„Do čerta aj s prekliatou ženskou,“ zavrčal Snape, keď otvorili dvere do vstupnej haly.
Miestnosť praskala vo švíkoch. Pri dverách do Veľkej siene sa tisli študenti, všetci boli zvedaví, čo sa deje.
„Už vám to nebudem opakovať. Nebudete obťažovať a ani spovedať študentov. Keď sa chcete niečo dozvedieť, na tu sme tu my, profesori!“ pucovala profesorka McGonagallová Ritu Skeeterovú, ktorá sa tu zjavila aj so svojím fotografom.
„Ale drahá pani zástupkyňa,“ spustila medovým hlasom, „ja si zase myslím, že čitatelia majú právo dozvedieť sa informácie z prvej ruky. A vy by ste nám mali umožniť získať spoveď od priamych účastníkov sobotňajšieho incidentu.“
Harry zbadal na schodisku sedieť stále užialeného a vzlykajúceho Hagrida, pri ktorom sedeli Hermiona a Ginny. Ron stál pri nich a zúrivo na Skeeterovú zazeral.
„A ja si zase myslím,“ pokračovala McGonagallová nazúrene, „že vašim novinám bude musieť stačiť stanovisko a vyjadrenie profesorského zboru. Jednoducho vám nedovolím, aby ste sa čokoľvek vypytovali žiakov, a zbytočne im pripomínali už aj tak dosť traumatizujúci zážitok. A teraz by som vás poprosila, aby ste opustili pozemky Rokfortu. Keď sa vráti profesor Dumbledore, rád sa s vami stretne.“
„Je pravda, že za sobotňajšou vraždou, rovnako ako za dnešnými výbuchmi, stojí Draco Malfoy? Skutočne utiekol kvôli pocitu viny?“ nenechala sa odradiť a jej bleskové brko bolo pripravené zapisovať.
„Zopakujem vám to ešte raz. Okamžite opustite pozemky Rokfortu!“ vyštekla na ňu. Skeeterová sa poobzerala po študentoch, zrejme pozerala, koho má najbližšie. Nanešťastie zaregistrovala za sebou stojaceho Harryho.
„Á pán Potter, rada vás opäť vidím,“ spustila rýchlosťou, za ktorú by sa nehanbilo ani jej bleskové brko. „Práve ste sa vrátili z naháňačky Malfoya, však? Aké to bolo? Utekať cez…“
„Slečna redaktorka,“ vyhúkla na ňu McGonagallová, ktorá bola vytočená do najvyššej možnej miery. Postavili sa k nej aj ostatní profesori, „ak ste nerozumeli tomu, čo som vám vravela, rada vám to zopakujem, ale upozorňujem, že už to bude naposledy. Okamžite sa zoberte a opustite areál školy. Keď budete chcieť získať informácie, najskôr pošlite sovu a my vás taktiež sovou pozveme. Dovtedy však dovidenia.“
Použila tón, pri ktorom sa Harry podvedome prikrčil. A Skeeterová to, ako sa zdalo, konečne pochopila. Zamrmlala niečo v znení, že pošle sovu a aj keď nerada, napokon sa pobrala aj s fotografom preč.
„Bláznivá, dotieravá ženská,“ frkla smerom k dverám a potom sa otočila k Snapovi a Harrymu, ktorého prebehla zamračeným pohľadom. „Utiekol?“ spýtala sa potichu a keď prikývli, pokračovala. „Pravdepodobne za tie výbuchy môže on,“ takmer šepkala, „to bola asi tá práca, ktorú mal vykonať,“ zdvihla k nim obočie. Snape prikývol a Harry len pokrčil ramenami. „K vám, pán Potter, dnes ste to už vážne prehnali!“ zvýšila naňho hlas a prepaľovala ho zúrivým pohľadom, „Teraz sa zoberiete a počkáte ma pred mojím kabinetom, myslím, že si máme toho veľa vyjasniť.“
Predstavu, že by mal niečo namietať, protestovať alebo sa dokonca s profesorkou dohadovať, rýchlo zamietol. Bolo by to ako stretnúť sa s dračicou brániacou svoje vajce. Tak len zvesil ramená a prikývol. Stále bol zabalený v deke a keď sa otočil k odchodu, vrhol na Snapa jeden pohľad. Ten ho tým svojím veľavravne prebodával. Jasne, budem držať hubu, pomyslel si a zaškľabil sa naňho. Keď prechádzal popri svojich priateľov, nemohol si nevšimnúť zúrivého pohľadu Hermiony a Ginninho zamračeného obočia. No fajn, ešte aj od nich môže očakávať prednášku.
——
Draco dobehol až na druhú hranicu Zakázaného lesa a skrytý za stromom zadýchane pozoroval okolie. Nadával sám na seba, nenávidel sa za to, čo vykonal. Aspoňže sa podarilo, aby boli všetci v poriadku. To najťažšie ho však len čakalo. Musel otca presvedčiť, že jeho úmysly boli presne také, ako mu ich nadiktoval on. Desil sa toho.
„Môžeme?“ zaškľabila sa naňho postava v maske. Čakal tu na jeho príchod, tak si to vyžiadal sovou. Len sa na smrťožrúta uškrnul a dbal na to, aby jeho tvár bola čo najzákernejšia. Spolu s ním sa preniesol k pozemkom Malfoyovského sídla, presne na miesto, ktoré bolo vyhradené na nenápadné primiestňovanie. Odhodlane vykročil smerom k domu, použil pritom bezstarostný a spokojný výraz.
„Tak som to spravil,“ povedal s úsmevom skôr, ako sa stihol s rodičmi pozdraviť. Sedeli v salóniku a očakávali jeho príchod. Matka ho zachmúrene objala, v jej očiach videl obavy a nespokojnosť. Samozrejme nesúhlasila s tým, čo spravil jej syn, ale musela hrať Luciusovu hru.
„Ako to dopadlo?“ netrpezlivo sa opýtal Lucius, očami prepaľoval svojho syna. A tak mu porozprával naučenú historku. Snažil sa pôsobiť na určitých miestach popisu hrdo a nadradene, na niektorých miestach rozhorčene a keď sa dostal v rozprávaní ku koncu, tak bol nazúrený a rozčúlený. Videl na svojom otcovi, že sa mu jeho rozprávanie vôbec nepáči a predpokladaná reakcia nasledovala.
„Ako to, že sa ti ich nepodarilo zabiť? Ako si mohol pripustiť také zlyhanie?“ vrieskal na neho nahnevane a vytiahol prútik. Áno, teraz to príde. Ale mýlil sa, došlo k Snapovým slovám. Malfoy starší sa miesto mučenia rozhodol vypátrať v synovej mysli náznak zrady. A on robil presne to, čo si so Snapom nacvičovali. Dovolil mu vo svojej mysli vidieť len to, čo bolo neškodné. Čo by mu nevnuklo najmenšieho podozrenia. Čo by ho presvedčilo o jeho „dobrých“ úmysloch. Skúšal a pátral dlho, Dracovi dochádzali sily. Cítil, že keď bude pokračovať, on nebude vedieť dlhšie odolávať.
„Dúfaj, modli sa, aby to Pánovi stačilo!“ vyštekol, keď napokon odvrátil prútik. „Ja na tvoje zlyhanie však nezabudnem. Neposlúchol si môj rozkaz a to ti neodpustím! Za niekoľko dní sa staneš smrťožrútom a budeš verne slúžiť svojmu Pánovi. Postarám sa o to, aby si sa zúčastňoval na akciách a na nich presvedčíš, dokážeš mi, že toto tvoje zaváhanie bolo skutočne neúmyselné. Pretože ja ti neverím! A za ďalšiu zradu ponesieš kruté následky! O tvoje ďalšie štúdium sa postará Bellatrix. Bude ťa učiť a postará sa o to, aby sa z teba stal schopný smrťožrút! Pretože si úplne neschopný, nie si hodný nosiť mena Malfoy!“ Zúrivo sa pobral preč rozhadzujúc pritom stoličkami. Na svoju manželku len nenávistne zagánil. A Draco si oddýchol, aspoň na určitý čas odvrátil to najhoršie. Na pár týždňov.
——
„Poďte dovnútra, Potter,“ prskla po ňom McGonagallová, keď sa asi po polhodine ukázala pri svojom kabinete. Harry kúzlom nechal zmiznúť Snapovu deku a čupiac pri stene uvažoval nad rozhovorom s profesorom.
„Môžete mi vysvetliť, ako ste mohli spraviť takú hlúposť? Ako ste sa mohli tak bezhlavo a neuvážene pustiť do Zakázaného lesa? To vám ani na okamih nenapadlo, čo všetko sa tam môže stať? Aké nástrahy tam číhajú? Prečo sa asi tak ten les volá Zakázaný?“ vyhúkla po ňom, keď sa za nimi zavreli dvere.
„Chcel som chytiť Malfoya a vtedy som nad niečím podobným nerozmýšľal,“ odvážil sa obhájiť.
„To je síce pekné, ale ani tento fakt nemení nič na tom, že ste spravili totálnu hlúposť. Vstup do Zakázaného lesa je prísne zakázaný, o tom viete už šesť rokov. A čo spravíte? Rozbehnete sa tam, akoby sa ani nechumelilo a to napriek tomu, že sa na vás díva celý profesorský zbor, všetci študenti a na dôvažok aj Rita Skeeterová! Keď opomeniem fakt, že ste si mohli ublížiť, že sa vám mohlo niečo stať, povedzte mi, Potter, ako to mám teraz riešiť?“
„Bolo jasné, že Malfoy uteká, chcel som mu v tom zabrániť.“
„Prestaňte sa ohadzovať Malfoyom, to mali vyriešiť profesori a nie vy. Severus sa vybral za vami, hneď ako zbadal, že robíte jednu zo svojich hlúpostí,“ pokračovala miernejším tónom, ale stále po ňom zazerala. On mal previnilo sklonenú hlavu. „Potter, ja skutočne neviem, čo robiť. Mala by som vás vylúčiť zo školy…“
„Len preto, že som ho chcel dostať…“
„Neskáčte mi do reči,“ vrkla naštvane, „viem, čo spravím, ale buďte si istý, že sa s vami bude chcieť porozprávať aj profesor Dumbledore. Podmienečne vás vylučujem zo školy, strhávam Chrabromilu sto bodov, a do Vianoc si budete u mňa odpykávať trest, každý deň vrátane víkendu, od piatej do šiestej.“
„Nemôžete ma podmienečne vylúčiť,“ ozval sa nešťastne.
„Buďte rád, že vás rovno nevyrazím!“ opäť vybuchla, ale potom sa zmiernila. „Potter, myslela som si, že ste sa umúdrili. Od začiatku roka s vami neboli problémy, ó, aká som len naivná. Samozrejme som mohla očakávať, že sa do niečoho zapletiete, to by ste si nemohli odpustiť, však?“ opäť sa vrátila k miernejšiemu, takmer nešťastnému tónu. „V Hlavnom štábe sa o tom nedozvedia, je na vás, aby ste to pánovi Blackovi povedali. Nikto z prítomných Fénixov o tom nebude hovoriť, postarám sa o to. A čo sa týka vášho incidentu s pánom Thomasom, môžete mi povedať, čo sa stalo? Prečo ste tak vybuchli v tú najnevhodnejšiu chvíľu?“
Pozerala sa naňho, ako skleslo sedí na stoličke a hádže po nej ublížené pohľady.
„Prepáčte mi, pani profesorka, ale o tom nechcem hovoriť.“ Skutočne nemal v úmysle vyťahovať ich spory. S Thomasom si to chcel vybaviť sám.
„Počúvajte, Potter. Nezabúdajte na to, že ste podmienečne vylúčený. Ešte jeden incident a ja vás odtiaľto bez váhania vyhodím a bude mi jedno, aké sú medzi nami vzťahy. Ak sa opäť jedná o slečnu Weasleyovú, čo by ma ani neprekvapilo, pokúste sa kontrolovať,“ riekla potichu.
„Budem sa kontrolovať, ale nedovolím, aby ju aj naďalej urážal,“ vyletelo z neho a vzápätí sa zarazil. Keď sa spamätal, pokrútil hlavou a pozerajúc jej do očí odhodlane pokračoval. „Nepripustím, aby jej robil problémy na každom kroku…“
„Toto vyriešim ja, ak vám to nebude vadiť,“ prerušila ho a v očiach sa jej odrazil náznak pochopenia. „Keďže som s ním podobnú tému už raz preberala, dôrazne ho upozorním na jeho správanie k slečne Weasleyovej a pripomeniem mu možné následky. Vy sa však snažte kontrolovať, nebola by som rada, keby som vás musela nakoniec skutočne vyraziť. Je vám to jasné?“
„Iste,“ povedal nie veľmi presvedčivo.
„Dobre, teraz môžete odísť a Potter,“ zavolala naňho, keď už stál pri dverách. Otočil sa k nej. „Ten trest platí až od zajtra.“
„Hm, ďakujem a dovidenia,“ zamrmlal.
Podmienečne vylúčený, za čo? Za to, že ho chcel zastaviť? To si teda pomohol. Tak mu treba, idiotovi. Nabudúce sa možno skutočne pokúsi použiť najprv svoj mozog, ako mu navrhoval Snape. Nadávajúc sám na seba a na svoju vlastnú hlúposť kráčal po chodbe a ani si neuvedomil, ako sa dostal naspäť do vstupnej haly. Keď však zbadal, čo ho tam čaká, nešťastne si povzdychol. Zamračene sa k nemu približovala Ginny.
„Môžeš mi vysvetliť, čo si chcel dokázať, Potter? Rozmýšľal si vôbec, do čerta? Ako si mohol…“ Nenechal ju dohovoriť. Zovrel ju v náručí a umlčal ju bozkom. Jej prvotné prekvapenie sa pomaly prenieslo na odovzdanosť a na malú chvíľu mu bozky opätovala. Ale len na chvíľu. Zapierajúc sa rukami o jeho hrudník sa odtlačila.
„Nemysli si, že sa z toho tak ľahko vykecáš. Vieš, aký som mala strach? Čo sa ti…“ Opäť sa jej prisal na pery. A snažil sa ospravedlniť čo najpresvedčivejšie. Jej zovreté päste spočívajúce na jeho hrudníku pomaly uvoľnili stisk a jedna ruka si našla cestu do jeho vlasov. Stáli tam dlhú chvíľu, kedy si navzájom oplácali bozky a úplne ignorovali fakt, že by ich tam mohol ktokoľvek nachytať.
„To nie je fér,“ šepla, keď sa od seba odtrhli, „ja som ti chcela vynadať, pokiaľ si si nevšimol, ale vieš čertovsky príjemne požiadať o prepáčenie.“
„Viem, že by si ma chcela najradšej zaškrtiť,“ zasmial sa a odviedol ju do najbližšej chodbičky. Tam sa oprel o stenu a pritiahol si ju do náručia. „Ale rád by som ti pripomenul, že som ťa upozorňoval, aký som beznádejný a stratený prípad. A pokiaľ sa pamätám, sama si hovorila, že to riskneš a spomínala si niečo aj v tom znení, že ti je príjemné, keď sa ti dvíha hladina adrenalínu,“ hovoril pobavene a hladil ju po vlasoch.
„To je možno pravda,“ zdvihla k nemu mierne zvraštené obočie, „ale to som ešte netušila, že sa hneď na druhý deň vrhneš do Zakázaného lesa, ako taký… a ja sa budem báť, aby ťa tam…“ Aj tentoraz sa jej slová stratili pod jeho perami.
„Radšej mi povedz, čo sa tu dialo,“ povedal po chvíli a nevinne sa pritom usmieval. Uprene sa naňho dívala.
„Tak fajn, máš odpustené,“ vzdychla a oprela sa oňho. „Keď si sa rozbehol za Malfoyom, podotýkam, že to bolo úplne šialené, nebezpečné a hlúpe, Snape sa rozbehol za tebou. Lenže v tom čase tu už bola Skeeterka, takže to videla. Miesto toho, aby nám pomohla, aj s tým svojím pripečeným fotografom, hasiť požiar, začala spovedať každého, kto jej prišiel pod ruku. Hasenie sme vzdali, pochopili sme, že to nemá žiaden zmysel. McGonagallová nás zahnala do hradu a začala sa so Skeeterkou hádať. Ako to dopadlo, to už vieš aj ty, keď si sa tak majestátne vrátil aj so Snapom z vášho… dobrodružstva. Sinistrovú a Vectorovú poprosila, aby spravili pre Hagrida dočasné ubytovanie v tých zadných miestnostiach na druhom poschodí, vieš ktoré, tie čo sú už roky prázdne. Na jar si vraj postaví dom aj on. Študentov povyháňala do klubovní. Keby sa tu náhodou ukázala Skeeterová, máme ju poslať do čerta. No a zvolala si profesorov, budú riešiť celú situáciu. To je asi tak všetko. Ron s Hermionou a Lunou nás čakajú u Nevilla. A ako si dopadol ty?“
„Budem musieť sekať dobrotu,“ a porozprával jej všetko. Od zaistenia Malfoya, cez Snapovo vysvetľovanie a rozhovor s ním až po tresty, ktoré mu uvalila McGonagallová.
„To podmienečné vylúčenie je tvrdé potrestanie,“ povedala zachmúrene, „to nemusela. Na body kašľať a tú hodinu, čo budeš u nej, nejako prežijeme.“
„Ešteže nemáme tréningy. Vieš si predstaviť Katie, čo by robila?“ zasmial sa. Zrazu mu celá táto situácia pripadala smiešna.
„Teba zaujímajú len sprostosti,“ vrkla, pravdepodobne sa jej to nezdalo vtipné. „Trápi ťa vôbec, čo na to povie Sirius? A čo keď sa zase do niečoho namočíš? Musíš uznať, že u teba to nie je až také nepravdepodobné.“
„Ginny, už si ako Mia. Veď vravím, že budem sekať dobrotu. Do ničoho sa nenamočím, sľubujem,“ letmo ju pobozkal, „a Sirius to pochopí, uvidíš.“
„Ten Thomas ma mrzí,“ pokračovala po chvíli, „vážne je to tupý kretén. Prosím ťa, nenechaj sa od neho vyprovokovať…“
„Pst,“ usmial sa a jemne prechádzal prstami po jej perách, „vykašleme sa naňho, dobre? Nebudeme si ho všímať, nech z tej žiarlivosti aj praskne. Neverím síce, že s tým McGonagallová niečo spraví, ale rozhodne sa kvôli nemu nemienim nechať vylúčiť. A okrem toho, nech si vraví a robí čo chce, našu lásku neohrozí,“ hladil ju po tvári a díval sa jej do očí až do tej doby, kým sa napokon aj ona neusmiala.
„A čo ten Snape? Vážne sa ťa nepokúsil zabiť, keď si naňho tak vyletel?“ opýtala sa, keď ho objala.
„Nie, je divný, nechápem. Ale bol mi sympatickejší, keď ma nenávidel a zosmiešňoval ma. Tento jeho, záujem, mi lezie hore krkom. Si predstav, že som ho začul smiať sa, dosť šokujúce,“ zaškľabil sa.
„No, keď ti mám povedať pravdu, celkom sa na tie Vianoce teším,“ zachichotala sa, „skutočne bude zaujímavé sledovať ho, ako sa bude správať.“
„Ginny, to nie je vôbec vtipné,“ zamrmlal, „súhlasím s Ronom. Vianoce budú nanič.“
„Pre mňa nebudú nanič,“ ozvala sa dotknuto, „budeme predsa spolu,“ pozrela sa mu do očí, „a skutočne si myslím, že sa to jeden deň so Snapom bude dať vydržať, keď sa prestal správať tak nevraživo.“
„Prepáč, samozrejme, že budem rád s tebou. Ale musíš uznať, že tieto Vianoce budú pre mňa náročné,“ zaškeril sa, „okrem Snapa ma čaká aj rozhovor s weasleyovskou presilou.“
„Ja si myslím, že to zvládneš,“ zasmiala sa, „ozaj, rozprávala som sa s Tonksovou, dnes tu strážia McCrea a Diggle. Nič nebudú v Hlavnom štábe spomínať, myslím ten obed. Takže sa tam v pokoji môžeš na budúcej schôdzi ukázať, nebude hroziť, že by ťa moji bratia zabili v momente, ako vystrčíš hlavu z krbu.“
Díval sa na ňu, ako sa smeje a neostalo mu nič iné, ako sa smiať spolu s ňou. A Snapa, spolu s Malfoyom a Thomasom, v pohode zatlačil do úzadia. Keď sa napokon dosmiali a vymenili si pár bozkov, zhodli sa na tom, že by už mali ísť na ošetrovňu.
Tam si však musel vypočuť dlhý, rozvášnený a najmä rozčúlený monológ od Hermiony. Tú nemal ako prerušiť a umlčať a tak len sedel a tváril sa, že počúva. Ron a Neville sa naňho vyškierali. Keď napokon Hermiona zmĺkla, Ginny sa naňho len zaškľabila a oznámila, že aj ona mala v úmysle niečo podobné mu povedať.
S Ginny sa po ceste na ošetrovňu dohodli, že pred Nevillom a Lunou nebudú spomínať to, čo mu Snape rozprával v lese. Zatiaľ neboli jeho slová potvrdené a celé ďalšie prípadné prešetrovanie záviselo od Rádu a hlavne malo prebiehať v tajnosti. Preto sa rozhodli mlčať.
Večer v chrabromilskej klubovni však Ronovi a Hermione povedal o ich rozhovore, samozrejme len o tom, čo sa týkalo Malfoya.
„A ty mu veríš?“ spýtal sa nedôverčivo Ron.
„Ja neviem, asi áno. To, čo hovoril, dáva zmysel. Každopádne si však počkám na to, čo povie Dumbledore,“ ozrejmil Harry.
Nejakú dobu sa ešte rozprávali a preberali jednotlivé fakty za uplynulé tri dni. Zhodli sa na tom, že tých tragédií bolo viac ako dosť a teraz by to chcelo pokojné obdobie.
——
Ako sa dalo očakávať, na ďalší deň priniesli noviny články o Dracovi Malfoyovi. Opisovali ho presne, ako predpokladal Snape. Podľa tých pár informácií, ktoré sa podarilo Skeeterovej nazhromaždiť počas hasenia požiaru od študentov, vyšli ďalšie články, ktoré rozmazávali udalosti v Rokville a vinu za zradenie Harryho Pottera smrťožrútom automaticky prisúdili Malfoyovi. A rovnako aj výbuchy. Z Malfoya sa stal najmladší a v tomto okamihu aj najzákernejší smrťožrút. Treba však podotknúť, že Dracovi to pomohlo. Jeho otec pri čítaní rástol predstieranou pýchou a bol si istý, že toto jeho Pána presvedčí.
A prišlo aj na ďalšie Snapove slová. Ministerstvo sa s týmito informáciami uspokojilo, ukončilo vyšetrovanie a vypísalo vysokú odmenu za dolapenie Draca Malfoya. Do Rokfortu neprišiel vyšetrovať nikto zo zamestnancov Ministerstva a dokonca nevypočúvali ani Harryho a jeho priateľov.
Harry si začal odpykávať trest u McGonagallovej, kde celú hodinu prepisoval akési staré, schátralé pergameny. Thomas, aj keď zazeral, ako najškaredšie, najnenávistnejšie a najzákernejšie mohol, nevŕtal do nich slovne. A oni ho ignorovali. Dávali si ale pozor, aby neboli priveľmi nápadní a počas vyučovania sa držali v priateľskej rovine. Večer v Núdzovej miestnosti si to však dostatočne vynahradili aj napriek Ronovmu frflaniu.
——
Profesor Dumbledore sa ukázal až v piatok po nešťastiach. A v momente bola zvolaná schôdza.
„Budem sa musieť s tebou o niečom porozprávať, po schôdzi,“ zamrmlal Harry Siriusovi potichu, pretože sa zaplnila kuchyňa a Dumbledore sa nadychoval k úvodu. Sirius len prikývol.
„K udalostiam v Rokville. Všetci vieme, ako to tam dopadlo, preto nebudem zdržovať podrobným opisom udalostí. Hneď zajtra sa stretnem s ministrom, aby sme vyriešili budúcnosť dedinky a taktiež možnosť navštevovania ju študentmi. Taktiež vydám prehlásenie pre noviny, naša škola zaujme k obom tragédiám konečné stanovisko. To, čo vám teraz povie Severus, by vám malo otvoriť oči, ja som však za to, aby sa veci nechali presne tak, ako sú teraz. Aby sa vina pripísala pánovi Malfoyovi. Dôvody vám ozrejmí Severus.“
A Snape im vyrozprával presne to, čo hovoril v pondelok Harrymu v lese a to do najmenších podrobností. Nezabudol spomenúť ani prenasledovanie Harryho a ich rozhovor. Samozrejme, nehovoril o všetkom. Sirius sa na Harryho len mračil a ostatní členovia po ňom pokukovali. Dvojčatá zdvihli uznanlivo palce. Harryho však najviac zaujímal Dumbledore. Snape teda hovoril pravdu, profesor o všetkom vedel a ako sa teraz zdalo, so všetkým súhlasil.
„Preto by som navrhoval, aby sa Kingsley pokúsil pomocou Veritasera vytiahnuť z Carsona, ak nie meno, tak aspoň popis chlapca, s ktorým sa údajne stretol,“ dodal na záver a pozrel na Harryho pohľadom, v ktorom sa dalo vyčítať: Čo som hovoril?
„Ja so všetkým súhlasím, nech je vina pripísaná mladému pánovi Malfoyovi a to najmä preto, aby sme neprišli o jediný zdroj informácií. Keby sa do toho začalo Ministerstvo montovať, nám by to veľmi nepomohlo. Malfoy starší by svojho syna nenechal na pokoji a určite by z jeho hlavy vytiahol všetko, čo by potreboval. Nám by to však veľmi nepomohlo. Vinníka sa pokúsime vypátrať spôsobom, ktorý navrhoval Severus. Súhlasíte s tým všetci?“
Pravdou však bolo, že to, čo povedal profesor Dumbledore, ostatní považovali za skalopevné. Padlo niekoľko otázok a kuchyňa šumela tichými rozhovormi, ale napokon to odsúhlasili všetci. Preberalo sa ešte niekoľko tém a Harry zaregistroval rozhovor medzi Dumbledorom a McGonagallovou o tom, že hodiny Herbológie budú do jari v teoretickej rovine a budú prebiehať v učebniach na to vytvorených. Na jar sa mali postaviť okrem Hagridovho domu aj nové skleníky. Harry zaregistroval Snapov skúmavý pohľad, na ktorý si už pomaly zvykal, ale odpovedal mu nevšímavosťou. A taktiež zaregistroval zamračený Charlieho pohľad.
„Harry, môžeš na slovíčko?“ milo sa naňho usmial profesor Dumbledore v momente, ako ukončil schôdzu a kuchyňa sa začala vyprázdňovať. Len prikývol a podišiel k nemu. „Asi ti nemusím hovoriť, prečo sa chcem s tebou rozprávať. Profesorka McGonagallová mi už povedala o tvojom nerozvážnom prenasledovaní pána Malfoya. A čo sa týka trestov, ktoré ti udelila vrátane podmienečného vylúčenia, plne s ňou súhlasím a nemienim ich meniť. To ťa určite prinúti správať sa zodpovednejšie.“
„Ja si aj tak myslím, že to podmienené vylúčenie je priveľmi prísne,“ odvážil sa zaprotestovať a odhodlane sa díval profesorovi do očí, „veď som ho chcel zadržať, vtedy som netušil, o čo v skutočnosti ide. Robil som to s dobrým úmyslom.“
„Harry, nech boli tvoje úmysly akokoľvek dobré, to ešte neznamená, že budeš porušovať školský poriadok a pravidlá, ktoré sme zaviedli na ochranu študentov. A na tom nič nemení ani fakt, že si členom Rádu. Možno by sa nad tým dali privrieť oči presne tak, ako sa tomu stalo neraz v minulosti. Ale to teraz nie je možné, keďže ťa videla celá škola spolu s profesormi. Dobre?“ zoširoka sa naňho usmial a čakal na reakciu. Harry len rezignovane pokrčil ramenami. „A k našej záležitosti,“ pokračoval, „práve teraz pátram v Španielsku, na najjužnejšom cípe v mestečku Tarifa, Bifľomorová tam jeden čas chodievala…“ povedal so záhadným úsmevom a hneď nato sa rozlúčil s ostatkom kuchyne.
Tak fajn, on pátra v Španielsku a im neostáva nič iné, iba čakať do jeho sedemnástky. Hermiona sa však nevzdáva, začala s rýpaním do povestí a legiend a zapisuje všetko, čo by im mohlo v budúcnosti aspoň trocha pomôcť. Alebo aspoň to, o čom si myslí, že by im bolo užitočné.
„Chcel si so mnou hovoriť?“ pristúpil k nemu Sirius a v tvári mal prísny výraz. Harry si len nešťastne vzdychol a zašiel s ním do knižnice, ktorú vzápätí začaroval. Tam mu porozprával o podmienečnom vylúčení.
„S tým plne súhlasím,“ ozval sa po chvíli Sirius, „povedz mi, čo si tým chcel dokázať? Nenapadlo ti, že sa ti tam mohlo niečo stať? Harry, začni sa konečne správať trocha zodpovednejšie…“
„A to mi hovoríš ty?“ vyprskol naňho. „Práve ty, ktorý spolu so svojimi kamarátmi robil jednu hlúposť za druhou? Ty si sa predsa stal animágom len preto, aby ste mohli pomôcť svojmu priateľovi, vlkolakovi. Ja som chcel len zastaviť smrťožrúta…“
„Harry, prestaň!“ zahriakol ho autoritatívne. „Ty by sa mal myslieť hlavne na budúcnosť. My sme si mohli dovoliť robiť somariny, ale ty musíš myslieť hlavne na to, čo ťa čaká. A takýmto hlúpym správaním sa môže ľahko stať, že nebudeš mať príležitosť niečo v budúcnosti podniknúť.“
„Dobre, fajn. Pochopil som a sľubujem, že sa to už nestane. Odteraz budem ten najzodpovednejší a najrozumnejší. Nebudem robiť zbytočné problémy, spokojný?“ vyletel naštvane.
„Mám o teba len strach, preto by si sa nemusel hneď rozčuľovať,“ ozval sa sklamane a potichu.
„Prepáč,“ zarazil sa vzápätí Harry, „mne išlo len o dobrú vec, aspoň som si to myslel a lezie mi na nervy, že ma každý za to pucuje. Čakal som, že aspoň u teba nájdem podporu,“ doložil nešťastne.
„Viem, že si to spravil s dobrým úmyslom. Ja by som spravil určite to isté a som si istý, že aj tvoj otec by sa ho vybral naháňať. Ale pochop, si pre mňa to najdôležitejšie, čo mi ostalo a nechcem, aby sa ti niečo stalo.“
„Viem, vážne ma mrzí, že som na teba štekal.“
„To je v poriadku,“ nakoniec sa naňho usmial a prehodil tému, „ako sa cítiš po tých udalostiach? Je to už lepšie?“
„Áno, myslím, že mi je celkom dobre. Darí sa mi na to nemyslieť a hlavne si to už nevyčítam.“
„To som rád, vážne. Už sa neviem dočkať budúceho týždňa a tvojich vianočných prázdnin. Vyše týždňa spolu. Ozaj, so Susan sme objavili jeden dom, celkom slušný, pôjdeme ho pozrieť. Čo povieš?“ usmial sa.
„Jasne,“ konečne sa usmial aj Harry.
„Keď sa nám bude páčiť, v momente ho kúpim. Bude síce potrebovať menšie úpravy a najmä ho bude treba zariadiť. Ale rozmýšľali sme o tom, že sa budeme sťahovať zároveň s Weasleyovcami. Veď vieš, keď si oni postavia ten svoj dom. Okrem iného im bude treba aj pomôcť. Takže to vyzerá, že na prázdniny by sme už mohli byť v novom.“
„A toto tu,“ Harry okolo seba rozhodil rukami, „bude aj naďalej fungovať ako hlavný štáb?“
„Ja si myslím, že áno. Ono úprimne, na nič iné sa to ani nehodí,“ zachechtal sa a Harry sa smial spolu s ním.
„Dobre, tak si ho teda obzrieme,“ skonštatoval Harry.
„A tvoji priatelia sú na tom ako, myslím Rona, spamätal sa už?“ vyzvedal so záujmom.
„Ešte ho to bolí a aj dlho bude, ale vyzerá byť v pohode. Vlastne je taký ako predtým, možno trocha zamyslenejší.“
„Bude to potrebovať čas. A čo dievčatá? Čo Ginny?“ zdvihol obočie. Harry mierne očervenel.
„Aj tie sú v poriadku, myslím. Rozhodne to berú statočnejšie ako ja s Ronom,“ povedal, akoby nič. Nemohol si však nevšimnúť Siriusovho pozorného pohľadu. Napokon len mykol plecami.
„A ten tvoj kamarát? Ten Neville?“
„Toho včera Pomfreyová konečne prepustila.“ Harry bol rád, že Sirius zbytočne nevŕta. Chcel mu povedať o Ginny, ale uvedomoval si aj jeho bujarú povahu a obával sa, že by to nedokázal udržať v tajnosti. Treba ešte vydržať týždeň a potom sa stane to, čo sa má stať. I tak si uvedomoval skúmavého pohľadu Charlieho a zdalo sa mu, že niečo tuší. Každopádne sa mu ten pohľad nepáčil.
——
Škola sa postupne spamätávala z tragických udalostí a čoraz menej sa rozprávalo o Rokville a aj o výbuchoch, začo boli Harry s priateľmi vďační. Ich stretnutia pokračovali a oni sa venovali tomu, čomu aj dovtedy. Úlohám a súbojom. Posledný deň pred odchodom na vianočné prázdniny boli dievčatá podozrivo tiché a záhadné. Počas obedu sa všetky tri niekde vytratili a nechceli povedať, čo podnikali. Harry sa síce po vyučovaní snažil z Ginny vytiahnuť informácie, ale nepodarilo sa mu zistiť nič. Nech sa snažil byť akokoľvek prítulný, nič neprezradila. Tak si len bezradne zbalili spolu s Ronom a Nevillom kufre, aby sa s tým ráno nezdržovali.
Pred odchodom na večeru sa dozvedeli príčinu tajomného správania dievčat. Miesto toho, aby zamierili do Veľkej siene, ich tie tri ťahali do Núdzovej miestnosti. A tá bola zariadená vo vianočnom štýle, nechýbal dokonca ani stromček, všade svietili sviečky. Kamkoľvek sa pozreli, všade viseli girlandy a ozdoby. Imelu sa Harry potešil najviac, okamžite ho zneužil k tomu, aby si Ginny pritiahol k sebe a vášnivo ju pobozkal. Neville tiež nezaháľal a spravil to, na čo si už ostatní zvykli. Pobozkal Lunu. Ron sa však imelu zámerne vyhýbal, čo Hermionu nepotešilo.
„Ako sa vám to podarilo zorganizovať?“ spýtal sa Ron, ktorý sa už napchával množstvom dobrôt, pod ktorými sa prehýbal stôl.
„Núdzová miestnosť nám poskytla výzdobu,“ zachichotala sa Ginny. „No a o jedlo a pitie sa postaral Dobby. Boli sme za ním cez obed.“
„Viem, že by sme ho nemali stále tak využívať,“ ospravedlňovala sa Hermiona, „ale nemohli sme si to odpustiť. Veď sa počas Vianoc neuvidíme, tak sme vymysleli takýto súkromný večierok. Mimochodom, Dobby už od nás dostal darčeky, nechali sme sa inšpirovať Harrym a darovali sme mu kopu oblečenia.“
„Dostal hromadu ponožiek, svetríkov a čapíc,“ zasmiala sa Luna, „bol strašne zlatý, tak sa tomu tešil.“
„Rozhodne to nie je zlý nápad,“ podotkol Harry a natiahol sa za koláčom ponad Ginny. Sedel na zemi, opieral sa o pohovku a mal pred sebou svoju lásku, ktorá sa mu opierala o hrudník. Miloval ten pocit, keď ju mohol cítiť a vnímať. Bol vďačný za každý okamih, ktorý s ňou mohol stráviť, kedy si uvedomoval jej lásku, ktorá z nej vyžarovala. Nepríjemné myšlienky a obavy z toho, že sám nevedel, ako dlho si bude môcť jej blízkosť vychutnávať, statočne potláčal do úzadia. Pri nej zabúdal na všetky problémy, na Voldemorta, proroctvo, štvoricu aj päticu. Tak ju len objímal a užíval si šťastia.
„To hej,“ privolil Neville, o ktorého sa pre zmenu opierala Luna, „aspoň máme možnosť odovzdať si aj darčeky.“
Po tomto prehlásení sa však museli chlapci vybrať naspäť do veže, pretože s tým nerátali. Keď sa vrátili aj s darčekmi, Harry sa okamžite vrátil do polohy, ktorú opustil. Navzájom si predávali darčeky, popíjali pritom a smiali sa. Ron každému daroval nové brko, Luna spolu s Nevillom sladkosti, Ginny si s Hermionou vymenili nejakú kozmetiku a tým dvom darovali spoločne knihy. Harry sa držal klasiky, všetkým im dal knihy. Ronovi o metlobale, Hermione historickú o kúzelníkoch v stredoveku, Nevillovi novú edíciu rastlín a pre Lunu našiel základy žurnalistiky.
„Ty dostaneš odo mňa darček až na Vianoce,“ šepol Ginny do ucha.
„Aj ty odo mňa,“ krásne sa naňho usmiala a pobozkala ho.
„Ja viem, že to nie je tento rok žiadna sláva,“ ospravedlňoval sa Ron a zazeral pritom na bozkávajúcu sa dvojicu, „poviem to na rovinu, jednoducho nemáme peniaze, všetko pôjde do nového domu, tak preto len každému takú maličkosť,“ farba jeho tváre naberala kritickú hranicu.
„Nemusíš sa za to hanbiť, Ronald,“ povzbudzovala ho Hermiona s miernym úsmevom, „všetci predsa vieme, čo sa stalo a chápeme to. Vianoce nie sú o tom, aby sa dávali veľké dary, ale preto, aby sme boli s tými, ktorých máme radi,“ významne pritom zdvihla obočie. „Strašne ma mrzí, že nebudem môcť byť na Grimmauldovom námestí.“
„O nič neprídeš, ver mi,“ zachechtal sa Ron a bolo jasné, že tým myslí Snapa.
„Hm,“ pritakal Harry a Ginny ho štuchla do rebra. Hermiona sa len uškŕňala. Pred Nevillom a Lunou Snapa nespomínali.
„Keď sme už pri tom Grimmauldovom námestí,“ spustil Neville opatrne a pomaly, „už sme pochopili, že sa jedná o Hlavný štáb Fénixovho rádu. Z tých rečí na konci minulého roka a aj z tých spred dvoch týždňoch. Samozrejme si buďte istí, že to nikomu nepovieme,“ pozeral pri tom na štvoricu, ktorá naňho prekvapene hľadela. Luna len prikyvovala. „Vieme aj o tom, že Tonksová s profesorom Lupinom, taktiež McGonagallová a tvoj krstný otec sú členovia. A máme podozrenie, že aj ty si člen, Harry. Neber si to v zlom, ale nie sme hlupáci a všetko pred nami neutajíte.“