„On, on vyzerá,“ Ron sa stále nevedel spamätať a pozeral za postavou, ktorá sa stratila v dome. Harry v rýchlosti nechával zmiznúť porozbíjané sklo a porozlievané pivo.
„Muklovsky a atypicky,“ zhrnul Harry s úškrnom výzor svojho strýka.
„To je mierne označenie,“ konečne sa sústredil na tvár svojho kamaráta. „Vyzerá…“ rozmýšľal nad vhodným príkladom.
„Neštandardne, neobvykle a neočakávane?“ skúsil znova.
„Nie, vyzerá divne a nenormálne,“ pokrútil hlavou. „Na to nebude stačiť len pivo, budem si musieť dať panáka.“
Presunuli sa k stolu s občerstvením. Najprv zhodnotili situáciu. Pani Weasleyová stála aj s oddávajúcim pred dvojradom stoličiek a o niečom diskutovali. To bol pre Rona signál, aby si v pokoji nalial pohár whisky. Harry sa zatiaľ uspokojil len s chladeným pivom. Poniektorí už boli pousádzaní, Dumbledore práve vyčaroval zlaté bidielko vedľa stolíka, na ktorom stála obrovská, štvorposchodová torta. Že to majú byť svadby v kruhu Fénixovho rádu sa dalo poznať aj na nej. Miesto tradičných figúrok mladomanželov sa na nej vynímal fénix a marcipánové písmená S,S,R a N. To bude mať Tonksová radosť, pomyslel si. Z domu vyšli Neville s Lunou a okamžite sa k nim pridali.
„Už nech je deväť,“ vrkol Neville v čiernom slávnostnom habite a závistlivo pokukoval po Ronovi. „Vidím, že ty si sa nakoniec tomu habitu vyhol. To len ja budem vyzerať ako idiot. Ešte aj Malfoy má čierny oblek.“
„Prestaň stále frflať,“ jemne ho zahriakla Luna, ktorá mala na sebe bledomodré šaty. „Veď ti to pristane,“ pousmiala sa a natiahla sa za fľašami s tekvicovým džúsom. Jeden mu podala.
„Prečo má byť už deväť?“ spýtal sa so záujmom Harry.
„Kvôli tomuto,“ natrčil mu pred nos džús. „Mám prísne zakázané piť alkohol a mám sa správať slušne. O deviatej chce babička odísť. To som musel doslova žobrať, aby ma tu nechala dlhšie,“ stíchol, pretože popri nich práve prechádzala pani Longbottomová v sprievode Lovegooda a hľadali si miesto na sadnutie. Milo sa na ňu usmial a zakýval jej. Všetkých ich prebehla zamračeným, skúmavým pohľadom. Stiahla obočie ešte viac, keď zaregistrovala pivo v Harryho ruke a pokrútila hlavou. Ron svoj pohár úspešne skryl za chrbtom.
„Neboj, kamoš,“ súcitne sa zaškľabil Ron na Nevilla. „Po deviatej sa odviažeme, ani naši sa tu dlho nezdržia, aspoň v to pevne dúfam,“ zmĺkol a fascinovane pozeral k dverám domu. Okamžite sa mu na tvári objavil spokojný výraz. Harry pozrel tým istým smerom. Stála tam Hermiona v dlhých, červených šatách s hlbokým výstrihom. Vlasy jej dali asi dosť práce, mala ich dôkladne učesané a zviazané v jednoduchom uzle. Vyzerala úžasne a nevšimli si to len oni. Malfoy stojaci pri jednej z nôh altánku z nej nespúšťal obdivný pohľad. V momente sa však zarazil, pretože k nej pristúpil Ron a niečo jej hovoril. Zasmiala sa tomu, nechala sa pobozkať a odviesť ku svojim priateľom. Stisol čeľusť.
„Mia, vyzeráš krásne,“ zhodnotil Harry, Neville na okamih zabudol zavrieť ústa, ale v momente to napravil a zamrmlal lichôtku. „Kde je vlastne Ginny?“ Harry sa nedočkavo pozrel smerom k domu.
„Ďakujem vám,“ usmiala sa. „Každú chvíľu by sa mala objaviť, ešte niečo riešila s Fleur,“ vysvetlila.
Netrpezlivo pozeral smerom k domu, z ktorého práve vyšli Sirius a Remus. Obaja mali na sebe biele muklovské obleky a začali sa vítať s hosťami. Pokým Remus vyzeral nervózne a jeho cesta smerovala priamo k pani Tonksovej, Sirius sa veselo škľabil na každého. Stretli sa očami a on mu s úsmevom ukázal zdvihnutý palec. Sirius sa zaškeril. Viac toho nezvládol, pretože si ho odchytila Molly a ťahala ho k oddávajúcemu.
Strelil očami naspäť k dverám, kde sa naňho usmievala Ginny. Zdalo sa mu, akoby jeho srdce vynechalo jeden úder. Zasnene vykročil k nej, mala na sebe tmavozelené šaty, až nešetrne dôkladne a verne kopírujúce hornú polovicu tela. Vlasy vyčesané v komplikovanom uzle, určite zachytené kúzlami, pretože by človek márne hľadal nejakú sponku. Po bokoch tváre jej viseli dva pramienky natočených vlasov.
„Ginn, si nádherná,“ hlesol a opatrne ju chytil za ruku, kým druhú položil na jej nahé rameno. „Vyzeráš úplne fantasticky,“ vtisol jej jemný bozk na líce.
„Ďakujem,“ spokojne sa pousmiala a zavesila sa do ponúkaného ramena, aby sa nechala odviesť jej zjavne hrdým priateľom.
„Teraz už chápem, prečo ma chcela Susan navliecť do tmavozeleného saka,“ skonštatoval a zubil sa na všetkých naokolo.
„A čo si si myslel? Že ho chce skombinovať s tvojimi očami?“ strelila po ňom pohľadom a uškrnula sa. To už sa pripojili k ich hlúčiku.
„Videli ste Snapa?“ nadhodil Ron, keď skončili so zdvorilostnými frázami. Jedného panáka už mal za sebou a premýšľal, či by stihol zvládnuť ešte repete.
„Áno, videli sme ho v dome,“ pritakala Hermiona. „Čaká na Susan a vyzerá…“ zamyslela sa.
„Muklovsky a atypicky?“ skúsil Harryho prirovnanie.
„Aj to, ale ešte by som niečo dodala…“ sústredene prižmúrila oči.
„Divne a nenormálne?“ skúsil vlastný príklad.
„Nie, to vôbec.“
„Proste vyzerá dobre,“ vypálila Luna. Hermiona mierne prikývla.
„Čo?“ vypleštil oči. „Ty si musela raňajkovať vtipnú kašu.“
„Raňajkovala som vajíčka,“ zamračila sa naňho. „Myslím to vážne, Ronald, vyzerá dobre. Poď Neville, nájdeme si miesto,“ nechala ich tam stáť a chytila prekvapeného Nevilla za ruku.
„Ona je vážne cvok,“ pozeral sa za ňou a potom preniesol pohľad na svojich priateľov. „Že je cvok?“ spýtavo zdvihol obočie
„Určite nie väčší než ty,“ vrkla po ňom Ginny.
„Jednoducho mu to pristane, to musíme objektívne pripustiť,“ snažila sa zmierniť situáciu Hermiona a flegmaticky mykla plecami. Ron sa pozrel na Harryho a hľadal uňho poslednú záchranu.
„Mne je úplne jedno ako vyzerá,“ zaklamal s úškľabkom. Ron len neveriacky pokrútil hlavou a otočil sa k stolu, aby toho jedného panáka ešte zvládol. Hermiona spustila o tom, že sa jej otec prihlásil, aby trocha usmernil púšťanie muklovských pesničiek, keď k nim pristúpila Molly.
„Čo tu ešte robíte?“ potichu ich ohriakla. Ron sa rozkašľal a v rýchlosti vymieňal pohár s whisky za džús. „Všetci už sedia a ty máš byť pri ženíchovi,“ otočila sa na Harryho. „Tak sa okamžite pousádzajte. Ronald, čo to piješ?“
„Džús,“ otočil sa k nej a ukazoval fľašu.
„No len aby,“ nedôverčivo stiahla obočie.
Presunuli sa k stoličkám a Harry sa postavil k Siriusovi. Všade sa ozýval tlmený šum rozhovorov a všetci nedočkavo čakali na začiatok sobášov.
„Mám taký divný pocit,“ šepol Sirius Harrymu. Ten naňho pobavene fľochol, zjavne začal byť aj on nervózny.
„Na divné pocity som tu predsa špecialista ja a ubezpečujem ťa, že je všetko v poriadku,“ uškrnul sa.
„Vieš, ako to myslím,“ mierne sa zamračil.
„Viem, ale Námesačník je na tom určite horšie,“ hlavou ukázal na Lupina, ktorý nepokojne prešľapoval z nohy na nohu a mädlil si dlane. Keď sa ich pohľady stretli, Harry sa naňho povzbudivo zazubil. Odpovedal mu nepresvedčivým úsmevom. Stáli pri ňom Fleur s Billom.
Po zaznení prvých tónov muklovského svadobného pochodu, ktorý síce nikto nepoznal, ale bolo im to srdečne jedno, sa všetky oči upriamili na dom. Ťažko povedať, ako sa Tonksovci zmierovali s tým, že sa ich dcéra vydá za vlkolaka. Pokým pani Tonksová sediaca vedľa Dumbledora potichu od dojatia plakala, pán Tonks viedol svoju dcéru s pyšným výrazom k uchvátenému Lupinovi za sprievodu obdivného híkania. Nevedel z nej spustiť oči, rovnako ako ostatok prítomných. Jednoduché biele šaty až po zem povievali pravdepodobne nejakým kúzlom, pretože bolo bezvetrie. V rukách niesla kyticu červených ruží. Tonksová ani v deň svojej svadby neupustila od obľúbenej ružovej farby vlasov, bolo však vidieť, že zápasí s nervozitou aj ona. Jej vlasy mali tendenciu meniť farbu, statočne sa však ovládala. Tonks si podal pravicu s Lupinom a odovzdal svoju dcéru do jeho rúk. S úsmevom ju pobozkal na líce.
Pozornosť sa však obrátila opäť k dverám a k druhej neveste. V pohotovosti bol Sirius, okúzlene hľadel na Susan, ktorá zvolila krátke biele šaty s kombináciou modrej. Vo vyčesaných čiernych vlasoch mala obyčajný veniec z modrých kvietkov, v ruke kyticu modrých ruží. Kráčala k nemu s miernym úsmevom. Híkanie bolo tentoraz sprevádzané aj prekvapeným šumením. Jednoznačne ho spôsobil ten, kto ju viedol. Keď pristúpili k Siriusovi, na malý moment sa zdalo, že zaváhal, akoby svoju sestru nechcel pustiť. Sirius sa naňho mierne zamračil, Snape sa však mračil oveľa viac. Susan po ňom výstražne fľochla. Nedobrovoľne ju pustil zo zovretia a v duchu nadávajúc podal Siriusovi ruku. Ten ju už pokojnejšie prijal, ale ich kontakt trval len zlomok sekundy. S povzdychom hľadel, ako sa na seba šťastne a zamilovane usmievajú, keď zaregistroval Harryho provokačný úškľabok.
„Čo?“ sykol takmer nečujne a vraždil ho pohľadom.
„My Potterovci, sme proste fešáci,“ uškrnul sa a hodil nevinný pohľad na oddávajúceho. Snape si niečo podráždene zamrmlal pod nos, to však už dozneli tóny z magnetofónu a Stewart sa nadýchol k rečneniu.
Takmer dvadsať minút rečnil o láske, oddanosti, viere a vernosti. Sprevádzali ho dojaté vzlyky, k pani Tonksovej sa pridala aj Molly a Harry by sa vsadil, že začul smrkať aj Longbottomovú. Raz sa odvážil otočiť hlavu a očami vyhľadal svoju lásku. S miernym úsmevom počúvala úradníka, keď však zachytila jeho pohľad, usmiala sa ešte viac. Pri nej sedela Hermiona, zaľúbene sa opierala o Ronovo plece. Po rečnení prišlo k samotným obradom. Najprv zosobášil Lupina s Tonksovou. Tá po zaznení celého svojho mena, Nymphadora Andromeda Tonksová, prevrátila oči. Vymenili si prstienky, ktoré im podal Bill a oplatili si prvý manželský bozk. Vzápätí zosobášil aj Siriusa so Susan. Harry im s úsmevom podával prstienky a keď sa bozkávali, strelil pohľadom na strýka, ktorý zjavne trpel. Oba manželské páry sa chytili za ruky a úradník ich zväzok spečatil švihnutím prútika, z ktorého vyletovali zlaté stuhy ovíjajúce sa okolo ich rúk, tie im vzápätí vyleteli nad hlavy, aby sa rozprskli a na hlavy všetkých prítomných dopadali zrniečka jemného zlatého prášku. Za obradným stolom vybuchol ohňostroj nastražený dvojičkami. Nad altánkom sa postupne vytvárali veľké bijúce srdcia s menami mladomanželov, ktoré sa zmenili na dvoch nádherných fénixov, tí vleteli pod strechu altánku a nad domom sa stratili úplne.
Po podpísaní úradných dokumentov novomanželmi a svedkami, sa všetci vrhli na to, aby im zagratulovali a zaželali všetko najlepšie do ich spoločných životov. Nikto si nevšimol prilietajúceho Félixa, ktorý nečujne pristál na zlatom bidielku. Keď však začal spievať, všetci zostali ako očarovaní. Nádherná, takmer nadpozemská melódia ich uchvátila. Jeho nebeský trilok sa im akoby vznášal nad hlavami a zaplňoval ich neopísateľnými pocitmi. Fénixova pieseň lásky umožňovala zamilovaným, aby si naplno uvedomovali svoje pocity a tí ostatní sa cítili povznesene a euforicky. Po jeho dospievaní a profesorovom poďakovaní, odletel. Zanechal však za sebou prihlúplo sa usmievajúcich hostí a niekoľko párov zbožne si hľadiac do očí. Po pár sekundách sa začali všetci spamätávať a pokračovali v činnosti. Pokým zostávajúci gratulanti blahoželali mladomanželom, Molly spolu s Fleur a Hermionou kúzlami likvidovali stoličky, aby ich prelevitovali k okrúhlym stolom a tým umožnili vytvoriť tanečný priestor.
„Neviem, ako je to v čarodejníckom svete, ale u nás by teraz malo nasledovať sólo pre mladomanželov!“ vykríkol pán Granger a s úsmevom vkladal ďalšiu kazetu do magnetofónu. „A potom by si mal každý zatancovať s nevestami!“
„Aj u nás je to tak,“ pousmial sa profesor Dumbledore.
Začali sa ozývať prvé tóny valčíka a Sirius sa s úsmevom poklonil svojej manželke. Lupin nesmelo vyzval do tanca svoju polovičku a hoci valčík nepoznali, skutočne sa čarodejnícky tanec dosť ponášal na ten muklovský. Alebo to z Harryho pohľadu tak vyzeralo, pretože valčík príliš neovládal. Hermiona ich však upozornila na niektoré odlišnosti. Ron sa len zaceril, podľa neho bude aj tak každý tancovať tak, ako vie. Možno si robil dopredu alibi. S úsmevmi pozerali na tanečníkov, až kým tóny nedozneli a vzápätí nezačala hrať ďalšia pieseň. To už pristúpil Bill k pani Lupinovej a Snape k svojej sestre. Harry vedel, že sa blíži jeho čas. A potvrdilo sa to, keď sa k tanečníkom pridal profesor Dumbledore v sprievode McGonagallovej a taktiež niekoľko ďalších párov.
„Smiem prosiť?“ s úsmevom sa otočil k Ginny a natrčil jej rameno.
„Samozrejme,“ prekvapene nadvihla obočie a zavesila sa doňho. „Myslela som si, že sa budeš viac vzpierať tancovaniu.“
„Teraz mám zvláštnu motiváciu,“ tajomne sa uškrnul. Zatvárila sa pochybovačne, ale keď sa pustili do tancovania, okamžite zabudla na všetku nedôveru.
„Teda, Harry,“ ozvala sa začudovane. „Netušila som, že vieš tancovať. Úprimne, myslela som si, že si drevo.“
„Ďakujem, moja drahá, od teba to beriem ako kompliment,“ uškrnul sa, ale dával dobrý pozor, čo sa okolo neho deje. Pomaly sa približoval k tancujúcej pani Blackovej.
„Severus, nemohol by si sa prestať tváriť tak umučene?“ ohriakla ho Susan. „Vôbec sa mi to nepáči. Nezdá sa ti, že by si mi tým mohol kaziť deň?“ mierne sa zamračila.
„Veľmi ma to mrzí,“ prskol ironicky. „Mne sa zase nepáči, ako po mne všetci hľadia, akoby som bol nejaký výstavný exemplár. Môžeš si za to sama, nemala si ma obliecť tak, tak… pestro,“ vypustil pomedzi stisnuté zuby.
„Čo sa ti nezdá? Vyzeráš dobre,“ mykla plecami. „Povedala by som, že najlepšie z prítomných muklovsky poobliekaných pánov.“
„No to určite,“ zavrčal znechutene. „Chcel som po tebe čierne oblečenie. Dovliekla si mi tie handre a ani si nepočkala, kým si ich prezriem. Teraz už chápem, prečo si sa tak ponáhľala.“
„Veď máš čierne nohavice.“
„A čo tá košeľa?“
„Čo máš proti tmavočervenej?“
„Všetci majú biele košele.“
„Veď práve, všetci majú biele. Ty by si si bielu asi neobliekol a okrem toho sa táto k čiernej hodí. A je tmavá. Chcel si byť oblečený tmavo.“
„Vážne?“ spýtavo nadvihol obočie. „A čo potom to šedé sako?“
„Šedá je taká bledšia čierna,“ odvetila nevinne.
„A si si vážne istá, že v tom obchode nemali nejaký tmavší odtieň šedej?“ podozrievavo sa zamračil.
„Potom by si si musel obliecť nejakú bledšiu košeľu. Nevyniklo by to.“
„Ja som ale nechcel vynikať. A čo tá strieborná pásiková kravata?“
„Strieborná je slizolinská farba a ty si predsa hrdý Slizolinčan,“ zaškľabila sa.
„Nenávidím tieto handre.“
„Už nefrfli, vyzeráš dobre a oni po tebe pozerajú, pretože si im vyrazil dych. Sú zvyknutí na ten tvoj obludný habit.“
„To posledné, čo som chcel, bolo niekomu vyrážať dych. To mi môžeš veriť.“
„Severus, už toho nechaj.“
„Dobre, ako chceš. Kvôli tebe sa začnem tváriť o niečo… príjemnejšie.“
Na priestore určenom pre tancovanie sa už nachádzalo veľa párov, hudba sa miešala s veselým hovorom a smiechom a Harry sa odhodlal k činu.
„Ginny, vieš o tom, že ťa strašne milujem?“ spýtal sa a nevinne sa usmieval.
„Viem. Čo sa akože deje?“
„A ty miluješ mňa, však?“
„Čo máš v pláne?“ spýtala sa podozrievavo.
„Nemysli si o mne nič zlé. Určite to pochopíš a nezabiješ ma,“ vyhŕkol a vtisol jej bozk.
„Čo…“ chcela pokračovať vo výzvedách. Okamžite sa zarazila. Prestal tancovať a otočil sa k Snapovi.
„Pán profesor.“ Prekvapene sa naňho pozreli. „Určite sa nenahneváte, keď pozvem do tanca vašu sestru,“ milo sa naňho usmial a potom sa otočil k Susan. „Smiem prosiť, pani Blacková?“
Než sa stihol spamätať, Susan s úsmevom prijala jeho ponúkané rameno a prestali sa o nich zaujímať. Díval sa za nimi a potom fľochol po Ginny, ktorá tam stála a zarazene pozerala na ich chrbty. Strelila po ňom rýchlym pohľadom a s miernym, nevinným úsmevom sa chystala otočiť k odchodu.
„Moment, slečna Weasleyová,“ precedil pomedzi zuby a snažil sa, aby jeho tón nebol príliš nevraživý. „Hádam teraz neprestanete tancovať. Smiem prosiť?“ dokonca sa mu podarilo vyčariť niečo ako úsmev.
„Ja, áno, prečo nie,“ hlesla a prijala jeho ruku.
Harry skontroloval situáciu. Šlo to hladko, všetko zapadalo do jeho predpokladov. Strýko je proste gentleman, ktorý nenechá partnerku stáť na mieste a neodíde od nej. A taktiež nedovolí, aby odišla ona od neho. Jeho plán vychádzal, mrkol na jedno z dvojčiat, ktoré malo nastúpiť. Fred tancujúci s Alicou sa naňho zaškľabil a tancoval smerom k Snapovi.
„Pán profesor, nebude vám vadiť, keď si zatancujem so svojou sestrou?“
Scenár sa zopakoval, teraz tancoval s Alicou. Vzápätí sa pred ním objavilo jeho dvojča s prosbou o tanec so svojou potenciálnou švagrinou a nechalo pred ním stáť profesorku McGonagallovú. Na tvári mu hral kŕčovitý úsmev a v duchu besnel. Vedel, kto za to môže. A vinník sa vzápätí dostavil.
„Pardon,“ uškrnul sa naňho Harry. „Pani profesorka, rezervovali ste si u mňa jeden tanec,“ ponúkol jej rameno a jemu nezostalo nič iné, ako pozvať do tanca Fleur. V duchu ho krájal na najdrobnejšie kúsky a snažil sa, aby na ňom jeho duševné rozpoloženie nebolo až také zrejmé. Keď sa však priplachtilo jedno z dvojčiat a zanechalo mu Longbottomovú, ktorá sa naňho s úsmevom vrhla, bolo toho naňho už príliš. Spustil svoju pomstu.
„Pán Potter, určite sa nenahneváte, keď si od vás požičiam slečnu Grangerovú,“ zaškľabil sa naňho a ponúkol ruku Hermione, ktoré ju prekvapene prijala.
„Tak si zatancujeme my dvaja,“ vyhŕkla pani Longbottomová a zdrapla ho za ruku. Neostalo mu nič iné, iba hodiť jeden zúfalý pohľad smerom k Hermione a prinútiť sa usmiať na Nevillovu babičku. Tá spustila rozpravu o svadbách z jej mladosti, ktoré sa v ničom nezhodovali s tými dnešnými, spomínala akéhosi svojho bratranca, ktorý sa ženil hneď päťkrát, pretože jeho manželky záhadne zomierali. Všimol si, že jeho strýko ostražito sliedil a hneď ako zbadal, že sa blíži niektorý z Weasleyovcov, galantne odviedol Hermionu k ich stolu a vrhol sa k stolíku s občerstvením. S nádejou sa díval okolo seba, ale nikto nevyzeral, že by sa ho hodlal vyslobodiť a on nechcel byť taký zákerný, aby ju niekomu podhodil. Spustila ďalšia pesnička, dvojčatá sa naňho škľabili, Ginny tancujúca s Billom sa naňho mračila, strýko mu od stola škľabiac sa víťazoslávne ukázal pohár s vínom a Longbottomová stále rečnila. Pretrpel štyri pesničky, kým nabral odvahu a nadávajúc na svoje nohy sa ospravedlňoval. Longbottomová mrmlala niečo o tom, že dnešná mládež nič nevydrží a nechala sa odviesť k sediacemu Lovegoodovi. Vydýchol si.
„Potter, čo to malo ako znamenať?“ sykla po ňom Ginny a prebodla ho pohľadom. Práve do seba nalieval pivo, pretože bol poriadne upachtený, respektíve unudený a očami kontroloval svojho strýka. Ten sa práve rozprával na druhej strane so Susan.
„Zlato, nedáš si niečo na pitie?“ nevinne sa opýtal. Jej výraz mu dal jednoznačnú odpoveď. „Tak asi nie. Chcel som len, aby sa strýko trocha odreagoval. Aby prestal byť taký uzavretý. Aby sa zabavil,“ mykol plecami.
„Mne teda nepripadal, že by sa bavil,“ zamračila sa. „A taktiež pochybujem, že tvoje dôvody boli také… pozorné. Chcel si si z neho jednoducho vystreliť.“
„Dobre, trocha máš pravdu.“
„A nepovažoval si za potrebné mi to povedať… Kam ideš?“ zavrčala, keď sa začal posúvať dozadu.
„Do najbezpečnejšej vzdialenosti od svojho strýka,“ vysvetlil a hlavou ukázal na dvojicu, ktorá sa o kúsok premiestnila.
„Si neuveriteľný,“ neveriacky sa zaškľabila, keď pozrela znázorneným smerom.
„Ginn, prepáč. Neverím, že by si súhlasila, keby som ti o tom povedal.“
„To si píš.“
„Určite to nebolo tak strašné. Čo? Je to dobrý tanečník a ja som už bol dosť potrestaný. Mohla by si mi odpustiť?“ opatrne k nej natiahol ruku. „A okrem toho mám pocit, že teba viac štve to, že som si chcel z neho vystreliť a nie to, že si s ním musela tancovať,“ spýtavo zdvihol obočie.
„Asi to tak bude,“ odpovedala už zmierlivejšie a pokukovala po jeho ruke. „Len by ma zaujímalo, či budeš celý večer kontrolovať vzdialenosť medzi vami. Môžem dúfať, že sa budeš venovať aj mne?“ pozrela naňho.
„Samozrejme. Čo keby sme si niečo naložili a šli to zjesť? Mám v pláne pretancovať s tebou celý večer a na to potrebujem energiu,“ chcel si to u nej konečne vyžehliť. Súhlasila a keď ho chytila za ruku, vydýchol si. Ako náhle sa sklonila k tanierom, strelil kontrolným pohľadom na druhú stranu.
„Tak sa mi zdá, že sa ti trocha pokazili plány s tým jedným tancom,“ provokačne sa zaškľabila Susan na svojho brata.
„Áno, môj drahý synovec zase raz preukázal svoj talent mrhať energiou tam, kde to nie je potrebné. Myslím, že nakoniec trpel viac ako ja,“ spokojne sa zaceril.
„Nemáš mu čo vyčítať. Keď sa tak nad tým zamyslím, aj ty a aj Harry veľmi radi provokujete. A James nebol výnimkou. Žeby to bola taká charakteristická črta Potterovcov?“ nadhodila.
„S genetikou na mňa nechoď. Veď aj ty si rada rýpneš a o tvojom manželovi radšej pomlčím. Keď sme už pri ňom, nemohol zohnať nejaké lepšie víno? Tento patok sa nedá piť,“ znechutene pozrel na pohár.
„Je to kvalitné víno. No ale keď si naučený na to svoje špičkové elfské, tak sa ti ostatné zdajú nepitné,“ zamračila sa. „A nikto ťa ho nenúti piť. Daj si medovinu, keď ti nechutí.“
„Nerozčuľuj sa hneď,“ zaškeril sa. „Ja za to nemôžem, že rýpem. Je to genetika.“
Susan nedostala príležitosť mu odpovedať, pretože prišla na rad torta a Molly ju zavolala. Spoločne s manželmi Lupinovými ju rozkrájali a keďže bola skutočne obrovská, ušlo sa každému. Aj ministerskému pracovníkovi, ktorý sa potom rozlúčil a Artur ho odviedol. Hermiona bola zamestnaná svojou matkou, ktorá si robila starosti a vysvetľovala jej, že čarodejníci poznajú kúzla, ktoré udržia potraviny teplé aj chladené v akomkoľvek počasí. Harry si všimol, že si Snape sadol k jednému zo stolov, ktorý v duchu nazval rokfortským, pretože tam sedeli profesori vrátane Pomfreyovej a Hagrida. Dvojčatá prirazili dva stoly k sebe, aby mohli sedieť všetci dohromady.
„Škoda, že sa nám nepodarilo ten plán dotiahnuť až do konca,“ obrátili sa dvojčatá na Harryho. „Bolo to výborné. Mohol si zatancovať úplne s každou,“ zaškľabili sa.
„Hm, a škoda, že som ja o tom nevedel,“ dotknuto sa ozval Ron.
„A čo by to pomohlo? Aj tak by si nebol ochotný nám pomôcť.“
„Nemá zmysel, aby som sa zdržovala tvrdením, že to bolo hlúpe,“ mávla rukou Hermiona. „Vy ste proste nepoučiteľní.“
„Bola to sranda, možno hlúpa, ale také väčšinou vtipy sú.“
„Vôbec ma neprekvapilo, že ste v tom mali prsty aj vy,“ vrkla po nich Ginny.
„Bol by som rád, keby sme túto tému nechali tak,“ ozval sa Harry. „Vzhľadom k tomu, že mi ani jeden z vás neprišiel na pomoc, keď som musel tancovať s Longbottomovou, prepáč, Neville, tak to za až také vtipné a podarené nepovažujem,“ urazene sa ohradil. Všetci sa naňho škodoradostne škľabili, vrátane Nevilla. „No, fajn, tak sa mi teraz rehocte.“
„Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne,“ uškrnula sa Hermiona.
„Áno, to je úplne výstižné,“ zamrmlal Harry a skontroloval svojho strýka. Chvíľu si ešte z Harryho strieľali, aby sa vzápätí sťažovali na dusno. Dvojčatá spustili vyzvedanie, kamže to majú vlastne odísť. Samozrejme im odmietli podať informácie a oni prejavili svoj nesúhlas s účasťou ich sestry, ktorá by mala podľa ich názoru zostať doma a nepotulovať sa niekde bez dozoru. Škaredo pritom pozerali na Harryho. Keď sa s nimi začala hádať, zaprisahali Rona, aby dal na ňu pozor, inak dolámu ruky ako Harrymu, tak aj Ronovi. Ten len mávol rukou, mal vlastné plány a v nich nefiguroval ani Harry a ani jeho sestra.
„Námesačník, mal by si sa prestať krútiť a mal by si súhlasiť,“ Sirius už niekoľko minút usilovne presviedčal svojho priateľa, aby sa spolu s manželkou pripojili k nim a strávili dva týždne na chate. „Je tam dosť miesta. Nešliapali by sme si po hlavách. A tú jednu noc, kedy bude spln, nejako prežijeme. Môj švagor ti protivlkolačí elixír pripraví dopredu,“ zaškľabil sa.
„Nejde o to, to dobre vieš,“ mierne zamračene oponoval. „Nechceme zavadzať, bude to vaša svadobná cesta a ja vážne nevidím dôvod, aby sme vám robili spoločnosť.“
„Prestaň Remus,“ zahriakla ho Susan. „Tá chata je len požičaná. Je tam podkrovie, v ktorom by sme boli my. Dole sú tri izby spolu s kuchyňou. Na kúpeľňu by sme si spravili rozpis. Varili by sme si spoločne, aj keď si môj milý manžel myslí, že sa bude vyvaľovať celé dni v posteli.“
„No tak, Remus,“ prehovárala ho aj jeho manželka, ktorej sa ten nápad pozdával. „Mohli by sme na dva týždne vypadnúť z mesta.“
„Tonksová teraz potrebuje veľa čerstvého vzduchu,“ nadhodil Sirius, ale vzápätí sa zarazil. „Ako ťa vlastne teraz máme oslovovať?“ zaceril sa. „Nymphadora? Tonksová? Lupinová?“
„Môžeme pokojne ostať pri tej Tonksovej,“ uškrnula sa. „Aj tak sú všetci na to zvyknutí,“ nevinne sa usmiala na svojho manžela, ktorý sa zatváril protestne. „Svoje krstné meno nechcem ani počuť a Lupinová neznie tak priebojne.“
„Ty ale nemáš byť už priebojná. Pekne v pokoji počkáš, kým sa narodí náš syn a potom…“
„A potom budem opäť priebojná,“ mierne sa zamračila. „Už som sa rozprávala s matkou a pomôže nám. Keď bude potrebné, dá na dieťa pozor. Nezostanem sedieť na zadku, keď je nutná každá ruka, aj keby mala byť nemotorná. A okrem toho, pokojne to môže byť aj dcéra.“
„Nymph, bude to syn a bol by som skutočne rád, keby ste ostali obaja v bezpečí,“ oponoval.
„Ha, prvá menšia manželská výmena názorov,“ zaceril sa Sirius. „Nechajte toho, ešte sa to malé ani nenarodilo. Máte dosť času na to, aby ste si to zariadili.“
Vo výmene názorov ešte chvíľu pokračovali, popíjajúc pritom šampanské. Po tom, ako sa všetci najedli, pán Granger pustil ďalšiu kazetu, tentoraz im hrali muklovské modernejšie pesničky. Niekoľkí členovia Rádu sa prišli rozlúčiť, pretože sa museli vrátiť do služby, bol medzi nimi aj Mundungus, ktorý sa stihol za tri hodiny opiť.
„Severus, rozmýšľal si o mojej ponuke?“ opýtal sa ho Dumbledore. Stáli spolu v bezpečnej vzdialenosti a popíjali zo svojich pohárov.
„Samozrejme, že som o tom uvažoval,“ odvetil a zabodol mu pohľad do očí. „Nie som si však istý, či som práve ja ten najsprávnejší.“
„A ja si zase myslím, že práve ty si ten najsprávnejší. Máš na to povahu, schopnosti a aj silu a keď mám povedať pravdu, už niekoľko rokov o tom uvažujem a vlastne ťa na to aj pripravujem. Začínam starnúť, duševne. Začínam mať strach, strach o to, aby sa všetko stihlo. Môže to trvať ešte dlho a ja musím spraviť všetko preto, aby to dopadlo dobre. Musím sa postarať o to, aby to mal kto ukončiť, keď tu už ja nebudem.“
„Vraveli ste, že to má ukončiť Potter,“ povedal potichu.
„Áno, to iste. Harry to má podľa všetkého skončiť, ale potrebuje k tomu pomoc,“ jeho tón bol rovnako tichý. „Ak sa stane, že by som tu nebol, bude potrebovať pomoc od teba. Poslanie Rádu skutočne spočíva v zničení náramku, ale my dvaja sa predsa nezmierime len s týmto poslaním. Budeme sa snažiť dopomôcť mu k víťazstvu.“
„Ste si skutočne istý, že budem súhlasiť a prijmem to.“
„Samozrejme, pre svojho synovca spravíš čokoľvek,“ mierne sa pousmial a sústredene sa mu díval do očí. Pod jeho upreným pohľadom nedokázal predstierať protest, len mierne prikývol.
„Čo moja minulosť? Nebude to prekážkou? I tak si myslím, že by bol vhodnejší niekto s čistým štítom, nepoškvrnenou minulosťou a nie niekto, kto takmer dvadsať rokov stál na druhej strane,“ roztrpčene nadhodil.
„Obaja veľmi dobre vieme, ako to v skutočnosti bolo. Aj keď si v mladosti spravil niekoľko hlúpostí, odčinil si ich už mnohokrát. A nemyslím, že by si hľadal nejaké ďalšie argumenty, prečo to neprijať. Som si istý, že keď sa postavíš pred toho najpovolanejšieho, on nezaváha. Skúšku spravíš, povedal by som, že bezproblémovo. Nebude to ľahké, ale ty nepatríš k ľuďom, ktorí by sa báli prekážok. A pre Harryho to bude ešte ťažšie,“ stíchol. Obaja sa dívali na Harryho, ktorý práve tancoval s Angelinou.
„Bude to ťažké,“ prehodil Snape nespúšťajúc pohľad z Harryho. „Vďaka kameňu sa s ním bude dať niečo spraviť. Nie je to úplne stratený prípad a má šancu napokon vyhrať.“
„Takže moju ponuku prijmeš?“
„Áno, keď už nič iné, aspoň dohliadnem, aby si nedolámal krk.“
„Výborne, som rád,“ usmial sa profesor. „Harrymu to zatiaľ nepovieme, aspoň dovtedy, kým nebudeme vedieť, na čom sme. Táto medovina je skutočne vynikajúca. Ešte by som hádam jeden pohárik zvládol, než sa rozlúčim aj ja.“
Vychytili sa k stolíku s občerstvením. Skončilo sa ďalšie tanečné kolo a nad prázdnym priestorom sa vo veľkom vznášali poháre a fľaše, ktoré si všetci v pokoji privolávali. Ron spolu s dvojčatami zo seba zhodili saká aj s kravatami napriek tomu, že po nich mamka nepekne zazerala. A Harry sa s radosťou pridal, konečne si mohol uvoľniť dva gombíky na košeli.
„No konečne,“ zamrmlal Neville a sledoval, ako sa jeho babička lúči s mladomanželmi. Nezabudla sa zastaviť u ich stola, aby mu pripomenula slušnosť. Harry sa pokúsil prehovoriť ju aj Lovegooda, aby tam mohli prespať. Lovegood vyzeral, že by to aj povolil, ale Longbottomová bola zásadne proti. Nepokračovali v prehováraní, pretože hrozilo, že by musel opustiť svadbu spolu s ňou. Keď napokon odišla, Neville si s úľavou privolal pivo a na dúšok ho vypil. Dvojčatá otvárali už tretiu fľašu šampanského, z ktorého nenápadne upíjal aj Ron. A keď sa po ďalšej hodinke začali lúčiť aj manželia Weasleyovci spolu s Grangerovcami, nálada sa o dosť uvoľnila a na stole sa objavila aj whisky s vínom a medovinou. Ron sa okamžite vrhol po whisky aj napriek neprívetivému Hermioninmu zazeraniu.
„Malfoy, kde ste sa stratili?“ vyzvedal Snape. Obaja vyzerali unudene a cítili sa nadbytočne.
„Chcel som byť sám,“ odvetil a postavil sa vedľa neho. „Aj keď je to svadba a človek by sa mal baviť, akosi sa mi to nedarí,“ Spočiatku sa aj snažil odreagovať, vyzval do tanca niekoľko prítomných dám vrátane profesorky McGonagallovej, ale dosť skoro ho to prestalo baviť.
„Chápem,“ okomentoval jednoducho. „Premýšľam, že sa pôjdem tiež rozlúčiť, myslím, že moja prítomnosť bola už dostačujúca,“ zaškeril sa. „Vy ale zostaňte. Môže sa stať, že sa začnete baviť. Alebo by ste sa mali o to aspoň pokúsiť. Takto uzavretý nemôžete zostať večne.“
„A to mi vravíte vy?“ spýtavo zdvihol obočie.
„A keď vám poviem, že som spravil chybu?“ zamračil sa. „Nerobte takú istú chybu aj vy,“ pokračoval po chvíli. „Ja už som si tak nejako na to zvykol a vyhovuje mi to. Vy ale stále máte možnosť s tým niečo robiť. Počul som, že ste stále zavretý vo svojej izbe aj napriek tomu, že vás sem volali. Čo chcete robiť? Stvrdnúť v nej až do konca prázdnin?“
„Prečo vás to tak trápi?“
„Pretože ma vaša matka požiadala, aby som na vás dohliadol,“ prebodol ho pohľadom. „A to mienim dodržať. Do vášho procesu veľa možností k zábave nemáte. Potom sa zaradíte medzi Fénixov a budete sa musieť prestať skrývať. A čo dovtedy? Vôbec sa vám nedivím, že odmietate pozvania, je dosť ťažké vychádzať s niekým, s kým sa neznášate,“ na moment zmĺkol. Draco po ňom opatrne pokukoval. Bol vlastne jediným, komu dôveroval. A Snape mal na pamäti Cissine posledné slová. „V Hlavnom štábe sa pravdepodobne zožierate,“ nadhodil po chvíli. „Keď bude teraz Potter preč, mohli by ste chodiť ku mne. Nevravím, že varenie elixírov je nejaká super zábava, ale aspoň by ste sa dostali preč z toho dobrovoľného väzenia. Čo myslíte?“
„Asi budem súhlasiť. Všetko lepšie ako sedieť na zadku a nečinne sa zožierať. Takto sa budem zožierať pri elixíroch.“
„Tak sme sa dohodli. Budem vás čakať v pondelok o desiatej. A teraz sa skutočne pôjdem rozlúčiť.“
Susan sa ho síce pokúsila prehovoriť, aby ešte chvíľu ostal, ale dôrazne to odmietol. Sirius mu v pozdvihnutej nálade vravel, aby netrhal partiu starších pánov, ktorí boli prítomní. Len sa zaškľabil a zanechal ho spolu s Lupinom v spoločnosti mládeže. Pri odchode si všimol pozorného Harryho pohľadu. Bolo mu jasné, že sa mu celý večer vyhýbal. Len sa uškrnul pod nos. Ešte od neho dostane lekciu.
Po ďalšom tanečnom kole, kedy sa Malfoy zapojil a vyzval k tancu obe nevesty, sa rozhodli zlikvidovať prebytočné jedlo zo stolov. Ako sa Sirius vyjadril, bude lepšie, keď to spravia ešte v relatívne triezvom stave. Nechali tam len dostatočné množstvo alkoholu a Ronovi sa podaril zachrániť tanier s koláčmi. Dvojčatá navrhli iný spôsob zábavy. Dovliekli odniekiaľ červený kus látky a chceli sa zahrať na koridu. Fred si zobral stoličku a George robil toreadora. Než ich to prestalo baviť, piatim stoličkám chýbali nohy, Neville stonal, pretože mal narazené rebrá a Hermiona frflala, pretože musela opraviť stoličky. Vzápätí sa rozlúčil aj Bill s Fleur. Stihol ešte napomenúť Rona, aby už prestal chľastať. Horlivo prikyvoval.
„Námesačník, to nemôžete myslieť vážne!“ ozval sa Sirius po tom, ako im oznámili, že to tiež zbalia a pôjdu si ľahnúť. „Veď ešte nie je ani jedna.“
„Myslíme to vážne. Už toho bolo príliš.“
„Vôbec nie si verný svojej prezývke. Mohli by sme si teraz pustiť nejaké tie lepivé pesničky. Hermiona, Harry,“ otočil sa k nim. „Vy poznáte muklovské pesničky. Nie je tam niečo v zmysle telo na telo?“ Hermiona mykla plecami a šla prezrieť kazety.
„Sirius, nechaj ich. Tonksová to nemôže preháňať,“ upozornila ho Susan. Len mykol plecami a pozeral, ako odchádzajú. Keď však odišli dvojčatá odprevadiť svoje partnerky, výstražne pozrel na ostatok a povedal im, aby sa neopovažovali odchádzať. Neville zamrmlal, že má dovolené ostať len do druhej a Ron chechtajúc prehlasoval, že dnes spať asi nepôjde. Hermiona sa skutočne podarilo nájsť kazetu so „slaďákmi“ a prinútila Rona k tancu. Ten tancoval už len so sebazaprením. Celý večer sa snažil nesklamať Hermionu, dokonca sa odhodlal k vyzvaniu Hermioninej mamy, oboch neviest, svojej mamy a aj McGonagallovej. Jeho odhodlanie však bolo značne zabrzdené množstvom alkoholu. Sirius k sebe tisol svoju manželku a Malfoy sedel vedľa Luny a Nevilla, ktorý toho mal už tiež plné zuby. Nakoniec sa však nadýchol k poslednému výkonu.
Harryho však momentálne nezaujímal nikto z prítomných. Chcel využiť príležitosť, ktorá sa mu doteraz nenaskytla a tisol si k sebe svoju lásku. Končekmi prstov jej prechádzal po chrbte, perami sa dotýkal ramena a pomaly sa dostával až ku krku. Každý jeho dotyk ju vzrušoval. Snažila sa zanechať na jeho chrbte rovnako príjemný mrazivý pocit, aký cítila aj ona. Obaja vnímali chvenie tela toho druhého. Zdvihla hlavu, aby sa nežne dotýkali perami. Jazykom si vypýtal prístup do jej úst a ona ho ochotne vpustila.
„Harry,“ vyrušil ich Hermionin hlas. Odtrhli sa od seba, snažiac sa upokojiť svoj dych. Harry celý očervenel. Keby ich vyrušila o chvíľu neskôr, jeho vzrušenie by si všimli aj ostatní. „Prepáčte, že vás ruším,“ hlesla a vyzerala skutočne nešťastne.
„To je v poriadku,“ povedal jej a myslel to úplne vážne. Strelil pohľadom na Ginny, pohľad mala vrazený do zeme.
„Potrebovala by som pomôcť s Ronom,“ vysvetlila, keď sa k nej znova obrátil. „Treba ho dostať do postele,“ pozrela smerom k stolom. Ron sedel medzi Nevillom a Lunou, držal ich okolo ramien a niečo do nich hučal. Sirius so Susan sa o okolie nezaujímali a Malfoy sa škľabil. Zrejme bol Ron dosť vtipný.
„Ožral sa,“ skonštatoval Harry.
„Ten posledný pohár ho dorazil,“ odsúhlasila mu to a bolo jasné, že ju to viac ako mrzí. Pobrali sa teda za nimi.
„My traja sme takí blbci,“ začuli ho neartikulovane a dôležito vysvetľovať Lune, ktorá sa snažila striasť zo seba jeho ruku. Neville len zmorene sedel, aj on to trocha prehnal. „Rozmanitá vzorka rôznych idiotov, z každého rožka troška. Ale Neville je najväčší blbec,“ obrátil sa k nemu a snažil sa ho zamerať zakaleným zrakom. Ten sa naňho otočil s nasilu otvorenými očami a miernym úškľabkom. „Ja som sa už prestal Harryho strýka obávať, ale ty by si mal so sebou niečo urobiť,“ vážne mu dohováral. „Snape je predsa…“
„Ron, to by stačilo,“ prerušil ho Harry a zdrapil ho za plecia. Malfoyovi aj tak neušla posledná poznámka a zvraštil obočie. „Je ožratý,“ povedal smerom k nemu na vysvetlenie, ale bolo jasné, že ho nepresvedčil.
„Harry,“ Ron k nemu sťažka zdvihol hlavu. „Ahoj, asi som to trošililinku prehnal. Čo povieš?“
„Prehnal si to trocha viac. Poď, pôjdeme spať.“
„Ja ale nechcem ísť spať. Prečo by som mal ísť spať? Nie som unavený. Ešte musím tuto, Lune, vysvetliť, ako…“
„Luna ide tiež spať. Poď odvediem ťa do postele. Neville, pomôžeš mi?“ obrátil sa na kamaráta, ale keď sa mu pozrel do očí, vedel, že od neho pomoc čakať nemôže.
„Ahojte,“ zaškľabil sa Ron, keď sa mu podarilo zamerať Hermionu a Ginny.
„Sirius,“ zakričal na tancujúci pár. „Môžeš mi, prosím ťa, pomôcť?“ Ten sa k nemu otočil a okamžite odhadol situáciu. S miernym úškľabkom sa pobral smerom k nemu, aby zdvihli Rona zo stoličky a odviedli ho do izby.
„Ja ale vážne nechcem odísť, skvele sa bavím,“ pokúšal sa vzpierať.
„Uložíme ho,“ povedal Harry smerom k Hermione a ťahali Rona na nohy. Len mierne prikývla. „No tak, Ron, všetci ideme spať. Vstávaj,“ konečne ho postavili na nohy. Museli ho poriadne podoprieť.
„Tak fajn. Ja idem teda spať. Harry ma uloží do postele. Že ma uložíš?“
„Jasne.“
„A ešte ti zaspieva uspávanku,“ zaceril sa Sirius.
„Idem teda spať. Ahoj, láska,“ krútil hlavou, aby zahliadol Hermionu. „Všetkým vám prajem dobrú noc, krásne sa vyspite a nech sa vám niečo pekné sníva.“ Spravili pár opatrných a najmä ťažkých krokov. Keď prechádzali okolo Malfoya, Ron sa zaškľabil. „Tebe dobrú noc neprajem, dúfam, že budeš mať nočné mory,“ vrkol po ňom. Nereagoval.
„Tak to nedopadlo úplne najlepšie,“ nadhodila Susan, keď sa stratili v dome a opatrne pozrela na Hermionu. Prikývla.
„No a čo? Tak sa ožral,“ ospravedlňovala ho Ginny. „Nehovorím, že to bolo najmúdrejšie, ale každý sa musí po prvýkrát opiť.“
„Tak si na to mohol nájsť vhodnejšiu príležitosť,“ zamrmlala Hermiona.
„Čo chceš? Celý večer sa držal. A keď to na konci prehnal, nič sa nestalo,“ zastala si ho aj Susan.
„Snape je Potterov strýko?“ spýtal sa ich Draco. Všetky tri ho prebodli pohľadmi, aby vzápätí nervózne po sebe pokukovali. Bolo jasné, že mu to už nevyhovoria.
„Asi by sme ti to mali vysvetliť…“ spustila Susan.
„Netreba nič vysvetľovať. Je mi to jedno,“ povedal zjavne zamyslený. „Teraz už aspoň chápem tú Snapovu starostlivosť.“
Po schodoch sa im kráčalo veľmi zle. Pokým ho Harry tlačil do chrbta, Sirius sa snažil udržať jeho rovnováhu.
„Prepáč, Sirius, asi som ti pokazil svadbu,“ ospravedlňoval sa.
„Nič si mi nepokazil. Aspoň je sranda,“ zazubil sa a nasmeroval ho do izby.
„Mal by si sa vyzliecť,“ navrhol mu Harry.
„Áno, to by som mal.“ Posadili ho na posteľ. „Vieš, Harry, tebe sa všetko darí,“ pokúšal sa zachytiť gombík na košeli, ale bezúspešne. Harry si len povzdychol a začal ho rozopínať. Sirius mu vyzúval topánky. „Nemusíš nič predstierať. To len ja som taký posera, zo všetkého mám strach,“ hundral po nos. „Bojím sa, že nespravím skúšku do Rádu a budem všetkým na smiech,“ mrmlal. Košeľu aj s ponožkami mal úspešne vyzlečenú. „Na ostrove budeme len my štyria. Vy sa budete venovať sebe a po mne sa bude očakávať, že sa budem venovať Mie. Bojím sa. Na čo tam budem?“ Zvalili ho na posteľ a vyzliekali mu nohavice. „V knižnici budem zbytočný. V kuchyni tiež budem zbytočný. Budem len zavadzať. Tak ako vždy. Možno len tá posteľ…“ zarazil sa a vrazil pohľad do Harryho, ktorý z neho horko-ťažko stiahol nohavice. Sirius spod neho vyťahoval prikrývku. „Keď mojej sestre ublížiš, zabijem ťa. To možno ešte dokážem,“ hlas sa mu strácal.
„Tu máš lavór. Keby sa ti chcelo vracať, použi ho, prosím,“ vyčaroval mu ho k posteli.
„Jasne, Harry, použijem ho. Nie som úplne neschopný…“ a odpadol. Po pár sekundách začal chrápať.
„Tak to by sme mali,“ zhrnul ich snahu Sirius. „Zajtra bude treba nejaký ten elixír proti opici, inak ho Molly zabije,“ nato sa otočil k Harrymu a zabodol doňho skúmavý pohľad. „Ostrov, vy sami v knižnici a kuchyni…“
„Sirius, nemôžem o tom hovoriť. Dumbledore to zakázal.“
„O to nejde,“ chytil ho za plecia a ťahal z izby. „Než odídete, budeme sa musieť porozprávať. Aby sa nestalo, že sa budeš musieť za pár mesiacov ženiť ty,“ zaškľabil sa.
Vonku stále hrali pesničky a všetci po nich hodili skúmavé pohľady. Keď im povedali, že spí, Neville sa potichu chechtal. Už niekoľkokrát sa rozhodoval, či by nebolo rozumnejšie odísť. Susan sa ponúkla, že mu uvarí silnú kávu, aby ho trocha postavila na nohy. Nebol až v takom hroznom stave. Klátivo sa vybral do kuchyne za sprievodu Luny. Sirius sa vychytil za nimi.
„Ginn,“ spustil Harry s úmyslom vysvetliť si ich posledný tanec.
„Harry, nič nehovor. Veď je to jasné,“ sadla si na stoličku, chytila pohár so šampanským a oprela sa oňho. „Dávno k tomu všetko smeruje a vieme to obaja a chceme to obaja,“ povedala potichu. „Len treba ešte chvíľu počkať.“ S privretými očami a držiac sa za ruku sa započúvali do melódii, nechávajúc sa unášať myšlienkami na… a to je asi zrejmé.
„Grangerová,“ opatrne ju oslovil. Videl na nej, že je z Ronovho vypadnutia mierne roztrpčená. „To sa stane každému,“ pokúsil sa ju uchlácholiť. Pozrela sa naňho, mal problémy, aby neuhol pohľadom.
„Ja viem. Už som sa s tým ako tak zmierila,“ mierne sa pousmiala. „Chcem sa ti ospravedlniť za tie jeho reči, bude trvať, než ťa začne rešpektovať.“
„Nerob si starosti, aj ja ho neznášam,“ odvetil flegmaticky. Zvraštila obočie.
„A nehrozí, že by sa tvoj postoj trocha zjemnil?“ nadhodila.
„Budem úprimný, to sa asi tak skoro nestane,“ mykol plecami.
„Áno, opak by ma veľmi prekvapil.“
„Grangerová, nechceš si zatancovať?“ vydýchol a uprene na ňu hľadel. Tak strašne si želal, aby neodmietla, aby ju mohol aspoň na moment držať v rukách a cítiť jej blízkosť.
„Ja neviem či je to práve najlepší nápad.“
„A to tu chceš len tak nečinne sedieť?“ spýtavo zdvihol obočie. Chvíľu sa naňho sústredene dívala, ale potom mykla plecami a prijala jeho ruku. Nakoniec nebol ten deň úplne stratený, pomyslel si, keď s ňou pomaly tancoval. Snažil sa zapamätať si každučkú črtu jej tváre, jej očí a jej perí. Nenápadne si ju obzeral, vnímal jej dlaň v tej jeho a užíval si dotyk jej štíhleho pása. Automaticky sa nechávala viesť a premýšľala nad Ronom. Vedela, čo ho tak rozhodilo, poznala ho a vytušila, že sa zase podceňuje. Musel sa premáhať, aby nepodľahol a nepritisol si ju k sebe. Vycítila jeho pohľad a zabodla sa mu do očí. Snažil sa tváriť ľahostajne a možno sa mu to aj podarilo. Po pár sekundách sa od neho odvrátila, ale jej oči sa mu vryli do podvedomia. Tušil, že už nebude pokojne spávať.
Pretancovali tri pesničky, keď ho zavolali Neville s Lunou. Boli dve a oni museli odísť. Neville sa už ako tak spamätal, lepšie povedané bol schopný sa odletaxovať. Nikto už netancoval, všetci sedeli a preberali svoje zážitky a to aj vtedy, keď sa vrátili dvojčatá a snažili sa rozprúdiť zábavu. Najviac ich mrzelo, že prišli o to vidieť svojho najmladšieho brata spitého. Po hodine to vzdali a pozaliezali do postelí.
——
Molly bola na ďalší deň zhovievavá a začala ich budiť až okolo obeda. Ronovi bol nenápadne podstrčený elixír proti opici a s poriadnymi problémami sa hrabal z postele. Našťastie netrvalo dlho a neznesiteľná bolesť hlavy ho prešla. Harry ani Sirius mu nehovorili o jeho nočnej posteľnej spovedi a dvojčatá sa mu poriadne rehotali. Horlivo sa Hermione ospravedlňoval, ale tá ho s úsmevom chlácholila.
Pustili sa do upratovania, znova museli vyčistiť a umyť všetky požičané veci a samozrejme ich poodnášať. Po obede prišli na pomoc aj Neville s Lunou, ale Malfoy sa neukázal. Molly s Fleur drhli kuchyňu, Susan s Tonksovou triedili jedlo a koláče, Bill spolu s Lupinom a Siriusom odnášali požičané veci.
Večer si zašli Ron, Hermiona a Ginny do Brlohu pre zbalené veci a Sirius si odviedol Harryho, aby s ním prebral chlapské veci. Keď si ľahli do postele, všetci mali pred očami dva týždne osamote a všetci zaspávali s rozporuplnými pocitmi.
——
Na ostrov sa premiestnili až po obede. Doobeda prišla Molly, aby dohliadla na to, že si pobalia dostatočné množstvo jedla a najmä, aby im donekonečna rozprávala o bezpečnosti a rozumnom správaní. S batohmi, v ktorých mali neuveriteľné množstvo ďalších zmenšených batožín, sa konečne stratili. O niekoľko minút ich nasledovali aj dva manželské páry, ktoré si to zamierili na chatu do hôr.
„Najprv by sme sa mali vybaliť,“ nadhodila Hermiona, keď sa pozdravili so Satorom a zložili sa v kuchyni. „Veci, ktoré patria sem, tu necháme a potom sa pôjdeme zložiť do izieb. Myslím, že by si každý mal zobrať jednu,“ opatrne nadhodila a pozrela sa na Rona.
„Áno, to bude najlepšie,“ súhlasil a škaredo pozrel na Harryho. Ten len mykol plecami. Nezdalo sa mu to ako nejaká veľká prekážka, ako pre neho, tak i pre Rona. Aj tak budú zalezení v úplne inej izbe.
„Keďže dnes netreba variť, pretože nás vaša mamka zásobila jedlom, tak by sme sa mohli vrhnúť na tú knižnicu,“ pokračovala v zadávaní inštrukcií.
„A to more?“ nesmelo sa opýtal Ron.
„Na to dnes asi nebude čas,“ povedal Harry. „Než všetko vybalíme a poukladáme, bude akurát čas na večeru.“
Po tomto prehlásení sa pustili do rozkladania množstva batožín, ktoré zväčšovali a triedili. Kuchynské veci dievčatá okamžite ukladali do skriniek a poličiek. Keď bola kuchyňa celkom sympaticky zaplnená, aspoň to tak pripadalo Ronovmu žalúdku, si každý zobral svoje veci a ubytovali sa v izbách, v ktorých bývali aj naposledy. Harry pomohol Ginny pozväčšovať jej šatstvo. Skutočne im to zabralo dosť času, zišli sa opäť až pri večeri, kde sa pchali kurčatami a zemiakmi zo svadby.
„Mali by sme sa zamerať na záznamy spred tisíc rokov,“ navrhla Hermiona a uchvátene sa obzerala okolo seba. „Profesor hovoril, že by mali byť v tomto regáli, ale je možné, že sa časom poprehadzovali a môžu tu byť aj novšie pergameny. Taktiež sa mohli dostať aj do niektorého iného regálu.“
„Tak fajn, my traja sa pustíme do triedenia záznamov,“ povzdychol si Harry. „Poprezeráme dátumy, zaujímajú nás roky 950 až… ja neviem.“
„Rokfort založili v tomto roku a dožili sa podľa Dumbledora až päťsto rokov,“ nadhodila Ginny.
„Bystrohlavová nezanechala ani jeden dátum a ani profesor nespomínal žiaden rok,“ doplnila Hermiona.
„Jediný dátum, ktorý poznáme, je rok 976, odtiaľ je plán katakomb,“ dodal Harry.
„Nevieme, kedy zomrela Bifľomorová?“ skúsil Ron. Všetci pokrútili hlavami.
„Tak nám neostane nič iné iba prezrieť takých štyristo rokov na viac,“ mykla Hermiona plecami. Ron prevrátil oči.
„Takže 950-1450,“ povedal Harry. „V pergamenoch hľadajme zmienku o Rokforte. Nejaké ich pozorovania o tom, ako muklovia niečo vynašli nás teraz asi zaujímať nebudú.“
„A keďže nevieme, čo má prinavrátiť slávu Rokfortu, budeme musieť hľadať nejakú nezrovnalosť, odlišnosť s tým dnešným Rokfortom,“ riekla Hermiona.
„To bude ale dosť ťažké,“ zaškľabil sa Ron.
„Samozrejme,“ pritakala Hermiona. „My to ani nemáme teraz vyriešiť. Náznak alebo niečo také nájdeme v katakombách. My sa teraz pokúsime len o to, aby sme v prečítaných pergamenov odhalili nejakú stopu, ktorá by nám pomohla vtedy, keď budeme vedieť o čo asi ide. Rozhodne nečakám, že by to bolo jednoduché a my za dva týždne nájdeme odpovede na všetko.“
„A preto si si priniesla kopu pergamenov a bŕk, aby si zapísala každú maličkosť, ktorá nám môže pomôcť,“ Harry k nej zdvihol obočie, s úsmevom prikývla. „Dobre, tak sa do toho pustime a ty začni čítať. Aj tak by ma viac zaujímala tamtá temná polica,“ ukázal na regál so záznamami o temných mociach.
„Aj na to sa pozrieme.“
Pustili sa do zdĺhavého a náročného prezerania pergamenov. Museli postupovať opatrne, pretože sa niektoré mohli pokojne potrhať. Ten večer im Hermiona prečítala o zázname istého Petronusa, ktorý písal o svojej návšteve Rokfortu, o stretnutí so Zakladateľmi. O tom, ako sa rozprával s Chrabromilom a aj oboma dámami, ale Slizolin nebol prítomný. O tom, ako všetko vyzeralo byť v poriadku a Rokfort bol stále rovnaký. Bol to záznam z roka 1002. Po prečítaní si boli istí, že do toho dátumu bolo skutočne všetko v poriadku, Zakladatelia teda už 52 rokov zdarne spolupracovali. Hermiona sa poväčšine dostávala k nepodstatným záznamom, ale aj tak ich musela nutne prečítať, takže to bolo vlastne to jediné, čo sa ten večer dozvedeli.
Harry sedel na stoličke a rozhodoval sa, či ísť za Ginny. Vlastne to nebol jeho najväčší problém. Rozhodne za ňou chcel ísť. Premýšľal o tom, čo sa asi stane, keď za ňou pôjde. Začul na chodbe šuchtavý Ronov krok. Znamenalo to, že kamarát sa už rozhodol. Jeho váhanie však malo byť za moment vyriešené. Začul tiché klopanie.
„Môžeš nám zabezpečiť súkromie?“ pomaly k nemu pristupovala a rozväzovala si opasok na župane. Natiahol sa za prútikom, v polceste sa zarazil. Župan z nej skĺzol a stála pred ním v krátkej nočnej košeli. S vyzývavým a odhodlaným pohľadom. Začaroval miestnosť a pristúpil k nej.