„Všimli sme si, Harry, aj to, že pravidelne odchádzaš,“ pridala sa Luna. Zrejme sa na podobný rozhovor dopredu pripravovali. „A taktiež nám došlo, že tie reči o Vyvolenom sú pravdivé.“
Harry stuhol. Mohlo mu napadnúť, že sa im to nepodarí utajiť, najmä preto, že spolu trávia dosť času. Pocítil stisk Ginninej ruky, zrejme zaregistrovala jeho napätie a nechápavo sa pozrel na Rona a Hermionu, ktorí vyzerali tiež prekvapene.
„Tiež nám došlo, že tá vaša týždňová neprítomnosť na začiatku októbra mala súvislosť s napadnutím Azkabanu,“ pokračoval Neville, „videl som ťa, keď ste sa vrátili. A nepresvedčíš ma, že to, ako si vyzeral, bola obyčajná chrípka. A taktiež tie Lestrangovej reči. Je to pravda, že? To proroctvo…“
„Neville,“ zasiahla Hermiona, „v niečom sa skutočne nemýlite, ale to proroctvo je úplné bláznovstvo. Veď ste to videli na vlastné oči, rozbilo sa.“
„Možno sa rozbilo, Hermiona,“ pokračovala Luna úplne pokojne a upierala pohľad na Hermionu, „ale my sme presvedčení o tom, že Harry je jediný, kto ho môže zastaviť. Aj to, ako ste stále niečo skúmali a šepkáte si, máte medzi sebou tajomstvá. Koniec koncov aj to, čo tá žena hovorila, Veď- vieš- kto ťa chce živého, ty si jej hovoril, že jej dáš kameň, asi po tom ste pátrali. Nemám pravdu?“
„S tým Hlavným štábom máte pravdu a aj s tým, že ja som člen Fénixovho rádu,“ ozval sa Harry s úmyslom niečo im nahovoriť, „ale to ostatné je somarina.“
„Chceš tvrdiť, že si Lestrangovej nehovoril, že vieš, prečo ťa chce živého?“ skúsil Neville.
„Pozri, Neville, jednoducho ti nepovieme nič, budete sa s tým musieť zmieriť,“ vložil sa Ron, „stretávame sa tu len preto, aby vás Harry niečomu naučil a nie preto, aby vás do niečoho zatiahol.“
„My nechceme, aby nás do niečoho zatiahol,“ protestoval Neville, „chceme len vedieť, o čo ide, poprípade pomôcť. Čo je na tom?“
„Ginny, ty nie si zvedavá, o čo ide?“ obrátila sa na ňu Luna, „Pochybujem, že ti niečo povedali.“
„Keby mi chceli niečo povedať, tak mi to povedia, za tie roky som si zvykla na ich tajnosti. To však neznamená, že nie som zvedavá, tiež by ma to zaujímalo. Ale uvažovali ste aj o tom, že je lepšie nič nevedieť? Keď je náhodou pravda, to, o tom Vyvolenom,“ zmĺkla a Harry cítil, ako strnula. Objal ju pevnejšie. „Sama za seba hovorím, že bojujem s dvoma pocitmi. Na jednej strane je zvedavosť a chuť pomôcť,“ pozrela pri tom Harrymu do očí. Hneď mu bolo jasné, že tým rečiam o Vyvolenom tiež verí. „A na druhej strane je to uspokojujúca nevedomosť, aj keď viem, že klamem samú seba.“
„Nič sa nedeje, vážne,“ potichu ju ubezpečil, ale videl, že ju nepresvedčil.
„Ja si zase myslím, že by si nám mal dovoliť ti pomôcť,“ obrátil sa Neville na Harryho, „hovoril som ti to už to ráno. Harry, sme priatelia a my ťa v tom nenecháme samého, to by si už mohol pochopiť.“
„A ty by si mal pochopiť, že ja vás do ničoho nemienim zatiahnuť,“ vyletel naňho, „nemáte mi s čím pomôcť, pretože o nič nejde. To sú len vaše bludné predstavy, tie kraviny čo popísal Prorok. Nechápem, ako sa môžete upínať na slová nejakej bláznivej Skeeterky a veriť im.“
„My veríme len tomu, čo sme videli na vlastné oči,“ Neville vyzeral tiež nazúrene, „a o opaku nás nepresvedčíš, zbytočne budeš na mňa vrieskať. A mám taký pocit, že vieš veľmi dobre, o čom sa v tom proroctve hovorilo.“
„Neville, upokoj sa,“ vyletela naňho Hermiona.
„Počuj kamarát,“ Ron bol nebezpečne červený, „mal by si toho nechať, sú veci, do ktorých sa proste nebudeš miešať.“
„Chcem len pomôcť, tak ako tomu bolo na Ministerstve. Kvôli priateľstvu, viacerí toho dokážeme viac.“
„Neville, konečne už pochop, že ja vás do toho nebudem zaťahovať.“
„Prečo nie?“ vyletel opäť, „Na to Ministerstvo sme išli spolu…“
„Áno a spolu sme tam mohli umrieť,“ vyštekol nahnevane, „ja nebudem riskovať život niekoho ďalšieho. Možno si si to neuvedomil, Neville, ale v mojom okolí sa udialo už priveľa vrážd. Vezmi si mojich rodičov, profesora Quirella, Cedrica, Vanceovú, moju tetu, stýka, bratranca, Moodyho, madam Rosmertu, Lucy. Práve kvôli priateľstvu nechcem, aby sa v tých vraždách pokračovalo.“
„A čo keď mi na tom nezáleží!“
„Neville netrep!“
„Tebe ide iba o pomstu, že mám pravdu?“ opýtala sa opatrne Hermiona, „Ty sa chceš jednoducho pomstiť Lestrangovej a dúfaš, že sa k nej cez Harryho rýchlejšie dostaneš.“
„A keď to tak je, tak čo?!“ ozval sa zúfalo.
„Ale my nejdeme vyhľadávať stret s tou mrchou,“ zareagoval Ron, „nemysli si, že si jediný, kto sa jej chce pomstiť, ale tu vôbec nejde o to dostať sa k nej, my vôbec nemáme v úmysle prísť jej na dosah, po tom vôbec netúžime. Takže by si sa mal upokojiť a nechať Harryho na pokoji.“
„A keby sme mohli pomôcť pri tom vašom pátraní?“ nadhodila Luna.
„Nie, nemohli by ste nám pomôcť!“ Harryho to už rozčuľovalo. Mierne odstrčil Ginny a postavil sa. „Bol by som rád, keby ste toho nechali a už to viac nespomínali. Vyhnime sa zbytočným hádkam.“
Nahnevane odkráčal do rohu miestnosti, kde si sadol do okenného výklenku. To ich vyzvedanie ho naštvalo. Nebavilo ho zapierať a klamať priateľom do očí, ale vedel aj to, že bude lepšie nechať si to tajomstvo pre seba. Začul zo stredu miestnosti, ako Hermiona dohovára Nevillovi. Nepočul síce o čom sa bavia, ale želal svojej kamarátke, aby ho konečne nejakým spôsobom prehovorila. Aj keď pochyboval, že by mala nejaký úspech. Nenechajú sa presvedčiť a on sa im ani nedivil. Chcú pomôcť. Neodháňaj od seba tých, ktorí ti budú chcieť pomôcť a ktorí ťa majú radi. spomenul si na slová svojej matky. Myslela tým niečo podobné? Ale ako by mohol prijať ich pomoc s vedomím, že ich môže ohroziť?
„Harry?“ opatrne k nemu pristúpila Ginny.
„Hm?“ otočil hlavu a usmial sa. Videl na nej nervozitu. „Táto miestnosť je skutočne šikovná, pomyslel som si na výhľad z okna a pozri, mám tu okno,“ povedal akoby nič, „aj keď mi je vlastne nanič, vonku je totiž tma,“ zaškľabil sa, vystrel k nej ruku a pritiahol si ju do náručia.
„Hneváš sa na nich?“ spýtala sa, keď si položila hlavu na jeho rameno.
„Už nie, nedivím sa im. Mohlo mi napadnúť, že budú podozrievaví, ale to ma až tak netrápi. Viac ma trápi to, či sa na mňa hneváš ty.“
„Prečo by som sa na teba mala hnevať?“ nechápavo sa naňho zadívala. A potom jej to došlo. „Myslíš preto, že predo mnou tajíte skutočnosť? Harry, ja mám rovnaký názor ako oni dvaja, verím tomu, že len ty ho môžeš zastaviť. Neviem prečo, ale jednoducho to viem. A Voldemort ťa chce preto živého, pretože chce tvoj kamienok, jeho vlastníctvo môžeš previesť predsa až po sedemnástke. A na konci novembra ste niečo našli v tej kamennej knihe, preto ste prestali pátrať. Nechápem síce prečo… Rozhodne ťa nemienim nútiť do toho, aby si mi to povedal. Ale strašne túžim po tom, aby som ti mohla pomôcť, s hocičím. Aj keď chápem, že vďaka tej tvojej ušľachtilosti mi nič nepovieš, pretože budeš cítiť potrebu ochraňovať ma. Keď sa však raz rozhodneš povedať mi pravdu, o všetkom, môžeš počítať s mojou podporou a pomocou.“
„Ja viem, tým som si istý,“ šepol a pobozkal ju na čelo. „A k tej pravde o všetkom, aj tak ti ju budem musieť povedať. Chcem totiž, aby si šla do domu mojich rodičov so mnou, aby si bola pri mne.“
„S tým môžeš rátať,“ prekvapene sa naňho zadívala, „nevedela som, že rozmýšľaš až tak dopredu.“
„Ginny, ja takto rozmýšľam už niekoľko mesiacov. Milujem ťa a chcem ťa mať pri sebe, stále.“
„To rada počujem,“ usmiala sa a letmo ho pobozkala. „A čo s tým má spoločné tá pravda?“
„V tom dome by sme mali naraziť na nejaké ďalšie informácie a keď tam budeš aj ty, bude lepšie, keď budeš poznať pravdu. Ale chcem ešte trocha času, potrebujem si to premyslieť a hlavne sa chcem porozprávať so Siriusom.“
„Harry, veď som ti to už povedala, záleží len na tebe, kedy mi to povieš. Ja na teba nebudem naliehať. A čo bude s tými dvoma?“
„Im zatiaľ určite nič nepoviem. Možno neskôr.“
Chvíľu zostali stáť v nemom objatí. Vlastne si toho nemuseli veľa hovoriť, obom stačilo to, čo cítili. Napokon sa však pridali k ostávajúcim štyrom. Harry im oznámil, k čomu sa pri okne rozhodol. Pamätal pritom na slová svojej matky. Až nastane ten správny čas, povie im celú pravdu. Neville len s povzdychnutím súhlasil a Luna naňho uprene hľadela ešte niekoľko minút.
—–
Na druhý deň po raňajkách sa rozlúčili s priateľmi, ktorí cestovali domov vlakom. Počkali, až sa hrad vyprázdni a potom sa aj s kuframi odletaxovali do hlavného štábu.
„Bežte sa vybaliť a potom príďte na obed. Poobede budete pomáhať upratovať. V pondelok sú Vianoce, tak nech to tu trochu vyzerá,“ zadala im inštrukcie mamka Weasleyová v momente, ako sa objavili v kuchyni. Stihli sa akurát pozdraviť so Siriusom, pretože tu nik iný nebol. Keď prevrátili oči, tak ich „podporil“ škodoradostným úškľabkom.
„Upratovať, už sa neviem dočkať,“ frflal Ron v izbe, „vážne ti hovorím, Harry. Tieto prázdniny začali zle a pokračovať budú ešte horšie.“ Sadol si na posteľ a nevyzeral, že by sa chystal vybaľovať.
„Nevzdávaj sa, nádej predsa umiera posledná,“ zaškľabil sa Harry, ale zdieľal rovnaký názor. Na rozdiel od svojho kamaráta si však vybalil kufor a vytriedil špinavé oblečenie. Nakoniec sa prinútil aj Ron vytriediť si kufor. Celú dobu neprestával hundrať a nadávať.
Obed však neprebiehal v pokojnej atmosfére. Molly im celý čas vysvetľovala, čo všetko treba stihnúť porobiť. Ron sa svoju zlú náladu nepokúšal skryť, za čo mu mamka niekoľkokrát vynadala. Harry nenápadne pozoroval Ginny a ona uškŕňajúc po očku sledovala jeho. Sirius im veselo oznámil, že boli spolu so Susan kúpiť stromček a aj vianočnú výzdobu a dohodli sa, že na ďalší deň vyzdobia celý dom.
„To je všetko pekné,“ zahlásila Molly, „ale keď chcete vyzdobiť dom, tak musí byť najprv čistý. Ginny, zlatko, od teba by som chcela pomôcť v kuchyni s pečením,“ oznámila a nečakala na jej názor. Našťastie si nevšimla, ako jej dcéra prevrátila oči. „A vy, moji drahí,“ otočila sa na Siriusa a chalanov, „pôjdete pekne vyčistiť knižnicu, salónik, chodbu a aj svoje izby. A nechcem počuť žiadne námietky,“ vrkla po Ronovi, pretože sa nadychoval k protestom.
Neostalo im nič iné, ako sa poslušne vychytiť a ísť plniť inštrukcie. Sirius, na počudovanie, sa k ním bez protestov a s dobrou náladou pridal. Harry a Ron vyfasovali prachovky, Sirius im mal robiť dozor. Hneď, ako sa za nimi zavreli dvere, všetci traja sa hodili do kresiel.
„Chcelo by to domáceho škriatka,“ mrmlal Ron, „ale vlastne načo aj, veď mamka spravila domácich škriatkov z nás.“
„Neklesaj na duchu, Ron,“ zachechtal sa Sirius, „poznám zaklínadlo na odstránenie prachu a naučím ho aj Harryho, takže by sme sa mohli potom aj pofľakovať. Ale sám sebe teraz nadávam, mohol som radšej ísť s Charliem do terénu, mal by som pokoj.“
„Ešteže si nešiel, si naša záchrana,“ vydýchol Ron.
„Čo šiel Charlie robiť?“ vyzvedal Harry.
„Má pozháňať a overiť informácie o dvoch čarodejníkov, vyzerá to, že budú prijatí a teraz by sa veru hodili.“
„Oni nemusia robiť skúšku?“ vyhŕkol Ron.
„Teraz je kritická situácia, Ron. A okrem toho, oni sú skúsení kúzelníci. Skúšku by mali robiť, ale teraz sa obmedzíme. Skúšku budú robiť také uchá, ako si ty, predpokladám, že sa chceš stať členom.“
Ron, aj keď očervenel, potvrdil Siriusovu domnienku. Začali sa baviť o Ráde a Sirius Rona povzbudil a podporil v jeho úmysle stať sa členom. Nevidel v tom najmenší problém a rovnako sa vyjadril aj o Hermione. Jediným problémom sa im zdala mamka Weasleyová. Počas diskusie naučil Sirius Harryho kúzlo na odstránenie prachu, ale prezradil im, že ho najprv musel vylákať od Susan. Popri upratovaní sa rozprávali, ale prachovky ostali nepoužité. Ron väčšinou posedával a vôbec neprotestoval. Časom sa premiestnili do salóniku, kde rovnakým spôsobom pokračovali.
„Ronald Weasley!“ vyhúkla Molly v momente, ako otvorila dvere do salónika a uvidela svojho syna vyvaľovať sa v kresle. V tom istom okamihu stál v pozore a celý červený zazeral. „Že ti nie je hanba! Ako si to vlastne predstavuješ? Okamžite zober tú prachovku a začni niečo robiť!“ Behom stotiny sekundy stál pri skrini a trel ju ako o život. „Ja ti dám, nič nerobiť. Po rozume ti nechodí nič iné, ako robenie hlúpostí a jedenie!“ Potom sa otočila k Siriusovi a Harrymu, ktorí sa snažili byť nenápadní. „Len som chcela povedať,“ pokračovala udýchane, ale pokojnejšie, „že si odskočím na hodinku k Mungovi, pozrieť Percyho. Tak aby ste vedeli.“ Hodila ešte jeden škaredý pohľad na Rona a zavrela za sebou dvere.
Tí traja sa na seba pozreli, chvíľu na seba neveriacky civeli a potom sa začali smiať.
„Dáme šach?“ spýtal sa Ron, keď sa dochechtal.
„Jasne, máme hodinku voľno,“ zaškeril sa Sirius a obrátil sa k Harrymu, „ty budeš robiť čo?“
„Neboj, ja si zábavu nájdem,“ povedal pokojne. Chvíľu pozeral, ako si tí dvaja usmerňujú figúrky a dávajú im pokyny. Percy bol zavretý na oddelení trvalých poškodení. Musel byť pripútaný silnými remeňmi, pretože bol nebezpečný a to najmä sebe. Občas mu na povrch vedomia vyplávali spomienke spred doby, kedy mu začali podávať drogu. A vtedy reagoval skratovo, hrozilo, že si ublíži. To sa však stávalo len občas, poväčšine bol agresívny. Molly za ním chodila každý deň, kedy ho upokojovala, rozprávala mu a snažila sa ho utíšiť. Nechcela pripustiť, že je to zbytočné. Stála si za svojím rozhodnutím aj napriek tomu, že si od svojho syna počas hodiny vypočula len výčitky a nadávky.
Teraz však Harry na Percyho nemyslel. Sirius s Ronom boli zaneprázdnení vymýšľaním stratégií pre svoje figúrky a on to využil k tomu, aby sa vytratil. A cieľ jeho misie bol jasný, pohľadať tú, o ktorú mal najväčší záujem.
„Ahoj,“ šepol jej do ucha, keď sa k nej zozadu potichu priblížil a ruky jej omotal okolo pása.
„Harry!“ vypískla a preľaknuto nadskočila. Na ďalšie reči neprišlo, potreboval si vynahradiť celý ten čas, kedy ju nemohol objímať a bozkávať. A ona mala rovnaký názor, aspoň sa tak zdalo.
„Toto skrývanie by sme si mohli odpustiť,“ nadhodila, keď sa od seba odtrhli. Objímať ho a tisnúť sa k nemu však neprestala. „Stačilo by im povedať len pravdu, ale to by si musel nabrať odvahu,“ zafrflala.
„Ginn, keby som nabral odvahu, ty by si nemala koho bozkávať,“ protirečil s tvárou v jej vlasoch.
„Ginn? To je chutné,“ zachichtala sa.
„Hm, ja mám chutné nápady,“ hlesol.
„No ja neviem, niekedy mi pripadajú dosť šibnuté,“ hovorila vážne, „nechápem napríklad, z čoho máš taký strach. Moji bratia majú možno silné reči, ale sú to len reči.“
„Nechajme to po Vianociach,“ prosil a zadíval sa jej do očí. A jeho výraz musel byť skutočne veľmi zúfalý.
„Dobre, ako chceš, ale nech ti je jasné, že ja s tým nesúhlasím.“ Počkala, kým si sadol na stoličku a potom sa mu usadila na nohy. „Ako to teraz medzi nami bude? To budeme striehnuť na každú najmenšiu príležitosť, keď budeme môcť byť sami? Myslíš, že sa nám to podarí, keď bude od zajtra takmer plný dom?“
„Ty si s tým robíš zbytočné starosti.“
„Nie, zbytočné starosti si robíš ty. Mne sa len nechce pretvarovať a skrývať sa. Keď dostanem chuť ťa pobozkať, tak to chcem jednoducho spraviť,“ dívala sa naňho spôsobom, ktorý s obľubou používala jej mamka.
„Tých pár dní to vydržíme,“ namietol, „Ginny, ja by som ťa najradšej ráno chytil a pustil, možno, až večer,“ položil si na ňu hlavu, „to mi snáď veríš.“
„To ti verím,“ vzdychla a začala ho hladiť po vlasoch, „len mám strach, že sa budeš vyhovárať aj po Vianociach. Tak isto to bolo aj v škole… Dávajme si pozor na Fénixov. Čo keď stráži Sirius, Bill, Charlie alebo Susan? Čo keď nás uvidia?“ s úškrnom napodobňovala jeho hlas. Zdvihol k nej oči a zbadal jej pobavený výraz. Usmiala sa ešte viac. „Dokedy budeme našu lásku tajiť? Raz sa to aj tak prevalí a mám taký pocit, že budeš z ich reakcie prekvapený.“
„Hlavne, aby som ostal živý. Všimol som si, ako sa na mňa pozerá Charlie, mám dojem, že niečo tuší a ten jeho pohľad sa mi ani trocha nepáči,“ zastonal.
„Charlie je v pohode,“ zachichotala sa, „z mojich bratov je vlastne najrozumnejší. Ron aj s dvojičkami sú trafený, Percy sa vždy zaujímal sám o seba a medzi mnou a Billom je priveľký rozdiel. On na mňa dával vždy pozor, teda keď mal k tomu príležitosť a aj keď mám svojich bratov rada, s výnimkou určitých situácií, jeho mám najradšej.“
„No vidíš a práve on bude zo mňa najnešťastnejší, pretože je, podľa tvojich slov, najrozumnejší. Myslíš, že ma znesie vedľa teba?“
„Myslím, že áno. V prvom rade je moja vec, koho si vyberiem. A stále neviem pochopiť, prečo si myslíš, že by mali mať niečo proti tebe. Veď ťa poznajú už roky a rozumiete si.“
„Veď práve, poznajú ma.“
„Harry, už toho nechaj, prosím ťa,“ šepla bezradne a takmer zúfalo. Zdvihla si jeho tvár k sebe. „Keď si myslíš, že bude pre nás lepšie kradnúť si tajne pár minút pre seba, tak to tak bude.“ Sklonila sa k nemu, aby ho pobozkala.
„Čauko, neruším?“ zachichotala sa im za chrbtom Tonksová. Harry sa preľakol a na stoličke tak nadskočil, až skoro zo seba zhodil Ginny.
„Merlin, Tonksová. Dnes si nejaká tichá. To si nemohla do niečoho naraziť?“ vrkol a cítil, ako sa mu po tvári rozkladá červeň.
„No, Harry, neviem, či by som sa nemala teraz uraziť,“ odvrkla mu naspäť a škaredo po ňom zazerala.
„Prepáč, len sme ťa nečakali a prekvapila si nás,“ zamrmlal a cítil sa hlúpo, že po nej tak vyštartoval.
„Ja som Tonksovú náhodou čakala,“ vrkla po ňom aj Ginny, „a teraz si si vyskúšal, aké to je, skrývať sa. Vysvetli mi, čo budeš robiť, keď nás nabudúce prekvapí niekto iný?“
„Neviem, nabudúce si budem dávať lepší pozor,“ mykol plecami.
„Ty si teda ohromný frajer.“ Tonksová sa už našťastie chichotala. Harry po nej hodil ublížený pohľad. A ona sa rozchichtala ešte viac. Pozrel na Ginny a videl, že ona so svojím výbuchom statočne bojuje. Nakoniec však podľahla a rozchichotala sa aj ona.
„Ha-ha, vtipné,“ ohradil sa urazene. Ginny ho pomedzi smiech chlácholivo hladila po tvári.
Keď sa konečne dosmiali, otočila sa Ginny k Tonksovej: „Máš?“
„Mám,“ odpovedala jednoducho.
„Čo?“ vyzvedal Harry.
„Nestaraj sa,“ Ginny naňho nevinne zamrkala.
„Ukážem ti to teraz?“ pýtala sa Tonksová.
„Jasne, pokiaľ tu nie je mamka,“ znela odpoveď.
„Čo?“ nevzdával sa.
„Nič, nevyzvedaj. A prosím ťa, Harry. Mohol by si nás ospravedlniť? Potrebujeme niečo prebrať.“ Harry sa tváril nespokojne. Nechcel sa vzdať možnosti byť s Ginny ešte chvíľu, kým sa nevráti mamka. Ona sa však zatvárila prosebne, tak ju len krátko pobozkal a s povzdychom odišiel.
——
Večer nedokázal zaspať. Ron vedľa neho už niekoľko minút dosť hlasne chrápal a jemu to liezlo na nervy. Preberal si v hlave celý uplynulý deň. Keď sa vrátila mamka Weasleyová z nemocnice, osobne dohliadala na to, aby sa venovali výlučne upratovaniu. Do večere zotreli prach aj z chodby, dokonca pretreli aj schodisko a museli si poctivo upratať svoju izbu. Nepodarilo sa mu ukradnúť si ani minútku času, ktorý by mohol využiť čo najpríjemnejšie. Ešte po večeri zapriahla Molly Ginny, vrátane Susan a Tonksovej a všetky štyri zdobili zákusky. A nepomohli ani protesty a námietky, že s prútikom by to šlo ľahšie. Molly sa držala určitých zásad a v tých boli zahrnuté aj vianočné ručné práce, ako ich nazvala. Zavrel sa teda s Ronom v izbe, kde hrali šachy a rachotiacu sedmu.
Nech sa snažil ako chcel, nedokázal sa prinútiť zaspať. Myseľ si už vyprázdnil asi tri krát, ale v momente, ako zavrel oči, zvuk Ronovho chrápania sa mu vrezával do mozgu. Bol z toho zúfalý. Pravdepodobne nebol natoľko zmorený, že by ho únava donútila nevšímať si kamarátových hlasných prejavov spánku. Nazúrene si obliekol župan a vychytil sa do kuchyne. Nalial si pohár mlieka a na dúšok ho vypil.
„Čo tu robíš?“ spýtal sa ho Sirius, ktorý sa nečakane objavil v kuchyni.
„Prišiel som sa napiť, nemôžem spať. A čo ty?“
„My máme v salóniku také menšie polnočné stretnutie,“ zachechtal sa veselo, „keď nemôžeš spať, pridaj sa k nám. A to mlieko odlož, chceš sa otráviť?“ tváril sa zhrozene. „Máme niečo lepšie, akurát Ginny už došlo pivo, tak som sa ponúkol, že jej jedno prinesiem.“
„Ginny?“ nechápal.
„No, tiež nemohla spať, tak sa pridala. Tak poď,“ vyzval ho, keď do rúk zobral zo tri fľaše ďatelinového piva.
V salóniku sedela Tonksová, ktorá sa opierala o Lupina a Susan. A na jeho prekvapenie sedela v kresle zabalená do županu aj Ginny.
„Pozrite, koho som našiel v kuchyni a pil mlieko, no fuj,“ zaškľabil sa Sirius na zúčastnených. Tí ho veselo pozdravili a vyzvali ho, aby sa pridal. Nechápavo hľadel na Ginny a tá naňho pobavene mrkala.
„No, ehm, nemohol som spať,“ hlesol a usadil sa do najbližšieho kresla. Ginny zdvihla spýtavo obočie.
„Čo budeš piť?“ spýtal sa Sirius a ukazoval na fľaše, „máme tu hocičo, tak si vyber.“
„Sirius, najprv zabezpeč izbu, kvôli zbytočným kontrolám,“ zachichotala sa Tonksová.
„Dám si whisky,“ ozval sa Harry, keď Sirius dočaroval. „Čo tu vlastne robíte?“
„Nič, len diskutujeme. Teraz v noci je to bezpečnejšie, prepáč, Ginny,“ vysvetlil so smiechom a strelil ospravedlňujúci pohľad po červenovláske.
„To je v pohode. Úprimne, ani sa nedivím,“ zachichotala sa aj ona. Bolo jasné, že sa tu stretávajú, aby sa vyhli Mollnimu dozoru. Sirius mu podal pohár s whisky a prisadol si k Susan, ktorú objal. Harry pozeral z jednej dvojice na druhú a potom zavadil pohľadom o Ginny. Tá sa len nevinne uškrnula.
„A to sa tu stretávate pravidelne?“ vyzvedal a zamračil sa na svoju priateľku. Prižmúrila oči.
„Nie, len občas,“ ozrejmil Sirius.
„Niekedy sa stane, že sa tu takto nakopíme, ale nie je to často, Nymph je skoro stále v škole,“ pridal sa Lupin.
„A o čom diskutujete?“ nadhodil Harry len kvôli tomu, aby nestála reč. Stále sa díval na Ginny.
„Napríklad o tom, že je hlúposť stále sa pretvarovať,“ prskla Tonksová. Harry po nej strelil pohľadom.
„Čo?“ otočil sa k nej Lupin.
„Harry vie,“ mykla plecami a upila si z pohára. Všetky oči sa otočili k nemu.
„Čo mám vedieť?“ zamračil sa na ňu výstražne. Preletel očami po prítomných a zbadal, že Ginny nechápavo hľadí na Tonksovú. Takže v tom prsty nemá, fajn.
„Čo má vedieť?“ pridal sa Sirius.
„Ale no tak, Harry, vidíš tu snáď inú červenú hlavu ako je tá Ginnina a,“ sústredila sa, hlava sa jej zafarbila na červeno, „teraz aj tá moja?“
„O čom hovoríš, Tonksová?“ spýtala sa opatrne Ginny.
„Harry vie,“ zopakovala a významne zdvihla obočie. Sústredene sa naňho dívala a on cítil, že jeho tvár mení farbu do odtieňa, ktorým by pokojne mohol konkurovať tomu weasleyovskému.
„Už tomu asi rozumiem,“ uškrnula sa Susan a tiež zdvihla obočie smerom k Harrymu.
„Čomu?“ spýtali sa dvojhlasne Lupin a Sirius. A Harryho to prestalo baviť.
„Ďakujem, Tonksová,“ zaškľabil sa.
„Ale prestaň, čo si myslíš, že oni to vyzradia?“ vrkla po ňom a zmenila sa na fialovo.
„Samozrejme, že nič nevyzradíme, keď nebudete chcieť?“ usmiala sa Susan na Ginny.
„O čom hovoríte?“ Lupin stále nechápal.
„Ja už asi tiež viem,“ zaškeril sa Siruis víťazoslávne.
„A zradíš to?“ vypálila po ňom Ginny.
„Jasne, že nie, čo si myslíš,“ ohradil sa.
„Môžem byť taký smelý a poprosiť, aby ste mi to vysvetlili?“ ozval sa Lupin.
„Ide o to, že chodím s Ginny,“ vyliezlo z Harryho. Tak a je to vonku. Teraz o tom vedia, takže sa pretvarovať nemusí. Postavil sa a podišiel s úsmevom k Ginny. Veselo si vymenili miesto a ona sa usadila naňho.
„No konečne, čakala som na to od Azkabanu,“ usmiala sa Susan.
„Počkaj, ale to si nehovorila, keď sme sa vsádzali,“ otočil sa k nej Sirius.
„To nie je fér, keď si mala podozrenie,“ ozval sa Lupin, „bola si vo výhode.“
„O čom hovoríte?“ nedalo Harrymu.
„To by som aj ja rada vedela,“ pridala sa Ginny.
„Ja tiež,“ súhlasila zamračene Tonksová.
„Kedy presne ste začali spolu chodiť?“ obrátil sa na nich netrpezlivo Sirius.
„Pred dvoma týždňami,“ podala informáciu Ginny a pozerala z jedného na druhého.
„Tak to bol december,“ konštatoval Sirius a zaškľabil sa, „a vy dvaja mi dlžíte každý po jednom galeóne,“ veselo k nim natrčil ruky, „no plaťte, moji zlatí, vyhral som.“
„O čo, dočerta, ide?“ Harry nechápavo pozeral, ako Susan a Lupin vyberajú peniaz a nešťastne ho vkladajú Siriusovi do ruky, ktorý sa tváril, akoby práve objavil Ameriku.
„Ide o to,“ s radosťou si strkal čerstvo vyhrané galeóny do vrecka, „že sme sa na začiatku novembra vsadili o to, dokedy ti bude trvať, než sa dáš s Ginny dokopy. Susan tipovala do konca novembra, ja som hovoril, že do Vianoc a Lupin ti dával najmenej šancí, tvrdil, že ti to bude trvať dlhšie.“
„No to je vážne skvelé,“ vyprskol Harry naštvane, „ani sa nepýtam, čí to bol nápad,“ zazeral na Siriusa. „A to vám nestojím za viac ako galeón?“
„Bola to len sranda,“ obhajoval sa s úškrnom Sirius.
„Ty im na to nič nepovieš?“ pozrel sa na Ginny, ktorá sa tvárila pobavene.
„Nie, len to, že keby som o tom vedela, tak držím palce Susan,“ zachichotala sa a objala ho.
„Tak to je výborné,“ zamrmlal, ale vzápätí vyfasoval bozk. Nesťažoval sa a vypýtal si ďalší.
„Dobre,“ ozval sa stále vyškerený Sirius. „Mám len jednu pripomienku. Čo mala znamenať tá poznámka, že si to čakala od Azkabanu?“ otočil sa k Susan.
„Veď to bolo jasné, stačilo tých dvoch,“ ukázala na prilepenú dvojicu, ktorá sa v momente odlepila, „chvíľu sledovať. Videla som, aké pohľady po sebe hádžu, keď si boli istí, že ich ten druhý nevidí. A potom tá scénka so Slizolinčanmi, to ako tam proti sebe stáli a civeli na seba, som si istá, že keby sa vtedy neozvala Parkinsonová, k žiadnej stávke by neprišlo. Nemám pravdu?“ usmiala sa na nich.
„Máš,“ privolil Harry, „a ja by som nám ušetril kopu zbytočných starostí.“ Spomenul si na tú chvíľu, kedy bol konečne rozhodnutý vyznať svoje city. Nadychoval sa k tomu a nešťastne zasiahla tá krava. Dostal síce vzápätí ďalšiu šancu, ale už sa neodhodlal. Ucítil na tvári Ginninu dlaň a keď zdvihol hlavu, videl jej pohľad plný lásky. Usmial sa, konečne má to, po čom túžil.
„Ale aj tak, trvalo ti to príliš dlho,“ skonštatoval Sirius, „vôbec sa nepodobáš na svojho otca. Ten by zbalil Ginny, možno už aj pred dvoma rokmi,“ zachechtal sa. Harry zvraštil obočie.
„Preto som mu dával toľko času,“ ozval sa Lupin, „Harry, nehnevaj sa, ale viem, že máš z Jamesa veľmi málo.“
„Ja sa vôbec nehnevám, skôr ma prekvapilo, že si sa nechal na takú somarinu nahovoriť,“ zasmial sa Harry.
„No, Tichošľap ma dokázal nahovoriť už aj na väčšie sprostosti,“ pousmial sa.
Pustili sa do živej diskusie, ktorú po chvíli prerušili Lupin s Tonksovou a rozlúčili sa s nimi. Čakalo ich ešte premiestnenie sa k Lupinovmu bytu. Sirius nechápal, prečo sa Harry vyhýba tomu, aby Weasleyovcom oznámili ich zblíženie, ako to nazval. Skutočnosť, že zdieľa takýto názor, najviac potešil Ginny. A Susan sa priklonila na ich stranu. Keď si však Harry stále húdol svoje a nenechal sa prehovoriť, len nad ním bezradne mávli rukou. Potom sa rozlúčili aj oni dvaja a nechali Harryho s Ginny samých. Tí sa ešte chvíľu venovali jeden druhému, ale pohľad na hodinky ich prinútil vrátiť sa do postelí.
——
Nedeľa sa niesla v znamení postupného zaplňovania domu a príprav na Vianoce. Najskôr sa vrátil Charlie, ktorí predal informácie Siriusovi a potom si šiel na chvíľu ľahnúť. Krátko po obede dorazila aj Fleur s Billom. Tá sa okamžite vrhla pomôcť Molly, pri ktorej už bola aj Susan. Následne dorazili aj dvojčatá a všetci mladí sa pustili do vyzdobovania domu. A že si dali záležať. Skutočnosť, že sú Vianoce, sa dala poznať na každom kroku.
A Harryho nálada s narastajúcim časom klesala. Nielenže sa nedokázal k Ginny za celý deň ani priblížiť a musel si vystačiť len s občasnými pohľadmi, ale zajtra mal prísť Snape. A už len pri tej predstave sa mu ježili vlasy. Aj keď sa snažil, ako najviac vedel, myšlienku na profesora nevedel potlačiť. Snažil sa však tváriť bezstarostne najmä preto, že na sebe cítil Susanin pohľad.
Asi hodinu pred ohlásenou večerou sa vybral hore schodmi do kúpeľne s úmyslom sa umyť. Na ceste naspäť zazrel na schodoch záplavu ryšavých vlasov. Všetci sú dole, pomyslel si a rozhodol sa tento priaznivý vývoj situácie využiť. Skryl sa za schody a počkal si, kedy sa dostane na jeho úroveň. Chytil ju za ruku a pritiahol si ju k sebe.
„Harry,“ šepla a uškrnula sa, „vedela som, že si išiel hore.“
„No vidíš,“ zamrmlal s ústami na jej tvári, „nakoniec ťa toto skrývanie bude baviť.“
„To by som ani netvrdila.“ Ruky jej behali po jeho chrbte. „Chýbal si mi,“ Nedohovorila, pretože sa ich ústa spojili. Stáli v tesnom objatí, ich ruky boli zamestnané skúmaním tela toho druhého a bozkávali sa.
Ani jeden z nich nezačul na schodoch kroky a nezazrel postavu, ktorá sa zarazene zastavila. Chvíľu na nich neveriacky civela, potom sčervenela a vybrala sa schodmi dole…