Harry si trpko uvedomil, že je to už päť dní, čo pri sebe nemal Charlieho. Chýbal mu a veľmi. Bral to ako test pred tým, než odíde na Rokfort. Potom sa s ním bude vídať skutočne oveľa menej. Aj v tomto mal proste smolu. Keby sa objavil pred rokom, mohol si ho aspoň rok užívať. Takto si musí vystačiť s tým, čo mu osud nadelil. Niekoľko mesiacov.
A snažil sa to všetko zvládať statočne. Prvé dva dni boli vcelku v pohode. Až potom ta začalo byť čoraz ťažšie. Ale zamestnal sa. Doobeda prebiehali stále kurzy varenia a poobede šiel do Brlohu, kde pomáhal Molly so všetkým, čo bolo potrebné, alebo preňho prišiel Remus a oni spolu vo vlkolakovej dielni majstrovali. Tiež mal viac voľna cez prázdniny.
S Ginny si písal trikrát za deň, ako sa dohodli. Ozývala sa mu skoro ráno, krátko po obede a večer pred spaním. Na chate všetko prebiehalo pokojne a šťastne. Pred deťmi. Bolesti hlavy mala stále, hoci boli mierne a Harry sa pristihol pri myšlienke jednoducho všetko ukončiť, vziať ich k sebe, pretože tento neustály stres sa musel nejako prejaviť. U nej sa prejavoval takto a on by bol rád, aby bola aj Ginny konečne v poriadku a pokoji.
„Ahoj, čo robíš?“ spýtala sa ho Hermiona, keď ho našla v obývačke nad mapou Rokfortu, ako ju správne identifikovala.
„Snažím sa na niečo prísť,“ zamračene do nej civel.
„Uhm. Na čo?“ zvedavo mu nazrela cez plece.
„Hm…“ zamyslene z neho vyšlo.
„Aha,“ prikývla a obišla pohovku, aby si prisadla. Drgla doňho. „Tak vrav. Prečo študuješ mapu Rokfortu?“
„No, ehm… ale asi by som ti to mohol povedať. Uvažujem,“ oprel sa o pohovku a pozrel na ňu. Strčila mu do ruky pivo. Usmial sa. „Od septembra budem chodiť do práce. Budem pracovať na tom, na čom všetci pracovníci Odboru záhad, respektíve aurori, nie?“ natiahol.
„Iste. Ale vzhľadom k tomu, že celá politika Ministerstva a jeho oddelení je zameraná na odhaľovanie čiernej mágie a všetkým, čo s ňou súvisí… vysvetli prečo študuješ Rokfort?“ zamračila sa. „To bude predsa náplňou tvojej práce.“
„Viem,“ prikývol a upil si piva.
„Prečo Rokfort, pre Merlina?“ neprestávala sa mračiť.
„Poviem ti jeden príbeh… Vieš, kto bol Tom Marvoloso Riddle. Študoval na Rokforte, dostal sa k Slizolinovmu odkazu, otvoril Tajomnú komnatu a oživil obludu, ktorá tam spala tisíc rokov. Zabil Myrtu. Lenže tento istý Tom Riddle sa už vo veku šestnástich rokov neuspokojil len s týmto. Slizolin nezanechal len toto… chápeš? Už v tom veku sa zaoberal a skúmal tú najčiernejšiu mágiu. Ibaže… a to by zrejme nerád počul… ani jeho mágia nestačila na tisícročnú mágiu,“ na moment sa odmlčal. Napäto ho počúvala. „Začal sa ňou baviť, skúmať ju, pretvárať, prispôsobovať svojim schopnostiam, respektíve schopnostiam mágie tohto sveta. Keď bazilisk zabil Myrtu, zavrel Tajomnú komnatu a uložil návod, ako ju otvoriť do denníka… a táto historka je nám známa. Spravil to preto, pretože pôvodný návod bol aj s ostatným Slizolinovým… študijným materiálom na pergamenoch, ktoré si chcel odniesť. Chcel, ale nestihol. Po odchode z Rokfortu sa niekoľkokrát pokúšal o miesto profesora Obrany. Ako to dopadlo, to tiež vieme… On sa ale veľmi chcel do Tajomnej komnaty vrátiť,“ povytiahol obočie. Hermiona naňho chvíľu hľadela a potom jej pohľad padol na Rokfort.
„Vytvoril ďalší vchod?“
„Správne. Ďalší vchod, o ktorom sa raz zdôveril svojmu najoddanejšiemu služobníkovi…“
„Snapovi, preto to vieš?“
„Znova správne,“ pokojne prikývol.
„A on ho našiel…“ vydýchla dívajúc sa na mapu. Potom sa pozrela na Harryho.
„Áno. Voldemort tento vchod vytvoril ešte v dobe, kedy bol riaditeľom Dippet,“ povytiahol obočie a stíchol dívajúc sa na Hermionu. Pochopila to. Vyzval ju k úvahám.
„No a…“ zamračila sa. Harry sa pousmial. Vedel si prestaviť tie kolieska, ktoré sa jej teraz v hlave pretáčajú, aby zapadli na správne miesta. „Hranice Rokfortu začaroval až Dumbledore. Za Dippeta nič také nebolo.“
„Presne tak. Vytvoril si núdzový vchod do Tajomnej komnaty, aby mal prístup k Slizolinovým kúzlam. Niekoľko rokov tam chodil, tajne, aby ich študoval. Vtedy ho nezaujímal bazilisk, ani ako ublížiť muklovským čarodejníkom. Zaujímali ho len tie kúzla, pri ktorých strávil hodne času. Mal tam pokoj, nikto ho nemohol rušiť, nikto nevedel, že nejaká komnata existuje. Cítil sa tam dobre, bolo to niečo, čo vytvoril Slizolin a on sa tam cítil… ako doma. Chápeš? Niektoré kúzla prispôsobil, väčšinu však nestihol, pretože sa riaditeľom stal Dumbledore a jedna z prvých vecí, ktorú spravil bola tá, že nechal začarovať hranice. Znemožnil mu tak prístup do Komnaty. Jednoducho raz, keď tam chcel ísť, tak už nemohol…“ podvihol obočie. „Preto tie jeho pokusy dostať miesto učiteľa Obrany. Niekoľkokrát šiel za riaditeľom, vždy ho odmietol. Medzitým mu to v hlave úplne prepínalo, vytváral si armádu, spriadal plány, ako ovládnuť svet. Možno na malý okamih zabudol. Alebo mal možno iné starosti… Každopádne vytvoril ten denník a dal ho Malfoyovcom do úschovy. Nepovedal, čo to je. On si chcel vytvoriť zadné dvierka preto, aby sa Komnata niekedy otvorila a aby bazilisk zabíjal, zároveň však nechcel riskovať odhalenie jeho tajomstva. Alebo si myslel, že si tie kliatby odtiaľ vynesie, než sa Komnata otvorí. Ťažko odhadovať.“
„Tie kliatby tam boli, keď si tam bol pre Ginny?“ spýtala sa náhle. Pousmial sa.
„Tie kliatby sú tam ešte teraz, Hermiona,“ pokojne odvetil. Neveriacky zakrútila hlavou. „No áno, ak sa má zo sveta odstraňovať čiernota, najväčšiu nájdeš v Rokforte…“
„Ale… ako sa k tomu dostal Snape?“
„Ako som povedal… Voldemort sa mu zdôveril. Nie so všetkým, samozrejme. V tej dobe bol Severus skutočne jeho najoddanejší služobník, na našu stranu prešiel až za pár týždňov. Najšikovnejší a najľstivejší. Voldemort si bol istý, že ak sa niekto dostane do Rokfortu, bude to Severus. Určite mu nepovedal všetko. Nevravel, že je to Tajomná komnata. Nepovedal ani to, čo odtiaľ chce. Len ho požiadal, aby sa dostal do Rokfortu a aby našiel vchod do dlhej chodby… Severus mi ale nepovedal, kde konkrétne ten vchod je, vieš? Pretože on ho našiel. On bol v Tajomnej komnate, ale stalo sa tak až o veľa rokov neskôr.
Voldemort ho teda o to požiadal, ibaže za pár týždňov… sa mu tak nejak nepodarilo zabiť mňa. A zmizol. Keď som bol vtedy pre Ginny, bolo nám jasné, že je to Tajomná komnata. Ale Severus netušil, že ho pred rokmi poslal Voldemort práve tam. Respektíve, že ho poslal hľadať cestu do Komnaty. A tá sa na dlhé roky uzavrela. A keď Voldemort povstal, potešilo ho, že je Severus profesorom na Rokforte. Lenže bol paranoidný, neveril nikomu, týral aj smrťožrútov. A potreboval si overiť jeho lojalitu. Keď bol presvedčený, že je Severus na jeho strane, pripomenul mu svoju žiadosť spred rokov. Pýtal sa, či Severus našiel vchod. A schytal trest keď sa priznal, že úspešný nebol. Musel hľadať stále nové a nové výhovorky, prečo tú cestu nenašiel… Dumbledore mu neverí, sleduje ho a podobné rozprávky. Darilo sa mu Voldemorta klamať skoro dva roky. Aj vďaka oklumencii, ktorú zvládal na jednotku. Vlastne… Voldemorta neklamal, vodil ho za nos.
Pretože dva roky vedel, do akej chodby ho poslal. Dostal sa tam prakticky hneď, ako sa po nej začal Voldemort zháňať. Prišiel na koniec a pochopil, že je to Tajomná komnata. A napokon našiel aj to, čo Voldemorta mimoriadne zaujímalo. Mlčal. Veľmi dobre vedel, čo by sa dialo, keby sa mu to dostalo do rúk. Vraj už tie pergameny smrdia čiernou mágiou. No a… možno si spomenieš na Voldemortov výraz, keď som použil tú kliatbu,“ uškrnul sa. Hermiona vyvalila oči.
„Slizolinova kliatba…“ vydýchla. „Preto o nej nikto nepočul a nám sa nedarilo k nej dopátrať.“
„Presne,“ prikývol. „Voldemort ju poznal, pretože bola jednou z tých, ktoré si prispôsobil. Špekulovali sme, ako dostať Voldemorta. A Severus bol rovnako zúfalý, ako my, hoci tak nepôsobil. Šiel do Komnaty, našiel tú kliatbu. Preštudoval ju rovnako, ako Voldemort. A vďaka Slizolinovým poznámkam vedel, čo sa stane. Preto ju Voldemort poznal, preto vedel, že umrie,“ pousmial sa. „A umrel…“ stíchol.
„No páni…“ šepla po chvíli. „Teda… je to neuveriteľné, ale vysvetľuje to, ako mohol Snape poznať kliatbu, ktorá… vlastne ani neexistovala, keď si to tak vezmeš,“ zavrtela hlavou.
„Áno, vymyslel úplne geniálny plán,“ prskol ironicky a postavil sa, aby doniesol ďalšie pivo. Nejako mu vyschlo v ústach po tom rozprávaní.
„Iná možnosť zrejme nebola,“ opatrne naňho pozrela.
„Možno,“ mykol plecami a vrátil sa k nej. „Keby ale vymyslel plán, kedy by použil riadenú strelu typu vzduch – Voldy, bolo by to prospešnejšie,“ uchechtol sa.
„Čože?“
„Interný vtip… Snape by sa zasmial,“ pozrel na ňu. So zavrtením hlavy sa usmiala.
„No a… keď tomu dobre rozumiem, pôjdeme do Komnaty, aby sme tie kliatby zničili,“ prikývla a vzala si pivo.
„Správne.“
„Takže hľadáš ten vchod, pretože je mimo hrad, kde by nás videli deti a pretože… hoci by si otvoril Komnatu znútra, nechceš sa šmýkať na tej slizkej šmýkačke?“ zaškľabila sa.
„Nie, hľadám ho proste preto, lebo už parselsky neviem,“ odvetil prosto.
„Prišiel si o tú schopnosť, keď umrel,“ prikývla. „Je ti to ľúto?“
„Ani náhodou,“ uchechtol sa. „Keď sme narazili na hada, proste sme ho zabili. Nevykecával som s ním. No a… budeme musieť nájsť ten vchod, zničiť všetko, čo je v ňom. Bol by som rád, keby sme sa venovali tomuto, keď nastúpim,“ pozrel na ňu.
„Jasne, skúmanie artefaktov ti nepríde príliš dobrodružné, čo?“ uškrnula sa. „Nemyslím, že by mal Bishop nejaké námietky. Skôr naopak. S najväčšou pravdepodobnosťou ťa tým poverí.“
„A teba,“ upozornil.
„A mňa, určite,“ prikývla.
„A potom by sme sa mohli pozrieť aj na Núdzovú miestnosť,“ nadhodil.
„Nevrav, že aj v tej je niečo poskrývané,“ neveriacky naňho pozrela.
„Poskrývané je určite. My ale budeme musieť zistiť, či tam tiež nie je čiernota. Vieš? Za tisíc rokov sa tam poskrývalo kvantum veci a keď už máme zbavovať svet čiernoty, treba preveriť aj toto.“
„Rozumiem,“ prikývla a jej pohľad padol na mapu. „Snape ti teda nepovedal, kde ten vchod je.“
„Nie konkrétne. Nechcel. Ale z rečí viem zhruba, v ktorých miestach by sa mal nachádzať.“
„Kde?“
„Približne niekde tu…“ spravil na mape prstom čapaté koliesko.
„Aha. Tak dobre. Od prvého septembra sa aj moja pracovná náplň trocha… rozšíri,“ povytiahla obočie.
„No to každopádne,“ privolil.
——
„No do prdele…“ vydýchol Goyle dívajúc sa na Malfoya. Ten sa mračil neuveriteľne.
„Konečne sa rozrečnil k niečomu zmysluplnému… a hneď taká bomba?“ zavrtel hlavou.
„Slizolinove kliatby. Kliatby od samotného Slizolina!“
„Ticho. Ja som to počul. Toto sa nikto nesmie dozvedieť, Gregory, rozumieš?“ díval sa na bývalého spolužiaka. „Musíme premýšľať… Tú nahrávku mi daj. Rozhodne ju nedáme Rite. Jej by aj tak nepomohla. Podľa tejto nahrávky by Potter vyšiel akurát ako ten najzarytejší ničiteľ čiernej mágie… čiže nič, čím by ho dostala. A nám môže pomôcť…“
„Myslíš získať moc?“ neveriacky sa zaškľabil.
„Možno. No a? A nebolo by fajn, keby sme sa dostali k pár silným kliatbam a prostredníctvom nich sa… rehabilitovali?“ povytiahol obočie. „Nechcel by si zase otca vonku? Nechcel by si sa zase dostať k svojim peniazom? Nechcel by si byť… zase niekým?“
„Určite… ale nemáme šancu. Potter to zničí skôr, než sa k tomu dostaneme.“
„Potter nastúpi do zamestnania až za dva mesiace, ty idiot. A kto je na Rokforte aj počas prázdnin? Ja, ty hlupák…“
„A keby si ešte vedel, kde je ten vchod, tak by to bolo úplne parádne,“ zaškľabil sa naňho ironicky. „Pochybujem, že ti to povie, keď to sám nevie.“
„No to určite, ale keď porozmýšľaš… podľa rôznych historiek sa Tajomná komnata nachádza hlboko v podzemí… a Potter niekoľkokrát vravel o chodbe. Nie o zostupovaní, schodoch alebo hocičom, čo by naznačovalo, že by mal klesať… rozumieš? Vchod bude niekde nízko pod úrovňou hradu…“
——
„Tak čo budeme dnes robiť, decká?“ spýtal sa Neville sediac pri raňajkách v chate, v ktorej boli už vyše týždňa.
Ginny stála pri pulte a robila si svoju tradičnú kávu. Nešťastne si uvedomila, že to bude jej posledná káva z tej, ktorú jej Neville priniesol zo zahraničia. Toto bola pravá káva a nie tie veci, ktoré sa predávali v Anglicku. S povzdychom si nasypala zvyšok do pohára a prútikom zapálila oheň pod kanvicou.
Obrátila sa do kuchyne. Neville na ňu práve uprene hľadel, ale keď naňho pozrela, obrátil pozornosť k Lune a Frankovi, ktorí sa predbiehali vo vymýšľaní plánov. Hoci boli ich možnosti dosť obmedzené. Charlie sedel a pokojne raňajkoval.
Jej bolesti hlavy stále pretrvávali, ale ona si už na to zvykla a nejako to ani nevnímala. A pochopila, že zrejme prestanú až vtedy, keď od nej Neville odíde, pretože ako písal Harry, prežívala obrovský stres a to denne. Zaliala si svoju kávu a prisadla si k deťom.
Neville tomu nerozumel ani náhodou. Užila všetok elixír. Postaral sa o to. Sám pribalil jej kávu a ona ten nápad ohodnotila ako veľmi dobrý. Neprerušila dávkovanie, vypije všetko a žiadna zmena sa nekoná. Stiahol obočie. Mala by byť milšia, ochotnejšia a ústretovejšia. Jediné, čo dosiahol bolo to, že sa večer v ich izbe nehádali, len si pokojne zaželali dobrú noc a spali. Cez deň sa správala pred deťmi pokojne, jeho občasné pohladenia a letmé bozky, ktoré by si ako správni manželia mali vymieňať, prijímala bez diskusií.
Celý deň nad tým premýšľal. A k pokoju mu nepridávalo ani to, keď ju videl v plavkách. Už dva razy, čo tu boli, sa stalo, že jednoducho odišiel do lesa, dosť ďaleko od nich a tam si uľavil. Začínal si pripadať ako ten najväčší chudák pod slnkom. Začínal chápať, že jednoducho tento boj nevyhrá. Začínal strácať trpezlivosť. Darmo mu bude niekto vravieť, že má vydržať. Keby sa niečo malo začať diať, tak by sa už začalo. Musí sa porozprávať s Malfoyom. Bol zvedavý, čo za neškodný prášok mu to dal. A nie, dnes neutečie niekde medzi stromy, aby si ho tam kmásal, ako zúfalec, keď má manželku a má právo žiadať si to, čo mu prisahala dať.
Odhodlal sa. Keď uložila deti, umyla sa a prišla do ich izby, aby povedala, že si Charlie ešte číta, jednoducho mávol prútikom, keď sa mu otočila chrbtom. Sadla si na posteľ a chystala sa zaliezť pod prikrývku so želaním dobrej noci na perách. Nie, dnes to bude inak.
„Čo robíš?“ vyhŕkla, keď ju schmatol za ramená a otočil k sebe.
„Skús hádať,“ mierne sa zamračil. „Mám toho plné zuby, Ginny. Si moja manželka a podľa čarodejníckych zákonov si povinná plniť si svoje manželské povinnosti. Možno som bol doteraz trpezlivý, možno som dbal na to, čo medzi nami bolo, možno som si pamätal, že som ťa bezhranične miloval, ale na to som práve v tejto chvíli začal kašľať, vieš?“
„Chceš ma znásilniť?“ zamračila sa. Iste, v prvom momente ju prekvapil. Neverila však, že by bol schopný násilnosti. Nemohol byť.
„Chcem si vziať to, na čo mám nárok. Možno si presne nepamätáš, čo sa píše v čarodejnom manželskom sľube… a podotýkam, že je to čarodejný sľub. Mám ti to pripomenúť?“ natiahol ironicky. Neveriacky sa zamračila.
„A čo si myslíš, že týmto dosiahneš… Neville!“ Stále neverila, že by toho bol skutočne schopný. Ibaže to ju už zatláčal na posteľ. Chcela sa rozkričať, ale nepomohlo by to. Určite ich začaroval. Chcela sa začať zmietať, jeho ruky ju ale doslova priklincovali na posteli a cez nohy prehodil jednu svoju.
„Prestaň,“ povedal ľadovým hlasom. „Čím viac sa budeš zmietať, tým to bude pre teba nepríjemnejšie. A možno neuveríš, ale ja ti skutočne nechcem ublížiť. Fyzicky. Je mi jasný tvoj postoj, ale ako som povedal, doteraz som bol trpezlivý a prestal som ním byť. Si moja manželka, máš nejaké povinnosti a ja si ich vyberiem,“ siahol jej na pyžamový kabát. Neprestávala sa naňho šokovane dívať.
„Neville…“ hlesla a stiahla obočie. Behom pár sekúnd ho mala rozopnutý. „Prestaň, Neville. Toto vôbec nie je sranda…“ chcela sa vyšmyknúť. „Vôbec to nie si ty… Nechaj toho…“
„Buď ticho, Ginny,“ vrkol jej do tváre a zovrel prsník. Nie nijako drasticky, skôr naopak. „Pozri, máš niekoľko možností. Môžeš sa sťažovať Potterovi. Určite by si to spravila hneď. Ako každý večer. A ráno, však? A zrejme aj na obed, ako sa mi podarilo odsledovať. Na záchode mu vypisuješ správičky. Môžeš to spraviť aj teraz. Ale…“ rečnil pokojne a chladne a pritom jej masíroval prsníky.
„Neville, prosím…“
„Čo spraví Potter? Zmláti ma? Prekľaje? Prizabije? A čo na to povedia naše deti? Hm?“ sklonil sa, aby vzal jej bradavku do úst. Niekoľko sekúnd ju olizoval a sal. Chcela sa vyšmyknúť, rukou však zvieral obe jej, polovicou tela ju pritláčal k posteli.
„Nerob to, prosím…“ hlesla a do očí sa jej drali slzy. Začala chápať, o čo mu ide. Čo chce dosiahnuť. A asi to aj dosiahne.
„Potom máš ďalšiu možnosť, rovnako nereálnu,“ slabo sa jej pousmial do tváre a rukou jej vošiel do nohavíc a aj nohavičiek. Šklbla sa, veľa s tým ale nedocielila. Prstami ju začal dráždiť. Jemne, nežne a citlivo. „Môžeš vziať deti a odísť odo mňa,“ díval sa jej do tváre, po ktorej stekali slzy. Nedokázala tomu zabrániť. Začínala rezignovať. „V tom prípade sa obrátim na súd… a ten mi dá za pravdu. Nehovoriac o tom, ako sa na všetko budú dívať deti, však?“ šepol a neprestával dráždiť najcitlivejšie miesto na jej tele. A bolo to sústredené a cielené dráždenie, proti ktorému sa nemohla brániť, ani keby ako chcela. Zahryzla si do pery a on sa pousmial. „Alebo sa môžeš obrátiť na súd ty, výsledok bude ale rovnaký.“ Pustil jej ruky, keď sa jej prehĺbil dych. „Nespravíš to, Ginny. Nikdy sa k ničomu podobnému neuchýliš, pretože tým ublížiš deťom,“ pokračoval a začal ju dráždiť viac. „Páči sa ti to, že? Začínaš vlhnúť…“
„Neville, prosím, nie,“ šepla a slzy jej vytryskli ešte viac. Jej telo začínalo podliehať. Myseľ kričala odmietanie, ale telo zlyhávalo. Proti svojej vôli zastonala, keď jej prstom začal stimulovať vchod do pošvy, občas do nej zašiel, aby sa vrátil a láskal ju, dlaňou jemne pritláčajúc na klitoris. „Prosím…“ vydýchla posledný protest, než ju telo úplne zradilo a on do nej zasunul dva prsty a zrýchlil svoje pohyby. Perami sa prisal na jej prsia.
Plakala a hanbila sa, telom jej prebiehali vlny vzrušenia a tie sa sústredili do jej lona, kde robil to, čo vedel veľmi dobre, jej dych sa prehlboval a ona privrela oči. Nech by bola táto situácia akokoľvek absurdná, nech by bolo jej presvedčenie akokoľvek pevné, v tejto chvíli sa jej panva začala hýbať a ona podľahla a nechala sa tými pocitmi zaplniť. Netrvalo to dlho a stuhla uprostred pohybu, a jej vnútro sa otriasalo vlnami orgazmu.
„Nespravíš vôbec nič, Ginny,“ vypustil a vyzliekol jej nohavice aj s nohavičkami ešte skôr, než sa vôbec spamätala a vtesnal sa medzi jej nohy, aby do nej okamžite vnikol. Otvorila oči dokorán a dívala sa do jeho tváre. Vyzliekal si tričko. „Nechcem ťa predsa znásilňovať. Ale nebudem si honiť, keď mám teba, nie?“ spýtal sa a začal sa hýbať.
„Neville…“
„Ticho, teraz buď ticho, prosím,“ vypustil a jeho pohyby sa zrýchlili. Jeho telo ju pod sebou uväznilo a ona mala problémy s dýchaním, o úteku nemohla byť ani reč. A rozplakala sa. Uvedomila, čo sa stalo. A čo sa bude diať. A mal pravdu sakra. Plačúc čakala a držala, kým sa v nej neuvoľní. Musela roztiahnuť nohy ešte viac, pretože ju tlačil do stehien. A on ten pohyb privítal s nadšením. Zrazu mal viac miesta, lepší uhol a začal strkať ešte rýchlejšie. Ležala pod ním rezignovane sústreďujúc sa len na dýchanie, keď na moment pritvrdil a potom v nej stuhol a ona cítila jeho šklbúci penis, ako do nej uvoľňuje svoje semeno.
Zadýchane na nej ležal, keď ho začala od seba odtláčať.
„A teraz si spokojný?“ šepla ublížene. Zdvihol sa na rukách. „Takto si to teda predstavuješ? Budeš si sex vynucovať?“
„Keď mi nedáš inú možnosť, tak áno,“ privolil. „Neznásilnil som ťa, predsa. Užila si si to,“ usmial sa.
„Nenávidím ťa,“ vrkla. „Zlez zo mňa. Máš čo si chcel, výborne. Uľavil si si. Fajn. Ale nečakaj, že sa môj postoj k tebe zmení. Zmizni, Neville. Nenávidím ťa,“ vzlykla. A on sa z nej odvalil, spokojne ležiac na svojej strane postele.
„Nenáviď, Ginny. Možno si nečakala, že by som toho bol schopný, však?“ zvedavo sa spýtal a posadil sa. Vzlykajúc si na seba navliekala pyžamo. „Verila si v to, že budem poslušný a dobrý až do skonania sveta. Že na teba nikdy nesiahnem a že sa uspokojím s tým, že mi nedáš sex? Že by som toho nikdy nebol schopný? No, zrejme si sa prerátala.“
„Si odporný,“ utrela si rukávom tvár a chystala sa odísť. Zdrapol ju za ruku a prinútil obrátiť sa. „Pusť…“
„Teraz si stanovím pravidlá ja, moja drahá. Viem, že ma budeš nenávidieť, ale ako tvrdíš od začiatku… na rodine ti záleží. Tomu verím. Zrejme ste s Potterom čakali, že stiahnem chvost a nechám vás byť. Hovno. Mne na rodine tiež záleží. Záleží mi na mojich dvoch deťoch. Len na nich,“ uprene sa na ňu díval. Videl v jej očiach nechuť, v tejto chvíli mu to bolo jedno. „Môžeš s ním chrápať, kedy budeš chcieť. Nech sa páči. Poslúž si. Ale od tejto rodiny neodídeš. A dáš svojmu manželovi to, čo bude chcieť hocikedy na to bude mať chuť. V opačnom prípade sa ľahko môže stať, že ťa vlastné deti znenávidia, vieš?“ usmial sa. „A Potterovi nepovieš ani slovo, pretože každá jeho následná reakcia by viedla len k tomu, že by ťa tvoje deti znenávideli. Rozumieš?“
„Chceš ich poštvať proti mne? A ako si myslíš, že by sa ti to podarilo?“ odfrkla si. Triasla sa po celom tele a chcela od neho utiecť. Lenže Charlie asi ešte nespal. Nemala kam utiecť. Aj tá kúpeľňa bola na druhej strane chodby.
„Premýšľaj,“ posadil sa nahý na posteli. Zdvihol sa jej z neho žalúdok. Bol odporný a nechutný. „Potter by nebol ticho, keby si mu to povedala. Ublížil by ich oteckovi. Znenávideli by ho. Charlie by si ho zrejme zastával. Pohádali by sa aj deti medzi sebou. A ja by som sa svojim deťom posťažoval, rozumieš? A oni by mamičku prestali mať radi, pretože ocka prestala mať rada a ujo Harry ublížil ich oteckovi…“ zmĺkol.
Presne tohto sa bála od začiatku. Od momentu, kedy sa rozhodla, že nebude potláčať svoju lásku k Harrymu. Hocičo spraví, vždy to bude mať rovnaký výsledok. Možno nie práve znenávidenie, ale ublíži svojim deťom. A Neville sa bude veľmi snažiť, aby vedeli, prečo sa deje to, čo sa bude diať.
A mal pravdu aj v tom ďalšom. Rozhodla sa, že mu nedá sex a tým ho prinúti vycúvať. Ani vo sne by jej nenapadlo, že by jej mohol ublížiť, že by spravil to, čo spravil. Možno jej neublížil fyzicky, dokonca sa postaral o jej orgazmus, ale ublížil jej aj tak. A každým ďalším slovom, ktoré vypustil s úst, jej ubližoval. Neverila, že by toho bol schopný. Spoliehala sa na jeho pokojnú a mierumilovnú povahu. Veľmi sa mýlila.
Ak o tom povie Harrymu, nemôže čakať, že by sa s tým zmieril. To bolo nemysliteľné. Nedovolil by jej manželovi, aby bolo po jeho. Spravil by niečo, hocičo a dohováranie by to asi nebolo. A potom áno. Ujo Harry ublíži oteckovi. Ak mu o tom nepovie, Neville dosiahne to, čo chce. Ak sa rozhodne vziať deti a odísť, čaká ju súd, počas ktorého sa Neville bude starať o to, aby ju v očiach detí očiernil. Bude mu to v tom prípade jedno. Začal bojovať oveľa tvrdšie, než by si pomyslela, že by bol schopný.
A nemôže ani ukončiť svoj vzťah s Harrym, nech by vymyslela akýkoľvek logický dôvod, prečo by sa mali rozísť. Neuverí tomu. Nie po tom, čo si povedali, čo prežili. Pochopil by, že je nútená a vrátili by sa do bodu, v ktorom by mu to povedala hneď.
Jediné, čo môže momentálne spraviť, je pretvarovať sa. Pred Harrym a pred deťmi. Či to aj dokáže, to je otázne. V každom prípade je v riadnych problémoch. Zdvihla hlavu a pozrela do jeho tváre. Bol si istý svojím víťazstvom. Videla mu to v očiach.
„Malfoy ti dal riadnu školu, však?“ potichu sa spýtala.
„Trochu sme sa porozprávali, pravda,“ prikývol. „Takže… čo bude teraz, Ginny? Pôjdeš na záchod a napíšeš Potterovi čo konkrétne?“ usmial sa.
„Vyhral si,“ zamračila sa. Potrebovala získať trocha viac času, aby nad tým mohla porozmýšľať, aj keď si už prebrala všetky svoje možnosti. „Môžeš byť spokojný, Neville. Keď do mňa budeš chcieť strčiť svojho vtáka, stačí povedať. Nečakaj ale odo mňa nejaké nadšenie. Si mi odporný, si nechutný, zdvíha sa mi z teba žalúdok,“ prskla. A on sa zasmial. Neveriacky sa naňho dívala.
„Je mi to jedno, Ginny. Ako som povedal, nenáviď. Mám ale rodinu, mám dve deti a pre ich dobro chcem, aby ich matka bola pri nich, aj keď je to kurva,“ sykol a postavil sa, aby sa obliekol. Potom zrušil kúzlo súkromia a vyšiel pred chatku.
Ginny sa v momente jeho odchodu roztriasla a usedavo rozplakala. Trvalo jej hodnú chvíľu, kým sa upokojila. Potom vzala do rúk mobilný telefón, aby poslala Harrymu správu, že dnešok prebehol tak, ako všetky predchádzajúce…
——
Harry bol nesmierne rád, že už skončí longbottomovská každoročná dvojtýždňová dovolenka na chate. Zajtra s ním už Charlie bude a oni nabehnú na svoj naučený režim s tým rozdielom, že ďalšie dva týždne s nimi budú aj Frank a Luna, ktorí majú škôlku v júni zavretú a nastúpia do nej až v auguste. A Frank už len na mesiac, pretože od septembra začne chodiť do čarodejnej prípravky, ktorá sa dá do muklovskej terminológie preložiť ako základná škola. Aspoň tak mu to kedysi vysvetľoval Charlie, keď sa ho na to pýtal.
Budú musieť byť výlučne v Brlohu. Aj to mu Charlie vysvetľoval. Spolu s Frankom a Lunou budú na prázdninách u babičky väčšinu dňa, pretože ako Ginny, tak aj Neville budú musieť chodiť do práce. Neville si dva týždne bez Rokfortu vyčerpal a teraz bude musieť nastúpiť k plneniu prázdninových povinností. A tak bude na prázdninách u Molly aj Harry. Doobeda tam bude Hermiona a poobede Ginny.
Ginny mu dnes napísala o čosi dlhšiu správu, aby mu tieto informácie, ktoré mu posunul Charlie ešte pred prázdninami, potvrdila. Okrem Charlieho sa samozrejme tešil aj na to, že ju znova uvidí.
„Ahoj,“ usmiala sa Hermiona, keď mu vkĺzla do spálne. Posadil sa. „Od zajtra tu už bude spávať Charlie a tak som si pomyslela, že by sme si mohli užiť pár príjemných chvíľ,“ nadhodila.
„Výborný nápad,“ opätoval jej úsmev a natiahol ruku, ktorú uchopila a on si ju pritiahol k sebe. Posadila sa vedľa neho. „Po pravde, keby si neprišla, asi by som šiel ja, vieš?“ šepol a okamžite zaútočil perami na jej ucho. Asi bolo zbytočné okolo toho rozprávať. Prišla z jasného dôvodu a on bez zbytočných sprievodných rečí spustil to, čo chceli obaja. Siahol jej na prsia a začal ich stískať. A ona sa mu odovzdala. Nechala ho, aby ju povyzliekal a položil na posteľ, pričom sa snažil pobozkať každý kúsok jej tela okrem úst. Aby ju priviedol k vrcholu. A ona mu opätovala rovnakú pozornosť a dopriala mu totožné uvoľnenie.
„Vieš, čo ma začína desiť?“ spýtala sa, keď ležala vedľa neho. Naposledy si nežnosti vymenili opakovane a ona jednoducho chcela, aby sa to zopakovala aj dnes. A Harry rozhodne neprotestoval.
„Nie, čo?“ stiahol obočie, zdvihol sa na lakťoch a otočil sa k nej. Ležala na chrbte, nahá a krásna.
„Že si na to zvyknem,“ prezradila a pozrela naňho. „Čo keď sa na tom stanem závislá? Hm? Čo potom, keď sa vrátiš k Ginny?“ povytiahla obočie. Zamračil sa.
„Už sme si predsa priznali, že sex berieme ako drogu, čiže sme určitým spôsobom závislí. Nemyslím si ale, že by si mala akýkoľvek problém nájsť si chlapa, keď sa odo mňa odpútaš. Začínam byť čoraz viac samostatný, odvážnejší… a ak sa s Ginny presvedčíte, že ma môžete nechať večer s Charliem doma, tak môžeš skúsiť to rande. A potom ma už nebudeš potrebovať,“ zadumane vypustil.
„Hm, možno,“ privolila.
„Určite to ale ešte potrvá,“ pokračoval v úvahách. „Možno sa spamätám do konca augusta a možno nie. A ak nie, tak ti ostanem visieť na krku ďalšiu dobu, počas ktorej si pomôžeme a potom… no, potom bude platiť, čo som hovoril predtým. Nebudeš mať problém vymeniť drogu,“ uchechtol sa. A ona sa uškrnula.
„Nie si droga, Potter. Sex je droga.“
„Samotný sex ani nie. Len ten orgazmus.“
„Jasne, zase musíš byť logický, že?“ zasmiala sa a zdvihla sa, aby ležala na boku oproti nemu. Jej oči skĺzli po jeho tele, aby sa zastavili na jeho pokojnom, visiacom penise. Vrátila pohľad k jeho očiam. „Môžeme pokračovať? Chcem niečo skúsiť,“ priznala potichu s miernym červenaním.
„Hm, znie to zaujímavo…“
A ona ho položila na posteľ, aby sa mu rozkročila nad tvárou, len s nepatrným pocitom hanby alebo váhania a sama sa sklonila k jeho lonu, aby ho rozdráždila.
——
„Tu je prepis včerajšieho rozhovoru,“ Pansy podávala Rite niekoľko pergamenov večerného rozhovoru Harryho Pottera s Hermionou Grangerovou. Nezdalo sa jej na tom rozhovore nič mimoriadne, ale Rita vyžadovala prepisovanie každého ich dôvernejšieho rozhovoru. Už zistili, že k tým, pre nich zaujímavejším témam sa dostávajú práve večer. Pri svojich psychosedeniach. Včera ale už znova trepali o ničom, ako takmer vždy. Potter jednoducho hovoriť nechcel.
„Ďakujem. Chcem, aby si prepísala ešte…“
„Nič už dnes neprepíšem,“ zamračila sa. „Som unavená, idem domov. Ak, tak prídem zajtra po práci a budem v prepisovaní pokračovať,“ na to sa zobrala a bez pozdravu vyliezla z dodávky. Pracovala pre Ministerstvo na pozícii, ktoré sa v muklovskom svete označuje termínom stenografka. Aj keď používajú kúzla, musí ich používať niekto, kto rozmýšľa. A ona bola v tomto dobrá. Síce len v rámci Anglicka, pretože do zahraničia by ju nepustili, ale využívajú jej služby pri rýchlom zapisovaní jednaní, schôdzok, občas súdnych procesoch.
„Pansy, počkaj,“ zavolal za ňou Draco. Zamračene sa otočila. „Chcem sa porozprávať.“
„A o čom?“ zamračene sa otočila.
„Môžeme sa premiestniť niekde, kde budeme mať súkromie?“
„Nevrav, že ti chýba moja posteľ, Draco,“ zaškľabila sa. Kedysi si to rozdávali pravidelne, ibaže on bol zasnúbený a po páde Majstra aj toto zasnúbenie padlo. Greengrasovci sa síce väzeniu vyhli, ale radšej by umreli, akoby mali dať svoju dcéru Dracovi.
„Občas áno, ale teraz sa chcem vážne rozprávať.“
„Dobre teda,“ podozrievavo po ňom pokukovala. „Poďme ku mne.“
A tak sa premiestnili pred starý dom v Londýne, v ktorom mala prenajatý maličký byt. Poznal ho veľmi dôverne, ale už päť rokov tu nebol.
„Takže?“ spýtala sa, keď si sadli v kuchyni za stôl a ona navarila čaj.
„Prestáva ťa to baviť, že?“ pozrel na ňu s porozumením. Odfrkla si.
„Neviem, čo čaká, že zistí. A aj keby niečo zistila, netuším, ako ho chce zničiť. Nikto naňho nepovie pol krivého slova,“ zavrtela hlavou. „Jediné, čo sme doteraz zistili je to, že Potter obrába prstami a jazykom Grangerovú a ona mu to ochotne vracia. No a? Obaja sú slobodní, môžu si robiť čo chcú. Možno si Potter niečo plánuje s Weasleyovou a možno by mu toto prezradenie ublížilo… ale máme zákaz to zatiaľ použiť, že?“ sarkasticky natiahla. „Na čo Rita čaká? Že začne Potter vravieť Grangerovej, ako zabil môjho otca? Napríklad?“ zamračene vstala a vytiahla fľašu vodky aj s pohármi. Primerane naliala a ponúkla mu.
„On sa raz určite rozreční, ale môže to trvať dlho. To určite. Dovtedy ale musíme byť trpezliví. A ty najviac… Ja viem, že je na teba vyvíjaný najvyšší tlak… z práce ideš do dodávky, aby si to prepisovala a…“
„Čo chceš, Draco? Máš ma uchlácholiť? Prehovoriť, aby som vydržala? Vyhrážať sa, že to nemôžem vzdať?“ Pansy sa naňho nebezpečne mračila. Uchechtol sa na jej výraze.
„Nie, nič také,“ zavrtel hlavou a skúmavo sa jej díval do tváre. Zamračila sa ešte viac. Rita ale nemala dôvod, aby ju chcela odstrániť, že nie? „Niečo ti chcem pustiť,“ povedal potichu po chvíli. „Rovnako ako Goyle ale aj ty musíš prisahať, že si to necháš pre seba. A potom to prepíšeš…“
Samozrejme, že ju zaujal. A samozrejme, že aj prisahala. Tak nejako tušil, že aj keď už spolu päť rokov nespávali, stále mala preňho slabosť a prechovávala k nemu viac citov, než ku komukoľvek inému. A tak jej pustil nahrávku.
Šokovalo ju to rovnako, ako jeho a Goyla. Okamžite jej napadli rovnaké myšlienky, ako jemu.
„Chceš ten vchod nájsť, správne?“ spýtala sa. Prikývol. „A čo keď ho nájdeš? A nájdeš aj tie kliatby? Čo s nimi?“
„Určite ich chcem odtiaľ vyniesť, niekde skryť a preštudovať. A keď zistíme, čo to je a čo sa s tým dá robiť… tak až potom by sme sa zamysleli, ako ich využiť.“
„Pomsta,“ zaškľabila sa. Pálilo jej to rýchlejšie, než Goyleovi.
„Rita o tom nesmie vedieť. Ten kľúč ale musíme vymazať a vrátiť do dodávky, kým ju nenapadne ich znova zrátať. A preto to potrebujem na papieri.“
„Takže si prišiel len kvôli tomu?“
„Ale vôbec nie. Len netuším, či si môžem dovoliť po tebe vyštartovať… po piatich rokoch.“
„Skús to.“
——
Harry sa ráno na premiestnenie do Brlohu tešil. Jeho syn mu chýbal veľmi citeľne a hoci tie dva týždne s Hermioninou, Mollynou, Remusovou a dva razy aj Ronovou pomocou ustál, aj tak sa mu zdali veľmi dlhé. Ktovie, čo bude robiť v septembri. Hoci, to už bude pracovať, čiže by mal mať myšlienky zaplnené aj niečím iným.
„Ty si za tie dva týždne minimálne o centimeter vyrástol,“ uškrnul sa Harry, keď radostne objal Charlieho v kuchyni Brloha.
„A ty si musel pribrať tri kilá,“ vrátil mu nereálny kompliment syn. A Harry sa uchechtol. V obývačke už začul malú Lunu, ako švitorila Hermione zážitky z dovolenky a vedel si predstaviť Franka, ako pri nich potichu sedí.
„Už budem musieť ísť do práce,“ vo dverách sa objavila Ginny. „Na obed prídem.“
„Jasne, mami, budeme čakať. No a…“ pozrel na oboch rodičov. „Keby ste chceli prehodiť zo tri vety… idem za krstnou,“ prehlásil a keď prechádzal okolo mamy, vtisol jej bozk na líce. Ginny sa za ním usmiala, ale potom sa obrátila k Harrymu.
„Ahoj,“ usmial sa na ňu. A ona mu veľmi neistý úsmev opätovala.