„Tak ako ste sa mali? Vravte a preháňajte,“ vyzvala Molly Charlieho a Tedyho, keď sa vrátili z Francúzska. A oni sa rozrečnili, predháňali sa v rozprávaní zážitkov a babička s Lunou a Frankom ich počúvali. Hermiona ich občas stiahla na zem, keď svoje dobrodružstvá až priveľmi skrášľovali.
Harry s Hermionou sa skutočne vrátili do pozícií najlepších priateľov s vedomím, že sa už v spálni nenavštívia a rozhodne budú o svojich dobrodružstvách mlčať.
„Užili ste si to?“ spýtala sa Ginny s úsmevom. Nechali deti, nech sa vyrozprávajú a sami sa vybrali porozprávať sa do sadu.
Boli už dosť ďaleko od domu a preto Harry spravil to, čo túžil spraviť v momente, ako sa preniesli do Brlohu a oprel Ginny o strom, aby ju pobozkal. V momente mal jej ruky okolo krku a bozky mu opätovala.
„Užili sme si to najlepšie, ako sa dalo,“ zabrblal s perami na jej tvári. Začul spokojný výdych, keď ho pevne objímala. „A teraz ťa budem musieť pustiť,“ šepol nespokojne, ale spravil to. Opierala sa o strom a dívala sa naňho. Zafunel. „Bude to dlhých niekoľko týždňov, než ťa budem môcť pozvať na rande.“
„Budeme to musieť vydržať,“ vyzerala rovnako nešťastne, ako on. Sadla si na lavičku. „Tu bol absolútny pokoj,“ oznámila a chytila ho aspoň za ruku, keď si k nej prisadol. „Nič sa nestalo… Amanda sa mi ozvala, aby mi povedala, že už papiere spracovala a poslala sudcovi. Ten stanoví termín konania.“
„Áno, aj mne volala, pokúsi sa to urýchliť, ako to len pôjde,“ prikývol. „Takže pokoj? Nikde nič?“ vyzvedal. Zajtra chcel zájsť za Lupinovcami, aby odovzdal Tedyho rodičom a mal v pláne s Remusom prebrať skúmanie mapy.
„Čo sa jeho týka, v poriadku. Akurát Frank už štyri noci spal sám…“ prezradila s miernym úškľabkom. „Verila som, že už v prvú noc obom dôjde, že chcú byť spolu… že sa budú báť alebo čo… Frank sa ale cíti veľkým, keď začne chodiť do prípravky a bude sa učiť čítať, písať a počítať a Luna je až príliš tvrdohlavá, aby si priznala, že je jej smutno a že jej vlastne chýba,“ usmievala sa.
„Hm…“ zamyslene vypustil. Zvedavo naňho pozrela.
„Čo?“
„Keď tak nad tým premýšľam… podkrovie v mojom dome je prázdne. Zrejme by sa tam dalo spraviť niekoľko izieb pre deti…“
„Čože?“
„No a? Vzhľadom k tomu, že my budeme mať ešte aspoň dve deti a za predpokladu, že budú všetky rovnako tvrdohlavé ako ty a Luna, tak každé z nich bude chcieť vlastnú izbu… a až toľko ich teraz nemám,“ zaškľabil sa. A ona sa uchechtla.
„Premýšľaš vskutku pragmaticky. Ale áno, asi áno. Teda… myslím naše dve ďalšie deti,“ povedala s úsmevom. „Tie izby a podkrovie… to si ešte premyslíme, dobre?“
„Jasne. Ale aj tak sa mi ten nápad páči. V podkroví nie je nič a pochybujem, že by som ho zapratal a prirobiť pár izieb nie je hlúpy nápad.“
„Keď si spomeniem, ako si stonal, že je ten dom pre teba veľký…“ drgla doňho s úsmevom.
„Vtedy som bol sám. Za chvíľu budeme piati…“
„Šiesti, nie? Čo Hermiona?“
„Tá prenajala byt len do konca októbra,“ pozrel na ňu. „No a potom by chcela naspäť do svojho bytu. Budem mať teba, nebudem sám. Aj so psychosedeniami zrejme skončíme,“ vysvetlil. Dívala sa naňho.
„Budem sa s ňou musieť porozprávať, ale zrejme má pravdu. Si… asi už úplne v poriadku, nie?“
„Ešte ma čaká test. Keď pôjdem do práce a budem medzi ľuďmi. Myslím ale, že to pôjde,“ usmial sa. „No áno, Harry Potter sa vyliečil, už nie je cvok,“ zaškľabil sa. „A to vďaka tebe, vieš?“
„Asi áno,“ privolila a pozrela smerom k Brlohu. Povzdychla. „Už sa zrejme vyrozprávali, budeme sa musieť vrátiť,“ vyšlo z nej nespokojne. Nemohli si dovoliť zmiznúť na dlho, keď mali dohrať svoju hru.
„Dobre,“ privolil a postavil sa. Vykročili k domu idúc vedľa seba. „Do konca prázdnin to bude asi tak, ako to bolo, nie? Deti budú chodiť do škôlky, Charlie by mohol byť u mňa, ty budeš mať dosť času dokončiť prácu…“
„Asi áno, nevidím v tom problém. Aj keď, posledný týždeň by som si ho asi chcela ešte užiť. Potom odíde na Rokfort…“
„Jasne.“
„Vidím to tak, že dovtedy budem mať tie články napísané a odovzdané,“ prezrádzala, keď vchádzali do domu. „Vlastne mám už všetky tri zhruba načrtnuté, len ešte treba dotiahnuť pár maličkostí. Budem sa musieť stretnúť s nejakými ľuďmi, keď budú decká v škôlke a Charlie s tebou a poobede s mamou, môžem si ich naplánovať aj vtedy…“
„Zlato, stokrát som ti vravela, že si môžeš prácu naplánovať tak, ako ti bude najlepšie. O deti sa predsa postarám,“ zavrtela hlavou Molly, ktorá už chystala večeru. Hermiona s Lunou jej pomáhali.
„Ide skôr o to, kto dá pozor na otca,“ uškrnul sa Charlie a Harry sa naňho zaškľabil.
„Samozrejme, že ja,“ babička pozrela na Charlieho, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec pod slnkom. „Vychovala som predsa sedem detí a nemyslím, že zle…“ stíchla, keď sa všetci rozosmiali. Dala si ruky v bok.
„Jedno alebo sedem detí… Harry rozhodne zapadne,“ hihňala sa Hermiona.
„Ale no tak…“ Molly sa dívala, ako sa všetci veselo smejú. Usmiala sa aj ona. „Tak som to samozrejme nemyslela,“ zavrtela hlavou a pokračovala v chystaní večere.
——
„Mám to, podarilo sa mi to skopírovať,“ veselo oznámil Goyle Dracovi, keď si sadol v Pansynom byte za stôl a otvoril plechovku piva. Ktoré sám priniesol, pretože ona tam nič také nemala a nechcela mať.
„To je dobre,“ prikývol Malfoy a vzal do rúk USB kľúč, na ktorom bolo skopírované dobrodružstvo poslednej noci na Francúzskej riviére. S celým rozhovorom aj akciou. Zistili, kde mala Brooksová chatu a zamorili aj tú. Pokiaľ nešlo o niečo, čo mimoriadne smrdelo čiernou mágiou a mohlo Pottera zničiť, Rita nahrávky mazala. To by za chvíľu mohla mať dodávku len na USBčka. Nechávala Pansy všetko prepísať a používala kľúče opakovane. A sexuálne hrátky Pottera a Grangerovej nepovažovala za nič, čím by položila Pottera na lopatky. Ona nechcela zničiť jeho milostný život, ona ho chcela zničiť verejne.
„Keby záležalo na mne, posielam to do novín,“ Goyle si riadne odpil.
„Nejde to,“ zamračila sa Pansy a jej a Dracovi naliala víno. Dúfala, že by tu aj túto noc mohol ostať. „Pochybujem ale, že sa Rita ešte niečo dozvie,“ pozrela na oboch. Bola to ich malá partička, ktorú zatiaľ nerozšírili. „Potter sa začal upokojovať a ich večerné rozhovory už ani zďaleka nie sú o jeho živote predtým… Vtedy aspoň niečo spomenul, aj keď hlúposti. Čím viac času ubehne, tým viac bude mať iných záujmov a na tamto neostane čas…“
„No áno, Potterov súčasný problém… ktorú pojebe tento večer?“
„Drž hubu,“ vrkol po ňom Malfoy. „Necháme si to. Možno sa to niekedy hodí… k vydieraniu alebo nalákaniu. Čo my vieme? Každopádne to teraz skutočne nemôžeme nikam posunúť. Ani teóriu alebo podozrenie. On nie je idiot. Jedna malá chybička a Ritina snaha bude v háji… čo by mi bolo vlastne celkom jedno. Ale naše záujmy by mohli byť v háji a to nechcem.“
„Ako si ďaleko?“ spýtala sa Pansy.
„Nikde nie som,“ vŕkol nespokojne a upil si vína. „Nič som nezistil. Necítim tam nič magické. Budem to musieť prejsť ešte raz. A radšej prezriem celé pozemky…“
„Želám ti pevné nervy.“
„Ďakujem,“ zaprskal podráždene. „Ja ten vchod nájdem nech sa deje čokoľvek.“
„Nemôžu ťa začať podozrievať? Veď vieš, tá mapa…“ obávala sa Pansy. Mykol plecami.
„Podľa mňa kontroluje len Longbottoma. Pokiaľ je ten v skleníkoch… a ja nie som s ním… nemá dôvod snoriť po mape a hľadať mňa. A keby ma aj náhodou zahliadol… tak sa budem prechádzať. Hľadať nové priestory pre testraly. Alebo len zbierať posraté byliny. Je mi to jedno. Nemá ako vedieť, že o Komnate vieme. A ty,“ pozrel na Goyla, „Ak by začal o Komnate hovoriť a budeš mať možnosť zahladiť stopy… vieš čo máš robiť.“
„Pokiaľ to bude možné,“ upozornil. Keď pri ňom bude sedieť Rita, nevymaže nahrávku.
„Jasne.“
„Bolo by lepšie, keby sa nám podarila napichnúť aj tá búda, kde teraz žije Potterov syn. Tam sa zrejme vedie viac rozhovorov.“
„To by bolo úplne geniálne, Pansy. Na nešťastie sa do tej búdy nemáme šancu dostať…“
——
„Zvládnete to tu?“ spýtala sa Hermiona po vyše týždni po tom, čo sa vrátili z Francúzska. Charlie prespával v Brlohu, aby dal pozor na mamu a ostatných, dnes ale prišiel spať k otcovi. Hermiona s Ginny uznali, že by už Harry mohol skúsiť ostať večer sám, len so synom.
„Určite,“ Harry mrkol na Charlieho. Hermiona si vyčesávala vlasy v predsieni pred zrkadlom. Rozhodla sa trocha spoločensky rozletieť a s jednou svojou kamarátkou, ktorej meno Harry nepoznal, sa rozhodla vyraziť do nočného Londýna. Na lov. Niekoho spoznať. Už bolo na čase. „Keby ma chytil nejaký šialený záchvat, Charlie zavolá mamu a tá ma príde omráčiť…“
„To nie je vôbec vtipné,“ zamračila sa na oboch pochechtávajúcich.
„Nič sa nám nestane,“ prevrátil oči Harry.
„Dal ti otec telefón?“ obrátila sa na Charlieho. Ten prevrátil oči tiež.
„Bež sa už baviť, krstná…“
„Máš ten telefón?“
„Jasne, mám…“ vytiahol z vrecka telefón, ktorý mu Harry bol prinútený dať a položil ho na stolík.
„Dobre, každú hodinu zavolám…“
„Budeš nás otravovať každú hodinu?“ spýtal sa Harry. Zamračila sa. Opravil sa. „Ty sa budeš každú hodinu otravovať?“ zavrtel hlavou. „Kašli na to, pustíme si film a po ňom zaľahneme.“
„Ale aj tak…“ potriasla hlavou. „Dáš na otca pozor, jasne?“
„Áno, sľubujem. Čestné čarodejnícke…“ Charlie sa už naťahoval za ovládačom.
„Tak dobre teda,“ povzdychla dívajúc sa na nich. Harry už vkladal do prehrávača film a Charlie si k ruke pripravil ovládač. Ani jeden si ju nevšímal. Zavrtela hlavou, keď za sebou zatvárala dvere.
„Konečne,“ odfrkol si Harry.
„Myslím, že to preháňajú. Si v pohode. Čo by sa mohlo stať?“ zavrtel hlavou Charlie.
„Najhoršie, čo sa môže stať bude to, že tebe dôjde popcorn a mne pivo,“ uchechtol sa.
„Hermiona si asi ide nájsť chlapa, čo?“ nadhodil Charlie, keď sa v televízii zjavili úvodné obrázky. Harry naňho pozrel.
„No, asi áno,“ prikývol. „Každý niekoho potrebuje, vieš?“
„Viem, Hermiona mala niekoľkých chlapov, čo si pamätám,“ skonštatoval. Harry v duchu zaúpel. Zrejme ho čaká podobný citlivý rozhovor, ako pred pár týždňami. Jeho syn si do úst hodil pukanec. „Aj ma s nimi zoznámila, ale všetci to boli takí…“ zamračil sa. „Nepáčili sa mi, vieš?“ pozrel na otca. Ten prikývol. „No a keď si išla nájsť chlapa, tak teba asi nechce a asi ani ty ju nechceš, tak budem dúfať, aby to bol chlap, ktorý sa mi bude páčiť…“
„V prvom rade sa musí páčiť jej, nie?“ Harry pozastavil prehrávanie filmu. Vzal do ruky pivo. „V živote sa budeš musieť naučiť rešpektovať názory iných. Proti Hermioninmu potenciálnemu kamarátovi môžeš mať milión výhrad, ale keď sa bude páčiť jej, nič nezmôžeš. Mohol by si niečo spraviť len v prípade, keby si vedel, že je to… zlý človek, ktorý by jej mohol ublížiť, pretože budeš mať do konca života potrebu ochraňovať ju.“
„Ako si ty pomohol mame s Nevillom?“ pozrel na otca.
„Tak nejako. Áno,“ prikývol.
„Budeš do konca života ochraňovať mamu a Hermionu?“
„A teba, tvojich súrodencov, babičku… všetkých, ktorých mám rád,“ usmial sa.
„To je dobre,“ prikývol spokojne. „Už sa nebojím, že by si Hermiona našla nejakého idiota, pretože ty odhadneš ak to bude idiot a ochrániš ju. A keď vyrastiem a budem vedieť bojovať, tak ich budem ochraňovať aj ja,“ sľúbil si. Harry sa pousmial.
„Myslím, že Hermiona je v absolútnom bezpečí, keď má takých parádnych ochrancov, ako sme my dvaja,“ Harry ho pohladil po hlave a v Charlieho ústach zmizol ďalší pukanec. „A čo ten film? Pustím ho?“ Charlie prikývol.
Harry pustil prehrávanie a upil si z piva. Kútikom oka a občas pozrel na syna, ktorý sa smial na vtipných pasážach. Bol v túto chvíľu spokojný. Len dúfal, že Hermiona skutočne nechňapne po prvej príležitosti a nezačne si niečo so skutočným idiotom. Na to bola ale hádam dosť inteligentná.
Po hodine sa ozval telefón a ona ich vážne kontrolovala. Charlie do telefónu zahlásil, že s otcovým psychickým stavom je všetko v poriadku. Harry sa uškrnul. Hermiona musela niečo vravieť, pretože naňho Charlie prevrátil oči, aby povedal, že rozumie a že pôjdu spať v rozumnú hodinu.
„Správa od mamy…“ zahlásil Charlie po ďalšej polhodine, keď sa ozvalo pípnutie správy. Na displeji sa zjavilo jej meno.
„Daj sem, to vybavím ja…“ Harry sa rýchlo natiahol za telefónom. Charlie mu ho s myknutím pleca podal.
Pýtala sa to, čo vždy. To by bolo v poriadku. Lenže na konci správy sa zjavila veta, ktorú si Charlie prečítať fakt nemusel. A on jej odpísal, aby ju ubezpečil, že sú obaja v poriadku a na koniec správy pridal vetu, ktorú si Charlie fakt prečítať nemusel.
„Správy budem vybavovať ja, dobre?“
„Jasne,“ mykol plecami Charlie počúvajúc ho len na pol ucha. Zasmial sa scénke v televízore. A Harry sa oprel, aby dopozerali film.
Lenže pivo je nielen močopudné, ale na niektorých jedincov môže pôsobiť aj ako hypnotikum a Harry po štyroch pivách jednoducho zadriemal. Keď sa prebral, film dávno skončil a Charlie pozeral nejakú strieľačku.
„Koľko je hodín?“ zamračil sa spáč.
„Len pol jedenástej… Hermiona volala, že po polnoci príde…“
„Koľko? Do čerta… spať a rýchlo,“ schmatol pivo a prázdnu misu od popcornu.
„Chcem to dopozerať,“ skúsil, ale keď videl otcov pohľad, rezignovane vypol televízor. „Tak fajn…“
„A umy si zuby!“ zakričal za ním. Upratal prázdne fľaše a umyl misu. A zapravil vankúše na pohovke, pretože Hermiona neznášala, keď boli rozhádzané. Schmatol telefón a hrabal sa hore po schodoch.
„Dobrú noc, oci,“ zavinšoval mu Charlie so širokým úsmevom, keď ho kontroloval.
„Dobrú aj tebe, Charlie,“ usmial sa. Spokojne sa umyl, prezliekol a zaľahol. Tak, zvládli to úplne v pohode a zvládnu to hocikedy.
——
„O koľkej si prišla?“ Harry sa s úškľabkom díval na Hermionu, ktorá práve zliezla z poschodia a znavene ich pozdravila. Zamračila sa naňho. Charlie sa uškŕňal.
„O pol druhej, prečo?“ sadla si za stôl a pritiahla si tanier s raňajkami. Opičný elixír už zabral, ako s úľavou skonštatovala.
„Len tak… vyzeráš vyčerpane,“ natiahol a odpil si čaju. Vzal do rúk noviny a s úškrnom ich otvoril.
„Vyzeráš otrasne,“ Charlie bol konkrétnejší.
„Vďaka,“ Hermiona sa naňho zaškľabila. „Najem sa, upravím a budem zase rovnako pôvabná, ako obvykle.“
„Večer sa vydaril?“ spýtal sa Harry listujúc v novinách. Mrkol na Charlieho. Ten sa zazubil. Oboch ich podozrievavo pozorovala.
„Myslím, že áno. S Charlotte sme si skvele pokecali. Po tak dlhej dobe bolo o čom.“
„Aha,“ prikývol Harry. Rád by vedel, koľko dvojitých vodiek padlo, ale asi nemal odvahu pýtať sa.
„Už si skončil s vypočúvaním?“ nevinne natiahla.
„Ale iste… Ha, Magochester znova vyhral,“ hlásil Charliemu, ktorý sa už naťahoval, aby si prečítal správu. Harry smerom k Hermione povytiahol obočie. Len mávla rukou.
——
Charlie bol ten deň mimoriadne veselý. Magochester vyhral, v tabuľke mu patrilo druhé miesto a súťaž mal rozohranú veľmi dobre.
„Bolo by dobré, keby sa podarili zohnať lístky na najbližšie stretnutie,“ skúsil pri obede dívajúc sa na otca. „Najbližšie hrajú doma s Harpyami, ktoré sa trápne snažia na nich dotiahnuť…“ zaceril sa.
„Charlie, opatrne,“ zamračila sa naňho mama, ktorá bola fanúšičkou Harpyí. Neprestával sa ceriť.
„Skúsim sa spýtať kolegov, či by vám vedeli zohnať lístky,“ ponúkla sa Hermiona. Doobeda mierne trpela pri kurze varenia, ale už to bolo dobré. Než pôjde do práce, bude to skvelé. „Otec bude môcť zháňať lístky až bude pracovať.“
„To fakt,“ prikývla Ginny. „Keď vieš kde, na Ministerstve zoženieš všetko. Strašne sa teším, keď budem mať na zápasy vstup automaticky voľný… s novinárskou licenciou,“ spokojne sa zazubila.
„Hlavne, keď pôjdeš na zápas Osy a Tornáda,“ Charlie zamrkal. Podľa jeho názoru by to bol najnudnejší zápas zo všetkých. Ginny sa uškrnula. „No a… skúsila by si sa opýtať, či by sa dali zohnať tri lístky?“ obrátil sa k Hermione.
„Skúsim,“ prikývla. Molly sa práve naťahovala pre misu so šalátom.
„Chceš vziať Tedyho?“ spýtal sa otec. „Alebo strýka Rona?“
„Nie, mamu,“ povedal pokojne. Ginny naňho zarazene pozrela a Harry povytiahol obočie. Molly takmer vypadla misa z rúk. Hermiona sa uchechtla. A Charlie sa na nich díval. „No čo? Bude mať narodeniny a Harpye má rada. A my máme radi Magochester. Bolo by fajn vziať ju na zápas na jej narodeniny…“
„To je výborný nápad,“ zhodnotila Hermiona. „Určite sa dnes popýtam a večer ti dám vedieť,“ mrkla naňho. Spokojne sa zaceril. Harry pozrel na Ginny a tá pozrela naňho.
„A prečo vlastne nie,“ pridala sa Molly. „O deti by bolo postarané, Ginny by dostala darček k narodeninám a všetci traja by ste si užili zápas,“ prikývla. Charlie si spokojne poposadol.
„Čo povieš, mami? Šla by si s nami na zápas?“
„No ja neviem… kto sa bude potom vracať naspäť s dvoma nahnevanými a mrzutými chlapmi po tom, čo Harpye vytrieskajú Magochester?“ nevinne natiahla.
„S tým by som si veľa starostí nerobil,“ Charlie vyzeral mimoriadne spokojne. „Tak čo, pôjdeš?“
„Keď budú lístky, tak asi áno,“ súhlasila opatrne a ešte opatrnejšie pozrela na Harryho. Opätoval jej pohľad, ale potom skúmavo pozrel na syna. Tváril sa veľmi spokojne.
Hermiona sa odišla trápiť do práce a Ginny si odskočila spraviť jeden malý rozhovor ohľadne jedného z článkov, či čo to spomínala a Harry s Charliem si šli zalietať na metle.
Charlie bol na metle mimoriadne živý. Komentoval každú prihrávku, každú strelu, každý let, akoby sedel na komentátorskom mieste. A Harry sa skvele bavil. Keď sa vrátila Ginny, pokojne ju poslali pracovať, aby pokračovali v trénovaní nahrávok a streľby. Bolo to príjemne strávené poobedie.
K večeri už prišli zo škôlky aj Luna s Frankom a tiež Hermiona, ktorá zahlásila úspech. Vraj by sa dali zohnať lístky a kolega, ktorého o lístky požiadala, spraví zrejme prvé a posledné, len aby jej ulahodil. Bolo fajn, keď lístky zháňala Hermiona a nenechávali to na Rona, na čo s úškrnom upozornil Harry pri večeri. Prizabila ho pohľadom.
„Zajtra mám… zajtra pôjdem večer von,“ povedala Hermiona svojej kamarátke, keď spratávali riady po večeri. Harry rozložil Frankovi figúrky, Luna si s babičkou maľovala a Charlie čítal časopis.
„Dobre,“ usmiala sa Ginny. „Už to zrejme chcelo trocha sa spoločensky rozletieť. Harry vyzerá vážne v pohode. Možno by mohol ostať aj sám.“
„Možno, ale aj tak… Bude to len večera, nemala by som byť dlho preč,“ oprela sa o kuchynskú linku.
„Je to dobré tempo… v oboch prípadoch,“ zaškľabila sa Ginny. „Aj na jedného aj na druhého treba ísť pozvoľna…“
„Ginny,“ mierne stiahla obočie. Potom si odfrkla. „Máš pravdu. S Davidom sa pôjdem zoznámiť… za triezva. Viem, že som mu včera dávala číslo, netušila som ale, že sa ozve tak skoro. Že sa vôbec ozve…“
„A prečo by nemal?“ nechápala. „Checht, myslíš, že keď si s niekým istý čas nechodila, že si zabudla ako na chlapov? Alebo že si náhle zošpatnela a nikto ťa nebude chcieť? Sa zobuď… si krásna a stavím sa, že veľmi dobre viem, čo David robil včera a dnes…“
„Ginny, potichu…“ zarazila ju, ale potom sa pridala k jej hihňaniu. „Najskôr musím zistiť, kto to David vôbec je. Pamätám, že bol celkom… oku lahodiaci. No a ešte viem, že sa volá David. A to je všetko.“
„Zrejme si sa včera odviazala riadne, čo?“ Ginny do nej jemne drgla.
„Trocha viac, asi,“ priznala s úškrnom. „No a… zajtra teda pôjdem na večeru. Nebudem tu a ani doma. Ale domov prídem určite, rozhodne nepôjdem k Davidovi domov…“ povytiahla obočie. Ginny si znova odfrkla. Poznala Hermionine spôsoby výberu partnerov. Najprv ich potrebovala ohodnotiť podľa svojich intelektuálnych rebríčkov a toto hodnotenie nasledovalo po letmom zhodnotení vizáže a keď bolo všetko v poriadku a dotyčný sa nachádzal vo vyhradenom priestore jej rebríčka, tak až potom ho začala hodnotiť aj podľa svojho sexuálneho rebríčka. Hermiona bol proste dôsledná.
„Harry bude tu. Buď ho tu vyzdvihneš alebo pôjde domov. Nerob si starosti.“
„No a… nechcela by si si ho tu nechať?“ šepla potmehúdsky. Ginny zovrela pery.
„Chcela, určite. Vieš ale, že je to riskantné,“ povzdychla. Umocňovať spánok sa nedalo robiť často. Nieslo to isté riziká a keď sa jednalo o deti, riziko bolo o čosi väčšie. Raz za čas to šlo, ale denne nie. „Chcem ho tu na narodeniny,“ priznala takmer nečujne. Narodeniny mala mať cez víkend. Respektíve ich chcela oslavovať cez víkend. Hermiona sa uškrnula.
„Súkromná posteľná oslava?“ zachichotala sa. Ginny sa zapýrila. Ani netušila prečo sa vlastne pýri. Už pätnásť rokov boli s Hermionou veľmi dôverné priateľky, ktoré o sebe vedeli skoro úplne všetko.
„Presne. A chcem, aby oslava trvala veľmi dlho,“ zaškľabila sa.
„Dobre. Tak ho tu nechaj a ja sa preňho stavím… Merlin, to znie, akoby sme sa rozprávali o nejakom domácom zvieratku,“ s pohoršením zavrtela hlavou.
„Mne to skôr príde, akoby sme boli rozvedení rodičia a dohadovali sa, kde bude ich dieťa tráviť čas…“
„Tak to aby si si natrénovala,“ významne sa zazubila. Ginny prikývla.
„Už aby to bolo…“
„Bude aj to…“
——
Hermiona spoznala Davida. Bola s ním na večeri, aby sa rozhodla, že s ním pôjde aj na ďalšiu večeru, čiže v prvom kole uspel, postúpil do druhého kola a keď mu bude šťastie priať, dostane sa do cieľovej rovinky. Takto okomentovala jej zoznamovací proces Ginny pred Harrym. A ten bol rád. Vlastný úsudok si spraví ale až v momente, keď Davida spozná osobne. A potom sa uvidí, či sa dostanú k slovu dvaja ochrancovia, alebo nie.
Harry Záškodnícku mapu kontroloval síce pravidelne, ale aj tak nemal čas, aby sledoval Nevilla stále. Vždy, keď nazrel, Neville bol v skleníkoch. A keď v skleníkoch nebol, skontroloval mapu a zistil, že na Rokforte nie je. Rozhodne nebol na Rokforte s Malfoyom, čo bolo síce fajn, ale nehovorilo to o ničom, pretože len raz sa stalo, že našiel na Rokforte Malfoya, keď tam nebol Neville a ten sa prechádzal po pozemkoch.
Vzhľadom k tomu, že mal Tedy záver prázdnin stráviť u svojich starých rodičov, tak aj Charlieho program sa absolútne zosúladil s tým Harryho. Alebo naopak. Celé dni lietali na metlách, alebo pomáhali Molly starať sa o sad a záhradu.
„Všetko najlepšie!“
V Brlohu sa opäť zišli všetci, aby tentoraz oslávili Ginnine narodeniny. Harry v ten deň doobeda vzal všetky tri deti na lúku, kde hlavne Lunu trpezlivo vyvážal, pretože Frank by si radšej zahral šach, ako neraz pripomenul. Tak mu sľúbil, že si poobede dá partičku s Ronom a on mu bude robiť asistenta a bude mu vysvetľovať každý jeden ťah v tom dospeláckom šachu.
Po výbornom niekoľkochodovom obede, pri ktorom Molly pomáhala ako Ginny, tak aj Hermiona, sa odovzdávali darčeky a gratulovalo sa, aby sa začalo zabávať a popíjať.
„Všetko najlepšie,“ šepol Harry Ginny, ktorú si odchytil v kuchyni po tom, čo spratávala riad. Keď ho Hermiona zbadala vo dverách, s úškrnom zmizla.
„Harry,“ upozornila ho vyčítavo. „Tu nie…“ šepla, pretože ju pohladil po zadku.
„Všetci sú vonku a pijú,“ mykol plecami. Obrátila sa k nemu. „Špeciálny darček ti ešte samozrejme dám… keď vlastne medzi nami nič nie je a musí ti stačiť tá bonboniéra a kytica, plus lístky na zápas, ktoré som ti venoval ako kamarát,“ zaškľabil sa. „Toto ale myslím prekoná všetky darčeky, ktoré by si mohla dostať…“ rýchlo ju pobozkal na pery a dal jej obálku.
„Čo to je?“ spýtala sa. Uškrnul sa.
„Otvor to,“ vyzval ju. Včera sa s ním spojila Amanda Brooksová a on ju stopol predtým, akoby sa ona spojila s Ginny a prebral od nej dokument. S úsmevom sa díval, ako jej oči lietajú po riadkoch a výraz významne mení.
„To je… super,“ vydýchla nadšene a už sa mu chcela hodiť do náručia, keď sa zarazila. „Do prdele už nech je večer…“ vydýchla dívajúc sa mu do usmiatej tváre.
„Amanda sa prekonala, drahá. Za dva týždne z teba bude rozvedená žena.“
„Dva týždne snáď ešte vydržím,“ znova si prečítala pergamen, v ktorom bol stanovený dátum ich rozvodového konania. „Pôjde to hladko, však?“ potrebovala sa ubezpečiť.
„Určite. Neverím, že by sa začal cukať, takže to sudca len odklepne. A ty tam ani nemusíš.“
„Paráda a do novej práce nastúpim ako Weasleyová. Harry, ja by som ťa teraz najradšej objala a pobozkala, alebo ešte aj iné veci mi napadajú… budeme ale musieť vydržať. Dnes neodídeš,“ pozrela naňho. Zavrtel hlavou.
„Ani párom koní by ma odtiaľto dnes nikto neodtiahol,“ sľúbil. „Nutne ťa totiž potrebujem…“
Bola to pravda. Hermiona už nechodila a po skúsenosti s ňou ho nebavilo robiť si to sám. Spravil si to, samozrejme, ale len z nutnosti. Nie radosti. A to nebolo ono.
Ron jeho výzvu k partii šachu prijal a oni sa znova ponorili do hry. Ako sľúbil, tak aj učinil a Frankovi potichu vysvetľoval každý jeden ťah. Pri Ronovom mu vravel, čo ním asi chce dosiahnuť a Frankovi sa až zatočila hlava keď zistil, koľko možností sa jediným ťahom môže otvoriť a to isté platilo aj pri svojich ťahoch, kedy mu ponúkol ešte viac variant, ako ďalej postupovať. Myslel si, že to chlapca vydesí, ale mýlil sa. Hltal hru ešte viac a oni sa s Ronom na seba uškrnuli.
Hra bola dlhá, pre nezainteresovaných nudná, ale Frank vydržal do konca, kedy víťazne vykríkol, aby zistil, že sa všetky deti dohrali, vonku sa zotmelo a mama chystala v kuchyni večeru. Po večeri sa hostia lúčili a ostali len Harry s Hermionou. Frank chcel vydrankať ešte jeden šach pred spaním, Harry ho ale napomenul a povedal, že by si mohli zahrať niečo aj s Lunou a tak si dali pár partií Rachotiacej sedmy.
„Dobre drahí,“ Hermiona sa postavila a zaškľabila na Harryho a Ginny. Deti už spali a Molly zaspala hádam ešte skôr, ako Luna. „Ja vás opúšťam, aby ste sa mohli venovať svojej súkromnej oslave. Domov sa vôbec ponáhľať nemusíš. Dokonca by som povedala, že domov ani prísť nemusíš…“
„Je sladká,“ usmiala sa Ginny, keď jej kamarátka zmizla z domu, aby sa premiestnila. Pozrela na Harryho. „Tákže… súkromná oslava mojich narodenín. Navrhujem, aby sme v rámci predohry začali rýchlou sprchou a pokračovali v mojej izbe… a tam robili čo najviac zaujímavých vecí,“ hlesla a zdvíhala ho z kresla. Dom bol zabezpečený, aj tak to ale nemohli preháňať a sprcha musela byť skutočne rýchla.
Ibaže on len pri predohre ostať nechcel a nemohol, keď mydlil celé jej telo a ona robila to isté. Skončili to vzájomným orálnym uspokojením a až potom sa vybrali do jej izby a cestou vzali jedlo, džús a šampanské. Viac toho nepotrebovali. Okrem Harryho šiat, ktoré si prezieravo vzal do nahej náruče.
„Všetko najlepšie, ešte raz,“ štrngol si s ňou o čosi neskôr. Po tom, ako sa riadne a dôsledne venovali svojim telám, aby zažili niečo z toho, čo si sľúbili robiť.
„Ďakujem. Myslím, že ty pri mne a ten pergamen prekonal všetky moje narodeniny po tých sedemnástych,“ potichu vypustila. Pred dvanástimi rokmi ju požiadal o ruku.
„Pamätáš na naše prvé milovanie?“ s úsmevom spomínal. Zahihňala sa.
„No áno, bolo to dosť… zaujímavé,“ odfrkla si.
„Bola si rovnako vystrašená, ako ja,“ pripomenul. „Ale je pravda, že som bol taký nadržaný a nedočkavý, že som sa ani nevedel trafiť.“
„Dlho si sa vnútri nezdržal, to fakt,“ uškrnula sa. „Každým ďalším milovaním si sa ale zlepšoval a zlepšoval…“ stišovala hlas a pobozkala ho. „Pri treťom pokuse som už z toho mala niečo aj ja… no a odvtedy…“ významne sa pousmiala.
„Odvtedy som bol proste super stále,“ zazubil sa.
„S tým môžem len súhlasiť,“ prikývla a pohladila ho po tvári. Prisunula sa k nemu. Chytila jeho mäkký penis do ruky a začala ho dráždiť. „Tak mi ukáž, aký si super, Harry.“
A on jej skutočne ukázal. Trvalo mu to síce dlhšie, než dosiahol orgazmus, dôležité ale bolo, že bol vážne super a uspokojil ju hneď dva razy. A možno by trhol rekord, keby sa dokázal zdržať ešte dlhšie.
„Pred dvanástimi rokmi to bolo skoro rovnaké,“ povedal, keď ju držal v náručí a ona odpočívala na jeho hrudi. „Strávili sme v Núdzovej miestnosti celú noc a skúšali sme, učili sme sa… až na to, že teraz sa neučíme nič. A potom to skončilo,“ stiahol obočie. Okamžite bola na rukách a dívala sa mu do tváre. „Premrhal som jedenásť tvojich narodenín, Ginn,“ pripomenul jej.
„Nepremrhal si nič. Keby si mohol, bol by si tu,“ zamračila sa. „Rozhodne nemienim počúvať tieto reči. Teraz a nikdy, jasné?“
„Jasné… chcel som povedať to, čo som povedal aj Charliemu. Dlžím ti jedenásť narodenín. Okrem iného, čo ti dlžím.“
„Ale prestaň trepať. Si tu a hotovo. A už tu budeš vždy.“
„Bla, bla, jasne,“ uškrnul sa a natiahol ruku na zem k posteli, kde mal svoje veci. Zdvihla sa, aby sa vôbec mohol pohnúť. Vytiahol zabalenú krabičku. „Môj darček, zlato. Dávam ti ho tajne a zrejme ho nebudeš môcť nosiť, aspoň zatiaľ, ale… milujem ťa,“ pobozkal ju na pery. Zdvihla k nemu prekvapený pohľad. „Hádam to vynahradí tých jedenásť narodenín…“
„Čo je to?“ opatrne sa spýtala. Mykol plecami.
„Darček.“
„Fakt že áno,“ zabrblala a rozbaľovala ho. „Harry…“ vydýchla šokovane dívajúc sa do krabičky. „Ale to je…“ rýchlo naňho pozrela, aby sa vrátila pohľadom k darčeku. „Nádherné, to fakt je, ale… Harry, smaragdy?“ šepla a s trasúcou rukou vybrala náhrdelník, náramok aj náušnice. „Ale to stojí celý majetok, to si nemal…“
„Páčia sa ti?“ spýtal sa.
„Áno, jasne, ale…“
„Tak nerečni. Môžem?“ zdvihol sa na rukách, aby jej vzal náhrdelník z rúk. Ako vo sne si nadvihla vlasy, aby jej na krk pripol náhrdelník z čistého zlata zdobený piatimi oválnymi smaragdami a ona si pripla zodpovedajúce náušnice a na ruku pripevnila náramok. Pripadala si, ako z iného sveta a okamžite vyskočila, aby dobehla ku skrini, ktorú otvorila a kochala sa v zrkadle.
„Merlin, zrejme mám teraz hodnotu ako Ronovo, Fredovo aj Georgeovo auto dohromady. Keď boli ešte nové,“ preniesla a nevedela zo seba spustiť pohľad. A on nevedel spustiť pohľad z nej. Podopieral si rukou hlavu a s úsmevom študoval jej telo. Bolo dokonalé. Nejaké smaragdy sa mohli stratiť. „Harry,“ oslovila ho a on zdvihol pohľad z jej zadku. „To vážne nemôžem nosiť. A nemôžem to mať ani tu. Ty si sa musel zblázniť,“ zavrtela hlavou a vrátila sa k zrkadlu, aby sa kochala náramkom, natŕčala uši a dívala sa na ruku. A on sa díval na jej zadok, jej prsia, jej červenkasté prirodzenie.
„Poď ku mne,“ zamrmlal. „Lebo začnem na tie smaragdy žiarliť.“
„Ešte chvíľu…“ mávla rukou. A on trpezlivo čakal a počúval, že ich musí dať do trezoru. V žiadnom prípade ich nemôže mať v Brlohu a nosiť ich tiež nebude môcť. „Milujem ťa,“ hlesla so stiahnutým obočím, keď napokon podišla k posteli, aby ho pobozkala. „Vážne si ale nemal…“
„Už mlč a radšej mi povedz, prečo na tebe nie je vidieť, že si porodila tri deti…“ siahol jej na brucho.
„Čo?“ Myšlienkami bola niekde úplne inde. Mala na sebe smaragdy, odhadovala za minimálne dvadsaťtisíc galeónov a jeho zaujímalo toto?
„Brucho je dokonalo ploché, zadok máš absolútne úžasný, prsia pevné, nikde na koži nič, čo by nasvedčovalo, že si vynosila tri deti,“ zdvihol k nej hlavu. Dívala sa naňho ako na blázna.
„Sme čarodejníci, Harry,“ pripomenula mu láskavo. „V súčasnosti už existujú kúzla, ktorými som si vyrovnala kožu na bruchu aj zadku a nohách. Videl si ma na fotke, bola som ako malá guľa. Trikrát. Brucho a telo mám svoje, schudla som, len… ehm… kožu mám vyžehlenú. No a na prsia som si tiež hodila jedno kúzlo, kojila som dlho.“
„To je super,“ usmial sa stále študujúc jej brucho a pupok. A siahol jej aj na prsia.
„Ty si vážne blázon,“ zasmiala sa. „Milujem ťa,“ sklonila sa k nemu, aby ho pobozkala.
„Takže keď porodíš naše dve deti, budeš vyzerať tak, ako teraz?“ zvedavo sa spýtal. Poznal toho hodne, ale o týchto kúzlach nemal ani tušenia.
„Ty sa tej myšlienky nevzdáš, že?“ spýtala sa jemne. Stiahol ju na seba.
„Chcem s tebou vychovávať naše deti, keď som Charlieho nemohol. Si úžasná matka, úžasná žena, úžasná milenka…“
„Nie tak, ako ty,“ prerušila ho s perami na tých jeho.
„Ja som úžasnejšia milenka?“ zaškľabil sa.
„Nie, ty si môj blázon,“ usmiala sa. A pobozkala ho. Rukou mu prechádzala po hrudi a pažiach a cítila jeho silu. Toto bol chlap. Krásny chlap. Nádherný zarastený chlap so svalmi. Nie ako to stvorenie, ktoré si vzala. „Keď sme už pri kozmetických kúzlach…“ pozrela na jeho brucho, „Povedz mi o tej jazve,“ pozrela mu do očí, ktoré sa v momente zastreli.
„Nekaz to, Ginn.“
„Vytvárajú sa teórie, vieš?“ prezrádzala, keď sa pri ňom pohodlne uložila. Neprestávala ho hladiť, prstami zašla do jamy jazvy. „Luna si myslí, že si v Japonsku bojoval so samurajom. Mečom. A samuraj napokon prišiel o hlavu. Percy má ešte zaujímavejšiu teóriu… vraj si sa stretol s Darth Vaderom a ten ťa zasiahol laserovým mečom. Potom ale prišiel Obi Wan Kenobi a spolu ste ho porazili.“
„To je kto?“
„Nejaká muklovská hlúposť. Darmo im Charlie s Tedym vysvetľujú, že na to stačí prútik. Artur zase tvrdí, že si sa musel dostať do inej reality. Niekde do Stredozeme, kde si sa spolu s Aragornom postavil do čela mŕtvej armády a vyplienili ste Minas Tirith…“
„Ehm… koho?“
„Tiež nejaká muklovská rozprávka. Pre deti si hrdina,“ oznámila mu s úsmevom. „Tedy má zase teóriu, že o tebe niekto napíše knihu.“
„Super,“ s nevôľou vypustil. Pozrel jej do očí a povzdychol. „Bola to Lestrangeová,“ potichu z neho vyšlo. „Bolo to tu, v Anglicku krátko po tom, ako…“ stiahol obočie. Pevne zovrela pery. „Zistil som, že si sa vydala. Mali sme namierené na jedno miesto, podľa našich informácií tam mala byť… a bola. Zblízka ma zasiahla Sectumsemprou. Bol som nemožný, nedokázal som rýchlo reagovať. Severus ju omráčil a keď som sa po dvoch mesiacoch vystrábil, zabil som ju…“ šepol.
„Harry,“ do očí jej vhŕkli slzy keď si uvedomila, že za to vlastne mohla ona. „Och, Merlin…“ hlesla a objala ho. Cítil jej slzy na hrudi. Jej kŕčovitý stisk. Jej bolesť.
„Už je to v pohode, Ginny,“ pohladil ju po vlasoch. „Bola to moja chyba, bol som nepozorný a Snape mi to dal patrične vyžrať,“ zaškľabil sa. Zdvihla uslzenú tvár.
„Bola to moja chyba,“ potichu z nej vyšlo. „Snáď do konca života si to neprestanem vyčítať…“
„Ginny, nie…“
„Sama sebe, Harry. Luna mi to vravela hneď, aby som si ho nebrala. Mama mi povedala, že sa jej to tiež nepozdávalo. Všetkým to prišlo ako… nezmyselný čin. A teba to skoro stálo život…“
„Ginny…“
„A bola to tá najväčšia hlúposť, ktorú som mohla kedy spraviť.“
„Nemala by si Lunu a Franka. Luna je úžasné malé stvorenie a Frank je mimoriadne bystrý chlapec. Keby si sa nevydala, nemala by si ich. Skús sa na to dívať tak, dobre? A predsa si ešte nejakých Potterkov spravíme, tak srať na Nevilla.“
„Milujem ťa Harry tak strašne moc, až to bolí a desí ma to,“ stiahla obočie.
„Fúha a ja že láska má nadnášať…“
„Si idiot!“ vyprskla, udrela ho do hrudníka a potom sa rozosmiala. „A po tom všetkom, čo si musel prežiť, čoho si sa musel vzdať, do akého sveta si sa musel vrátiť, máš ešte silu zdvíhať mi náladu,“ usmiala sa naňho.
„Milujem ťa, Ginn,“ prosto skonštatoval. A ona sa usmiala ešte viac a potom ho pobozkala a skĺzla k jeho lonu, aby ho prebrala k životu a aby ho mohla milovať.
——
Z Brloha sa vykradol pred piatou po tom, čo si aspoň hodinu a pol zdriemol, aby sa do Brlohu vrátil tesne pred obedom aj s Hermionou. Ginny ho presvedčila, aby jej darček dal do svojho trezoru s tým, že si ho vezme až vo chvíli, kedy by to nikomu nemuselo prísť divné.
Po obede spolu s Charliem šli na metlobalový západ medzi Magochesterom United a Hollyheadskými Harpyami. Deťom to príliš neprekážalo, pretože mali prísť ich bratanci a sesternica, Ron sa ale tváril veľmi zradene a ublížene. Chápal ale, že to bol vlastne darček od Harryho pre jeho sestru, ktorý vymyslel Charlie.
Na zápas si Charlie s otcom vzali svoje dresy a tiež šiltovky Magochesteru prezentujúc svoje sympatie a slnečné okuliare dúfajúc, že ich nikto nespozná. Ginny vyzerala medzi nimi až príliš civilne. Charlie sa postaral o to, aby mama sedela medzi otcom a ním.
Vzhľadom k tomu, že sa stretol druhý s tretím tímom aktuálnej tabuľky, zápas bol skôr opatrný a taktický, ako nejako príliš strhujúci, napokon sa ako obvykle rozhodovalo až pri stíhaní strely. A dvaja chlapi rozhodne zo zápasu neodchádzali mrzuto a nahnevane.
„Nič si z toho nerob, mami,“ upokojoval ju syn s miernym úškľabkom. „Tento rok to Harpyám príliš nejde, no. O tretie miesto ale neprišli.“
„Harpyám sa darí tak, ako každý rok. To Magochesteru sa nepochopiteľne darí,“ usmiala sa. Určite ju prehra jej obľúbeného tímu mrzela, nebrala to však nijako tragicky.
„A my budeme dúfať, že sa im bude dariť už každý rok. Tak… a čo teraz? Vrátime sa do Brlohu?“ spýtal sa Harry.
„Čo keby sme zašli do parku? A dali si zmrzlinu?“ vyhŕkol Charlie.
Lenže Charlie si chcel dať najskôr párok v rožku. Prechádzali sa po parku a chlapec sa vždy postaral o to, aby bola jeho mama medzi ním a otcom. Pojedajúc párky sledovali labute a kačice v jazierku, aby ich zatiahol na lavičku. Potom si vypýtal niečo na pitie.
„Keď tak nad tým premýšľam, tak takéto niečo som ešte nemala,“ usmiala sa Ginny prezerajúc si dres Harpyí, ktorý jej kúpili s Charliem. Keď majú oni dres Magochesteru, ona by mala mať dres Harpyí. Sedeli na lavičke, pokým Charlie kŕmil labute v jazierku niečím z kúpeného vrecúška, v ktorom bolo niečo, čo mohli labute jesť.
„Áno, mala si dve tričká a jedno s dlhým rukávom, pokiaľ si pamätám,“ nespúšťal oči z Charlieho.
„A už dvanásť rokov som si nekúpila ani tričko,“ zdvihla hlavu a pozrela na Harryho. Sledovala jeho pohľad. „Čo sa deje?“
„Charlie sa deje,“ pozrel na ňu. „Stavím sa o galeón, že keď príde, bude chcieť ešte zmrzlinu,“ povytiahol obočie. Pozrela na syna, mierne sa zamračila a potom sa zamerala na Harryho.
„Myslíš, že schválne zdržuje?“ spýtala sa. Mykol plecami.
„Uhm. Keď si to tak vezmeš… celý deň sa snaží, aby sme boli vedľa seba. Neponáhľa sa domov, vymýšľa situácie, pri ktorých by sme boli spolu, necháva nás tu sedieť samých…“ nadhodil.
„Snaží sa nás dať dohromady?“ usmiala sa. Spomenula si na ich rozhovor, pri ktorom sa Charlie otca pýtal, či nechce mamu späť. Vtedy sa to Harrymu podarilo zahovoriť.
„Myslím, že je to ešte vážnejšie…“ stíchol, pretože sa Charlie postavil a obrátil k nim. „Sleduj,“ šepol. Obaja sa dívali na syna, ako k nim kráča s prázdnym vreckom.
„Už to zjedli, asi boli hladné,“ oznamoval.
„Sú naučené,“ Ginny pozrela na labute, ktoré sa držali pri brehu a zjavne čakali na ďalšie dobroty z vrecúška.
„Ľudia ich navykli,“ prikývol. „Tak čo? Dáme si ešte tú zmrzlinu?“ spýtal sa. Harry pozrel na Ginny, ktorá mu pohľad opätovala.
„Počuj, Charlie, sadni si prosím,“ vyzval syna. Charlie si chcel okamžite sadnúť na kraj k mame. „Nie, poď medzi nás,“ otec ho chytil za ruku a stiahol na zadok medzi nich. „A teraz mi povedz, prečo si mi prezeral telefón, keď som driemal…“