„Od Bystrohlavovej by som mal mať silu mysle,“ zavrčal zúrivo. Tvár mal mokrú od sĺz a stále zaryto civel do tmy. „Tak nech sa, doparoma, ukáže, Ron, prosím,“ vykríkol. Cítil, že sa jej bezradnosť stupňuje. Čím bola zúfalejšia, tým sa jeho pocit znásoboval. Bol čoraz viac zdrvený, zachvacovala ho panika, beznádej a skľúčenosť. „No tak, Ron, Ron, Ron,“ každý jeho výkrik sprevádzal prudký úder päsťou do zeme. „Ron! Zachráň Ginny!!!“
——
„Prečo? Harry, daj mi pokoj, do riti!“
„Ron, zobuď sa!“ húkol naňho Neville a triasol ním. Pokúšal sa ho zobudiť už pár minút. Konečne sa mu to podarilo.
„Čo je? Čo chceš?“ nechápavo civel do kamarátovej ustaranej tváre.
„Zobudil si ma. Už dosť dlhú chvíľu tu vyhukuješ,“ vysvetlil zamračene.
„Nemôžete byť ticho? Tu sa nedá spať!“ Seamus vystrčil hlavu so zlepenými očami. „Riadne vám musí šibať, je päť hodín ráno!“ a zaliezol.
„Čo…“ Ron ostal zarazený. Pokúšal si spomenúť, čo sa mu snívalo.
„Vykrikoval si Harryho meno a posielal si ho do prdele.“
„Harry?“ strelil očami po jeho zastretej posteli a zamračil sa. Uvedomil si svoje pocity. „Niečo sa muselo stať,“ vyhŕkol a vrhol sa na záves. Prudko ho odhrnul a zostal civieť na prázdne miesto.
„Kde je?“ otočil sa na neho rovnako prekvapený Neville. Ron sa mračil ešte viac. „Čo presne sa ti snívalo?“
„To nebol sen. Bolo to…“
„Už buďte konečne ticho!“ zvreskol na nich Seamus. „Asi sa išiel prejsť. Veď je to Harry!“
Ron strelil pohľadom na zem pri posteli. Bol tam Harryho batoh, nazrel doň a uvidel neviditeľný plášť. Takže sa určite nešiel prejsť. Otočil sa a zbehol schodmi k priedelu medzi chlapčenskými a dievčenskými spálňami. Vedel, že je to zbytočné, ale aspoň ju zobudí. Neville ho nasledoval.
„Grangerová vstávaj!“ vyhúkol do schodov, na ktoré sa vrhol. Samozrejme sa rozoznelo alarmové kúzlo a on sa zošmykol naspäť. „Hermiona!!!“ zareval z plných pľúc. Na schodisku sa začali zjavovať rozospaté hlavy dievčat, ktoré mu dávali všelijaké prívlastky. Bolo mu to jedno, hlavne nech ho zvozí Hermiona. Po pár minútach nadávania a vyhukovania sa skutočne objavila.
„Čo tu vrieskaš?“ zamračila sa a zaväzovala si opasok na župane. „Úplne ti už preskočilo? Nevieš…“
„Harry zmizol,“ vyhŕkol netrpezlivo. Zostala naňho neveriacky civieť. Neville horlivo prikyvoval.
„Ale to je blbosť, určite sa išiel len niekde zašiť. Veď ho poznáš.“
„Vážne? Tak to ťažko,“ sykol a ťahal ju do ich izby. „Bez plášťa by určite nikam nešiel.“
——
„Ako si ho mohol zmlátiť?“ nechápala. „Snape ťa predsa vypočúval Veritaserom a všetko si poprel.“
„Vážne?“ zachechtal sa. „Takže predsa, Vlk mal pravdu, má ho prečítaného.“
„O čom to hovoríš?“ Predstava, že to bol on, kto Harryho dobil do bezvedomia, v nej vyvolávala zúrivosť. Bola však so svojou situáciou zmierená, vedela, že by ho nemala vyprovokovať a preto sa snažila o naoko konverzačný tón s úmyslom držať ho čo najdlhšie pokojným. On mal ale iný názor. Rozhodne nemienil so svojím zámerom skoncovať.
„O tom, že keď mi Snape naparil trest, on vedel, čo má v pláne. Škoda, že si to nepamätám, bolo by zaujímavé sledovať Snapov ksicht, keď som mu všetko poprel,“ spokojne sa ceril a neprestával jej gniaviť prsník. Ruku, ktorou stískal jej bok položil za krk a pritiahol si ju k sebe. „Pred trestom som užil Antiveritaserum, takže sa ma mohol pýtať na čokoľvek,“ jeho ceriaca tvár razom zvážnela a on sa jej zabodával do očí. „Z lásky k tebe som bol schopný čohokoľvek,“ chrapľavo zašepkal. „Zničila si ma, Ginny. Stále ťa milujem a neviem sa toho zbaviť.“ Približoval sa k nej.
„Kto je Vlk?“ vyhŕkla.
„Samozrejme, že ti nemôžem povedať všetko. Musel by som ťa zabiť a aj keď mi neuveríš, stále váham,“ zaškľabil sa. „Neviem, aké má zámery, prečo to robí. Ale mne to vyhovovalo. Ponúkol mi službu za službu. Vedel o mojej túžbe po tebe. Posielali sme si správičky cez knižnicu, nechávali sme si lístky v knihách. Vypočul rozhovor Snapa a toho Potterovho krstného. To je všetko, čo ti môžem povedať a teraz ma pobozkaj,“ nahol sa k nej.
„Poznáš ho? Vieš o koho ide?“ zabrzdila ho.
„Ginny, ty si tak hlúpučká. Samozrejme, že viem o koho ide. Spolupracujeme od januára.“
„A čo Orwellová?“ vyhŕkla skôr, ako sa jeho lesklé pery od slín dotkli tých jej.
„To je len sprostá pipka, ktorá ma občas potešila,“ odvetil bezfarebne a usmial sa. „Hádam by si na ňu nežiarlila? Nemôže sa ti rovnať, si jedinečná. Ani si nevšimla, že keď som sa bavil mlátením Pottera, sedel pri nej niekto iný. Vlk bol taký láskavý, že vypil Všehodžús a na polhodinku ma zastúpil.“ Skôr ako stihla uhnúť sa na ňu nalepil. Ruku z prsníka zložil len preto, aby jej zovrel bradu a násilím otvoril ústa. Okamžite do nej vnikol jazykom a pokúšal sa rozdráždiť ten jej. Márne sa snažila o vyšmyknutie, jeho zovretie bolo pevné. Vychádzali z nej len huhňavé protesty a dochádzal jej dych. A on neprestával, nenásytne sa jej zmocňoval, zaplňoval celé jej ústa a dusil ju. Predsa sa jej podarilo aspoň na moment vyslobodiť a zahryzla sa mu do jazyka.
„Ty malá,“ vykríkol, keď sa odtrhol a päsťou jej vrazil, až jej hlava odletela nabok. Nevykríkla, len zdvihla hlavu a s protestným výrazom sa mu zadívala do očí. Z kútika úst jej vytekal pramienok krvi. Pohľad na ňu ho zarazil. „Ginny, ja ti nechcem ubližovať,“ povedal takmer nešťastne a nahodil ustaraný výraz. „Pochop, že keď sa mi budeš vzpierať, tak si nájdem spôsob, ako ťa už presvedčiť. No tak,“ pohladil ju po tvári, len sa zamračila. „Buď trocha rozumnejšia, a nebráň sa.“ Jemne jej zotrel krv, aby vytiahol prútik a zastavil jej krvácanie.
„Ubližuješ mi,“ šepla. Pohľad na prútik v nej zapálil iskierku nádeje. Aj keď chabej. „Nie je príjemné sedieť tu zviazaná a bezmocná.“
„A čo si myslíš? Že by som ťa rozviazal a riskoval nejaký úskok?“ zasmial sa. „Ja som možno šialený, ale nie som úplne blbý. Ale vieš čo? Jednu ruku ti môžem rozviazať, trochu by si ma ňou mohla potešiť…“
„Čo si myslel tým, že si si našiel rodinu?“ okamžite zareagovala. Rozhodne nemala v pláne ho potešiť, vedela, že prestrelila. Ako si mohla tak naivne myslieť, že by ju rozviazal a ona by sa dostala k prútiku?
„Skutočne si zvedavá?“ zjavne si nerobil s časom starosti. Bol si istý, že ho má dosť a že ho Vlk počká. „Počkaj chvíľočku, ten nápad s rukou sa mi veľmi páči,“ uškrnul sa a švihnutím prútika jej rozviazal pravú ruku. Okamžitá reakcia bola zastavená hneď na počiatku. „Ale no tak, maličká,“ zaškľabil sa a položil prútik z dosahu. Jej ruka mávla naprázdno. „Nenúť ma ťa udrieť, upozorňujem ťa na to, že ti vrazím po každom tvojom pokuse o protest. Môžeme začať s naším milovaním, rozopni mi košeľu.“
——
„Čo presne sa ti snívalo?“ spýtala sa ho Hermiona netrpezlivo. Stáli pred Harryho posteľou a pokúšali sa prísť na to, kde sa mohol vypariť.
„Hovorím to už piaty krát. Nebol to sen. Len som mal pocit, že na mňa kričí, akoby sa ma pokúšal zobudiť. Nesnívalo sa mi.“
„A čo kričal?“ vyzvedala a rukou prešla po posteli. „Ešte je trocha teplá, nemohol odísť dávno.“
„Bez batoha by nešiel,“ protestoval.
„Možno naňho zabudol,“ mračila sa.
„Vy neprestanete?“ vykukla Seamusova hlava. „Mal si proste blbý pocit a teraz kvôli tebe trpí celá fakulta.“
„Buď ticho,“ vrkol po ňom. „Nepamätám si, čo kričal, len prosil…“
„Počkaj, niečo idem zistiť,“ zahlásila Hermiona a náhlila sa preč. Bezradne sa posadil na posteľ, Neville ho nasledoval. Po piatich minútach sa Hermiona vrátila. „Ani Ginny nie je vo svojej posteli,“ nahlásila poznatok.
„Mne sa to vôbec nepáči,“ zavrtel hlavou Ron.
„A čo sa ti nepáči? Jednoducho sú niekde spolu. A keď si chcú užiť, ty budeš ten posledný, kto sa o tom dozvie,“ zaškľabil sa Seamus. „A už buďte ticho, chcem spať.“
„Nie, on ma prosil…“
„Ronald a čo keď sa ti to len snívalo? Možno sú skutočne niekde spolu a ty vyvolávaš zbytočnú paniku,“ pokúšala sa ho presvedčiť Hermiona. „Na batoh proste zabudli.“
„Nevyvolávam paniku,“ niečo mu napadlo. Zdvihol sa a pozrel svojmu kamarátovi pod vankúš. „Aha, aj keď pochybujem, že by zabudol na batoh, na prútik by určite nezabudol,“ významne im ho ukázal. „Už mi veríte? Niečo sa stalo. Harry nechodí bez prútika ani na záchod.“
„To je pravda.“
„Tak asi áno.“ Aj Hermiona vedela, že Harry prútik nezabúda. Okamžite si začala robiť starosti. Zmizol Harry a zmizla aj Ginny. „Moment,“ vyhŕkla a z očí jej šľahali blesky. Pristúpila k Thomasovej posteli a odhrnula záves. „Aj on je preč.“
„Teraz čo?“ spýtal sa Neville. Ron začínal od zúrivosti červenieť.
„Snape,“ okamžite navrhla riešenie. „Tak ideš?“ vyhúkla na Rona. V jednej ruke zvierala Harryho batoh a druhou ho zdrapla za rukáv. Nevyzeral nadšene. „On jediný je schopný niečo podniknúť. Rozumieš?“ dohovárala mu. S nepresvedčivým úškľabkom sa vychytil za ňou.
„Prečo práve Snape?“ vykríkol za nimi Seamus. „Ty tomu rozumieš?“ obrátil sa na Nevilla. Okamžite zavrtel hlavou.
——
„Porozprávam ti svoj príbeh,“ zamrmlal a s pôžitkom pozeral, ako mu rozopína gombíky. Musel jej opäť vraziť, pretože odporovala. Už poslúchla, ale na tvári sa jej začala rysovať veľká modrina. „Začalo sa to cez prázdniny. Nezmieril som sa s myšlienkou, že by som bol obyčajný humusák. Pátral som po rodine svojho otca, ktorého som nepoznal.“ Dva gombíky boli oslobodené a jemu sa zrýchlil tep. „Matka sa nakoniec vytlačila a povedala o otcovom bratovi. Nikdy ho nevidela a nikdy o ňom nehovorila. Zistil som jeho meno a našiel ho. Aké prekvapujúce, nakoniec ani nie som humusák, som polovičný. On je smrťožrútom. Celkom sme si padli do oka, dalo by sa povedať, že bol rád, keď som ho vyhľadal. Samozrejme som musel mlčať a on sa mnou nemohol chváliť pred smrťožrútmi. Nemohol priznať, že má muklovskú rodinu.“ Košeľa bola rozopnutá a on sa na ňu významne pozrel. Vedela, čo chcel. A priečilo sa jej to. Nasledovala ďalšia facka a jej prehltnutie sĺz. Rukou mu siahla na hrudník, aby ho hladila. Sklonila hlavu a privrela oči. Nechcela sa na to pozerať. „Vedel som o vašom výlete na Ministerstvo a aj o tom, čo sa tam stalo Potterovi. Bol som si istý, že si sa šla pretrhnúť, len aby si bola pri ňom,“ znechutene vyštekol. „Preto som ťa pozýval k nám, bombardoval som ťa listami a ty si na mňa kašľala. Tá tvoja výhovorka, že by ťa nepustila mamička, bola taká úbohá. Vedel som aj o tom, že vám zlikvidovali dom,“ zaceril sa. Nasledoval jej neveriaci pohľad. Len prikývol. „Áno, mal som informácie z prvej ruky. Aj o Azkabane. Nenávidel som Pottera, bolo mi jasné, že sa k nemu skôr či neskôr prilepíš. A potom si sa so mnou rozišla. Najprv som mal v pláne len ho dobiť, troška mu ukázať, kam presne patrí. Tie ružové obálky, krásna tajná ctiteľka. Chcel som ho vylákať do Astronomickej veže a tam mu rozbiť hubu. Ale on nie, čistá duša, bez poškvrny, vykašľal sa na to. Už vtedy Vlk zistil, že som to ja. Sledoval vežu a videl ma tam. Neviem prečo mlčal, ale asi mu to tak vyhovovalo. Zlatko, mohla by si byť trocha presvedčivejšia, toto ma nevzrušuje. Nevrav, že by si to nedokázala aj lepšie,“ vyzval ju a s výstražným pohľadom na ňu hľadel. Zamračil sa a chytil jej ruku. Začal ňou krúžiť okolo vlastných pŕs. „Potom som využil strýkovo smrťožrútstvo a zahlásil, kde bude Potter. Stále som sa ho chcel len zbaviť a opäť to nevyšlo. Prišiel január a pomoc Vlka. Sám sa mi ponúkol. Nastražili sme to mlátenie, len škoda, že sa mi ho nepodarilo zabiť, asi som mal udierať silnejšie, keď mi to tak pohodlne prešlo,“ zaškeril sa a preniesol jej ruku nižšie. Už sa nesnažil prekryť narastajúce vzrušenie, zahmleným zrakom pozeral, ako stuhla, keď si jej ruku položil do rozkroku. „Láska, pozeraj sa,“ vydýchol trasúcim sa hlasom a tlačil ju k svojmu rastúcemu údu. Neotvorila oči a on jej vyťal. „Ako chceš,“ zvreskol a rozopol si nohavice, ktoré si stiahol spolu s trenkami. „Miláčik, teraz ho poriadne postavíš, a on ti potom ukáže, čoho je schopný.“
——
„Zaklop,“ vyzvala ho.
„Zaklop si sama, bol to tvoj nápad,“ zamračil sa nervózne.
„Ty si ale statočný,“ prskla netrpezlivo a zaklopala. Najprv váhavo a opatrne. Ani netušila, čo by bol profesor schopný spraviť niekomu, kto ho budí o pol šiestej ráno. Nič sa neozvalo a ona skúsila nástojčivejšie. Opäť chvíľka napätia. A opäť nič.
„Profesor Snape!“ vykríkla, keď už čakanie bolo zdĺhavé. A poriadne pri tom zabúchala na dvere kabinetu. Po niekoľkých zúrivých klopaniach sa otvorili dvere. Objavila sa v nich naštvaná bledá tvár a oboch ich prebehla pohľadom.
„Môžete mi vysvetliť, slečna Grangerová, prečo mi trieskate na dvere a húkate na pol hradu?“ Pravdepodobne chcel pokračovať v uštipačných poznámkach, ale ich skorá návšteva a najmä ustarostené výrazy si vynútili jeho pozornosť. Razom zabudol aj na svoju dvojhodinovú prácu v laboratóriu. „Čo sa stalo?“
„Prepáčte, ale Harry zmizol,“ vyhŕkla. Nechápavo sa zamračil.
„Prosím?“
„Nie je vo svojej posteli. Ani Ginny a Thomas. Ronovi sa zdalo, že naňho Harry kričí a keď sa prebral, už nebol v izbe.“
„Poďte dovnútra,“ vyprskol a prudko za nimi zavrel dvere. „A neuvažovali ste nad tým, že by sa to pánovi Weasleymu mohlo len prisniť? Že môže byť Potter s Weasleyovou niekde zašitý a neuznal za potrebné vám to oznámiť? Prezreli ste poriadne celú fakultu? Nemohol byť pán Thomas napríklad na toalete?“
„To nie…“
„Nie,“ ozval sa Ron a zabodával pohľad do Snapa. „Nič sa mi neprisnilo a Harry by bez prútika neodišiel.“ Natrčil mu ho pred nos. Snape preniesol pomalý pohľad z Ronovej tváre na prútik. Žiaden normálny čarodejník by sa bez prútika nepohyboval. Mal ho dokonca aj Weasley.
„To mení situáciu,“ ozval sa po chvíli. „Zmizol bez prútika,“ povedal si sám pre seba. Prestalo sa mu to páčiť. „Ak by odišiel sám, prútik by si určite vzal,“ zamračil sa.
„To znamená, že ho niekto uniesol?“ V Hermioninom hlase sa objavil nepokoj. Pozrel na ňu, celkom zabudol, že tu nie je sám.
„S najväčšou pravdepodobnosťou. Nemôže byť až taký hlúpy, aby si nevzal prútik.“
„A čo moja sestra a Thomas!?“ Ronovi sa toto zistenie priečilo a začínal mať o ňu strach. „Čo môže byť s nimi?“
„Nemám tušenia,“ prskol po ňom profesor. „A prestaňte mi tu vykrikovať. V prvom rade sa treba upokojiť a porozmýšľať. Bude treba prezrieť celý hrad. Neviem si predstaviť spôsob, ako by ich niekto odtiaľto dostal.“
„Ale to bude trvať hodiny,“ zaprotestovala Hermiona tichým hlasom. „Keď tu náhodou niekde sú, treba ich nájsť čím skôr. A keď ich niekto uniesol…“ stíchla.
„Nemáme toľko času!“ zaprotestoval Ron. „Nemôžeme sa zdržovať. Ak ich má Thomas, keď im niečo spraví, keď jej niečo spraví…“ zarazil sa. „Už viem, čo sa mi zdalo. Harry kričal, aby som ju zachránil,“ pozrel na nich. Snape po ňom nedôverčivo gánil.
„To je absurdné,“ vrkol.
„Možno,“ zamračil sa naňho. „A možno je to pravda.“
„To je teraz jedno,“ prerušila ich Hermiona. „Musíme rýchlo niečo spraviť.“
„Iste, to máte pravdu,“ otočil sa na ňu podráždene. „Musíme niečo spraviť, ale tak rýchlo to zase nepôjde. Alebo viete o nejakom spôsobe, ako čo najrýchlejšie zistiť, kde sú, keď tu náhodou niekde sú?“ Zdvihol obočie. Keby nebola situácia taká vážna, zaškľabil by sa na ňu.
„No jasne!“ Okamžite jej niečo napadlo a divila sa, že im to nedošlo skôr. „Aj keď Harry možno nebude nadšený,“ opatrne fľochla na profesora, ktorý nechápavo sledoval, ako otvára Harryho batoh. „Určite nebude namietať, keď sa o nej dozviete. Ron, zamerajme sa na hľadanie samostatných bodiek.“
„Čo to je?“ opýtal sa zvedavo a so záujmom hľadel na mapu. Okamžite to pochopil a bolo mu jasné, ako sa mohol jeho synovec celé roky tak beztrestne pohybovať po hrade.
——
Vlk šiel spolu s Lestrangovou a jej družinou von. Nielen preto, aby sa presvedčil, že sa bezpečne premiestnia, ale aj preto, že sám potreboval odovzdať odkaz svojim druhom. Vďaka Potterovi sa im otvorí možnosť spolupracovať s Temným pánom, aby sa tak ľahšie dostali k tomu, čo chcú. A už s tým začali, majú prvého. Preto zašiel na koniec dediny pod neviditeľným plášťom, aby priviazal odkaz na lístočku veľkému šedému vlkovi, ktorý tu naňho čakal. Ticho zavrčal a rozbehol sa aj s odkazom smerom na juh.
Ešte ten chlapec. Využil ho a už ho nepotrebuje. Najmä preto, že ešte niekoľko dní by mal zostať v utajení. Neobával sa z jeho strany zrady, pretože vedel, čo ho inak čaká. Chcel sa pridať, ale on sa nemienil zbytočne zaťažovať. Jednoducho sa vráti a odstráni ho.
——
„Dobre, drahá, to by stačilo,“ udýchane zachrapčal. „Takto by si ma spravila veľmi rýchlo a ty by si si nič neužila.“ Akoby niečo robila. So zaťatými zubami a zavretými očami ho nechala, aby sa uspokojoval jej rukou. Doteraz sa snažila byť silná, ale už to prekračovalo hranice. Do očí sa jej drali slzy poníženia, ktoré s problémami potláčala. „Ja som pripravený,“ povedal, keď ju pustil. „Zlato, nevrav, že ti to je protivné,“ ozval sa, keď zaregistroval jej znechutený výraz. Pozrela mu do očí. „Nechceš mi snáď tvrdiť, že si ešte panna?“ zachechtal sa. „To vážne? To si Potterovi ešte nedala? No výborne, tak to budem tvoj prvý. Netušil som, že utrie, chudáčisko. Neboj, zlatko, budem sa snažiť, aby si na to nezabudla.“
„Ty bastard!“ zvreskla a z očí jej vystrekli slzy. Nenávidela ho a do svojej rany vložila všetok svoj hnev, znechutenie a vzdor. Využila príležitosť, že má voľnú ruku a bolo jej jedno, aké dôsledky si jej facka odnesie.
„Ako chceš!“ chytil jej ruku a vykrútil ju. Ignoroval svoje štípajúce líce. Zaúpela od bolesti. „Mohla si to mať bezbolestne. Už nikdy ma neudrieš, už nikdy.“
„Milovala som ťa!“ skríkla bezmocne. „Ja som ťa vážne milovala. Odmietla som Harryho kvôli tebe. Ja krava sprostá! Keby som vedela, aký si hajzeľ, mohli sme byť spolu od prázdnin. Dala som prednosť tebe, pred ním. Ako som mohla byť taká blbá? Nesiahaš mu ani po päty, si chorý…“
„Drž hubu!“ vyštekol hystericky.
„Úbožiak, odporný kretén, nechutný, zdvíha sa mi…“ Nedopovedala, vrazil jej. A potom znova a znova. Hlava jej lietala zo strany na stranu, po siedmych úderoch prestal. Okrem rozbitého nosa a pier mala aj tržnú ranu na čele.
„A už konečne sklapni,“ vyprskol nazúrene. Chytil jej nočnú košeľu a jedným prudkým ťahom ju pretrhol. Pobavene sa zachechtal, keď si zakryla prsia. Ovládla ju hanba a poníženie, cítila sa špinavá a potupená keď pred ním sedela len v nohavičkách. „Si nádherná,“ vydýchol, keď jej ruku nasilu odtiahol. Uchvátene jej civel na prsia, pokusy o vzpieranie boli zmarené povrazmi. „Potter má šťastie.“ Voľnou rukou jej pohladil prsník, prstom prešiel po bradavke.
„Prosím,“ pípla zúfalo. Vystrašene mu hľadela do tváre, on si ju však nevšímal. Sklonil sa k nej, aby ju začal hladne a dychtivo sať. Bezcitne do nej hrýzol, gniavil jej brucho a bok, svojím lonom sa tlačil k jej stehnu a ignoroval jej bolestné prosby.
„Ginny, si len moja,“ šepol jej do ucha a v hlase sa mu odrážalo čoraz viac vzrušenia. „Moja,“ povedal roztrasene a cmúľal jej ušný lalôčik. So sklonenou hlavou plakala, s hrôzou si uvedomovala jeho ruku, ktorá sa prestala baviť bruchom a skĺzla nižšie. Aj napriek pevne stisnutým nohám sa predrala do jej rozkroku.
„Prosím, neubližuj mi,“ nahlas zavzlykala. „Prosím, Dean, prosím,“ skúsila ho obmäkčiť.
„Nemala by si byť taká suchá,“ odvetil nevšímavo. „Bude ťa to bolieť,“ so šialeným výrazom jej hľadel do rozkroku. „Už to dlhšie nevydržím…“ Cítila na stehne jeho pulzujúcu erekciu. Videla, ako siahol po prútiku a dvoma švihmi jej pretrhol nohavičky. Rozplakala sa ešte viac. Už ho nemá šancu zastaviť. To, čo si chcela nechať pre Harryho, si zoberie on. To, čo malo byť výnimočné a nádherné, bude ponižujúce. Vezme si ju ako zviera.
„Prosím, nerob to…“
„Tichučko…“ zachrapčal a rozťahoval jej nohy. Nedočkavo si kľakol pred ňu a nevšímal si jej ruku, ktorá sa ho snažila odtlačiť. Nedokázala dlho bojovať a on sa k nej predieral. S pôžitkom prešiel rukou po jej ochlpení, striaslo ju odporom. Dychtivo jej prebehol dlaňami po hrudníku, aby ju chytil za zadok a posunutím si zlepšil prístup. „Už to bude…“ šepol a odtiahol jej ruku, ktorou sa zakryla. Druhou k nej smeroval svoj úd, v náhlivosti si ho trel. Privrela oči, nech sa stane, čo sa má stať.
Zrazu sa ozvala rana, dvere vyleteli z pántov a zo zárubní odlietali omietky. Prestal v činnosti, aby sa cez Ginnino plece pozrel do rozzúrenej Ronovej tváre. Všetkým stačil len zlomok sekundy, aby pochopili situáciu.
„Ty skurvenec!“ vyštekol Ron a odhodil Deana pri jeho pokuse o natiahnutie sa za prútikom. Letel cez pol učebne, aby svojou váhou prelomil stôl. „Ja ťa zabijem, ty hajzel, bastard!“ To už na ňom kľačal, aby mu v amoku vrážal jednu ranu za druhou. Ignoroval údery, ktoré mu vracal, chcel ho dobiť, chcel ho zabiť, chcel sa pomstiť.
Ginny sa medzitým plačúc snažila zakryť dotrhanou nočnou košeľou. Hermiona ju prútikom rozviazala, aby ju vzápätí zabalila do svojho županu. Zhrozene pozerala na zakrvavenú tvár svojej kamarátky, ktorá sa prestrašene schúlila v jej náručí. Pevne ju zvierala a hladila po chrbte trasúcom sa pod návalmi vzlykov.
Nad bijúcou sa dvojicou stál so znechuteným výrazom Snape. S odporom hľadel na násilníka, ktorému sa na tvári objavovalo čoraz viac krvavých šrámov. Čakal, ešte to nechcel zastaviť. Nech mu dá a poriadne.
„Dobre, Weasley, to by stačilo,“ vyzval ho po chvíli aj keď vedel, že to bude zbytočné. „Weasley,“ upozornil ho opäť, stále mu však dával čas. Až keď Thomasove odozvy prestávali byť presvedčivé, rozhodol sa zasiahnuť. „Už aj toho nechajte.“ Švihol prútikom a odsotil ho. Zúrivo sa postavil a chcel sa naňho vrhnúť.
„Nechajte ma nech ho zabijem!“ vyštekol, ale bol zmrazený v pohybe.
„Povedal som, že to stačí. Nikoho nebudete zabíjať,“ vrkol po ňom. Obrátil pozornosť na Thomasa, ktorý sa krútil na zemi. So stiahnutým obočím ho prebehol pohľadom. „Vy odporný,“ očami ostal visieť na doznievajúcej erekcii. „Je mi z vás zle, okamžite sa oblečte,“ vyzval ho.
„Krvácam, nevšimli ste si? Prečo ste ho nechali, aby ma tak dobil?“ osopil sa naňho.
„Vy malý pankhart! Aj ona krváca, to ste si nevšimli? A buďte rád, že vás dobil Weasley, ja by som pravdepodobne nebol taký ohľaduplný. A teraz sa okamžite oblečte!“ mieril naňho prútikom. Očami strelil po kľačiacej dvojici dievčat. Vzlyky zjavne doznievali, Hermiona jej niečo šepkala do ucha. „Kde je Potter?“ obrátil sa znova na už stojaceho Thomasa. Zapínajúc rázporok sa rozchechtal.
„Ten? Ten je u Temného pána. O áno, váš úžasný synovec sa bude smažiť v pekle.“
„Ako…“ V Snapovi vzkypela žlč. Nevedel odkiaľ o tom vie, ale predstava, že je Potter tam ho viac ako znepokojila. Chytil ho pod krk a zvieral.
„Priviedol ich sem,“ ozvala sa Ginny trasľavým hlasom. „Cez tajnú chodbu v Medových labkách.“ Snape k nej obrátil pozornosť a pustil ho. Vlastne na ňu hľadeli všetci. „Lestrangová a pomáhal im niekto z Fénixovho rádu,“ pokúšala sa im všetko v rýchlosti povedať, nepozerala však na nikoho. Pocit hanby ju neopúšťal, nedokázala sa im dívať do očí. „On ho volá Vlk. Pomáhal mu, keď Harryho v januári dobil. A povedal smrťožrútom aj o tom, že bude v Troch metlách…“
„Pomaly, slečna Weasleyová,“ prerušil ju Snape. „Vy vravíte, že Pottera…“
„Avada Kedavra!!!“ zareval od diery zastretý hlas, zjavne sa pokúšajúci o maskovanie. Všetci sa užasnuto obzreli za zvukom, aby videli zelený záblesk smerujúci k Thomasovmu hrudníku. Spokojne sa škľabiaca tvár mu zmeravela a on padol na zem. Všetci okrem Snapa hľadeli na mŕtve telo. Ten pozeral do dverí, v ktorých zjavne nikto nebol. I tak stihol zazrieť na malý okamih kúsok topánky predtým, ako sa na chodbe ozval dupot utekajúcich nôh.
„To…“ vydralo sa z prekvapeného Rona.
„To bol Vlk. Priechod Jednookou ježibabou,“ povedala Ginny.
„To má čo znamenať?“ prskol Snape, ktorý sa už rozbiehal za unikajúcim.
„Tajná chodba. Idem s vami,“ odhodlane sa ozval Ron a rozbehol sa. Nepýtal sa profesora na názor a ten vedel, že zdržovať sa vysvetľovaním je teraz zbytočné.
——
„Utiekol,“ vrkol Snape, keď sa vrátil aj s Ronom. Prenasledovali ho tajnou chodbou, ale na ulici v Rokville začuli už len puknutie premiestňovania. Hermiona stále chlácholila Ginny, ktorá už prestala plakať a cez jej plece neveriacky hľadela na Deanovo telo. „Poďte. Vrátime sa ku mne a tam sa to pokúsime vyriešiť,“ spýtavo zdvihol obočie smerom k Hermione, ktorá mlčky prikývla a zdvíhala kamarátku. Keď jej chcel pomôcť jej brat, podráždene po ňom vrkla. Hlavu mala stále sklonenú.
„Najprv vás ošetrím a potom nám všetko poviete. Budete toho schopná?“ spýtal sa jej už v kabinete. Nedôverčivo prikývla a on dbal na to, aby sa jej nedotkol. Jej popudená reakcia na ponúknutú pomoc Weasleyho mu napovedala, že mužský kontakt je to posledné, čo si momentálne želá. Kvôli svojmu synovcovi dúfal, že to nebude mať dlhé trvanie, napriek tomu, že to nedotiahol do konca, určite to na nej zanechá následky. Potom im povedala všetko, čo sa dozvedela. Nechápavo po sebe pokukovali.
„Treba niečo spraviť,“ skúsil Ron. „Treba ho odtiaľ dostať.“
„To nebude také jednoduché,“ odvetila Hermiona. „Dobre vieš, ako to bolo s Percym. Sami ste to hovorili. Keď sa tam niekto dostane, už sa odtiaľ nevráti,“ posledné slová šepla.
„Snáď sa to tak nenechá,“ obrátil zamračený pohľad na Snapa. „Musíte sa o niečo pokúsiť, je to predsa váš synovec.“
„Ticho,“ vrkol po ňom, zjavne nad tým uvažoval. „Samozrejme, že sa o niečo pokúsim.“
„Tak aspoň zvolajte Rád. Viac hláv toho viac vymyslí,“ navrhol mu riešenie.
„Vaša hlava by toho asi nevymyslela príliš,“ povedal podráždene a prebodol ho pohľadom. „Skúste občas uvažovať, vy génius. V Ráde je zradca, preto nebude rozumné zvolávať Rád, pokiaľ sa nezistí, kto je Vlk. Bol vypočutý rozhovor medzi mnou a Blackom, ten sa môže zavolať. A taktiež mu hovoril v mužskom rode, tak isto aj ten hlas bol mužský, tak sa môže dôverovať ženám. Okrem toho nikomu.“
„Snáď si nemyslíte, že to bol niekto z Weasleyovcov?“ urazene sa ohradil.
„Podozriví budú všetci,“ vrkol.
„My nemáme zradcov.“
„Vážne? A čo váš brat? Zdá sa, že máte krátku pamäť.“
„Nikto by nedovolil tomu hajzlovi, aby spravil Ginny to…“ Ron od zúrivosti červenel.
„Už mlčte,“ prskol nervózne. „Nevieme kto to je. Môže to byť ktokoľvek a pokiaľ nebudeme mať istotu, nebudeme riskovať. Ja zájdem pre Blacka. Vy zájdite pre Tonksovú a profesorku McGonagallovú. A vy zostaňte s ňou,“ otočil sa na Hermionu. Ginny ich zjavne nepočúvala, upreto pozerala pred seba.
„Vlk, to sa podobá na Lupina,“ zaševelila Hermiona a všetkých ich prebehla pohľadom.
——
„Tak sa ti to podarilo, pritiahla si Pottera,“ zaškľabil sa Snape na Lestrangovú. So značnou dávkou rizika sa vybral práve do jamy levovej. Nemal tušenia, či Vlk stihol prezradiť jeho spojenie s Potterom, vsadil na to, že si toto zistenie nechá pre Temného pána. Prečo by inak váhal a nepovedal to už skôr? V jeho kabinete sa dohodli na dočasnom riešení.
„Áno. Povedzme, že som dotiahla do zdarného konca to, čo sa tebe doteraz nepodarilo,“ zaškľabila sa mu naspäť. „Vidím, že sa zlé správy šíria rýchle,“ spokojne sa pomrvila na stoličke. Oproti nej sedeli všetci Malfoyovci.
„To bude istými problémami, ktoré nastali v noci,“ flegmaticky sa posadil vedľa nich. Cissa mu s úsmevom ponúkla raňajky a on prijal. Draco sa venoval vajíčkam a pôsobil nevšímavo, Lucius v duchu zúril. Jeho švagriná bude mať bod k dobru. Bella ho zdvihnutím obočia povzbudila k rečneniu. „Najmladší Weasley sa v noci zobudil a zistil, že Potter zmizol. V hysterickom záchvate pobudil takmer celý hrad. Vystriehol som ho, keď spolu s Grangerovou utekali k tvojej drahej neteri. Na jednej z chodieb sme narazili na istý problémik,“ snažil sa tváriť pobavene. „Ten tvoj chrabromilský kamarát si to chcel rozdať s malou Weasleyovou. Nestihol to, chudák. Aj tak jej však stihol vytárať, ako vám pomohol dostať Pottera z hradu a taktiež poskytol informáciu o istom Vlkovi,“ nahodil návnadu a dúfal, že sa ryba chytí.
„Kto je Vlk?“ položil zaňho otázku Lucius, za čo mu bol vďačný.
„To by som si rada nechala pre seba,“ vrkla a očami prebodla Snapa. „Nie je to žiaden môj chrabromilský kamarát,“ znechutene sa zaškľabila. „Je to práve Vlkov kamarát a všetci budete prekvapení keď zistíte, o koho ide.“
„Bol to jeho kamarát,“ odvetil ľahostajne. „Vlk ho zabil. A keďže ide o niekoho z Fénixovho rádu, určite budeme prekvapení,“ stále sa pokúšal o vyvolanie nejakej reakcie.
„Oni majú v Ráde ešte nejakého zradcu okrem teba?“ zachechtal sa Lucius.
„Zjavne,“ mykol plecami. „Keďže je v hrade mŕtvola, situácia je vážna. McGonagallová sa pokúsi všetko utajiť, aspoň zatiaľ. A Rád bude za okamih v pohotovosti, môže sa čakať nejaká odozva.“
„To je viac ako isté, že budú chcieť naspäť svoju modlu,“ zachechtala sa Lestrangová. „Majú smolu. Tentoraz im to nevyjde a je mi úplne jedno, ako sa rozhodla nejaká stará korytnačka alebo združenie stroskotancov.“
„Čo máš teraz v pláne?“ skúsil použijúc nevšímavý tón.
„Potter je zavretý v podzemí. Nikto nemá k nemu prístup okrem Draca. Rád si zavŕta do svojho bývalého spolužiaka, nemám pravdu?“ zacerila sa na synovca, ten sa spokojne zaškľabil. „Zajtra má prísť Temný pán, on sa porozpráva s Potterom a následne Vlkom. A on rozhodne, čo bude ďalej.“
„Takže nám jeho totožnosť nevyzradíš,“ zdvihol k nej obočie Lucius.
„Samozrejme, že nie,“ vrkla podráždene. „Je to jeho rozhodnutie. Aj keby ma vôbec neprekvapilo odmietnutie Temného pána. Ja by som sa na nejakého Vlka vykašľala. Ale to je jedno.“
„Pôjdem si opäť zavŕtať,“ ozval sa Draco a so spokojným výrazom vstával od raňajok. Pritom nenápadne mrkol na Snapa, ten pochopil.
„Výborne,“ zacerila sa Lestrangová. „Ale nezabudni, Draco, zatiaľ žiadne násilie. K tomu príde neskôr.“
——
„Snape ti odkazuje, že mi máš dôverovať,“ zaškľabil sa naňho Draco v momente, ako zabezpečil žalár. „Už si prestal vyvreskovať?“ provokujúco natiahol. Aj keď ho profesor poprosil o spoluprácu, vôbec sa mu nepáčilo, že by mal pomáhať práve Potterovi.
„To už budem veriť skôr tvojmu šéfovi,“ zaškľabil sa mu naspäť. Nedá sa povedať, že by bol pokojný. Po vyše hodine dusenia sa strachom o Ginny, ktoré skončilo rovnako náhle ako začalo, naňho doľahol iný pocit. Rovnako nepríjemný, i keď menej intenzívny.
„To predpokladal,“ odvetil a posadil sa na stoličku. Pri svojej prvej návšteve Pottera, kedy ho musel prísť uzemniť, pretože ho posadla hystéria, mu rozsvietil fakle. „Vedel, že sa budeš zdráhať. A ja sa ti ani nedivím, tiež sa mi to prieči. Možno ťa presvedčí jeho odkaz. Vraj Potterovci sú od prírody kostnatí a tie hrnčeky zbieral Moody,“ zdvihol k nemu obočie.
„Aha, možno,“ zamračil sa. „Prečo držíš so Snapom?“
„To je moja vec,“ vrkol podráždene. „Tak veríš mi?“
„Povedzme, že to na istý čas prehryznem,“ zaškľabil sa.
„V tom prípade ti mám odkázať, že Weasleyovej sa nič nestalo. Preto si vrieskal, nie?“
„Po tom ťa je hovno,“ vrkol. Túto informáciu sám cítil, preto to preňho nebolo dôležité. „Čo sa jej stalo?“ to ho momentálne zaujímalo viac.
„Tak to neviem.“ Nechcel mu povedať o Thomasovom pokuse o znásilnenie.
„Počúvaj, Malfoy,“ zamračil sa. Chcel vedieť podrobnosti, ale teraz ho trápilo iné. „Chcem po tebe službičku.“
„Ale nehovor,“ zachechtal sa.
„Ale hovorím,“ zaceril sa. „Mohol by som povedať tvojim priateľom, že si nechal Hermionu na pokoji, keď si mal príležitosť ju uniesť,“ významne zdvihol obočie.
„To by svätý Potter nespravil,“ podozrievavo sa zamračil.
„Máš pravdu, to by som nespravil. Som ti vďačný, že si ju nechal tak a preto si túto informáciu nechám pre seba. A tým sa ti revanšujem.“
„Prečo mám taký blbý pocit, že to nie je z tvojej strany všetko?“
„Ty si taký bystrý,“ uznanlivo nadvihol obočie. „Skutočne to nie je všetko. Ešte mám dve informácie, ktoré by som mohol vyzradiť a tým ti určite uškodiť. Napríklad o tvojich hodinách oklumencie alebo o tom, ako ti Snape pomáhal pri búraní skleníkov.“
„Nespravíš to, uškodil by si aj jemu.“
„Som si istý, že on by sa z toho vykrútil. A tebe by vyhovovalo menej, keby som si pustil ústa na prechádzku.“
„To sa k tebe nehodí. Potter by nebol schopný vydierania.“
„Zúfalí ľudia robia zúfalé činy.“
„Si idiot,“ vrkol. „Čo po mne chceš?“
„Len maličkosť. Požičaj mi prútik.“
„Čo?“ vyprskol a začal sa rehotať. „To si robíš srandu? Alebo si taký blbý a myslíš to vážne?“
„Myslím to smrteľne vážne,“ zamračil sa. „Pozri, Malfoy, keď sa náhodu bojíš o svoj zadok, vyčaruj si nôž a drž mi ho pri krku.“
„Si pako, tu nejde o môj zadok. Tvoja paprča sa môjho prútika nedotkne.“
„Chcem len prútik a nie niečo iné,“ zaškľabil sa. „Mám ti dôverovať a ty dôveruješ Snapovi, ktorému aj ja dôverujem a to znamená, že by si mi mohol dôverovať.“
„Prestaň kecať, jednoducho ti ho nepožičiam.“
„Chcem len poslať odkaz, nechcem ťa podviesť, nemusíš sa báť,“ zavŕtal.
„Nebojím sa. Nejako si vyskakuješ a príliš si veríš.“
„Len na pár minút.“
„Si kretén.“
——
„Lupin, to nemôže byť pravda,“ hlesol Sirius. Sedel zadumane na gauči v Snapovej obývačke. Ani nedokázal poriadne stráviť informáciu, že je Harry u Voldemorta a už začali riešiť tento problém.
„On je predsa vlkolak a nie vlk,“ zaprotestoval Ron.
„Možno si myslí, že je to menej ponižujúce pomenovanie,“ skúsila Molly. Oči mala červené, len pred chvíľou prestala plakať a objímala svoju dcéru. Ginny stále zaryto pozerala do neznáma a zareagovala len na ich pokus dostať ju na ošetrovňu. Podráždene odmietla.
„Nie, nemôžem uveriť, že by bol Námesačník schopný zradiť Harryho.“
„Všetko to ale ukazuje naňho,“ vrkol Snape. Už sa zmieril s tým, že si spravili z jeho bytu dočasné útočisko. „Rozhodne by sme to mali vyriešiť ešte pred tým, ako sa Vlk stretne s Temným pánom.“
„Ty by si mal vymyslieť spôsob, ako odtiaľ dostať Harryho,“ štekol po ňom Sirius.
„Iste a ver, že nad ničím iným nerozmýšľam,“ vrkol s odporom. „Ale pokiaľ Vlk vyzradí jednu informáciu Temnému pánovi, tak už príliš možností nebudem mať. Nemyslíš?“ s úškľabkom natiahol. „Preto je teraz najdôležitejšie zistiť, kde je Lupin a prekaziť mu plány.“
„O akej informácii vravíte?“ spýtala sa McGonagallová.
„Nie je isté, že to je Remus!“ vykríkla Tonksová s hlavou nešťastne zloženou v rukách. „To, že si niekto necháva hovoriť Vlk ešte neznamená, že je to automaticky on.“
„A čo to jeho divné správanie?“ otočil sa na ňu Sirius. „Ani mne sa tá predstava nepáči, ale správa sa skutočne podozrivo,“ stíchol, pretože sa ozval zvuk Letaxu.
„Nikde nie je,“ oznamovala im Susan. „Nikto ho nevidel. Včera si vymenil službu v Rokforte s Billom a odvtedy ho niet. Ani doma. Zmizol.“
„Ďalšia indícia potvrdzujúca jeho vinu,“ zamračil sa Snape.
„Úplnok je až za dva dni. To nemôže byť dôvod jeho zmiznutia,“ pritakal Sirius.
„Čo presne ti hovoril?“ otočila sa Susan na Tonksovú.
„Že spravil chybu, ktorú mu neodpustím a na ktorú za chvíľu prídem a že ho budem nenávidieť,“ povedala a smrkla. „Veď vám to už hovorím tretí krát.“
„Zapadá to do seba. spravil chybu a prišla si na to. Nenávidíš ho?“ natiahol Snape.
„Ale mohol to myslieť na niečo iné,“ oponoval Sirius. „Inak by hovoril, že ho budeme nenávidieť všetci.“
„Snažíš presvedčiť sám seba,“ prskol podráždene. „Rozprával sa predsa len s ňou, hovoril to len jej. A že spravil chybu, za ktorú ho nenávidí, to je fakt. Nemám pravdu?“ rýpol do Tonksovej.
„Ak je to skutočne tak, tak máš pravdu,“ húkla po ňom. „V tom prípade ho určite nenávidím.“
„Nemáme istotu,“ ozvala sa Susan.
„Nikto iný sa nespráva podozrivo, okrem Lupina. Je mi to ľúto, ale pravdepodobne sa vám pokazila predstava o tom bezúhonnom a dobrosrdečnom Remusovi, mierumilovnom Lupinovi,“ zavrčal po nich Snape.
„Drž hubu, Snape. Môžeme ho vyhľadať a opýtať sa ho,“ Sirius sa s tým stále nechcel zmieriť.
„Pokiaľ nebudeme vedieť o čo ide, budeme si dôverovať len my, čo sme tu,“ vložila sa McGonagallová.
„Náramok, Harry,“ vyhŕkla Ginny a pozerala si na ruku. Všetci k nej zbehli.
Ginny, si v poriadku?
Nervózne sa pomrvila a siahla po prútiku.
Som, nič mi nie je. Čo s tebou robia? Si v poriadku? Ako ti je?
Správajú sa ku mne milo. Čo sa stalo? A nesnaž sa vykrútiť. Viem, že si bola v nebezpečenstve.
Nervózne strelila pohľadom z Hermiony na Tonksovú a svoju matku. Všetci okolo nej stáli a čítali si Harryho odpovede.
Nič, vážne. Len sme mali menší problém s Thomasom, keď chcel utiecť.
Ginny, mám nejaké informácie od Malfoya. Povedz mi, čo ti spravil?
S námahou hltala slzy, ktoré sa jej začali predierať z očí.
Nič, vážne… môžeš byť pokojný. Ako to, že máš informácie od Malfoya?
Neverím ti, ale nemám veľa času na to, aby som z teba ťahal pravdu. Malfoy spolupracuje so Snapom a bol taký láskavý, že mi požičal prútik. Obávam sa však, že týmto jeho veľkorysosť končí, lepšie povedané, už ho nemám čím vydierať. Povedz Siriusovi, že sa niečo deje s Lupinom. Mám pocit, že je v nebezpečenstve on už bude vedieť, čo to znamená.
Konečne zdvihla hlavu a videla prekvapené výrazy, ktoré po sebe pokukovali.
„Povedz mu to,“ vyzval ju Sirius.
Harry, vieš niečo o Vlkovi?
Hovoril mi o ňom, že je to zradca.
Podozrievame práve Lupina.
Ticho.
To nie je možné. Lupin by to nespravil. Je v nebezpečenstve, ja to cítim. Zlato, nebudem sa môcť s tebou spojiť, ale bol by som rád, keby si mi dala vedieť, čo sa deje.
Dám a Siriusovi to poviem.
Milujem ťa, musím končiť.
Ginny sa pustili po tvári tiché slzy. Ruka sa jej roztriasla, ale priložila prútik k náramku.
Aj ja ťa milujem.
„On sa to aj tak dozvie,“ povedal potichu Snape a díval sa jej do dobitej tváre. Na malý okamih mu opätovala pohľad a aj napriek množstve modrín a krvavých šrámov bolo vidieť, že sa začervenala. „Lestrangová a ani ostatní smrťožrúti si nenechajú ujsť príležitosť, aby mu to vmietli do očí. Ja som im to povedal.“
„Aspoň sa to nedozvedel odo mňa,“ šepla s pohľadom upretým do zeme. Jej matka vzlykla a pevnejšie ju zovrela.
„A to si nemohol mlčať?“ ozvala sa Susan. „Nemohol si im to zatajiť? Dobre vieš, čo…“
„Musel som im to povedať,“ zamračil sa. „Asi si neuvedomuješ, že keď sa tam zjaví Lupin, ktorý ma v tej učebni videl, môže im to povedať. Myslím, že bolo rozumné, aby sa to dozvedeli odo mňa.“
„Lupin to nespravil,“ húkla Tonksová a zabila ho pohľadom.
„Prečo spolupracuješ s Malfoyom? Ako mu môžeš dôverovať?“ vypálil po ňom Sirius.
„Tak to je jedine moja vec,“ zamračil sa. „Som si istý, že mu môžem veriť. A ty sa určite neurazíš, keď ti nepoviem dôvod.“
„Nie som si istý, či je to najrozumnejšie.“
„Mal by si byť rád, že máme aspoň takýto kontakt s Potterom. Mňa k nemu nepustia, do zajtra určite. A potom to bude záležať na vôli Temného pána, či k nemu pustí aj niekoho iného. A požičal predsa Potterovi prútik, to by mohlo niečo naznačovať.“
„Možno na tom niečo je. Za Malfoya sa predsa v jednej dobe zaručil aj Dumbledore,“ pritakala Susan. Hermiona len nemo prikývla, spomenula si, ako nevyužil možnosť odviesť ju Voldemortovi.
„Čo znamená ten Potterov pocit?“ zvedavo sa otočil Snape na Siriusa. Ten po ňom zamračene fľochol. „Weasley mal s tým svojím nočným pocitom pravdu, vyzerá to, že sa s ním Potter spojil prostredníctvom myšlienok. Taktiež Potter spomínal istý pocit pri našej vychádzke. A taktiež mal zvláštny pocit pri evakuácii Grangerovej rodičov. Môžeš to vysvetliť?“ vyzval ho. Sirius prebehol všetkých zúčastnených pohľadom.
„Nie, nemôžem ti to vysvetliť. Môžem ti len povedať, že Harryho pocity nemôžeme brať na ľahkú váhu. A keď tvrdí, že je Lupin v nebezpečenstve, tak je to pravda.“
„Pocity, mapa, tajné chodby,“ vrkol nespokojne. „Samé tajnosti a prekvapenia.“
„Ty tiež nie si príliš čitateľný,“ vrkol mu naspäť.
„Čo sa mohlo stať?“ spýtala sa McGonagallová.
„Keď je v nebezpečenstve, tak ho treba nájsť.“ Tonksová sa tvárila ešte nešťastnejšie ako predtým.
„Samozrejme, že je v nebezpečenstve, pretože keď sa mi dostane do rúk, tak ho prizabijem,“ vrkol Snape.
„Prestaň ho stále obviňovať!“ prskla po ňom Tonksová.
„Upokojte sa,“ uzemňoval ich Sirius. „V prvom rade treba nájsť Lupina. Bude musieť to svoje správanie vysvetliť. Tiež sa mi nepáči predstava, že by bol on tým Vlkom, ale pokiaľ nemáme istotu, je podozrivým číslo jeden. Zvoláme Rád a budete sledovať každého jedného člena. Pokiaľ to nie je Lupin, mohol by sa pravý Vlk prezradiť. Ak Lupin nepríde ani na zavolanie, bude to problém.“
„Nepríde,“ vrkol Snape.
„Existuje možnosť, ako sa spojiť s Dumbledorom?“ pokračoval a nevšímal si Snapovu reakciu. „Ďalším bodom bude musieť byť nájdenie spôsobu, ako dostať Harryho naspäť.“ Všetci krútili hlavami.
„Mohol by ho nájsť fénix?“ opýtala sa opatrne Hermiona.
„Pokúsiť sa o to môžeme,“ privolila McGonagallová. „Ale veľké nádeje do toho nevkladám, sám profesor Dumbledore ma upozorňoval, že sa bude nachádzať na dosť nezvyčajných miestach. Skúsim to. A k vám trom,“ otočila sa na študentov. „Nepredpokladám a vlastne to ani nepovažujem za správne, aby sa slečna Weasleyová vrátila na fakultu v takomto stave. A aby sme sa vyhli zbytočným a dotieravým otázkam, vy sa tam tiež nevrátite. O Thomasovi prehlásim, že odišiel zo školy. Niekto z Rádu, keď sa zistí, komu sa dá veriť, sa spojí s jeho matkou. Pravda sa oznámi, až bude totožnosť vraha zrejmá a až ho dostaneme. To je z mojej strany zatiaľ všetko, idem to riešiť,“ s pozdravom sa otočila na opätku a odišla.
„A keď ho fénix nenájde?“ spýtal sa Ron.
„Tak sa budeme musieť spoľahnúť na to, že sa Dumbledore rozhodne vrátiť,“ vrkol Sirius. „Prejdeme do Hlavného štábu a pokúsime sa o vyprovokovanie Vlka. Všetci obviňujte Lupina.“
——
„Ty chodíš s Weasleyovou?“ spýtal sa ho, keď mu vyšklbol prútik. Zarazene civel pred seba. Bolo mu jasné, že jej Thomas niečo spravil. A ona mu to zatajila. Na to najhoršie sa ani nepokúšal pomyslieť, aj keď sa mu táto predstava nepríjemne dostávala na povrch.
„Čo ťa je po tom?“ vrkol po ňom. „Čo vieš o Thomasovi?“
„Potter, v prvom rade by si mal prestať byť taký podráždený. Nezabúdaj, kto tu hrá akú úlohu. Nechcem po tebe, aby si bol priateľský, ale prestaň byť tak nechutne arogantný. A to najmä, keď sa chceš niečo dozvedieť.“
„Dobre, fajn,“ provokačne natiahol. „Budeš taký milý a povieš mi niečo o Thomasovi?“
„Je mŕtvy.“
„Čo?“
„Nerozumieš anglicky? Ten Vlk ho zabil.“
„Prečo?“
„A čo ja viem? Asi sa chcel zbaviť svedka alebo ho nudil. Takýto konajú bez svedomia.“
„No jasne, to ty veľmi dobre vieš. V rovnakej komunite sa totiž pohybuješ.“
„Nemienim ti vysvetľovať svoje dôvody.“
„Snape mi už niečo naznačil,“ skúmavo sa naňho zahľadel. „Robíš to kvôli svojej matke.“
„Do toho sa nestaraj,“ vrkol podráždene.
„Rozhodne s tebou nesúcítim, to mi môžeš veriť. Ale to, že si vtedy nechal Hermionu na pokoji, máš u mňa plus.“
„Tak na to ti zvysoka kašlem.“
„To mi je jasné, veď som sa ti to už vrátil,“ zaškeril sa. „Prečo si ju vlastne nechal tak? Prečo si nevyužil príležitosť sa jej pomstiť za celé tie roky, čo ti údajne ubližovala? Nevrav, že si sa tak náhle rozhodol robiť dobré skutky.“
„Možno to bolo pre jej pekný zadok,“ zaškľabil sa. „Prestaň zazerať. Keď ti budem tvrdiť, že nechcem byť tým, čím som, tak mi aj tak neuveríš. Tak načo sa namáhať?“
„Neuverím,“ mykol plecami. „Ako ublížil Thomas Ginny?“
„Tak to neviem. Je v poriadku, či nie?“ Aj keď ju neznášal a Pottera nemal rád o nič viac, nemienil rozprávať o Thomasovom pokuse. Už pri tej predstave sa mu dvíhal žalúdok a pred očami sa mu objavoval násilnícky otec. Keď sa to má dozvedieť, tak nech je to od niekoho iného.
„Neverím, že nič nevieš.“
„Ale to je tvoj problém.“
„Znásilnil ju?“ vypálil a pozorne ho sledoval.
„Neviem, čo jej spravil,“ povedal podráždene.
„Zamrkal si!“ začala v ňom vrieť žlč. „Klameš. Znásilnil ju?“ vyštekol nazúrene.
„Nie,“ prskol mračiac sa. Prútik pre istotu zovrel v ruke. „K ničomu nedošlo, nestihol to. Weasley s Grangerovou a Snapom prišli včas.“
„Čo jej spravil?“ húkol. V momente si uvedomil, že má Thomas šťastie, že je mŕtvy. Inak by sa o to postaral sám.
„Nepoznám podrobnosti. To si budeš musieť zistiť od niekoho iného.“
„Aj si to zistím,“ vrkol so sklonenou hlavou.
„Výborne, tak by som ti mohol priniesť večeru.“ Naposledy naňho pozrel, vedel si matne predstaviť ako sa teraz cíti. Harry sedel na peľasti dlhé hodiny a zožieral sa vlastnými trudnými myšlienkami. Nedokázal ju ochrániť. Dovolil, aby jej ublížil. Trpela kvôli nemu. Čo všetko musela zažiť? Pred očami sa mu mihali najhoršie obrázky a on sa znenávidel. Nebol tam, aby jej pomohol. Jeho Ginn, maličká Ginn. Nevšímal si chleba a vodu, ktorú mu tam Draco položil, ani jeho následné dve návštevy. Ignoroval svrbenie dlane. Myslel len na ňu.
——
„Ginny,“ šepla Hermiona a sadla si k nej. Hneď, ako sa priletaxovali do Hlavného štábu, vrhli sa na ňu zhrozene Bill a Charlie. Nič nevysvetľovala ani nehovorila, nenechala sa objať ani utešiť, v rýchlosti vybehla do ich izby. Ron ostal dole, aby im všetko povedal. „Nemala by si sa takto uzatvárať,“ skúsila a hladila ju po vlasoch. Ležala na posteli už hodinu, bez pohnutia a bez slova. „Mala by si niečo zjesť. Mamka ti priniesla sendviče.“
„Nechcem jesť,“ vydralo sa z nej. „Teraz nechcem nič.“
„Mohli by sme sa porozprávať.“
„Nechcem sa rozprávať, o tom,“ zamračila sa.
„Nemusíme sa rozprávať o tom. Môžeme porozmýšľať, čo bude ďalej.“
„Momentálne nechcem ani rozmýšľať.“
„Ginny, nie je to tvoja vina. Ty si nespravila nič zlé, nemáš sa za čo hanbiť.“ Chcela ju vyprovokovať k nejakej reakcii, hocakej. Aj keby sa len rozkričala, nadávala na celý svet, rozplakala sa alebo vyrozprávala, to jej pozeranie do neznáma a zaťaté mlčanie bolo desivé.
„Ale hanbím sa. Môžem za to. Jednoducho preto, že som.“
„To je predsa hlúposť. On bol za svoje činy zodpovedný, nikto ho k ničomu nenútil a už vôbec nie ty. Nemôžeš za to, že mu preskočilo. Nikto za to nemôže. Ginny, my všetci ťa máme radi a trápi nás to, neobracaj sa nám chrbtom. Daj nám šancu, aby sme ti pomohli.“
„A ako?“ prskla a konečne jej pozrela priamo do očí. „Ako mi chcete pomôcť? Nedokážem sa na nikoho pozrieť, desím sa vlastných bratov len preto, že sú to chlapi. Hanbím sa, som nechutná, hnusná, špinavá…“
„Blbosť,“ prerušila ju a objala ju. Aj keď sa snažila spočiatku brániť, pokusy boli čoraz menej intenzívne až nakoniec ostala v jej náručí ticho plakať. „Nie si nechutná, Ginny. Veď ty nemôžeš byť ani hnusná. Každý ťa má rád. To on bol ten hnusný. A všetci to vieme. Poznáme pravdu. Ty si nebola tá zlá, to on.“
„Bojím sa,“ šepla nešťastne. „Mám strach, čo bude, keď sa Harry vráti. Neodpustí mi to.“
„To je ďalšia kravina,“ prerušila ju zamračene. „Harry ťa miluje, je do teba blázon a to, čo sa stalo, na tom nič nezmení. On je síce niekedy šibnutý, ale nie je to somár, ktorý by to nechápal. Musíš byť silná. Môže sa stať, že ťa bude potrebovať, keď sa vráti.“
„Aj z toho mám strach. Neviem, či budem schopná dovoliť mu, aby sa ma chytil,“ hlesla nešťastne.
„Aj keď je to sprostosť, ale opýtam sa to. Miluješ ho?“
„Áno, z celého srdca. Nedokázal zabiť moju lásku k Harrymu.“
„Tak v tom prípade sa to vyrieši, určite. Najprv musíš presvedčiť samu seba, že ty si tá obeť. A mala by si sa mu ozvať, určite čaká na správu.“
——
Zlato, sme v Hlavnom štábe. Všetci hľadajú Remusa, ale nikde ho nevedia nájsť. Vážne to vyzerá tak, že on je ten Vlk. Ak by to tak nebolo, Sirius sa snaží o vyprovokovanie toho pravého. Snape hovoril, že ťa má zajtra vypočúvať Voldemort a mal by sa s ním stretnúť aj ten Vlk. Všetci máme strach, nemusím ti hovoriť, čo sa stane potom. Pevne veríme, že sa podarí Remusa alebo Vlka alebo hocikoho odhaliť včas. Láska, prosím, vydrž to. Niečo sa vymyslí a my ťa odtiaľ dostaneme. Chýbaš mi, teraz si to uvedomujem viac ako kedykoľvek predtým. Milujem ťa.
„Vydržím to, Ginn, kvôli tebe,“ šepol, po tvári mu skĺzli dve slzy, ktoré sa mu nepodarilo zadržať. Aj napriek všetkému jeho zlyhaniu ho miluje. Nehnevá sa naňho a nič mu nevyčíta. Aspoň v to dúfal. Myšlienka na ňu sa striedala s myšlienkou na Remusa. Neveril, že by ho podhodil Voldemortovi. Aj keď tomu všetko nasvedčovalo, nemohol sa s tým zmieriť. A jeho pocit bol stále rovnako intenzívny. On bol v nebezpečenstve, vedel to, bol si tým istý. Nech je kdekoľvek, tušil, že tam nie je z vlastnej vôle. Dal by čokoľvek za to, keby mu Malfoy opäť požičal prútik a on by sa ich pokúsil presvedčiť. Ale ten sa už neukázal a on len veril, že sa im podarí na niečo prísť a prestanú obviňovať Lupina.
——
Bola už neskorá večerná hodina a kuchyňa Hlavného štábu sa opäť začala zaplňovať. Lupin sa stále intenzívne hľadal a nebolo po ňom ani pamiatky. Členovia Rádu už boli oboznámení s pravdou ohľadne Harryho únosu a taktiež s pokusom o Ginnino znásilnenie. Dovolila len svojmu otcovi, aby s ňou chvíľu ostal a dokonca ju objal. Aj keď pri tom podvedome stuhla.
Teraz sa schádzali posledný krát. Aspoň čo sa týkalo predpokladaného stretnutia Voldemorta s Vlkom. Zajtra už nebudú mať na nič čas, majú posledný pokus k tomu, aby odhalili predpokladaného pravého Vlka. Aj keď všetko ukazovalo na Lupina a to aj preto, lebo neprišiel ani na tretie zavolanie.
„Ja neviem, má niekto ešte nejaké návrhy, kde by mohol byť?“ otočil sa na prítomných Sirius. Bolo tu dvadsaťpäť chlapov, dvadsaťpäť možných podozrivých a nikto sa nesprával nijako zvláštne. Bol z toho zúfalý, na jednej strane Harryho prítomnosť u Voldemorta a na druhej zjavná zrada ďalšieho z jeho priateľov. Nevedel sa s tým zmieriť.
„Zdá sa, že sme vyčerpali všetky možnosti, prezreli sme všetky miesta,“ odvetil Bill.
„Tak na to poďme z inej strany,“ spustil Charlie. Vedľa neho stál Ron, keďže jeho prítomnosti vedľa Ginny a Hermiony bola nežiaduca, prilepil sa nenápadne k zhromaždeniu. Molly si to ani nevšimla, väčšinou posmrkávala do vreckovky, či už kvôli Ginny alebo Harrymu. „Vlk. Prečo sa tak necháva oslovovať, keď opomenieme predpoklad, že je to Lupin?“
„Myslíš, akože by ho to nejako charakterizovalo alebo to malo niečo označovať?“ otočil sa naňho Kingsley.
„Škoda, že to dievča nezistilo viac,“ zafrflal Mundungus.
„Aha, tak to prepáč, že sa moja dcéra nevenovala viac vypočúvaniu, keď musela znášať všetko…“ vyštekol po ňom Artur. Dvojčatá ho pre istotu chytili pod paže.
„Tak prepáč, nemyslel som to tak,“ vrkol po ňom nasrdene. Zrejme toto stretnutie považoval za stratu svojho drahocenného času, ktorý by mohol venovať nejakému kšeftovaniu.
„Áno, myslel som, že by to mohlo byť nejaké označenie,“ pritakal Charlie Kingsleymu.
„Že mi to nenapadlo skôr,“ vyhŕkol Sirius. Celý deň mal zaťaženú hlavu strachom o Harryho a premietaním si jednotlivých obrázkov, čo sa mu tam môže stať a taktiež zistením Lupinovej predpokladanej zrady. Venoval sa týmto myšlienkam v takom rozsahu, že jednoducho zabudol racionálnejšie uvažovať nad jednotlivými záchytnými bodmi. Až teraz mu to zaplo. „Ginny vravela, že jej ten chlapec hovoril o vypočutom rozhovore medzi ňou a Harrym o tajnej chodbe z Medových labiek. Lupin predsa pomáhal vytvárať tú mapu, vedel o nej, nepotreboval sa o nej dozvedieť takýmto spôsobom.“
„Možno zabudol, čo je hlúposť,“ nadhodil Diggle. „Alebo sa tváril, že je to pre neho cenná informácia, kvôli maskovaniu.“
„Prečo by to robil?“ ozvala sa Tonksová, v ktorej zahorela iskierka nádeje.
„Aby si získal chlapcovu dôveru?“ mykol plecami. „Možno chcel, aby sa ten chlapec cítil dôležitý a mohol s ním počítať.“
„Prepáčte, že meškám,“ ozvalo sa od dverí a vstúpil Dumbledore. Jeho ustaraný výraz hovoril za všetko. „Félix ma našiel len pred malou chvíľou. Bol by som rád, keby ste mi všetko porozprávali.“ Slova sa ujal Sirius, vyrozprával mu všetky podrobnosti, občas ho niektorý člen doplnil alebo doložil vlastnú úvahu.
„Hlavným podozrivým je Lupin,“ dokončil na záver. Dumbledore niekoľko minút premýšľal nad novinkami.
„Skutočne je teraz najdôležitejšie, aby sme odhalili Vlka, mohol by poskytnúť Voldemortovi veľa cenných informácií o Ráde. K tomu pomenovaniu… Vlk,“ mierne sa zamračil. „Mohlo by sa jednať o istú organizáciu alebo lepšie povedanú sektu, Vlci pomsty, ktorá začala pôsobiť pred zhruba tridsiatimi rokmi na severe Nemecka. Členovia tejto sekty si môžu hovoriť Vlci, ale to sú len špekulácie. Nevie sa o nich nič bližšie, azda len to, že uctievajú seberovných ľudí a samozrejme vlkov. Vlci sú pre nich všetkým.“
„A niečo ako polovičný človek či vlk, to je pre nich niečo nepredstaviteľné,“ zamračil sa Snape.
„Áno, Severus, máš pravdu. Kríženie človeka a vlka je pre nich pohana, niečo nezmyselné, choré, odporné.“
„Vlkolaci,“ vypálil Sirius. „Oni dostali Lupina. Harry mal pravdu, je v nebezpečenstve.“
„Chcú ho snáď zabiť?“ vykríkla Tonksová.
„Podľa niektorých chabých informácií sa snažia obetovať vlkolakov za úplnku. Neviem komu. Ale znamenalo by to, že prišli do Anglicka so zámerom pokračovať v obetách.“
„Úplnok je za dva dni,“ vyhŕkol niekto.
„Takže Lupin nie je Vlk. Nezradil, je nevinný,“ ozval sa Bill.
„Medzi nami je zradca. Je tu Vlk. Niekto, kto s nimi spolupracuje, niekto, kto im vydal Harryho aj Lupina,“ vrkol Sirius a očami začal prepaľovať jedného po druhom. Vytiahol prútik, všetci začali po sebe podozrievavo pokukovať.
„A možno to chcú od Temného pána, aby im umožnil prístup k anglickým vlkolakom,“ vypustil Snape so zvrašteným obočím. Keď je Lupin nevinný, kto to môže byť? Očami prechádzal po jednotlivých tvárach, všetci mali v rukách prútiky a všetci boli zjavne nervózni. Niekde tu je, je to niekto z nich. Stisol zuby a premýšľal. Nejaký bastard ich zradil. Na pol ucha počul Siriusovu výzvu podporenú Dumbledorom, aby všetci zložili prútiky, aby nikto neopúšťal miestnosť, aby sa Vlk priznal. Vnímal netrpezlivý šum, ktorý sa tu šíril, registroval podráždené pohľady, ktoré sa hádzali z jednej strany na druhú. Očami skĺzol k nohám zúčastnených. Nepokojné podupkávanie nôh bolo samozrejmé. A potom to zbadal.
Čiernu podrážku jednej topánky s bielym pruhom. Nezvyčajným pruhom. Nikto iný takú obuv nemal. Spomenul si, kde ju videl. Zahliadol ju, keď sa na malý okamih zjavila pri rozbitých dverách učebne. Neveriacky vzhliadol do tváre jej majiteľa. Pôsobil pokojne, nevšímavo, sebaisto. Bol si istý, že ho neodhalia, veril, že mu to prejde. A začal si do seba ukladať jednotlivé fakty a zistenia. Väčšina z nich zapadala alebo aspoň tie, na ktoré si spomenul. On mal jedinečnú príležitosť na odhalenie Thomasovho strýka. Ako mohli predpokladať, že ich oklamal? Verili mu. Kypela v ňom žlč. Ako mohli byť takí naivní?
„Ty si Vlk!“ uprene sa naňho díval a mieril naňho prútikom. Vôbec ho to nevyviedlo z miery. „Ty si zradil. To ty… Ako si mohol?“ Neveriace pohľady všetkých zúčastnených pozreli na obvineného. Pokojnou tvárou prebehla vlna chvíľkového zaváhania, siahol po prútiku, ale ten odpálili naraz Snape aj so Siriusom.
„Kde je Lupin?!“ húkol po ňom Sirius. „Kam si ho odvliekol?“