Epilóg – po 15 rokoch
Harry sa spolu s Ronom a ďalším piatimi anglickými aurormi skrýval v ošarpanom a opustenom domčeku na jednej z ulíc maličkej dedinky Ishvariya, ktorá ležala v blízkosti mestečka Amreli. Za posledný rok tu bol už niekoľkokrát a ich indickí kolegovia sa tu striedali nepretržite. A dôvod bol jasný.
Ich skrýš sa nachádzala v tesnom susedstve ďalšieho ošumelého domu obývajúci čarodejníkom, ktorý ich mimoriadne zaujímal. Harry ho za posledný rok vypočúval a „pozrel sa naňho“ päťkrát a všetko ukazovalo na to, že dostanú príležitosť chytiť aj posledného smrťožrúta z ministerského zoznamu. Konečne. Po pätnástich rokoch od momentu, kedy sa zapojil Harry, mali byť všetci smrťožrúti z minulosti pochytaní.
Nikdy by si nepomyslel, že práve Thorfinn Rowle im narobí také problémy. Že sa dokáže tak dobre skrývať a unikať pred spravodlivosťou. Spravil ale to, čo ostatní nedokázali. Prinútil sa byť zalezený na Merlinom zabudnutom mieste viac ako štvrťstoročie.
Fenrir Greyback spolu s troma vlkolakmi zo zoznamu to nedokázal. Napokon ich túžba po krvi a zabíjaní vylákala a oni spravili chybu a to päť rokov po nástupe Harryho. Chytili ich spolu s ďalšími desiatimi austrálskymi vlkolakmi po tom, ako napádali obyvateľov východného pobrežia Austrálie a domáci aurori na nich vyhlásili lov.
Ďalších siedmich zo zoznamu lapili na jednom mieste. Bolo to v meste Tojikobod na úpätí Pamíru, kde sa pridali k tajnej organizácii. Túto protispoločenskú, muklovia by ju nazvali teroristickou organizáciou, sledovali ruskí a čínski aurori už viac ako rok. Vlastne to bolo niekoľko menších skupín, ktoré sa ale v tomto meste stretli a pridali sa k nim aj siedmi smrťožrúti a to preto, aby zosnovali plán, ako sa dostať k Slizolinovým kliatbam. Nevyšlo im to.
Dvoch smrťožrútov sa im podarilo nájsť vlastne už mŕtvych. Jeden umrel prirodzene, hoci figuroval niekoľko týždňov medzi muklami ako neznámy, istý kórejský bystrý auror ho identifikoval. A druhý umrel pri potýčke s miestnym neprispôsobivým čarodejníkom v brazílskom meste Londrina. Ten skončil vo väzení a aurorský zoznam o jedného smrťožrúta ľahší.
Toto boli úspešne zadržaní, či vyčiarknutí smrťožrúti, ktorých odstránili zo zoznamu vďaka náhode alebo akciám, ktoré sa ťahali už dlhšie. Avšak vďaka otvorenému boju, ktorý svojho času vyhlásil minister Saul Croacker, boli ministerstvá na celom svete a najmä aurori pozornejší a dôslednejší.
O ostatných sa postaral Harry a jeho dedukčné schopnosti. Nikdy by sa mu to však nepodarilo len tak. To, čo povedal po skončení súdnych procesov s mladými smrťožrútmi, myslel vážne. Skutočne zastával názor, že ak by bol Draco Malfoy na správnej strane, bol by užitočný. Niekoľkokrát ho navštívil vo väzení a zabezpečil mu pár ústupkov. Či už to bola pohodlnejšia cela, možnosť stretnúť sa s rodičmi, alebo pár vychádzok naviac, či knihy na čítanie. Sloboda to síce nebola, ale Malfoy mal svoje doživotie o čosi luxusnejšie. A výmenou bolo pár tipov, ktoré Harrymu poskytol. Na smrťožrútov kašľal a chcel si to prežívanie uľahčiť. Samozrejme netušil, kde sa ktorý smrťožrút nachádza. Poznal ich však z minulosti, pohyboval sa medzi nimi a bol dosť inteligentný na to, aby si niektoré veci domyslel. Aj vďaka jeho radám sa Harrymu podarilo odhaliť niektorých z ostatných.
Súrodencom Carowovým sa napokon podarilo unikať len tri roky. A zradila ich vášeň k muklovskému umeniu. Vážne. Keby to Voldemort svojho času vedel, zrejme by sa jeho konca nedožili. Bola to Alecto, ktorá nedokázala odolať muklovskému divadlu, hoci to nepochopil dodnes nikto. A Draco to tiež nechápal. Nenavštevovali veľké divadlá, uspokojili sa s menšími a v jednom maličkom divadle v americkom Memphise ich napokon chytili.
Čo Draco vedel bola fascinácia jedného smrťožrúta drahými kameňmi. Na základe tejto informácie ho dolapili V Botswane, kde sa snažil kúzlami získať z dolu v Orape nejaký ten diamantík. Alebo napríklad ďalší smrťožrút, ktorý sa nikdy netajil tým, že keby nebolo Temného pána, odišiel by do Buenos Aires.
Malfoy pomohol aj pri lapení dvoch smrťožrútov, ktorí sa živili pašovaním. Pohybovali sa po celom západnom pobreží Afriky, nepredvídateľne a nelogicky, napokon ich ale zradila vlastná chamtivosť, kedy chceli za svoj tovar nehorázne ceny a tým sa prezradili.
Posledných troch Harry odhalil bez Dracovej pomoci. Jeden si vyberal len hlavné mestá, v ktorých sa vravelo anglicky a pil po krčmách. Druhý si po rokoch vytvoril svoj vlastný gang v Tokiu. A tretí si privyrábal ako výpalník. Nechával sa najímať na špinavé práce a platiť si za ne.
Je pravda, že všetci dvadsiati dvaja, s výnimkou Fenrira a jeho vlkolakov, si zmenili mená, menili aj výzor, avšak svojím správaním v čarodejníckom svete sa napokon prezradili. Trvalo to desať rokov. Len posledné meno stále unikalo.
Thorfinn Rowle si zmenil meno, zmenil si vizáž a na rozdiel od svojich kolegov sa pohyboval čisto v muklovskom svete. Zrejme kradol, či Imperiom nútil muklov, aby mu dávali jedlo. Ubytoval sa v jednom zo schátralých a opustených domčekov. Možno sa brigádne zamestnal. V Indii, medzi muklami, bolo aj tak každému jedno kto je, odkiaľ je, hlavne že robil.
Lenže ani Rowle si nepredstavoval, že svoj život dožije týmto spôsobom. Preto ho po dvadsiatich rokoch taký život prestal baviť. Chcel si prilepšiť, zarobiť pár peňazí naviac, užiť si viac, než len trieť biedu. Na stavbách, kde pracoval, sa dozvedel o priekupníkovi s drogami. Sám ich raz, či dva razy vyskúšal.
A spojil sa s chlapom v dedinke Ishvariya. Už skôr zistil, že droga nie je taká… obyčajná, muklovská, ale že za jej výrobou stojí čarodejník. V Indii sa dá nájsť veľmi veľa vzácnych rastlín, nebezpečných a zakázaných, z ktorých sa dajú vyrábať drogy. A vďaka kúzlam bolo drog dostatočne. Samozrejme sa chcel priživiť.
Spočiatku chlapa len vydieral. Nezabudol čarovať a vždy bol silný. Chlap sa mu postupom času poddal a o zisk sa s ním delil. Lenže s jedlom rastie chuť a Rowle sám začal predávať to, čo chlapík vyrobil.
Aurori si stále neboli istý, či chlap predávajúci zvláštnu drogu, ktorá sa postupne dostávala aj za hranice Indie, je ich chlap. Indovia začali sledovať najskôr výrobcu drog. Potom zistili, že k nemu chodí ďalší čarodejník. Spojili sa s Angličanmi. Harry niekoľkokrát prinútil výrobcu, aby povedal o cudzom čarodejníkovi všetko, čo vedel. Pretože jediné, čo vedeli naisto bolo to, že to bol cudzinec. A výrobca nikdy nezistil, že sa rozprával ešte s nejakým iným čarodejníkom okrem toho, ktorý ho vydieral.
Vďaka niekoľkým otázkam, ktoré Harry vnukol výrobcovi, aby sa chlapa spýtal zistili, že chlap je z Európy, pretože hoci žije v Indii viac ako dvadsať rokov, stále má prízvuk a zo svojej rodnej krajiny musel uniknúť. Nemohlo byť na svete viac takýchto čarodejníkov, ktorí by sa výškou a postavou, arogantným a suverénnym správaním tak ponášali na smrťožrúta Rowleho. A chceli to risknúť. Ak nič iné, aspoň zastavia príval drog v Indii.
„Keď to vyjde, bude hotovo,“ uškrnul sa Ron na Harryho. Indovia kontrolovali alarmové kúzla, Angličania striehli na dom.
„Už by sa patrilo,“ prikývol auror Potter, ktorý už päťkrát odmietol povýšenie na šéfa aurorov a dvakrát odmietol ministerskú stoličku. Prvý raz si ju obhájil Croacker, ale druhý raz prehral minister s mladou Nedotknuteľnou Grangerovou.
Skutočne. Hermiona Grangerová sa pred piatimi rokmi stala ministerkou mágie a všetko nasvedčovalo tomu, že vyhrá voľby aj tento rok. Ak to Hrdina stále odmietal, tak to musel byť niekto, kto bol Hrdinovi veľmi blízky. A Ron na to tiež kašľal. Harry bol len zvedavý, kto sa proti nej postaví a hoci verejnosť aj po pätnástich rokoch stále tlačila, on mal ministerskú funkciu na rovnakom háku, ako funkciu šéfa aurorov.
Hermiona desať rokov študovala Slizolinove kliatby spolu so svojím šéfom a ďalším troma Nedotknuteľnými. Len títo piati k nim mali prístup a nesmeli o nich hovoriť. Nesmeli sa ani písomne zaznamenávať ich zistenia. Nesmela byť o nich ani zmienka. A hoci sa im podarilo zistiť, o čom kliatby sú, ani jeden z nich nebol taký hlúpy, aby ich skúšal. Kliatba desiatich, ktorú svojho času použil Severus Snape a ktorá stála Harryho takmer dvanásť rokov života, bola v porovnaní s ich zisteniami len ľahkou kliatbičkou.
Napokon uzavreli Slizolinove kliatby na Oddelení záhad do trezoru, na ktorý uvalili niekoľko kúziel a sami si vymazali z hlavy vedomosti o týchto nebezpečných kúzlach. Ich mágia jednoducho nebola schopná sa s nimi popasovať. Mágia z čias Slizolina bola prisilná. A hoci Harry nepretržite navrhoval, aby sa záznamy zničili, bola to história, ktorá nemala obdoby a zničiť by sa nemala. To bola rétorika takmer všetkých. No ale aspoň boli pod kúzlami, ktoré sám skontroloval.
„A keď príde včas a bude to on, ešte by si stihol aj svadbu,“ zachechtal sa auror Weasley.
„To by Ginny určite ocenila,“ privolil auror Potter s úškľabkom.
„Prípadne si len tak odskočíme na svadbu a vrátime sa… Ak by sme nestihli, kolegovia nás zastúpia.“
„To je pravda, ale ak by som bol doma aspoň týždeň pred svadbou, Ginny by to ocenila určite viac…“
„Ale kušte, dnes príde,“ pridal sa k nim jeden z kolegov. „Drepčíme tu už tri dni… príde si pre tovar.“
„Veru by mohol,“ prikývol Harry.
Bola pravda, že Rowle nechodil nejako pravidelne. Nechodil ani každý týždeň. Raz sa stalo, že neprišiel celý mesiac. Podľa výpočtov a podľa toho, čo sa objavilo v Dillí, sa mu ale zásoby museli už minúť.
„Príde…“
——
Thorfinn Rowle si pre svoj tovar skutočne prišiel, zaistili ho a vypočúvaním zistili, že je to skutočne on. A tak po takmer pätnástich rokoch, odkedy sa Hrdina zamestnal ako auror, bol ministerský zoznam vymazaný. Smrťožrúti z minulosti boli do jedného pod zámkom.
Nič to však nemenilo na fakte, že zlo sa vo svete stále nachádzalo. Tajné organizácie, ktoré sa mohli spojiť a niečo vyprovokovať, stále existovali. Drogy a pašeráci stále fungovali. A to aj v čarodejníckom svete. Hrozba nezanikla, hoci tá z minulosti bola zavretá v Azkabane.
Ako si svojho času Harry povedal, šiel sa do Azkabanu pozrieť na tých, ktorí držali s Voldemortom. A ani jeden z nich naňho nehľadel priateľsky. Bolo mu to jedno. No a Malfoy mladší… dá sa povedať, že po všetkých tých stretnutiach a rozhovoroch, ktoré spolu viedli, sa z nich stali svojim zvláštnym spôsobom priatelia. Harry dokázal oceniť kvalitu a Draco bol svojho času skutočne kvalitným čarodejníkom.
——
„Takže už hotovo?“ spýtala sa Ginny Harryho, keď sa ukladali k spánku. „Úplne hotovo?“
„Hotovo,“ prikývol. „Rowle je vo väzení, čaká ho proces, ktorý bude jednoznačný a pridá sa k svojim kumpánom v Azkabane. A zbierka bude kompletná,“ uchechtol sa. Po pätnástich rokoch nového života sa dokázal smiať už hocičomu. Nie, že by práve toto bola nejaká vtipná situácia… ale vlastne bola.
„A čo budeš robiť teraz?“ pozrela naňho.
„Ani neviem…“ zamyslene skonštatoval. Bola to pravda. Bolo hotovo. To, čo si stanovil za cieľ v novom živote, splnil.
„Nechceš sa stať Hermioniným protikandidátom?“ zaškľabila sa. A on sa na ňu pozrel trocha nedôverčivo.
„Rozhodne nechcem. Ako povedala pani ministrová vo svojej reči… zoznam síce vymazaný je, ale vo svete je stále dosť zla. No a ja ho budem potierať,“ mrkol na ňu.
„A budeš doma častejšie,“ prikývla. V uplynulých pätnástich rokoch sa neraz stalo, že bol prinútený byť mimo domov aj niekoľko dní v kuse. Raz dokonca takmer mesiac. Zvykla si, hoci jej chýbal.
„Správne,“ usmial sa na ňu. A prezrel si ju. „Hmmm, musím uznať, že na to, že budeš onedlho babičkou, vyzeráš mimoriadne príťažlivo,“ zahlaholil a pritiahol sa k nej. Bola to pravda. Stále si držala svoju postavu, hoci naposledy musela Hermiona čarovať o čosi viac.
„Znie to desivo, že?“ nasilu sa uchechtla. „Tak ale… matkou som sa stala, keď som mala osemnásť, babičkou sa stanem, keď budem mať štyridsaťštyri… a príliš sa neškľab. Nezabúdaj, že ty budeš dedkom,“ pripomenula mu s úškrnom.
„Fakt to znie ohavne,“ zasmial sa. „A napriek tomu… mám na teba strašnú chuť, babička…“
——
„Vážne to vyzerá, že bude všetko fungovať a že sa všetko stihne pripraviť,“ Ginny sa zamračene dívala na zoznam, ktorý mala spísaný a ktorý opakovane kontrolovala a vyškrtávala.
„Určite bude všetko v poriadku, zlato,“ usmiala sa na ňu Molly. „A ja som veľmi rada, že ste sa rozhodli usporiadať svadbu v Brlohu.“
„Jasne, kde inde by mala byť?“ prikývla zamyslene stále študujúc kus pergamenu. „Zajtra pôjdem skontrolovať kvety, ktoré má dodať Ernie. A keď príde Frank, pomôže s postavením stanu…“
Frank Longbottom mal prednedávnom dvadsaťjeden a študoval v Kolumbii dosť netradičné odvetvie. Po otcovi napokon zdedil záľubu v rastlinách a len v Bogote sa dala študovať Herbológia, avšak skôr výskumne zameraná s využitím v liečiteľstve. Ako si sám priznal, hodil sa len na rastliny, pretože šachom sa živiť nedalo, hoci bol juniorským majstrom sveta. A nechcel sa venovať „len“ rastlinám. Chcel čosi ťažšie a jeho otec mu pomohol vybaviť vysokú školu v Bogote. Nebol hlupákom, to ani náhodou, ale všetko ostatné ovládal len priemerne.
Jeho sestra sa na rozdiel od neho učila len toľko, koľko potrebovala a neraz kvôli tomu narobila rodičom starosti. Lenže Luna vážne nepotrebovala excelentné známky a výbornú školu po skončení ktorej by mala parádnu prácu. Kašľala na to a Harrymu pripomenula dvojčatá z minulosti. Po skončení Rokfortu sa Luna Longbottomová rozhodla plniť si sen, ktorý mala svojho času aj jej matka. Na rozdiel od Ginny ju však nič nezabrzdilo a ona nastúpila k Appelbyskými šípom. Túto sezónu dohrala ako náhradníčka, ale nasledujúcu už mala miesto v základe. Nevillovi sa to nepáčilo ani náhodou, Ginny sa v kútiku duše radovala spolu s Lunou.
„A ja zájdem zajtra do firmy kvôli jedlu,“ ozval sa Harry, ktorý prišiel do kuchyne v Brlohu a začul posledné vety. „Dovolenka začala už aj mne,“ uchechtol sa.
„Aj tak by som bola radšej, keby som mohla uvariť ja…“
„Nie, mami,“ prerušila ju Ginny po tom, ako opätovala Harryho bozk. „Navarila si sa za svoj život už dosť. A okrem toho… bude to o niečo väčšia sláva ako niečie narodeniny,“ zaškľabila sa.
„Prídem si zbytočná,“ povzdychla Molly a položila pred Harryho tanier s večerou. V sobotu mala byť svadba a jej dcéra bola už niekoľko dní mimoriadne vyťažená. Mala dovolenku a spolu s Harrym prišli do Brlohu, kde všetko organizovali. Frank bol v Kolumbii, Luna mala v vlastný byt, Charlie tiež a Severus s Lily boli v Rokforte.
„Ale hlúposť,“ Harry zavrtel hlavou. „Od zajtra sa začne Brloh zapratávať a na tieto myšlienky ti už neostane čas. Hm, je to dobré…“ ohodnotil večeru.
„Áno, jedine to ma teší, keď mi Ginny nedovolí vlastne nič,“ sťažovala si. Harry pozrel na Ginny, ale tá zamračene študovala vlastný pergamen. Uškrnul sa a zavrtel hlavou. „Príde Bill s rodinou a aj ostatní vnuci… a ja budem môcť niečo robiť,“ zafrflala.
„No vidíš a hneď toho budeš mať vyše hlavy,“ prikývol.
——
„Dobrý večer,“ usmiala sa Hermiona, keď vkročila do Brlohu a videla, že je tam vlastne celá jej rodina. Všetci sa tu stretli, aby sa pripravili na slávu, ktorá mala vypuknúť nasledujúci deň.
„Dobrý, pani ministerka,“ zaškľabil sa na ňu Harry.
„Ale prestaň…“ odfrkla a objímala malú Lily, ktorá sa jej vrhla do náručia. Hoci už vôbec nebola malá. Mala dvanásť a bola to už veľká dáma. A vymenila si miesto so Severusom, ktorý ju objal trocha rezervovanejšie. Predsa len mal štrnásť a puberta s ním začala riadne plieskať. Nenechal sa objímať už ani od vlastnej matky, krstná mama rozhodne nemohla byť výnimkou.
Bolo to tak. Bola krstnou mamou Charlieho a po tom, ako sa Harrymu a Ginny narodili ďalšie dve deti, stala sa krstnou mamou a im. Severusa pomenovali po Snapovi. Harry sa v priebehu rokov zveril s niektorými zážitkami a oni pochopili, prečo chcel, aby sa syn volal po ňom. A vzhľadom k tomu, že Ginny nemala príliš možností dať meno dcére po niekom z rodiny Weasleyovcov, pretože tam bolo žien ako šafranu a všetky mali divné mená, vrátane toho jej, pomenovali ju Lily.
Charlie sa na svojho otca podobal až príliš. Severus ale nie. Mal hnedé vlasy a hnedé oči, ale na rozdiel od Charlieho, ktorý sa v chrabromilskom metlobalovom tíme uchytil ako triafač, Severus v metlobale šiel v otcových stopách a bol stíhačom. Lily sa do tímu zatiaľ nedostala, ale keďže jej brat bol stíhačom, cez prázdniny sa zameriavala na trénovanie triafačstva. A mala čierne vlasy a zelené oči. Harry túžil po červenovláske so zelenými očami, nesplnilo sa mu to. A keď Ginny navrhoval ešte jeden pokus, vážne mu vtedy pohrozila stratou istých fyziologických funkcií.
Hermiona Grangerová sa nikdy nevydala, nikdy nemala vlastné deti a nikdy nemala ani dlhotrvajúci vzťah. Nesťažovala si. Svoju lásku venovala deťom svojich priateľov, svojim krstným deťom a tiež opusteným deťom v sirotincoch, ktoré podporovala, vybavovala im výlety, výmenné pobyty, zháňala sponzorov. Za tie roky toho stihla veľa a aj toto bola skutočnosť, ktorá jej pred piatimi rokmi pomohla vyhrať ministerské voľby.
„Čo riešite?“ spýtala sa, keď si prisadla k stolu a Molly jej aj napriek protestom naložila na tanier.
„Hádaj,“ odprskol Severus. „Dnes som hodinu stál v muklovskom obleku a mama okolo mňa krúžila prútikom ako sup… A ja nechápem, na čo to?“
„Lebo svadba,“ zaškľabila sa naňho Lily. „V teplákoch nebudeš, zabudni…“
„A tebe sa šaty páčia?“ otočila sa k nej Hermiona, pretože to vyzeralo, že sa začnú zase dohadovať. Ako inak.
„Sú úžasné,“ nadchýnala sa Lily. „Bude to super, keď budem družička…“
„Vážne úžasné,“ zabrblal Severus.
„Ale no tak už sa prestaň paprčiť,“ zamračila sa naňho matka a prisadla si k Hermione.
„Všetko v poriadku?“ spýtala sa jej.
„Myslím, že áno,“ prikývla. „Stan stojí, stolčeky a stoličky sú na mieste, v pivnici je hromada tanierov a pohárov. Ráno príde Ernie, aby všetko vyzdobili. Pred obedom privezú jedlo, koláče a zákusky. Ron dnes dotiahol víno, medovinu aj šampanské…“ vymenúvala. Hermiona sa s úškrnom dívala na to, ako sa Severus zdvihol a s prevrátením očí šiel k starším súrodencom.
Frank sedel spolu s Lunou a Charliem a rozprával im o Kolumbii, aby im vzápätí Luna vravela o svojej metlobalovej sezóne. A Charlie im zrejme znova rozprával o tom, ako sklamal svoju krstnú mamu. Skutočne. Vyštudoval čarodejnícke právo a Hermiona si ho chcela pritiahnuť k sebe, ako svojho osobného asistenta ministerky mágie. Odmietol to a miesto toho sa zamestnal u Amandy Brooksovej. Bol už dokonca aj najmladším členom Wizengamotu. To sa v dvadsiatich šiestich rokoch nepodarilo nikomu.
„…už sa len obliecť a vítať hostí…“
„A potom bude konečne pokoj,“ usmial sa na nich Harry a prisadol si k nim aj s vínom a pohármi.
„Už si ako Severus,“ vyčítala mu Ginny.
„Ani náhodou,“ obhajoval sa. „Disciplinovane som pomáhal so všetkým a pritom som ani toľko nebrblal,“ uškrnul sa smerom k Hermione. Pobavene si odfrkla.
„Proces s Rowlem bude za dva týždne…“ nadhodila a Harry bol rád za zmenu témy. Za akýkoľvek rozhovor, v ktorom by sa nespomínala svadba…
——
„Charles Harry Potter, berieš si dobrovoľne tu prítomnú Chloe Kerrovú za svoju zákonitú manželku?“
„Áno.“
„Chloe Kerrová, berieš si dobrovoľne tu prítomného Charlesa Harryho Pottera za svojho zákonitého manžela?“
„Áno.“
Chloe bola Charlieho prvou kamarátkou na Rokforte. Ona, Charlie a Brooks, ktorý mu svedčil, boli nerozluční celých sedem rokov a aj roky nasledujúce. Keď raz Harry poznamenal, že je to reinkarnovaná Hermiona, príliš od boku netriafal. A hoci neboli výlučne len oni traja, nelíšili sa príliš od neho, Hermiony a Rona.
Začali spolu chodiť v šiestom ročníku, kedy si uvedomili, že to kamarátstvo sa dá pomenovať aj inak. Prvé vzťahy im nevyšli a aj tento sa zdal byť spočiatku ako pokusom, lenže tento pokus silnel a vydržal. Aj vtedy, keď šiel Charlie študovať právo a Chloe liečiteľstvo. Brooks sa od nich na pár rokov trhol a šiel do Austrálie k strýkovi, ktorý tam viedol továreň na výrobu metiel, aby sa zaučil. Strýko totiž plánoval otvoriť filiálku aj v rodnom Anglicku a Brooks mal túto továreň viesť.
Vzťah im vydržal aj po štúdiu, kedy sa obaja zamestnali a vyvrcholil práve teraz, kedy sa Charlie ženil. Bolo na čase. Na Chloe už bolo vidieť, že onedlho porodí. Obaja ale mali vždy na takéto „obyčajné“ veci čas.
Harry sa hrdo díval na svojho syna a držal okolo ramien Ginny, ktorá posmrkávala. Nechcela sa rozplakať príliš, ale udržať sa nevedela. Zato Molly smrkala hlasno. Ženil sa jej prvý vnuk a onedlho príde na svet aj jej prvý pravnuk.
Harry si spomenul na vlastnú svadbu. Tiež sa museli tak trocha pohnúť. Počas svojich prvých Vianoc v novom živote plánoval oficiálne požiadať Ginny o ruku v kruhu rodiny. A hoci to aj spravil, plány sa napokon trocha zmenili, keď mu Ginny venovala pod stromček pozitívny tehotenský test. A vo februári sa vzali.
Bolo zvláštne, ako sa so svojím najstarším synom na seba ponášali a neplatilo to len o výzore. Hoci tak trocha v obrátenom garde, ale sedeli na nich aj iné veci. Harry bol sirota, Chloe bola sirota. Charlie mal štyroch súrodencov, Ginny dokonca šiestich. Začali spolu chodiť v šiestom ročníku presne tak, ako on s Ginny. Brali sa tak povediac na poslednú chvíľu, Harry s Ginny to tiež len tak tak stihli. Brali sa v Brlohu rovnako ako jeho rodičia. V jednom sa ale nezhodli ani náhodou…
„Dúfam, že aspoň Severus naviaže na tradíciu a vezme si červenovlásku,“ uškrnul sa Harry o čosi neskôr stojac vedľa Ginny a v ruke držali šampanské. Pri mladomanželoch sa striedali gratulanti, odovzdávali sa dary a čochvíľa mala začať tancovačka. A hostina. Práve preto, že bola Chloe sirota, Ginny navrhla, že Potterovci zorganizujú svadbu berúc v úvahu želania nastávajúcich manželov, aj keď im to bolo vcelku jedno.
„Je to zvláštne,“ usmiala sa jeho manželka dívajúc sa na najstaršieho syna a jeho blonďavú manželku. „Sirius mi svojho času prezradil, že aj tvoja babička bola ryšavá,“ potichu sa zasmiala stále smrkajúc. „Charlie toto Potterovské červené poblúznenie pretrhol…“
„Ale no tak… aj keď budeš čochvíľa babička, nepovažujem ťa za poblúznenie…“
„Vieš, ako to myslím, nie?“
„Jasne, drahá,“ jemne sa na ňu pousmial a vtisol jej bozk na pery. „A ty sa trocha odreaguj. Na všetko dohliadne Molly, dobre? Ty sa poď baviť. Poďme si to užiť. Náš syn sa práve oženil a to si zaslúži riadnu oslavu…“
„Áno,“ súhlasila trocha rozpačito. Potom sa usmiala aj ona. „Strašne rada by som povedala, že keď je ministerský zoznam konečne vymazaný a za minulosťou je definitívna bodka, keď sú naše deti už dosť veľké a viac menej sebestačné, že si konečne začneme užívať života…“
„Ale nepovieš to,“ objal ju. „Za pár mesiacov tu bude maličký Potterko a ty ako babička budeš v pohotovosti,“ zasmial sa. „A ja zrejme tiež…“
„Tak nejako,“ súhlasila.
„Stále ale budem tvrdiť, že ja si život užívam, vieš? Som rád, že som prežil…“
„Ja som určite radšej…“
KONIEC