„Dočerta, neviete dávať pozor?“ zavrčal nazúrene profesor Elixírov a jeho oči sa stretli s pohľadom pôvodcu zrážky. V prvom momente chcel na toho idiota, ktorý si nedovidí ani na špičku nosa, začať húkať. Keď však uvidel, o koho v skutočnosti ide, zarazil sa. Mal nutkanie opýtať sa na jeho rameno. Keď ho bolí tak, ako jeho narazený hrudník, tak mu nezávidí. Vzápätí zaregistroval postavy okolo neho, Grangerová a súrodenci Weasleyovci. Radšej sa zdrží vyzvedania a potvrdilo sa mu aj to, že Harryho reakcia sa absolútne vymkla jeho predpokladom. Aspoň, že si nevylial zlosť na niekom inom, ale ako sa zdalo, chlapec to nezobral až tak v pohode. Jeho výzor bol veľavravný, musel spolu s Weasleyovou ponocovať a to riadne dlho. „Potter,“ sykol po skontrolovaní situácie, „ste snáď slepý? To musíte počas chôdze dospávať, čo ste v noci zameškali?“ Jeho tón prešiel z počiatočnej zúrivosti na miernejšiu úroveň. Nebol však pokojný.
„Myslím, že sme do seba narazili navzájom,“ odvrkol podráždene. V prvom momente sa mu chcel ospravedlniť najmä preto, lebo predpokladal, že ho hrudník musí bolieť minimálne spolovice tak, ako ho bolelo udreté rameno. Videl na ňom, že ho zúrivosť razom opustila, ale jeho vŕtanie sa mu samozrejme nepozdávalo. Taktiež na ňom videl, že ani on nemal pokojný spánok, ak náhodou spal. Bol ešte bledší ako obvykle a vyzeral ešte hroznejšie než býval jeho bežný zjav.
„Možno sme skutočne do seba vrazili naraz,“ prskol. Ich oči sa do seba vpíjali. „To však neznamená, že budete ohrozovať ľudí okolo seba a to najmä preto, že vaše kosti sú dosť nebezpečnou zbraňou. A v kombinácii s nedostatočnou sústredenosťou spôsobenou zjavnou nedospatosťou,“ zaškeril sa naňho, „môžu spôsobiť niekomu vážne problémy.“
„Asi máte pravdu,“ odvetil s úsmevom, „s tým však nič nespravím. Bude to geneticky podmienené. My Potterovci, sme od prírody dosť vychudnutí a kostnatí,“ zavŕtal a nenápadne tak, aby to zaregistroval len on, ho prebehol očami. Snape stisol pery, strašne sa musel premáhať, aby mu niečo od srdca nepovedal.
„Hm, iste. A poniektorí by sa mohli stretnúť s opicami v súťaži drzosti,“ zamračil sa naňho. „To je zjavne váš prípad, Potter a preto vám strhávam päť bodov, ďalej vám strhávam päť bodov za vaše nedisciplinované pohybovanie sa po chodbách. Ďalších päť bodov za to, že ste v noci evidentne nerobili to, čo ste mali. A napokon päť bodov, pretože ste s najväčšou pravdepodobnosťou neboli tam, kde ste mali byť. Určite by sa ešte našli dôvody, za ktoré by som vám mohol strhnúť body, ale myslím, že to by mohlo nateraz stačiť.“ A chystal sa odísť.
„Zaujímavý spôsob, strhávať body,“ zamrmlal si Harry pod nosom. Na jeho smolu to, čo považoval za nečujné zašomranie, neuniklo jemnému profesorovmu sluchu. Otočil sa a prepichol ho pohľadom. Zvraštené obočie sa vzápätí vyrovnalo a zúrivosť v očiach sa zmenila na pobavenie. Zaškľabil sa.
„A ďalších päť bodov stŕham za vaše provokácie.“ Až potom spokojne odkráčal. Harry len naštvane pokrútil hlavou.
„Čo?“ spýtal sa Hermiony. Dívala sa naňho so zamračeným, prižmúreným pohľadom a podozrievavým výzorom.
„Nič,“ odvrkla mu, „len taká maličkosť, aj Snape vyzerá, že ponocoval. Neviem ako tebe, ale mne sa to zdá podozrivé. Poď, Ronald.“ Zdrapla ho za rukáv a ťahala ku stolu. Ešte začul, ako sa Ron dožaduje vysvetlenia ohľadne Hermioninho podozrenia.
„Čo?“ rovnako sa opýtal Ginny, ktorá len neveriacky pokrútila hlavou.
„Obidvaja ste ako malé deti,“ zamračila sa naňho. „To skutočne neviete nič iné, iba do seba vŕtať?“
„On s tým začal,“ obhajoval sa.
„On s tým začal,“ ironicky ho napodobnila. „A čo mal podľa teba robiť, keď tu boli oni dvaja? To mal svojho synovca objať a vybozkávať ho na dobré ráno?“ zaškľabila sa.
„Ginn, nebuď perverzná, prosím.“
„A ty nebuď tvrdohlavý. Videl si ho, určite v noci nespal a trápi ho to.“
„To ma ale nezaujíma. Ty ho tuším ľutuješ. Prečo ti na tom tak záleží?“
„Neľutujem ho, iba chcem, aby si mu dal šancu. A nenúť ma hovoriť ti už asi piaty krát o tom, ako ťa ošetroval. Ja som jeho pohľad videla a presvedčil ma.“
„Tak to sa necháš veľmi ľahko presvedčiť.“
„Možno som naivná a hlúpa,“ vrkla podráždene. „Len nechcem, aby to dopadlo podobne ako medzi nami. Za niekoľko mesiacov si budeš trieskať hlavu o stenu.“
„Ubezpečujem ťa, že si ju trieskať nebudem a nemyslím si, že si hlúpa,“ povedal a usmieval sa. Nechcel, aby sa kvôli svojmu strýkovi hádal práve s ňou. „Iba si myslím, že si príliš dôverčivá,“ nezabudol dodať. Len prevrátila oči a s povzdychom ho nasledovala ku stolu, kde zazerala Hermiona. Tá si musela hrýzť do jazyka, pretože jej na ňom tancovali dotieravé otázky.
——
„Výborne, Draco,“ spokojne sa zaškľabila Bella, „myslím, že základy čiernej mágie ovládaš dostatočne.“ Veľmi sa jej pozdávala príležitosť, ktorú dostala. Vyformovať svojho synovca do podoby, ktorá jej bude vyhovovať. Nedá sa dokonca ani povedať, že by ju to obzvlášť obťažovalo. S radosťou túto možnosť prijala, pretože podľa jej mienky stál Lucius za figu a o svojej sestre sa radšej nevyjadrovala. Dosť jej liezlo na nervy jej neustále doliezanie a kontrolovanie ich spoločných hodín. Akoby stále nevedela pochopiť, že z jej syna bude prvotriedny smrťožrút. „Teraz by sme mohli prejsť na praktické skúšanie,“ nadhodila akoby mimochodom a pritom sa spokojne uškŕňala.
A Dracove najhoršie obavy sa začali napĺňať. Pokiaľ sa jednalo iba o teóriu a jeho pozorovanie svojej tety, ktorá s fanatickým zápalom a nadšeným, uspokojivým výzorom, ktorý by sa dal prirovnať dokonca k výrazu pri sexuálnom vyvrcholení, vysvetľovala a zasväcovala ho do tajov čiernej mágie, dokázal sa ovládať a kontrolovať. Naučil sa mať na tvári bezstarostný a ľahostajný vzhľad, pretvarovanie mu v tejto rovine nerobilo problémy. Teraz ho chce skúšať prakticky.
„Priveď ju!“ nakázala smrťožrútovi stojacemu na chodbe a čakajúcemu na rozkazy. O niekoľko minút priviedol vzlykajúcu, asi štyridsaťročnú ženu, zjavne dezorientovanú a nechápajúcu, kde sa to dostala a ani čo tam robí. Pri tejto príležitosti prišiel aj Malfoy starší. Zjavne bol zvedavý, ako pokračuje „výuka“ jeho syna.
„Túto mukelku sme odchytili dnes ráno. Je to nejaká bezdomovkyňa, nebude nikomu chýbať,“ zachechtala sa Lestrangová.
„Nedá sa povedať, že by sme si robili starosti s tým, či bude alebo nebude niekomu chýbať,“ pridal sa k nej Lucius.
„Takže, Draco, tu máš živú učebné pomôcku. Môžeš si na nej vyskúšať Cruciatus,“ vyzvala ho Bella a s pobavením sledovala jeho počínanie.
A on vedel, že keď teraz prejaví náznak zaváhania, bude mať problémy. Aj keď s malou nádejou, ale predsa dúfal, že jeho teta by tolerovala neúspech pri prvom mučení človeka „naostro“. Jeho otec však nie. Ten nepripúšťal žiadnu nerozhodnosť alebo neistotu. A pozorne ho sledoval. Pokúšal sa nevšímať znepokojeného pohľadu nevinnej ženy, ktorá zo strachu nevydala ani hlásku. Ktovie, čo jej už stihli porobiť. Prevracal sa mu žalúdok. Snažil sa predstaviť si na jej mieste svojho otca, tomu jedinému by dokázal ublížiť.
„No tak, Draco,“ upozornil ho otec a on cítil v jeho hlase hrozbu. „Načo čakáš? Začni. A mysli na to, že to chceš urobiť! Že chceš ublížiť!“
Natiahol ruku s prútikom smerom k žene. Nevidel však ju, videl na zemi krčiť sa svojho otca. A v jeho očiach videl úzkosť a zdesenie. Potláčal myšlienku na cudziu ženu, sústredil sa na otca. Videl ho zlomeného, poníženého, prosiaceho o zľutovanie a tento pocit ho uspokojoval. Pomstiť sa mu za to, čo robil jemu a najmä jeho matke.
„Crucio!“ vyštekol, keď v ňom zvíťazilo znechutenie zo svojho otca. Privrel oči, nechcel sa dívať na zmietajúcu sa ženu, kričiacu od bolesti a žobrajúcu o koniec. Niekoľkokrát vykríkol Crucio a v ušiach mu rezonoval ženin zúfalý rev. Trasúc sa nútil, aby neprestal, aby nepovolil, aby nezlyhal. Nenávidel sa za to, ale musel vydržať. Musí presvedčiť. Oči otvoril, až keď výkriky ustali. S hrôzou zistil, že žena leží v bezvedomí a v kaluži krvi. Neveriacky sa díval na to, čo spôsobil. Vydesilo ho to a žalúdok mu spravil niekoľko sált. Začul spokojné chechtanie Bellatrix, ktorá nakázala smrťožrútovi, aby to s ňou skončil. Strelil pohľadom na otca, ktorý sa s uspokojením díval na polomŕtvu ženu. Vybehol z miestnosti a zastavil sa až na záchode. Tam plačúc a trasúc sa nad znechutením zo seba samého zvracal.
——
„Mia, ja skutočne neviem, prečo Snape v noci nespal!“ vykríkol zúfalo a zložil si hlavu do dlaní. Jeho kamarátka to z neho vyťahovala v priebehu dňa asi dvanásťkrát a stále nechcela uveriť, že o tom nič nevie. „Ja ho nesledujem, nestrážim a už vôbec ho neukladám do postele. Môžeš to konečne pochopiť, prosím?“ zdvihol k nej oči, ale videl len odmietanie. Prevrátil oči a s nádejou sa otočil k Ginny. Tá len mykla plecami.
„Nie, nemôžem to pochopiť,“ oznámila mu pokojne novinku. „Nepáči sa mi to. Tak mi povedz aspoň to, prečo ste nespali vy dvaja,“ zavŕtala a on mal chuť povedať jej niečo škaredé.
„Ale my sme predsa spali,“ vyprskol naštvane. Vedel, že keď bude dotierať ešte chvíľu, tak sa nezdrží a vybuchne.
„Na mňa nepozeraj,“ vrkla po nej aj Ginny, pretože zaregistrovala obrátenie Hermioninej pozornosti na svoju osobu. „Ja o tom neviem nič a za seba prehlasujem, že som išla spať zároveň s vami. Kedy išiel Harry, to neviem. Nenahlasuje mi to.“
„Prečo vám však neverím,“ nepoľavovala, podvedome asi cítila šancu. Nadychovala sa k ďalšiemu výpadu.
„Mia, už ich nechaj na pokoji,“ zarazil ju Ron.
„Nenechám. Mám taký pocit, že nám Harry niečo tají a to už poriadne dlho. Niečo, čo sa týka Snapa,“ zmĺkla, pretože sa dvere do Núdzovej miestnosti otvorili a s pozdravom vstúpili Neville a Luna. Bol im nesmierne vďačný. „A ja na to prídem,“ zavrčala, prstom preťala vzduch a demonštratívne ho zabodla Harryho smerom. Bezmocne mu ovisli ramená a sledoval, ako si kamarátka nasrdene sadla k úlohám. Ron sa naňho zaškľabil.
Nevillovi musel vysvetliť, ako bolo možné, že na hodine Elixírov počul vo svojej hlave jeho hlas. Nato spoločne s Ronom nadávali na Snapa. Hermiona to však nevydržala a vykĺzlo z nej, že správu o pripravovaných únosoch členov ich rodín priniesol práve Snape, za čo mu bola vďačná, ale žart s elixírom smiechu mu aj tak nevedela zabudnúť. Luna na túto novinku nezareagovala nijako, lepšie povedané, nedala na sebe poznať, čo si o tom myslí. Neville vyzeral prekvapene, tak mu vysvetlili, že sa Snapovi podarilo vypočuť smrťožrútsky rozhovor. Nič bližšie mu nespomínali. Zaváhal a povedal, že by mu mal byť asi tiež vďačný. Aspoň trošičku.
„Harry, potreboval by som poradiť,“ sadol si k nemu Ron. Prekvapene zdvihol oči od knihy herbológie a poobzeral sa po miestnosti. Všetci boli zabraní do písania úloh. Hermiona sedela s Ginny a nezabudla občas hodiť podozrievavý pohľad smerom k nemu a Neville bol pri Lune.
„A s čím?“
„Ide o Miu a o toho Valentína,“ vyliezlo z neho a očervenel.
„Aha,“ pochopil a zaboril oči naspäť do knihy. V duchu sa uškrnul. „Chceš ju pozvať?“
„Neviem. Asi, možno áno,“ vydralo sa z neho.
„Tak ju pozvi,“ povedal pokojne a mykol plecami.
„Neviem ako.“
„Presne tak, ako si pozval na rande Lucy.“
„To ale nie je to isté,“ namietol. Harry k nemu nechápavo zdvihol hlavu. Ron bol kompletne červený.
„Prečo by to malo byť iné?“
„Pretože ona je Mia,“ vysvetlil. Harry sa naňho zamračene díval a snažil sa to pochopiť.
„No a čo?“ Pozrel smerom na Hermionu, ktorá mala sklonenú hlavu a zúrivo niečo zapisovala. „Ja na nej nevidím nič zvláštne. Dobre, je vyššia a je to brunetka, ale inak sa nelíši od druhých dievčat. Ja aspoň nevidím žiaden rozdiel,“ skonštatoval pobavene.
„Dobre vieš, ako to myslím a nerob si zo mňa srandu,“ vrkol dotknuto. „S ňou to nie je také ľahké.“
„Vieš čo?“ prerušil ho s úsmevom. „Zober si nejakú knihu, začni jej čítať a medzi riadkami, len tak nenápadne povedz, že ju pozývaš na rande,“ zachechtal sa.
„Blbec,“ prskol po ňom urazene. „Chcel som od teba radu. Nežiadal som ťa, aby si si zo mňa strieľal.“
„Ron, ja ti veľmi neporadím. Mne trvalo pol roka, než som sa rozhýbal. Aj keď si teraz uvedomujem, že tvoj niekoľkoročný rekord asi nesekne nikto.“ Zavŕtal. Nevedel si pomôcť, ale kamarátova neistota bola fakt na zasmiatie.
„Aký rekord… prestaň, už si ako moja sestra. Poradíš mi, čo mám robiť, prosím,“ vyzeral skutočne zúfalo.
„Na tvojom mieste by som za ňou prišiel, nadýchol sa a jednoducho to zo seba vysypal. Som si istý, že budeš mať úspech.“ Pozrel na kamaráta, ktorý mal pohľad zapichnutý v Hermione. Vzápätí ho prudko sklonil a on sa otočil smerom k dievčatám. Hermiona sa dívala na Rona a spýtavo sa pozrela na Harryho. Sklonila hlavu naspäť k pergamenu a Ron po skontrolovaní situácie pokračoval v pokukovaní.
„Skutočne si si istý, že mám nejakú šancu?“ opýtal sa s iskierkou nádeje v hlase.
„Určite,“ usmial sa. Nemal v pláne prezrádzať mu niečo z toho, o čom sa kedysi rozprával s Hermionou. Vedel, že keby sa kamarát odhodlal, mohli by byť šťastní aj oni dvaja.
„Ja to teda idem skúsiť,“ oznámil odhodlane a poriadne sa nadýchol. Harry zaklapol knihu, toto si jednoducho musel pozrieť. Ron sa ešte dvakrát vydýchal, pozbieral všetku odvahu, ktorú v sebe našiel a vybral sa smerom k Hermione. Harry spozornel.
„Ehm, Mia,“ spustil zapýrene svoje dvorenie, „chcel by som sa ťa niečo opýtať,“ zasekol sa. Hermiona k nemu zdvihla oči a prevrátila ich.
„Fajn, čo je to tentoraz? Transfigurácia alebo Elixíry? Alebo potrebuješ pomôcť s niečím iným?“ vypálila zamračene.
„Čo?“ zrejme ju nepochopil. Harry sa zarazil a stuhol, vyzeralo to na problémy. V pohotovosti bola aj Ginny.
„Chceš pomôcť s úlohami, nie? Čo iné by si odo mňa potreboval?“ So zdvihnutým obočím naňho civela. A jemu to konečne zaplo.
„Ja ti kašlem na úlohy!“ vyprskol naštvane. „Nič od teba nepotrebujem, chcel som sa len niečo opýtať. Ale ako vidím, tak úplne zbytočne. Pokiaľ si si nevšimla, úlohy si už skoro mesiac robím sám. Ty si proste taká dokonalá, že človek po tebe nemôže chcieť nič iné, iba úlohy! Skutočne mi niekedy lezieš na nervy, aj s tou svojou nenahraditeľnosťou!“ Schmatol tašku a nazúrene vyletel z Núdzovej miestnosti. Hermiona bola jeho výbuchom zarazená, ostatne ako všetci. Nechápavo sa obrátila k Harrymu, ktorý si nešťastne držal hlavu v dlaniach.
„Čo…“ hlesla smerom k nemu. Zodvihol skleslý pohľad a zavrtel hlavou.
„On ťa chcel pozvať na rande. O nič iné mu nešlo. Nemôžeš niekedy nechať človeka, nech najprv povie, čo chce?“
„Čože?“ pípla zhrozene a sklamane.
——
Hermiona sa Ronovi ešte pred premiestňovacím kurzom ospravedlnila, ale na pravý dôvod jeho žiadosti o rozhovor sa zámerne nepýtala. On ospravedlnenie síce prijal, ale správal sa k nej chladne a odmerane. A Harry sa potešil, aspoň, že s ňou vôbec komunikuje. Na ďalší deň sa od Ginny dozvedel, že by Hermiona vymenila dobré známky na skúškach MLOK-ov len za to, aby mohla vrátiť čas. Ani sa jej nedivil.
„Určite vás poteším,“ vrkol po nich Snape v stredu na teoretickej hodine. „Rozhodol som sa opäť si overiť vaše vedomosti. Aj keď nepredpokladám, že by som sa dočkal ôsmeho divu sveta v podaní vašich prekvapivých výsledkov, nádej predsa len umiera posledná a ja som veľmi trpezlivý človek. Na tabuli máte päť otázok. Nemusím vysvetľovať čo a ako máte robiť.“
Začal vypracovávať prvú otázku. Protivlkolačí elixír. To by nemalo byť až také zložité, čo keď sa nevedel sústrediť. Predstava svojho strýčka, ktorý sedel za katedrou a striehol po triede, ho nenechávala pokojným. Fajn, takže prísady, vlkolačie chlpy, nechtík roľný, blana z dračieho srdca, vlásie z jednorožca a pero z fénixa. A jeho pohľad vrazený na ňom. Cítil ho, ale ten svoj nezodvihne, aby mu ho opätoval, v žiadnom prípade. Za normálnych okolností by sa naňho pozrel a provokačne sa zaškľabil. Toto však nie sú normálne okolnosti.
Nie je až taký pokojný, ako sa pokúša tváriť. Videl tie drobné záchvevy jeho tela, potláčanú nervozitu a neistotu. Ani brko nedrží s ľahkosťou, ako tomu bolo prednedávnom. A dokonca sa zasekáva pri vypracovávaní otázok. V duchu sa uškrnul. Aj keď sa ho snaží presvedčiť o tom, že mu je ich príbuzenstvo ľahostajné, sám seba prezrádza. Nevie síce, či je za tým záujem alebo len jednoducho hnev, ale aspoň tam je nejaká reakcia, emócia. A on má skutočne času dosť. Nenamietal by, keby to šlo rýchlejšie, ale bude trpezlivý. Nádej predsa umiera posledná.
Príprava. Z rozmixovanej blany, vlásia a pera vytvoríme hustú kašu, ktorú rozriedime vodou, v ktorej sme predtým nechali vylúhovať nechtík roľný, natrhaný za prvého úplnku v mesiaci. Elixír uvedieme do varu a varíme deväť dní. Potom prihodíme deväť vlkolačích chlpov a necháme vychladnúť. Možno pripravovať iba v zlatom kotlíku. A on sa stále pozerá. Doslova mu vpaľuje očami diery do tela. Cítil ho a bol z neho nervózny. Prečo nepozerá na Parkinsonovú? Napríklad.
Stále sa musel v mysli vracať k jeho reakcii. Skutočne si bol jeho hystériou istý. To, čo predviedol, mu vyrazilo dych. Toto nebol klasický Potter, akého ho mal prečítaného. A to znamená, že aj nasledujúce reakcie budú odlišné. Zdá sa byť až neskutočne pokojný, pravda, výnimky sa nájdu. A on je jednou z nich. Neznesie jeho provokovanie, bude mu to chcieť vrátiť. A to by mohla byť jeho šanca, napariť mu trest a zostať s ním osamote. Nevedel si predstaviť, že by sa mu podarilo niečo podniknúť, keď je stále v obkľúčení tých svojich priateľov.
Efekt. Kombináciou troch najmocnejších čarovných substancií vzniká elixír tak účinný, že dokáže potlačiť aj deštruktívne správanie vlkolaka, ktorý sa po požití chová ako pokojný pes. Dobre vedel, o čo sa pokúša, čo chce dosiahnuť. A on mu to nedovolí, nepozrie sa naňho. Bol si vedomý, že by sa naňho zaškľabil, pokúsil by sa ho nejako vyprovokovať a pri najmenšej možnosti by mu naparil trest. A tú radosť mu nemieni spraviť. Nevyhrá nad ním. Nech sa ukáže, ako strašne to myslí s tým zblížením vážne.
Je jasné, že sa bude snažiť odolať. A on bol odhodlaný preveriť jeho pevnú vôľu a vedel, že sa mu ju skôr či neskôr podarí prekonať. Nakoniec ho zlomí. On to jednoducho nevydrží, zatiaľ na to nemá. Potrebuje toho v živote zažiť ešte veľa, aby bol schopný ubrániť sa sústavnému tlaku. Tvrdohlavec jeden zadubený.
„Koniec,“ zasyčal na nich asi dve minúty pred zvonením. Švihom prútika si privolal pergameny, ktoré k nemu zlietali. Má prvé víťazstvo, nepozrel naňho ani pri odchode z triedy.
Nevedomky rozohrali vojnu vôlí.
——
„Skús ju pozvať ešte raz,“ poradil Harry Ronovi. Sedeli na metlách pri jedných z obručí. Harry sa mal síce pokúšať strieľať Ronovi góly, ale na túto drobnosť akosi pozabudli.
„Myslíš?“ spýtal sa ironicky. „Aby ma znova zosmiešnila? Aby…“
„Mrzí ju to,“ zastával si kamarátku, „musíš uznať, že sme po nej celé roky nechceli nič iné, iba úlohy a rady. Tak si na to tak nejako zvykla, no,“ mykol plecami.
„To ma ale nezaujíma. Moment. Nepovedal si jej, čo som chcel spraviť?“ spýtavo pozrel na kamaráta, ale keď videl jeho zarazenosť a vzápätí nevinný úsmev, došlo mu to. „Prečo!? Potter, ja ťa raz zabijem!“ vyprskol.
„Počkaj, nezakázal si mi to spomínať. Prečo ma chceš hneď vraždiť? A okrem toho mi ani ona nič nezakazovala, takže ti môžem prezradiť, že bola viac ako sklamaná zo svojej reakcie, chcela by to vrátiť a zachovať sa inak,“ obhajoval sa.
„Ale to je jedno. Teraz vie, že som ju chcel pozvať na rande,“ zbledol a vyzeral, že sa zosype z metly.
„To hej a som si istý, že by súhlasila,“ vykresával iskierku nádeje.
„Ako sa jej teraz mám pozrieť do očí?“ zaúpel a Harryho slová vôbec nevnímal.
„Ron, počúvaj ma,“ drgol doňho a vynútil si jeho roztekanú pozornosť. Chvíľu trvalo, než ho Ron zameral. „Úplne pokojne sa jej pozri do očí. Bolo na nej vidieť, že by pozvanie prijala, chápeš?“ zachraňoval situáciu a najmä kamarátovo duševné zdravie.
„Určite by ho prijala?“ nechápavo sa zamračil.
„Som si istý…“
„Do čerta! To tu máte diskusný krúžok?“ priletela k nim naštvaná Katie. „Pokiaľ ste si nevšimli, máme tréning!“ hysterčila a šmarila po Harrym dorážačku. V zúrivosti minula a odletela preč. Cestou kričala, že by aspoň Harry mohol mať rozum. Len zatskal.
„Tak čo, skúsiš to?“ obrátil sa naspäť na kamaráta.
„Neviem. Keď sa mi podarí nabrať odvahu.“
——
„Toto by mohlo byť zaujímavé,“ zamrmlal Harry smerom k Ronovi. Študoval knihu, ktorú mu darovali Lupin s Tonksovou a hľadal v nej kúzla, ktoré by sa mohli rýchlo naučiť a použiť. „Vyvoláva to protivníkove zmätenie, nedokáže sa orientovať. Trvá síce len niekoľko sekúnd, ale mohlo by nám to pomôcť odzbrojiť súpera. A je to aj vcelku jednoduché. Vyskúšame,“ zdvihol hlavu, aby našiel niekoho, na kom by kúzlo otestoval. Zamieril na Nevilla. „Confusio,“ Neville sa začal nechápavo obzerať okolo seba. Ron vyprskol.
„Ty si myslíš, že Neville je dobrým objektom na skúšanie si kúzla pomätenia?“ chechtal sa. „Veď on je zmätený skoro stále.“
„To mi nenapadlo,“ ohradil sa dotknuto a zamieril na Lunu. Zbadal Ronove pochybovačné pokrútenie hlavou. Jasne, ani na nej by nevideli, či je zmätená kúzlom, alebo či ide o celkom bežný stav. Namieril na Hermionu, ale Ron varovne zatskal. Na Ginny sa ani nepokúšal namieriť, v momente venoval pozornosť Ronovi a mlčky si vyskúšal kúzlo. Skutočne to bolo jednoduché aj v neverbálnej forme, aspoň sa to Harrymu zdalo. Ron sa obzeral okolo seba, akoby sa pokúšal zistiť, kde je, čo tam robí a ako sa vôbec volá. Celé to trvalo asi desať sekúnd. Harry si spokojne zapisoval zistenia.
„Declicantio, kúzlo na odklonenie zaklínadla,“ čítal ďalší nález už zorientovanému Ronovi, ktorý bol urazený, pretože robil skúšobnú figurínu. „Používa sa čisto v neverbálnej forme a vyzerá aj ľahko na naučenie. Má tú výhodu, že môže nielenže odkloniť súperove zaklínadlo, ale keď sa ti podarí zasiahnuť špičku záblesku, môžeš súperovi poslať naspäť jeho zaklínadlo. Vyskúšame to, nie?“ pozrel na kamaráta.
„Neviem, ešte stále sa mi zdá, že som zmätený,“ s úškľabkom mu pripomenul predchádzajúce, podľa jeho názoru, ublíženie.
„Ale prestaň. Snáď si si nemyslel, že by som niečo skúšal na tvojej sestre.“
„Tak to by som ti dolámal ruky.“
„No vidíš. Tak poď.“
Postavili sa oproti sebe, Ron bol pripravený na Harryho zaútočiť a ten vyčkával. V okamihu, ako vyšiel z Ronovho prútika lúč, Harry použil novú formulku a podarilo sa mu odkloniť záblesk, ktorý sa roztrieštil na protiľahlej stene. Odlomilo sa z nej poriadne kusisko omietky. Zhodli sa na to, že si to každý vyskúša maximálne raz a ak mu to pôjde, môže to v prípade potreby použiť. K takémuto kroku sa rozhodli z dôvodu šetrenia stavu Núdzovej miestnosti a vyhnutiu sa zbytočného upratovania, ktoré by nasledovalo po častom používaní odkloňovacieho zaklínadla. A videli aj Hermionin pobúrený pohľad.
——
Snape pozrel na hodinky. Za štyri a pol minúty by si mal prečítať ďalší krok z tabule, keď však nie príliš rozklepaný a robí všetko podľa plánu. Keď k nemu nechce dobrovoľne zdvihnúť zrak, tak ho jednoducho prinúti. Nenápadne si prisunul stoličku bližšie k tabuli. Teraz mal hlavu presne v jeho zornom poli. Zaostril po triede, všetci sa venovali kotlíkom a tým gebuzinám, ktoré v nich produkovali. Ešte pár sekúnd, ide mu to presne podľa plánu. Tak a teraz pozri.
Zažmurkal. Dočerta, predtým tam nesedel, ktorý to má byť riadok? Tretí alebo štvrtý, snažil sa zaostriť. Sedem premiešaní doľava, miešal už alebo len má? Oči sa mu snažili naznačiť, že by chceli skĺznuť nižšie a on im to nechcel dovoliť. Nútil ich čítať to drobné písmo. Opäť zažmurkal a neodolal. Pohľad vrazil do tej čierňavy, videl náznak víťazstva, ale snažil sa nedať nič najavo.
Potter, máte nejaké problémy pri príprave elixíru?
Začul v hlave jeho hlas. Fíha, a znie to presvedčivo. Žiadna irónia a výsmech, čistý záujem. No toto.
Nie, pán profesor.
Hm, odpovedal zdvorilo, takmer kajúcne. To sa mu nezdalo. Rozhodol sa zavŕtať.
Vadí vám snáď môj pohľad?
To je jasné, či nie? Provokuje, ale teraz mu rozhodne nebude môcť napariť trest. Ako by ho aj zdôvodnil?
Veľmi mi vadí.
Ako inak. Opaku by sa divil. Takže sa rozhodol aspoň v myšlienkovej forme byť úprimný. Skúsi mu ponúknuť pomoc, tým by ho mal prinajmenšom vytočiť.
Nejde vám to. Nedá sa s vami porozprávať ani takto, pretože ste schopný, ako sa zdá, používať iba tri slová. Neviem, či by mala byť Susan na seba hrdá, keď vás naučila iba toto. Čo keby ste vo výučbe pokračovali? Bol by som schopný naučiť vás komunikovať pomocou myšlienok na vyššej úrovni.
Samozrejme, že sa ho pokúša naštvať. Musí mu byť jasné, že sa s ním nechce ani rozprávať, nieto, aby bol ochotný dobrovoľne vstúpiť do jamy levovej v podaní jeho súkromných hodín. Nahodil milý a príjemný úsmev.
V žiadnom prípade.
Žiadna nasrdenosť? Žiaden prejav vzdoru? Ten úsmev bol však silený, bolo mu to vidieť na očiach. Navonok pokojná tvár, ale záblesk protestu a rozhorčenia v očiach. Provokačne sa uškrnul.
Myslel som si, ako chcete. V tom prípade pokračujte v práci. Zabili ste príliš veľa času zdržovaním sa zbytočným rozhovorom s, pre vás, nežiaducou osobou. Neverím, že sa vám ho podarí dohnať.
Tak o toto mu šlo. Zdržať ho, aby sa mu nepodarilo pripraviť elixír podľa plánu a tým ho poriadne zvoziť. Samozrejme si myslel, že ho tým vyburcuje k nejakým… Nevadí, bude na to pripravený. Pokračoval v práci.
„Potter, dnešný elixír ste úplne pokazili!“ štekol po ňom a čakal reakciu. Harry mal sklonenú hlavu a zatínal zuby. „Myslel som si, že vás snáď osvietilo, ale ako vidím, všetko sa vracia do starých koľají,“ pokračoval. Reakcia však nenasledovala. Rozhodol sa byť tvrdší. „Ako som predpokladal, vaše doterajšie výsledky boli len náhodné. Dnes sa to potvrdilo. Zase ste sa ukázali ako totálne neschopný!“ Za tie slová by si nafackoval, zúril. Chcel v urážaní pokračovať, donútiť ho vybuchnúť, zahryzol si však do jazyka. Už aj toto bolo príliš. Len zaťato čumel do stola. Obrátil pozornosť na jeho spolužiakov, možno ho v tej zarytosti zradí jeho povestný ochranársky komplex.
Had jeden, nepodarí sa ti to. Počúval, ako nadáva Nevillovi a vzápätí aj Ronovi. Jazyk mal medzi zubami a tie stískal. Vedel, čo chce dosiahnuť a nemienil mu spraviť tú radosť.
„Potter, vy tu zostaňte, ostatní odchod,“ štekol na triedu po zvonení. Všetci sa ponáhľali čo najrýchlejšie preč. Iba Hermiona sa úplne zbytočne zdržovala a podozrievavo po nich pokukovala. Keď sa za ňou zavreli dvere, zabezpečil miestnosť. „Ten elixír by ste spravili v poriadku, keby som vás nerozptýlil a tie slová neberte doslovne, chcel som vás vyprovokovať,“ zavrčal zamračene a sledoval ho.
„Áno, veľmi dobre viem, o čo vám ide,“ odvetil uvoľnene, aj keď v ňom kypela zlosť. „Napariť mi trest a tým spôsobom si zabezpečiť moju pozornosť. Uznávam, že inú možnosť nemáte vzhľadom k tomu, že sa ku mne inak nedostanete. Varoval som vás. Nebudem vám to uľahčovať. Môžete pokojne pokračovať, ja som na to pripravený. Aj na vaše urážky.“
„Mohlo by sa to zaobísť aj bez tých urážok,“ zasyčal naštvane. „Samozrejme však nemôžem očakávať vašu ústretovosť, ale ubezpečujem vás, že ja už si nejaký spôsob nájdem, ako s vami ostať osamote.“
„Tak v tom prípade vám držím palce,“ zaškľabil sa.
„Potter. Čo mi bráni vám napariť trest teraz, za vašu drzosť?“ zaškľabil sa aj on.
„Vaše presvedčenie. Som si istý, že budete hrať podľa pravidiel. Toto by bolo nefér. Môžem predpokladať, že sme rozohrali hru, ktorá nesie titul: Kto to vydrží dlhšie?“
„Niekedy by som vás zaškrtil,“ sykol s úškľabkom. „Ale môže byť po vašom. Aj tak raz podľahnete.“
„Neverte tomu. A ak by sa to aj stalo, do tej chvíle ma budete chcieť niekoľkokrát zabiť kotlíkom.“
„To je dosť pravdepodobné. Nemáte však na to, aby to vydržalo dlhšie ako mesiac.“
„Chcete sa staviť?“ vyzval ho.
„Iste, prečo nie?“ zaškeril sa. „Ak sa mi podarí vás do siedmeho marca vyprovokovať a napariť vám trest, budete chodiť týždeň ku mne do žalárov. Od ôsmej do jedenástej.“
„Fajn,“ zazubil sa, „ak však odolám, pred celou triedou pochválite Rona Weasleyho a Nevilla Longbottoma.“
„No,“ viditeľne zaváhal. Nie preto, že by si myslel, že stávku prehrá. Ale už len predstava pochválenia akéhokoľvek Chrabromilčana ho deprimovala. A keď sa ešte k tomu jedná o tých dvoch… „Dobre, súhlasím,“ napokon privolil, nemienil pred výzvou cúvnuť. „Ruku na to.“ S úškrnmi si podali ruky.
„A mimochodom,“ ozval sa Harry od dverí, keď bol prepustený k odchodu. Snape k nemu zdvihol zrak. „Prajem vám príjemný víkend, strýko,“ s úškľabkom zavŕtal a prášil preč. Snape sa len pod nosom uškrnul.
——
„Drahá Bella,“ natiahol Voldemort a nevraživo zazeral na svoju prvú smrťožrútku. „Nič nejde podľa plánu a ja sa pýtam… Čia je to vina?“ Chcel ju potrestať za to zaváhanie pri únosoch. Zdržal sa však. Jeho zlosť si odniesli ostatní, ona nie. K nej mal vždy zvláštny vzťah. „Dám ti ešte jednu šancu.“ Pozeral jej do očí a videl v nej slepú oddanosť, pokoru a skutočne sa nemýlil lásku. Ona ho milovala. Zaškľabil sa. „Tentoraz však musíš naplánovať všetko do najmenších detailov. Už to musí konečne vyjsť, zaváhanie si už dovoliť nemôžeme. Máš čas do jeho sedemnástich. Ako to spravíš, je len tvoja vec. Never však nikomu, nehovor o tom s nikým. Dôverujem ti. Je to veľmi dôležité, najmä preto, že ma ten starý blázon v jednej záležitosti predbehol. Ale keď budeme mať chlapca, tak to nevadí.. Výmenou za neho mi rád vráti to, čo mi vzal. A dôležité je aj to, že presne tak, ako sa jemu podarilo predbehnúť mňa, tak sa mne podarilo predbehnúť jeho. Somár. Teraz mi už stačí zamerať sa len na posledný kúsok skladačky a potom konečne zvíťazím.“
——
„Je tu?“ spýtal sa Harry svojej priateľky vo chvíli, keď vstupovali do Veľkej siene na večeru. Tá len prevrátila oči a skontrolovala učiteľský stôl.
„Nie, nie je. Môžeš byť pokojný a bezstarostne sa môžeš navečerať,“ zaškľabila sa.
„Nebuď taká uštipačná,“ ozval sa dotknuto, „Vieš, aké je to dôležité,“ významne šepol.
„Áno, je to strašne dôležité. Harry, trvá to už týždeň, začínam byť unavená,“ vrkla nespokojne.
„Prepáč. Zajtra ti to vynahradím, sľubujem,“ vtisol jej nežný bozk. Už týždeň bol v neustálom strehu. Pokiaľ sa pohyboval po chodbách, dával si pozor, aby sa jeho správanie nevymklo školskému poriadku, aby náhodou odniekiaľ nevyliezol profesor, aby sa nezaplietol do zbytočnej hádky alebo nenarazil na nejaký problém. Keď šlo o hodinu Elixírov, tam mal hrozbu na očiach, ale mimo vyučovania mohla hrozba číhať na každom kroku. A pravdou bolo aj to, že mu Ginny nedobrovoľne robila akýsi senzor problémov. Celá ich stávka jej liezla na nervy, pretože ňou bol Harry doslova posadnutý. Zajtra mal byť valentínsky výlet do Rokvillu, ktorý síce nezrušili, ale boli zavedené prísne bezpečnostné opatrenia. Rokville mal byť preplnený aurormi, Fénixmi a aj učiteľmi.
„Ronald, to sa musíš stále tak nechutne napchávať?“ vrkla po ňom jeho sestra. Pravdou bolo, že mal tanier naložený, tak ako obvykle, kopcom a škrane mal taktiež preplnené. Neville sa na ňom zachechtal.
„Proste mám hlad. Prečo sa nestaráš o svoj tanier, ale čumíš do toho môjho?“ odfrflal jej rovnakým tónom a s plnými ústami.“
„Vedecky je dokázané,“ spustila Hermiona na Ronovu obranu. Celý týždeň sa k nemu správala milo a nevŕtala doňho. Stále ju mrzel ten ňou zapríčinený Ronov výbuch. A aj keď nedala na sebe nič poznať, túžila, aby sa jej to opýtal ešte raz. A on sa k nej správal až príliš opatrne. „že chalani jednoducho musia toho zjesť viac. Sú proste vo vývoji, jedlo im pomáha nabrať svalovej hmoty. Aj Harry s Nevillom toho zjedia oveľa viac ako normálne.“
„To je pravda,“ nahla sa k nej Ginny, „ale oni aspoň jedia civilizovane, na rozdiel od môjho nechutného brata. A keď sme už pri tom vývoji, mám dojem, že Ronaldov vývoj sa zasekol v siedmom roku a akosi sa nechce pohnúť z miesta,“ vyprskla. Neville so Seamusom vybuchli, Harry sa snažil zachovať pokoj a Hermiona si musela poriadne zahryznúť do jazyka.
„No hlavne, že ty si vyvinutá ku svojej spokojnosti!“ zavrčal po nej červený a nazúrený Ron. „Škoda, že je to len tvoja spokojnosť, pretože druhí až takí spokojní nie sú, hlavne čo sa týka tvojho rozumového vývoja.“
„A ten sa ti zastavil vo štvrtom roku,“ zavŕtala pomedzi smiech.
„Strčte sa všetci do prdele!“ vyhúkol na nich ublížene. Ani Harry a ani Hermiona to už nevydržali a rozchechtali sa spolu s ostatnými. A to považoval za najväčšiu zradu. „Idioti!“ Nazúrene pichol vidličkou do taniera, týmto pohybom podobral zemiakovú kroketu, ktorá opustila jeho tanier. Všetci fascinovane sledovali jej dráhu letu, opisovala veľký oblúk a letom sa dostávala mimo stôl. V rozlete jej zabránila bledá ruka s dlhými štíhlymi prstami.
„Môžete mi vysvetliť, pán Weasley,“ zavrčal profesor Elixírov a medzi prstami zvieral zemiak, „čo vám dáva právo k tomu, aby ste sa takto neúctivo správali k jedlu? Vyvíjate snáď nejakú aktivitu pri zásobení školskej kuchyne? O tom pochybujem, preto mi príde divné, že si dovolíte takto primitívne plytvať jedlom. A žiadam vás, aby ste pri civení na mňa aspoň zavreli ústa. Nie je príjemné vidieť nedostatočne mechanicky spracované zvyšky jedla vo vašich útrobách,“ Ron v momente zavrel ústa. Prebehol ostatných pohľadom, všetci pred ním klopili zrak. „Strhávam vám za túto hrubosť desať bodov a ďalších desať za rušenie ostatných študentov vašim vrieskaním. Toto je myslím vaše,“ Položil mu na tanier zemiak a spokojne kráčal na svoje miesto. Cestou si vytiahol vreckovku a utieral si ruku.
„Vážne by si sa nemal tak napchávať,“ ozval sa Neville po chvíli, ktorú potrebovali všetci na oklepanie sa zo šoku. „Inak sa na kurze nepremiestniš ani o milimeter.“
„Toto už jesť nebudem,“ znechutene odsunul tanier, na ktorom ležala kroketa „keď ju držal v ruke on.“
„Mal by si sa poriadne najesť, Ronald,“ zachichtala sa Ginny, „keď si už v tom vývoji.“
Opäť sa ozval zborový smiech, tentoraz však tlmený.
„Harry, keď nechceš, aby som ju zabil, tak ju umlč,“ prskol na kamaráta, ale keď videl, že ten sa smeje tiež, dodal. „Ale prečo by si to aj robil, že? Je vidieť, na čej ste strane, aj Mia,“ urazene pozrel na menovanú, ktorá sa dusila skrývaným smiechom.
„Samozrejme, že som na Ginninej strane,“ chechtal sa Harry, „ty totižto nie si taký príťažlivý ako ona.“
„Ron, najedz sa, lebo…“ spustil Seamus, ale čo chcel povedať, to sa nedozvedel. Nazúrene odišiel zo siene.
——
„Dobre, sľubujem, že už do teba nebudem vŕtať,“ ospravedlňovala sa Ginny Ronovi večer v Núdzovej miestnosti. „Až tak často,“ šepla sama pre seba.
„Ja som ťa počul,“ prskol po nej brat a zazeral. „Nemysli si, že si to nechám od teba páčiť.“
„Ron, nebuď taký urážlivý,“ zastal sa jej Harry.
„Tebe by sa to páčilo, keby do teba neustále zapárali?“
„Počkaj, ja som sa do teba predsa prestala navážať,“ obhajovala sa Hermiona, pretože predpokladala, že tým myslel obe.
„To je pravda,“ otočil sa k nej celý červený. „A čo predtým?“
„Veď som sa ti za to ospravedlnila, neviem, čo ešte chceš,“ spustila, „niekedy sa správaš skutočne ako,“
„To máš pravdu, správam sa ako blbec. To ja som bol z nás troch vždy ten najsprostejší, ktorý potreboval so všetkým pomôcť. Bez vás by som si ani neprdol.“
„Ronald, prestaň s tými rečami,“ nechápavo sa ozvala Hermiona. Harry, Ginny, Neville aj Luna tiež pozerali neveriacky na Rona.
„Neprestanem, už ma to totižto nebaví. Nech sa snažím ako najviac viem, nikto to neocení. Všetci si zo mňa robíte srandu a lezie mi to na nervy.“
„My to ale nemyslíme vážne.“
„To mi je jedno! Nenapadlo ti niekedy, že ma to môže bolieť? Že aj to poleno môže mať city? Začal som sa snažiť, chcel som ťa presvedčiť, že za niečo stojím. Pokúšam sa vám vyrovnať, no, hold, tak mi to nejde tak, ako by som si predstavoval. Som snáď kvôli tomu zlý?“
„Ja si nemyslím, že si zlý,“ šepla Hermiona.
„Ale mne pripadá, že si práve to myslíš. Raz ti vadí to, potom zase ako jem, alebo že si nerobím úlohy. Stále niečo, celé roky a keď sa začnem aspoň trocha snažiť, tak ti to je jedno. A mňa to už unavuje, stále niečo dokazovať. Proste nie som dokonalý a ani nikdy nebudem. Len ma štve, že to nechceš uznať, že ti to je jedno, že ti na tom nezáleží…“
„Ronald!“ zvreskla po ňom, aby umlčala jeho monológ. „Prečo ti záleží na tom, čo si myslím ja?“ opýtala sa keď stíchol. „Tak to povedz, prečo ti ide o môj názor?“
„Pretože…“ vysúkal zo seba a sčervenel. Hermiona k nemu spravila tri váhavé kroky.
„Povedz to konečne,“ vyzvala ho s nádejou stojac niekoľko centimetrov od neho. Neville na nich pozeral s otvorenými ústami, Luna so zasneným výrazom a Ginny s prižmúrenými očami čakala, čo z toho vylezie. Harry v duchu kričal na kamaráta, aby to konečne povedal.
„Prečo?“
„Pretože…“