„Čo ti povedal Charlie?“ spýtala sa Ginny. Synovi predsa vravela, aby nič nehovoril Nevillovi a Hermione. O jeho otcovi nepovedala, aby v ňom nevzbudila podozrenie.
„Nič mi vravieť nemusel. Tak poď,“ ťahal ju ku schodom.
„Nemôžeme… vzbudíme podozrenie a…“
„Na to zvysoka kašlem!“ zavrčal a pozrel sa na ňu takým spôsobom, až ju obliala horúčava. Toto bol zrejme koniec jej snahám o udržanie pokojných vôd a ochranu detí. Rezignovane ho nasledovala až do svojej izby, ktorú zabezpečil. Postavil sa k oknu a čakal. S povzdychom si veľmi opatrne sadla na posteľ a mlčala.
„Takže?“ vyzval ju po chvíli. Stále mala sklonenú hlavu a premýšľala, čo povedať. Nič, okrem pravdy, jej nenapadalo. „Dobre, tak to skúsim ja. Oprav ma, ak sa budem mýliť,“ spustil pokojne. „V tej svojej úbohosti zašiel až tak ďaleko, že ťa začal vydierať. Prostredníctvom detí, dovolím si predpokladať, pretože iné tromfy nemá. Znížil sa k tomu, aby svoje deti použil proti tebe. Čo vraví? Ako im nahovorí, že čo? Ich mamička tatinka už neľúbi? Podvádza ho a vlastne aj ich s ujom Harrym? Netvrdí dokonca, že im narozpráva, ako si ich už prestala mať rada? Vašu šťastnú rodinku? Čím sa ti vyhráža? Že ťa znenávidia? Mňa znenávidia? Čo?“
„Uhádol si,“ potichu súhlasila a zdvihla hlavu. Neplakala, vyzerala však nešťastne a zúfalo. „A ešte aj to, ako sa znenávidia Charlie s Lunou a Frankom,“ pokračovala o čosi hlasnejšie. „To sa stane, ak ti poviem, čo so mnou robí, pretože v tom momente za ním pôjdeš a niečo mu spravíš. Potom povie deťom kto a prečo mu to spravil. To isté sa stane, ak požiadam o rozvod. Ak k tebe odídem, požiada o rozvod on, povláči ma po súdoch. Všetko to má ale jeden koniec. Postará sa o to, aby rozoštval deti medzi sebou, aj vo vzťahu ku mne a k tebe. On bude tým chudákom, ktorý trpí mojou neverou a deti ňou budú trpieť tiež. Dopadne to presne tak, ako som od začiatku nechcela, aby to dopadlo, vieš?“
„A preto si mlčala,“ prikývol. „Pretože presne to mám teraz chuť spraviť,“ krivo sa zaškľabil dívajúc sa na ňu.
„Nemôžeš, Harry. Ver mi, že by som to najradšej spravila ja sama, ale nejde to. Má pravdu, do čerta. Dopadne to presne tak. Možno ho zmlátiš, možno by sme boli spolu, lenže skončilo by to presne tak, ako chce on. Rozumieš?“
„Rozumiem,“ zamyslene vypustil. „Znásilňuje ťa?“ prebodol ju pohľadom. Povzdychla. Nemá zmysel klamať. Už nie.
„Áno,“ privolila. Prudko sa nadýchol a zovrel päste. Predpokladal to.
„Odkedy?“ Zúfalo naňho pozrela. Potrebuje to nutne vedieť? Asi áno, vyzeral neodbytne.
„Zhruba dva týždne.“
„Koľkokrát, odvtedy?“
„Harry…“
„Tak koľkokrát!“
„Šesť…“
„Fí, vynútil si šesť sexov za dva týždne… malo by mu to stačiť na mesiac a pol, nie? Aký je zrazu veľký a výkonný chlap,“ ironicky zaprskal. Päste mal pevne zovreté . Pozorne ho sledovala. Lenže keď sa rozhodne ísť ho prizabiť, ona ho asi nezastaví. „Ale neznásilňuje ťa len klasickým spôsobom, však?“ znova jej uprene pozrel do očí. Sčervenela. A on tresol päsťou do parapetnej dosky.
„Harry, prosím…“
„Preto si nemôžeš sadnúť? Ani teraz a ani pri obede?“ povytiahol obočie. Neprestávala sa červenať. „Pre Merlina, ten je tak úbohý…“
„Nie je to už on. Myslím, že si mal pravdu. Je pod vplyvom Malfoya, asi…“ stíchla, keď na ňu pozrel.
„Nejdeš ho teraz obhajovať, že nie?“ zamračil sa. „Ginn, mne je jedno, či je pod niečím vplyvom, alebo či sa to rodí v jeho chorej hlave. Či s tým má Malfoy niečo spoločné alebo nie, tým sa budem zapodievať neskôr. Teraz je dôležité ale iné. Ukáž mi to,“ vyzval ju a vytiahol prútik. Zamračila sa.
„Čo ti mám ukázať?“ nechápala. A on nechápal, čo nechápe.
„Ublížil ti, máš bolesti. Predpokladám, že síce poznáš veľa kúziel, ale vhodné k tomuto asi nie. To nie je ako vyťahovať soplíky z nosa…“
„Mám ti ukázať zadok?“ neverila.
„Ten ťa predsa bolí, nie?“
„Nebudem ti ukazovať zadok. Zbláznil si sa?“ pohoršene vyhŕkla celá sa pýriac. Zavrtela hlavou. Bolo to absurdné. Díval sa na ňu prekvapene.
„No a? Tvoj zadok som videl v živote už mnohokrát… akurát teraz budem trocha kúzliť, no,“ stiahol obočie. „Máš bolesti tak nehraj hrdinku a ukáž,“ vypustil odmietajúc protest. Dívala sa naňho a myslela si, že sa od hanby prepadne.
„Ty vážne chceš, aby som na teba vytrčila svoj zadok?“ zamračila sa.
„Inak ti nepomôžem,“ mykol plecami. „Bože, Ginny,“ prevrátil oči. „V minulom živote sa stalo neraz, že sme mali kvôli nedostatočnej strave problémy s trávením. Trpeli sme zápchami,“ vyprskol na rovinu. „A mali sme problémy aj pri stolici, vieš? Nebude medzi tým zase až taký rozdiel.“
Zapýrila sa ešte viac. Hanbila sa, vedela ale, že nemá najmenší dôvod. A keď si pripomenula Nevillove slová a jeho želanie, že to večer spraví znova, nedokázala si ani predstaviť, čo by prežívala potom. Lenže dnes sa zrejme stane vdovou, takže prežívať asi nebude nič. Napokon sa prinútila vstať, vyhrnúť šaty, vyzliecť nohavičky a predkloniť sa.
Chvíľkový pocit, kedy si pripadala ako idiot zmizol vo chvíli, kedy začal kúzliť. Okamžite sa jej uľavilo. Niečím ju nakoniec ochladil a bolo to výborné. Cítila, že ju jemne pobozkal na pravú polovičku než jej vytiahol nohavičky.
„Ďakujem,“ obrátila sa k nemu, zarazene však stíchla. Jeho výraz bol hrozivý. Jeho oči blčali hnevom a nenávisťou. Díval sa cez okno. „Nemôžeš to spraviť, Harry. Nemôžeš za ním ísť a zmlátiť ho. Zrejme čaká len na to. Počúvaš ma?“ pristúpila k nemu a chytila ho za predlaktie.
„Chceš sa k nemu vrátiť?“ spýtal sa potichu dívajúc sa stále z okna.
„Musím sa k nemu vrátiť.“
„Znova… chceš?“
„Nechcem, ale musím.“
„Pretože sa bojíš, čo narozpráva deťom?“ otočil sa k nej. Zlosť prechádzala do bolesti. To videla. A jej nešťastne ovisli ramená. Prikývla. „Ginny,“ potichu ju oslovil a zdvihol jej hlavu. „Povedzme, že by existoval ešte jeden spôsob, ako sa z toho všetkého dostať. Povedz mi teraz. Chceš od neho odísť? Chceš sa ho zbaviť?“ s nádejou sa spýtal. Zahryzla si do pery a prikývla. Zohol sa k nej a opatrne ju pobozkal na pery. „Dobre. Daj mi pár minút, prosím…“ otočil sa do okna.
A ona rezignovane cúvla k posteli, aby sa posadila. Bez bolesti. Dívala sa naňho, mračil sa a premýšľal. Možno skutočne vymyslí nejaký ďalší spôsob, ako sa z toho všetkého dostať. Nejaký, pri ktorom jej deti ostanú v nevedomosti. Niečo, pri čom nebude hroziť, že by nenávideli život pri Harrym. A vlastne aj pri nej, ako pri matke.
Po dlhých minútach sa otočil a sadol si na stoličku oproti nej. Zadíval sa na ňu.
„Dokedy si sa vlastne chcela pretvarovať?“ zvedavo sa spýtal. Mykla plecami.
„Vedela som, že to dlho nepôjde,“ sklonila hlavu. „Ako si na to prišiel?“ spýtala sa a on sa uchechtol. Zamračene zdvihla hlavu.
„Už nie si taká herečka, ako si bývala, vieš? Mám taký pocit, že ťa tri deti… roznežneli, alebo ako by som to povedal. Keď už ťa odhalil aj náš syn…“ zavrtel hlavou.
„Charlie… vravel ti niečo?“
„Mne nie. Hermione. Včera ráno na mňa nabehla s tým, ako potrebujem psychosedenia. Bol to jej a Charlieho nápad, pretože si Charlie všimol, že si rovnako smutná, ako keď som bol mŕtvy,“ nadvihol obočie. Zamračene ho počúvala. „Išiel za ňou s tým, čo by sme povedali, keby chcel znova prespávať doma, pretože sa síce smeješ, ale je to nútené a hrané a on na teba chcel dávať pozor…“
„Toto povedal?“
„Toto z neho Hermiona vytiahla. A ja som to vytiahol z nej. Sám som si všimol, že na tvojom správaní niečo nehrá. A mrzí ma, že som sa nevrátil k tvojmu vyšetrovaniu po vašom návrate z chaty, ale nechal som to na teba. Neveril som, že by si dala práci prednosť až do tej miery, že by si kašľala na deti. Nepozdávalo sa mi, že po tom prvotnom bozku si sa mi vyhýbala. Akoby si tým chcela presvedčiť samú seba, že ma miluješ. Mňa presvedčiť, že ma stále miluješ. Akoby si mala výčitky svedomia, vieš? Po návrate z práce si utekala okamžite do izby a na mňa si sotva pozrela. Predvčerom si sa bláznila s Lunou vo vode a ja som si všimol, ako ťa začal Charlie pozornejšie sledovať. Večer som počul, ako šiel za Hermionou. A dnes… bol tichý, mĺkvy. On vie, že sa niečo deje, že?“ díval sa do očí, v ktorých sa nahromadili slzy.
„Domov šiel zrejme len preto, aby na mňa dával pozor, ako povedal Hermione. Neville bol včera opitý a Charlie nešiel spať. Potom… po tom, čo sa stalo, som šla do obývačky a on za mnou prišiel,“ vypustila s bolestným výdychom. „Myslí si, že ma Neville bije,“ potichu priznala dívajúc sa na Harryho. Prikývol.
„Nie je hlúpy. Nechápe síce všetko, ale hlúpy nie je. A nedovolí, aby sa mame ubližovalo, nie?“ mierne sa pousmial. A ona so smutným úsmevom prikývla. „No a… aby sme si naliali čistého vína, Hermiona o nás vie. Skoro od začiatku,“ díval sa na ňu. Prikývla.
„Asi som to tušila,“ stiahla obočie. „A moja mama zrejme tiež niečo tuší. A ja neviem, ale práve som rezignovala a je mi to jedno. Nech o tom vie celý svet. Proste ťa milujem a hotovo…“
„Počkaj, nerezignuj ešte.“
„Máš plán?“
„Niečo, možno,“ prikývol. „Spravíme to asi takto. Počúvaj… hneď teraz zájdeš domov deťom pre veci. Len pár základných… pyžamá, niečo na prezlečenie… veď ty vieš, ostatné sa môžu ponosiť postupne, ale do toho domu sa už nevrátite. Hermiona pôjde s tebou. Deťom sa povie, že si sa s Nevillom dohodla, že zvyšok prázdnin strávite u babičky. Milujú ju, nebudú namietať. On nebude namietať tiež,“ vysvetľoval a ona sa naňho dívala s ústami pootvorenými ako na blázna. „Neville sám požiada o rozvod, pretože si uvedomí, že ťa už nemiluje, že je v jeho živote niekto iný, napríklad. Deťom to vysvetlí. Otecko s mamičkou sa síce rozídu, ale na ich vzťahu k nim sa nič nemení. Môže si ich brávať každý druhý víkend. Keď budeš pracovať, cez víkend sa o ne postarajú buď ich krstní rodičia, Molly, alebo Hermiona. Ja, ak bude potrebné. Takže sa to tvojej práce nedotkne. Amanda Brooksová ťa pri rozvode zastúpi, všetko prebehne potichu, hladko a rýchlo. Tri, štyri mesiace budete v Brlohu, aby si deti postupne zvykli, že sa medzi nami niečo začalo diať. Že jednoducho staré city ožili a my sme sa znova začali mať radi. Na Vianoce už budete so mnou v mojom dome. Do Vianoc by sme stihli možno aj svadbu. Ty budeš Potterová. Deti sú síce jeho, ale budem ich vychovávať ako vlastné…“
„Čože to?“ vydýchla, keď napokon zavrela ústa. Zavrtela hlavou. „Zbláznil si sa, Harry?“
„Nie, prečo?“
„Je to skvelé počúvať… ale na toto Neville nikdy nepristúpi,“ trpko sa zasmiala. Predstava to bola ale nádherná, to určite.
„Pristúpi,“ rozhodne prehlásil. Až tak, že sa naňho pozorne zadívala.
„Príde sem a spraví scénu.“
„Nespraví.“
„Myslíš to vážne?“ stále neverila. Prikývol. „Čo mu chceš spraviť?“ podozrievavo stiahla obočie.
„Niečo, na čo nie som veľmi hrdý, ale inak to zrejme nepôjde,“ povzdychol. „Keď bude po všetkom, ja ti o tom poviem, dobre?“
„Chceš naňho zoslať Imperius?“
„Nie, ani vlások na hlave mu neskrivím, neprekľajem ho, neuvalím naňho žiadne zaklínadlo… ale presvedčím ho,“ prinútil sa pousmiať. Prevrátil oči, keď videl jej pochybovačný výraz. „Jednoducho sa s ním porozprávam a vysvetlím mu, že preňho bude lepšie pristúpiť na to.“
„Pomstí sa…“
„On?“ uchechtol sa. „To ťažko. Takže? Pôjdeš teraz deťom pre veci? Rozohráme teraz našu hru?“ pozrel na ňu. Hru rozohrali, to určite a asi bolo jedno, aká konkrétne to bude hra. Nech by aj hneď nesúhlasila, neprehovorí ho, aby Nevilla nechal tak. Predstava, že by už nikdy nemusela vojsť do toho domu, bola lákavá. Posledné dni tam nenávidela všetko. A predstava, že by už na Vianoce, možno skôr, mohli byť rodina, bola ešte lákavejšia.
„Verím ti, Harry,“ pousmiala sa. „Milujem ťa.“
„Aj ja teba,“ prisadol si k nej, aby ju pobozkal. Ale len veľmi opatrne. „Teraz pôjdem s tým všetkým skoncovať…“
——
Harry neotáľal ani chvíľu. Neville bol v Rokforte. Zašiel domov, aby si vzal mapu. Na plášť sa spoliehať nechcel, potreboval ruky voľné. Našťastie tie veci sľúbil chlapcom až pri odchode do školy. Vzal si obyčajné prepisovacie pero, aby ho začaroval zaklínadlom na prenášadlo a nastavil súradnice, ktoré si pamätal z cestovania zo Severusom. Vedel presne, kde sa prenesú. Vedel presne, čo spraví.
Premiestnil sa k Rokfortu. Rovnako ako takmer všetko v súčasnom čarodejníckom svete aj hrad bol chránený len minimálne. Brána sa dala ľahko otvoriť. Začaroval sa splývacím zaklínadlom a pevne zovrel prútik. Čím viac sa blížil k Rokfortu, tým viac spomienok sa mu vynáralo v mysli. Už tu raz v novom živote bol, ale to bolo len krátke a vtedy mal problémy sám so sebou. Nevšímal si takmer nič. A ani teraz si nemohol dovoliť kochať sa okolím, hradom, metlobalovým štadiónom, ktorý videl v diaľke. Zaujímali ho len skleníky, pretože tam jeho bývalý priateľ bol, ako zistil na mape.
Chvíľu svojho soka pozoroval od dverí skleníka. Najradšej by naňho skočil a vymlátil z neho dušu. Mal na to. Porazil už oveľa väčších a silnejších chlapov, hoci by to doňho nikto nepovedal. A Neville bol len väčší. Silou sa mu rovnať nemohol. Bola to len neohrabaná hora tuku, ktorá sa skláňala nad kvetináčmi.
Nečujne prešiel tesne zaňho a pripravil prenášadlo. V jednom momente švihol prútikom, aby ho umlčal, následne ho zdrapil za pažu, klikol perom, aby sa objavili na ostrove v Newporte. V malom parku blízko hlavnej cesty. Medzi stromami, kam raz zašli zo Severusom. Pár metrov ho ťahal a usadil na lavičku, aby švihol prútikom a znehybnil ho. Celé to trvalo sotva dvadsať sekúnd a stačilo to, aby Nevilla riadne vykoľajil a vydesil.
„Chcel by som sa porozprávať, Neville,“ oslovil ho, keď si pokojne sadol vedľa neho. Bolo tu niekoľko ľudí, ktorí venčili psíkov. Pár si ich hádzalo lietajúci tanier. Videl ľudí posedávať na dekách. A priamo pred nimi jazdili autá a autobusy. Pokoj hneď vedľa chaosu. „Sem sme raz prišli so Snapom, pretože sa tu mal údajne skrývať Lestrange,“ vysvetlil mu nedívajúc sa naňho. Jeden letmý pohľad pred pár sekundami mu prezradil, že je Neville strachom celý bez seba. Robil ramená, ale len pred Ginny. Priamo pred Harrym bol ako ten červoplaz, ktorý by sa chcel rýchlo zaryť do zeme. „Napokon tu nebol, našli sme ho až v Azerbajdžane, vieš?“ otočil sa na lavičke a díval sa priamo naňho. „Teraz ťa odčarujem, aby si mohol rozprávať. Keď budeš hlúpy a začneš kričať, začarujem ťa naspäť. Znehybnenie ale nezruším. Chcem ťa totiž presvedčiť, že pre teba bude lepšie pristúpiť na moje podmienky a k tomu potrebujem tvoju plnú pozornosť. Rozumel si?“ mierne sa pousmial.
Neville vedel, že je zle už v momente, ako ucítil prenášanie. Dívajúc sa do Harryho tváre vedel, že je horšie ako zle.
„Čo chceš spraviť?“ spýtal sa rýchle.
„Porozprávať sa. Najradšej by som ťa prizabil, preklial, zmlátil… ale to ti musí byť jasné.“
„Takže Ginny rozprávala,“ potichu z neho vyšlo. „A povedala ti, ako to skončí?“ Predsa mal nádej, že by to nemuselo skončiť až tak zle. To on mal tromfy v rukách. Zaškľabil sa.
„Povedala, ako si myslíš, že to skončí. Ako presne to skončí ti poviem ale až ja, teraz. Tak ma pozorne počúvaj. Nemusím ti vravieť, čo všetko sa dá naučiť za jedenásť rokov vedľa Snapa, že nie? Aj ty si sa učil Obranu, takže vieš, proti čomu všetkému sa dá bojovať… ibaže ja by som ti spravil presný opak. Čo presne ale zahŕňa čierna mágia… tak k tomu ti tvoja fantázia nestačí. Ja to ale robiť nebudem, pretože na to presne čakáš, že? Aby si zmanipuloval deti, aby som ti dal jednu jedinú príležitosť k tomu, aby si sa pomstil. Čakáš na prvú ranu, aby si mohol utekať a fňukať pred deťmi. Si úbožiak, Neville. Vždy sme vedeli, že si z nás najslabší, bez vlastnej vôle… ale že budeš raz až taký chudák, to ma prekvapilo. Vážne som nečakal, že sa znížiš k tomu, aby si ju znásilňoval. A to si skutočne nemal robiť,“ zavrtel hlavou dívajúc sa naňho.
„Drž hubu, Neville,“ pokračoval, keď videl jeho nadýchnutie. „Na jednej strane ťa ale chápem. Teda… tvoju snahu o udržanie si neudržateľného. To chápem. Aké prostriedky si k tomu použil, to je teraz vedľajšie. Chápem, že si môžeš myslieť, že je tvoja, pretože s ňou máš dve deti. A chápem, že si chceš brániť, čo je tvoje. Ale to robím aj ja. Dostal si ale príležitosť odísť so cťou a zdvihnutou hlavou, mohol si ostať priateľom. Nevyužil si ju. Tak, ako som sa spoľahol ja, že na ňu násilne nepoložíš ruku, si sa ty spoľahol, že nespravíme nič, len aby netrpeli deti. Keby záležalo na Ginny, platilo by to tak na veky vekov. Ostala by tvojou manželkou, nechala by sa znásilňovať donekonečna, nechala by ťa, aby si s jej telom robil, čo ti v tej tvojej chorej hlave napadne len pre to, aby netrpeli deti. Zabudol si ale na to, že ja som Harry Potter,“ potichu vypustil a zaškľabil sa tak zlovestne, že Neville prehltol.
„Čo chceš spraviť?“
„Aha, takže pripúšťaš, že by sa to všetko mohlo skončiť aj inak, než si si to naplánoval? No dobré ráno, Neville. Zabudol si, kto proti tebe stojí. Pustil si sa do hry, ktorá presahuje tvoje možnosti a schopnosti…“
„Tak čo chceš akože spraviť?“ spýtal sa znova. Harry sa pousmial.
„Pozorne počúvaj, čo spravíš ty. Potom ti poviem, čo spravím ja. Ginny už v túto chvíľu berie veci svojich detí z tvojho domu do Brlohu. Len pár základných, ostatné sa donesú neskôr. Zatiaľ tam bude s deťmi na prázdninách. Ich prázdninách. Čiže týždeň, než im začne škôlka, ako ste sa s Ginny dohodli. A ty máš presne týždeň na to, aby si požiadal o rozvod, aby si svojim deťom vysvetlil, že už jednoducho ich mamičku neľúbiš. Proste sa vyskytli nejaké nezhody, tak to v živote chodí. Aj oni sa predsa hádajú s bratancami, budú vedieť, čo nezhody znamenajú. Pre mňa za mňa si vymysli aj nejakú priateľku, ktorú si si našiel. Je mi to jedno. Povieš ale, že sa s mamičkou rozchádzate. Ani jeden ich neprestanete ľúbiť nikdy, ale žiť spolu už nemôžete a keďže ty nemáš kam ísť, tak oni s mamičkou pôjdu k babičke, kde budú aj bývať. Sám sa postaráš o to, aby sa do Brlohu dostali všetky ich veci. Všetky. A aby som nebol pes, tvoje deti ťa môžu mať radi aj naďalej. Môžeš sa s nimi stretávať každý druhý týždeň. Na Ginny už ale nikdy nepoložíš ruku, nikdy jej nič nebudeš vyčítať, nebodaj jej nadávať. Budeš milý, láskavý a ústretový. Nikdy pred deťmi nespomenieš, že by ťa mamička podviedla. Nikdy im nepovieš, že dôvodom k vášmu rozchodu som ja. Nikdy ich nebudeš povzbudzovať v tom, aby si ju znepriatelili. A nikomu… rozumieš? Nikomu nikdy nepovieš o tomto rozhovore. Každému budeš tvrdiť to, čo svojim deťom. Rozumel si mi? Pochopil si ma?“ zdôraznil, pretože Neville naňho civel. „Mám ti to zopakovať?“
„Ty si sa zbláznil? Prečo by som to mal robiť?“ uchechtol sa a vrtel hlavou. „Vážne si cvok…“
„Možno máš pravdu,“ usmial sa do jeho vyškľabenej tváre. Neville zvážnel. „Ty to spravíš ale aj tak.“
„A ako ma chceš prinútiť? Mi vysvetli. Imperiom? To sa dá ľahko odhaliť. Najtiaž sa budem správať podozrivo a si píš, že toto by podozrivé bolo.“
„Nie Imperiom, Neville. Som čestný a šľachetný hrdina. Ty to spravíš, pretože som ti to povedal. Pretože budeš vedieť, čo sa stane, ak to nespravíš…“
„To ma môžeš zmlátiť rovno,“ zamračil sa Neville.
„Tak fajn. Poďme k veci. Toto všetko spravíš dobrovoľne, pretože budeš vedieť, že by som ťa to prinútil spraviť nedobrovoľne. Ale spravíš to. A prečo to tvrdím s takou istotou?“ Harry sa poobzeral okolo seba. Neďaleko práve kráčal akýsi pán so psíkom. „Vieš, čo z teba môžem spraviť, Neville? Vieš, čo ma naučil Snape? Dokážem z teba spraviť bľabotajúcu trosku. Chceš to vidieť?“ usmial sa.
Neville sa díval takmer s hrôzou. Harry zavolal na chlapa, aby sa ho spýtal na cestu do Parkhurstu. Chlap začal ochotne rečniť, keď mu Harry siahol na ramená a zadíval sa mu do očí. Uprene a bez žmurknutia mu civel do očí a keď ho pustil, chlap začal skutočne bľabotať a poskakovať. Jeho psík besnel. Cítil, že s pánom nie je niečo v poriadku a rozštekal sa. Harry sa s úsmevom pozrel na Nevilla. Ten mal šokom rozšírené zreničky. Harry potom chlapa znova chytil za ramená a chvíľu mu civel do očí. Vzápätí sa chlapovi poďakoval za ochotu a vysvetlenie a ten s prianím príjemného podvečera odchádzal aj s trhajúcim sa psíkom na vôdzke.
„Pochopil si, Neville? Dokážem ti do hlavy dostať čokoľvek budem chcieť. Spravím z teba trosku, ktorá bude špiniť a močiť kade bude chodiť, pretože to v sebe nedokáže udržať. Ktorá, ak to bude chcieť povedať, začne bľabotať. Ak to bude chcieť napísať, bude kresliť len krížiky. Ak to bude chcieť ukázať, začne poskakovať. Ak sa mu niekto pokúsi dostať do hlavy, nájde tam len trucovitého, malého a bľabotajúceho Nevillka. A pritom budeš vedieť, kto za to môže. Ak budem chcieť, dokážem ťa zničiť, Neville. Zavrú ťa do blázninca, deti nikdy neuvidíš, ale rozum budeš mať v poriadku. A každý nasledujúci deň svojho života si plne uvedomíš, kto za to môže. Tvoje deti aj tak budem vychovávať ja a možno, skutočne len možno, keď práve nebudeme oslavovať moje narodeniny ich vezmeme, aby sa na bľabotajúceho ocka pozreli za veľmi hrubým sklom v ústave,“ stíchol dívajúc sa na veľké nákladné auto, ktoré práve zastavilo na semafore.
„Vieš, Neville,“ pokračoval Harry po chvíli. „Uvažoval som už ten prvý raz, že ti do hlavy vložím myšlienku, aby si od Ginny odišiel. Bral by si to ako svoj nápad. Vo svojom živote som to spravil už veľa krát. Rozdiel oproti Imperiu je značný. Toto trvá navždy, pokiaľ sa to nezruší. A zrušiť by som to mohol len ja. Snape ma to naučil ako náhradu, pretože som nebol schopný naučiť sa legilimenciu. Ale toto je ešte lepšie, nemyslíš?“ zasmial sa a pozrel na šokovaného Nevilla. „Nerád to ale robím. Nikdy som tak človeka nenechal. Vždy som to zrušil. A vážne… nechcel by som to spraviť ani tebe, hoci, ako iste uznáš, nebol by to problém. Preto ti dávam poslednú šancu. Spravíš presne, čo som ti povedal a dobrovoľne. Nebudem ti to vkladať do hlavy. Ak to nestihneš do konca budúceho týždňa, do piatku, aby sme si rozumeli, tak potom… nie, nebudem ti dávať ešte jednu šancu a nebudem ti to vkladať do hlavy. Potom z teba spravím práve tú bľabotajúcu trosku. Ginny si stratil už dávno, ak si ju náhodou aj niekedy mal. Tak hľaď, aby si neprišiel aj o deti. Dohodnuté?“ Harry sa naňho neprestával usmievať.
Neville naňho neprestával neveriacky civieť. Nemal ale na výber. Malfoy síce rozprával, ale toto nespomínal. Prehltol. Prepočítal sa. Prehral.
„Vážne by si to spravil,“ vypustil ako holý fakt.
„No iste. Dostal si šancu, premrhal si ju. Dám ti ešte jednu. Týždeň. Za týždeň budú deti vedieť, že si sa rozhodol ich opustiť a na Ministerstve bude žiadosť o rozvod. Pozor ale. Ja nie som Dumbledore, aby som dával šance donekonečna. Takže? Ako si sa rozhodol? Mám ti ešte niečo ukázať? Napríklad tamten chlapík… mohol by chcieť ísť doprostred križovatky a vyzliecť sa donaha…“
„Nie, pochopil som,“ zamračil sa Neville. „Súhlasím, samozrejme. Nič iné mi asi neostane, nie?“
„Rozumne, Neville,“ pochválil ho Harry a potľapkal po ramene. „No a teraz… asi by sme sa mali vrátiť. Máš ešte nejakú prácu v tých kvetináčoch,“ pozrel do mapy. Skleník bol prázdny a on ho chytil, aby klikol prepisovačkou a zjavili sa v skleníku. Nevillovo znehybnenie trvalo a on sa zvalil do prachu na zemi. „Hups,“ Harry zrušil znehybnenie. „Sme dohodnutí, Neville?“ povytiahol obočie. Jeho bývalý kamarát sa pozviechal zo zeme. Ani mu na myseľ neprišlo, že by mal vytiahnuť prútik a zaútočiť.
„Pochopil som. Prehral som. Sme dohodnutí.“
Harry sa naňho spokojne pousmial a odišiel, aby na seba uvalil splývacie zaklínadlo. Tak, toto by bolo. Za sedem dní sa uvidí, či slovo dodrží. A ak nie, tak potom sa uvidí…
——
„Kde si bol, Harry?“ pýtala sa Molly v okamihu, ako sa zjavil v Brlohu. Vedel, že už bol takmer čas večere. Jeden kontrolný pohľad mu prezradil, že Ginny deťom priniesla veci. Tri veľké kufre a dve cestovné tašky v obývačke tomu zodpovedali. Susan s Alicou a deťmi tu už zrejme neboli. Nepočul detské hlasy odnikiaľ.
„Potreboval som si niečo vybaviť,“ mykol plecami. Ani Charlie nebol nablízku. „Kde sú všetci?“ spýtal sa.
„Mali sme strach. Zmizol si takmer na celé poobedie, vieš?“ pokračovala Molly nevšimnúc si jeho otázky. Chystala stôl k večeri. Chystala sedem tanierov. Takže tu nebol už ani Tedy. „Kde si sa túlal?“ Molly sa naňho uprene dívala.
„Potreboval som si overiť dve miesta tu v Anglicku, na ktorých sme boli so Snapom,“ prezradil čiastočnú pravdu. „V septembri sa budem tomu venovať…“ myšlienku nechal nedopovedanú. Mierne sa zamračila.
„Aha, asi rozumiem,“ prikývla. „No ale, aj tak. Nabudúce povedz dopredu, ak budeš potrebovať odísť. Charlie sa pýtal. Vlastne všetci. Hermiona ale povedala, aby sme si nerobili starosti, aj keď sama nevedela, kam si zmizol.“
„Povedal by som jej, aby šla so mnou, ale chcela Ginny pomôcť s vecami,“ skúsil. Molly prikývla a usmiala sa.
„Vnuci tu budú na prázdninách. Poviem ti, zlato, konečne. Viem, že máme krb a preletaxovanie trvá pár sekúnd, nikdy ich tu ale nechceli nechávať prespávať. Len vo výnimočných prípadoch,“ zavrtela hlavou. „Akoby som bola snáď až taká stará. Sama som vychovala sedem detí. A skoro nič sa im nikdy nestalo, nie?“ pozrela na Harryho. Uškrnul sa. Skoro nič, vskutku. Pár výbuchov, odrenín, rozbitých hláv. Molly bola ale najlepšia mama, akú mohol poznať a rozhodne by bola najlepšou babičkou, keby dostala príležitosť.
„Nechcú vám len pridávať starosti. Keď budú decká väčšie, tak určite. Zatiaľ sú ale ako stádo malých rozčertených impov.“
„To si asi vystihol,“ usmiala sa. „Každopádne Ginny s Hermionou pripravujú izbu dvojčiat pre Lunu a Franka a Charlie si pripravuje izbu… po Charliem,“ stiahla obočie. Zavrtela hlavou.
„Pôjdem pozrieť, či nepotrebujú pomoc,“ ponúkol sa.
„Skúsiť to môžeš, ale nemyslím si, že by to bolo potrebné,“ usmiala sa pod nos a venovala sa mäsu v trúbe. Tri sekundy sa na ňu skúmavo díval, aby sa vydal ku schodom. Na prvom poschodí mala otvorenú svoju izbu Ginny, ale nebola tam. Začul dohadovanie až na druhom podlaží, pretože sa Frank s Lunou rozhodli zabrať si rovnakú posteľ. S úsmevom načúval, ako im mama robí rozhodcu a do dvoch minút bolo ticho.
„Harry,“ hlesla, keď vyšla z izby a našla ho tam stáť. Uprene sa naňho dívala. Videl strach, nervozitu, neistotu. „Tak čo sa stalo?“ šepla a podišla k nemu bližšie. „Pritiahla som sem deti… malo to zmysel?“ netrpezlivo sa spýtala. A on sa spokojne pousmial. Stiahla obočie, lenže potom videl, ako sa jej rozjasnili oči. Usmiala sa.
„Sklamal som ťa niekedy?“ sebavedomo sa spýtal.
„Áno, umrel si,“ odfrkla.
„Eh, to asi áno. Všetko je zatiaľ v poriadku. Porozprávame sa ale asi až potom, nie?“
„Určite,“ vyhŕkla. Lenže bola zvedavá. „Čo…“
Svoju zvedavosť musela potlačiť. Z horného poschodia zišiel Charlie aj s Hermionou a Molly v tom momente kričala, že je večera hotová.
Deti boli nadšené, že ostatnú u babičky na prázdninách. Celkom pochopiteľne. Harrymu sa Charlie zdal oveľa pokojnejší, než na obed. Debatoval s Hermionou o nejakej ich téme, ktorej rozumeli len oni dvaja.
„Ujo Harry,“ oslovil ho Frank pri večeri. „Teraz, keď tu budeme spať a nemusíme ísť na večeru domov… mohli by sme si dať po večeri lekciu šachu, keď sme ju doobeda vymeškali?“ spýtal sa dychtivo. „Teda v prípade, že sa nebudeš ponáhľať domov,“ dodal. Deťom bolo úplne jedno, či bude mať ich otec doma čo večerať, ako sa zdalo. Ale oni také veci neriešili.
„Určite, ale zrejme len chvíľu, nie?“ pozrel na Ginny.
„Maximálne do deviatej, potom pôjdete obaja spať.“
Napokon súhlasili, aj keď sa pokúsili vyjednať ešte hodinu, mama prehlásila, že im hodinu naviac venovala už na začiatku prázdnin. Rezignovali.
„Otec, pripravil som izbu strýka Charlieho,“ potichu mu vravel Charlie pri dezerte.
„A chceš tu ostať spať, však?“ rovnako šepky sa spýtal. Charlie naňho pozeral takmer až prestrašene. Harry sa usmial. „Keď mám pravdu povedať, budem asi pokojnejší, keď dá na decká a ženy pozor nejaký chlap,“ stisol mu rameno. „Je mi jasné, že nechceš nechať mamu so súrodencami a babičkou samé.“
„Nevadí ti to?“
„Nie, Charlie. A ktovie? Možno si s Hermionou pripomenieme staré časy a ja sa vyspím v izbe strýka Rona,“ mierne sa zaškľabil. Charlie sa zasmial.
„To by bolo výborné. Možno by sme mohli vymyslieť prespávačku v Brlohu…“
Charlie chcel jednoznačne dohliadať na mamu aj v Brlohu. Harry nepredpokladal, že by sa Neville rozhodol prísť navštíviť rodinu uprostred noci, ale aj tak navrhne niekoľko ochranných zaklínadiel.
„Dobre, Frank. Usporiadal som ti figúrky. Skús teraz porozmýšľať a prísť na ťah figúrkou, ktorý by ťa neohrozil,“ vyzval ho Harry o čosi neskôr. Decká mali spravené kakao a dospelí čaj. Molly počúvala rádio spolu s Lunou a Hermiona o niečom diskutovala s Ginny. Charlie sedel pri nich.
Díval sa na malého chlapca, ako tuho premýšľa. Učil ho už niekoľko dní a Frank, ako dokázal odhadnúť, by sa asi dokázal naučiť hrať šach na dobrej úrovni. Možno výbornej. Strategické myslenie zdedil po Weasleyovcoch, vďaka Merlinovi za to. Keď ale siahol na koňa, zarazil ho.
„Tým nie. Dal by som ti šach mat za tri ďalšie ťahy, ak by si sa neubránil…“
Po ďalších minútach Frank siahol na strelca a pozrel na Harryho. Usmial sa.
„A kam s ním?“
„No…“ Frank stiahol obočie. A kalkuloval. Harry mu na šachovnicu poukladal len pár figúrok. Bolo tam len niekoľko možností, ale vzhľadom k tomu, že bude mať chlapec šesť rokov, bolo to vyhovujúce. „Asi sem… tu je zbytočný, vyhodiť pešiaka mi k ničomu nebude, nechať sa vyhodiť pešiakom je tiež hlúposť a z tejto pozície by za ďalšie ťahy mohol ohrozovať kráľa,“ zdvihol hlavu.
„Správne,“ pochválil ho.
„Jupí,“ zaradoval sa. „Vidíš, Charlie? Budem hrať šach.“
„Zrejme áno,“ prikývol Harry. „Dobre, ja teraz potiahnem… á… pokračuj. Ktorý ťah bude pre teba najlepší?“ vyzval ho k ďalšiemu skúmaniu. Pravdou ale bolo, že by Frank pokojne sedel za šachovnicou aj hodiny. Dokonca si na to zvykla už aj Luna. Dva dni síce doňho ryla a poškľabovala sa, potom ale zistila, že to jej brat myslí vážne a nechala ho tak.
„No, ehm, mohla by som sa niečo spýtať?“ zjavila sa pri nich Luna a dívala sa na Harryho. Povytiahol obočie. „No, mohol by si nám ukázať tú jazvu?“ spýtala sa na rovinu. Frank prestal premýšľať a pozrel na Harryho, ktorý stuhol.
„Luna,“ zamračila sa na ňu mama. „Niečo som ti predsa vravela,“ upozornila. Harry na ňu pozrel. A pozrel aj na Hermionu a Molly, ktoré sa naňho dívali. Stiahol obočie.
„Je to moja vina,“ ozval sa Charlie. „Decká jednoducho nevedia pochopiť, prečo nechceš plávať. Celý deň ma tým otravovali a tak sme im s Tedym povedali, že sa nechceš vyzliecť. Prepáč,“ sklonil hlavu.
„Aha,“ okomentoval.
„Cez víkend príde aj Ron s Fredom a Georgeom,“ Hermiona pomáhala krstnému synovi. „A možno aj Lupinovci. A všetci sa budeme kúpať, keď je teraz jazierko zrejme bez jedinej baktérie. Bude hlúpe, keď budeš sedieť na brehu.“
„Aj tak ťa raz niekedy uvidíme bez trička,“ mykla plecami Luna. „Tak prečo nezačať teraz, aby si sa mohol s nami zabaviť aj ty?“
Harry pozrel na Charlieho, ktorý mal stále sklonenú hlavu, na Lunu a Franka, ktorí dychtivo čakali, na Hermionu, ktorá sa naňho zaškľabila, na Ginny, ktorá vyzerala ospravedlňujúco a Molly takmer až zhrozene.
„Nie je to ale pekný pohľad,“ varoval dopredu. Predsa to boli len deti.
„Vieme, Charlie vravel. A sme zvedaví, že?“ Luna pozrela na Franka a ten prikývol.
„No ako chcete. Varoval som,“ mykol plecami a vytiahol si tričko.
„No páni,“ hlesla Luna a spravila krok dopredu, aby sa pozrela zblízka. Frank sa znechutene zaškľabil. „Ale to ti museli vyliezť aj črevá, nie?“ pozrela naňho.
„Luna! A dosť, stačilo…“
„Skoro vyliezli,“ vážne sa jej zadíval do očí.
„Vážne? No fuj,“ konečne sa zaškľabila aj ona. Mamin výkrik si nevšímala. „A čím ti to spravili?“
„Normálne, prútikom,“ mykol plecami a zakryl si brucho.
„Kliatbou? Charlie vravel…“
„Len sme špekulovali…“
„Bol to súboj,“ prezradil Harry. „Ten druhý ale skončil horšie.“
„To určite, určite si prekonal veľa protivníkov…“
„Dobre, vážne stačilo. Toto nie je téma pre mladú dámu,“ Ginny sa zamračila ako na dcéru, tak aj na Harryho. „Bežte sa umyť, prezliecť a spať…“
„Ale mami…“
„Nediskutuj,“ pozrela na Franka. „No poďme,“ obrátila sa na Lunu.
„A teraz už budeš plávať?“ spýtala sa Harryho vážne. „Som si istá, že to Artur s Percym prežijú. Amélia by možno mohla mať menšie problémy, ale ja ju spracujem,“ vážne vravela. Ginny ju už chytila za ruku.
„Sľubuješ?“ spýtal sa Harry rovnakým vážnym tónom. Luna prikývla. „Dobre, keď sa ti to podarí, zaplávam si.“
„Dohodnuté,“ usmiala sa naňho Luna, ktorej v tej maličkej tváričke dominovali Ginnine oči a jej črty. Ešte aj ten úsmev mu bol povedomý.
„Platí, ruku na to,“ natiahol k nej dlaň, po ktorej plesla. Potom sa mame vytrhla a utekala do kúpeľne. Harry pozrel na Ginny. Mierne sa na ňu zaškľabil, len prevrátila oči a vydala sa za deťmi, aby ich uložila.
„Mrzí ma to. Boli ale ako osy už niekoľko dní,“ Charlie naňho pozrel.
„Keď si to ale vezmeš, bolo to vážne zvláštne, keď si sedel so starou ženou pod stromom,“ Molly k nim pristúpila. „Vŕtalo im to v hlave. No nič, ja sa tiež pôjdem uložiť. Charlie, neponocuj dlho,“ pohladila ho po hlave a vybrala sa do svojej izby. Mala svoje večerné rituály, ktoré si proste musela splniť, aby mohla pokojne zaspať.
„Nebudem ponocovať, mama ma za chvíľu pošle spať,“ povzdychol, díval sa ale na otca. „Nehneváš sa?“
„Vyzerám nahnevane?“
„To asi nie, ale asi sme mali povedať niečo dopredu, nie?“ pozrel na krstnú.
„Nestihli sme,“ mykla plecami a prisadla si k nim.
„Je to v poriadku. Vážne,“ usmial sa na oboch.
„Tak dobre,“ upokojil sa aj Charlie. „No a… povieš o nej?“
„Ešte nie, Charlie,“ stiahol obočie. Toto bola dosť citlivá téma.
——
„Takže takto sa rozhodol,“ zamyslene skonštatoval Malfoy po tom, čo mu Neville všetko zavesil na nos. Bol doma, aby zistil, že veci deciek a tiež jeho manželky skutočne zmizli. Boli jednoducho preč. Nie všetky, ale väčšia časť oblečenia bola. Osobné veci jeho manželky tiež zmizli. Bola to teda pravda, všetko čo mu Potter vravel. A on sa s tým jednoducho Dracovi zveriť musel.
Preto sa vrátil na Rokfort, aby vymámil od škriatkov niečo jesť a potom zašiel za priateľom, ako ho začal nazývať.
„Čo spravíš?“ Malfoy naňho pozrel.
„Čo myslíš?“ zaškľabil sa Neville. Rezignovane. „Budem musieť spraviť všetko, čo chce. Videl som toho chlapa a on by to so mnou spravil určite. Nemôžem tak skončiť. Nemôžem ísť ani k aurorom. Neverili by mi, je to hrdina a ak to zistí, pri prvej príležitosti mi vymyje mozog.“
„Zrejme áno,“ súhlasil blondiak. „Starý Potter by na to nemal gule, ale tento… ktovie, čoho všetkého je schopný, okrem toho, čoho viem, že je schopný.“
„Skončil som,“ hlesol Neville a vzal do rúk pohár s whisky.
„Ešte nie, Neville,“ Draco naňho vážne pozrel. Mal svoje plány a hoci mu ich táto situácia skomplikovala, mohol by vymyslieť ešte niečo lepšie. „Nevešaj ešte hlavu. Pomstíme sa. Obaja. Ver mi. Ale, v prvom rade… tu sa už stretávať nemôžeme. Potter bude chcieť zistiť, či je medzi nami nejaká spojitosť a to mu umožniť nemôžeme. Počítam, že od zajtra začne sledovať každý tvoj krok. A v Rokforte si ako na výstave, rozumieš?“
„Mapa,“ prikývol.
„Správne. Spravíme to asi takto…“
——
„Nepovieš, čo si s ním spravil?“ spýtala a Ginny Harryho. Charlieho poslala spať už pred nejakou dobou. A Hermiona sa šla vzápätí premiestniť, aby im poskytla súkromie. S Harrym sa porozpráva pri raňajkách. „Otvor to, prosím,“ podala mu fľašu vína. Usmial sa.
„Zrejme to nebude predčasné oslavovanie,“ otváral fľašu. Sedeli v Brlohu v obývačke na pohovke. Zaistili si súkromie a Harry zariadil, aby všetci spokojne spali. Charliemu sľúbil, že dom zabezpečí ochrannými kúzlami. „Do týždňa deťom situáciu vysvetlí a požiada o rozvod,“ nalial im a podával jej víno.
„Dobre, asi áno, ale čo si mu spravil, Harry?“ dožadovala sa vysvetlenia. Štrngol si s ňou.
„Na lepšie zajtrajšky,“ predniesol prípitok. Odpili si. Videl ale jej výraz a prevrátil oči. „Dobre teda. Nič som mu nespravil, Ginny. Jasne, umlčal som ho a znehybnil a preniesol z Rokfortu preč, ale neublížil som mu. Fyzicky. Prisahám,“ díval sa jej do oči. Jej výraz sa nemenil. Zamračil sa. „Len som mu povedal, čo po ňom chcem a potom som mu ukázal, čo s ním môžem spraviť, ak to nesplní,“ potichu z neho vyšlo.
Pochopila, že na to nie je hrdý. Na moment sa rozhostilo ticho, aby odložila ich poháre a nechala sa objať. Sedeli v tichom objatí a bolo to upokojujúce.
„Vieš, Snape ma toho naučil veľa. Aby sme sa vôbec mohli pohnúť z miesta, bolo to potrebné. Museli sme použiť všeličo, aby sme dokázali zistiť, kde sa skrývajú. A jednou z vecí, ktoré ma naučil bolo to, ako zmanipulovať ľudský mozog. Je to jedno odvetvie čiernej mágie. Robil som to zriedka a vždy som svojho zásahu človeka zbavil. Keď sme mali hlad, presvedčil som obchodníka, aby nám dal zadarmo jedlo. A vsugeroval som mu myšlienku, vďaka ktorej si to nepamätal, napríklad. Imperius sa dá odhaliť a dokáže ho prelomiť hocikto. Toto len ten, kto to spravil. Mohol som to Nevillovi spraviť už dávno a on by ťa opustil mysliac si, akú úžasnú vec dobrovoľne spravil. Mohol som to spraviť aj dnes. Ale nespravil, pretože to vlastne nechcem robiť. Len som mu na jednom človeku predviedol, čo s ním už určite spravím, ak bude pokračovať v boji. Myslím, že to pochopil a uznal, že pre jeho dobro bude lepšie, ak na moje podmienky pristúpi, vieš?“ potichu sa priznal. Chvíľu mlčala.
„Asi si to mal spraviť skôr.“
„Stále to bol kamarát. Keď si si priznala, že ma miluješ, rozmýšľal som nad tým veľakrát, nemysli si. Ale aj vtedy som pamätal na to, že bol veľmi dobrý kamarát. A zrejme by to trvalo navždy, keby…“
„Mlč,“ prerušila ho a obrátila sa k nemu. „On sám to pokazil. A nebudeme to už viac spomínať, dobre? Počkáme na jeho kroky a postupne sa prispôsobíme. Ešte neviem, že sa so mnou chce rozviesť. Chvíľu túto hru hrať ešte musíme. Pred ostatnými. Ale my…“ šepla s miernym úsmevom. „Si ten najúžasnejší človek, Harry a ja ťa milujem,“ jemne ho pobozkala.
„Či to budeš tvrdiť aj po piatich rokoch manželstva,“ zaškľabil sa.
„Asi o tom nepochybujem,“ odvetila a obmotala mu ruky okolo krku. „Nemali by sa zobudiť, že?“ spýtala sa. Spozornel a pozrel na schody.
„Nemali by, ale mohli. Neomráčil som ich.“
„Chvályhodné,“ uznanlivo prikývla. A uškrnula sa. „Poď so mnou,“ vyzvala ho a okamžite bola na nohách.
„Kam?“ spýtal sa, keď ho ťahala na nohy.
„Do práčovne. Zobudiť by ich mohla potreba, takže do kúpeľne nepôjdeme,“ už ho ťahala do chodbičky.
„Ginny, si si istá? Je to predsa Brloh,“ potreboval sa ubezpečiť. To už ale boli v práčovni a ona zamykala dvere.
„Chcem využiť čas, ktorý máme. Potom budem technicky indisponovaná, rozumieš?“ pretiahla mu tričko cez hlavu. Samozrejme, že to chcel. Týždeň to strašne chcel.
„A si v poriadku? Veď vieš…“ privrel oči, pretože ho jej pery začali láskať po hrudníku a krku.
„V tom najlepšom…“