Keď alarm zahlásil, že budú útočiť, stihli si pobrať len pár maličkostí. Ron chcel bojovať, Harry samozrejme tiež, ale Charlie zavelil, aby zmizli. Kryl im chrbty. Mysleli si, že bude Brloh zničený. Sirius to neskôr overil a zahlásil poškodenie, ale nie zničenie. Odvtedy Brloh nevidel. Zjavne dali všetko do poriadku. Brloh vyzeral ako vtedy.
Hermiona mu zovrela ruku a usmiala sa. Prinútila ho robiť ďalšie kroky. Nie, nemal strach, len naňho spomienky doľahli a ona si myslela, že by tam ochotne stál, civel a spomínal aj niekoľko hodín. A to nebolo vhodné. Najmä preto, lebo keď sa priblížili, dvere do Brlohu sa otvorili a prvý vyšiel Ron.
Viditeľne prvotný šok strávil, ale aj tak sa díval na Harryho a díval sa a až potom k nemu kráčal so širokým úsmevom a než by sa stihol Harry aspoň nadýchnuť, zdrapol ho do objatia a pevne držal. Harry videl, že z domu vyšla Molly s rukou na ústach, Bill s úsmevom a dvojčatá naraz zaskandovali.
„Do prdele, Harry,“ hlesol Ron, keď sa mu pozrel do tváre.
„Ahoj, Ron,“ Harry sa usmial. Hermiona mu ruku pustila a zaregistrovala v druhej pohyb kociek. Nechápala. Nemal by byť z čoho nervózny. Položila mu ruku na chrbát.
„Zase sa ti podarilo vyjebať so smrťou,“ vyhŕkol.
„Ronald!“ pohoršene sa ozvala Hermiona. Len zatskal neprestávajúc sa dívať na Harryho.
„Musíš uznať, že teraz to bol kurva majstrovský kúsok,“ natiahol Harry.
„Harry!“
„Čo, Hermiona?“ vyhŕkli obaja. A potom sa na seba pozreli. A začali sa smiať.
„Vy dvaja idioti,“ uchechtla sa, ale musela prehltnúť slzy. „Ja vás mám tak strašne rada,“ zabručala a oboch ich objala.
Stáli tam v trojnásobnom objatí niekoľko sekúnd, kedy si Ron mrmlal, že je to zázrak, Hermiona smrkala a Harry si uvedomil, že je asi vážne rád, že prežil. Nielen kvôli Charliemu, ale aj kvôli svojim priateľom. Po jedenástich rokoch, piatich mesiacoch a pätnástich dňoch boli zase všetci traja spolu.
„Ty vyzeráš vážne otrasne,“ Ron sa skúmavo díval na Harryho. Hermiona doňho drgla. „Je to pravda,“ zamračil sa na ňu. „Mamka ti stanoví prísnu vykrmovaciu diétu, stav sa,“ uškrnul sa. Potom ale zvážnel. „A potom budeš v pohode, nie?“ uprene sa díval.
„Určite, Ron,“ tresol ho po ramene. „Desať kíl navyše dokáže zdvihnúť náladu,“ zaškľabil sa. A znova sa rozosmiali.
„Ako komu,“ zašomrala Hermiona. „A hodilo by sa ti viac.“
„Héj! Bude vám to dlho trvať?“ zakričal Fred. Alebo možno George.
„Keď sa chcete vzdialiť… my vám to nebudeme zazlievať,“ zamrkal ten druhý.
„Uvedomte si však, že sú tu aj ďalší záujemcovia o Harryho láskyplné objatie…“
„Tak si tie nežnosti nechajte na neskôr…“
„Idioti,“ zaškľabil sa Ron. Harry pozrel zaňho. Molly smrkala, usmievala sa a nespúšťala z neho pohľad, okolo pliec ju držal Bill a dvojčatá sa poštuchovali. Vedľa nich stáli Remus s Ginny. Skoro vôbec nič sa nezmenilo a pritom bolo všetko úplne odlišné. „Takto nám kaziť našu chvíľku,“ odfrkol si Ron. „Tak poď,“ zdrapil Harryho okolo ramien a viedol ho k domu.
Hermiona Harryho pozorne sledovala. Kocky sa nemali čas kedy rozhýbať, pretože ho najprv Molly s úsmevom a slzavou tvárou objala a niečo mu ševelila do ucha. Opätoval jej objatie. Slabo sa pousmial. Potom sa zaškľabil na Billa, ktorý mu podal pravačku, aby ho krátko plesol po ramene a schytal od dvojčiat pár buchnátov, aby ich Ron upozornil, aby boli jemnejší, pretože sa ľahko môže stať, že sa poláme.
Lenže potom sa kocky opatrne dali do pohybu, ako si všimla aj Ginny. Hoci im dopredu s Remusom povedali všetko, čo vedeli a upozornili ich na niekoľko bodov, aj tak zazneli otázky, kde toľko trčal a čo robil. Potešilo ju, keď odvetil, že sa len tak pofľakoval po svete a miešal so Snapom v kotlíku. Kocky sa však aj tak hýbali. A hoci ho v minulosti poznala zo všetkých najlepšie, lepšie než ho poznala Hermiona, nedokázala teraz presne odhadnúť, čo sa mu deje v hlave. Snažil sa vtipkovať a občas sa mu to podarilo. Snažil sa odpovedať, hoci vyhýbavým spôsobom. Snažil sa trpieť pohľady a neuhýbať tým svojím. Nebolo to však automatické a spontánne. Nebolo to, ale ani príliš nútené. Kocky, hoci nelietali ako splašené, i tak sa neprestávali hýbať.
„Hermiona,“ zdrapla kamarátku za ruku. „Poď, musíme sa porozprávať,“ vyzvala ju potichu a vyšli pred dom. Molly si odchod oboch žien všimla a povzdychla si. Pozrela na Harryho. Chudák chlapec.
Remus sa s nimi rozlúčil. Predsa len dnes prišiel domov z Rokfortu aj Tedy, keďže bola v nedeľu oslava a chcel s rodinou stráviť čas. Pretože sa k nemu v škole Tedy príliš nehlásil, ako s úškľabkom poznamenal. A Billova manželka bola s deťmi v izbe, aby toho nebolo na Harryho naraz priveľa.
„Harry,“ prisadla si k nemu a svojim synom Molly. „Vyzeráš veľmi nezdravo,“ zhodnotila ho. Prikývol.
„Vyzerá ako inferius, mama,“ zaškľabil sa Fred.
„A to je veľký rozdiel,“ prikývol George.
„Chlapci, no tak,“ zamračila sa na nich. Bola ale šťastná a tak sa nedokázala ani hnevať. Pozrela na Harryho a usmiala sa. „Nech si bude vravieť Hermiona hocičo, nech bude protestovať akokoľvek, jednoducho budete chodiť na obedy a večere sem. Dobre?“
„No, ja, ehm…“
„Uvedom si, že za tých jedenásť rokov si prišiel o veľa z maminej kuchyne,“ Bill ho tresol po ramene. Jemne. „A skutočne potrebuješ trocha vykŕmiť.“
„Máš chabú predstavu o tom, ako má vyzerať človek, bratku,“ zaškľabili sa naňho dvojčatá.
„Potrebuje vykŕmiť riadne.“
„Ale nie je to zase až také zlé,“ Molly si ho kriticky prezrela. Povzdychla. Bolo to zlé. „Jednoducho budete chodiť sem a hotovo. Aj tak som tu sama a budem rada, keď budem môcť znova variť o čosi viac. V tom malom hrnci mi to nejde. Súhlasíš?“
„Keď ide o mňa, tak určite,“ prikývol Harry. Vždy mu tu chutilo. „Len, či sa to nedotkne Hermiony.“
„Ver nám, tá sa tejto disciplíny rada vzdá,“ zachechtali sa dvojčatá aj s Ronom.
„Dobre,“ usmiala sa Molly. Nedokázala z Harryho odtrhnúť pohľad. Bol to zázrak, vážne. „Už si videl Charlieho, zlato?“ usmiala sa.
„Áno,“ prikývol s úsmevom. „Je úžasný.“ Molly sa usmiala ešte viac a prehltla. Doslova sa pri pomyslení na svojho syna rozplýval. Videla, že je nervózny. Presne ako vravel Remus s Ginny. Ale keď si spomenul na syna, zabudol na to.
„Jeho úžasnosť spočíva najmä v tom, že nemá okuliare, nie je vyziabnutý a zrejme viac vyrastie,“ ohodnotili svojho synovca dvojčatá. A Harry sa zasmial. Mali pravdu, fakt.
Molly sa nadýchla, ale Bill jej položil ruku na rameno. Len si povzdychla a postavila sa, aby sa šla motať do kuchyne. Harry vedel, čo to malo znamenať. A bol rád, že sa nikto nerozhodol preberať jeho nevzťah s Ginny. Určite im boli základné fakty posunuté a on sa v tom paprať nechcel.
O čosi neskôr sa vrátili obe ženy, aby sa Ginny rozlúčila a šla domov. K svojej rodine, ako si trpko uvedomil Harry. Akosi predpokladal, že ostane. Svet sa však posunul a ona šla večerať so svojou rodinou. Nemal čas dlho blúdiť vo svojich myšlienkach, pretože Molly zahlásila večeru a on sa zoznámil aj s Billovou rodinou, ktorá pochádzala z Egypta, anglicky vedeli len čosi a aj to lámano. O Harrym Potterovi síce vedeli, ale deťom to bolo ukradnuté a Amana sa správala ako pravá dáma. Krásna dáma.
Najedol sa vskutku kráľovsky. Ak to takto bude pokračovať a Molly bude nad ním stáť a prikladať mu, do mesiaca bude musieť začať brzdiť. Hermione sa nápad so stravovaním v Brlohu pozdával. A to nielen preto, lebo bola ušetrená večných múk, ale aj preto, lebo bola Molly vážne skoro stále sama doma. Ako pani Weasleyová prezradila Harrymu, vnukov jej dávali na stráženie oveľa menej, než by sa jej páčilo.
„Čo budeš teraz robiť?“ spýtal sa Ron Harryho. Vytratili sa z domu, kde sa egyptské dvojčatá začali jašiť s tými anglickými, aby mohli prehodiť pár viet súkromne.
„Neviem,“ mykol plecami a sadol si na lavičku v sade. „V prvom rade si chcem opraviť dom po rodičoch, aby som mal kde bývať. A potom… neviem.“
„Nerozmýšľal si nad aurorom?“ vážne nadhodil. Harry sa naňho pozrel. „No fakt. Vždy si ním chcel byť a stal som sa ním ja len preto, lebo som chcel pokračovať v tom, čo si ty začal,“ prezradil vážne.
„Aurorský zoznam smrťožrútov,“ prikývol Harry. „Tonksová mi o ňom hovorila.“
„Ešte pár mien chýba…“
„Nie, Ron,“ zavrtel hlavou a hral sa s kockami. „Ja som svoj boj dobojoval, konečne. Nechcem smrťožrúta vidieť ani na obrázku,“ zaškľabil sa.
„Nepovieš, čo si robil, že?“ skúsil. Hoci dostal inštrukcie, musel sa spýtať.
„Nie,“ povedal dôrazne. Zovrel ruku s kockami. „Ja neviem, čo budem robiť. Najradšej by som nerobil nič, zaliezol niekam a nevystrkoval nos. To ale nebude možné, z niečoho živý budem musieť byť. Ale čo budem robiť, to skutočne netuším.“
„Zrejme sa staneš ministrom mágie,“ zaškľabil sa Ron. Harry naňho pozrel ako na blázna. „No nepozeraj. Národný hrdina žije… voľby máš vyhraté,“ zachichotal sa.
„Národný hrdina im na tú funkciu serie,“ zamračil sa. Potom pozrel na Rona a zasmiali sa. „Možno, keby vymysleli funkciu ministra športu, tak by som o tom uvažoval,“ zasmial sa. S Ronom sa mu smialo celkom ľahko.
„Možno nakoniec prejde reformou aj ministerstvo, ktovie,“ mykol plecami Ron.
„Ja som žartoval.“
„Ja viem, ale nebolo by to od veci,“ vypustil a znervóznel. Harry naňho pozrel.
„Čo sa chceš spýtať?“
„No vieš… dostali sme inštrukcie a tak, ale aj tak sa ťa chcem spýtať…“ Ron hovoril pomaly dívajúc sa Harrymu do očí.
„Na mňa a Ginny,“ prikývol. Ron mykol plecami. „No, asi vám bolo povedané, že je minulosť za nami. Ona má svoju rodinu. A ja si dám do poriadku vlastný život. V ňom bude Charlie, Ginny proti tomu nenamieta. To je pravda.“
„To je všetko? Nechceš ju späť?“ vyhŕkol to, čo ho pálilo na jazyku. Harry mlčal. Hoci Ron nebol nikdy znalcom ľudského správania a pocitov, toto mlčanie bolo jednoznačné. „Ja to nepoviem nikomu, Harry. Ale popravde… ak by si chcel… Vieš, Susan má takú teóriu… to je moja manželka, ale to vieš. No proste, má teóriu a nie je jediná. Ginny si vzala Nevilla z nutnosti, kvôli Charliemu. Ale mohla si vziať kohokoľvek iného. V prvých rokoch tam bolo dosť kandidátov, ktorí… nehnevaj sa na mňa za tie slová, ale chcem byť úprimný… ktorí by ťa nahradili oveľa viac impozantnejšie, ako Neville. Je to Neville, no… Ibaže ona ich odmietala. Vybrala si Nevilla. A prečo asi? Teória mojej manželky je tá, že si Ginny vybrala Nevilla, pretože pri ňom nikdy nehrozilo, že by sa doňho zamilovala, vieš? Neville je skvelý kamarát a dobrák, ale ako chlap pre ženu… nie, nech sa na mňa nenahnevá, ale stojí za figu…“
„Ron,“ prerušil ho Harry. „Ja nebudem rozvracať fungujúce manželstvo. Nie je to len o mne a Ginny, prípadne o Nevillovi. Nezabúdaj, že je tam aj Frank a Luna. Doteraz žili vo fungujúcej rodine a tak to aj ostane,“ vypustil, hoci ho mal chuť za tie slová objať. „A okrem toho nemôžeš tušiť, akým chlapom môže byť pre ženu…“ vypľul a pri predstave… no, radšej na to ani nepomýšľať, inak sa môže stať, že snaha Molly vyjde nazmar.
„On sa príliš od školy nezmenil. Skôr naopak. Tak akým chlapom asi môže byť?“
„Nechajme toho, nechcem sa o ňom baviť,“ zavrčal nespokojne, ale neznervóznel. Len mu to bolo nepríjemné.
„Dobre, len, že to nie je len môj názor, vieš?“
„Ron…“
„Už mlčím. On by ti napríklad mohol dať svoje kilá…“
„Ron!“
„Dobre, dobre…“ zdvihol ruky v obrannom geste. Potom sa ale obaja rozchechtali a tak ich našla aj Hermiona, keď k nim prišla s dekami. Zotmelo sa a bola zima.
„Som rada, že sa bavíte,“ podala im deky a sama sa do jednej zabalila. Posadila sa vedľa Harryho. „Smiem sa spýtať, čo vás rozveselilo?“
„Istota, že sa Harry vážne nereinkarnoval do Charlieho,“ zaškľabil sa Ron. „Mali sme strach…“
„Nepodobajú sa zase až tak veľmi,“ namietla Hermiona. „Keď som ich videla vedľa seba…“
„Iste, jeden má jedenásť a druhý tridsať. Nejaký rozdiel tam musí byť, pravda,“ zachichotal sa Ron. A Harry sa tiež smial. Bolo mu na počudovanie výborne.
„Si dnes vtipný,“ natiahla Hermiona uštipačne. „Každopádne… dvojčatá sa už rozlúčili, Amana ukladá deti a Bill diskutuje s Molly…“ stíchla, pretože sa ozval mobil.
„To je moja manželka,“ oznámil im Ron, keď vytiahol telefón a postavil sa. Zaregistroval Harryho pobavený výraz. „No čo. A mám aj auto…“ zaškľabil sa Ron. „Susan?“ ozval sa do telefónu a spravil pár krokov od nich, aby si mohol vybaviť telefonát.
„Čo ste riešili?“ spýtala sa Hermiona, keď osameli.
„Moju budúcnosť,“ priznal. „Ron by zo mňa chcel mať ministra mágie,“ zaškľabil sa.
„A celá čarodejnícka verejnosť tiež, keď sa dozvie, že žiješ. Na tom nie je nič vtipné, Harry. Štrnásty november je čarodejníckym štátnym sviatkom. Dňom Harryho Pottera. Budú to brať tak, že ožila legenda, ktorú majú v úcte a každoročne jej vzdávajú hold, oslavujú ju a pripomínajú si koniec vojny. Ten deň je pre všetkých prvým dňom v novej ére. Tak s tým rátaj,“ pozrela mu do očí. Vyzeral znechutene.
„Ja na to kašlem.“
„Ja viem a niečo s tým spravíme. Nehodíš sa na takú skostnatenú funkciu,“ zachichotala sa. A on tiež.
„Budem už musieť ísť,“ vrátil sa k nim Ron. „Harry, v nedeľu prídeš a bez námietok…“
„Nechcel som namietať.“
„Aha, no dobre. Tak sa uvidíme v nedeľu,“ díval sa na Harryho. „A ja viem, minimálne do pondelka to nechať len v rodine. Ale aj tak… páni, Harry,“ usmial sa. „Som rád, fakt.“
„Ja viem, Ron. Ja tiež, ver mi. Uvidíme sa.“
Dívali sa, ako mizne v dome, aby sa rozlúčil s bratom a mamou.
„Pôjdeme aj my?“ spýtala sa.
„Ostaňme ešte chvíľu. Vždy som mal rád, keď vietor prinášal vôňu sadu,“ pohodlnejšie sa oprel.
„Stáva sa z teba romantik?“ potichu sa zahihňala. So zavretými očami sa pousmial. Bol pokojný. „Harry,“ oslovila ho po pár sekundách. Jej ten vietor nehovoril vôbec nič. „S Ginny sme sa o niečom rozprávali.“
„O národnom hrdinovi,“ zamrmlal.
„Ehm, áno. Vieš, tak nejak ťa obe pozornejšie sledujeme. Vieš prečo.“
„Viem, všimol som si. Stretnem sa s liečiteľkou, aby stanovila diagnózu a zahájila liečbu,“ zaškľabil sa a pozrel na ňu.
„Nejde len o to,“ zamračila sa. „Ide hlavne o teba. Nechceme ťa nechať samého s tvojimi myšlienkami, s ktorými sa nechceš zdôveriť a obe si myslíme, že sa nezdôveríš ani liečiteľke. Určite nie tak skoro po návrate. No a tak nejak sme sa dohodli, že sa budeme pri tebe striedať. Obe pracujeme na polovičné úväzky. Ja síce na dva, ale prácu si môžem nosiť domov. A musím ju aj robiť. Rovnako tak Ginny. A keď Molly navrhla, aby sme sem chodili jedávať… Merlin ju za to pochváľ, pretože keby záležalo na mne, nebudeš vykŕmený nikdy… mimochodom obedy budú o jednej a večere o siedmej… mohla by prísť aj Ginny s Charliem. Vy by ste mohli byť spolu, ona by na vás dohliadla, robila by si svoju prácu a ja tiež. A Molly by bola šťastím bez seba, že tu má Charlieho častejšie. A ty by si sa mohol niečím zamestnať. Niečím rozptýliť a napríklad by ste to mohli robiť s Charliem. Čo ja viem… keď si býval s Dursleyovcami, staral si sa o záhradku. Alebo by si mohol natrieť plot. Navrhla to Ginny a má to aj muklovské pomenovanie – ergoterapia. Zamestnal by si sa, rozptýlil by si nervozitu a možno by si sa upokojil do takej miery, že by si sa vyrozprával, pretože by ti zrejme len to pomohlo,“ dodala a napäto sa dívala do jeho tváre.
„Dobre,“ povedal a znova sa oprel. Privrel oči.
„Dobre?“ nechápala, že súhlasil tak rýchlo.
„Vravela si, že mám počúvať tvoje rady. Tak počúvam. A budem môcť byť s Charliem. Ja súhlasím,“ mykol plecami. Potom sa na ňu pozrel. „Len, či nebude mať Neville námietky…“
„Nemal by mať ani najmenšie námietky,“ zamračila sa. Povytiahol obočie. „Harry… asi sa ti teraz nebude páčiť, čo poviem. Viem, že si o to nikdy nestál, liezlo ti to hore krkom… ale celý svet ti je vďačný. Obetoval si dá sa povedať svoj život, aby sme my ostatní mohli žiť slobodne a šťastne, bez strachu… preto aj existuje Deň Harryho Pottera. Teraz by ti mal celý svet prinajmenšom pomáhať. Rozumieš? Keď ti je už z vďaky a ospevovania na vracanie. Ja, Ginny, Remus, Ron a ostatní, sme ťa poznali aj predtým a považujeme ťa za priateľa. Chceme pomôcť priateľovi. A vieme, že ti práve takýto postup môže pomôcť. A prisahám pri Merlinovi, že ak bude mať Neville námietky, osobne za ním pôjdem a prekľajem ho. Musí si všetky súvislosti uvedomiť. Vďaka tebe je tam, kde je. Či už s Ginny alebo by bol bez nej. Vďaka tebe žije v takomto svete, bol si jeho priateľ, pevne verím, že aj si jeho priateľ, takže ti musí pomôcť…“ vychrlila zo seba rozhorčene. Díval sa na ňu.
„Dobre,“ znova mykol plecami.
„Počúvaš moje rady?“ opatrne sa spýtala, pretože sa mu to jeho príliš ľahké súhlasenie nepozdávalo. Pred dvanástimi rokmi by prskal už po jej prvom príhovore. Nehovoriac, čo by robil pri tom druhom.
„Snažím sa,“ prikývol a potom ju objal jednou rukou a pritiahol k sebe. Oprela sa oňho. „Cítiš ten sad?“ spýtal sa.
„Ehm, cítim vietor, to je všetko,“ slabo sa uchechtla.
„Vôbec nemáš romantickú dušu,“ predniesol. „No a… aký program si mi vymyslela na zajtra?“
——
Hermiona mu na sobotu skutočne vymyslela plán. V spolupráci s Remusom, samozrejme. Došlo im, že než sa Harryho zmŕtvychvstanie verejne prezradí, predsa ešte niekto existuje, s kým by sa mal stretnúť súkromne. Preto ho po raňajkách vzala k Lupinovcom a on sa zoznámil s Tedym. Keď sa Tedy narodil, bojoval Remus s dilemou. Rozhodoval sa medzi Harrym a Siriusom a napokon vybral Siriusa, aby bol Tedyho krstný otec. Na Harryho odporúčanie. Chcel, aby mal Sirius vo svojom živote niečo ďalšie a nové, na čo by sa mohol upnúť, pretože bol stále utečeným väzňom, ktorý sa neprestával skrývať. Malý človiečik ho mohol aspoň trocha tešiť.
V deň, keď Harry zmizol a Moody začal okamžite lapať smrťožrútov, bol Peter Pettigrew medzi prvými, ktorých chytili. Ku všetkému sa priznal a Siriusa oslobodili. A on sa pridal k Tonksovej, Moodymu, Ronovi a vtedy ešte aj k Remusovi do novovytvoreného aurorského úradu. A bol dobrým krstným otcom.
Harry si Tedyho pamätal ako dvojročného. Bol metamorfmág po matke a Remusove počiatočné obavy sa nenaplnili. Nenakazil sa po otcovi vlkolačím morom. Bol to milý a pekný chlapec, ktorý Harryho prijal nadšene. A pokojne. Ako povedala Tonksová, našťastie mal Remusovu kľudnú a rozvážnu povahu.
To bola ale len časť plánu, ktorý Harrymu prichystali. Remus sa krátko pred obedom preletaxoval do Rokfortu, aby sa porozprával s Minervou McGonagallovou a Hagridom. Hagrid bol predsa Harryho úplne prvý priateľ a Minerva si zaslúžila poznať pravdu skôr, než zvyšok sveta. Poppy zodpovedne mlčala.
Stretnutie s nimi dvoma bolo úplne odlišné. Pokým sa Minerva na Harryho dlho dívala, s láskou a nehou, aby ho objala bojujúc so slzami a ubezpečovala ho, že svet, z ktorého on vzišiel, naňho nezabúda, Hagrid plakal nahlas a Harry mal pocit, že do svojho objatia musel pridať objatia za celých jedenásť rokov. Dlho mu rozprával. Rozprávanie sa miešalo s plačom, kedy mu nerozumel ani pol slova a potom vytiahol whisky a prinútil Harryho pohár si s ním vypiť. Aspoň jeden, pretože Hagrid chcel v oslavách pokračovať.
„Som rád, že si tam bola so mnou,“ povedal Harry v ten deň večer. Vrátili sa od Molly s plnými žalúdkami. On ho mal preplnený. Znova si trpko uvedomil, že sa u Molly nestretajú všetci. Mali svoje rodiny, s ktorými trávili čas. Neboli už deti, ktoré sa zoskupili okolo stola pri večeri, aby si rozprávali zážitky. Brloh bol prázdny a nebyť Billa s rodinou, ktorý aj tak v nedeľu večer odíde, bol by Brloh smutný.
„Samozrejme, Harry,“ odvetila mu Hermiona a priniesla im čaj. Prisadla si k nemu. „Bol si dosť nervózny,“ upozornila ho. Pozrel na ňu. Len mykla plecami. Iste, kontrolovala ho zodpovedne.
„Minervu si veľmi vážim a Hagrid bol dosť… priamy,“ uškrnul sa pri spomienke na obrovského priateľa. „Som rád, že mi nedolámal všetky kosti.“
„Zrejme si pevnejší, než vyzeráš,“ zasmiala sa a natiahla sa za čajom. „Zajtra to bude ešte Susan, Alica, Neville a deti… a hlavne deti by mohli mať… dosť priame otázky. Zvládneš to?“ pozrela naňho. Díval sa na ňu.
„Deti zrejme budú čakať hrdinu, nie? Tak budem hrdina s osobnou asistentkou… s otázkami nech sa obracajú na teba,“ zaškľabil sa. A ona sa rozosmiala. „Čo sa detí týka, nerobím si s tým starosti. Iné stretnutie ma zaujíma viac.“
„Neville,“ pochopila.
„Isteže Neville,“ vypustil trpko. Kocky sa mierne pohli. Uprel zamyslený pohľad do protiľahlej steny. „Som strašne zvedavý, ako sa k celej situácii postaví on,“ zamračil sa.
„Nebudeš robiť scény alebo niečo také, však nie?“ chytila ho za ruku a vynútila si jeho pozornosť.
„Myslíš, že by som ho preklial?“ zaškľabil sa. „Nie, Hermiona, to už robiť nebudem,“ ubezpečil ju. Zamračila sa pri tej poznámke. Preklínal zrejme často, čo je síce pochopiteľné, ale nevysvetľuje to nič. Kocky sa hýbali rýchlejšie. Chytila mu aj druhú ruku, aby si uvedomil, čo robí. „Nebudem vyvolávať konflikty, nemaj obavy,“ potichu z neho vyšlo a odložil kocky len preto, aby ju mohol chytiť za ruky.
„A čo chceš spraviť?“ s obavami sa spýtala.
„Skutočne nič nebezpečné, neboj,“ usmial sa a zovrel jej ruky. Potom ju pobozkal na líce. „Len chcem vedieť, aký veľký chlap to je. A idem sa na to vyspať,“ usmial sa a nechal ju tam sedieť.
——
„Vyzeráš… no waw,“ ohodnotil Harry Hermionu, keď vyšla z kúpeľne. Mala na sebe šaty obopínajúce jej štíhle telo. A oku lahodiaci hrudník. Vyčesané vlasy a jemný mejkap, ktorý možno ani nepotrebovala. Vyzerala sexy. Uškrnul sa.
„Waw je v poriadku,“ usmiala sa. „A vďaka, samozrejme,“ mrkla naňho. „Chcela by som povedať, že tiež vyzeráš výborne…“
„Ale povieš mi to až za desať kíl,“ prikývol.
„Skôr pätnásť,“ prezrela si ho.
„Po včerajšku možno štrnásť,“ chytil sa za prepadnuté brucho. Zasmiali sa. „Robíš to na truc Ronovi?“ spýtal sa a díval sa, ako si zapína náušnicu. Významne sa zazubila.
„Skôr na truc Susan, vieš?“ prezradila. „Nemysli si… keď je Ron šťastný, som spokojná. Ibaže Susan je… no proste ja neviem. Nehodí sa mi k nemu. Klape im to, to je v poriadku, ale je… Nemám ju rada, aby si vedel,“ stiahla obočie a pozrela naňho.
„To je zrejmé,“ prikývol.
„Je príliš upätá, príliš… Malý Percy a Ginnine deti chodia za Molly dosť často, napríklad. Jej nie. Nedovolí im skoro nič. Rona kontroluje podľa môjho názoru až príliš… Nemysli si, že som sa takto obliekla kvôli Ronovi. To je už dávno za mnou. Obliekla som sa tak kvôli nej…“ opatrne sa naňho dívala. „Má proste občas blbé poznámky typu… žena v mojom veku by mala byť vydatá a mala mať deti, napríklad.“
„A ty sa jej chceš ukázať,“ prikývol. „No, videl som ju na fotke. Nevravím, že je škaredá, ale…“ prezrel si ju od hlavy po päty a ona sa zapýrila. Ešte nikdy sa na ňu nedíval takto. Teda určite sa díval, ale nikdy nie tak priamo a cielene. „Asi viem, čo tým chceš docieliť,“ zaškľabil sa dívajúc sa jej do tváre.
„Správne,“ prikývla a zapla si aj druhú náušnicu. „Nejak som k tomu necítila potrebu. Okolo mňa sa to ženilo, vydávalo a množilo a ja som to nechcela. Chlapa som odkopla v momente, ako odo mňa začal drankať manželstvo a deti. Troch chlapov som od seba odkopla. Raz som totiž pristihla Ginny, ako sa prihovára svojmu bruchu,“ pozrela na Harryho. „Je to pekné a milé a tak… ale prišlo mi to, akoby v tej chvíli hormóny ženu zblbli a dosť ma to vydesilo. Iste, potom sa narodil Charlie a bol úžasný. Ginny a Alica sú v pohode. Mám kamarátky matky, ktoré sú v pohode. Ale niektoré nie sú a Susan je jednou z nich. Tak,“ ukončila svoj monológ.
„Uhm,“ významne natiahol. Pozrela naňho. Zazubil sa. „A ty jej chceš ukázať, v čom spočíva výhoda slobody?“
„Niečo na ten spôsob, áno,“ prikývla a vytiahla balíček. „Tu máš, dáš to Arturovi. S prázdnymi rukami ísť nemôžeš a ešte si sa nedostal k tomu, aby si niečo kupoval,“ prehlásila a zovrela v ruke druhý balík.
„To je vlastne pravda. A čo to je?“ vyzvedal.
„Kniha, samozrejme.“
„Ja by som v živote nikdy nikomu nedaroval knihu,“ zatváril sa znechutene. Pozrela naňho. Jeho syn knihy miloval a aj mu to pripomenie.
„Tak dobre, dáš mu toto…“ povzdychla a vymenila balíčky. „Chcela som Susan naštvať ja… naštveš ju ty,“ varovala ho.
„A čím?“ prezeral si oveľa, oveľa väčší balík. Uškrnula sa.
„Je to trojposchodová bonboniéra. Susan neznáša, keď jej deti jedia sladké. Z tohto sa najedia všetky,“ uchechtla sa. „A ty si to samozrejme nevedel,“ nadvihla obočie. Zasmial sa a zavrtel hlavou. Dokázala byť potvora, keď chcela.
O čosi neskôr začal chápať, že tá nevraživosť nie je len jednostranná. Susan sa nepáčilo, že sa Hermiona stále drží blízko Weasleyovcov. Kedysi chodila s Ronom a bolo to vážne. Rozišli sa síce, priateľmi však ostali. A Weasleyovci celé tie roky považovali Hermionu za súčasť rodiny a nebolo to len tým, že bola krstnou mamou Charlieho. Bola Ginninou najlepšou priateľkou a oni dve si rozumeli aj s Alicou. Nehovoriac o tom, že ju mali radi dvojčatá. A tiež Molly. Bola pozývaná na každú významnú udalosť, vrátane Vianoc. Jednoducho k nim patrila a Harry by sa stavil, že bola obľúbenejšou, než Susan.
Susan spolu s Alicou už boli informované o jeho prítomnosti medzi živými a zvítanie s Alicou, bývalou členkou metlobalového družstva, bolo oveľa viac vrúcnejšie, než s bývalou Bifľomorčankou. Nútil sa myslieť na to, že to bola Ronova manželka. Pripomínal si, že v jeden deň prišla tiež o celú svoju rodinu a skrývala sa spolu s nimi v Rokforte. Preto sa aj ich dcéra volá Amélia, pretože prišla o tetu v ten istý deň, ako Ron o otca.
Hermiona stála po jeho boku, keď ho vítali v kuchyni Brlohu. Všetko však vyzeralo pokojne. Bol nervózny len mierne. Potom si ale strčil jednu ruku do vrecka, kde mal svoje kocky, keď z obývačky vyšiel Neville s Ginny. Susan povytiahla obočie a zmizli aj s Alicou dnu.
„Harry, som rád, že žiješ,“ Neville sa mierne pousmial. V tej chvíli bol nervóznejší, než on sám. To videl. A mal na to dôvod. Harryho nervozita sa razom rozplynula. Uprene sa na Nevilla díval niekoľko sekúnd. Prečo by mal byť on nervózny? Až keď kútikom oka videl, že sa Ginny pohla, usmial sa.
„Ja som rovnako rád, Neville. No, možno som aj viac ako rád, že žijem,“ zaškľabil sa. „Stavil by som sa, že najväčšiu radosť z toho mám ja…“ natiahol.
„Harry,“ upozornila ho Ginny. Pozrel na ňu. Mračila sa. A pozrel na Nevilla. Nie, vôbec to nebol chlap. Zavrtel hlavou.
„Uzavrel som predsa s Ginny nejakú dohodu,“ vypustil zo seba a tresol Nevilla po pleci. „Tak sa prestaň trápiť tým, že som živý,“ ironicky vypľul a skôr, než stihol niekto zareagovať, prešiel popri nich do obývačky, aby sa zvítal s ostatnými.
„Láskyplné objatie nemohol čakať nik, však?“ Hermiona pozrela na zamračenú Ginny a celkom jednoznačne vyplašeného Nevilla. „Dohoda preňho platí, Neville. Mal by si byť ale aspoň trocha chlap a porozprávať sa s ním osamote. Nielen o dohode, ale o všetkom,“ a vybrala sa do obývačky aj ona.
„Je to pravda, to o objatí,“ Ginny si predstúpila pred Nevilla. Siahala mu po prsia. Zdvihla k nemu hlavu. Bol bledý. Pohladila ho po ramene. „A aj to ďalšie, čo povedala Hermiona. On ťa nezabije, dohodli sme sa, ale aby ste vedľa seba mohli fungovať a aspoň trocha vychádzať, musíte sa porozprávať.“
„A on prvý krok nespraví,“ prikývol. „Ja to skúsim,“ sľúbil svojej manželke. „Najprv si dám ale aspoň troch panákov,“ zaškľabil sa.
Hermiona našla Harryho v Mollynom objatí. A stavila by sa, že ho bude objímať až do konca vekov. Uškrnula sa. Videla, že má jednu roku vo vrecku, kde mal kocky. Postavila sa vedľa neho.
„Je posratý. Vždy bol posratý. Nikdy si nevedel stáť za svojím názorom,“ potichu jej zaprskal. Samozrejme myslel Nevilla.
„A teba to hnevá?“ spýtala sa rovnako potichu.
„Iste,“ zamrmlal. „Keď už, tak nech je vedľa nej chlap a nie bábovka. Ale dosť bolo Nevilla. Idem si nájsť syna…“
Našiel ho vonku na lavičke s Tedym. Opatrne sa pozdravili, keď si prisadol k chlapcom. Videl, že sa ostatné deti hrajú v neďalekom pieskovisku. Videl druhé dve Ginnine deti, ako si stavajú hrady s Arturom, Améliou a Percym, pokým egyptské dvojčatá stavali pyramídy. A videl aj Susan, ako pri nich robí dozor. Pokým ostatné deti sa hrali tak, ako prišli, jej dve deti boli prezlečené v teplákoch. Vedľa nich bola škatuľa s cukríkmi a on videl aj to, ako Susan trpí, keď si Artur s Améliou vzali cukrík rukami od piesku. Pozrel na Hermionu, ktorá stála obďaleč s Alicou. Významne naňho mrkla. A on sa zaškľabil.
„Čo riešite?“ spýtal sa chlapcov.
„Rokfort, samozrejme,“ odvetil mu syn. „Tedy mi hovorí, čo všetko zažijem.“
„Rokfort je úžasný,“ prikývol.
„Rokfort je dosť nudný, pokiaľ tam nie je nejaký šuter, had, väzeň alebo labyrint,“ Tedy významne povytiahol obočie. Charlie sa zaškeril. Chlapci si pár príbehov zjavne vypočuli.
„Nebola to vôbec sranda, to mi verte,“ usmial sa na nich. Sústredil sa ale na syna.
„My ale hovoríme o nude, nie o srande,“ zazubil sa Charlie.
„Ale aj tak sa tam dá zažiť dosť zábavy, nie?“ Harry pozrel na Tedyho. Mykol plecami.
„Možno áno, ale keby sa nám dostali do rúk isté predmety, pravdepodobnosť zábavy by sa rapídne zvýšila, otec,“ nevinne naňho pozrel. Tedy sa pomrvil. A Harry stiahol obočie. Až po pár sekundách mu došlo, o čom chlapci rozprávajú.
Keď Ginny vyšla von, najprv skontrolovala svoje deti. To, čo stavali bolo všetko, ale Rokfortom sa to nazvať nedalo ani náhodou. Usmiala sa. Susan striehla, tak sa nemohlo nič stať. Zavrtela hlavou a obrátila sa, aby si od Hermiony vzala pohár s medovinou. Potom pozrela k lavičke, kde sedel Charlie medzi Tedym a svojím otcom. O niečom si tam šušotali a ani nevedela prečo, ale nepozdávalo sa jej to. Nie to, že sa spolu rozprávali. Bola za Charlieho rada. A vlastne aj za Harryho, ktorý pôsobil pokojne. Nepozdávalo sa jej to sprisahanecké šušotanie.
„Najprv nevinne pozerali, potom ho presviedčali a napokon sa škľabili, takže ho asi presvedčili,“ prezradila jej Hermiona. Ginny na ňu pozrela. Zachichotala sa.
„K čomu ho tí dvaja presvedčili?“ vyzvedala.
„To samozrejme neviem. Nepočujem, o čom sa bavia. Ale tvárili sa presne podľa môjho popisu. A Susan lamentuje, koľko mikróbov je v piesku,“ dodala významne. Ginny sa uchechtla. „Čo tvoj manžel?“
„Porozpráva sa s Harrym. Bude to musieť spraviť,“ povzdychla a odpila si. Neville vnútri s dvojčatami a Billom vytiahol whisky.
Po chvíli zavelila Molly, aby vonku prestreli stôl. A znova dohliadala na to, aby si Harry priložil aspoň trikrát. Ako sa dalo čakať, deti na Harryho civeli. Hlavne tie staršie. Ale k výzvedám sa neodhodlali a bol za to rád. Potešilo ho aj to, že sa všetci bavili medzi sebou a neobracali sa len naňho. I tak pod stolom gniavil kocky. A snažil sa nedívať na opačnú stranu stola, kde sedela Ginny, hoci ju za Nevillom nebolo ani vidieť.
Po jedle prišla na rad obrovská torta a deti boli vo vytržení. Susan sa tvárila nespokojne, ostatné matky však neriešili, koľko toho deti ich zjedia. Hoci je pravda, že normálne jedlo len ozobali a torta mizla závratnou rýchlosťou. Usmial sa.
„Vravela som ti to,“ podišla k nemu Hermiona s medovinou a priniesla mu pivo. „Všetci sú odviazaní, len ona striehne ako taký sup úplne na všetko,“ zamračila sa na Ronovu manželku, ktorá práve zháňala deti dnu, pretože sa údajne ochladilo. Hoci bolo stále teplo a deti sa pokojne mohli ešte hodinu baviť vonku. Zdalo sa, že ju každý nechal tak, aby robila policajta. Ron sa rozprával s Tonksovou. Zrejme o práci. Remus bol pri Billovi. Billova manželka sa snažila lámanou angličtinou niečo vysvetliť Alici. Dvojčatá vzadu za domom chystali tradičný ohňostroj, ktorý mal vybuchnúť po večeri, keď bude úplná tma. Molly koordinovala deti, aby sa po jednom umyli.
„Uhm, kazí zábavu. Ale zjavne si to nikto nevšíma,“ zasmial sa.
„Všetci si zvykli,“ prikývla. Pozrela naňho. Uškrnula sa. „Charlie a Tedy si ťa omotávali okolo prsta. O čom to bolo?“
„Dohliadaš na mňa zodpovedne, vskutku,“ prikývol pobavene. „Boli to ale chlapské veci…“ zmĺkol, pretože sa k nim od domu blížil Neville. Hermiona sa otočila. Ginny stála pri dome.
„Ehm, tak, asi vás nechám sa porozprávať, nie?“ navrhla a pobrala sa za kamarátkou.