Fakulta mu určite nepoďakuje, ale to by neurobila, aj keby ich nevymenil a zápas by aj tak prehrali, prebehlo mu hlavou, keď schádzali po schodisku. Od rána pršalo, čo mu na nálade tiež nepridalo. Očkom pozrel po svojich spoluhráčoch. John Barrie a Robert Townson sa potichu rozprávali, Colin mal sklonenú hlavu a pôsobil porazenecky. Ron šiel spolu s Hermionou, v závese ich nasledovali Malfoy s Nevillom. Veď nie sú až takí slabí. Minule so Slizolinom vyhrali a tiež mali o jedného strelca menej. Toto mohol tvrdiť aj teraz, Colin bol braný vlastne len tak, aby spĺňal počet hráčov. A minule im chýbal aj jeden odrážač. Ale to mali vytvorený značný náskok, teraz začnú od nuly.
„Určite to dobre dopadne,“ Ginny mu zovrela dlaň a povzbudivo sa naňho usmiala.
„Vlastne je jedno, ako to dopadne, len aby sa nikto nezranil,“ odvetil zamračene.
„A určite sa aj niekto zraní,“ mykla plecami. „Bol by si naivný, keby si očakával niečo iné,“ dodala, keď zbadala jeho neveriaci pohľad.
„Asi áno, ale mohla si klamať a trocha ma upokojiť. Len dúfam, že sa nestane nič tebe. Ginn, sľúb mi, že si dáš pozor,“ pozrel na ňu takmer úzkostlivo.
„Určite si budem dávať pozor,“ prevrátila oči. „Ale keďže sa ti pred dvoma dňami snívalo o tekvicovom koláči a ňucháčoch, nemali by sme zomrieť,“ zaškľabila sa. Už otváral ústa, že jej niečo povie na to jej večné zľahčovanie situácie, keď ho umlčalo Ronovo prekvapenie.
„Toto čo má byť?“ Vo vstupnej hale sa ťahal dlhý rad nervóznych a nespokojných študentov, ktorých po jednom púšťal do dažďom zaliateho a chladného novembrového počasia školník Filch. Zelenostriebornej tu bolo málo, strácala sa v prevahe červenozlatej, aj keď majitelia zástav, šálov a podobných fanúšikovských doplnkov boli z rôznych fakúlt.
„Kontrola,“ ozvala sa Luna, ktorá sa pri nich zastavila a okamžite sa zavesila do Nevilla. Na hlave jej trónil chrabromilský lev. „Profesori sa rozhodli, že na štadión nepustia ani jeden prútik. Každý ho musí odovzdať Filchovi a ešte prejsť dodatočnou kontrolou detektorom kúziel, či niekto nemá náhradný prútik.“
„A načo?“ nechápal najmladší weasleyovský syn.
„Aby sa zabránilo prípadným nehodám,“ začuli hlas profesorky McGonagallovej. „Členovia tímu, poďte so mnou. Ostatní sa zaraďte a riaďte sa pokynmi pána Filcha,“ prebehla ich pohľadom. Chrabromilský tím sa pustil za ňou zanechajúc Hermionu, Nevilla a Lunu stáť v rade mrmlúcich, či hlasno protestujúcich študentov.
„Určite vám nemusím hovoriť o napätej medzifakultnej atmosfére a ani pripomínať vyhrážky, ktoré tu v posledných dňoch zazneli,“ spustila McGonagallová v najbližšej učebni. Slizolinský tím aj so Snapom tu už boli nastúpení a hádzali po chrabromilských vražedné pohľady. Tí im odpovedali pohrdlivými úškľabkami. „Pevne verím, že napokon ostane len pri slovách a ani jeden z vás sa neuchýli k nečestnosti a neférovosti, i keď sme sa zhodli, že by tomu nakoniec ani nemuselo tak byť,“ strelila pohľadom po slizolinských.
„Pani profesorka,“ vložil sa Snape pokojným hlasom. „Rád by som podotkol, že moji študenti už boli dôkladne upozornení na spôsob svojho správania a veľmi dobre vedia, čo môžu očakávať, ak by sa týmto slovám nesnažili príliš porozumieť,“ natiahol a prebehol ich očami. Z ich výrazov sa dalo čítať, že na jeho slová kašlú. „Dovolím si však vyjadriť svoje pochybnosti, či ma boli schopní pochopiť úplne všetci. Nebudeme si tu klamať, však?“ sarkasticky natiahol. „Preto úplne súhlasím s vaším návrhom a moji študenti vám tu odovzdajú svoje prútiky.“
„Ale prečo?“ zamračene sa ozval Zabini. Traja Chrabromilčania hľadeli na Snapa prekvapene, dokonca by sa dalo povedať, že uchvátene. Rozhodne nečakali, že by bol schopný svojich hadov takto okomentovať.
„Preto, pán Zabini,“ McGonagallová doňho vrazila pohľad, „aby sa zabránilo akýmkoľvek nehodám, ktoré by mohli určite hroziť. Vieme, o čom hovoríme,“ zamračila sa a pozrela postupne so Zabiniho, Craba, Goyla až na Mulveyho. „Zabezpečili sme aj neprítomnosť prútikov v hľadisku a tým zabránili prípadným zásahom do zápasu divákmi.“
„A tak vám neostane nič iné, len si zmerať svoje sily priamo pri hre,“ zaškľabil sa Snape. „Budete sa musieť spoliehať len na svoje schopnosti, šikovnosť, obratnosť a rýchlosť. Myslím, že o toto sa snažíte, keď sa tak nezmyselne preháňate na metlách,“ vypustil ironicky.
„Som rada, že sme konečne v niečom za jedno,“ otočila sa naňho profesorka.
„Ale prečo ich musíme odovzdať aj my?“ nepozdávalo sa Harrymu. Nerád sa vzdával prútika, bez neho sa cítil len polovičným. „My nemienime nikoho zaklínať vo vzduchu,“ dodal. Chrabromilčania súhlasne zašumeli.
„Pretože postupujeme spravodlivo,“ fľochla po ňom McGongallová. „Ak vezmeme jednému prútik, vezmeme ich všetkým.“ Slizolinčania posmešne zavrčali. „Takže mi ich môžete odovzdať a potom sa pobrať na štadión do šatní. Myslím, že sa začiatok zápasu dnes začne oneskorene vzhľadom k tomu, že previerkou ešte neprešla ani polovica hradu,“ zamrmlala zamračene.
Ani jeden zo znepriatelených táborov nechcel spraviť prvý krok a dobrovoľne odovzdať prútik. Až keď ich profesorka dôrazne upozornila a Snape po nich ešte neústupčivejšie zavrčal, pohol sa k nej Colin. A Harry jej ho odovzdával ako posledný, nespokojne, urazene a protestne. Najprv vyhnala slizolinských, idúc im v pätách.
„Slečna Weasleyová, na moment,“ vrkol Snape, keď zmizli slizolinskí. Chrabromilčania zabrzdili a podozrievavo upreli zrak na profesora. Ten povytiahol obočie. „Čo je? Vzhľadom k tomu, že sa vo vašom tíme nachádza len jedno dievča, tak by ste mohli dokonca aj vy pochopiť, koho som mal na mysli. Keďže sa, trúfam si tvrdiť, ani jeden z vás necíti byť slečnou, tak by ste mohli ísť a zavrieť za sebou dvere. Alebo sa snáď mýlim?“ vypustil posmešne. Chvíľu pozeral na Harryho, ale ten sa díval na Ginny, ktorá naňho žmurkla. „Potrebujete, aby som vám svoju žiadosť poslal po sovách?“ hlas už znel výhražne. Najprv sa pohol Colin nasledovaný Johnom a Robertom, trocha nespokojne ich nasledovali Draco a Ron. Najprotestnejšie sa tváril Harry, na strýka však nepozrel.
„Počkám ťa vonku,“ povedal smerom k Ginny. Za normálnych okolností by si Snape neodpustil a štipľavo by okomentoval jeho galantnosť. Len nemo hľadel, ako jeho synovec zavrel dvere.
„Tak,“ vypustil a uprene sa na ňu díval. „Môj synovec ma ignoruje, vášho brata považujem za nedôvtipného a pána Malfoya v momentálnej situácii za prchkého a pripraveného využiť každú situáciu,“ povedal. Čakala, čo bude nasledovať. „Z toho logicky vyplýva, že ste ostali vy ako posledná možnosť.“ Siahol pod habit a vytiahol prútik. „Je váš, nepozerajte tak prekvapene. S profesorkou McGonagallovou sme sa dohodli, nenápadne mi ho podstrčila. Avšak to, že ste posledná možnosť ešte neznamená, že ste tá najhoršia možnosť. Zhodli sme sa, že ste schopná zachovať sa inteligentne a uvážene a prútik použijete iba v prípade nutnosti. Musíme byť pripravení na každú situáciu, aj takú, v ktorej by hrozilo, že by prípadná pomoc mohla prísť neskoro. Rozumieme si?“
„Áno, myslím, že mi to je jasné. A pravdepodobne chcete, aby som to udržala v tajnosti.“
„Nikto by síce proti tomu nenamietal, ale nikto ani nechce, aby ste to tajili. Samozrejme mám na mysli Fénixov. Nepredpokladáme, že by zo strany Chrabromilčanov mohlo prísť k nejakým špinavostiam, ale rozhodli sme sa postupovať rovnako u všetkých. Bol by som rád, keby ste si dávali na seba pozor. Z vlastnej skúsenosti viem, že lietanie ovládate,“ zaškľabil sa, „ale na druhej strane, vaša telesná schránka nie je stavaná na to, aby prijímala tvrdé nárazy, údery a pád z veľkej výšky by nemusel dopadnúť práve najlepšie. Samozrejme by som ocenil, keby boli obozretní aj ostatní.“
„Poviem to Harrymu,“ vyhŕkla ešte stále prekvapená jeho záujmom. „A samozrejme aj ostatným,“ začervenala sa, keď zbadala jeho výraz. Ten sa ešte zhoršil.
„Nemusíte byť taká aktívna a nemusíte nikomu nič hovoriť,“ vrkol podráždene. „Nech sa páči,“ podával jej prútik. „Asi by ste mali ísť.“
——
„Čo chcel?“ pýtal sa Harry. Cez hlavnú bránu ich vypustila McGonagallová rovnako ako ich spoluhráčov chvíľu predtým. Nezabudla ich povzbudiť a oni nemuseli stáť v rade a pozerať na podráždeného, nepriateľského a naschvál pomalého Filcha. Hermiona s Nevillom a Lunou ešte stále tvrdli v rade.
„Dal mi prútik,“ povedala mu o ich rozhovore. Poslednú časť schválne vynechala, predpokladala, že by začal opäť nadávať a to teraz vôbec nepotrebovali.
„Uhm,“ prikývol. „Ty si asi jediná z nás, ktorá si dokáže udržať nervy čo najdlhšie na uzde. Aj keď, ako kedy,“ mierne sa pousmial. „Ten dážď sa mi nepáči,“ zamrmlal, aby od strýka odvrátil pozornosť. Ako zistili, dážď sa pustil silnejší, ako tomu bolo ráno a vyzeralo to, že ešte zosilnie.
„Ani mne,“ pozrela k oblohe. „Ale mohla by to byť pre nás výhoda. Nevydržia dlho na metlách, teda aspoň poniektorí. Neverím, že by mali Crabe a Goyle nejakú výnimočnú kondičku.“
„No, ale čím dlhšie to bude trvať, tým budú mať viac šancí sa do nás navážať. A v tomto počasí si neuvidím ani na špičku nosa, nieto na strelu,“ zažmurkal.
„Ukáž,“ zarazila ho tesne pri šatniach. Ostražito sa poobzerala, diváci vychádzali na štadión asi dvadsať metrov od nich, s hlavami sklonenými pred lejakom zjavne si nikoho a ničoho nevšímajúc. Zložila mu okuliare. „Oculus Impervius. Tak a teraz budú odpudzovať vodu,“ vracala mu okuliare. Niečo podobné spravila aj Hermiona v treťom ročníku, ako si spomenul.
„Ďakujem a schovaj ten prútik, kým ťa niekto neuvidí,“ ešte jej vtisol letmý bozk a zaliezli do šatní.
——
„No, tak som tu,“ Sirius si sadal k svojej manželke na profesorskú tribúnu nad ktorou bol zatiahnutý prístrešok. „Obsadila si dobré miesta,“ nasilu sa zazubil. A bola to pravda. Sedeli v prvej lavici, keby mali miesta niekde vyššie, nevideli by zo zápasu to najzaujímavejšie. A Susan sa mohla bez problémov zúčastniť, keďže bola profesorkou, aj keď dobrovoľných hodín.
„Čo sa stalo?“ zareagovala na jeho pretvárku.
„Nič zvláštne, len som nervózny,“ ledabolo mykol plecami a pomädlil si ruky. „Bude to určite ostrý zápas.“
„Jasne. Napínavý, dramatický, tvrdý, ale to máš predsa rád,“ pousmiala sa.
„Mám, ale nie, keď sú účinkujúcimi Harry, Ginny a Ron.“
„V opačnom prípade by si ale nepozeral. Tá posadnutosť metlobalom ťa už prešla a to sú tvoje vlastné slová,“ pripomenula mu.
„Áno,“ fľochol po nej. „Ty si obsadila miesto ešte niekomu?“ spýtal sa, keď si všimol voľné miesto po jej ľavom boku.
„Uhm,“ prikývla. „Severusovi.“
„Heh,“ vypustil. „Keby som to vedel, prinesiem nejaké pivo. Sledovať metlobal spolu so švagrom, to sa nestáva každý deň.“
„To pivo pokojne oželiem,“ natiahlo sa im za chrbtami. Snape prichádzal spolu s Dumbledorom. „Ďakujem, Susan,“ zamračene si sadol vedľa nej, pokým riaditeľ zaujal miesto v druhom rade vedľa Sinistrovej.
——
„No tak! Prestaňme sa tváriť tak porazenecky,“ zahlásil Harry, keď si všetci ponasádzali chrániče a obliekli metlobalové habity. „Nemáme k tomu žiaden dôvod. Sme dobrý tím, výborní hráči a nejaké slizolinské nuly nás nemôžu rozhodiť.“
„Hehe, dobrí hráči,“ vyšlo zo zelenkavého Colina. Harry naňho úzkostlivo pozrel.
„Už sme zvládli aj horšie zápasy. Spomeňte si na minuloročné stretnutie so Slizolinom.“
„Neviem, nevidel som,“ mykol plecami Draco, „ale počul som,“ zaceril sa.
„Teraz to bude takmer rovnaké. Ja akoby som ani nebol,“ otočil sa naňho Colin. Harry v duchu zaúpel. Pred nedávnom myslel na to isté.
„To je sprostosť. Keď už nič iné, môžeš odpútavať pozornosť,“ nadhodil Ron.
„Tak to ďakujem, to si mi pomohol,“ ozval sa dotknuto. „Ale aj tak, sľubujem, že vám nebudem zavadzať. Sľubujem, že budem lietať ako besný a budem sa ich pokúšať zhodiť.“
„To radšej nerob,“ zahriakla ho Ginny. „Prišpendlia ťa na tribúnu,“ opatrne si ho premerala.
„No, ty si rovnako vysoká, tak pomlč.“
„Zápas s Bystrohlavom si odohral a fungovalo to,“ skúsil Harry.
„Veď to ani nebol zápas.“
„Ten som tiež premeškal,“ Draco sa postavil, ani on nevedel udržať pokojnú tvár.
„Skôr to bolo exhibičné stretnutie,“ zaškerila sa Ginny. „Ale aj tak. Vážne sa nemusíme ničoho obávať. John a Robert sú zohratí, Slizolinčanom natrhnú zadnice. Ron je vo forme, hravo pochytá ich zúfalé pokusy. Harry je najmladší a najlepší stíhač, doteraz chytil každú strelu, načo si robiť vrásky? A my traja, určite im nastrieľame dosť gólov.“
„A máme predsa aj niekoľko Nimbusov2001, kým oni len 2000. Aj to je výhoda,“ dodal Ron.
„Ja ti ju zlámem,“ pípol Colin smerom k Dracovi.
„Tak zlámeš, no a?“
„Takže pôjdeme na to!“ zakričal Harry. Odrážači boli v momente na nohách. „Vyhráme, pretože sme lepší!“
„Nakopeme ich do tých slizkých rití!“
„A prečo?“
„Pretože sme Chrabromil!“
„A ten sa nebojí!!!“
„Levy! Levy! Levy!“
„A levica!“
„A sakra,“ vyliezlo z Roberta, keď pootvoril dvere vedúce na ihrisko. Harry zvieral Ginny v náručí, ale bol prinútený odtrhnúť sa od jej pier.
„No, ale tentoraz si nezobrali na mušku Rona.“
„Myslíš?“
——
„To je ale nechutné počasie,“ vrkla Hermiona, keď sa vydriapali na tribúnu. Luna mala výhodu, veľký lev jej robil akýsi dáždnik, kým ona s Nevillom mokli. Nemohla vyčarovať nič, čo by ich aspoň trocha chránilo, pretože by zo zápasu videli len pokusy nízko nad zemou a zarovno ich tribúny. „A tamto je ešte nechutnejšie,“ ukázala hlavou na slizolinskú tribúnu. Niesli sa z nej zborové popevky, ktoré boli ešte stále dosť počuť, pretože to pravé skandovanie sa zatiaľ nespustilo.
„Chcú sa nechať počuť ešte teraz. Trocha im to páli,“ zasmiala sa Luna. Hermiona po nej hodila jeden odsudzujúci a neveriaci pohľad, ale potom sa zase zamerala na opačnú stranu štadióna. Zúrivé mávanie zelenostriebornými zástavami bolo sprevádzané vyspevovaním hesiel.
„Myslím, že nebude šťastný ani jeden z nich,“ zavrtel hlavou Neville.
MALFOY JE ODPORNÝ RENEGÁT
DARUJME MU SILNÝ ŠPAGÁT
ON UŽ VIE, ČO S NÍM SPRAVIŤ
LEN SA V TICHOSTI ODPRAVIŤ
VER, ŽE NA TEBA MYSLÍME
NIEČO TI VŠAK DLŽÍME
DÁVAJ POZOR NA SVOJU RIŤ
NIKTO NEBUDE ZA TEBOU ŽIALIŤ
KRVIZRADCA, HUMUSÁK
TEN NAJPOSLEDNEJŠÍ ŠUPÁK
CHRBTOM SA TI OBRÁTI
A KOPNE ŤA DO RITI
MAL SI OSTAŤ V SLIZOLINE
CHRABROMIL SÚ VEĽKÉ SVINE
TAK SI SA VŠAK ROZHODOL
NA ČISTÚ KRV SA VYBODOL
Čo na tom, že po vyspevovaní tejto pesničky Slizolinu závratnou rýchlosťou mizli body zo školského pohára. Všetci boli vo svojom živle, robilo im to zjavnú radosť a nehodlali prestať. Nasledovala pesnička venovaná Ronovi, tá, ktorú vymyslel sám Malfoy v piatom ročníku. A ušlo sa aj ostatným.
STRACHUJME SA! UTEKAJME!
CREEWEY NA METLU VYSADOL
OBZERÁ SA POTAJME
ABY ZĽAHKA DOPADOL
JOHNIE, ROBIE S PÁLKAMI
DAJTE NA NICH POZOR
SÚ TAKÝMI KOZAMI
POTREBUJÚ DOZOR
KTO VŠAK NA NICH DOHLIADNE?
TO JE JASNÉ VCELKU
POTTER NA BLESK NASADNE
A VEZME IM PÁLKU
USMERNÍ ICH, POUČÍ
A ZVRESKNE IM DO UŠÍ
CHUMAJ VEĽKÝ JE TO
A TO VŠETKO PRETO
ŽE VRAJ JE TO VYVOLENÝ
ALE TO SKôR SPOMALENÝ
WEASLEYOVÁ TÁ TO VIE
JEHO SLÁVU MILUJE
SKÁČE AKO TAKÁ BLŠKA
OBJASNÍME ZÁHADU
JE TO TEDA RIADNA MRŠKA
S ROZUMOM JE POZADU
„Ale ten nápev je chytľavý,“ zavalila Luna a kývala hlavou do taktu.
„To snáď nemyslíš vážne,“ oborila sa na ňu Hermiona. „Nevadí ti, že urážajú a zosmiešňujú tvojich priateľov?“
„Vadí,“ zadívala sa na ňu. „Ja som povedala, že sa mi páči melódia, nie slová,“ mykla plecami a aspoň sa prestala kývať.
„No neviem, či ich toto povzbudí. Ale vytočiť, nazúriť a motivovať by ich to mohlo,“ povedal Neville nesmelo.
„To áno, možno,“ prikývla Hermiona. „Kiež by sme mohli kontrovať,“ vzdychla.
„S tým sa dá niečo spraviť,“ usmiala sa Luna.
——
„Zradca Malfoy, nemehlo Creewey, chudák Weasley, kozy odrážači, spomalený Potter a mrška Weasleyová,“ zhrnul červený a nazúrený Ron po vypočutí si všetkých rýmov. Všetci chrabromilskí hráči boli naštvaní a dotknutí.
„Tak je načase, aby im táto banda zúfalcov ukázala, čo dokáže,“ zavrčal Harry, stále držiac Ginny za pás. Tá by najradšej vytiahla prútik a vyslala nejakú hnusnú kliatbu do radov slizolinských tribún.
„Toto nás predsa nemôže uraziť, tieto trápne pokusy,“ odsúhlasil mu to ešte bledší a zahanbený Malfoy.
„Poďme na nich vyletieť. Máme chuť niekoľkým poprerážať hnáty,“ vyprskli John a Roberta a nasrdene zamávali pálkami.
„Nebudem zavadzať,“ hlesol Colin.
„O zavadzaní nemôže byť reč!“ húkol kapitán. „Nech bliakajú hocičo, sme lepší! Colin, spamätaj sa! John, Rob, zachovajte si chladnú hlavu! Ron, nech ťa to nerozhádže a Malfoy, ty si dávaj obzvlášť pozor, tebe venovali najdlhšiu básničku. A ty Ginn,“ prebehol ju očami. „Nastrieľaj im toľko gólov, koľko sa do nich zmestí,“ silno ju objal. Zdržal sa radšej poznámok, ktorými by vyjadroval svoje obavy. „Ideme!“
„Vyhráme!“ odpovedali zborovo a zdrapli metly. Videli, že Hoochová už stojí pripravená v strede a gestami im dáva znamenie. Zápas mohol za okamih začať. Odhodlane vyleteli do dažďa, ktorý v tomto momente dosahoval svoj vrchol a než obleteli štadión za búrlivých ovácií tribún, mali habity už takmer premočené. Vyspevovanie slizolinských sa pozvoľna strácalo v stále hlasnejšom húkaní a pre slizolinských hráčov vyhradenom búkaní divákov. V duchu ďakoval za Ginnino kúzlo, obrovské dažďové kvapky sa na okuliaroch strácali takmer okamžite po dopade a nebránili mu vo výhľade. Terry Boot sediaci vedľa McGonagallovej na komentátorskom mieste spustil.
„Vitajte na dnešnom zápase! Aj keď nám počasie príliš nepraje, nik nečaká, že by sme sa dnes nudili a neužili si. Vzhľadom k vyrovnanosti oboch fakúlt, ktorým druhé dve, povedzme si úprimne, príliš konkurovať nemôžu, sa tento zápas môže považovať za rozhodujúci. Víťaz bude mať našliapnuté k celkovému víťazstvu a obrať oň by ho mohla len veľká náhoda. Chrabromilský tím si dovolili dosť nepekne predstaviť už Slizolinčania, len pre spresnenie. Nastupujú v zložení Weasley, Barrie, Townson, Weasleyová, Creewey, Malfoy a kapitán Potter. Slizolinčania v zložení Bletchly, Crabe, Goyle, Shullová, Mulvey, Abracus a kapitán Zabini. O chvíľu začneme a všetci sme zvedaví nielen na to, ako sa predstaví maličký Creewey, ale aj na to, či budú Slizolinčania schopní splniť svoje vyhrážky. Pardon…“
Posledné slovo povedal tlmene. Bolo zrejmé, že ho profesorka napomenula, ale húkanie tribún mu dávalo za pravdu.
„Všetci vieme, že je hlúposť očakávať férový zápas,“ spustila Hoochová, keď k nej všetci zúčastnení zlietli. „Ale všetci veríme tomu, že sa dnešný zápas dotiahne do konca,“ pokračovala a prebehovala ich prísnym pohľadom. „Preto budem každý faul trestať. A to aj jeho náznak. Kapitáni, možno chcem nemožné, ale v pravidlách to je jasne napísané a vy to veľmi dobre viete. Preto by som uvítala, keby ste si podali ruky.“
Po Montangueovom odchode nikoho neprekvapilo, že sa kapitánom stal Zabini. Rovnako, ako ostatok jeho tímu, aj on nepriateľsky a výhražne zazeral a to hlavne na Malfoya. Určite bolo zvláštne vidieť ho v chrabromilskom drese. V snahe neodpútavať svoju pozornosť a začať hrať čo najrýchlejšie, Harry natiahol svoju pravačku smerom k Zabinimu, ktorý po ňom znechutene fľochol. Slizolinskí posmešne zasyčali, chrabromilskí výstražne zavrčali.
„Asi ťa zabijeme,“ šepkom mu oznamoval Zabini a s odporom pozeral po jeho ruke.
„Uhm, vidím tvoju nedočkavosť,“ zavrčal mu naspäť. „Strašne sa ponáhľaš, si posratý už teraz, aj ruku sa bojíš podať.“
„Kapitáni, podajte si ruky,“ upozornila ich nervózne profesorka lietania.
„Ako chceš,“ naštvane mu ju zdrapol a silno stisol. „Poďme do vzduchu, aby sme si to rozdali. Ale ty sa tam asi dlho nezdržíš,“ zaškľabil sa.
„Aby si neskončil skôr, kým si to stihneš všimnúť.“
Hladina adrenalínu im prudko stúpala, nervozita a nedočkavosť vrcholila. S čvachtaním na rozmočenom trávniku sa odrazili, aby vzlietli nad štadión, nad ktorým boli stále nakopené mraky predpovedajúce nie tak skoré skončenie pršania. Posledné povzbudivé pohľady Chrabromilčanov presiaknuté odhodlaním a vierou. Dokonca aj Colin vyzeral umiernene a rozhodne.
„Začíname. Hráči zaujali svoje miesta. Profesorka Hoochová vypustila zlatú strelu a dorážačky. Prehadzovačka letí do vzduchu. Zápas sa rozbehol. Oba tímy sa vrhli po prehadzovačke, prudké vyhýbanie, má ju Weasleyová, letí preč od klbka, prenasleduje ju Mulvey, prihráva Malfoyovi a uhýba pred Slizolinčanom. Dorážačka odpálená Crabom smeruje k Malfoyovi, vyhol jej, Abracusovi už nie, prudký náraz, prehadzovačka letí k zemi a padá do rúk prekvapenému Creeveymu…“
Už od prvých sekúnd a úvodných preletených metrov bolo jasné, ako bude celý zápas prebiehať. Pokým sa levy budú snažiť hrať, hady im budú všemožnými spôsobmi škodiť. Križovať, blokovať, narážať, prenasledovať, rušiť prihrávku aj akékoľvek pokusy. Harry visel vo vzduchu a napäto sledoval dianie pod ním. Ron čakal napäto medzi obručami a ich odrážači sa sústreďovali hlavne na dianie okolo strelcov. Snažili sa rušiť pokusy slizolinských odrážačov už v zárodku a nedovoliť akejkoľvek dorážačke nájsť si svoj cieľ. Hukot tribún bol neuveriteľný, strhujúci a motivujúci. Aj pre Colina.
Obozretne prelietal pod klbkom zúrivo lietajúcich príslušníkov oboch táborov a na mysli mal skutočne to hlavné. Príliš nezavadzať. Jeho telo sa aj napriek tomu divne elektrizujúco chvelo, zvuky tribún mu rezonovali v ušiach a zaplavovali zvláštnymi pocitmi. A keď mu padla prehadzovačka znenazdajky do rúk, prekvapilo ho to, ale zároveň divne nakoplo. Mal ju a pred sebou slizolinské obruče. Nezaváhal.
„LEVY!“ zvreskol z plných pľúc a vyštartoval vpred.
„Creewey letí vpred, nik mu nebráni, aspoň doteraz, už ho spozorovali, zmenil smer, vyhol sa Abracusovi, smeruje nahor a obracia doprava, má pred sebou voľnú cestu, zabrzdil, dorážačka ho tesne minula, napravo má Weasleyovú, ale už nie, odblokovala ju Shullová, vľavo Malfoy žiada o prihrávku, letia naňho hneď traja, Creewey letí stále vpred, letí proti nemu Zabini, Potter ho vyháňa z dráhy, stíhači sa zapojili do hry a chrabromilský kapitán uvoľnil dráhu pre svojho strelca, stíhajú ho, sú pozadu, slizolinskí hráči ho nemajú šancu dostihnúť. Leť Colin! Leť!!!“
Ľadové kvapky novembrového dažďa trocha chladili jeho rozhorúčenú a vzrušenú tvár. Už mal pred sebou len posledného Slizolinčana brániaceho svoje obruče. Cítil šancu, vedel že to dokáže, veril si. Oprel sa do metly, povzbudivé výkriky ho hnali dopredu, dávali mu nádej, verili mu.
„Colin! Colin! Colin!“
Zabudol na svoju bezradnosť počas tréningov, na svoju neistotu, neschopnosť a aj básničku, ktorú si spievali nepriatelia. A spravil to, čo videl spraviť Ginny počas tréningov nespočetne krát. Nalietal k pravej obruči snažiac sa tým zamerať pozornosť strážcu práve na tú stranu. A ešte viac sa pohol vpravo pripraviac si prehadzovačku k okamžitému páleniu. Nechcel to pokaziť. Prudko zmenil smer, strážca zopakoval jeho manéver o zlomok sekundy neskôr, bol o malý kúsok pomalší. Už to nestihol, Colin letel k ľavej obruči. Strážcovi neostalo nič iné, len sa po ňom bezradne ohnať a on pohodlne prehodil loptu cez kruh. Bez problémov, bez starostí, s istotou.
„Colin strieľa gól a Chrabromil vedie 10:0! Crewey to dokázal!“
„Colin!“ vrieskal štadión a zúrivo tlieskal. Podceňovaný, maličký Creewey s radosťou letel veľkým oblúkom nazad do stredu ihriska, vyhýbajúc sa tak náletom Slizolinčanov. S rukou zdvihnutou vo víťaznom geste, s rozžiarenou tvárou a kričiac vyhecované áno. Skončil v klbku svojich, ktorí ho obklopili. Harry si vydýchol a vrátil sa na svoje miesto. Nad ich hlavy. Nezabudol však smerom k nemu zdvihnúť palec.
„Chrabromil vedie 10:0,“ pokračoval Boot udýchane. Znova si vypočul mierne upozorňovanie McGonagallovej, ktorá sa však tvárila viac ako natešene. „A zápas pokračuje. Prehadzovačka je opäť vo vzduchu, zmocnila sa jej Shullová, prihráva Mulveymu, letí nadol, vyhol Malfoyovi, prudko nahor, prihrávka na Abracusa, neprešla, zachytila ju Wealseyová, letí sama na bránu, križujú ju, vyhýba, prihrávka Malfoyovi a znova naspäť, postupujú, dostávajú sa im za chrbty. Nie! Malfoy utrpel ranu do chrbta, Crabe má dobrú mušku, prehadzovačku však nepustil, prihráva Creeweymu, Weasleyovú zamestnali Goyle a Shullová, je úplne odrezaná. Malfoy sa spamätal, Creewey mu vracia prihrávku a vráža doňho Abracus, takmer spadol. Malfoy je sám, letí nahor a nadol, mení smer vyhýba, nemá šancu, zdržuje a čaká na spoluhráča, pridala sa Weasleyová, zbavila sa Slizolinčanov, prihrávka k nej však nedoletí. Malfoy nemal šancu zamieriť, prehadzovačky sa zmocňujú Slizolinčania, Chrabromilčania ich stíhajú, sú rýchlejší, dolietajú ich. Séria prihrávok na oklamanie Weasleyho, sústredí sa, prehadzovačku má Abracus a Mulvey a znova Abracus a Shullová. Chrabromilský strážca si nemôže byť istý, ktorú obruč chrániť, ich dorážačky prichádzajú neskoro, Weasleyová sa nalepila na Abracusa a vyradila ho z dráhy. Loptu má stále Shullová, je vpredu, Mulvey ju stíha, zápasí s Malfoyom, Creewey to nestihne a ani Weasleyová. Shullová mení smer, Weasley zareagoval, prudko strieľa, zdá sa, že Weasley sa dotkol lopty, ale už ju nestihol odkloniť. Slizolin vyrovnáva, 10:10.“
Jeho posledný komentár bol bez nadšenia, povinne oznámil to, čo sa na ihrisku udialo. A zmĺknutí boli aj diváci. Teda až na tých slizolinských, ktorí začali vo veľkom oslavovať svojich hrdinov. A nezabudli ani rýpnuť. Hneď, ako sa ozvali prvé tóny a slová dôverne známej pesničky, v ktorej sa spomínalo smetisko, Harry vedel, že je zle. Vzhliadol na Rona a aj napriek vzdialenosti, ktorá ich delila videl, ako sčervenel. Slizolinčania sa radovali, Ginny vzlietla k bratovi, aby ho upokojila. Už sa rozhodol pridať sa k nim, keď sa zarazil. Štadiónom sa začali niesť nesmelé tóny a nerozoznateľné slová akéhosi popevku. Akoby sa len zohrávali, narýchlo zosúladili, učili sa slová, spoznávali melódiu. Až keď bol pri súrodencoch weasleyových spoločne s ostatnými spoluhráčmi, dali sa počuť slová piesne, ktorú spievalo tri štvrtiny tribún.
LEVY IDÚ DO BOJA
NIKOHO SA NEBOJA
HADOV HRAVO SFÚKNU
RADOSTNE SI ZVÝSKNU
LEVY TÍ SÚ NEBOJÁCNI
CHRABROMIL VŽDY VÍŽAZNÍ
HADY TRÁPNE BEZRADNÍ
SLIZOLIN JE BEZMOCNÍ
MÁME PREDSA RONALDA
TEN NÁM BRÁNI OBRUČE
KONČÍ UŇHO SNAHA HADA
NEÚSPECH ICH ROZPLAČE
ROB A JOHN JE ISTOTA
NIKDY NEMINÚ SVOJ CIEĽ
SLIZOLINSKÁ SPROSTOTA
LEV JE PRE NICH TRÝZNITEĽ
COLIN MOŽNO TROCHA SLABŠÍ
AJ TAK IM TO NEUĽAHČÍ
MALÝ, ALE RÝCHLY VÁNOK
SLIZOLINU BERIE SPÁNOK
DRACO ŽLČ V NICH BÚRI STÁLE
VEDIA, ŽE MAJÚ NA MÁLE
MY HO ALE BERIEME
TÝM SLIZOLIN SERIEME
GINNY VIE SI SPRAVIŤ REŠPEKT
SLIZOLIN MÁ V HLAVE DEFEKT
STRIEĽA GÓLY NEOMYĽNE
S ISTOTOU A POHODLNE
HARRY KAŽDÚ STRELU CHYTÍ
NEDOŽENIE HO VERU NIK
S VETROM O ZÁVOD LETÍ
ZÚFALÝ JE PODLÝ HADÍK
CHRABROMIL PROSTE DOBRÝ JE
MY MU VŠETCI VERÍME
NIKOHO SA NEZĽAKNE
SLIZOLINU TO NATRIEME
CHRABROMIL! CHRABROMIL!
NAKOPNE DNES SLIZOLIN!
LEV ROZŠLIAPE HADA
PÁNI, TO JE PARÁDA
Pesnička naberala na grádoch a o chvíľu už burácala celým štadiónom. Nikto nemlčal, každý sa ju v momente naučil a profesori sa nenápadne uškŕňali pod fúzy. Vrátane Snapa. Slizolinské pokusy o prekričanie slávili neúspech, nemali najmenšiu šancu dať sa počuť. A Harryho tím sa usmieval, nechápali, kto toto vymyslel a takto narýchlo rozšíril, ale okamžite sa cítili povzbudení. Vedeli, že im spolužiaci veria. A Rona to potešilo asi najviac. Škeril sa na svojich spoluhráčov a so smiechom ukazoval na zarazené a naštvané slizolinské družstvo. Ale muselo sa pokračovať.
„Pokračujeme, po tejto milej kultúrnej vložke, pardon. Madam Hoochová dala pokyn a zápas pokračuje, opäť sa strhol boj o prehadzovačku, tentoraz ju majú Slizolinčania. Mulvey prihráva Shullovej, tá Abracusovi, ten naspäť Mulveymu. Chrabromilskí odrážači pália, slizolinskí vykrývajú. Weasleyová vrazila do Mulveyho, a to dosť rázne, prenasleduje ju dorážačka, vyhýba a berie loptu Shullovej, ktorej prihrával Abracus. Protiútok na Slizolin, Weasleyová sa odklonila z dráhy, Crabe a Goyle sa zrazili, to bola bomba. Ginny im zdarne uhla a oni stroskotali. Kto druhému jamu kope… Letí proti nej Abracus, nahráva Malfoyovi a vyhýba. Malfoy smeruje krížom cez ihrisko, tesne míňa Shullovú, prihráva dozadu na Creeweyho, nedrží ju dlho, úder dorážačky a strata rovnováhy, s problémami to ustál, ale stratil loptu, protiútok na Chrabromil…“
Týmto spôsobom sa zápas ťahal takmer hodinu, počas ktorej padli len dva góly na každej strane. Dážď sa pomaly upokojoval, čo sa však nedalo povedať o emóciách hráčov. Tie gradovali, zúfalosť strelcov v oboch táboroch narastala, strelecká nemohúcnosť sa síce neprejavila, len vybičovaná snaha o rušenie útokov áno. Colin toho začínal mať plné zuby. Bolo zjavné, že ďalej nevládze. Ron bol v bráne čím ďalej tým viac premrznutejší a stuhnutejší. Odrážači nemali čas myslieť na nič iné, len zbesnene lietať a starať sa o dorážačky. Nechceli si pripustiť, že im začínajú ruky drevenieť a dosť bolieť. Harry lietal ponad nich v snahe zazrieť zlatý záblesk, ale nespozoroval zatiaľ nič. Po očku kontroloval Zabiniho a aj dianie dole. Enormná snaha o vyradenie Malfoya bola zjavná. Našťastie bol šikovný a vrtko im vyhýbal. Keď párkrát zletel dole, aby svojim pomohol, či už odkloniť protihráča, vyčistiť cestu alebo odpútať pozornosť, ich záujem sa obrátil aj proti nemu. Okolo hlavy mu lietali ako dorážačky, tak i protihráči a švišťali aj pálky. Na ukazovateli skóre bolo 30:30, hra sa pritvrdila ešte viac, nárazy neboli ničím výnimočným, rovnako ako zásahy loptami. Ginny sa podarilo streliť ďalší gól, čo spustilo ďalšiu vlnu bojového spevu. Ale vyžiadalo si aj prvé zranenie.
CHRABROMIL! CHRABROMIL!
NAKOPNE DNES SLIZOLIN!
LEV ROZŠLIAPE HADA
PÁNI… HÍÍÍ
Harry okamžite strelil pohľadom dole. Zbadal, ako medzi sebou Crabe, Goyle a Abracus zovreli Colina. Doslova ho nabrali ako do klieští, dali si záležať, aby ich mohutné telá gniavili maličkého Chrabromilčana a znížili sa použiť aj pálky. Keď konečne povolili, Colin bezradne a bezmocne padal k zemi. Kúzlo profesora Dumbledora ho uchránilo len od tvrdého dopadu. Okamžite sa k nemu zniesli.
„Je v bezvedomí, pravdepodobne bol v bezvedomí už hore a je dolámaný,“ zhodnotila Ginny stav svojho tímového kolegu. Malé a slabé telo zrejme neunieslo tvrdé nárazy a rany pálkou, pri ktorých sa mu lámali kosti. Stratil vedomie ešte na metle a následný pád bol len logickým vyústením slizolinského zákerného útoku.
„Čo sa stalo?“ Slizolinčania pristáli vedľa nich a tvárili sa nechápavo a nevinne.
„Stalo sa asi to, vy odporní, tupí kreténi, že ste ho takmer zabili,“ vyprskol Harry.
„Musí na ošetrovňu a to okamžite,“ zahlásila Hoochová. Učitelia už poslali štyroch piatakov s nosidlami. „Doteraz som tvrdosti dávala voľný priebeh, pretože to bolo v zápale boja a všetci ste postupovali rovnako. Ale toto už bolo prehnané. Trestné strieľanie proti Slizolinu,“ pozerala, ako opatrne prenášajú zraneného triafača na nosidlá.
„Trestné strieľanie? To je všetko?“ neveril Harry. Stál vedľa rovnako rozčúleného Draca a Rona. Ginny pomohla piatakom priviazať Colina a súrila ich k rýchlosti.
„A čo čakáš? Že dostaneme školský trest?“ zachechtal sa Zabini sprevádzaný hadím posmešným syčaním. „Je to tvrdý šport a slabosi do neho nepatria.“
„Keď chcete ubližovať, zamerajte sa na tých, ktorí sú vám rovnocenní,“ zasipel Draco. „Ale na tých zrejme nemáte, takže sa len ťažko môžeme baviť o rovnocennosti.“
„To je pravda,“ pritakal Harry. „Slizolin si vždy hľadal len tú ľahšiu a nenáročnú cestu. Pretože každý, kto je len o čosi väčší než Colin, je už pre nich prílišná prekážka.“
„Len aby ste sa vy dvaja nečudovali,“ vrkol Mulvey.
„Samé kecy,“ zavrtel hlavou Ron. „Nič len kecy, vy úbohé hady.“
„Sklapni, hnojožrút.“
„Lebo čo? Myslíš si, že sa zľakneme?“
„Asi áno, Ron,“ zaceril sa Harry. „Zrejme si myslia, že oblizovať topánky Voldemortovi im dáva všemohúcnosť, neohrozenosť a je to ten pravý zmysel života.“
„A my sa z nich potentujeme,“ zachechtal sa Draco. „Mýlite sa, páni, my máme strach z nachladnutia alebo možno zo zlej známky, ale z vás rozhodne nie.“
„Chrabromil, Chrabromil, pohodlne nakope Slizolin,“ zanôtila Ginny, „lev rozšliape hada, vždy a stále… páni, to je paráda,“ zaškľabila sa im do rozzúrených tvári a so smiechom si dvihla metlu. Rozchechtali sa všetci Chrabromilčania.
„Na to by sme nevsádzali. Aj keď, neviem, či vo vašom prípade nie je príliš drzé spomínať peniaze,“ kontroval Zabini so sileným úškľabkom a zazeral na Weasleyovcov.
„Záleží od toho, či myslíš na peniaze, keď vravíš o stávke,“ vrkol červený Ron. „Vo vašom prípade ide skôr o rite. Ľahko sa môže stať, že vám ich váš najvyšší, nakope.“
„Môžeme pokračovať?“ Hoochová sa vrátila, bola vyprevadiť nosidlá a odovzdala ich pod dohľad ďalšej profesorky. Svojím príchodom zastavila blížiacu sa bitku. „Ako som povedala, trestné strieľanie proti Slizolinu.“
——
„Ach, Merlin, to bolo hnusné,“ vypustila Hermiona a tvárila sa zhrozene. Sledovali, ako vynášajú Colina z ihriska. „Fuj, nechcem si predstavovať, že budú pokračovať a zrania niekoho ďalšieho,“ pohľadom visela na Ronovi.
„Budú a zrania,“ poznamenala Luna flegmaticky. „Ako je to vlastne v pravidlách? Keď sa niekto zraní a tak?“
„Prečo?“ spýtala sa Hermiona a schválne na ňu nepozrela.
„Pretože mám pocit, že o chvíľu nebude mať za Chrabromil kto hrať,“ mykla plecami.
„Ty vieš teda povzbudiť,“ konečne na ňu pozrela. Zamračene.
„Neviem,“ vložil sa Neville. „Ale minule pokračovali, aj keď vypadla Lucy a John.“
„Pokým majú zastúpených päťdesiat percent hráčov na postoch, môžu pokračovať,“ ozval sa im za chrbtom hlas. Prekvapene sa obzreli a zbadali vycereného Seamusa. „Keď vypadne strážca alebo stíhač, záleží na tíme, či sa rozhodne pokračovať. Je to však bláznovstvo. Ak vypadnú dvaja triafači alebo odrážač, vtedy môžu nasadiť náhradníka, ak ho majú k dispozícii a ak niekto vypadne potom, zápas sa ruší.“
„Takže, keby vypadol ešte jeden triafač, musí sa zápas skončiť? Keby nemali náhradníka?“ Luna naňho zvedavo hľadela.
„Áno.“
„Aha, tak fajn. Ešte, že prestalo pršať,“ otočili sa mu chrbtom. „Asi by sme ich mali povzbudiť,“ zamrmlala a začala vyspevovať novú pesničku. A postupne sa k nej pridávali ďalší a ďalší. Všetci sa spamätávali a ich pieseň o chvíľu prehučala posmešné slizolinské pískanie a výskanie.
——
„Potter zazrel zlatú strelu, určite, rúti sa strmhlav dole. Zabini mu je v závese. Slizolin prestal útočiť, obracia sa naňho, náhle mení smer a letí krížom cez ihrisko, áno, iste letí po zlatej, stále zrýchľuje a vzďaľuje sa Zabinimu. Poďme, Harry! Mulvey vyštartoval proti nemu, je mu najbližšie, zasiahla ho Towsonova dorážačka, prestal hrať aj Chrabromil, sleduje svojho kapitána. Mulvey sa spamätáva a Harry pokračuje. Poďme. Chyť ju!“
HARRY KAŽDÚ STRELU CHYTÍ
NEDOŽENIE HO VERU NIK
S VETROM O ZÁVOD LETÍ
ZÚFALÝ JE PODLÝ HADÍK
„Harry Potter! Harry! Harry!“
„Prudký polobrat, doslova na metle leží, obracia a letí smerom nahor, spravil väčší oblúk. Zabini ho dohnal, lepí sa naňho, vytláčajú sa, hráči im uhýbajú. Shullová kričí na odrážačov, tí sa púšťajú priamo proti nim. Toto nevyzerá dobre, naberajú rýchlosť a pália priamo proti nim. Bude to tvrdý náraz. Merlin, akoby do seba narazili dva naplno rozbehnuté vlaky. Zabini to vzdal, odlepil sa od Pottera a nechal ho samého, ten má napriahnutú pravačku, zdá sa, že mu chýba už len kúsok. Stihne to? Neverím. Crabe a Goyle už sú príliš blízko, zomkli sa, letia plece na pleci, Chcú Pottera zabiť! To je len môj názor. Potter mení smer, rezignoval, v poslednom momente zlietol nižšie a oni ho bezmocne preleteli. Ach, Merlin, to je sila. Už som ich videl v sebe. Potter zúri, naštvane niečo reve. Samozrejme, mohol ju chytiť, keby proti nemu neleteli tí troly… Pardon, pardon. Teraz má po nej, bude musieť striehnuť ďalej, chýbal len kúsok. Hm, škoda, zápas pokračuje.“
——
„Takto zbytočne mrhať energiou,“ zavrčal Snape, oči nespúšťal zo svojho synovca, ktorý od zúrivosti na metle doslova poskakoval. Srdce mu prudko búchalo a stále sa spamätával z práve zažitej udalosti. Už ho videl vrazeného do tých dvoch mamľasov, ktorí by ho, keď nie zabili, tak určite dolámali. „Nechápem, čo kto na tej hre vidí.“
„Ty by si mal byť šťastný, nie?“ fľochol po ňom rovnako vystresovaný Sirius. „Tvoji predsa odvrátili prehru.“
„Áno, to ma skutočne teší,“ zaškľabil sa naňho. „Ale to mi ešte neodpovedalo na otázku. Čo je na tej hre prínosné? Dáva nejaký zmysel fakt, že sa navzájom mrzačia? Bezducho lietajú za loptami a ešte k tomu na metlách. Kde je logika? Je z toho nejaký osoh? Praktickosť? Kde je pointa všetkého toho nezmyselného a bláznivého snaženia sa?“
„Severus, je to len hra,“ uškrnula sa naňho jeho sestra. Tiež potrebovala niekoľko minút, aby sa upokojila.
„Hra, áno, tak sa to nazýva. Mne to však pripadá ako nízke, bezduché, zbytočné a hlavne dobrovoľné hazardovanie so zdravím a vlastne aj životom.“
„Takže je to niečo, ako fénixstvo,“ zašepkal Sirius s úškľabkom. „Snape, si strašne roztomilý, keď sa obávaš o Harryho. Vieš to vyjadriť tak… nadnesene.“
„Sklapni, Black,“ vrkol.
——
Oslabený chrabromilský tím, ktorého kapitán zahodil príležitosť k víťazstvu, postupom času pôsobil unavenejšia a odovzdanejšie. Slizolinčania sa už nemuseli ani príliš snažiť. Nepozornosť spôsobená únavou spôsobila, že odrážači boli čím ďalej, tým viac nekoncentrovaní a pomalí. Keďže ich bolo o jedného hráča menej, Ron dostal viac príležitostí k tomu, aby predviedol svoje umenie. Po prvých úspešných pokusoch sa jeho telo zbavilo meravosti a dostávalo sa do tej správnej prevádzkovej teploty. A to, čo neboli schopní hráči pred ním vyriešiť, napokon zachránil on. Alebo aspoň väčšinu z toho. I tak Slizolin vyhrával 160:110. Skóre sa vyšplhalo vďaka trestným strieľaniam, ktorá Hoochová vyťahovala čoraz častejšie.
MÁME PREDSA RONALDA
TEN NÁM BRÁNI OBRUČE
KONČÍ UŇHO SNAHA HADA
NEÚSPECH ICH ROZPLAČE
Ron bol čoraz častejšie ospevovaný a vyvolávalo sa mu na slávu. Slizolinský náskok bol síce päťdesiatbodový, ale stále nebol koniec a nebolo rozhodnuté. A on predviedol niekoľko zázračných zákrokov, čo logicky vyvolalo odozvu. Slizolinskí odrážači sa zameriavali naňho a pálili po ňom dorážačky. Tí chrabromilskí dostali príkaz, aby si svojho strážcu bránili a preto ostali triafači nechránení.
„Krásna akcia na ktorej konci bola opäť Weasleyová. Chrabromil, aj keď oslabený, znižuje náskok. Loptu majú slizolinskí a takmer bezproblémovo sa dostávajú k útoku. Malfoy prenasleduje Abracusa v snahe prekaziť mu prihrávku, je na ňom nalepený. Abracus neprihráva, hlupák, Malfoy je tesne pri ňom, Abracus použil lakeť priamo do jeho nosa! To je faul! Útočí sa ďalej, Malfoya to nerozhádzalo, stále ho provokuje a doráža. Vyrazil mu loptu a zmocnil sa jej! Áno! Má ju a obracia, Slizolinčania brzdia v lete a valia sa naňho, prihráva voľnej Weasleyovej. Doháňajú ho. Ju si nevšímajú. Pokračuje v útoku. Slizolinčania sa zomkli okolo Malfoya, zo všetkých strán, Weasleyová brzdí a obracia. Ide mu na pomoc! Ani Potter na nič nečaká, zlietava k nim. Navigujú Malfoya až k svojim odrážačom! To je nefér! Zastavte to! Nie, neupokojím sa! Weasleyová zahadzuje prehadzovačku a zavesuje sa na Shullovú, doslova ju zdrapla za habit a odťahuje preč, chce spraviť Malfoyovi únikový východ. Potter sa zavesil na Mulveyho. Vzduchom svištia lakte aj nohy. Kopú sa a udierajú, Craba pribrzdil Barrie, Goyle je blízko a pálka vo vzduchu! Hoochová píska! Prerušuje zápas! No konečne! Goyle udiera, Malfoy je zasiahnutý, po odpískaní a ešte jedna rana, vo vzduchu sa objavuje krv! Krv! Hoochová medzi nich zlietla a rozháňa ich. Potter pomáha Malfoyovi k zemi. Za toto by som slizolinských diskvalifikoval, do jedného… Je to len môj názor!“
——
„Čo som povedala? Za chvíľu nebude mať kto hrať,“ nadhodila Luna. Na trávniku práve odnášali Malfoya, ktorému jeden úder zlomil ramennú kosť a druhý roztrhol pol tváre. Ešte stále bola na zemi kaluž krvi, ktorú Hoochová neodstránila, pretože stále upokojovala rozbúrené emócie v oboch táboroch. Chrabromilským odrážačom sa týmto zákrokom vliala nová sila do žíl a spolu s Ronom sa chceli so Slizolinčanmi pobiť. Tí sa škľabili a Hoochová vlastne len vymenovávala jednotlivé body v pravidlách, podľa ktorých je za takýto čin udelené, len, trestné strieľanie. Čo pochopiteľne potešilo slizolinských, ale rozzúrilo levov.
„Bola by som radšej, keby to už skončili,“ hlesla Hermiona. Neveriacky upierala zrak na kaluž krvi, ktorá sa krásne vynímala na ešte stále celkom zelenom a rozblatenom trávniku. Cítila zvláštne bodnutie pri srdci, keď sa rútil Harry s Dracom k zemi a zanechávali za sebou krvavú stopu. Len úzkostlivo čakala, kedy sa niečo podobné stane Ronovi, Ginny alebo Harrymu.
„Mali by ho teraz ukončiť, nie?“ Neville sa obracal dozadu. „Nemajú náhradníka…“ Ale Seamusa už nevidel, aby si overil svoje teórie ohľadne pravidiel v metlobale.
——
„To je koniec, prehrali sme,“ hlesol Ron, keď spolu stáli počas prerušenia na bojovej porade. „Tento rok pohár nevyhráme.“
„Možno je to tak lepšie,“ sklamane sa ozval Harry. „Aspoň sa nikomu nič nestan. Mal som tú prekliatu strelu chytiť, keď som mal možnosť,“ vyprskol nespokojne.
„Iste a tí dvaja by ťa zlisovali,“ zamračila sa naňho Ginny.
„Tak čo? Aké je vaše rozhodnutie?“ zastavila sa pri nich Hoochová.
„Pokračovali by sme,“ vyhŕkli odrážači.
„Určite, ale to už teraz nie je možné,“ dodala Ginny.
„Je nám to ľúto, ale nemáme koho ďalšieho postaviť. Jedna strelkyňa je proti pravidlám,“ vydralo sa z Harryho.
„Áno, to je,“ pritakala profesorka. „Mrzí ma to. Nedá sa nič robiť, prehrali ste kontumačne. Slizolin by na takéto víťazstvo nemal byť hrdý, ale zrejme bude. Idem to oznámiť.“
„Počkajte moment!“ ozvalo sa od šatní. „Nič sa nemusí rušiť,“ kráčal k nim Seamus v chrabromilskom metlobalovom habite. Neveriacky a prekvapene zazerali.
„Pán Finnigan, vy ste chrabromilským náhradníkom?“
„No, keďže ma z tohto postu nikto nevyrazil,“ pozrel priamo na Harryho a zaškľabil sa, „tak predpokladám, že asi áno. Teda len v tom prípade, keď je o to záujem.“ Všetci strelili pohľadmi po Harrym. Jasne, bude sa musieť rozhodnúť.
„Dávam vám päť minút na rozhodnutie,“ oznámila im Hoochová a odkráčala pod tribúnu profesorov.
„Myslíš to vážne?“ opatrne sa spýtal Harry.
„Zdržoval by som sa prezliekaním?“ opáčil.
„Nie, myslím, či si zmenil svoj názor, pre ktorý som ťa vyhodil.“
„Možno,“ zamračil sa. „Nie úplne. Stále si myslím, že sa k nám Malfoy nehodí, ale videl som ho hrať a videl som, ako ho vnímajú oni. Nemám ho rád, ale to je osobné a koniec-koncov, teraz tu nie je,“ mykol plecami.
„Ale ja som tu,“ pripomenul.
„Jasne, to sa nedá prehliadnuť. Ale ty sa budeš starať o strelu, nie o mňa.“
„Ide ale o iné…“
„Pozri, Potter, nezostávam v tíme. Nebudeme musieť spolupracovať ani nič podobné. Aj mne ide o Chrabromil a keď môžem, pomôžem. Chýba vám jeden hráč. Ja som prezlečený a pripravený. Tak čo bude?“
„Čo na to tím?“ obrátil sa na nich.
„My sme za, chceme šancu vyhrať,“ privolili odrážači. Harry pozrel na Rona.
„Aj ja chcem vyhrať,“ vyšlo z neho a zazeral. „Pokašľal si to ale a po zápase sa asi nič nezmení, pokiaľ si nepriznáš chybu,“ vrkol po ňom. Seamus mávol rukou.
„Ja by som ťa najradšej nakopala do prdele,“ prskla Ginny a prepaľovala ho pohľadom. „Ale kvôli tímu vydržím až do konca zápasu.“
„Dobre, tak sme rozhodli,“ prehlásil Harry. „Budete hrať to, čo ste trénovali minulý rok,“ povedal Ginny a Seamusovi. „A všetci dodržujeme našu hlavnú taktiku, dávať si maximálny pozor.“
Vyleteli do vzduchu, aby sa pokračovalo v zápase. Terry Boot nezabudol okomentovať veľký návrat Seamusa Finnigana do chrabromilského družstva. Štadión ich búrlivo povzbudzoval, stále cítiac šancu, že by to mohlo nakoniec dopadnúť dobre. Chrabromilčania sa akoby nadýchli k novému životu.
STRIEĽA GÓLY NEOMYĽNE
S ISTOTOU A POHODLNE
Ozývalo sa, keď sa Ginny podarilo streliť ďalší gól a znížiť tak stav na 180:150. Minuloročná spolupráca so Seamusom prinášala svoje ovocie, mali nacvičených niekoľko signálov a po prvotnom Seamusovom váhaní napokon predvádzali vydarené útoky. Premyslené, ľstivé a neočakávané a aj keď boli len dvaja, táto nevýhoda nebola vôbec znateľná. Odrážači akoby vypili živú vodu, lietali a stíhali všetko tak, ako na začiatku zápasu a Ron vo svojom štandarde neupustil.
Slizolinský prístup k hre už hraničil s tým vyspievaným zúfalstvom a slzami v očiach. Prestalo sa im dariť, kazili prihrávky, nemierili presne, nelietali sebaisto a rýchlo.
CHRABROMIL! CHRABROMIL!
NAKOPE DNES SLIZOLIN!
Tento slogan v nich však vyvolával zúrivosť, doslova zdivočenú chuť po pomste. Po ďalšej hodine bolo vyrovnané a Chrabromil sa dokonca dostal do vedenia. Habity im uschli, necítili ani ten chlad, nevnímali päť hodín presadených na metlách. Harry krúžil nad ich hlavami, dosť často sa púšťal aj dole, i keď po ňom šli ako včely po mede, ale strelu nezahliadol.
„Ďalší skvelý zákrok Weasleyho, aj keď dnes dostal veľa gólov, oveľa viac ich pochytal a niektoré zásahy sa dajú nazvať čarovnými, rozohráva na Finnigana, ten preletel cez stred štadióna a už sa naňho vrhajú protihráči, vyhol Mulvyemu, prihráva dozadu Weasleyovej a uvoľňuje sa. Crabe páli po Weasleyovej, opäť neúspešne, aj keď poniektoré rany boli určite dosť bolestivé, mení smer, vyhýba, križuje ju Shullová, prihrávka na osamoteného Finnigana, strela z veľkej diaľky, ale tvrdá a presná. Gól! Chrabromil vedie 220:200! Protiútok Slizolinu vedie po ľavej strane Abracus, prihráva… moment… to je jedno. Zdá sa, že Zabini zazrel zlatú strelu, Potter ho už stíha. Obaja sa pustili nadol a nahor, áno, je to jasné, prenasledujú strelu. Nič si nedarujú. Shullová im uhla a taktiež Barrie. Pustili sa letieť pomedzi hráčov a tribúny šalejú. Áno, Harry, nech sa ti ju podarí chytiť. Zmena smeru, vychýlenie z dráhy Zabiniho, už sa vyrovnal, už sú znova plece na pleci. Let priamo na tribúnu. Dopadne to tak, ako minulý rok? Nie, obaja vyhli, oči nespúšťajú zo strely, Potter je rýchlejší. Je vpredu, o pár centimetrov. Zabini sa snaží ho dohnať, Rovnaké pokyny pre slizolinských odrážačov? Ako sa zdá, tak hej. Pustili sa do prenasledovania stíhačov, Chrabromilskí odrážači spravili to isté a vlastne sa všetci teraz pohli, akoby sa chceli zapojiť do veľkej chumelice. Potter postupuje, centimeter po centimetri sa vzďaluje od Zabiniho, Crabe ho letí križovať, Potter sa sústredí len na strelu, nič iné si snaží nevšímať. Weasley! Weasley vyletel od obručí a vrhol sa na Craba, doteraz som si ho nevšimol. Vyčistil svojmu kapitánovi cestu. Ruka napriahnutá, ležiac na zemi a plné sústredenie. Zmena smeru, prudké brzdenie a zároveň vytáčanie, zrýchlenie takmer z miesta a stále natiahnutá pravačke. Harry chyť ju! Už len kúsok, letí smerom k hráčom, ktorým predtým unikol a ktorí ostali stáť na mieste a pošťuchujú sa. Weasley uhýba pred svojím letiacim kapitánom, ktorému dýcha Zabini na chrbát. Uhýba aj Weasleyová a Finnigan. A Potter medzi nich vlieta, ruka stále napriahnutá, sústredený výraz. Pálky vo vzduchu, svištia a dopadajú naňho. Aj slizolinské, aj chrabromilské. Potter sa ocitol medzi štyrmi pálkami. Odrážači sa tĺkli medzi sebou, ale zasiahli jeho, nejeden krát, Potter padá…“
——
LEVY IDÚ DO BOJA
NIKOHO SA NEBOJA
LEVY TÍ SÚ NEBOJÁCNI
CHRABROMIL VŽDY VÍŽAZNÍ
CHRABROMIL! CHRABROMIL!
NAKOPNE DNES SLIZOLIN!
LEV ROZŠLIAPE HADA
PÁNI, TO JE PARÁDA
Zastonal a otvoril oči. Skláňala sa k nemu matná postava. Neznesiteľne ho bolela hlava a ruky a nohy a všetko. Zastonal. Opäť.
„Harry, počuješ?“
Čo sa vlastne stalo? Prečo je taký dolámaný?
LEV ROZŠLIAPE HADA
PÁNI, TO JE PARÁDA
Kto koho nakoniec rozšliapal?