„To si mu nemusel hovoriť,“ ozvala sa po chvíli. Videl, že otvorila oči a hoci v nich mala slzy a bola zamračená, nevravela to nahnevane. Skôr rezignovane, takmer až zúfalo. „Poď si sadnúť,“ vyzvala ho a zamierila k lavičke. Nasledoval ju. „V prvom a najdôležitejšom rade,“ spustila, keď sa usadili, „Charlie ma celé ráno pozoroval. Stavím sa, že nás pozoruje aj teraz. Snaží sa pochopiť, čo sa začalo diať. Pýtal sa, prečo ťa udrel. A či sa k tebe vrátim a či ťa mám stále rada. Povedala som mu, že ťa mám rada ako dobrého kamaráta, ale že sa k tebe nevrátim, pretože patríme do rodiny. Do našej rodiny. Vzťah vás dvoch, je ale o niečom úplne inom a tohto všetkého sa to netýka. A tak to aj musí ostať,“ pozrela mu do očí.
„Áno, to je vcelku logický postup,“ natiahol sarkasticky.
„Doprdele, Harry,“ zasyčala. „Je dôležité, aby sme my dvaja ostali priateľmi, chápeš? Neville by bol rád, keby som ťa prekliala. Ty, aby som sa ti hodila okolo krku. Mne nevyhovuje práve ani jedno, chápeš? Keby som ťa prekliala, Charlie by mi to neodpustil. A keby som sa ti hodila okolo krku, neodpustili by mi to moje druhé dve deti. Každopádne by obe situácie spôsobili akurát to, že by sa úplne všetky vzťahy zničili,“ šepla dôrazne.
„Chápem,“ prikývol po chvíli. „Dávaš prednosť väčšine. V tvojej hre som prehral, pretože s tebou mám len jedno dieťa,“ vypľúval potichu a napriek tomu výrazne ironicky.
„To nie je hra, Harry…“
„Pst, upokoj sa. Charlie nás zrejme sleduje,“ upozornil ju, keď zvýšila hlas. Zamračila sa ešte výraznejšie. „Je to tvoja hra, Ginny. Priznaj si to. Začala si ju hrať vtedy, keď si si vzala Nevilla. Začala si sa hrať na manželstvo so všetkým, čo k tomu patrí, pretože si ho nikdy nemilovala. Chcela si rodinu, tak si si ju vytvorila. Fajn, máš rodinu,“ obrátil sa na lavičke k nej a položil si pravú ruku na operadlo. A usmieval sa. „A teraz chceš po Nevillovi, aby v tejto hre pokračoval, aj keď sa na tvojej hernej doske zjavila nová figúrka. Ja,“ slabo sa uchechtol. „A po mne chceš, aby som sa držal stranou len preto, aby si mohla hrať hru, ktorú ohrozujem. Zrejme by nebol veľký problém, aby moja figúrka vykopla z hry Nevillovu figúrku, nemám pravdu? Stavím sa o čo chceš, že som pre teba viac ako dobrý kamarát,“ zaškľabil sa. „Ibaže sú v tvojej hre tri menšie figúrky, o ktoré ti ide. Je to pochopiteľné. Si matka. Budeš za svoje maličké figúrky bojovať, spravíš pre ne všetko… a len jedna z malých figúrok dáva bonusové body mne,“ s úsmevom zavrtel hlavou. Sedel tvárou k domu a ak ich Charlie pozoroval, videl len usmievajúceho sa otca. Vedela to.
„Si hnusný,“ povedala potichu.
„Asi áno, jedenásťročná Snapova výchova sa musela nejako prejaviť, nie?“ natiahol. „Každopádne po mne chceš, aby som sa tvojej hre prispôsobil. Aby som sa tváril, že mi na tebe nezáleží, že sme len dobrí priatelia. Znova opakujem, že ak by si bola šťastná, neváhal by som. Vycúval by som a nechal ťa žiť si svoj šťastný život. Ibaže on nebol šťastný, ani keď som bol mŕtvy. Bol vyhovujúci, spokojný, vzorný a čo ja viem aký, ale uspokojujúci nebol, nie?“
Díval sa na ňu s úsmevom. Videla však v jeho očiach slzy a chcelo sa v tej chvíli plakať aj jej. Mal pravdu. Vlastne mal pravdu aj s tou hrou. Myslela si, že je mŕtvy a zatiahla Nevilla do svojej hry.
„Harry…“
„Nič nehovor, Ginny,“ prerušil ju okamžite. „Vravím, že keby si bola šťastná, neváhal by som a vycúval. Teraz vycúvam len preto, lebo to chceš. Moje slovo platí. Stále som ušľachtilý idiot, ktorý sa obetuje pre všetkých,“ uchechtol sa. „V tom ma Snape nedokázal prevychovať,“ trpko vypustil a sklonil hlavu.
„Cítim sa mizerne,“ priznala a prehltla slzy.
„Áno, to je pochopiteľné,“ prikývol. Zamračila sa. Lenže potom sa prestala mračiť. Mal pravdu. „Už sa o tom ale nebudeme baviť, dobre?“ zdvihol hlavu a prebodol ju pohľadom. „Sme veľmi dobrí priatelia, to je fakt. Charlie, aspoň v to dúfam, vo mne bude mať dobrého otca. A ja sa budem snažiť nejakým spôsobom dohnať tých jedenásť rokov, nejak sa zaradiť a skúsiť zmeniť svoje zmýšľanie… aj keď teda fakt netuším, ako by sa to mohlo podariť mne,“ uchechtol sa. Sklonila hlavu. „Ginn,“ jemne ju drgol do ramena. „Sme kamoši, nie?“
Pozrela sa mu do tváre. Škľabil sa skutočne presvedčivo.
„Vieš sa dosť pretvarovať, však?“ spýtala sa miesto odpovede. Prikývol. „Nebude ti robiť navonok… hrať moju hru?“ pokračovala so sebazaprením. Zavrtel hlavou. „Len preto, lebo som matka. Ani manželka a ani snúbenica, ale matka,“ povzdychla. Mykol plecami. „Povieš niekedy, čo ste so Snapom robili?“ dívala sa naňho. Len povzdychol.
„Neviem, možno niekedy napíšem pamäte,“ zaškľabil sa.
„Vážne vieš presvedčivo predstierať,“ zhodnotila jeho odpoveď. Povytiahol obočie. Kývla hlavou k jeho ruke. „Keď som spomenula Snapa, znervóznel si.“ Okamžite prestal klopkať prstami. Zovrel ruku v päsť. „Aj to sa vyrieši, uvidíš,“ slabo sa pousmiala. Krátko prikývol.
Charlie svojich rodičov skutočne pozoroval. Videl, ako mama pristúpila k otcovi a ako si potom sadli na lavičku. Jeho otec sa skoro celú dobu usmieval. Mame do tváre nevidel, ale keď sa postavila, aby sa vrátila dnu, usmievala sa aj ona. Tu by teda problém nemal byť. Aspoň nie závažný.
Keď sa potom pridal k otcovi, ktorý bol oblečený v starých šatách, po niektorom z jeho strýkov a on mal na sebe tepláky, zamračil sa.
„Vôbec to nebolí tak, ako to vyzerá,“ uškrnul sa otec. Prikývol. Vedel, že elixíry sú veľmi mocné a do zajtra by už na otcovi úder vidieť byť nemal.
„Povieš mi, prečo ťa udrel?“ spýtal sa ho. Zrejme z dedkovej kôlne otec povyťahoval náradie a ukázal mu, ako kladivom vyťahovať staré klince. Bola to celkom zábava.
„Vieš, Charlie,“ povedal a vytiahol jeden obzvlášť problematický klinec, „niektoré ženy cítia potrebu o probléme hovoriť aj pol dňa, a niektorí chlapi si proste dajú do nosa,“ hodil klinec na kôpku vedľa seba a pozrel synovi do zelených očí. Slabo sa pousmial. „Pre Nevilla nie je jednoduché zmieriť sa s tým, že som sa vrátil. Si dosť bystrý, aby si pochopil, prečo. Vzal si tvoju mamu, ktorá by si inak zobrala mňa, nebyť toho, že som umrel. Pre nich som umrel. A teraz, keď som sa vrátil, tak si myslí, že budem chcieť tvoju mamu naspäť, vieš? Akoby to bolo také jednoduché,“ zavrtel hlavou. „Neville bude musieť pochopiť, že si mama vytvorila nový život, s ktorým je spokojná. Bude si musieť uvedomiť, že to, že som sa vrátil, sa jeho vôbec netýka. Vrátil som sa a chcem byť s tebou, to je všetko,“ díval sa mu do očí. Mal sústredene zvraštené obočie.
„Cíti v tebe soka,“ prikývol. „Myslí si, že by ťa mama mohla mať stále rada tak, ako má rada jeho,“ znova prikývol. Harry sa pousmial. To asi ťažko.
„Je to všetko príliš komplikované, Charlie. Snažíš sa tomu porozumieť, ale pravdou je, že tomu nerozumieme ani my. Už len fakt, ako môže niekto po jedenástich rokoch smrti vstať z mŕtvych, nie?“ spýtal sa. Charlie prikývol. Fakt, ťažko sa to dalo chápať. „Pred vyše jedenástimi rokmi som tvoju mamu veľmi miloval a chcel som si ju vziať za ženu. A narodil si sa ty. Na nešťastie sa to trocha skomplikovalo a jedenásť rokov je príliš dlhá doba, aby všetko ostalo tak. Naopak, stalo sa toho veľa. Pravdou je ale to, že ty si to najdôležitejšie v mojom živote,“ potichu vravel. Charlie naňho visel pohľadom. Pousmial sa. „A pravdou je aj to, že budem mať tvoju mamu stále rád. Akoby nie, dala mi predsa takého fešáka, ako si ty,“ postrapatil mu vlasy. Charlie sa slabo pousmial. „Vždy nás bude spájať láska k tebe. A to sa nikdy nezmení.“
Charlie zamyslene štuchal kladivom do laty z plota. Niekoľko dlhých minút bol ticho. Harry ho po očku pozoroval rozoberajúc pri tom plot.
„Dospelí sú šibnutí,“ zavrtel napokon chlapec hlavou. Okamžite pozrel na otca, ale ten sa len uchechtol. Upokojil sa, keď neprišlo k upozorňovaniu. „Nevedia riešiť problémy normálne,“ skonštatoval.
„To bude asi tým, že keď si malý, máš malé problémy. A keď veľký, tak veľké… a tie sa niekedy riešia šibnuto, uznávam.“
„Možno,“ privolil a neprestával štuchať do klinca. „Neville to rieši tým, že ostáva v týždni na Rokforte. Nikdy to nerobil,“ zavrtel hlavou. Harry mlčal. „Mal by si s mamou sadnúť a normálne sa o tom porozprávať a nie utekať,“ znova zavrtel hlavou. Chlapca trápilo mamino trápenie. Pochopiteľne.
„Upokojí sa to, uvidíš,“ ubezpečil ho otec.
„Myslíš?“ Charlie naňho pozrel.
„Myslím,“ prikývol. „Nevidím síce do hlavy Nevillovi, ale ako si povedal… dospelí riešia všetko komplikovane. Uleží sa mu to v hlave a potom bude všetko v poriadku,“ rozhodne prehlásil. Charlie sa naňho díval. Mykol plecami. „Tvoja mama si vždy vedela vybojovať to, o čo stála,“ usmial sa.
Charlie prikývol. A povzdychol. Hádam to tak bude. A potom sa zamračil na laty, ktoré sa pri nich vŕšili.
„Prečo to vlastne robíme takto? Sme čarodejníci, prečo to nerobíš prútikom?“ nechápal. Harry sa zasmial.
„Lebo práca šľachtí človeka,“ prehlásil. Charlie naňho pozrel neveriacky. „No iste. Toto ale robíme preto takto, lebo si tvoja mama a Hermiona myslia, že mi práca pomôže s… akousi aklimatizáciou na realitu. Rozumieš?“
„Pri práci by si mohol zabudnúť?“ spýtal sa. „Na tých jedenásť rokov a na to všetko, čo si musel spraviť, aby si prelomil treťostupňovú kliatbu?“ priamo sa naňho pozrel. Harry sa zachvel.
„Presne tak,“ prikývol. „Myslia si, že mi šibe,“ zaškľabil sa. Charlie sa zasmial.
„Vyzeráš normálne,“ zhodnotil.
„Vďaka,“ prikývol. „Naordinovali mi ale prácu a teba,“ uškrnul sa. A Charlie sa zachichotal.
„Tak fajn, rád budem robiť elixír na upokojenie,“ prikývol. „A zrejme nás budú pri tom špehovať,“ povytiahol obočie. Harry pozrel smerom k domu. V okne do obývačky videl Ginny, ktorá sa skláňala nad stolom píšuc nejaký článok do novín. Alebo čo robila.
„Asi sa tomu nevyhneme, to fakt,“ prikývol a usmial sa na syna.
Do obeda sa im podarilo rozobrať celý plot a povyberať každý klinec. Bolo mu absolútne jedno čo robí, ako to robí, tešilo ho to, s kým to robí. Celý predný plot záhradky behom pár hodín prestal existovať a oni mali pred sebou holé laty. Ktoré bolo potrebné ošmirgľovať a ponatierať a samozrejme postĺkať dohromady. Keď im Molly priniesla desiatu, zalomila rukami, ale Charlie sa len zachichotal a povedal, že keby to riadne zmrvili, stále môže niekto mávnuť prútikom.
Hermiona, ako sľúbila, na obed prišla.
„Dobre, tu to musíš podpísať a naniesť trocha krvi,“ strčila Harrymu pod ruky dva pergameny. Boli to plné moci pre Amandu Brooksovú. „Bez toho v Gringottbanke neuspeje,“ vysvetlila mu. Prikývol, bolo to logické. To by si mohol do banky prísť kde kto a prihlasovať sa v jeho mene. Podpísal a zarezal si do ruky. Jeho krv bola pravá a pre škriatkov záväzná. Vlastne to bolo čarodejnícke notárske overenie podpisu, ako Hermiona prezradila Molly. Tej sa príliš nepáčilo, že sa Harry už znova nivočí. Charlie sa vyškieral, keď sa naňho Harry zaškľabil. „Večer o ôsmej príde ku mne. Mala by mať povybavované už všetko,“ povedala a sadla si k obedu.
„A keď vkročí do banky s tými dokumentami, bude utajeniu koniec,“ prikývol Harry.
„Raz k tomu aj tak muselo prísť, nie? Ťažko očakávať, že by škriatkovia takúto informáciu obišli bez povšimnutia, hoci si väčšinou nevšímajú ničoho,“ mykla plecami a pozrela na Charlieho. „Čo plot?“
„Rozobratý do poslednej latky,“ zahlásil. „Myslel som si, že to bude nuda, ale je to vcelku zábava.“
„Pokým nezačneme šmirgľovať,“ Harry naňho pozrel. „To nás dlho baviť nebude, uvidíš.“
„Ručná práca je vždy kvalitnejšia, ako mávanie prútikom. Aspoň to vždy vravieval Artur,“ ozvala sa Molly spokojná, že mohla navariť obed pre ďalších štyroch ľudí. A hlavne Harrymu toho podstrkovala viac. „Hoci je pravda, že robil všetko prútikom, ak sa však neráta babranie v muklovských veciach, ktorým nerozumel,“ smutne sa pousmiala. „A ty jedz, Harry. Stále vyzeráš nezdravo,“ prisunula mu misu s mäsom. Harry sa zatváril útrpne. Už nevládal.
„Tak mi napadlo, keď sa to prevalí a verejnosť sa bude o teba zaujímať,“ Hermiona pozrela na Harryho, „a je jasné, že ty sa budeš popularite vyhýbať,“ potom preniesla pohľad na Ginny, „možno by sme mohli do novín podsunúť nejaký článok…“ prižmúrila oči.
„Dobre vieš, že interview nerobím,“ stiahla obočie. „Neznášam, keď mi niekto naordinuje otázky, ktoré mám pokladať. A Skeeterová to robí vo veľkom.“
„Ty pracuješ so Skeeterovou?“ Harry na ňu prekvapene pozrel. Zaškľabila sa.
„Je to moja šéfka, vieš?“ prezradila. „V teréne už nepracuje, ale je to šéfredaktorka. Ona rozdeľuje úlohy a ak sa jedná o niečo dôležité… a tvoje zmŕtvychvstanie bude skutočne bomba… pchá do všetkého nos. Možno zdvihne zadok a sama sa k tebe pokúsi dostať,“ uškrnula sa. „Najmä preto pracujem len na čiastočný úväzok. Nestará sa do mňa toľko.“
„Vieme ale to, že ak náhodou… tak si Harry vyberie, s kým sa bude rozprávať,“ namietla Hermiona.
„S nikým, ak môžem poprosiť,“ navrhol.
„S niekým sa predsa budeš musieť,“ upozornila Hermiona. „V tom prípade by sa Skeeterka mohla postaviť aj na hlavu… Harry bude rozprávať len s tebou.“
„Ak by aj k rozhovoru malo prísť, budem mať zoznam otázok, na ktoré sa budem musieť pýtať,“ krivo sa zaškľabila. „V opačnom prípade by článok do tlače šiel len veľmi ťažko.“
„Jasne a určite by to bol nevhodný zoznam otázok, to vieme,“ prikývla Hermiona. „Ale Skeeterka, ak bude chcieť zverejniť rozhovor s Harry Potterom… exkluzívny rozhovor s tebou ako novinárkou, pretože iného novinára k sebe nepustí… tak sa bude musieť zmieriť s tvojím výberom otázok.“
„A čo tak nechať to všetko na pokoji? Možno to prejde bez povšimnutia,“ nadhodil Harry. Dokonca aj Charlie sa naňho pozrel ako na blázna. „Skúsil som to, no,“ zamrmlal. Obe mladé ženy zaregistrovali jeho podupávanie nohou. Hermiona ho pod stolom kopla.
„Ja by som to tak skúsila,“ pozrela znova na Ginny. „Napísať článok podľa našich predstáv, aby aspoň trocha uspokojil verejnosť, hoci veľmi dobre vieme, že pokým ťa tá verejnosť neuvidí na vlastné oči, bude to ťažké,“ prebodla pohľadom Harryho. „A prinútiť Skeeterovú, aby ho vydala. Ona je síce šéfredaktorka, ale nevedie noviny,“ povytiahla obočie.
„Skúsim to, samozrejme,“ zamyslene sa zamračila. Potom pozrela na Charlieho a aj Harryho. „Bude sa to musieť vyriešiť všetko skôr, než pôjde Charlie na Rokfort…“
„Ja sa s popularitou vyrovnám, mami,“ namietol Charlie.
„Nepochybujem o tom,“ prikývla mama. „Veľmi dobre si ale pamätáme, akí môžu byť niektorí novinári zákerní,“ pozrela na Harryho, „a ako to pôsobilo na teba. A ak sa budeš skrývať, automaticky sa pozornosť upriami na Charlieho.“
„Jasne, chápem,“ prikývol a nervózne sa pomrvil. „Do školy však pôjde až za viac ako štyri mesiace, dovtedy by sme mohli dať svetu to, čo potrebuje, nie?“ pozrel na Charlieho a prevrátil oči. Charlie prikývol a prevrátil oči tiež.
——
„Ste veľmi bohatý človek, pán Potter,“ oznámila mu Amanda Brooksová, keď prišla večer k Hermione.
„Paráda, super, hneď sa mi dýcha lepšie,“ zaškľabil sa. Hermiona zavrtela hlavou.
„Skutočne,“ Amanda sa pousmiala. „Spravila som zatiaľ len revíziu vášho trezora. Vaši rodičia pri zakladaní spravili veľmi rozumnú vec. Väčšiu časť vášho majetku uvoľnili škriatkom, aby s ním mohli manipulovať a ročne vám z tejto sumy vkladali do trezoru úroky,“ povytiahla obočie.
„Ako som povedal, super. A?“ nechápal.
„To, čo ste vo svojom trezore videli naposledy, je asi len desatina z toho, čo si v skutočnosti myslíte, že máte, hoci neviem, kedy ste naposledy boli vo svojom trezore a koľko ste videli, že máte… ale to je jedno. Toto sú čísla, ktoré mi poskytli škriatkovia,“ podsunula mu pergameny. „Podľa očakávania sa na vás nepýtali, ale ľahostajní neostali,“ významne sa pousmiala.
„Čo robili?“ vyzvedala Hermiona.
„Triasli sa im uši, ako keď sú veľmi rozrušení,“ uchechtla sa. „Nemyslím, že by túto informáciu vydržali dlho udržať v tajnosti…“
„Ehm,“ Harry si pozeral dokumenty a čísla, ktorým nerozumel, ale na konci výpisu bolo číslo v galeónoch a tiež librách a tomu už rozumel. „To vážne?“ pozrel na Brooksovú. Usmiala sa.
„Ako som povedala, ste veľmi bohatý muž. Odporúčala by som držať to v tajnosti. Tak to spravili aj vaši rodičia. Nechajte škriatkov, nech sa s vašimi peniazmi bavia a nech vám ročne pripisujú úroky. S tým, čo máte v trezore teraz, si v pokoji opravíte a zariadite dom a v pokoji si s tým vystačíte do konca života. Nehovoriac o tom, že sa váš trezor nikdy nevyprázdni, keď vám ho budú škriatkovia ročne… tankovať,“ zasmiala sa. „Veľký pohyb smerom nahor nastal aj pred piatimi rokmi, keď sa rozdeľoval majetok Siriusa Blacka medzi vás a jeho druhého krstného syna, Edwarda Lupina,“ a zdvihla obočie.
Znova sa pozrel na číslo a nemohol tomu uveriť. Nevedel síce, koľko stojí kilo múky, ani nový dom, ale veľmi dobre vedel, koľko núl sa nachádza v ktorom čísle. Aj tak musel čísla ešte raz odrátať.
„O tomto sa nesmie nik dozvedieť,“ stočil pergameny a začal nervózne podupkávať.
„Súhlasím,“ prikývla Brooksová. „V tomto sa dá na škriatkov skutočne spoľahnúť. A na mňa vlastne tiež.“
„Dobre,“ prikývol.
„No a… Čo ostatné záležitosti?“ spýtala sa Hermiona a drgla do Harryho. Podupkávanie prestalo. Ale len na chvíľu.
„Ale iste,“ prikývla Amanda. „Tu sú šeky vystavené na vaše meno. Škriatkovia si váš podpis overili. Ak budete kupovať niečo veľké alebo len čokoládovú žabku, stačí vypísať šek a podpísať ho…“ Posunula mu úplne novú sadu šekov. „V budúcnosti bude stačiť len prísť do banky a vyžiadať si nové. Samozrejme sa stále platí aj galeónmi a ja som si dovolila vám nejaké vybrať. A taktiež som vám nejaké galeóny vymenila za libry.“ vytiahla z tašky dva mešteky a zväzok bankoviek a tie pred neho položila. „Predbežne som sa dohodla s čarodejníckou firmou zaoberajúcou sa rekonštrukciami… zajtra o desiatej sa s nimi mám stretnúť pri vašom dome. Myslím, že by ste mohli prísť aj vy. No a toto je moja zmluva k vášmu zastupovaniu v ostatných právnych záležitostiach,“ posunula mu pergamen, ktorý vzal do rúk. „Som pripravená starať sa o vaše záležitosti aj v budúcnosti. Zrejme bude potrebné vyriešiť vášho syna, dedičstvá, pretože po pánu Blackovi vlastníte na polovicu aj ďalšie dve nehnuteľnosti… vlastné dedičské záležitosti…“
„Robíte si srandu?“ vyhŕkol pri čítaní jej zmluvy. Zamračene na ňu pozrel.
„Nie, myslím to vážne,“ mierne sa zamračila. „Nemyslite si o mne nič zlé, pán Potter, ale tak isto, ako celý svet, tak aj ja vám toho veľa dlžím. A moje služby máte zadarmo.“
„To nie, pani Brooksová,“ zavrtel hlavou. „Ešte je veľa vecí, ktoré budem potrebovať vyriešiť a zadarmo to robiť nebudete.“
„Ale ja chcem.“
„A ja nechcem.“
„Amanda, neoplatí sa s ním hádať. Jednoducho choď podľa svojej bežnej taxy za služby,“ navrhla Hermiona.
„Nezabúdaj, že moje služby sú drahé, vzhľadom k tomu, že som najlepšou právničkou,“ vypustila vôbec nie skromne. Bola to ale pravda.
„A vy nezabúdajte, že som veľmi bohatý muž,“ pripomenul jej Harry s úškľabkom. Hermiona sa zasmiala a Amanda sa zamračila.
„Mala si pravdu, je tvrdohlavý ako mulica,“ dívala sa mu do očí. „Bežnú taxu ale znížim o polovicu,“ navrhla.
„Ale…“
„Harry, ber, inak sa nikdy nedohodnete,“ Hermiona sa na nich viditeľne bavila.
„Dobre teda.“
„Platí.“
Amanda napokon odišla, keď sa predtým dohodli na zajtrajšej obhliadke nehnuteľnosti.
„Aby bolo jasno, ty veľmi bohatý muž,“ zaškľabila sa Hermiona, keď sa k nemu usadila aj s vínom v ruke. Prišlo jej to príhodné. Banku mali za sebou. „Neopováž sa mi podstrkovať nejaké peniaze za nájom alebo podobné hlúposti. Keď sa odvážiš, môžeš zájsť na nákup, napríklad.“
„Dobre vieš, že sa neodvážim,“ s námietkou na ňu pozrel.
„Možno ťa to bude motivovať, aby si vystrčil nos,“ zaškľabila sa naňho. „A ak dovolíš…“ natiahla sa, aby z jedného vrecúška vybrala galeón. „Toto je za ten nákup oblečenia. Odteraz si ale budeš trenky kupovať sám.“
„Bolo to určite viac, ako galeón,“ stiahol obočie, hoci vôbec netušil, koľko čo stojí.
„Iste,“ prikývla. „Ale dlžím ti za radu narodenín a Vianoc, tak som to práve dohnala.“
„Hermiona…“
„Mlč, Harry,“ zamračila sa naňho. „Nebudeme sa o peniazoch jednoducho baviť, dobre?“
„Nie si zvedavá, ako veľmi som bohatý?“ spýtal sa rýpavo.
„Nie, pretože by som sa v tom momente mohla do teba zamilovať,“ zaškľabila sa naňho rovnako provokačne.
„Ale blbosť,“ vyprskol a uchechtol sa. „To sa skôr zem prestane točiť.“
„Správne,“ prikývla.
„Päť miliónov galeónov,“ vyhŕkol. Pozrela naňho nechápavo, než jej došlo, čo povedal.
„Koľko?“ vyprskla.
„A nejaké drobné…“
„Ale to je… dvadsaťpäť miliónov libier,“ šepla a vyvaľovala naňho oči. V tom momente vyzerala skutočne smiešne. Ako keď rybe na súši šliapnete na krk, keby ryba mala krk.
„Áno, ja viem,“ prikývol. Nevinne na ňu pozrel. „Už si sa do mňa zamilovala?“ natiahol.
„Idiot,“ tresla ho po ramene stále tráviac šok.
——
Dohodli sa, že otázku peňazí nebudú vyťahovať. Proste sú a hotovo. Harry aj tak nepatril k ľuďom, ktorí by peniaze rozhadzovali. Vždy vedel, že má dosť peňazí, vždy si mohol vziať z trezoru koľko chcel, vždy si však vzal len toľko, koľko skromne minul. A nikdy si peniazmi nikoho kupovať nemusel. Hermiona si bola istá, že to bude platiť aj naďalej. Určite bude mať teraz vyššie výdavky. Veď predsa zrekonštruovať dom a kompletne ho zariadiť, nehovoriac o tom, že nemal ani hrnček na čaj a tanier, trenky len tie, čo mu ona kúpila, bude stáť hromadu galeónov. Ale to bude asi jeho jediné rozhadzovanie peniazmi, ak sa zariadenie si života dá nazvať rozhadzovaním.
Po príchode do Brlohu vlastne chceli len zahlásiť, že si budú musieť odskočiť k Harryho domu, aby sa spolu s Amandou dohodli na rekonštrukcii a Harry tam v žiadnom prípade nechcel ísť sám. A Ginny si potrebovala odskočiť do práce, aby odovzdala svoju prácu, vzala si materiál k ďalšej a dohodla sa s kolegom, aby ju informoval v momente, ako Rita zahlási mimoriadny brífing. Predpokladala, že po minimálnej zmienke o Harrym k mimoriadnemu brífingu dôjde. A ona v práci nebola stále. Preto Harry s Hermionou vzali Charlieho so sebou. Ako sa Harry vyjadril, bude to skoro aj jeho dom, tak aj on si môže do toho čo to povedať.
„Čo myslíš?“ spýtal sa Harry syna stojac uprostred obývačky. Aspoň to vyzeralo ako obývačka. Bol tam krb, jedno kreslo a povytŕhané parkety. Bola spojená s kuchyňou, ale v linke chýbali dvierka a pult bol poobíjaný.
„Hrôza,“ skonštatoval Charlie.
„Pozemok je dosť rozsiahly, a ako vravela Amanda, bude to chcieť záhradného architekta. Alebo minimálne niekoho s riadne výkonnou kosačkou,“ zahlásila Hermiona, ktorá sa vrátila zo zadného dvora, do ktorého viedli dvojkrídlové dvere z obývačky.
„Je tam dosť miesta na lietanie?“ spýtal sa Harry. Hermiona naňho zarazene pozrela.
„Tak lietať na metle budeš môcť aj po obývačke, keď budeš mať chuť,“ zaškľabila sa naňho. Charlie sa zasmial. „Ale ak si myslíš, že si tam postavíš metlobalové ihrisko, tak zabudni,“ zavrtela hlavou.
„Nie práve ihrisko,“ prevrátil oči a nazrel cez rozbité dvere von.
„Nie, tvoje nároky na lietanie tvoj pozemok rozhodne neuspokojí,“ zavrtela hlavou a pozrela na Charlieho. „Vyzerá to tu otrasne, to je pravda, ale keď sa to zrekonštruuje, bude to fajn. Je tu dosť miesta…“
Na prízemí bola ešte jedna izba, ktorá mohla fungovať ako hosťovská, ako sa zhodli. Pivnica bola taktiež zväčša vybrakovaná. Na hornom poschodí boli ďalšie tri miestnosti a hlavne v jednej sa zarazene zastavili.
„Tu si ho zastavil ako malý, však? Prvýkrát,“ ozval sa potichu Charlie dívajúc sa na veľký čierny kus steny za detskou postieľkou, ktorú nikto nevzal. Harryho oči skĺzli k zemi. Jeho matka pred ním stála a bránila ho. Najskôr zabil ju. Padla niekde tu na zem mŕtva.
Hermiona sa naňho pozorne pozrela. Vyzeral zarazene a šokovane, avšak vôbec nie nervózne. Toto bola časť života, s ktorou sa už dokázal vyrovnať. Pristúpila k nemu a položila mu ruku na chrbát.
„Áno, Charlie,“ prikývol a pozrel na syna. „Vraj som bol v postieľke a tvoja babička stála pri mne,“ zachmúril sa.
„A zomrela pre teba,“ povedal potichu. Pristúpil k otcovi a chytil ho za ruku. Harry naňho prekvapene pozrel. Díval sa na čiernu stenu zamračene.
„Zomrela, ale to je už dávno,“ zovrel synovi ruku. „Dobre, dosť bolo prehliadky. Poďme čakať dole. A ty si riadne rozmysli, ktorú izbu budeš chcieť.“
„Budem si môcť vybrať izbu?“ nadšene sa spýtal. Zostupovali po schodoch ruka v ruke. Hermiona ich s úsmevom nasledovala.
„No jasne, keď Hermiona s mamou usúdia, že mi nešibe, tak budeš môcť u mňa aj spávať,“ zahlásil. Charlie sa zasmial.
„Harry,“ vrkla Hermiona.
Lenže dole ho čakal ďalší šok, keď našli Amandu vášnivo diskutovať s dvoma mužmi. Hermiona vedela, že nepozná všetkých Amandiných známych, to by zrejme musela poznať komplet čarodejnícku komunitu a tiež veľkú časť tej muklovskej. A znova sa presvedčila, že sa priatelí skutočne s najlepšími.
Krátko po vojne, keď si čarodejníci začali budovať svoj svet takmer od nuly, nastolili nové režimy a trendy, títo dvaja odhadli, že elektrina sa stane pre čarodejníkov nevyhnutnosťou, že sa postupne rozšíri a mali pravdu. Seamus v spolupráci s Deanom vytvorili firmu, ktorá renovovala čarodejnícke domácnosti a privádzala im domov elektrinu. Ibaže boli potrebné aj nejaké stavebné práce a tak svoju firmu rozšírili. Krátko na to čarodejníci zistili, akou zaujímavou môže byť televízia a ponúkali televízne balíčky. A najnovšie sa zamerali aj na prevádzanie internetového pripojenia. A teraz Harryho dom komplet zrekonštruujú, zabezpečia ho elektrinou a inými vymoženosťami.
„Keď nám Amanda poslala túto adresu, mysleli sme si, že si robí žarty,“ zasmial sa Seamus. Harry bol zo stretnutia riadne rozhodený, ruky mal vrazené vo vreckách a kŕčovito sa usmieval. Hermiona stála pri ňom s jednou rukou na jeho chrbte.
„A ty žiješ, to je neuveriteľné,“ zavrtel hlavou Dean.
„Ale ako a kde…“
„O tom sa nebudeme baviť,“ zasiahla Hermiona. „Ospravedlňte nás, prosím,“ pozrela na Amandu a tá pochopila. Zobrala oboch mužov pod paže a viedla ich na prehliadku. „Harry, pozri na mňa,“ šepla. S ťažkosťami našiel jej oči.
„Som v pohode, vážne,“ vyšlo z neho nasilu.
„Nie si,“ zamračila sa.
„Som, len som nečakal nikoho známeho,“ protirečil zhlboka dýchajúc.
„Nebolo to o tom, kto to bol a ty to vieš,“ neprestávala ho skúmať. „Ide o tie otázky. Musíme s tým niečo spraviť.“
„Teraz ale ťažko, nie?“ natiahol ironicky.
„Upokoj sa,“ tíšila ho.
„Som pokojný,“ vŕkol avšak vôbec nie nebezpečne. „Som v poriadku. Vážne,“ díval sa na ňu. „Fakt.“
„Dobre,“ povzdychla a zavrtela hlavou. Lenže potom sa otočila a videli, že sa Charlie díva na otca so stiahnutým obočím.
„Charlie…“ skúsila Hermiona.
„Tak pre toto ťa stále mama s krstnou kontrolujú?“ povytiahol obočie. „Nechceš myslieť na to, čo bolo.“
„Áno, Charlie,“ prikývol Harry. „Radšej na to nemyslím. A keď, tak ma to trocha rozhádže.“
„Ja sa ťa na to nebudem pýtať,“ sľúbil Charlie. „Ale aj tak by ti mali pomôcť,“ díval sa naňho a Harry v jeho očiach videl obavy. Pousmial sa.
„Oni mi pomôžu. Vždy mi dokázali pomôcť. A to by si neveril, z akých šlamastík ma dokázali vysekať,“ uchechtol sa.
„Dokážem si predstaviť,“ vyhlásil o čosi pokojnejšie. Hermione sa uľavilo. Posledné, čo by Charlie potreboval vidieť, je otca pri nervovom zrútení, ktoré mu hrozilo stále rovnako. A bude zrejme viac.
Amande sa podarilo ich spolužiakom zrejme niečo nahovoriť, pretože keď sa vrátili, nevyzvedali. Lenže keď sa začali Harryho pýtať, aké predstavy má ohľadne farieb na stenu, aké by chcel parkety alebo či dá prednosť linoleu, aké by chcel okná a dvere, sanitu do dvoch kúpeľní, kuchynskú linku a či chce zabudované spotrebiče a samozrejme elektrinu s televíznym signálom a navrhli aj internet, Harry začal znova panikáriť.
„Máte nejaké prospekty? Vzorkovník?“ spýtala sa Hermiona. Samozrejme mali. Mali dokonca aj internetovú stránku, pretože pracovali aj pre muklov. „Výborne, tak mi to dajte, ostatné mi pošlite domov a my vám dáme vedieť. Nedá sa takto z voleja povedať, či chce Harry vchodové dvere z duba alebo buka,“ zaškľabil sa na nich.
„Pôdorysy domu namnožím hneď teraz,“ navrhla Amanda. „A taktiež pozemok.“
„Ak by ste mali záujem o záhradného architekta, Ernie Macmillan sa zaoberá strihaním záhrad,“ navrhli. Amanda pozrela na Harryho. Mykol plecami.
„Dobre, dáte mi naňho kontakt. Spojím sa s ním a dohodnem. A čo si myslíte? Kedy by ste mohli začať?“ Amanda na nich pozrela ponad okuliare.
„Je to Harry, aj okamžite,“ prehlásili. „Všetky naše zákazky pôjdu bokom, hrdina má prednosť,“ zaškľabili sa, „samozrejme začneme s čistiacimi a hrubými prácami… ale budeme potrebovať aspoň tie podlahy a steny vedieť čo najskôr,“ pozreli na Hermionu. „Môžete poslať sovu alebo mail…“
„A doba?“ spýtala sa Hermiona.
„Čo najrýchlejšie, samozrejme. Najskôr natiahneme elektrinu, to je základ. Potom…“
„To je jedno, aj tak tomu nerozumieme. Ako dlho si myslíte, že vám to bude trvať?“
Obaja sa poobzerali okolo seba a potom pozreli na seba.
„Do týždňa by to malo byť… pokiaľ nám do zajtra pošlete vaše návrhy. Možno čosi cez týždeň…“
Hermiona s Amandou sa vybrali do kuchyne, aby na zvyškoch linky prekopírovali pôdorysy. Hermiona dokonca vytiahla svoj fotoaparát, aby spravila niekoľko fotiek.
„Seamus, poď so mnou,“ oslovil ho Harry. Charlie sa držal pri Hermione a radil jej, čo by mala nafotiť. Harry si spolužiaka odviedol bokom.
„Nejaká konkrétna požiadavka?“ spýtal sa Seamus.
„Uhádol si,“ prikývol Harry s rukami vo vreckách. „Chcem sa spýtať… poznáte niekoho, kto by nainštaloval nejaké muklovské bezpečnostné prvky? Ja si dom samozrejme začarujem, ale myslel som na nejaký monitorovací systém pri bránke,“ uprene sa naňho zadíval. Seamus naňho civel.
„Bezpečnosť, ale hlavne ochrana, ak tomu správne rozumiem,“ povedal ticho a prikývol. „Jasne, niekoho nájdeme. Kúzla sú síce fajn, ale niektoré muklovské výmysly tiež nie sú na zahodenie.“
„Výborne, budem vďačný. Čo sa týka financií…“
„To riešime s Amandou, jasne,“ Seamus sa usmial stále sa dívajúc na Harryho. „Teda, chlape, ty vieš nádherne šokovať,“ zavrtel hlavou. „Ale viem! Žiadne otázky. Jedno ti ale musím povedať… tvoj syn je celý ty,“ zavrtel hlavou a zaškľabil sa. „Vlastne sme zrejme prví, kto ho videl naživo. Vedeli sme o ňom, ale Ginny ho nikdy neukázala…“
„To je osobné, Seamus…“
„Viem! Nevyzvedám! Už sa nepýtam,“ zaceril sa a tresol ho do ramena.
Charlie si všimol, ako sa otec rozpráva s tým pánom, Seamusom, pokým ten druhý, Dean, diskutoval s pani Brooksovou. A otec v jednej chvíli vyzeral, že sa mu rozhovor nepáči.
„Už viem, ktorá izba by sa mi mohla páčiť,“ zdrapil Harryho za ruku a ťahal ho k linke k pôdorysom. „Táto blízko schodov…“
„Vďaka, Charlie,“ usmial sa naňho otec. „Zachránil si ma,“ prehlásil, hoci to možno ani také kritické nebolo. Charlie ale vážne prikývol. „A fakt budeš chcieť túto izbu?“
——
Ginny kráčala náhlivo cez chodbu na ministerstve na piatom podlaží, kde sídlilo vydavateľstvo Denného proroka. Bolo to krátko po obede, kedy Hermiona stiahla fotografie do svojho počítača a chcela jej ukázať, v akom hroznom stave sa nachádza Harryho dom. Ako Harry tak aj Charlie sa prezerania fotiek dobrovoľne vzdali a šli na dvor došmirgľovať laty z plota, zato Molly bola pripravená aj s kanvicou čaju. Ginny si stihla akurát sadnúť k Hermione a počítaču, keď jej zazvonil telefón.
„Vďaka, Colin,“ usmiala sa na svojho bývalého spolužiaka, ktorý pracoval pre Prorok ako fotograf.
„V poho,“ potichu zabrblal. „Dával som pozor, keď si ma upozornila… Čo sa ide diať?“ spýtal sa. Stávalo sa zriedkavo, aby Skeeterová zvolala brífing v túto nezvyčajnú hodinu. A bol prítomný aj vedúci novín, takže to bude fakt niečo mimoriadne.
„Ak sa nemýlim a to asi nie… tak budeš šokovaný,“ zaškľabila sa. Ibaže Rita si už odkašľala, tak bolo potrebné stíchnuť.
„Vážení, zrejme sa čudujete, prečo som si vás zvolala,“ dívala sa do miestnosti, kde bolo zhruba dvadsať novinárov a niekoľkí fotografovia. „Zavolala som aj pána Prickleho, pretože toto, čo vám teraz prezradím… zmení zrejme všetko,“ nadšene zahlásila. Vedúci, pán Princkle, vyzeral, že by bol radšej všade inde.
„Zahlási, že dáva výpoveď,“ šepol Colin. Ginny sa uškrnula.
„Bude to ešte lepšie,“ odšepla mu. Colin na ňu zvedavo pozrel.
„Od každého z vás budem vyžadovať plné nasadenie. Všetka práca, ktorú ste doteraz robili, musí počkať. Samozrejme nie hlavné správy. Vy všetci sa teraz zameriate na zistenie, vypátranie, vyčuchanie… jednoducho na všetko, čo by nám pomohlo nájsť Harryho Pottera, pretože on žije…“
„Jasne, patrí k Mungovi,“ natiahol Colin. V miestnosti zašumel hovor. Ibaže Colin sa zarazil a pozrel na Ginny. Ak niekto vie, tak ona. „Nekecá? Dá sa vypátrať? Žije?“ vyvalil oči. Prikývla.
„To je nejaká kačica,“ nepozdávalo sa niekomu.
„No jasne, aj prvé roky ho každý týždeň niekto niekde zazrel…“ pridal sa ďalší.
„Nie, dostala som echo z Gringottbanky. Amanda Brooksová včera zažiadala o prístup do jeho trezoru a predložila žiadosť o revíziu a následnú manipuláciu s finančnými prostriedkami z trezoru Harryho Pottera. A kúzla škriatkov pri preverovaní preukázali, že sa jedná skutočne o krv Harryho Pottera. Živého Harryho Pottera. Vážení, národný hrdina žije a ja chcem vedieť, kde je. Chcem sa k nemu dostať a spraviť s ním rozhovor. Skôr, než sa k nemu dostane niekto iný…“
Niekoľko sekúnd bolo ticho. Princkle sa ticho dohadoval s Ritou. Potom znova zašumeli rozhovory.
„Ako je to možné?“ spýtal sa Colin Ginny. Mykla plecami.
Rita Princkleovi prikývla a potom sa narovnala.
„Gareth, ty sa zavesíš na Brooksovú… Ella, ty navštíviš starú pani Weasleyovú…“
„To nebude potrebné!“ ozvala sa Ginny. Všetci na ňu pozreli.
„Longbottomová? Nemáš pracovať na polovičný úväzok? Na mimoriadnom brífingu…“
„Ale to je jedno,“ zamračila sa na Ritu. A pozrela na Princkleho. „Ja mám s Harry Potterom dieťa, pokiaľ si spomínate. Viem, kde momentálne Harry Potter je. Viem aj to, že nikdy neposkytne rozhovor Rite. A nikomu inému. Nebude sa baviť s novinármi. Ja som sa s ním ale rozprávala… ešte pred polhodinou. Pán Princkle, ak naňho nasadíte kohokoľvek, neuspejete. Bol vyše jedenásť rokov preč a nebude mu robiť problém zmiznúť na rovnako dlho. Sľubujem však, že ja s ním rozhovor urobím.“
„Vieš, prečo zmizol?“ vypálila Rita a naznačila vedľa stojacej asistentke, aby zapisovala. „Kedy sa vrátil? Čo…“
„Pán Prinkcle, on sa nebude rozprávať s nikým iným, len so mnou…“