„Hermiona, prosím, mohla by si počkať na aurorov vonku?“ spýtal sa jej Harry. Dívala sa na svoju kamarátku, ktorá mala sklonenú hlavu a odťahovala sa od Harryho, až ju musel pustiť. Nešťastne pozrela na svojho najlepšieho priateľa, slzy sa jej nahrnuli do očí a len krátko prikývla. Momentálne tu nezmohla nič.
Na zemi ležali omráčení a spútaní únoscovia, Ginny potichu plakala a smrkala a on si len zúfalo povzdychol.
„Keď som zistil, že ma odpočúvali, vedel som, že ti to pustia,“ díval sa na jej sklonenú hlavu.
„Klamal si mi, celú tú dobu a ja som ti verila,“ pozrela naňho. Videl jej v očiach chlad a sklamanie. Zranil ju a vedel to veľmi dobre.
„Nie je to pravda, neklamal som ti nikdy,“ opätoval jej pohľad a bolo jasné, že ona sa snaží ten svoj neodvrátiť. „Všetko, čo som ti povedal, bola pravda. Ide o to, čo som ti nepovedal a to je rozdiel…“
„Bež do čerta,“ vrkla. „Budeš sa hrať so slovíčkami? Myslíš, že je to na mieste? Spával si s Hermionou, keď si mi tvrdil, že ma miluješ!“
Harry sa na ňu díval až tak uprene, že sa zapýrila. Takmer celý dnešný deň počúvala nahrávky, v ktorých stonali, vraveli si menami, chválili sa a dosahovali vrcholy. Chcelo sa jej najskôr zvracať, potom chcela od hnevu niečo rozkopať, potom zo zúfalstva plakala. A keď nad tým chcela začať premýšľať, chcela niekoho z nich začať nenávidieť, na niekoho hodiť svoj pocit zrady a sklamania, nahrávky skončili a prišli oni dvaja s tým, že ju obaja znásilnia. A potom si to tučné prasa vytiahlo svoj tučný penis, aby jej ukázal, ako veľmi ho vzrušuje.
„Ide o to, čo presne ti pustili, vieš?“ pokračoval pokojne. Aj tak videla, že mu zvlhli oči. Nech sa snažil tváriť akokoľvek pokojne. „Zrejme len to, čo im vyhovovalo. Okolnosti ale zamlčali… Môžem ti to vysvetliť, prosím?“
Nadýchla sa. Chcela ho poslať do čerta. A chcela ho objať a ďakovať, že ju odtiaľto dostal. Že sa o ňu postaral, zachránil ju a zrejme chránil aj jej deti. Smrkla a mykla plecami.
„S Hermionou som sa vyspal, normálne, len raz, pretože sme boli obaja zvedaví. Raz a naposledy, pretože vtedy už bolo jasné, že ak budem potrebovať, dostanem sa k tebe a dostanem to, čo potrebujem. Pretože to potrebujem a to si vedela od začiatku. Začal som si to robiť každý večer, ako si iste pamätáš. A tiež vieš, aký mám názor na sex. Že ho beriem len ako prostriedok k odstráneniu nutkavých pocitov. Takto ale vnímam sex. Milovanie je o niečom inom. S Hermionou som sa o tom rozprával tak, ako s tebou. Na rovinu. Pretože ani ona partnera, s ktorým by sa milovala, nemala a sex… zdôrazňujem výraz sex… nedokázala len tak prijať. Ja som mohol ísť do bordelu. A šiel by som. Ona by to nedokázala. Sám som jej navrhol, že by som jej s tým pomohol. A ona by pomohla mne. Šlo len o pomoc. Nikdy sme sa ani nepobozkali, nikdy sme nemali pohlavný styk, len sme si pomáhali a volali sme to psychosexom. Nemilujem ju a ona nemiluje mňa, bola to len priateľská výpomoc. Keď už ale bolo jasné, že mám teba a spamätám sa… a psychosedenia budú môcť skončiť, skončí aj psychosex. Pohlavný styk s bozkávaním sme mali len raz, pretože sme boli obaja zvedaví. A ani jeden z nás necíti k tomu druhému nič romantické, necítime túžbu po tom druhom. A keď ti oni ukázali len to, čo sa dialo…“ stiahol obočie a odvrátil hlavu. „Je mi ľúto, že si to musela počuť.“
„Počúvať celý deň,“ potichu z nej vyšlo. Rýchlo sa na ňu pozrel.
„Mrzí ma to,“ šepol. „Tak nejak som vedel, že to takto skončí. Že keď ťa odtiaľto dostaneme, jednoducho všetko skončí. Máš právo mi to vyčítať, ale napriek tomu to za chybu nepovažujem.“
„Bol to psychosex… tak ste to nazvali,“ prikývla. Mlčal, nevedel čo si myslieť. Absolútne netušil, nad čím teraz uvažuje. „Neviem, či to dokážem takto vnímať aj ja…“ stíchla, pretože sa v dome ozval hovor a hluk.
Prišli aurori, aby odviedli únoscov. Prišiel Ron, ktorý sa okamžite vrhol k svojej sestre. Prišla aj Tonksová, aby pozbierala dôkazový materiál.
„Tie nahrávky, všetky, chcem,“ povedal jej Harry. „Odpočúvali súkromné rozhovory mňa a mojich blízkych. Už dosť, že to robili oni. Nikto ďalší do toho nebude strkať nos.“
„Dobre, Harry,“ prikývla.
„Teraz zájdem za ministrom a Bishopom, aby som poskytol svoju výpoveď,“ navrhol a zamračene sa díval na Rona, ktorý odvádzal Ginny preč. Zrejme k Mungovi, aby ju prezreli, hoci jej zjavne fyzicky neublížili. Samozrejme, že chcel byť pri nej, to ale momentálne nemohol, ako tušil. Ginny oňho ani pohľadom nezavadila, keď odchádzala.
„Ginny vypočujeme až zajtra, Ron sa o to postará,“ prezradila mu Tonksová zvedavo naňho hľadiac. Stavila by ročný plat, že bude Harry skôr s Ginny, ako by poskytoval výpovede. Ale to bola ich vec. Prikývol.
Vonku našiel Hermionu. Uplakanú. Nikto si ju momentálne nevšímal, pretože boli všetci zamestnaní v dome.
„Zničilo sa to, však?“ spýtala sa ho potichu. „Videla som Rona s Ginny…“
„Vysvetlil som jej to. Záleží ale od nej, ako sa k tomu postaví,“ pozrel na ňu. „Poď, musím sa stretnúť s ministrom a Bishopom, aby som im konečne povedal, o čom to všetko bolo…“
——
Ginny ležala vo svojej posteli a nechcelo sa jej vstať. Bola hore už niekoľko hodín. Človek by si pomyslel, že po tom, čo ju viac ako tri dni držali v zajatí a dostane sa na slobodu, sa konečne vyspí. Nedalo sa. Počula schádzať dole matku. Počula aj to, ako jej Luna chce vbehnúť do izby, ale Frank ju zahriakol, aby ju nechala vyspať sa. A počula aj to, keď schádzal Charlie a pri jej dverách zaváhal.
Včera sa po prehliadke u Munga konečne vrátila domov a všetci boli nadšení. Samozrejme. Ani jej dve mladšie deti nešli spať a čakali, kedy ich mama príde, pretože im už konečne bolo vysvetlené, čo sa skutočne stalo. Z rečí pochopila, že sa Zabini pokúsil utiecť, nedostal sa však ďaleko. Notta si aurori vyčíhali doma. Všetci šiesti boli okamžite obvinení, Harry s Hermionou podali prvotné výpovede a čakalo sa na jej výpoveď, ktorú mala podať dnes, aby sa začal proces. Odsúdia ich, tam nebolo o čom špekulovať.
Bolo jej to jedno. Alebo teda… uniesli ju, ohrozovali, chytili ich, odsúdia ich… hurá. Lenže ona mala v hlave niečo iné, čo ju trápilo. Tie hnusné nahrávky. Harry mal pravdu. Goyle ich upravil tak, aby počula len to čo chcel, aby počula. Žiadne rozhovory, ktoré tomu predchádzali, alebo ktoré nasledovali. Len samotné akty.
Veľmi dobre vedela, ako sa Harry správa pri milovaní. Nikdy by si ale nepomyslela, že zistí aj to, ako sa pri tom správa Hermiona, nehovoriac o tom, že sa tak správa, keď sa jej venuje Harry. Sakra, do čerta. Tie zvuky jej ohlodávali nielen mozog, ale hlavne dušu a bolo to hnusné. Nebolo jej nič platné jeho vysvetlenie, že nešlo o milovanie, ale len o sex.
Komu chce ale čo ona vyčítať? Mala to byť ona, kto mal Harrymu pomáhať hneď od začiatku. Dala prednosť rodine a vtedy to tak bolo správne. Bola vďačná, že naňho Hermiona dáva pozor, že sa oňho stará a dostáva ho do pohody. A Harry sa lepšil každým dňom, to bolo zjavné. Keď si potom priznali, že sa milujú… už vtedy mala jednoducho buchnúť do stola a byť pri ňom. A aj vtedy sa spoliehala na Hermionu.
Zavrtela hlavou a zaborila si tvár do vankúša. Rozprával sa s ňou o tom. Nepovedal síce priamo, že zájde do bordelu alebo si niekoho nájde, ale vravel jej o tých dvanástich rokoch, kedy nemal vlastne nič. A keď sa vrátil a ona bola pri ňom každý deň, kedy sa mohol len dívať, jeho túžba narastala. Pamätala si ten deň v sade. Vídala ho ďalšie dni. Že ju neschmatol a niekde nezatiahol, aby su uspokojil svoje potreby, to ešte neznamenalo, že to nechcel spraviť. A ona veľmi dobre vedela, že po ničom inom netúži. A potom ešte musel tolerovať skutočnosť, že si Neville každý večer líha k nej a robí to, čo mal robiť on…
Za celú situáciu si mohla sama, tak nech sa teraz necíti ukrivdene a zradene. Miloval ju, to vedela. Každým pohľadom a gestom jej to dokazoval. Nie Hermionu, ale ju. O tom bola presvedčené.
Lenže ako sa prinútiť tolerovať, že to, čo robili, bola jednoducho len priateľská výpomoc? Oni to tak brali, celkom zjavne. Nebolo medzi nimi nič iné, len priateľstvo. Brali ako samozrejmosť fakt, že sa večer navštevovali, aby si navzájom spravili to… akoby šlo u partiu šachu, sledovanie televízora, priateľské diskutovanie.
A ona dokonca chápala, ako sa na to díva on. Skoro dvanásť rokov v pekle ho naučilo brať sexuálne uspokojenie rovnako ako uľavenie si od bolesti. Alebo od hocakých ťažkostí. Chceš to? Spravíš to. A väčšinou si to robil sám. A keď sa potom dohodol s Hermionou, že by si mohli poskytnúť úľavu, čo mu ide vyčítať?
Ale prečo Hermiona? Pretože nikto iný nablízku nebol, však? Pretože ona chcela najskôr uprednostniť rodinu, potom nechcela sklamať deti a neskôr ju Neville vydieral. Počas tých niekoľkých mesiacov mu poskytla uspokojenie tá, čo to mala robiť ako prvá, len sviatočne. Bola to jej vina. Rozhodne nie Harryho. Možno dokonca ani nie Hermionina. Ona suplovala jej miesto v Harryho živote. Pomáhala mu a starala sa…
Do riti, lenže tie zvuky, stony, vzdychy a výdychy… to, ako šepkala jeho meno, keď sa blížil jej vrchol, jej výkriky, jej orgazmy, ktoré jej poskytoval Harry… a tiež on a jeho prejavy radosti vďaka jej starostlivosti… Najradšej by si vyšklbla mozog z hlavy, len aby to nemusela počuť, pretože nech sa snažila akokoľvek, stále sa to vracalo len preto, aby ju to mučilo.
Aby sa ona mučila a trestala za všetko, čo Harrymu nedala, keď mala. To bola pravda. Preto si tie zvuky stále pripomína, pretože vie, že je to len jej chyba. A preto bude musieť z tejto prekliatej izby vyliezť a niečím sa zamestnať. Deti by boli úplne ideálne, sarkasticky si pomyslela.
Keď sa prinútila vyliezť z postele, prešmyknúť sa do kúpeľne, aby sa umyla a obliekla, stále nebola plne presvedčená, až by si zaslúžila zabudnúť.
„Maminka!“ vykríkla Luna v momente, ako ju zbadala a vrhla sa jej do náručia. Silno ju objala, kým Frank s Charliem sa na ňu vážne usmiali.
„Pustíš ma, zlatko? Mám hlad, ako vlk,“ hlesla jej do ucha a prehltla slzy. Dcéra sa nechala zložiť a disciplinovane si sadla k Amélii.
„Ginny, ako ti je?“ spýtala sa jej matka a už nakladala na tanier kopcom vajcia so slaninou.
„Dobre, už mi je fajn,“ usmiala sa. Charlie ju pozoroval, pokým ostatné deti toto ubezpečenie presvedčilo a začali medzi sebou diskutovať. Ani Susan nedala deti do škôlky a od nedele boli v Brlohu. Po raňajkách sa chcela vrátiť domov.
„Dvojčatá už šli do práce a Ron tiež… ale o desiatej by mal pre teba prísť,“ pripomenula jej Molly. Prikývla. Bude musieť ísť vypovedať. Pustila sa do jedla, len aby predstierala pohodu.
„Si vážne v pohode, mami?“ spýtal sa Charlie.
„Nebolo to zase až také hrozné, nemysli si,“ pohladila ho po hlave.
„No ale aj tak…“
„Neubližovali mi, netýrali ma. Skutočne. Dbali o to, aby to väzenie bolo celkom… príjemné…“
„Ginny, pred deťmi nie,“ upozornila ju Susan.
„A čo?“ ozvala sa Luna. „Mamu uniesli a väznili, to vieme. Zvládla to a Harry ju zachránil… už opäť, nie?“ pozrela na Charlieho. Ten sa uškrnul.
„Otec má zachraňovanie v génoch,“ zasmial sa.
„A mama je tiež hrdinka… písali o tom v novinách,“ informoval Frank. „Teda… krstný o tom ráno hovoril.“
„Dobre, iste, ale aj tak,“ Susan stiahla obočie. Charlie prevrátil oči.
„Každopádne nakopali zadky mladej vetve smrťožrútov… tak to písali,“ dodala Luna.
„Poďme sa rozprávať o niečom inom,“ navrhla Molly, ktorej sa tiež táto téma pred deťmi nechcela riešiť. Kútikom oka pozrela na dcéru. V minulosti toho všetci prežili dosť, aby to jej dcéra teraz zvládla celkom dobre. Keď ich včera ubezpečila, že to nebolo ani zďaleka také hrozné, ako mohlo, uľavilo sa jej. Ale aj tak… človek by si pomyslel, že už budú mať všetci pokoj. A teraz toto.
„Je to pravda, že ostaneme doma až do konca týždňa?“ spýtal sa Charlie mamy. Prikývla.
„Bude lepšie, keď sa na Rokfort vrátiš, až ten prvotný ošiaľ trocha ustúpi…“
Už včera to začalo. Najskôr informácia, že sa našla a že ju Harry Potter zachránil. Potom informácia, že nešlo o smrťožrútov zo zoznamu. Šokujúce zistenie, že šlo o mladých potomkov bývalých smrťožrútov. Celé Ministerstvo bolo hore nohami ešte viac, ako vo chvíli, kedy začalo túto situáciu riešiť.
„Dobre,“ prikývol. „Nezameškám až tak veľa…“
„Aj tak to už všetko ovládaš,“ usmiala sa mama.
„Pravda. A ak to bude potrebné, knihy mám. Krstná by to mohla so mnou prebrať behom chvíle…“
Ginny sa na moment zarazila. Hermiona. Už len kvôli Charliemu bude musieť túto situáciu nejako vyriešiť.
„Určite,“ prikývla.
——
Sedela pred ňou priamo Tonksová a ešte nejaký auror. Ron ju sem síce priviedol, ale vypočúvania sa nezúčastnil. A ona vypovedala. Mala dosť času, aby si všetko v hlave usporiadala a dopodrobna uviedla všetky skutočnosti, ktoré sa stali od soboty podvečera až do utorka večera.
Povedala všetko, čo jej únoscovia vraveli. Ako chceli v stredu večer zmiznúť z krajiny. Nevedela síce kam, ale mali to tak naplánované. Väznili ju, ale dávali jej jesť, fyzicky ju nenapádali a áno, boli tam piati. A nie, Draco Malfoy sa tam neobjavil. Ale písal správy, to zachytila. Dával im inštrukcie. Určite to bol ich vodca, vlastne jej to Gregory Goyle potvrdil. Bol to jeho plán, on ich viedol a on to všetko zosnoval. Nie, Ritu Skeeterovú tam nevidela, ani o nej nepočula. Toto ju skutočne prekvapilo. Hoci, áno. Skeeteová sa odpočúvaním mohla chcieť dostať k informáciám.
Strávila u Tonksovej takmer tri hodiny, aby odpovedala na každú otázku, aby si spomenula na každú maličkosť. Hoci to bol prípad jasný a oni ich strčia do Azkabanu. Dokonca sa už hovorilo o čo najskoršom termíne procesu.
„Pôjdeš domov?“ spýtal sa jej Ron, keď ju Tonksová napokon pustila zo svojej kancelárie. Obzrela sa okolo seba. Automaticky predpokladala, že tu bude Harry. Nebol.
„Asi by som mala,“ pozrela na brata. „Nevieš, či je v práci Hermiona?“
„Harry ráno odovzdal Oddeleniu záhad tie Slizolinove kliatby… predpokladám, že ich už oficiálne študuje,“ zaškľabil sa.
„Aha… a Harry je kde?“ vyzvedala.
„S ministrom a Bishopom,“ stiahol obočie. „Zrejme stále preberajú Malfoya a jeho bandičku.“
„No a… mohla by som zájsť za Hermionou?“ opatrne sa spýtala.
„Jasne, nebude problém,“ prikývol a pozrel na hodinky. „Možno by ste mohli zájsť na obed?“
„Vidíš, to je dobrý nápad,“ usmiala sa.
„Fajn, zastavím sa v Brlohu, či Susan zvládla aj s deťmi vrátiť sa domov a poviem im to…“
Ginny sa aj napriek situácii musela zaškľabiť. Susan to zvládla určite. Keby sa všetko nepomrvilo tak, ako sa stalo, rozhodne by nebola tak dlho v Brlohu. Zavrtela hlavou a vybrala sa k výťahom.
Šikovne sa vyhla klbku novinárov, ktorí tam striehli. Na Oddelenie záhad sa síce dalo dostať vždy len veľmi ťažko, lenže teraz bola mimoriadna situácia a ona bola aktuálne veľmi známa, čiže ju pustili za Nedotknuteľnou Grangerovou dosť ochotne.
„Ahoj,“ pozdravila svoju kamarátku, ktorá sa skláňala nad pergamenmi. Nad kliatbami. Prekvapene na ňu pozrela. „Prišla som ťa pozvať na obed,“ na rovinu povedala dívajúc sa jej do očí. Hermiona vyzerala, akoby zhltla klince.
„Ginny,“ šepla, položila pergamen a postavila sa. „Ja… no… asi by sme…“
„Sa mali porozprávať a preto som ťa prišla pozvať na obed,“ prikývla mladšia žena.
„Dobre, iste,“ prikývla Hermiona. „Ale skôr, ako odtiaľto odídeme… mrzí ma to. Všetko, bola to chyba a ja sa strašne hanbím,“ sklonila hlavu a Ginny videla pýrenie.
„Áno,“ prikývla. Jej kamarátka zdvihla hlavu a na tvári mala prestrašený výraz. Slzy v očiach. A ona len stisla päste, pretože jej prvá túžba bola rozbiť jej ústa. Privrela oči a prehltla. „Dlho som nad tým premýšľala, vieš?“ priznala a zosunula sa na stoličku, ktorú tu mala pre návštevy. Hermiona stála ako prikovaná. „Strašne by som vás chcela oboch nenávidieť, ale nejde to,“ šepla.
„Ginny, prosím… na mňa sa hnevaj, nenáviď ma a pokojne ma prekľaj… ale Harry je v tom nevinne. On za to nemôže. On…“
„A to je hlúposť,“ prerušila ju. Hermiona si zahryzla do pery. „Ja viem, čí to bol nápad,“ slabo sa zaškľabila. „Harry ti to navrhol a zrejme ťa musel presvedčiť, aby si to všetko chápala ako on…“
„Och, Merlin…“ Hermiona klesla na stoličku a chytila si hlavu do dlaní.
„Nemám pravdu? A ty si súhlasila. On mi to vysvetlil, povedal mi, čo sa dialo a ja mu môžem len veriť, pretože vraví pravdu… ak sa práve zámerne nevyhýba ju vravieť…“
„Ale on ti to chcel povedať,“ Hermiona sa na ňu pozrela. „Ešte skôr, než sa čokoľvek stalo tak sa vyjadril, že mu nebude robiť problém ti povedať, čo chce spraviť, pretože vedel, že ho pochopíš. Alebo teda… keby šiel do bordelu, tak by si to pochopila. Ja som ale… no… ehm… bola som poruke… Ono… to všetko… Pristihla som ho, ako masturbuje…“ vydýchla kompletne červená a dívala sa niekde za Ginny. „Teda… búchala som mu na dvere a on povedal, že som ho pristihla pri masturbácii. On ma raz pristihol v sprche… Také veci sa stanú, ak žijú dvaja dospelí ľudia pod jednou strechou. A potom sme sa rozprávali. Na rovinu. Tak, ako som ho snažila prinútiť rozprávať o Snapovi a o všetkom. Nikdy sme sa nerozprávali o sexe, ani v minulosti. Lenže on je teraz iný, než bol v minulosti. Hovoril samozrejme a ja som tiež začala hovoriť samozrejme. A dal mi na výber. Nebolo to o tom, že by ma presviedčal. Ja som… tiež mám rada sex, Merlin… a čo, my dve sme sa dokázali o tom rozprávať na rovinu. Aj ja mám rada sex a nemala som ho dlhé mesiace. A sebaukájanie nie je to isté,“ stiahla obočie. „A keď povedal, že by sme si mohli pomôcť…“ šepla s bolestným výdychom. Lenže keď raz začala, musí povedať všetko. „Ja som sakra chcela, aby mi to spravil niekto iný, do čerta. Dohodli sme si ale pravidlá… žiadne bozkávanie ani pohlavný styk. Len… no, len manuálne a orálne… Ježiš, Ginny!“ hlesla. „Chcel ti to povedať ešte skôr, než sme to spravili prvý raz. Ja som ho presvedčila, aby mlčal. A bola som to ja, ktorá za ním vo Francúzku prišla s tým, že bude koniec, keď bude mať teba, ale chcela som to skúsiť naplno…“ stiahla obočie a slzy jej vytryskli z očí. „Bože, robil mi to a ja jemu a chcela som zistiť, aké je mať ho celého. Raz a hotovo. A aj potom ti to chcel povedať, ale znova som ho presvedčila, aby mlčal. Odvtedy nič nebolo a ani nebude. Ja nechcem spávať s Harry Potterom. Ani som nechcela v tom zmysle, že by som po ňom túžila. Chcela som len uspokojenie od niekoho iného a Harry bol blízko…“
Stíchla a rozplakala sa. Sedela za stolom s hlavou v dlaniach a plakala tak, ako doteraz ešte nikdy. Ginny mala sklonenú hlavu a mlčala. Dlhú chvíľu sa ozývali len vzlyky. Keď sa Hermiona trocha upokojila a odvážila sa zdvihnúť hlavu, Ginny mala tú svoju stále sklonenú.
„V noci som spala u bývalej kolegyne z vydavateľstva. Do svojho bytu sa môžem vrátiť až v novembri a tie ostávajúce dva týždne budem u nej…“
„Ale to nemusíš,“ Ginny zamračene zdvihla hlavou.
„Ale musím,“ smrkla. „Pokazila som toho už dosť a nechcem to kaziť aj naďalej. Ale prosím, dovoľ mi občas stráviť nejaký čas s Charliem…“
„Čože?“ toto Ginny prekvapilo. Nechápavo sa dívala na Hermionu.
„Milujem ho a keby som ho už nemala vidieť, zabilo by ma to…“
„O čom to, dočerta, hovoríš?“
„O čom… no o tom, nie?“ stiahla obočie. „Pokazila som všetko, ty ma nenávidíš a máš pravdu. Zničila som naše priateľstvo a je jasné, že je všetkému koniec. Charlie za to ale nemôže…“
„Sklapni,“ vrkla Ginny. Hermiona skutočne pevne stisla pery. „Nechápem, prečo trepeš o konci a podobných bludoch. Ja som to sem neprišla ukončiť, ja som ťa prišla pozvať na obed…“
Na okamih zavládlo ticho. Obe sa na seba dívali a snažili sa pochopiť, čo sa práve stalo.
„Ginny,“ prvá sa ozvala Hermiona stále viac ako opatrne. „Môžeš, prosím, začať ešte raz?“
„No… ty si mi skočila do myšlienok, keď si to všetko začala na mňa chrliť. Nie, že by sa to počúvalo dobre, to ani náhodou. Ale ako som povedala na začiatku… dlho som o tom premýšľala a chcela by som vás nenávidieť, ale nejde to, pretože to je všetko moja chyba… Neprerušuj ma! Mala som hneď na začiatku bojovať za Harryho. Potreboval pomoc a je jasné, že ju potreboval vo všetkom. Nedala som mu to, čo nutne potreboval. Dala si mu to ty. Rovnako ako si ho držala od začiatku nad vodou, aby sa nezbláznil, aby všetko zvládol. Dobre, toto je možno trocha cez čiaru… trocha viac je to cez čiaru a asi by som sa lepšie zmierila s tým, keby chodil za kurvami… nie asi, určite… na nešťastie sa to ale nestalo a ty si mu dala to, čo som mu mala dať ja. Nedala som a plakať teraz nad rozliatym mliekom je hlúposť. Nevravím, že ti to odpúšťam a budem sa tváriť, že sa nič nestalo. Ani jemu to neodpustím. Ublížili ste mi a to dosť krutým spôsobom, ale viem, že si za to môžem sama. A nechcem zničiť naše priateľstvo, pretože som hlupaňa. Koniec koncov som bola vydatá žena a vy ste boli obaja slobodní. Ste obaja slobodní. Mohli ste robiť čokoľvek ste chceli. Ja toto všetko viem veľmi dobre a som si istá, že po čase bude všetko tak, ako predtým. A rozhodne nemám v úmysle ťa odrezať od Charlieho, od mojej rodiny alebo od Harryho. Ani náhodou. Len by som potrebovala… vieš, aby to bolo jednoduchšie a ľahšie, aby som mala čistú hlavu…“ zmĺkla.
„Čo Ginny? Som ochotná spraviť čokoľvek,“ ponúkla s nádejou. Neprekliala ju, neposlala do čerta, existovala šanca k uzmiereniu.
„Potrebovala by som ťa dostať z hlavy, vieš?“ priznala úprimne a zapýrila sa. A Hermiona sa začervenala ešte viac, keď si uvedomila, čo tým myslí.
„Och, Bože,“ hlesla zahanbene. „Och, Merlin,“ skryla si tvár do dlaní. „Ježiš, Ginny… nikdy by som si nepomyslela, že ma budeš počuť…“ nedohovorila.
„No áno, je to dosť traumatizujúce,“ vyšlo z červenovlásky. Hnedovláska zdvihla hlavu a obe naraz sa zahihňali. „Spravíš to? Dostaneš to z mojej hlavy? Jasne, budem vedieť, že ste niečo robili, ale…“
„Jasne, určite a hneď…“ prerušila ju a chytila prútik do ruky. „Takže…“ povedala, keď k nej podišla. Ginny sa postavila. Dívali sa do očí a Hermiona si zahryzla do pery, aby privrela oči a sústredila sa. Priložila prútik k Ginninej hlave a tá privrela oči tiež. Netrvalo dlho, aby našla to, čo mala odstrániť, pretože to teraz okupovalo myseľ malej čarodejnice. A Hermiona si dala skutočne záležať. „Tak?“ spýtala sa, keď obe otvorili oči.
„Je to dobré,“ priznala Ginny s úľavou. Hoci sa pokúsila predstaviť si Hermionu, nepočula ju už. „Je to skutočne oslobodzujúce,“ mierne sa pousmiala.
„Ginny, mrzí ma to. Odpustíš mi, prosím?“ pípla Hermiona.
„Určite,“ prikývla. „Je to celé… neštandardné, vieš?“ povzdychla, keď si znova sadla na stoličku.
„Mi hovor…“ zavrtela hlavou a šla si sadnúť aj ona.
„S Harrym som vzťah vlastne ani nemala. Vtedy. A keby aj áno, vy ste sa na to nevrhli tak normálne… ako sa to normálne stáva,“ vyhŕkla.
„Psychosex.“
„A on musel rešpektovať, keď som spávala s Nevillom. Potom už síce nie, ale… potom to bolo vlastne horšie.“
„Ginny, Harrymu nič nevyčítaj, prosím,“ Hermiona na ňu uprela zrak.
„Nebudem, určite nie. Stále je to ten najúžasnejší človek pod slnkom. Akurát si to musím v hlave trocha zrovnať. Upratať to. Zmieriť sa…“
„Samozrejme,“ prikývla a sklonila hlavu. „Mrzí ma to…“
„Už toho nechaj,“ zamračila sa Ginny. „Nevracajme sa k tomu, skúsme sa o tom nebaviť, dobre? Nevravím, že je od tohto momentu všetko tak, ako predtým, ale si pre mňa a pre moju rodinu priveľmi dôležitá, aby som ťa odkopla… Len, pôjdeme na to pomaly, dobre?“
„Mám ťa strašne rada, Ginny,“ hlesla Hermiona a postavila sa, aby prišla k nej, zdvihla ju a objala. Bolo to možno trocha opatrné, ale objatie jej opätovala.
——
Termín súdneho procesu stanovený
Ostro sledovaná kauza už má stanovený termín súdneho pojednávania. Minister nechce na nič čakať a stanovil súdny proces s obžalovanými Dracom Malfoyom, Pansy Parkinsonovou, Vincentom Crabbom, Gregory Goylom, Blaise Zabinim a Theodore Nottom na 23. októbra.
Dôkazy sú jasné, výpovede zhromaždené a bude sa čakať len na to, aký trest vymeria Wizengamot všetkým obžalovaným. Tí sa dopustili únosu Ginny Weasleyovej, ktorú držali v zajatí niekoľko dní a prostredníctvom nej sa chceli vydieraním dostať k materiálom, ktoré Harry Potter zhromaždil po svojom návrate. Pána Pottera, spolu so zavraždenou Ritou Skeeterovou, menovaní niekoľko mesiacov nezákonne odpočúvali a týmto spôsobom získali informácie o kliatbach, ktoré chcel Harry Potter zničiť. Mali v pláne prostredníctvom nich získať naspäť moc, rodičov, nadvládu… všetko to, čo tu bolo pred pár rokmi a nad čím sme napokon vyhrali. Inkriminované kliatby sú v bezpečí Oddelenia záhad.
Harry Potter musel mlčať, pretože sa stal obeťou vydierania. Preto nespolupracoval s Ministerstvom, hoci v prvom momente nespolupracoval len preto, lebo nemohol, nie preto, že by podozrieval práve obžalovaných. Spolu s Hermionou Grangerovou, Ronaldom Weasleym, Remusom Lupinom, Nymphadorou Tonksovou Lupinovou a Amandou Brooksovou sa mu napokon podarilo zistiť, že únoscami nie sú smrťožrúti z minulosti, ale že je hrozba ďaleko bližšie, než sme si všetci mysleli.
Podarilo sa im vypátrať miesto, kde držali Ginny Weasleyovú a koordinovanou akciou zadržali takmer všetkých podozrivých, čím zabránili tomu, aby sa pradávne a nebezpečné kliatby dostali do rúk mladých smrťožrútov, čím by bol náš svet ohrozený a zároveň sa im podarilo oslobodiť mladú redaktorku našej športovej redakcie. Vlastnými silami a bez jediného zranenia kohokoľvek zúčastneného, hoci pána Goyla museli kriesiť podstatne dlhšie, ako ostatných.
Ďakujeme, Harry Potter, už opäť. Za to, že si už znova náš svet ochránil. A zároveň ďakujeme všetkým, ktorí boli pri tvojom pátraní po Ginny Weasleyovej nápomocní. Aurorom Tonksovej a Weasleymu, Nedotknuteľnej Grangerovej, profesorovi Lupinovi a tiež právničke Brooksovej.
Ďakujeme
Pre Denný Prorok, Gustav Braithwait
——
„Prišiel si sa pokochať svojím triumfom?“ natiahol Draco Malfoy sediaci vo vypočúvacej miestnosti, kam si ho nechal zavolať Harry. Vyšetrovanie viedli aurori, jemu ale ochotne poskytli možnosť návštevy obžalovaného.
„Exkurziu do Azkabanu som odložil na neurčito,“ odvetil dívajúc sa naňho a sadol si na stoličku.
„Iste, ty si hrdina,“ uškrnul sa Malfoy.
„Áno, som. A ty si smrťožrút. Ale to riešiť nechcem. Chcem sa ťa spýtať… čo si plánoval s Nevillom?“
„Cha, takže toto trápi veľkého Harryho Pottera?“
„Iste, trápi ma to. Som zvedavý. Neviem totiž prísť na nič, v čom by ti bol užitočný a pochybujem, že si sa s ním kamošil len preto, lebo si sa s ním chcel kamošiť,“ priznal. Nevilla vyšetrovali tiež, nemal s nimi však spoločné nič a to prešiel aj Veritaserom.
„Normálne som sa s ním kamošil, pretože som iného kamoša na hrade nemal. To je všetko.“
„Neverím,“ zavrtel hlavou Hrdina. „Malfoy sa kamoší len keď niečo potrebuje. Alebo keď chce niekoho využiť. Chcel si Nevilla využiť pre seba. Pre niečo, čo by sa ti hodilo v budúcnosti. Pomsta mne, predpokladám. Pomáhal si mu, radil si mu, povzbudzoval ho… vo viere, že si udrží Ginny. Bola tam aj iná pomoc?“
Malfoy sa naňho uprene díval. Potom zdvihol ruku, aby si prezrel svoje nechty. Úbohé gesto, pomyslel si Harry.
„Chcel som, aby si udržal manželku, to je pravda.“
„Iste. A? Čo tie bolesti hlavy, ktoré istý čas mávala? Nebol v tom nejaký elixír?“
„Teraz sa pýtaš? Vtedy nie?“
„Teraz si ukladám jednotlivé skladačky do uceleného obrazu. Zrejme si mu ponúkol elixír, ktorý by ju prinútil, aby bola povoľná a na mňa zabudla. To vám ale krachlo v momente, ako si skryla svoj antikoncepčný elixír. Domyslel si si, že ťa podozrievam, že ju vyšetrujem a zmenil si taktiku. Obrátil si o stoosemdesiat stupňov. Stále si si chcel nechať Nevilla v zálohe. Mohol sa niekedy k niečomu hodiť. Potreboval si ale získať jeho lojalitu, prípadne si ho podvoliť… a tak si mu niečo nahovoril, ponúkol si mu namiesto elixíru nejakú kompenzáciu… tie bolesti hlavy boli zrejme vedľajšou reakciou k niečomu, čo si Nevillovi podstrčil, aby to dal Ginny, alebo to bolo možno inak…“ významne šepol.
Malfoy sa zamračil a Harry sa uškrnul. Jeho prekvapená reakcia mu jeho domnienku potvrdila.
„Takže je to tak. Keď som bol prítomný pri vypočúvaní Nevilla a sám som mu položil pár otázok… Neville sa už v tomto momente javí presne tak, ako pred pár mesiacmi. Ako milý a ochotný chlap, neschopný ani muche ublížiť. A toto uvedomenie mi stačilo k tomu, aby som pochopil tvoje pohnútky. To niečo, čo si mu podstrčil s rozprávkou, ako sa mu Ginny odovzdá, v skutočnosti pôsobilo naňho. Nemohol si sa mi pomstiť nijako. Ani tým, že by ma Ginny opustila. A tak si to skúsil inak. Chcel si, aby Neville Ginny ublížil a ja by som sa mu pomstil… hocako, v každom prípade by som mal problémy, možno so zákonom. To niečo, čo spôsobilo Ginny bolesť hlavy, pretože to fungovalo len pri inhalácii, nie pri požití vnútorne spôsobilo, že bol Neville agresívny, zlý a schopný všetkého. Aj znásilňovania. Dúfal si, že toto ma prinúti mu ublížiť a tým mi spôsobiť problémy. Potom si zistil, že existujú kliatby a už ti na tom nezáležalo, pretože si začal spriadať iné plány. K tvojej smole to však už prestalo účinkovať a Neville je v tomto momente bez tvojho vplyvu.“
„To je jedno,“ odfrkol si Malfoy. „Si vážne dobrý,“ vypustil vážne.
„Snape. Elixír vyvolávajúci agresiu, zrejme prášková forma, keď mala bolesti hlavy? Káva? Čaj?“
„Myslím, že ten hňup použil kávu. Bolo ľahké ho oblbnúť.“
„Zrejme áno, Neville bol vždy príliš dôverčivý a naivný. A ty si skvelý manipulátor.“
„Ďakujem.“
„To nebol kompliment, Malfoy.“
„Ako inak.“
„A potvrdzuje to aj moju domnienku, že ty sa nemôžeš kamošiť s nikým nezištne, Malfoy. Ale musím uznať, že aj ty si dosť dobrý. Zmobilizovať celé Ministerstvo… čo Ministerstvo, ale celú Európu,“ s úsmevom zavrtel hlavou. „Je škoda, že si na zlej strane.“
„Je to moja strana,“ upresnil Malfoy. „Povedz ale, čím sme sa prezradili?“
„Hm,“ zamyslel sa. „Myslím, že to nebola konkrétna vec, ale súhrn niekoľkých vecí súčasne. No a… najviac mi napovedalo to, že si neuniesol Charlieho. Keby to boli smrťožrúti vonku, zamerali by sa na Charlieho. Zabezpečenie minimálne, ľahká dostupnosť, ľahká obeť únosu. A je to syn. Na Ministerstve to bolo zložitejšie. Ale spôsobilo to presne to, čo si chcel.“
„Zjavne mi to k ničomu nebolo.“
„To nebolo, súhlasím. Stráviš vo väzení zrejme zvyšok svojho života. A znova opakujem… je to škoda. Hodil by si sa v civilnom živote, ak by si bol na tej správnej strane. Nie na svojej,“ postavil sa.
„Počkaj, Potter,“ zastavil ho Draco. Harry sa k nemu obrátil. „Keď Grangerová kliatby identifikuje… prídeš mi to povedať? Zo zvedavosti…“
Harry sa naňho niekoľko sekúnd uprene díval. Kvôli tým kliatbam riskoval všetko a o ešte viac prišiel.
„Nie, neprídem…“ Potom otvoril dvere a mávol na aurora, že je hotový.
——
Ginny sa premiestnila k Harrymu domov. Vedela, že všetku energiu venuje blížiacemu sa procesu. Každý deň sa stretával s ministrom a tiež predstaviteľmi zahraničných ministerstiev. Niečo plánovali a to niečo bolo prísne tajné, ako ich informovali novinári. Ani jeden zo zúčastnených nepovedal novinárom ani slovo, napriek tomu sa zjavil jeden rozhovor s Harry Potterom, v ktorom sa vyjadril k únosu, vydieraniu a procesom. Potešilo ju, keď to zistila. Skutočne už bol celkom v poriadku. Lenže to nič nemenilo na fakte, že odvtedy, čo ju zachránil, sa spolu nestretli.
Po dvoch dňoch to chcela zmeniť a prišla za ním. S Hermionou si to viac menej vysvetlila. Chvíľu síce potrvá, kým jej začne naplno dôverovať, ale nenávidieť ju nezačala a ani ju neprestala mať rada. A potrebovala si to vydiskutovať aj s Harrym.
Lenže ho doma nenašla. Dva dni sa neobjavil ani v Brlohu. Charlie sa naňho pýtal aj Rona a Hermiony, keď prišli. Mal mimoriadne veľa práce, to bolo to, čím kŕmili aj menšie deti, pretože aj tie ho chceli vidieť. Bola to síce pravda, ale dúfala, že ho večer o deviatej doma nájde. Nebol tu.
Hermiona skutočne na dva týždne odišla ku kolegyni, ale Harry tu mal poriadok. Nazrela do chladničky, nejaké jedlo tam bolo. V smetnom koši zbadala obaly z hotových jedál. Vyšla po schodoch, aby našla rozhádzanú posteľ, takže doma spával. Nazrela do koša so špinavou bielizňou a bol plný. Keď sa neobjaví ani zajtra, cez víkend sem jednoducho príde a dá mu dom do poriadku.
Krátko po tom, ako sa premiestnila naspäť k Brlohu, premiestnil sa Harry nesúc si hotové jedlo, ešte stále teplé a rozložil po stole v kuchyni dokumenty, ktoré dnes študoval spolu s Bishopom a ministrom. Pustil sa do večere a už znova si prezeral záznamy z pátraní, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcich dvanástich rokoch.