„Tak ako to spravíme?“ Hermiona pozrela počas obeda na svojich priateľov. „Porobíme si najprv nákupy a potom sa stretneme? Alebo najprv niekde zájdeme a potom sa rozdelíme?“
„Ja by som to chcel mať čo najskôr za sebou,“ nadhodil Ron. „Desím sa toho, že budem musieť loziť po obchodoch,“ prevrátil oči. Neville sa potichu zachechtal. Mal rovnaký názor, najmä po tom, čo mu večer Luna vymenovávala, komu všetkému chce čo nakúpiť.
„A nedalo by sa o spraviť tak, že vy by ste nakúpili a my by sme niekde počkali, dobre, tak nie,“ Harry okamžite sklapol. Ginny sa naňho pozrela takým spôsobom, že by bol v tej chvíli ochotný radšej vliezť do desiatok obchodov, len aby prestala zazerať.
„Najprv trpme a potom sa bavme,“ nadhodil Neville s úškrnom a Hermiona s Ginny ho prebodli dosť výrečným pohľadom. Draco pozeral z Nevilla na Harryho a ceril sa.
„To sa ti škľabí, čo?“ zamračil sa naňho Harry. „Keď nemáš nikoho, kto by ti organizoval výlet…“ nedohovoril, pretože ho Ginny pod stolom dosť nešetrne kopla a preto nezaregistroval jeho v okamihu skamenenú tvár. „Nič som nepovedal,“ vyčítavo fľochol na svoju lásku.
„Ale povedal.“
„Draco, s kým ideš do Rokvillu?“ ozvala sa Lavender sediaca neďaleko od nich. Všetky oči strelili na ňu. Jemne sa usmievala a hltala ho pohľadom. Vedľa nej obedovali Parvati so Seamusom. On sa tváril nezaujate, ale ona netrpezlivo čakala na Malfoyovu reakciu.
„Sám,“ mierne očervenel.
„Nie, ide s nami,“ namietol Neville.
„To teda nejdem,“ mierne podráždene zavrčal. Rozhodne sa nebude medzi nimi pliesť.
„Tak poď so mnou,“ tvár sa jej rozžiarila a zamrkala. Ginny pijúca džús sa rozkašľala. „Parvati ide so Seamusom a mne sa nechce ísť samej.“ Pozvala ho na rande. Vyjavene na ňu hľadel, pokým Ron sa potichu chechtal. „Som si istá, že by sme mohli stráviť príjemný výlet,“ dorazila ho. Už sa nečervenal len mierne, ale doslova horel. Okolie pozorovalo, ako zareaguje.
„Nie, nemyslím, že by sme mohli stráviť príjemný výlet,“ automaticky odvetil. Strelil pohľadom po Hermione, ktorá sa venovala zemiakom na svojom tanieri. „A vôbec, vážne rozmýšľam, že ani nikam nepôjdem. Zbytočná strata času,“ zamrmlal. Hermiona zdvihla oči so zvrašteným obočím.
„Potom ale spravíš chybu,“ Lavender sa nechcela vzdať tak rýchlo.
„Draco pôjde so mnou a Dennisom,“ vložil sa Colin, aby zachránil trápne sa cítiaceho blondiaka. „Sľúbil si mi predsa pomoc pri výbere vhodných chráničov,“ významne nadvihol obočie.
„Áno, to je pravda,“ okamžite sa toho chytil. „Je mi to ľúto, ale už som sa sľúbil Creeweyovcom,“ hodil po Lavender predstieraný ospravedlňujúci pohľad.
„No, keď si myslíš, že sú tí dvaja lepšia možnosť,“ urazene sa vrátila k svojmu tanieru. Parvati jej začala niečo povzbudzujúco šepkať.
„Prečo si s ňou nevyjdeš?“ spýtal sa ho Harry. „Nie je úplne najhoršia.“
„Čo keby si sa staral o seba, Potter?“ vrkol po ňom podráždene.
„Len aby si sa nezbláznil,“ opáčil. „Mohol by si si nájsť aj ty nejaké dievča. Možno by si sa trocha upokojil.“
„Možno necítim potrebu,“ zaškľabil sa.
„To by som netvrdila,“ zamračila sa Ginny. „Škoda, že dostupné možnosti za nič nestoja a tie, čo by aj za niečo stáli, sú zadané,“ sarkasticky natiahla a hrabala sa v tanieri. Malfoy zbledol a Hermiona sa nervózne pomrvila. Ron, Harry a Neville po sebe nechápavo pokukovali.
„Myslíš, že sa Malfoyovi páči nejaká zadaná?“ znenazdajky blyslo Harrymu.
„Potter, sklapni,“ vystríhal ho menovaný. Hermiona sa dívala na Ginny vyplašene.
„Ja neviem, ale pozri sa po okolí. Každá normálna niekoho má a o tú nenormálnu,“ ukázala na Lavender, „rozhodne záujem nebude mať.“ Ron sa pozrel na Lavender a potom sa začal obracať po dievčatách pri vedľajších stoloch. A keď sa Harry otočil, aby skontroloval bystrohlavský stôl, Ginny prebodla zamračeným pohľadom najprv Hermionu a potom aj Malfoya.
——
„Ginny, pôjdeme?“ Hermiona vstúpila do šiestackej dievčenskej spálne a pozorne ju skontrolovala. Jej kamarátka tu bola sama, spolužiačky už boli na ceste do Rokvillu.
„Jasne, len si nájdem rukavice,“ hrabala sa v kufri.
„To, čo sa stalo pri obede,“ opatrne spustila a napäto sa dívala na mladšie dievča. „Čo si naznačila, nie je to tak…“
„Ja viem,“ prerušila ju s povzdychom, ale nos z kufra nevytiahla. „Teda neviem, ale myslím si. Draco sa do teba zamiloval a pravdepodobne ti to povedal alebo iným spôsobom naznačil.“
„Ale je to len jednostranné. Nechcem, aby si si niečo namýšľala. Mám Rona a milujem ho. Nemôžem za to, že Draco…“
„Ja ti verím,“ prerušila ju a víťazoslávne vytiahla hľadané rukavice.
„Dobre, tak prečo si tak zazerala?“ nevšímala si zelených pletených rukavíc, výrobku jej mamky.
„Pretože sa tváriš presne tak, akoby to bola tvoja chyba. Ako by si za to mohla, aj keď vlastne môžeš, pretože sa začal správať ako idiot a skôr či neskôr si to všimne aj Harry a neverím, že ten by bol príliš chápavý. Silne pochybujem, že by si niekedy niečoho všimol môj brat,“ zamračila sa.
„Fajn, som rada, že mi veríš, ale ja vážne neviem, ako sa mám správať. Čo mám robiť.“
„Ty nič. To on by sa mal uvedomiť.“
„Neuvedomí.“
„Povedala si mu, aby si nerobil nádeje?“
„Samozrejme, čo si myslíš?“ urazene vyprskla. „To bolo to prvé po tom…“ zarazila sa.
„Po čom?“ podozrievavo zagánila. Hermiona sčervenela a zaryto civela do zeme. „Hermiona, čo sa presne medzi vami stalo?“
„Nič dôležité. Pozri, ja o tom teraz nechcem hovoriť. Chalani nás už čakajú.“
„Nezahováraj.“
„Bude im divné, kde sme tak dlho.“
„Len im začne byť divné, keď budeš v jeho prítomnosti zamĺknutá, budeš civieť do zeme, červenať sa akoby, akoby medzi vami vážne niečo bolo.“
„Nič nie je.“
„Dobre. Ja ti verím, nemusíš ma o tom presviedčať,“ na moment stíchla. „Budem sa musieť porozprávať s ním.“
„O čom?“ zdvihla k nej hlavu.
„No ja neviem,“ natiahla, „možno o nasledujúcom zápase.“
„Prestaň byť taká protivná,“ zamračila sa na ňu.
„O čom asi by som sa s ním mohla rozprávať? O tom, aby ťa prestal takto psychicky týrať.“
„Ale on ma netýra.“
„Aha, jasne, takže ty si úplne v pohode.“
„Ginny, nechaj to tak, nie je to predsa tvoja vec.“
„To možno nie je, ale nezabúdaj, že chodíš s mojím bratom, ktorý je síce tým najväčším idiotom pod slnkom, ale aj tak ho mám rada. A teraz viem, že je jeho šťastie v ohrození a na to sa nebudem dívať so založenými rukami.“
„Nič nie je v ohrození. Nemá byť čo. Nechaj to na mňa, ja si to vyriešim.“
„Nevyriešiš, na to si príliš mäkká.“
„Čo?“ vybuchla. „Tak pozri, svoje súkromie si skutočne dokážem postrážiť sama.“
„Uhm, že to tak nevyzerá.“
„Ginny!“
„Inak by si teraz nemala problémy.“
„Ja nemám problémy,“ mračila sa ostošesť a Ginny nezaostávala. „Dnes nie, pretože chcem prežiť pokojné poobedie. Ale zajtra, zajtra sa s ním porozprávam a vyriešim to raz a navždy.“
„Hm, a keď ti to nevyjde, tak sa s ním porozprávam ja.“
„Neporozprávaš.“
„O čo, že hej?“
„Vieš čo? Radšej poďme.“
——
„Postupujeme pomaly,“ vrkla Lestrangová na svojho partnera. Od rána sa dostali len do tesnej blízkosti rozostavených aurorov. Na západe sa príliš zdržovať nechceli, museli by sa priblížiť k hradu, z ktorého už vychádzali deti a smerovali do dediny. Nepotrebujú, aby ich zahliadli a vyvolali paniku. Na severe boli nedočkaví a nenásytní dementori a čakali na znamenie. Mali zabrániť v úteku do lesov za dedinou. O juh a východ sa starali sami, ale bolo problematické zneškodniť trojice strážiacich aurorov bez toho, aby niekto ďalší nezbadal záblesky, hoc by sa im hluk podarilo stlmiť. Taktiež náhla akcia, aj keď akokoľvek dobre organizovaná, by bola určite hlučná a ona nemohla riskovať nezdar. Ani najmenšie zaváhanie. Z dediny neboli krytí ničím iným, len riedko rastúcimi, nízkymi kríkmi a občasnými kopčekmi. Celý kraj bol zasypaný snehom, čo tiež nebola najlepšia podmienka ku skrývaniu.
„Dostali sme už dve trojky,“ namietol Greyback čupiaci pri nej a svojím vynikajúcim zrakov pozoroval ďalšiu trojku.
„To je teda vážne dosť,“ ironicky sa zaškľabila.
„Mali by sme počkať, kým sa trocha zotmie.“
„Nemali by sme vôbec čakať,“ vrkla. „Zamerajme sa najmä na vyčistenie prístupovej cesty, dostaňme sa k prvým domom a postupujme ďalej až k hlavnej ulici. Na nej sú obchody a decká pôjdu tam. Vystriehneme si niektorého z tých ryšavcov alebo humusáčku.“
„Navrhujem tú maličkú. Stále si dokážem vybaviť jej vôňu,“ natiahol Greyback s divokým výrazom. „Je to Potterova milenka, kvôli nej spraví hocičo,“ vyceril tesáky v chabom náznaku úsmevu.
„Keď je to jeho milenka, tak budú asi spolu, nemyslíš?“ posmešne sa uchechtla. „Ale keby nie a my by sme dostali len ju, tak môže byť tvoja. Ak z nej Temný pán vytiahne všetko, čo potrebuje, môžeš si ju zobrať a spraviť si s ňou, čo chceš. Aj ju zožrať.“
„To by bola škoda, veľká škoda. Existuje toľko spôsobov, ako sa zabaviť.“
„Keď ti nevadí siahať na krvizradkyňu, tak nech sa páči.“ Kretén, blbý. Mala ho plné zuby, ale potrebovala ho. Čo na tom, že mala v pláne dodržať svoj sľub, ktorý dala Weasleyovej o tom, že jej zabije všetky deti. Táto kreatúra si môže myslieť hocičo, keď spraví všetko, čo po ňom chce, pošle ho do čerta. „Teraz pokračujeme a nech všetci pamätajú na to, že musíme byť nenápadní. Udrieme až v tej pravej chvíli.“
——
„Fajn, tak sme na mieste,“ Harry sa poobzeral po rokvillskej ulici. Vo výkladoch už bola vianočná výzdoba, študenti chodili z obchodu do obchodu a užívali si voľnosť. Pod nohami im vŕzgal čerstvý sneh, na oblohe viseli ťažké mračná a bolo jasné, že sa chystá k poriadnej snehovej nádielke. Len dúfal, že sa v tej dobe budú zohrievať v hrade pri krbe. Ron s Hermionou a rovnako aj Neville s Lunou sa vybrali na nákupy sami. Dohodli sa, že sa stretnú v Troch metlách po nákupoch. Dievčatá odhadli, že by to mohlo byť o piatej, čo chalani okomentovali prevrátením očí. Tri metly mali nového majiteľa, podnik bol zrekonštruovaný, ako im prezradili dvojčatá a oni boli naň zvedaví. Prekonali aj svoj negatívny zážitok spred roka. „Koho vybavíme najskôr?“ spýtal sa Ginny. „Ja by som navrhoval, aby sme zašli do jedného obchodu a tam kúpili niečo všetkým.“
„Aha,“ chápavo prikývla. „A ktorý máš na mysli? Zrejme ten s metlobalovými doplnkami. Uhm, a čo si myslíš, že by sme tam vybrali pre mamku? Alebo pre tvojho strýka? Či Hermionu?“ zaškľabila sa.
„Dobre, tak kníhkupectvo,“ zamračil sa.
„Bohatá možnosť výberu pre Sebastiana, Rona a dvojčatá.“
„Tak ja potom neviem.“
„Celkom by sa núkali Medové labky, len si neviem predstaviť Snapa, ako líže lízanku,“ zachichotala sa a hlavou ukázala kamsi dopredu. Harry tam pozrel. O malé klenotníctvo bol opretý Snape, zamotaný do hrubého čierneho habitu, striehol po okolí a nezabudol škaredo fľochnúť po každom študentovi, ktorý sa objavil v jeho blízkosti. Radšej ho obchádzali veľkým oblúkom. Keď sa pozrel ich smerom a ich pohľady sa stretli, nahodil významný znechutený úškľabok, ktorým hodnotil svoju prítomnosť na mraze medzi kopou študentov.
„Myslím, že by mu momentálne nejaká sladkosť nezaškodila. Tvári sa, akoby zhltol kýbeľ gurtalov kyslých. Poďme radšej do nejakého toho obchodu. Keď už nič iné, aspoň bude vnútri teplo.“
——
„Čo si myslíš o týchto?“ Colin ukazoval Dracovi už asi piaty pár ochranných metlobalových rukavíc. Prvé dva páry prezrel dôkladne, tretie len zbežne a štvrté ani poriadne nevnímal.
„Neviem, tie druhé vyzerali byť lepšie,“ zamrmlal bez toho, aby na ne pozrel. Colin si len povzdychol a obrátil sa k bratovi, ktorý sa stále hrabal v škatuli s rukavicami. Čarodejnícky predavač z nich nebol príliš nadšený. Draco si svoje správanie aj vyčítal. Bol Creeweyovcom vďačný, že ho vyviedli a že sa k nemu správajú najlepšie spomedzi Chrabromilčanov, už vôbec nie tak vtieravo, ako Colin vo svojom prvom ročníku k Harrymu. Ale i tak by bol radšej za samotu.
„Ale tieto vyzerajú dobre,“ Dennis mu natrčil čierne rukavice až pred nos.
„Ukáž,“ zobral si ich so sebazaprením, v duchu si nadávajúc do blbcov. „Uhm, myslím, že sú najlepšie,“ Dokonca si jednu aj navliekol.
„Tak fajn, vezmeme si každý jeden pár a pôjdeme.“
„Fajn, počkám vonku,“ otočil sa k dverám.
„Hovorím ti, že sa Harrymu budú tie chrániče páčiť. Rozprávali sme sa o nich.“ Do obchodu práve vstúpil Ron a okolo pliec si viedol Hermionu. Ostal primrznuto stáť na mieste. „Nazdar,“ mierne po ňom vrkol Ron, Hermiona kývla hlavou na pozdrav. „Už si im pomohol vybrať tie rukavice?“ spýtal sa len preto, aby reč nestála.
„Jasne, nakoniec si vybrali,“ hlavou ukázal dozadu, kde práve diskutovali s predavačom. Musel sa prinútiť upierať naňho zrak a neskĺznuť k nej. „Čo plánujete kúpiť vy?“ spýtal sa presne pre to isté.
„Harrymu chrániče,“ vydralo sa z Rona.
„Aha,“ bezradne prikývol. Vôbec neušil, o čom by sa mal s ním baviť. Hermiona sa otočila k vitríne, v ktorej boli vystavené pálky rôznych druhov a veľkostí. Od hračkárskych, cez amatérske až po profesionálne. Z rôznych druhov dreva. Niektoré boli obyčajné, iné zase pomaľované, ďalšie jasne slúžili ako druh dekorácie. A bola tam aj jedna veľká, z tmavého dubového dreva, ako si prečítala, veľmi tvrdá a presná, kópia pálky slávneho odrážača Henryho Dukana. Tá by sa možno hodila aj k niečomu inému, ako k odrážaniu dorážačiek. Znechutene sa zaškľabila nad vlastnými myšlienkami.
„Plánuješ aj ty nakúpiť nejaké darčeky?“ otočila sa naňho. Rýchlo na ňu pozrel, akoby sa zľakol, že naňho vôbec prehovorila.
„Nie, nemám komu. Teda možno aj áno. Neviem, ešte sa musím rozmyslieť,“ sťažka z neho vyliezlo.
„Tak si to teda rozmysli,“ vložil sa Ron s miernym úškľabkom. „Nemysli si, že sa vyhneš vianočnému ošiaľu Molly Weasleyovej,“ povedal takmer škodoradostne. „Nie, že by ma to ktovieako tešilo, ale stavím sa, že sa s tebou ráta,“ nedohovoril, pretože ho Hermiona tresla po ramene. Urazene zagánil.
„Našťastie sa vo vašej rodine nachádza len jeden tupec,“ podráždene zareagoval. „Takže by to nemalo byť až také tragické,“ zavrčal.
„Je to pochopiteľné,“ Hermiona okamžite zasahovala. „Pani Weasleyová je už proste taká, bude chcieť, aby sme si užili Vianoc všetci. Určite pripraví niečo veľké, pre všetkých.“
„Nič iné jej ani nezostane,“ mračil sa Ron, „keď už všetci budeme na hromade.“
„Kto bude na hromade?“ spýtal sa Colin. Spolu s bratom si už rukavice kúpili a postavili sa k Dracovi.
„My všetci v DA,“ vymýšľala Hermiona. „Pred vianočnými prázdninami spravíme nejaký večierok.“
„Jéj, to by bolo výborne,“ rozplývali sa, pokým Ron s Dracom po sebe zazerali. Bratia Creeweyovci ešte stále švitorili, keď Hermiona zdrapla Rona za rukáv a ťahala ho k pultu. Mračiac sa ju nasledoval a nechali Malfoya tváriť sa, že tých dvoch počúva. Už sa hrabali von, keď sa otočil, aby na ňu pozrel. Tvárila sa nevšímavo a jemu nezostalo nič iné, len si povzdychnúť.
——
„Obišli sme ich,“ šepol Greyback Lestrangovej. Stála pod splývacím zaklínadlom pri jednom z domov a sledovala hlavnú ulicu. Mala výborný výhľad, videla takmer všetko, čo potrebovala. Hlavne podnik Tri metly, pretože predpokladala, že práve tam budú chcieť deti zájsť a našla si miesto viac ako vhodnejšie k zaútočeniu. Ale videla aj to, čo sa jej príliš nepáčilo. Snapa sliediaceho po ulici, ako na potvoru sa pohyboval práve v okolí vytipovaného lokálu. Pri pohľade naňho v nej vzbĺkla nenávisť, znechutenie a odpor. Dostala chuť toho zradcu zabiť. Stačilo by len zamieriť a vypáliť. Aké jednoduché. Temný pán by bol možno rád, že zbaví svet toho podliaka. Ale celá ich akcia by bola v ohrození.
„Všetci sú na svojich miestach?“ vrkla miesto toho a preniesla pohľad na druhú stranu ulice. Jasne na nej dominovala ozrutná postava toho pologramotného poloobra, ktorý sa práve rozprával so starou McGonagallovou. Týchto dvoch nepovažovala za prílišnú hrozbu, aj keď jej bolo jasné, že si to takýmto spôsobom zabezpečili.
„Takmer všetci,“ prikývol. „Niekoľkí ostali vzadu, aby zabránili ostatným aurorom zistiť, že je niekoľko ich priateľov zadrhnutých,“ potichu sa zachechtal. „Popresúvali sa po tejto strane medzi domy, čakajú na znamenie. A koniec dediny je zabezpečený úplne. Jediným problémom je začiatok, tam sa nemáme šancu nepozorovane dostať.“
„To je jedno, kašľať na to, hlavne dostať to, čo potrebujeme. Keď ostatní zdrhnú, nevadí. Dementori na druhej strane sú tiež pripravení.“
„Čo teraz?“
„Čo asi?“ ironicky zavrčala. „Čakať, kým sa niektorí z nich nedostane tak blízko, aby sme ho bez problémov omráčili a zobrali so sebou. Skôr, kým sa ostatní stihnú spamätať a pokúsia sa nám v tom zabrániť. Hlavne Snape,“ prebodla ho pohľadom. Pred rokom nebola takáto ochrana Rokvillu a nerobilo im problém zabiť niekoľkých Fénixov, dostať sa do podniku a vystriehnuť si tých harantov. Teraz tu mala asi šesťdesiatku smrťožrútov a o nič menej dementorov. Oveľa väčšia sila, ale zároveň málo možností k utajeniu. Pokým však ona nezaútočí, ostatní ani nehlasnú. Vedia, čo majú robiť.
„Kde sú teraz tie decká?“
„Ryšavec s humusáčkou práve vliezli do obchodu s metlami. A Potter s tou malou je v kníhkupectve, aspoň predpokladám, stadeto je to blbo vidieť,“ zarazila sa a stíchla. Z obchodu s metlobalovými doplnkami práve vyšli traja blondiaci. Ale zaujal ju ten najvyšší. „Tak tu mám svojho najdrahšieho synovca,“ potichu vŕkla a s nevôľou ho sledovala, až kým sa nestratili v ďalšom kráme. „Nevďačník. Čo by povedala moja sestrička, keby som ho poslala za ňou? Určite by bola šťastná,“ vražedne sa zaškľabila.
——
„Komu ešte?“ povzdychol Harry. Už stratil prehľad o tom, komu čo kúpili a kto ešte zostáva. A to sa musel s Ginny takmer pri každom darčeku hádať, pretože sa nútila prispievať aj ona.
„Už zostáva len Sebastian a tvoj strýko,“ informovala stav ich vianočných nákupov. Prezieravo si obliekol habit a nie bundu, takže sa mu vnútorné vrecká vydúvali pod množstvom zmenšených balíčkov. Boli už asi v desiatke obchodov a hneď pri treťom si Harry priznal, že túto činnosť nenávidí. Na nákupy pre Sebastiana sa tešil, to pripustil, ale bránil sa predstave, že dáva nejaký darček svojmu strýkovi. Argumentoval tým, že im ten darček otrieska o hlavu vzhľadom k tomu, aký názor má na Vianoce. Nakoniec sa po desaťminútovej výmene názorov, či mu niečo kúpiť a čo by to asi tak mohlo byť, vrátili do kníhkupectva, v ktorom už predtým strávili takmer hodinu. Nezdržoval sa dlho, vybral to najstaršie a najvzácnejšie, čo tam mali, zaplatil a dúfal, že to ešte nemá. Ale dávať mu to nebude, maximálne to pošle po nejakom škriatkovi. Cestou do obchodu pre najmenších mu to vyhovárala, kým on si tvrdohlavo stál za svojím. „Si somár,“ napokon vyniesla svoj verdikt a s vervou sa vrhla na vyberanie darčekov pre Sebastiana.
Pri prezeraní množstva detského oblečenia a hračiek sa schuti nasmiali a museli sa krotiť, aby nevykúpili obchod, ktorý bol takmer prázdny, na rozdiel od ostatných, preplnených. Predavačka na nich s úsmevom hľadela a podarilo sa jej vypustiť poznámku, že plánovanie rodičovstva je úžasná vec a ich bábätko bude šťastné, keď bude mať takých milujúcich rodičov. Pokým sa Ginny červenala, Harry ďakoval Merlinovi za to, že má čapicu vrazenú až na čele a nezložil si ju. Po očku pozeral na predavačku, ale nevyzerala, že by utekala za Skeeterovou s informáciou o Potterovom otcovstve. Aspoň v to dúfal.
„Dobre. Vianoce by sme mali vyriešené,“ zhodnotila Ginny, keď vyšli obťažkaní ďalšími siedmymi zmenšenými darčekmi. „Teraz nejaký dar Sebastianovi ku krstinám, keď sme už vonku a najbližšie sa sem dostaneme až vo februári,“ povytiahla obočie. Pravda, najskôr ich z hradu pustia až na Valentína. „Už si na niečo prišiel?“ rýpla a zavesila sa mu do ramena.
„Nechceš mi dať nejakú pomôcku? Veď aj ty si krstná mama,“ mierne sa zamračil. Práve okolo nich prechádzali ich bifľomorskí spolužiaci, tak sa pozdravili.
„Nie,“ uškrnula sa.
„Poďme tamto, akosi sme zabudli na teba,“ navrhol klenotníctvo. Jeho strýko bol o tri obchody ďalej a otočený chrbtom, preto chcel využiť príležitosť a vliezť dovnútra.
„Harry, o tomto sme sa bavili. Ja na Vianoce nechcem nič,“ protestovala.
„To nepredávajú. Pýtal som sa,“ zaškľabil sa a vtiahol ju dovnútra.
„Harry…“
„Mlč,“ umlčal ju bozkom. Mierne zamračene sa naňho dívala, ale zaregistrovala blondiaka, ktorý diskutoval s predavačkou.
„Harry, poobzeraj sa tu, možno ti niečo padne do oka,“ nevinne nadhodila. „Myslím pre Sebastiana,“ usmievajúc sa ho otočila k vitríne. „Ja sa pozriem na druhú stranu,“ dodala. Trocha neochotne prikývol. Díval sa no to množstvo šperkov od výmyslu sveta a uvažoval nad tým, čo špeciálne by svojmu krstniatku mohol darovať. Čo by ho mohlo vystihovať, či symbolizovať.
„Vyberáš niečo konkrétne? Niekomu konkrétnemu?“ nevinne sa spýtala, keď pristúpila k Dracovi. Čarodejnica sa práve otočila, aby mu vytiahla ďalšie zlaté retiazky a prívesky.
„Ginny,“ vydýchol prekvapene. Odtrhol sa od Creeweyovcov, aby sa aspoň poobzeral po niečom, čo by jej mohol darovať. Aspoň jej, aj keď pochyboval, či by to vôbec prijala. „Čo tu robíš?“ šepol a ostražito sa poobzeral. Potter bol asi päť metrov od neho, zaujatý prezeraním šperkov.
„Neviem, čo sa zvykne robiť v obchode? Tak čo? Vyberáš nejaký darček pre Hermionu? A ešte k tomu zlatý? Nemyslíš, že to nie je práve najvhodnejšie?“ potichu po ňom vŕkala. „Zabudni na to, že by to od teba prijala.“
„Nie je to tvoja vec.“
„Tieto prívesky sa k týmto retiazkam obzvlášť hodia,“ nadhodila predavačka, keď sa k nim obrátila. Obaja na ňu pozreli tak škaredo, že tovar položila a s ospravedlňujúcim úsmevom odstúpila.
„Je to moja vec. Čo máš v pláne?“
„Nič, absolútne nič,“ zamračene sa na ňu díval. „Chcem jej niečo darovať. Z priateľstva.“
„Kecy. Z priateľstva sa zvykne dávať kniha.“
„Asi si môžem dovoliť niečo drahšie.“
„Prestaň si vymýšľať. Veľmi dobre viem, o čo ide. Nechaj ju na pokoji.“
„Nič jej nerobím.“
„Malfoy,“ vrkla podráždene. „Ron je môj brat a Hermiona najlepšia kamarátka. Milujú sa, sú šťastní, nepleť sa medzi nich.“
„Medzi nikoho sa nepletiem. Prajem jej to. Myslíš, že som plánoval sa do niekoho zamilovať? Myslíš, že je ľahké niekoho milovať a vedieť, že nemáš šancu? Nechcem jej ublížiť, ale jednoducho si neviem pomôcť. Práve ty by si ma mala chápať. Nebola si to ty, ktorá bola do Pottera zamilovaná niekoľko rokov?“
„Možno,“ mierne očervenela. „Ale nikdy by som sa mu nenútila.“
„Ja sa tiež nikomu nenútim, ale je lepšie darovať retiazku ako nechať od škriatka vyspevovať Valentínku,“ vyprskol. „Prepáč,“ okamžite sa zarazil a začal sa ospravedlňovať. Tentoraz bola červená až po končeky vlasov. Od zúrivosti. „Ginny, prepáč, nemyslel som to tak. Ale vážne si myslím, že by si ma mohla chápať. Na rozdiel od teba trpím len krátko. Nechcem jej ublížiť, ani im stáť v ceste, na to ju príliš milujem. Ver mi, prosím.“
„Ja neviem,“ váhavo ho prebodávala pohľadom. Veľmi dobre si pamätala, ako zo zúfalstva začala chodiť najprv s Michaelom a potom s Deanom. A možno by to pokračovalo aj ďalej. „Vážne neviem, či ti veriť.“
„Jasne, stále som ten odporný Slizolinčan.“
„O to nejde, ale obaja sú mi blízki.“
„Ver mi,“ šepol bezradne.
„Keď sa o niečo pokúsiš…“ neprestávala sa mračiť.
„Nepokúsim. Prosím ťa, mlč o tom.“
Niekoľko sekúnd sa dívala do jeho očí. „Dávaj si pozor…“
„Ginn, čo povieš na toto?“ pristúpil k nim Harry a ukazoval jej škatuľku. „Ahoj,“ pozdravil Malfoya. „Čo vyberáš?“
„Ale, nič zvláštne,“ mykol plecami. „Len som niečo prezeral,“ vydýchol.
„Pre niekoho?“
„Áno, pre mňa,“ ozvala sa Ginny. „Povedal si, že si mám niečo vybrať a Malfoy mi to hodnotil.“
„Vážne?“ neveriacky po nich fľochol. Malfoyovi spadol kameň zo srdca, ale Ginny naňho stále pozerala výstražne. Pohľadom ju ubezpečoval, že si nemá robiť starosti. „A ako si sa tu ocitol ty?“ nedalo mu.
„Vyberal som niečo pre Susan, aspoň pre ňu, keďže Sirius je vlastne teraz moja najbližšia rodina a sú manželia. Okrem toho sa ku mne správa veľmi dobre. Nemám komu čo dať, tak som sa rozhodol pre ňu,“ nevinne mykol plecami.
„Aha,“ prikývol. „Áno, ona sa správa ku každému dobre,“ podozrievavo sa mračil. Rozhodol sa však do toho nerýpať. „Tak? Čo na to povieš?“ s významným úškrnom sa obrátil k Ginny a Malfoya si už nevšímal. Ten pozrel posledný krát na Ginny, ktorá sa už venovala Harryho škatuľke a v rýchlosti zmizol. Bez darčeku.
——
Snape sa mračiac zastavil pri Medových labkách a očami prechádzal po oboch smeroch dlhej ulice. Prešiel na druhú stranu, aby nazrel do detského obchodu, kde ich videl naposledy. Sľúbil si, že ich nespustí z dohľadu, ale tá banda natvrdnutých bifľomorských tretiakov ho odpútala. Síce len na chvíľu, len na moment, kedy ich zbuzeroval a zarazil im ich potrebu strieľať po sebe snehovými guľami. Ale stačilo to na to, aby sa stratil. V obchode už nebol a on mohol len tipovať, kam sa ten sopliak zašil. Vŕkol pozdrav Grangerovej a Weasleymu, ktorí smerovali do obchodu s klobúkmi a vrátil sa naspäť. Začalo sa stmievať a on sa cítil zvláštne neisto, keď netušil, kde sa momentálne nachádza.
„Vážne si to nemal.“ Začul hlesnúť Ginny a uľavilo sa mu.
„Nebudeme to už rozoberať, dobre?“ Usmial sa jeho synovec a stisol ju v náručí. Začali sa bozkávať. Prevrátil oči a oprel sa o dom. Nedopadalo naňho svetlo vianočných reťazí, ktoré úplne zbytočne zlato žiarili zo zlatom preplneného výkladu.
„Čo myslíš, bude sa to Lupinovcom páčiť?“ spýtal sa, keď sa od seba odtrhli. Nechcelo sa mu tam stáť, ale keď sa pohne, budú o ňom vedieť a posledné, čo by si práve želal, bolo pokaziť niektorému náladu.
„Určite, ale dôležitejšie je, aby sa to pozdávalo Sebastianovi.“
„Sebiemu je to teraz jedno a keď vyrastie, určite uzná, že som vybral dobre. Vážne to nebol až taký problém, keď sa nad tým zamyslíme,“ zachechtal sa.
„Sebiemu?“ pobavene sa spýtala.
„Jasne. Skrátene. Komu sa chce vyslovovať celé to dlhé meno?“ mykol plecami.
„Všimla som si, že si našiel záľubu v skracovaní mien,“ na moment stíchla, aby sa šibalsky pousmiala. „Zaujímalo by ma, ako budeš skrátene hovoriť svojmu strýkovi.“ Snape za rohom spozornel.
„Jemu?“ natiahol zamyslene. „Jemu Nety,“ zaškľabil sa.
„Čo?“ nechápala. Snape sa prestal opierať a zamračene sa napriamil.
„Nety. Od Netopiera,“ zaceril sa.
„Ty si…“
„Nóóó, tak to je neskutočne vtipné.“ Pohľad, ktorý venoval svojmu synovcovi, by dokázal prebodnúť aj hrobokožatca herválskeho. „Bavíte sa dobre?“ zamračene ich prebehol. Pokým sa Ginny mierne červenala a mala vážnu tvár, Harrymu z nej nemizol provokačný úškľabok. A to ho vytáčalo. „Teší ma, že sa už dostávaš do toho svojho zaužívaného štandardu. Len by som potreboval poradiť,“ natiahol sarkasticky. „Ako vytvorím skratku od somára. Pýtam sa teba, keďže si v tomto expert,“ sykol potichu, aby ho nezačul nik nežiaduci.
„Neviem, vážne,“ úsmev sa mu natiahol. „Viem vytvárať skratky len k výstižným menám.“
„Aha,“ prikývol. „V tom prípade som ja šikovnejší. Názov malý, drzý, hlúpy, urážlivý, provokačný, infantilný, nerozumný, pochabý, nerozvážny, prchký a výbušný idiot sa dá povedať jednoduchšie. Potter,“ zaškľabil sa. „Celkom výstižné, nemyslíš?“
„Áno, to vskutku je,“ sarkasticky vypustil schválne požijúc jeho výraz a najmä tón. „Opäť sa vám podarilo dokonale ma vystihnúť. Gratulujem,“ zazubil sa. „Ospravedlníte nás?“ Na odpoveď nečakal. Otočil sa na päte a odvádzal si Ginny preč. Snape stisol zuby.
——
Videla, ako z klenotníctva vyliezol najprv nešťastne sa tváriaci Draco, párkrát sa vydýchal a zamieril k Trom metlám. Aj keď bolo prítmie, ulicu krásne osvetľovali pouličné lucerny. Dostala oznam, že zneškodnili ďalšie dve trojky aurorov. Bolo jej to vcelku jedno. Sústredila sa len na svoju akciu. Rýchlu, náhlu a neočakávanú. Čo spustí, na tom jej už nezáležalo. Aj keby tu jej smrťožrúti mali do jedného podochnúť. Ona si musí zobrať to, po čo prišla. Bojovala s túžbou omráčiť svojho synovca, keď okolo nej prechádzal. Temný pán síce po ňom túžil, ale teraz tu stála, mrzla a čakala pre niečo iné.
Krv v žilách jej začala vrieť, keď po chvíli vyšli aj Potter a Weasleyová a začali sa oblápať. Nasledoval krátky rozhovor so Snapom, ktorému nerozumela, ale jeho výraz bol zvláštny a neznámy. Akoby sa niečo medzi nimi odohrávalo. Niečo, čo Temný pán predpokladá a čo sa o pár hodín dozvedia. Naštvalo ju, keď sa Potter vybral iným smerom.
Onedlho sa však ukázala posledná dvojica a blížila sa jej smerom. Prudko sa nadýchla, prútik v pohotovosti, napäté očakávanie, radosť z boja, túžba po krvi, teraz však potlačená. Musela niekoho dostať živého, vraždiť môže inokedy.
——
„Niekde tu sú Fénixy.“ Nadhodila Ginny. Nebola to otázka, skôr konštatovanie skutočnosti. Nákupy mali hotové a do stretnutia im ostával ešte nejaký čas. Už si na mráz celkom zvykli, predsa len pobehovanie po vonku počas niekoľkých hodín spôsobí, že si chlad už nevšímate. Chceli využiť pár minút len pre seba, bez myšlienok na darčeky, na to, aby na nikoho nezabudli, na to, komu čo prijateľné vybrať.
„Hm, na tejto strane. Oproti sú aurori,“ automaticky odsúhlasil, ale nemienil sa tým zaťažovať. Aj keď už niektoré deti odišli do hradu, stále tu bolo dosť plno. Preto sa opreli o jeden z domov, snažiac sa aspoň o kúsok súkromia.
„Bolo to fajn,“ šepla s úsmevom. Stáli tam v objatí, uprene si hľadiac do očí. Nakoniec pripustil, že to lozenie po obchodoch nebolo úplnou stratou času.
„S tebou je fajn v akejkoľvek situácii,“ opätoval jej úsmev. Hovory z hlavnej ulice boli tlmené, obklopovalo ich šero a zvláštne ticho. Nič si nevšímali, vnímali len seba. Zovrel ju pevnejšie a ona naklonila hlavu v očakávaní bozkov. Díval sa na jej ústa, mierne pootvorené a pripravené k opätovaniu láskania. Už sa ich takmer dotkol, keď si uvedomil niečo iné. Niečo desivé, čo sa mu zahryzlo do duše. Niečo, čo sa muselo pohnúť a doteraz si to nevšimol. Teraz sa to ale dostalo bližšie a on to cítil. Tak, ako vždy, keď sa s tým dostal do kontaktu.
„Čo sa deje?“ všimla si jeho nepokoja.
„Dementori,“ šepol. „Cítim ich. Vždy ich cítim.“
„Si si istý?“ nedôverčivo stiahla obočie a zadívala sa do tmy za domami.
„Určite,“ prikývol. Zovrel jej ruku a v druhej už zvieral prútik.
„Sú tam Fénixy,“ namietla. „Musia ich…“
„Nie, Ginn,“ zavrtel hlavou. „Som si istý. Vycítim ich vždy oveľa skôr, ako ktorýkoľvek iný čarodejník a kameňom to nie je.“
„Čo chceš robiť?“
„Varovať. Všetkých a hneď.“
Vrhli sa na hlavnú ulicu. Veselý hovor detí bol razom hlučnejší. Niektoré zaliezali do podnikov, niektoré ešte stále snorili po obchodoch a niektoré si to namierili do hradu. Zbadal klbko Slizolinčanov, takže o tom nevedeli. Aj keď vlastne nevedel, o čom konkrétne by mali vedieť, ale keď sú tu dementori, smrťožrúti nebudú ďaleko. Hlavne nevyvolať paniku. Snape. Zbadal ho stále stáť pred klenotníctvom, vrčal na Parvati so Seamusom.
„Pán profesor, môžete na moment?“ netrpezlivo vyhŕkol. Snape sa podráždene otočil, ale keď videl výraz svojho synovca, okamžite tých dvoch prepustil. Nezabudol Chrabromilu strhnúť desať bodov za verejné olizovanie sa.
„Čo sa deje?“ vŕkol zvedavo a podozrievavo.
„Sú tu dementori. Za dedinou. Určite,“ v rýchlosti a potichu vypustil. Snape sa nedôverčivo zamračil.
„Si si istý?“ Merlin, prečo sa ho to všetci musia stále pýtať?
„Som,“ zamračene odpovedal. Snape ho štyri sekundy skúmavo prebodával pohľadom.
„Zmiznite do hradu. Obaja a okamžite,“ zavelil.
„Tak to nie…“ chcel protestovať. Sú tu ešte stále minimálne dve tretiny hradu, ktoré treba varovať.
„Nekecaj, aspoň raz,“ prskol podráždene. „My sa o to postaráme.“
„Harry!“ začuli výkrik. Otočili sa. S úsmevom sa k nim blížili od obchodu s klobúkmi Hermiona s Ronom. Tri metly sa nachádzali medzi nimi. „Ideme už piť?“ ukázali na dvere. Harrymu zovrelo srdce, ani nevedel prečo, ale jednoducho mal nepríjemný pocit, že sa niečo stane. A stalo sa. Kútikom oka zahliadli, ako sa k nim blíži červený lúč.
——
Ani nedýchala. Skrytá pod splývacím zaklínadlom číhala na ten správny okamih. Všimla si Pottera, ktorý vybehol spomedzi domov a náhlil sa ku Snapovi. Možno sa niečo stalo, možno boli demetori na tej strane netrpezliví, možno niektorého zahliadol skrytý Fénix a možno ide len o planý poplach. Každopádne si nemôže dovoliť čakať.
Vykročila o dva kroky pred dom a mierila po humusáčke. Bola už len desať metrov a blížila sa. Vykríkla Potterove meno a ryšavec ukazoval na dom. Nemá čas. Adrenalín sa hromadil, vražedná túžba narastala. Vyslala omračovacie zaklínadlo, dívala sa, ako si pretína vzduchom cestu až ku svojej obeti. Nedoletelo. Lúč sa odklonil, zmenil smer, vrážal do obchodu s klobúkmi, na ktorom sa rozbilo okno. Obrátila sa. Snape jej zaklínadlo odklonil a teraz jastril jej smerom.
Bola to chyba. Prvé vyslané kúzlo malo byť signálom k útokom. Smrťožrúti spustili paľbu. Dementori sa v momente približovali, Fénixy ich zbadali, aurori sa náhlili k dedine.
Bola to chyba. Musí niektorého dostať. Zdvíhala ruku s prútikom, ale zasiahla ju neviditeľná vlna, ktorá sa šírila ovzduším a jej krytie bolo zrušené. Snape vyslal do povetria odhaľovacie kúzlo a všetky smrťožrútske krytia boli zmarené. Pálil po nej Weasley, odhodila ho, pred Snapom ustupovala, schválne sa blížiac k humusáčke. Musí sa s ňou premiestniť.
——
Hneď ako Snape odklonil lúč blížiaci sa k Hermione vedel, že budú problémy. Zovrel Ginny ruku, reflexívne sklonili hlavy, keď sa okolo nich spustil huriavk. Behom desiatich sekúnd nastalo peklo. Desiatky smrťožrútov boli odhalení a deťom nezostávalo nič iné, len sa bezradne brániť. Videl letieť Rona dozadu, videl Lestrangovú, ktorá už bojovala so Snapom, ako sa k nej blíži. Rozbehli sa k nim. Snape po nich kričal, aby sa skryli. Nepočúvali. Pálili a odvracali kliatby rovnako ako desiatky detí. Odvážnejšie vybiehali z obchodov, pridávali sa k nim predavači a dospelí čarodejníci. Pribiehali Fénixy aj aurori, zároveň s nimi dementori.
„Všetci do hradu!!!“ zaburácal Hagridov hlas a svojím dáždnikom zneškodnil troch smrťožrútov naraz.
„Vypadnite aj vy!“ zakričal na nich Snape. Stáli už pri Hermione, ktorá sa bránila útokom, kľačiac pri Ronovi. Sediac bojoval so zúrivým výrazom v tvári.
„Nie,“ zavrčal zo zeme. Nemal čas sa s ním teraz hádať. Podarilo sa mu odohnať Bellatrix od detí, ale stále tu boli ďalšie a ďalšie, ktoré v panike a strachu utekali do hradu.
„Severus! Deti!!!“ zakričala naňho McGonagallová. Bolo potrebné chrániť všetkých, nielen týchto. Bolo ich zjavne viac, aurori im útočili na chrbty, Fénixy už boli v dedine.
„Zoberte sa a zmiznite,“ opäť vŕkol.
„Harry, treba chrániť tých malých!“ zakričal Neville, ktorý vybehol z Troch metiel. Nasledovali ho Luna a Draco.
Nikto nezomrie, nesnívalo sa mi to, nikto nezomrie. Opakoval si v mysli, zvieral Ginninu ruku, ktorá blokovala lúče sprava a zúrivo metal kliatby po smrťožrútoch, ktorí sa zameriavali len na nich.
„Severus!“ znova sa ozvala McGonagallová. Jej krik zanikal v hluku, na konci dediny vybuchli prvé domy, vo vzduchu lietali kamene a do výšky stúpali plamene. Kryla deti, ktoré bežali do hradu. Hagrid chránil ďalšie, ktoré pribiehali zo všetkých strán. Istili únikovú cestu.
Videl Siriusa, Susan a Billa ako sa rozbehli smerom k výbuchom. Srdce mu zvláštne zamrzlo. Nikto nezomrie. Jeho strýko bojoval s ďalšími troma, medzi nimi aj Bellatrix. Videl padnúť štyroch aurorov. Dementori už boli medzi nimi. Patroni sa vzniesli a chránili utekajúce deti. Štipľavý smrad napĺňal ovzdušie, utekajúce deti padali.
Celé dianie bolo zamerané na ľavú stranu. Smrťožrútov bolo oveľa viac, ale bolo v obkľúčení hŕstky aurorov a Fénixov. Dementori sa zameriavali na pravú stranu, kade utekali deti preč. Vedel, že musia zostať, pokým je tu posledný študent. Ich Patroni rozháňali nedočkavých dementorov, ale bolo ich málo. Smrťožrúti sa prebojovali ďalej, videl padnúť ďalšieho skrvaveného aurora. Vybuchli ďalšie dva domy. Cez výbuchy sa k nemu dostávali stony a výkriky ranených. Očami strieľal zo Snapa na Siriusa a Susan. Všetci bojovali, vrátane Lupina, Billa a dvojčiat. Ešte stále bojovali.
„Ty mrcha!“ vykríkol Neville a vrhol sa dopredu. Pridal sa k Snapovi a pálil po Lestrangovej, ktorú to pobavilo. Odpútala sa od Snapa. Na toho sa vrhalo stále viac smrťožrútov so zámerom odlákať jeho pozornosť. Za chrbtami bola zástupkyňa. Vyčarovala pás ohňa. Mal brániť utekajúce deti. Hagrid sa už vrhal dopredu.
„Neville,“ hlesla Luna a utekala k nemu. Draco zbadal svoju nenávidenú tetu a bolo mu jasné, že sa pokúša tých dvoch odlákať.
„Bella!“ vykríkol, aby upútal jej pozornosť.
„Malfoy, ty kretén!“ vykríkol Harry. Boli od neho niekoľko metrov, deti prebehovali popri nich. Nemohol bojovať z tejto pozície, venovali sa dementorom, presúval sa k nim, Ginny vedúc za sebou. Nemienil ju pustiť ani na sekundu. Vyšmykla sa mu. „Ginny!“ Neprestávala odháňať dementorov, stojac pri Hermione a Ronovi. Ich Patroni, jastrab, vydra a teriér odvádzali dobrú prácu. Na Rokvillskej ulici už ostali len bojujúce deti. Tie z Dumbledorovej armády. Traja smrťožrúti sa odtrhli a útočili naňho. Zahrešil.
„Ty malý hlupáčik,“ chechtala sa Bella a pálila po trojke. Luna ležala na zemi, Neville so zúrivosťou skrivenou tvárou sa nevzdával, Dracovi sa podarilo rozrezať jej ruku. Krv, ktorá jej zaliala ruku, v nej vyvolala nenávisť. Odpálila najprv Draca a potom aj Nevilla. Mala voľnú cestu.
„Detičky, idem si pre vás,“ chechtala sa. Snape mal dosť roboty a Potter bol niekoľko metrov od nich. Pálila. Boli prinútení odkláňať jej omračovacie kúzla. Patroni zmizli a dementori sa púšťali medzi bojujúcich. Videl ju a videl, ako sa k nej pridal Greyback s vražedným výrazom.
Videl padnúť Dennisa Creeweyho.
Videl klesnúť Snapa na kolená.
„Ty fľandra!“ Ron sa pustil proti nej, kryjúc Hermionu vlastným telom.
„Ginn!“ húkol v panike a odrazil posledného smrťožrúta. Greyback bol zjavne zameraný na ňu a on pálil. Zasiahla ho kliatba, padal, ale pálil. Dementori boli nad nimi.
Malfoy sa zviechal. Videl Rona šalieť proti Bellatrix. Videl Hermionu striedavo páliť po nej aj Greybackovi, brániac svojich priateľov. Videl, ako sa Fenrir zaklátil, zjavne toho mal dosť. Už sa načahoval po Ginny. A dementori krúžili nad nimi. Hermiona klesala k zemi. Vzniesli sa nad ňu.
„Nie,“ hlesol a natiahol ruku s prútikom. „Expectro Patronum!!!“ vykríkol z plných pľúc, cítiac jej pery na svojich, zreteľne si vybavujúc jej chuť, jej mäkkosť. Z prútika vyletelo biele svetlo, ktoré naberalo tvar. Na moment sa zarazil, keď sa sformovalo a on ho spoznal. Sibírsky tiger sa zahryzol do desiatky dementorov chystajúcich sa k hostine, svojimi zubami a pazúrmi ich odháňal. S rukou stále natiahnutou sa vyhrabal na nohy.
Harry sa kolenačky posúval k nim. Nikto nezomrie. Ale všetci ležali. Fenrir kľačal. Zakrvavenou rukou po ňom vypálil. Dorazil ho. Ale ona sa smiala, šialene sa rehotala.
„A mám ťa,“ chechtala sa na celé kolo. Lúč letiaci od chrbta jej pripomenul, že nemá čas čakať, nemôže zaváhať, Snape sa otočil a pálil. A ona zobrala prvého, kto jej prišiel pod ruku.
„Nie!!!“ zareval Harry. Videl ju premiestniť sa, videl, že niekoho niesla, videl, kto to bol. Jeho lúč, ktorý po nej vyslal, bezmocne preťal prázdne miesto, kde pred chvíľou stála. „Nie,“ neveriacky vrtel hlavou.
„Potter! Dementori!“ húkol po ňom Malfoy. Jeho tiger sa dávno rozplynul. Ten nanovo vyčarovaný nedokázal odháňať všetkých.
„Ginn,“ musel sa nadýchnuť. Musel opäť nazbierať sily a najmä chuť bojovať. Jeho láska ležala v snehu a nedôrazne zneškodnený Greyback sa nevzdával. Vstal, aby si vzal to, čo chcel. To, po čom túžil. S diabolským výrazom na zvieracej tvári sa k nej približoval. „Ty bastard!“ vyprskol a napriahol prútik. Vlkolakovo telo letelo niekoľko metrov vzad a dunivo dopadlo na zem. Po kolenách sa k nej presunul, aby ju v rýchlosti prezrel. Viečka mala mierne pootvorené a dezorientovane sa mu pozrela do očí. Zásah zaklínadla a účinok dementorov ju zjavne rozhodil.
„Dementori!“ zakričal už dôraznejšie Malfoy a pričupol si k nim. Videl, ako sa jeho teta premiestnila aj s Weasleym. A ona sa zarazene dívala do miest, kde ešte pred chvíľou ležal jej priateľ a ktoré teraz zívalo prázdnotou. V nemom úžase, neschopná vydať zo seba ani hlásku, žiadnu reakciu. Až po chvíli jej začali stekať po tvári slzy. Opatrne jej položil ruku na plece a snažiac sa ju upokojiť ho stisol. Pritom stále riadil svojho Patrona, ktorý už slabol.
K tigrovi sa pridal jeleň. Obaja sa snažili o nemožné. Chceli udržať päťdesiatku dementorov v dostatočnej vzdialenosti od seba, ale najmä od bojujúcich skupiniek. Kľačiac na zemi a s jednou rukou stále vystretou jej pomohol posadiť sa a oprel si ju o seba. Držal ju zranenou ľavačkou, na ktorej stále viac presakoval habit teplou krvou. Skúšala sa pridať k boju, ale v tej chvíli na to nemala sily.
Hermiona nebola schopná ničoho. Len sa prevrátiť na brucho a nechať padať horúce slzy do studeného snehu. Nevnímala Dracovu ruku, ktorá sa premiestnila z pleca do jej vlasov a hladila ju, ani tú Ginninu, ktorá sa ju pokúšala pritiahnuť k sebe. Chcela kričať, ale výkriky jej uviazli v hrdle. Všetko jej bolo jedno, bolesť, ktorá ju zasiahla, jej zabránila v akejkoľvek reakcii či obrane, útoku. Len ležala a oddávala sa svojmu obrovskému smútku.
Zmiznutie Lestrangovej si všimli najbližší smrťožrúti. Vedeli, že je akcia úspešne skončená a to bol signál, aby sa začali strácať aj oni. Snape padnutý na kolenách, s preťatým lýtkom, dorážal do posledných v jeho blízkosti. Aj on videl, čo sa stalo. Chcel jej zabrániť v únose niektorého z nich, najmä v jej priblíženiu sa k Potterovi, ale myseľ zastretá bolesťou, oči zaliate krvou z tržnej rany na čele, vysilenie z bránenia sa dorážaniu veľkého počtu smrťožrútov mu nedalo možnosť poriadne zamieriť. Pevné odhodlanie ubrániť ich a zúrivo stisnuté zuby kriesili aj posledné zvyšky síl, ktoré mu ešte ostávali. Keď začali smrťožrúti miznúť, vydýchol si. Videl, ako tiger s jeleňom vedú zúfalé boje s dementormi. Ale začali sa k nim pridávať aj iné striebristé tvory. Prvými boli pes a antilopa a on sa upokojil. V spleti bojujúcich klbiek nemohol kontrolovať svoju sestru. Ale bola v poriadku.
Hneď, ako zbadali smrťožrúti premiestňovať sa svojich kolegov, postupne ich nasledovali. Aspoň tí, ktorí boli toho schopní. Po pár minútach tu neostal ani jeden a všetci aurori, vrátane Fénixov sa zamerali na odohnanie dementorov. Uvoľnene sa zaprel o zem. U klbka detí už kľačali Sirius s Hagridom a Weasleyovci. Aspoň oni budú v poriadku, fyzicky.
——
Až po nejakej chvíli si bol schopný uvedomiť, čo sa stalo. A pochopiť to. Sedel na posteli ošetrovni Základne a díval sa na spiacu Hermionu. Museli do nej naliať upokojujúce elixíry a ošetriť ju. Boli pri nej jej rodičia. Keď sa Ginny ako-tak spamätala a Lupin ju prinútil zjesť celú čokoládu, musela začať konať. Pomáhať s ošetrovaním nespočetného množstva zranených Fénixov. Aurori sa po incidente odmiestňovali k Mungovi a brali aj svojich mŕtvych. Zatiaľ ich bolo sedem.
Postele na ošetrovni Základne boli takmer zaplnené. O zástupy zranených Fénixov sa starali Fleur so Susan a Ginny. Molly toho nebola schopná, rovnako ako Hermionu, aj ju boli prinútení nadopovať elixírmi a radšej ju uspať. Narýchlo ošetrený Artur spolu s najstarším synom boli pri nej. Dvojčatá ležali na lôžkach, utrpeli veľa rezných rán, ale držali sa v blízkosti svojej matky.
Harry stále počul jej výkriky, ktoré sa ozývali po oznámení udalostí. Zúfalo kričala, že nechce prísť o ďalšie dieťa. Nevedel si predstaviť, že by prišiel o najlepšieho priateľa. Len sedel, schválne otočený Weasleyovcom chrbtom, s očami upretými na Hermionu. Strašne ho pálili a on sa úporne snažil prehĺtať slzy. Nebol to koniec, Ron nebol mŕtvy a nejaký spôsob sa bude musieť nájsť, aby ho odtiaľ dostali.
Snape vrkol dokonca aj po sestre a svoje zranenia si ošetril sám. Očami kontroloval Harryho, ale ten bol duchom neprítomný. Nedivil sa a aj keď Weasleyho neznášal, toto mu určite neprial. A vedel, že je to koniec. Weasleyho odtiaľ nedostanú, neexistuje možnosť a on bude trpieť ešte viac. Ostatne rovnako ako Weasleyovci a Grangerová. Krivkajúc a potláčajúc bolesť niekoľkokrát niesol elixíry zo svojho laboratória na Základňu a aj Pomfreyovej.
Spoločne s McGonagallovou sa starali o pozráňané deti. Poväčšine to boli drobné zranenia spôsobené panickým útekom, ale našli sa aj vážnejšie stavy. Colin Creewey bol v bezvedomí, Terry Boot dorezaný. John a Robert, chrabromilskí odrážači, sa dostali priamo do kontaktu s dementormi a momentálne sa ich pokúšali vzkriesiť a nedovoliť, aby prišli o svoju dušu. Malé bystrohlavské dievčatko sa ocitlo medzi plameňmi, stonalo na posteli s popáleninami. Seamusa zasiahli kamene letiace z jedného z vybuchujúcich domov a mal nespočetné množstvo zlomenín a pomliaždenín. Útok na Rokville sa zapíše do čarodejníckych dejín čiernymi písmenami a na zozname obetí sa bude nachádzať aj meno Dennisa Creeweyho, ktorý boj nezvládol a položil ho pri obrane svojich spolužiakov.
Keď sa to Harry dozvedel, zovrelo mu srdce ešte viac. Rovnako ako pri zistení, že rady Fénixov opustili Mundungus a Hermann. A stav McCrea tiež nebol ktovieako slávny. Susan s Fleur pri ňom strávili najviac času a podarilo sa im ho aspoň stabilizovať, aj keď najbližšie hodiny budú kritické. Harry si povzdychol už asi tridsiaty raz. Už sa ako tak pozviechal a potlačil obrovskú chuť vyplakať sa. Hermiona sa v spánku nepokojne pomrvila a jej matka ju začala okamžite hladiť po vlasoch. Pozrel za ňu. Neville s rukou visiacou v obväze sedel pri Lune. Tiež spala a jej otec vyzeral ešte strhanejšie ako predtým. Longbottomová s Barrosovou behali z kuchyne a nosili im občerstvenie. Stará dáma sa občas zastavila pri svojom vnukovi, aby ho povzbudivo poklopala po pleci. Po tom zdravom.
Darmo sa Malfoy snažil zamerať na dianie okolo seba, jeho oči stále pútala spiaca osoba oproti nemu. Aspoň na moment. Ginny aj so Susan skončili ošetrovanie, posledným bol Krum, ktorý mal dolámané ruky a Elena. Tá mala síce ľahšie poranenia, ale bolo ich dosť na to, aby jej podali uspávací elixír a minimálne jednu noc si tam nechali. Teraz vyčarovávali zásteny medzi jednotlivými lôžkami, aby mali zranení aspoň nejaké súkromie na spánok. A jeho výhľad zakryla práve takáto plachta. Skrúšene si ľahol s rozporuplnými pocitmi. Dobre vedel, že ak Weasleyho zavliekli do hradu Temného pána, je to jeho koniec. Nemá najmenšiu šancu a aj keby bolo Fénixov päťkrát toľko, koľko ich v skutočnosti je, nedokážu spraviť nič. Mal by byť rád? Medzi ním a Hermionou stál Weasley, ktorý má teraz minimálnu šancu na prežitie. Keď je teda ešte živý. Má teda voľnú cestu. Uvedomil si však jej bolesť a smútok a to jej neželal. Chcel, aby bola šťastná a to bola doteraz pri ňom. Privrel oči a nevedel sa rozhodnúť, či má priať Weasleymu smrť alebo jej šťastie. S ním.
„Aj ty by si si mal ľahnúť,“ šepla Ginny Harrymu. Fleur spolu s Barrosovou sa ponúkli, že budú bdieť pri ranených. Práve sa zhasínali fakle, občas sa ozvalo smrknutie niektorého z príbuzných sediaci pri posteliach svojich blízkych.
„Áno, ale určite až po tebe,“ odvetil rovnako tichým tónom. Uvedomil si, že sa mu hlas mierne chveje. Díval sa jej do začervenaných očí. Bolo toho na ňu príliš. Najprv musela upokojiť svoju matku, potom aj bratov a ešte k tomu pomáhať raneným. Posunul sa na posteli a bez rečí ju uložil. Neprotestovala. Unavene sa zvalila. „Čo vaši?“ spýtal sa.
„Tatko už zaspal, rovnako ako dvojčatá. Sú z toho hotoví, vrátane Billa. Odišiel za Siriusom a Lupinom. Zajtra by mala byť schôdza, aspoň to som z rečí vyrozumela.“
„Áno,“ hlas sa mu zasekol. „Ja vôbec neviem, čo by som mal povedať,“ nadýchol sa.
„Nemusíš hovoriť nič.“ Ktovie odkiaľ sa jej podarilo vytiahnuť úsmev. „Všetkých nás to bolí a reči sú vážne zbytočné. Je to tvoj najlepší kamarát a určite cítiš to, čo my.“
„Dostaneme ho odtiaľ, určite,“ presvedčivo povedal. Chcel ju trocha povzbudiť. Aj keď sa tí dvaja večne doberali a vŕkali po sebe, každému bolo jasné, že sa majú aj tak radi.
„Neviem,“ v očiach sa jej zrkadlila neistota. „Bude to tak, ako to bolo s tebou. A tam bola nádej minimálna,“ posledné slová šepkala.
„Pst,“ jemne ju pobozkal na pery. „Nedovolím, aby tam ostal,“ šepol jej do ucha. Sám však nevedel, čo by mal spraviť. Počkal, kým zaspí a potom prešiel skrúšene po ošetrovni. Chcel nájsť niekoho, Siriusa alebo Snapa. Chcel začať okamžite niečo vymýšľať. Zašiel do zasadačky, ale neboli tam. A ani Bill. Zrejme vyšli von, aby niečo riešili alebo niečo podobné, trpko si uvedomil. Vrátil sa na ošetrovňu. Nazrel na Hermionu, rozrušene sa prehadzovala, matka ju tíšila. Ľahol si vedľa Ginny a opatrne ju objal. Spánok prichádzal len veľmi pomaly, nepríjemné myšlienky mu dovolili zaspať až po troch hodinách.
——
„Výborne, Bella,“ rozosmial sa Voldemort. A ona bola spokojná. Čo na tom, že dvadsiatka jej smrťožrútov bola buď mŕtva alebo ich pochytali. Vrátane Greybacka. Dovliekla to, čo chcel jej pán. Podarilo sa jej to a môže sa opäť tešiť jeho priazni. „Bol by som predsa len spokojnejší, keby to bol niekto dôležitejší, ale aj toto je niečo,“ zaškľabil sa na ňu. „A teraz vypadni! Postarám sa oňho sám, nepotrebujem obecenstvo!“ štekol po nej. Okamžite zmizla. „Tak a my sa teraz troška zoznámime,“ zaškľabil sa na Rona. Bol netrpezlivý, zvedavý a dychtivý. Chcel sa dozvedieť všetko, čo určite vedel tento chlapec. Jeho znechutený a protestný výraz ho nenaštval, skôr pobavil. Ten červ nemá šancu, aby mu odolával.
„Strč sa do prdele,“ vyprskol naňho Ron. Aj keď mu zvieralo hrudník, aj keď sa triasol strachom, odpor k tomuto indivíduu bol väčší a on mu chcel ukázať, že sa ho nebojí. Svoje myšlienky upieral na Hermionu, na svoju rodinu, na Harryho a to mu dodávalo odvahu.
„Pozrime sa, aký je odvážny,“ rozchechtal sa. Po chrbte mu prebehli zimomriavky, ktoré vyvolal jeho ľadový smiech. Ako ostré špendlíky sa mu zapichával až do kostí. „Veď teba to prejde,“ zatváril sa hrozivo a výstražne. Ron mu daroval jeden provokačný úškľabok. Tušil, že jeho čas na tomto svete sa blíži ku svojmu koncu. Uvedomoval si krutú realitu. Nechcel plakať, chcel sa smiať. Naposledy a odvážne. „Nikto sa mi nebude ceriť do tváre,“ jeho výraz ho zjavne rozčuľoval a protivil. Neznesie, aby sa mu niekto zubil do tváre.
„To je tvár?“ nevedel si odpustiť. Jeho zúfalstvo a beznádej rástla. Keď má prísť koniec, tak nech je aspoň rýchly. „Skôr nedokonale vyvrátené zvyšky niečoho…“ nedohovoril.
„Ty malý hajzeľ,“ Voldemort ho chytil pod krk a zvieral. Pevne, ako kliešťami a Ron sa dusil. Červenajúc sa pokúšal polapiť dych. „Nemysli si, že ma vyprovokuješ. Tvoja smrť nepríde tak rýchlo, ako si želáš. O tom ti Potter predsa rozprával. A ty zažiješ to isté. Najprv však pozrieme, čo mi môžeš ponúknuť,“ zavrčal nevraživo a okamžite sa mu vpil do očí. Darmo sa snažil sústrediť sa na svoj kornat, zbytočne si tvoril okolo seba vzdušné víre. Aj keby bola jeho oklumencia na oveľa lepšej úrovni, nemal by najmenšiu šancu. Nedokázal sa mu brániť dlhšie ako dve minúty. Voldemort prekonal jeho prekážku, poľahky a takmer okamžite. S hrôzou si uvedomoval, že sa mu prechádza v spomienkach, že sa mu hrabe v myšlienkach. Ospravedlňoval sa Harrymu za to, že sa teraz dozvie všetko. Vytiahne z neho každú informáciu. Zlyhal na celej čiare, nikdy nestál za nič a teraz to nádherne dokázal. Absolútna nula, neschopná a zbytočná.
„No ale to sú mi veci,“ Voldemort povytiahol obočie. To, čo sa dozvedel, ho zaujalo, prekvapilo, ale hlavne potešilo. „Takže už viem všetko. Viem, čo sa skrýva za tou Potterovou zmenou,“ díval sa na Rona, ktorý mal zvesenú hlavu. Musel sa uškrnúť. „Musí to byť zlé, keď si priznáš, že si na nič priateľ, však?“ ironicky natiahol. „Pre teba bude výhodnejšie, keď zdochneš, akoby si sa mal postaviť tvárou tvár svojmu priateľovi,“ pohŕdavo vypustil. „Musím uznať, že to bolo až príliš jednoduché. Spojené kamienky, veľmi zaujímavé. Toto Slizolinovi nenapadlo. Vedel, že bude niekde v Godricovej úžľabine, že ho tam Chrabromil skryje, ale netušil, že sa ich odvážia spojiť. Náramok pri bránach do pekla. Fajn, Dumbledore mi ho prinesie. Sudba. Môj a Potterov príbuzný. Preto žijeme a nemôžeme sa zabiť,“ nahlas uvažoval nevšímajúc si Rona. Po lícach mu stekali slzy a ospravedlňoval sa všetkým. „Snape, Potterov strýko. Takže musím najprv zabiť Snapa. Nie ľahké, ale nič nie je nemožné. A až potom toho malého niktoša. A musím si nájsť vlastného príbuzného. No, možno už viem aj kde hľadať,“ významne sa zaškľabil. „Mesto vo vnútri Rokfortu, jeho sila znásobená, prezieravý krok od Zakladateľov. A tajné pergameny. Škoda, že neviem viac o pätici. Tuším sme ťa mali dostať trocha neskôr. Tajné miestnosti, tajné kúzla, Potterova sila. Nič, čo by mi malo stáť v ceste, aspoň zatiaľ. Prekážkou sú Snape a Dumbledore. Snape má sestru, kvôli nej spraví všetko, výborne, dostaneme ju. A Dumbledore snoriaci po mojom príbuznom. Zistilo sa, že to bude moje dieťa. Celkom prekvapivé, ale som rád, že na to prišiel za mňa. Značne mi tým uľahčil prácu,“ zachechtal sa. „Kto lepšie vie, kde som koho popreťahoval, ako ja?“ konečne pozrel dole na zničeného Rona. Surovo doňho kopol. „Teba ešte nezabijem, možno sa k niečomu hodíš. Ale moji poddaní sa môžu na tebe zabávať.“
——
„Siedmi mŕtvi aurori, dvaja Fénixy, jedno dieťa a desiati civilisti, z toho tri deti,“ vyrátaval Lupin počet obetí. „McCreov stav stále kritický a taktiež stav dvoch ďalších aurorov. Skeeterová o tom už stihla napísať.“
„Vyučovanie sa na týždeň prerušuje,“ prehlásil Dumbledore. „Správna rada nemieni prerušiť činnosť školy a ja jej dávam za pravdu. Aspoň niekedy,“ jeho tvár bola nanajvýš vážna. „Podarilo sa mi ju presvedčiť, že je to momentálne to najbezpečnejšie miesto a taktiež som ich upozornil na chybu ohľadne Rokvillu. Nevyzerali, že by si ju chceli priznať.“
„Panikária rodičia,“ vložila sa McGonagallová. „Začali chodiť sovy, kde vo veľkom odhlasujú deti zo školy. Bude treba vytlačiť zvláštne vydanie Sršňa. Čarodejníci ho začali brať vážne a my by sme im mali objasniť, že vo vnútri, zdôrazňujem, vo vnútri Rokfortu je bezpečne.“
„Súhlasím,“ prikývol Dumbledore a pozrel na Freda s Georgeom. Obaja prikyvovali aj napriek bolestiam. Boli pripravení okamžite po schôdzi zájsť za Lovegoodom a niečo vymyslieť. Dá sa povedať, že väčšina prítomných sem prišla priamo z nemocničného lôžka. Nikto nechcel zbytočne vylihovať a na ošetrovni ostali len štyri vážne stavy. „Dnes sa uskutoční smútočná hostina na počesť Dennisa Creeweyho. Ráno boli u mňa jeho rodičia. Dosť smutné stretnutie. Škole nič nevyčítajú, ale napriek tomu si staršieho syna odviedli domov. Po pohrebe ich mladšieho syna a najmä po vyliečení Colina sa rozhodnú, či sa vráti do školy. Rodičia ostatných vážnejšie zranených detí sa ohlásili na zajtra.“
„Je to tragédia,“ hlesla Pomfreyová. Jej miesto na ošetrovni na chvíľu zastúpili Flitwick so Sproutovou.
„A čo bude s Ronom?“ spýtal sa Hagrid. Bolo na ňom vidieť, že predchádzajúcu noc nespal. Skôr naopak. Jeho červené líca a nos naznačovali, že bdel v spoločnosti ohnivej whisky. Po jeho slovách spozornela Molly aj Hermiona. Obe zdvihli hlavy a zničené tváre zabodli do riaditeľa.
„Áno,“ povzdychol skormútene. Harry sa zamračil. Aj keď to predpokladal, dúfal, že riaditeľ vyrukuje s nejakým riešením. „Obávam sa, že mi neostane nič iné, len vyjadriť poľutovanie nad touto situáciou.“
„Ako prosím?“ vyletela Molly. „Aké poľutovanie? Jednoducho si preňho pôjdeme.“
„Molly, to nie je také ľahké,“ šepol Artur zvláštnym tónom. Bolestným, roztraseným.
„Samozrejme, že to nie je ľahké, ale aj tak to pôjde.“
„Molly, prosím, vypočuj ma,“ Dumbledore sa ju pokúšal upokojiť použijúc takmer otcovský tón. „Ronald je momentálne u Voldemorta, o tom nie je pochybností a situácie je presne taká istá, ako bola pri Harrym. A my nemáme vnútri žiadneho človeka, ktorý by mu mohol pomôcť.“
„Takže sa nad tým mávne rukou?“ pípla Hermiona a oči sa jej zaliali slzami.
„Okrem toho si ani nie sme istí, či je ešte živý,“ zamrmlal Bill skrúšene. Napriek jeho tichému tónu to jeho matka začula a rozvzlykala sa.
„Je živý, určite,“ ozval sa Harry.
„Nemôžeme si byť istí,“ namietol Bill.
„Ale môžeme, to vás ubezpečujem,“ zamračil sa. Mal na mysli svoje dva dni predvídania smrti svojich najbližších. „A keď ho zabijú, budem o tom vedieť.“
„Harry,“ upozornil ho Sirius.
„A môže sa niečo spraviť preto, aby sa odtiaľ dostal. Tak ako pri mne. Musia sa vylákať a potom ho odtiaľ dostaneme.“
„Neviem si predstaviť situáciu, ako by sme ich odtiaľ mohli vylákať,“ Dumbledore sa naňho díval ľútostivo. Vedel si predstaviť, čo teraz musí cítiť kvôli svojmu priateľovi.
„Na niečo ho nalákať.“
„Upozorňujem, že Temný pán už určite dostal z pána Weasleyho všetko,“ Snape prebodával Harryho pohľadom a upozorňoval ho, aby mlčal. Nezainteresovaní pozorne počúvali, snažiac sa vydedukovať o niečo viac, ale tváriac sa nevšímavo.
„Pokoj,“ zareagoval riaditeľ. Strýko so svojím synovcom sa vraždili pohľadmi a nechcel riskovať nejaké vyzradenie, ktoré by mohlo nastať v tejto napätej situácii. „Na moment preruším schôdzu, na dve hodinky. Poppy, vráť sa k deťom na ošetrovňu. Minerva, pozri, čo sa deje v hrade. Fred, George, zájdite za Lovegoodom. Susan, Fleur, prezrite našu ošetrovňu a pošlite za nami slečnu Weasleyovú. My sa teraz vzdialime.“ Všetkých prebehol pohľadmi. Nemusel hovoriť nič konkrétne, celý Rád vedel o ich tajnostiach. Síce nespokojne, ale rezignovane sa začali rozchádzať.
„Harry, je mi to ľúto,“ zastavila sa pri ňom Elena. „Viem, že to bol tvoj najlepší priateľ…“
„Nebol,“ zamračene vrkol. „On stále je.“
„Samozrejme,“ mierne očervenela. „Nemyslela som to tak.“
„To bude tým, že ty vôbec nemyslíš,“ vyprskla po nej Hermiona.
„Upokoj sa, Hermiona,“ Krum jej chlácholivo položil ruku na plece. Striasla ju zo seba. „Všetci sa posnažíme, aby sme ho odtiaľ dostali.“
„Už ťa vidím, ako sa ideš pretrhnúť,“ prebodávala ho pohľadom.
„Len si nemysli…“
„Slečna Grangerová, pán Potter,“ vŕkol Snape stojac za chrbtami Európanov. „Zrejme si neuvedomujete, že máme na práci dôležitejšie veci ako čakať na to, kým sa vám uráči premiestniť svoje zadky z bodu A bo bodu B. Toto naťahovanie a vzájomné osočovanie si odložte k nejakej vhodnejšej príležitosti,“ mračil sa. Európania niečo zamrmlali, možno pozdrav a mizli. Rukou ich vyzýval k nejakému pohybu. Malfoy stojaci obďaleč z nich nespúšťal pohľad. Keď zmizli, s povzdychom sa vydal na ošetrovňu za Lunou a Nevillom.
„Harry, bolo by rozumnejšie, keby si nabudúce zvážil svoje slová,“ mierne ho upozornil Dumbledore, keď sa zavreli v jeho byte, už s Ginny a zabezpečili ho.
„Chcel som im dať len nejakú nádej.“
„To chápeme, ale zbytočne na nič neupozorňuj, už tak musíme vyvracať ich zvedavé otázky,“ pridal sa Sirius.
„Na to v tejto chvíli kašlem,“ prskol podráždene. „Čo keby sme sa zamerali na vymyslenie spôsobu, ktorým ho odtiaľ dostaneme?“ všetkých ich prezrel. Hermiona prikyvovala, Ginny ho opatrne chytila za ruku, Sirius pozeral bolestne a Dumbledore zamyslene.
„Dobre vieš, že to nejde,“ Snapov hlas znel možno tvrdšie, ako by sám chcel. „Neexistuje možnosť, ako sa tam dostať. Nikto bez znamenia zla sa tam nedostane, nič muklovské tam neprenikne. Nemôžem prezradiť polohu hradu a keby som vás dostal do jeho blízkosti, aj tak nebudete vedieť, kam ísť, nebudete ho vidieť. Temný pán už z neho určite vytiahol všetko, chápeš? Vie všetko, čo sme zistili my doteraz. Uvedomuješ si, že sa týmto všetko skomplikovalo?“
„No a čo? To je to posledné, na čo by som teraz myslel. Nech vie všetko. Mne ide o to, dostať odtiaľ Rona!“
„Chcete tým naznačiť, že keď Ron všetko vyzradil, nestojí už za to, aby sme sa pokúsili ho odtiaľ vytiahnuť?“ potichu a neveriacky sa pýtala Hermiona.
„Nebuďte hlúpa, Hermiona,“ vrkol podráždene. „Vravím, že nie je možnosť, ako ho odtiaľ dostať.“
„Blbosť,“ zavrčal Harry. „Vy predsa máte na paprči temné znamenie. Keby ste tak strašne chceli, šli by ste preňho.“
„Harry, upokoj sa,“ upozornil ho riaditeľ. Ginny mu stisla ruku. Nevšímal si ani jedného, oči zabodával do svojho strýka.
„Toto je jedna z možností,“ Snape ho prebodával pohľadom. „Tá najhlúpejšia, najriskantnejšia. Keď je hrad plný smrťožrútov, človek nemá šancu sa tam dostať a nepozorovane niekoho vyvádzať. Už som to spomínal, keď si tam bol strčený ty.“
„Tak ich vylákajme!“
„Už sa nenechá vylákať.“
„Ako to môžete vedieť?“
„Pretože už takúto chybu raz spravil,“ ozval sa Sirius. „Nebude ju opakovať. My mu nemôžeme navrhnúť nič, pretože by za tým cítil pascu a ani mu nemáme čo navrhnúť. Vie o všetkom. Pokiaľ niečo nenavrhne sám, nič sa nedá robiť.“
„Ale dá.“
„Harry, nejde robiť nič!“ už po ňom húkol Sirius.
„To ho tam necháme? Budeme sedieť so založenými rukami? A čakať, kým sa ho nerozhodnú zabiť a mne sa o tom nebude snívať? A čo potom? Pochováme ho dva dni pred jeho smrťou len preto, že všetci kašlete na to, aby ste niečo skúsili?“ prskal všade naokolo. Hermione stekali po lícach slzy.
„Harry,“ šepla Ginny trasúcim sa hlasom s úmyslom ho upokojiť. Teraz ho ale nemohlo upokojiť nič.
„Opakujem naposledy, že sa nedá nič robiť,“ vrkol po ňom Snape.
„Všetko sa dá, keď sa chce,“ do očí sa mu tlačili slzy zúfalstva. „Len by človek nesmel byť takým odporným zbabelcom,“ vypustil pomedzi stisnuté zuby. V tom istom okamihu mu pristála na líci Snapova dlaň.
„Severus!“
„Snape.“
„Tak sa pozri,“ precedil strýko a zdrapil prekvapeného synovca za ramená. Tak s ním trhol, že sa Ginny vyšmykol z ruky. „Možno som ten najväčší zbabelec pod slnkom. Ale je lepšie byť živým zbabelcom, ako odvážnym a mŕtvym idiotom. To je ale prekvapenie, však? Chcem byť hlavne živý, preto, aby som ti dal po papuli, keď si to zaslúžiš. Kvôli dvom ľuďom by sa zo mňa stal odvážny idiot, len kvôli dvom ľuďom, kvôli nikomu inému by som neriskoval byť mŕtvym idiotom. A obaja sú tu v bezpečí. Hádaj, o koho ide,“ sykol mu do tváre a vypochodoval von.
„Kretén!“ húkol na zatresnuté dvere. Jeho pohľad sa stretol s Hermioniným. Tak strašne sa snažil niečo spraviť. Rezignovane klesla na stoličku, viac bolesti by jej pohľad už neuniesol. „To len preto, lebo je to Ron,“ otočil sa s výčitkou na Siriusa a Dumbledora. Líce ho pálilo a on už nedokázal potlačiť slzy obrovskej frustrácie.
„To je hlúposť,“ vyriekol Dumbledore. „Toto by som sám Severusovi nedovolil. Ak by bola malá nádej, že by sa to mohlo podariť, tak potom áno. Ale nejde to. Spoznali by ho a zabili. Aj keď je výnimočne schopný, sám by sa neubránil toľkej presile.“
„To je pravda,“ prikývol aj Sirius. „Veľmi dobre vieme, že je to skľučujúce, pre všetkých, ale momentálne sa nedá robiť nič. Len čakať a dúfať.“
„Fajn!“ štekol. „Tak budeme čakať a dúfať a ja pre istotu nebudem chodiť spať, aby som nevidel jeho smrť.“
„Harry!“
„Seriem na vás,“ mávol rukou a vyštartoval von.
——
Vyhýbal sa Siriusovi aj Dumbledorovi, ktorí riešili túto istú situáciu s Weasleyovcami. A vyhýbal sa aj svojmu strýkovi. Škola bola prerušená, deti na Rokforte vzdali hold Dennisovi Creeweymu a tie, ktoré ostali na hrade, viedli skormútené rozhovory. Skeeterová písala o Rokvillskej tragédii a Sršeň musel dotláčať špeciálne vydanie, pretože bolo okamžite rozobrané.
Hermiona vyzerala čoraz horšie, po dvoch dňoch prestala vychádzať aj na jedlo. Malfoy sa potuloval po chodbe s nádejou, že ju vyhliadne. Neville s Lunou chodili do miestnosti, v ktorej sa trénovali súboje a najmä Neville fanaticky trénoval. Harry v hlave premýšľal nad všetkým možným, ale nič nedokázal vymyslieť. A aj keď už na niečo prišiel, bolo to tak nereálne, že okamžite krútil hlavou. Čas s ním trávila pochopiteľne Ginny, ktorá však využívala malého Sebastiana k povzbudeniu svojej matky. Schválne si ho požičiavala a nenápadne sa motala okolo svojej matky a premyslene vždy docielila, že si ho Molly zobrala na ruky a prihovárala sa mu. Aspoň na okamih dokázala vyhodiť Rona zo svojej hlavy.
A Harry sa bál, aby jeho krstniatko nakoniec neslúžilo ako upokojovanie pri niečom závažnejšom. S obavami večer zatváral oči, bál sa svojich snov, bál sa uvidieť umrieť Rona. Všetko by bolo potom definitívne.
„Prišla sova,“ prehlásil Dumbledore, keď si dal na tretí deň zvolať Fénixov rád. „Je tu možnosť, Voldemort sa ozval sám. Poslal čierneho výra s odkazom, že nás za päť dní, v sobotu, čaká na Cronvallskej lúke.“
„Čo chce?“ vyzvedal Bill.
„Vymeniť Harryho, samozrejme. Za Ronalda,“ prehlásil a prečítal im Voldemortovu žiadosť.
„Ale to je ako z dažďa pod odkvap,“ zabrblal Hagrid, ktorý sa posledné dni spíjal vo svojom dome.
„Áno, ale je to možnosť, ako odtiaľ dostať Ronalda. Nemyslím, že by Ronalda skutočne zobral so sebou. Je si istý, že sa Harry nechá vymeniť,“ všetky oči strelili po ňom.
„Samozrejme,“ vyhŕkol presvedčivo a bez zaváhania. Snape prevrátil oči.
„Presne tak, toto je pre Harryho typické. Tá jeho obetavosť a on s ňou počíta. Príde rovnako, ako naposledy. S celou armádou, s úmyslom nalákať Harryho, čo nebude problém. Ale Ronalda so sebou nevezme, nechá ho v hrade a potom by mohol nastúpiť Severus. Dostane sa do hradu, pozná ho, môže ho nájsť a vyviesť.“
„Skutočne by sa to dalo?“ spýtavo a s nádejou sa zahľadela Molly na Severusa.
„Ak budú zdržaní dlhšie ako naposledy, tak by sa dalo niečo spraviť,“ súhlasil s nevôľou a pozrel na Harryho. Ten ho prebodával pohľadom. „Keď nebude hrad Temného pána preplnený smrťožrútmi, tak existuje šanca.“ Harry prevrátil oči a odvrátil pohľad. Malfoy sa díval na Hermionu, na ten záblesk nádeje, ktorý jej na moment skrsol v očiach. Pozrel na riaditeľa.
„Ja by som tiež mohol ísť. Poznám hrad, viem…“ skúsil.
„Nie, pán Malfoy,“ mierne sa naňho pousmial. „Ceníme si vašu ponuku, ale toto si predsa len vyžaduje skúsenosť.“
„A prečo by nemohol?“ vypálil Harry. „Aspoň má chuť ísť. To je niekedy viac, ako skúsenosť,“ zaškľabil sa.
„To je možno pravda,“ Dumbledore si unavene povzdychol. „V niektorých prípadoch je to možno prínosné, ale momentálne nebudeme skúšať, či je práve toto tá situácia,“ pozrel naňho mierne vyčítavo. Harry si zahryzol do jazyka, pretože sa mu naň drala ďalšia ironická poznámka.
„A čo keď Rona v hrade nenechá?“ spýtala sa Susan.
„Potom budeme musieť vymyslieť nejaký úskok, ktorým by sme ho vybojovali naspäť.“
A okamžite sa začalo špekulovať nad vymyslením spôsobu, ktorý by bol dokonalý a hlavne reálny vzhľadom k ich nízkemu počtu. Weasleyovcom sa mierne zdvihla nálada. Vyťahovali sa mapy, rozoberal terén, preberali rôzne úskoky. Aspoň aká taká šanca, aspoň iskierka nádeje. Majú päť dní, aby vymysleli niečo, čo by im Rona vrátilo. Harry si tú noc líhal pokojne.
——
„Strašne ma to baví,“ chechtala sa Bellatrix a zabodla ďalšiu ihlu do Ronovho stehna. Z výkriku, ktorý sa ozýval podzemím, tuhla krv v žilách. Slzy sa mu na tvári miešali s potom, rovnako ako pot s krvou na tele. Prial si umrieť v tejto chvíli, za svoju zradu, za zlyhanie. Už nikdy sa nikomu neodváži pozrieť do očí.
„Čo to doňho nalievaš?“ podozrievavo sa opýtal akýsi chlap, zjavne smrťožrút, držiac v rukách fľaštičky.
„Čo ťa po tom?“ vrkla podráždene a s pobavením mykala ihlou trčiacou z Ronovej nohy. „Tak, len rev, áno, áno,“ naťahovala zároveň s jeho výkrikom. „Skúšam na ňom experimenty, rôzne elixíry, testujem. Veď je to pištiace prasa súce len k tomuto.“
„A Temný pán o tom vie?“ mračil sa.
„Ale čo sa obávaš, tomu to je jedno aj tak ho nakoniec zabije,“ cerila sa.
„Ja som počul, že ho chce vymeniť za Pottera.“
„Tak to mi je novinka. A ty to vieš určite lepšie, ako ja, však?“ posmešne sa pýtala.
„Možno si to nepočula, keď si večne strčená tu. Posielal sovu Dumbledorovi. Na tvojom mieste by som toho nechal skôr, kým nie je úplne neskoro,“ škodoradosť v jeho hlase sa nedala nepočuť. Lestrangová zaváhala. Skutočne sa zameriavala len na ďalšieho Weasleyho, ktorého tu mala ako na zlatom podnose. Na poslednej schôdzi sa nič také nepreberalo. Čo ak Temný pán zmenil svoje plány behom dnešného popoludnia? Tie elixíre boli chyba, teraz to už vedela.
„Budeš mlčať, prisahaj!“ štekla po ňom nepríčetne a varovne.
„Nie,“ zachechtal sa. „Nebudem, rád sa pozriem na to, ako ti to dá Temný pán vyžrať.“ Krava sprostá, mal jej plné zuby, rovnako ako všetci ostatní.
„Ale budeš,“ vražedne sa zazubila. „Tým si buď istý.“ Vyťahovala prútik. V rovnakej chvíli ho vyťahoval aj on.
„Avada Kedavra!“ zvreskla a vpálila po ňom. Uhýbal na poslednú chvíľu.
„Avada Kedavra!“ zúrivo kontroval. Nemienil sa nechať od tej mrchy zabiť. Bola mrštná. Vyhla sa zelenému záblesku, ktorý preletel okolo nej a vrážal do Ronovho hrudníka. Stony a nárek razom stíchli, telo sa prestalo mykať, hrudník dvíhať a oči vyhasli.
„Ty si ho zabil, ty idiot!“ vykríkla, kontrolujúc jeho dych.
„Nie! Nie! Nie!“ Harry sa posadil na posteli. Pyžamo premočené od potu, snažiac sa polapiť dych žmurkal do tmy. „Nie,“ vrtel hlavou a natiahol sa za prútikom. Okamžite si rozsvietil. Uvedomil si roztrasené ruky, snažil sa umierniť svoje rozhádzané myšlienkové pochody. Zabijú ho skôr, ako príde k výmene. K tej má prísť za päť dní. Ronovi ostávajú len dva. Za dva dni ho zabijú. Má dva dni, aby s tým niečo spravil, keď nechce prísť o svojho najlepšieho priateľa.
Vyskočil z postele a v narastajúcej panike sa prechádzal po izbe. Jeho šialený, nerealizovateľný plán, ktorý mu skrsol v hlave. Jedine na ten sa môže teraz upínať. Musí to skúsiť, nič iné mu neostáva. Nikto o tom nesmie vedieť, nikto by mu to nedovolil, nikto by ho nepustil. Zavreli by ho tu ako väzňa. Musí ísť, kvôli Ronovi. A musí presvedčiť istú osobu.