„To ani náhodou,“ zamračil sa. „Jednoducho si sem malú Weasleyovú zavolám, upravím jej pamäť a budem mať po probléme. A my sa budeme tváriť, že o nič nejde tak, ako doteraz,“ zaškľabil sa.
„Zbláznil si sa? To nemôžeš myslieť vážne!“ rozhorčene naňho vyhúkla a neveriacky zazerala.
„A čo? Musíš uznať, že týmto… zákrokom, by sa to vyriešilo rýchlo,“ mykol plecami.
„Ale určite nie natrvalo. Keď na to prišla raz, môže na to prísť aj druhý krát. A to jej mieniš donekonečna upravovať pamäť?“ Nemohla uveriť, že takú absurditu myslí vážne.
„Nerozčuľuj sa, nemyslím to vážne. Ako na to vlastne prišla?“ Zamračene počúval, čo mu sestra hovorí. „Netušil som, že sú v Prorokovi nejaké články o matke. Nepochválila sa,“ povedal roztrpčene, keď dorečnila.
„Myslím, že ona tajila viac vecí. No a čo ty? Čo s tým mieniš urobiť?“ vyzvedala.
„Priznávam, že toto je problém.“ Zdvihol k nej pohľad a videl jej pobavený výraz. „Tebe to tuším robí dobre,“ vyprskol naštvane.
„Áno, robí mi to neskutočne dobre,“ pritakala s úsmevom, „konečne sa pohnete z miesta. Čo chceš teda robiť?“ zopakovala otázku. Pokrútil hlavou.
„Neviem. Ona by sa asi nedala nahovoriť, aby mlčala… myslel som si,“ skonštatoval, keď vrtela hlavou. „A to si ju nemohla nejako od toho odhovoriť? Ale vlastne nie. Tebe to totiž robí dobre.“
„Presne tak, Harry sa konečne dozvie pravdu. Myslím si, že má na ňu právo. Čo…“
„Nič nebudem robiť,“ skočil jej do reči, pretože vedel, čo sa chce pýtať. „Keď mu to chce povedať, nech mu to povie. Máš pravdu, dlhšie sa to už asi utajiť nebude dať. Komu to ešte stihla vykvákať?“
„Nikomu to nepovedala. Severus, oznámiť mu to musíš ty,“ povedala dôrazne.
„No, to je teda zábavná predstava,“ spustil sarkasticky. „Poďte ďalej, Potter, musím vám oznámiť radostnú správu, som váš strýko. Skutočne si viem predstaviť, ako bude od šťastia vyskakovať dva metre do vzduchu.“
„Samozrejme, že nebude skákať, to veľmi dobre vieme. Severus, mne sa zdá, akoby si sa chcel tejto povinnosti, pretože si myslím, že je to tvoja povinnosť, zbaviť. A ty predsa nepatríš k ľuďom, ktorý sa vyhýbajú starostiam. V čom je teda problém? Neverím, že sa mu to bojíš povedať. Neverím ani, že sa bojíš jeho reakcie, vieme ako zareaguje. Tak v čom je problém? Bojíš sa snáď zblíženia? Bojíš sa toho, že by ťa niekedy mohol mať rád? Alebo že by si ho dokonca ty mohol mať rád? Možno si ho už začal mať rád a nechceš, aby ťa poslal do čerta?“ Počas toho, ako rozprávala, sa mu uprene dívala do očí.
„Nebojím sa mu to povedať. Len sa chcem vyhnúť zbytočným hysterickým scénam.“
„Severus, povedz mu to,“ skočila mu do reči pokojným tónom. „Stretu s ním sa aj tak nevyhneš.“
„Nepotrebujem počúvať tie jeho.“
„Povedz mu to.“
„Neskáč mi do reči, vieš že to neznášam,“ vrkol.
„Aj tak si myslím, že by si mu to mal povedať,“ uškrnula sa, keď videla, že prevrátil oči a ukázal jej rukami gesto škrtenia.
„Dobre teda, poviem mu to. Keď sa vrátiš z Európy a jeden z nás bude mŕtvy, tak to spravil ten druhý,“ zaškľabil sa.
„Nepreháňaj,“ povedala naoko vážne, ale v duchu sa zaradovala. „Môžeš mu to povedať do konca týždňa, Ginny mi sľúbila, že bude dovtedy mlčať.“
„Aha, takže slečna si dáva ultimáta a týždeň bude mlčať. To je od nej také veľkorysé,“ zavrčal sarkasticky.
„Poprosila som ju o to, ona si žiadne podmienky nekládla,“ odvrkla mu. „Okrem toho sa na tvoju adresu vyjadrila celkom chválitebne,“ zdvihla obočie. „Vraj si sa zmenil, zmiernil, videla na tebe, že máš o Harryho strach. A keď sa ma pýtala na minulosť, povedala doslovne, prečo si ho nenávidel. Počuješ, Severus? Nenávidel, nie nenávidíš.“ Flegmaticky mykol plecami.
„To by som mal byť asi šťastný, nemyslíš?“ posmešne natiahol. „Prečo jej to vlastne Potter zavesil na nos? To si skutočne nemôže nechať nič pre seba?“
„Počula ho blúzniť, Severus, po Azkabane. Rozhodne sa s tým nikomu nezveroval. Dúfam, že jej nechceš nič spraviť,“ podozrievavo sa naňho zadívala.
„Ja?“ Snape sa v tej chvíli zatváril ako stelesnená nevinnosť. „Prečo by som jej mal niečo robiť? Komu som ja kedy čo spravil? Veď som ten najláskavejší, najnekonfliktnejší, najústretovejší, najprívetivejší a najmilší profesor pod slnkom,“ zaškľabil sa.
„Ja to myslím vážne.“
„Ja to tiež myslím vážne, nič jej nespravím. A okrem toho si myslím, že ona si svoj kalich horkosti vypije do dna aj bez môjho pričinenia.“
„Ako to myslíš?“ spýtala sa zvedavo.
„Sľúbiš mi, že v kauze Potter už nepodnikneš nič?“ ubezpečoval sa. Nedôverčivo sa naňho chvíľu dívala, ale potom zdvihla dva prsty na znamenie prísahy. „Tak dobre. Ja ti teraz poviem svoju verziu priebehu udalostí, ktoré nastanú po prezradení tajomstva Potterovi. Pohodlne sa usaď a počúvaj. Zavolám si Pottera a oznámim mu tú úžasnú správu. Samozrejme tomu nebude chcieť uveriť, bude ma obviňovať zo všetkého možného, bude žiadať vysvetlenie. Poviem mu niečo z toho, čo mi navravela matka. Rozhodne mu nepoviem o všetkom. Nepripustí si to, nezmieri sa s tým, že by niektorí z Potterov mohol byť mimo jeho predstavu. Dostane jeden zo svojich hysterických záchvatov, bude po mne vrieskať, možno mi tu aj niečo rozbije. Budem prinútený ho zviazať a umlčať, aby som zabránil jeho prípadnému ublíženiu si. Odíde odtiaľto naštvaný a niekde sa pôjde zašiť. Vinu bude dávať všetkým, celému svetu, bude sa cítiť ukrivdený, podvedený, bude sa ľutovať a na niekom si bude chcieť vybiť zlosť. A tu nastupuje malá Dovšetkéhopichnemnos, je k nemu najbližšie, vie, o čo ide a bude ho chcieť utešiť. Na jej smolu si to však odskáče. Dostane sa Potterovi do rany, vyventiluje sa na nej a bude ju obviňovať, že ho zradila, keď mu to nepovedala. Pohádajú sa. Na ďalší deň sa dozvie Weasley, že sú pohádaní a bude to Potterovi vyčítať. Samozrejme sa pohádajú aj oni dvaja. Predpokladám, že Grangerová bude chcieť celú túto záhadu vyriešiť a keďže mala vždy bližšie k Potterovi, bude držať s ním. To znamená, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou poháda aj Grangerová s Weasleym a možno aj s Weasleyovou, pretože do nej bude stále vŕtať a ona bude zatĺkať až do tej miery, že ju pošle do… Tak milej Všetkoviemničmaneprekvapí neostane nič iné, iba vyzvedať od Pottera. A on, ublížený chlapček, sa jej so všetkým zdôverí. Niekedy medzitým sa pôjde Potter vyplakať na rameno aj Blackovi, ktorý príde za mnou a bude žiadať vysvetlenie. Avšak, Grangerová to nenechá len tak a postupne všetkých uzmieri. Potter nakoniec zistí, keď ho Grangerová nakopne, že vlastne Weasleyová za nič nemôže a pôjde ju prosiť o odpustenie. Na taký, hm, tretí pokus mu odpustí. Vzápätí sa zmieri aj s jej bratom Zožeriemvšetkočonezožeriemňa a všetko bude po starom. Tipujem, že to celé bude trvať také tri týždne.“
„Severus, ja nemám slov. Táto tvoja teória je dych vyrážajúca. Myslíš to vážne?“ pokrútila neveriacky hlavou.
„Áno. Keď ste ma prinútili povedať mu pravdu, tak toto je moja predstava, ako to celé dopadne. A budem sa pri tom baviť. A ešte sa teším na výrazy Weasleyho a Grangerovej, keď zistia, kto som. A vlastne aj na Blackov. Prepáč mi tu trúfalosť, ale doteraz sa všetci zabávali na môj účet, prečo neuvítať fakt, že sa karta obráti. Neboj, budem sa baviť tajne,“ spokojne sa zaškľabil.
„Keď vravíš, že sa všetko vráti do starých koľají, tak sa, pre mňa za mňa, bav,“ zamračila sa naňho. „Povedz mi, ako si tou teóriou môžeš byť istý?“
„Pretože poznám Pottera a viem, ako zareaguje. Ostatní sa mu len prispôsobia.“
„Severus, on sa volá Harry.“
„Ale Potter je to tiež, nie?“
„Ešte mi vysvetli, prečo stále do Harryho vŕtaš? Prečo ho provokuješ? Bavili sme sa o tom. Keď si ho chceš získať, nemyslím, že toto je najrozumnejší spôsob.“
„Budem do neho vŕtať do tej doby, pokiaľ sa nenaučí zvládať svoje emócie. Pokým sa nebude vedieť ovládať do tej doby, kedy bude schopný nereagovať na provokácie kohokoľvek a najmä mňa. Chcem, aby to dokázal, aby sa z neho stal silnejší človek, odolnejší a nie taká cintľavka, akou je teraz. A okrem toho ma to baví. Nemysli si, že mi ostáva niečo dlžný, vracia mi to rovnakou mincou.“
„Severus, vydal si sa nesprávnou cestou, ako si ho získať.“
„Nie, Susan, tá cesta je v poriadku. Len je zložitejšia a dlhšia.“
——
„Dnes začíname s tréningami,“ obrátil sa Ron pri raňajkách s plnými ústami na Seamusa, „tak aby si na to nezabudol,“ poprezeral celú dĺžku chrabromilského stola a stíšil hlas, „inak nás Katie zabije,“ zachechtal sa.
„Myslím na to,“ zachechtal sa mu naspäť a obrátil pozornosť na Deana, ktorý sedel vedľa neho.
„Čo si myslíte o tom premiestňovacom kurze?“ otočil sa naspäť k priateľom.
„No, začne,“ zaškľabila sa naňho Hermiona. Ron sčervenel a chystal sa jej niečo milé odvrknúť.
„Sirius tvrdil, že pri tom treba presvedčiť myseľ,“ vložil sa im do toho Harry.
„Áno, keď sa to povie, tak to znie jednoducho, uvidíme, či to bude také jednoduché aj večer,“ zamrmlal Ron. Večer o ôsmej mal začať trojtýždenný kurz, ktorý bude prebiehať denne v tú istú hodinu vo Veľkej sieni. Všetci boli nedočkaví a natešení, ale mali aj určité obavy. Začali preberať premiestňovanie. Ginny ich však nepočúvala. Zamestnávala sa vlastnými myšlienkami. Vedela, že Susan dnes odišla a určite už Snapovi všetko povedala, takže profesor už vie, že ona to vie. A oni mali prvé dve hodiny elixíry.
„Pozrite naňho, keby išiel ešte o trochu rýchlejšie, človek by si mohol myslieť, že lieta,“ zamrmlal im Ron a oni sa pozreli na predmet jeho záujmu. Cez Veľkú sieň prechádzal ráznym krokom profesor Elixírov a mal namierené k učiteľskému miestu. Keď prechádzal okolo, strelil po nich pohľadom a na tri sekundy dlhšie sa zavadil o Ginny. Zamračil sa a ona stuhla. Určite ju zabije, toto sú jej posledné minúty na tomto svete. Nestačila si nič užiť, zomrie tak mladá. Zaškľabila sa.
„Ginn, čo sa deje?“ spýtal sa jej Harry. Zdala sa mu nezvyčajne tichá a zadumaná.
„Ale nič, len máme prvé hodiny Elixíry a ja sa neviem dočkať,“ vysvetlila a usmiala sa.
„Tak to chápeme,“ súhlasil s ňou jej brat, „my ich máme po vás a tiež sa strašne tešíme,“ vyškieral sa na všetkých naokolo.
„Harry! Ráno som ťa nezastihol,“ vyhŕkol Colin, ktorý sa dohrabal k nim, „chcel som ti len povedať, že sa Dennis dostal v turnaji medzi štvrtákov a to len vďaka minuloročnej DA.“ Pobúchal mu po pleciach a so širokým úsmevom si odišiel sadnúť. Prehodili debatu z elixírov na turnaj. V nasledujúcich dvoch týždňoch budú mať vyraďovacie zápasy štvrtáci a potom sa konečne dostanú k slovu aj Ginny s Lunou.
„Čo si myslíte? Zrušia ten plánovaný výlet do Rokvillu?“ nadhodila Hermiona.
„Dúfam, že nie, veď bude Valentín,“ Ron mykol plecami a významne nadvihol obočie.
„A čo teba trápi Valentín?“ prskla po ňom sestra, ktorá považovala túto tému za zaujímavejšiu ako turnaj alebo elixíry. „Máš niekoho, koho by si pozval?“ zaškľabila sa a pozrela smerom k Hermione, ktorá ju prepaľovala pohľadom.
„Čo ty môžeš vedieť? Za dva týždne sa to všetko dá zmeniť.“ Síce sčervenel, ale snažil sa tváriť pokojne.
„Predpokladám, že vy pôjdete spolu.“ Hermiona sa taktiež tvárila, že sa jej téma Valentína ako nedotýka.
„Samozrejme,“ prikývol Harry a pozrel na Ginny. Tá mala pobavený výraz.
„A už si sa ma na to pýtal?“ spýtala sa naoko vážne. „Čo keď ma už niekto pozval?“
„Tak dúfam, že si ho odmietla,“ odvetil Harry a tváril sa pohoršene a dotknuto. „Ginny, spravíš mi tú ohromnú radosť a budeš ma sprevádzať do Rokvillu? Samozrejme v prípade, keď výlet nezrušia? Spravila by si ma nesmierne šťastným,“ zaškeril sa.
„No, ak nemám nič naplánované, tak asi áno,“ zachichotala sa a vtisla mu bozk na líce. „A čo ty, Hermiona?“ obrátila sa na kamarátku. „Už ťa niekto pozval?“ Významne nadvihla obočie, Ron v momente spozornel a Hermiona sa mierne zapýrila.
„Nie, ešte ma nikto nepozval. A teraz ma ospravedlňte, musím ísť na Aritmanciu.“ Rýchlo dopila čaj, schmatla tašku a upaľovala preč.
„Prečo ju nepozveš?“ vypálila na Rona Ginny.
„Ja? Prečo by som ju mal pozývať práve ja?“ zatváril sa nechápavo a končeky uší mu sčerveneli.
„Skús porozmýšľať, možno ťa osvieti,“ vyprskla po ňom a obrátila sa k Harrymu. „No nič, idem sa dusiť, drž mi palce.“ Vtisla mu bozk a odišla na vyučovanie.
„Chápeš tomu?“ opýtal sa Ron Harryho, keď osameli. Mali prvú hodinu voľnú a preto sa nikde neponáhľali.
„A ty tomu nechápeš?“ Veľmi dobre vedel, že Ron vie, o čo ide. Ale asi potrebuje niekoho, kto by ho k nejakej akcii dokopal. „Ron, máš jedinečnú príležitosť pozvať Miu na rande, tak ju využi. Nevšimol si si, že už je niekoľko mesiacov voľná? A hádaj, kvôli komu.“
„Neviem, či je to najrozumnejšie, po tom všetkom, čo sa stalo.“
„Nemôžeš súdiť, pokiaľ nevyskúšaš. Poď, zahráme si šach, mám strašnú chuť nechať sa opäť poraziť.“
——
Ginny nervózne čakala, kým jej zovrie voda v kotlíku, aby do nej naraz nasypala zomletý pazúr hipogryfa a roh jednorožca. Teplota mala byť presne 102 stupňov Celzia. Všetko mala pripravené, len napäto čakala, kým sa teplota vyšplhá na požadovanú hranicu. Občas strelila pohľadom ku katedre, kde jastril po triede Snape. Čudovala sa, ale doteraz sa ich pohľady nestretli.
Ginny, upokoj sa. Určite ťa nezabije, veď si priateľka jeho synovca. To by mu snáď nespravil. Aj keď záleží na tom, ako sa na to pozerá on. Možno si myslí, že by mu tým spravil službičku.
Teplota konečne vyliezla na predpísanú hodnotu a ona vsypala prísady. Teraz pokojne čakať, kým zmes nezmodrá. Pokojne, ruka sa jej mierne triasla a cítila, že horí.
Do čerta, prečo nemôže zostať sedieť na zadku, pomyslela si, keď ho zbadala, ako sa rozhodol urobiť okružný prelet po triede. Slizolinčanov samozrejme chválil a šuštiac sa presúval ku Chrabromilčanom, na ktorých si mienil zgustnúť.
„Creewey, okamžite ten spľašok odstavte z ohňa, kým svojou neschopnosťou neprivodíte sebe alebo svojim spolužiakom nejaké nešťastie,“ vrkol po ňom a spokojne pozeral, ako Colin zobral zmätene kotlík z ohňa. Samozrejme si popálil ruky a pustil nádobu z rúk, tá s rachotom dopadla na stôl a vyšplechlo z nej trocha obsahu. Urýchlene po sebe čistil tú spúšť. Snape len neveriacky prevrátil oči a posmešne zdvihol kútiky úst. „Creewey, doteraz som si myslel, že v rebríčku nemožnosti vedie bezkonkurenčne Longbottom, ale vidím, že ste ho nielenže dobehli, ale sa úspešne dostávate na čelo. Môžete mi prezradiť, čo ste pri výrobe svojho, hm, elixíru dobabrali?“ Ironicky sa mu díval do očí a čakal na odpoveď. Sprevádzal ho chichot od slizolinských.
„No, ehm, ja…“ koktal a bolo jasné, že nič súvislé zo seba nedostane.
„Samozrejme, že by ste mi to nemohli povedať, pretože nemáte ani tušenia o tom, čo ste vlastne robili. Vy musíte byť nejako s Longbottomom spríbuznený. Je až zarážajúce, ako sa dve také nemožné nemehlá mohli objaviť na Rokforte a to dokonca rok po roku. Takže sa od vás odpovede nedočkám, aké prekvapenie.“
„Ja…“ Colin bol červený a skutočne vyzeral, že nevie, ktorá bije.
„Radšej mlčte, obávam sa totiž, že by z vás mohol vyjsť ďalší blud, pri ktorom by hrozilo, že ma z vás porazí, alebo že vašich spolužiakov premôže záchvat smiechu. Teplota, Creewey. Tá vec, ktorú držíte v ruke, sa nazýva teplomer a používa sa na meranie teploty. Na budúce, prosím, ho použite, inak bude hroziť, že vyhodíte učebňu do vzduchu. Určite sa neurazíte, ak vám dnešnú hodinu neoznámkujem,“ zaškľabil sa a s pobavením pozeral na deprimovaného Colina. Nato obrátil pozornosť na ostatných Chrabromilčanov. Zbadal pobúrený pohľad Ginny, ktorá to celé sledovala a automaticky pri tom miešala v kotlíku.
„Slečna Weasleyová,“ uštipačne natiahol, „čakáte snáď, že váš elixír bude mať ešte modrejšiu farbu? Nie ste s tou momentálnou farbou spokojná? Odporúčal by som vám sa s ňou uspokojiť a pokračovať v práci, pretože sa vám stane presne to isté, čo Creeweymu.“ Pobavene sledoval, ako sčervenela a zapichla pohľad do kotlíka. Skutočne sa farba jej elixíru dostávala za hranicu modrosti. Okamžite do kotlíka hodila vlas víly a mohla pokračovať v miešaní, až kým jej elixír nezozelenie. „Úžasné,“ pokračoval provokačne ďalej. „Vám by som pre zmenu navrhol, aby ste svoj výnimočne vyvinutý dedukčný talent obetovali v prospech sústredenia. Stačilo málo a vaša tvár by sa zmenila na nepoznanie. A to by bola veľká škoda. Prečo si upierať možnosť strkať svoj malý nosík do cudzích záležitostí?“ Sledoval, ako po ňom hodila jeden nespokojný, zamračený pohľad a potom so sklonenou hlavou pokračovala v práci. V duchu sa usmial, výraz jeho tváre sa však nezmenil a striehol po najmenšej možnosti opäť si do niekoho zavŕtať.
„Čo…“ Colin sa šeptom šiel dožadovať vysvetlenia, ale Ginny ho zarazila hneď v zárodku.
„Ani sa nepýtaj,“ a pokračovala v miešaní. Blížil sa koniec hodiny.
„Žiadam od vás tridsaťcentimetrovú prácu na tému preskúmavacieho elixíru. Creewey, od vás by som chcel polmetrovú úlohu,“ zavrčal, keď zazvonilo. Vzorky na oznámkovanie už boli odovzdané. „Slečna Weasleyová, mohli by ste na slovíčko?“ oslovil ju a čakal, kým sa trieda vyprázdni. Preglgla. Tak a už je to tu, môj čas sa kráti, pomyslela si. Stála pri lavici a odhodlane sa mu dívala do zamračenej tváre. So skríženými rukami sa k nej presunul.
„V prvom rade vám chcem oznámiť, že sa mi vôbec nepáči situácia, do ktorej ste ma spolu s mojou sestrou dostali. Ale to je už jedno. Potterovi to oznámim v čo najkratšom termíne. Pokiaľ mi dá najmenšiu príležitosť k udeleniu trestu, bez váhania ju využijem. Vás by som chcel však požiadať o niečo iné.“ Díval sa jej do tváre a ona mu pohľad statočne vracala. „Bol by som rád, keby ste túto informáciu nerozširovali ďalej, pokiaľ sa on nerozhodne inak.“
„Samozrejme,“ pritakala uvoľnene. Vyzeralo to tak, že sa ju rozhodol ušetriť.
„Ďakujem, môžete ísť.“ Ešte stále sa mračil, pozeral, ako si zobrala tašku a otočila sa k odchodu. „Weasleyová,“ zavolal za ňou, keď stála pri dverách. Zmätene sa obzrela. „Váš elixír nebol najhorší.“
„Ehm, ďakujem,“ prekvapene hlesla a prášila z triedy, ako najrýchlejšie vedela. Keby jej to povedal s trocha priateľskejším výrazom, asi by to malo na ňu väčší vplyv, ale vidiac jeho zamračenú tvár, radšej rýchle zmizla. Pred učebňou však už stáli šiestaci.
„Čo po tebe chcel netopier?“ spýtal sa jej Harry, keď ju zachytil v rozbehu.
„Dal mi prednášku o elixíry,“ uškrnula sa a vtisla mu bozk. „Musím ísť, lebo ma Tonksová zabije,“ vysvetlila a utekala na Obranu. A jemu toto vysvetlenie pripomenulo jednu lož, ktorú sa sám rozhodol použiť. Zamračil sa.
——
„Longbottom,“ zavrčal Snape, ktorý bol zjavne plne rozbehnutý a nemienil svoje tempo povoliť. „Buďte tej lásky a vysvetlite mi, čo ste pri príprave elixíru pokazili tentoraz? Alebo ste s jeho farbou a konzistenciou spokojný? To by ma veľmi prekvapilo, pretože s obsahom vášho kotlíka by mohli muklovia celkom pokojne a bez strachu lepiť tehlu k tehle.“
„Ja…“ hlesol skleslo a zabodával oči do stola.
„Áno, vy. Bol som natoľko odvážny, že som si dovolil osloviť vás,“ zavŕtal provokačne. „Myslím si, že mám právo dožadovať sa vysvetlenia ohľadne vašej ďalšej pokazenej práce. No tak? Čo ste pokazili?“ zopakoval otázku a prebodával ho pohľadom. Neville sa nadýchol a odhodlane k nemu zdvihol oči. Ponad jeho hlavu však našiel Harryho a s nádejou sa doňho zavŕtal.
Prehodil si prísady.
Vyslal mu myšlienku v snahe pomôcť mu. Neville prekvapene vyvalil oči, ale pochopil.
„Prehodil som prísady,“ odvetil už s pohľadom v Snapových očiach. Ten sa zamračil ešte viac, okamžite mu to došlo. Obrátil sa a prepichol Harryho pohľadom.
„Skutočne? Tak mi povedzte, ktoré prísady sa vám tak veľkolepo podarilo prehodiť?“ očami kontroloval Harryho, ktorý sa naňho díval úplne pokojne. Keďže bol otočený chrbtom, nemohol vidieť, ako Hermiona Nevillovi prstami naznačila trojku a štvorku. Neville strelil pohľadom k tabuli, kde boli napísané inštrukcie.
„Dračiu krv a švábie oči,“ hlesol. Snape sa k nemu prudko otočil. Vyzerá to tak, že ma dostali, sopliaci, pomyslel si.
„Ste úplne geniálny, Longbottom,“ zaškeril sa. „Keď ste si uvedomili svoju chybu, budem vás očakávať zajtra večer o deviatej vo svojom kabinete a dám vám príležitosť vašu chybu napraviť.“ Nato sa otočil naspäť k Harrymu. „Pán Potter, vy ste so svojím elixírom spokojný?“
„Áno, som spokojný,“ odvetil pokojne a skontroloval svoj kotlík. Jeho elixír by mal byť v poriadku, preto nechápal, načo sa ho to pýta.
„Takže vám nebude vadiť, keď z neho dáme ochutnať napríklad slečne Grangerovej?“ zaškľabil sa. Parkinsonová sa veselo a spokojne zachichotala a Hermiona vyzerala zhrozene. Vyvaľovala oči na Harryho.
„Nie, vôbec mi to nebude vadiť,“ zaškľabil sa mu naspäť. „Môj elixír je v úplnom poriadku,“ hovoril to hlavne Hermione, pretože sa tvárila veľmi nešťastne.
„Dobre teda. Naberte fľaštičku a ponúknite ju svojej spolužiačke,“ vyzval ho a s pobavením sledoval jeho počínanie. Harry nabral vzorku a s povzbudením a úsmevom ju podal Hermione. Zobral to ako výzvu od Snape a nemienil cúvnuť. Neville s Ronom to sledovali s hrôzou v očiach. Hermiona si trasúcou rukou jeho elixír vzala.
Je v poriadku, určite.
Tak sa nadýchla, hodila po ňom pohľad typu, budeš ma mať na svedomí a vyliala si obsah fľaštičky do krku. Zaškľabila sa a za pár sekúnd sa začala potichu chichotať. Pripravovali totiž elixír smiechu. Nevedela si pomôcť a musela sa smiať do ruky.
„Hm, vyzerá skutočne v poriadku,“ natiahol so sarkazmom. „Máte však smolu, slečna Grangerová, na tento elixír tu nemám nič, čo by to zastavilo,“ zaškľabil sa na ňu. „Budete musieť vydržať, do dvoch hodín by vás to malo prejsť.“
Hermiona po ňom hodila zhrozený a protestný pohľad, ale stále sa chichotala do dlane. Jej smiech sa dokonca začal stupňovať a ona s tým nevedela nič spraviť, ani to nijako zmierniť. Harry sa pozrel na profesora nazúrene a Parkinsonová spolu so Zabinim sa veselo zabávali.
„Pán Potter, niečo sa vám nepozdáva?“ okomentoval jeho výraz. Presne toto chcel dosiahnuť.
„Áno, skutočne sa mi niečo nepozdáva,“ vypálil rozhorčene. „To sa bude teraz dve hodiny smiať? Prečo ste to urobili, keď ste vedeli, že nemáte nič na zastavenie?“
„Vaša spokojnosť so sebou samým je neznesiteľná,“ vrkol po ňom. „A slečne Grangerovej sa stane nanajvýš to, že bude mať brušnú svalovicu. Ale ako vidím, nie ste spokojný s mojím spôsobom učenia. Preto vás rád privítam dnes po premiestňovacom kurze vo svojom kabinete, kde sa o tom v pokoji porozprávame,“ spokojne sa zaškľabil.
„Slečna Parkinsonová,“ profesor sa otočil na Slizolinčanku, ktorá sa zadúšala smiechom, „možno by mohol pán Zabini zdegustovať vašu vzorku elixíru.“
——
„Nemám ho rada, hi-hi-hi,“ frflala Hermiona cestou na obed. Ron s Nevillom sa na nej začali zabávať a Harry bol stále nazúrený. „Prestaňte sa na mňa, hi-hi-hi, stále vyškierať,“ vrkla po tých dvoch, z očí jej šľahali blesky, ale tvár mala pretiahnutú širokým úsmevom.
„Prepáč,“ chechtal sa Ron, „ale keď na teba je sranda pohľad.“ Už si sadali ku stolom. Všetci sa neveriacky dívali na vyškerenú a chichtajúcu Hermionu, ktorá sa snažila tlmiť smiech, ako najviac vládala.
„Čo sa ti stalo?“ dožadovala sa vysvetlenia Ginny.
„Nech ti to povedia oni, hi-hi-hi,“ zachichtala sa a červenajúc si nakladala na tanier. Harry jej povedal o Snapovom pokuse na živej obeti.
„Aj tak je to tvoja vina, hi-hi-hi,“ osopila sa na Harryho. Ron sa na nej nevedel dosmiať. „Prestaň s tým, Ronald, hi.“
„Neviem, prečo by to mala byť moja vina. Ten elixír bol dobrý. Kto mal vedieť, že nemá nič proti tomu?“ obhajoval sa.
„Má pravdu,“ zastal sa kamaráta Ron. „Snape to spravil schválne, ale to vôbec nevadí, pretože by nás inak pripravil o skvelé divadlo,“ s pobavením do nej vŕtal. Vyzerala, že ho pohľadom na mieste zabije a pritom sa chichotala. Obrátila sa radšej k Harrymu.
„Je to tvoja vina, hi-hi-hi, pretože si ho naštval, hi-hi, tým, ako si si bol svojím, hihi, elixírom istý, hih,“ sprdla ho.
„Nie je mojím problémom, že sa mu nepáči, keď mám niečo spravené dobre,“ vrkol po nej. „A okrem toho to spravil aj tak len preto, aby ma vyprovokoval a naparil mi trest.“
„Ty si dostal trest?“ vypálila Ginny.
„Áno, dnes po premiestňovacom kurze,“ otočil sa k nej a videl, ako sa zarazene dívala pred seba. „Čo je? Jeden trest hádam prežijem,“ chytil ju za ruku. „Ginn?“ Vyzerala byť mimo.
„Jasne, že ho prežiješ,“ usmiala sa naňho, stisla mu ruku a nevinne sa pustila do obeda. Mykol plecami a pustil sa do jedenia tiež. Takže dnes, pomyslela si a začala si predstavovať, ako to všetko dopadne.
„Hihi, ani najesť sa poriadne nemôžem,“ sťažovala sa Hermiona pomedzi smiech. „A to mám ísť takto, hih, na Obranu?“
„Skús zájsť za Pomfreyovou, možno na to niečo bude mať,“ poradila jej Ginny a zamračene civela na pohár pred sebou.
„Zabini skončil aj tak horšie,“ chechtal sa Ron spolu s Nevillom, „poleží si na ošetrovni. Parkinsonová to prehnala a on sa váľal v záchvatoch smiechu na zemi. Takže netopier má za to bod k dobru.“
——
Hermiona sa dohrabala na hodinu Obrany s niekoľkominútovým meškaním a dlhým vysvetľovacím monológom, s uboleným bruchom a sčervenanými lícami, ale našťastie sa už nechichotala. S Harrym sa však odmietla baviť a zazerala na Rona, ktorý pri pohľade na ňu prskal tlmeným smiechom.
O piatej im začali tréningy a ako predpokladali, Katie Bellová videla na každom len to najhoršie. Zobrala si na starosť Seamusa, ktorý po chvíli zistil, že Ronove výstrahy bude musieť brať vážne. Bola doslova fanatická a nešetrila ho ani v najmenšom. Harry sa zameral na odrážačov a Rona, ktorému strieľal góly, keďže triafačky sa snažili zabehnúť medzi seba vyškereného Seamusa, ktorý si robil zo všetkého žarty a tým tie dve vytáčal. Harry a Ron sa na nich dobre bavili.
S blížiacou sa ôsmou hodinou sa všetci šiestaci zhromažďovali pred Veľkou sieňou, ktorá bola upravená práve kvôli kurzu. Bolo odstránené kúzlo proti premiestňovaniu a videli v nej množstvo červených obručí. Malý inštruktor premiestňovania z Ministerstva, ktorý sa predstavil ako Wilkie Twycross, im najprv nudne porozprával o zmysle premiestňovania, potom im dal dlhú prednášku o spôsobe a technike premiestňovania, pričom stále upozorňoval na dôležitosť Smeru, Sústredenia a Sile vôle a nakoniec ich vyzval, aby začali so skúšaním a snažili sa dostať do kruhu pred nimi.
A Harry sa rozhodol zobrať si k srdcu ako slová inštruktora, ktorý ho hltal pohľadom, tak rady svojho krstného otca a navrch aj hodiny strávené so Susan. Privrel oči a v mysli sa sústredil na kruh, ktorý bol umiestnený pol metra pred ním. Mohlo by to ísť, utešoval sa, veď všetko súvisí len s pevnou vôľou. Chcel sa tam premiestniť, chcel to dokázať. Plne koncentrovaný na požadovaný smer, s presvedčením, že po tom túži, sa mierne pootočil na mieste a pocítil ten známy dusivý tlak na hrudníku. Keď otvoril oči, zistil, že sa mu to skutočne podarilo.
„Výborne, pán Potter!“ vypískol natešene Wilkie a vrhol sa k nemu, aby mu zablahoželal. „Ešte som sa nestretol s nikým, komu by sa to podarilo na prvý krát. Je to obdivuhodné, máte talent. Tie reči, ktoré sa o vás šíria, musia byť pravdivé.“
Červenajúc počúval chválospevy na svoju adresu, zbadal obdivný pohľad Rona a mierne zvraštené obočie Hermiony, ktorá si určite v mysli vytvárala svoje vlastné teórie. Taktiež zbadal úsmev na tvári profesorky McGonagallovej a závistlivé zazeranie od slizolinských. Chtiac-nechtiac jeho pohľad zavadil o tvár profesora Elixírov. Ten spravil maličký krok vzad, aby stál za chrbtom profesorky Transfigurácie a potom provokačne nadvihol obočie a s iróniou sršiacimi očami mu naznačil obdivné zatlieskanie. Hodil po ňom jeden úškľabok.
„Nečakajte na mňa,“ povedal priateľom po kurze, „a povedzte to aj Ginny. Ktovie, ako dlho ma mieni otravovať.“
„Tak dlho, ako si to bude vyžadovať situácia, Potter,“ zavrčal mu za chrbtom Snape a okamžite ho zdrapil za plece s úmyslom osobne si ho odvliecť do kabinetu. Hodil po nich posledný pohľad. Cestou sa snažil striasť z ramena Snapovu ruku, ale jeho prsty ho zvierali ako zveráky a on nakoniec rezignoval. V kabinete ho dôrazne usadil na stoličku a pre istotu zabezpečil miestnosť. Predstúpil pred neho a oprel sa o stôl. Zavŕtal sa doňho pohľadom, ktorý mu Harry ironicky opätoval.
„Potter, ešte stále máte záujem o vysvetlenie odkazu vášho otca?“ sykol po ňom a Harry spozornel.