zarazila sa. Vlastne nevedela, čo by im zakázala. „Inak sa nahnevám.“
„Ako by si to nerobila stále.“
„No tak, chlapci.“
„Vyčistiť Zakázaný les,“ prvý raz sa ozval Hagrid. „Akože úplne vyčistiť? Vyhnať odtiaľ všetkých?“ Jeho myšlienky sa upli na Aragoga a jeho rodinu.
„Odstrániť odtiaľ všetko, z čoho je čo i len minimálne cítiť čierna mágia,“ vysvetľoval Bill.
„Kentaurovia ochraňujú isté kritické miesta, ale nedokážu dať pozor na celé územie,“ na počudovanie všetkých prítomných sa ozvala Luna. „Viem to, Firenze je mojím priateľom, ak sa to dá povedať,“ usmiala sa. Iste, ona sa rozhodla spraviť si MLOKy aj z Veštenia, ako si následne uvedomil Harry.
„V tom prípade sa o ostatné územia budeme musieť postarať my,“ Severus sa už videl vo svojom žalári, preto chcel toto stretnutie, aspoň čo sa týkalo jeho osoby, čo najskôr ukončiť. „A to čo najrýchlejšie. Vyčistiť Zakázaný les a ochrannými zaklínadlami zaceliť diery, ktorých tam je zrejme veľa. A to rýchlo, kým Temného pána neosvieti a nerozhodne sa nás navštíviť.“