Hermiona si pospala trocha dlhšie, než bol jej zvyk. Počula cez dvere sprchu. Harry. A spomenula si na včerajší večer. Skutočne a vážne si to navzájom spravili rukami a ústami. Vyhli sa bozkávaniu a tiež pohlavnému styku, ale aj tá pozornosť, ktorú jej venoval, bola neuveriteľná a pomohla jej. Skutočne. Upokojila sa a uvoľnila. A on tiež. To na ňom videla hneď po jeho vrchole.
A nie, nezdalo sa jej to divné. Možno na začiatku to bolo zvláštne, keď sa jej dotýkal ústami a prstami vlastne všade, okrem jej úst. Potom ale vzrušenie premohlo všetky zábrany a ona si to užila. A že to bol Harry? V tomto momente sa jej to zdalo absolútne normálne a prirodzené a keby teraz prišiel a ponúkol sa, že to spraví znova, ochotne by roztiahla nohy. Sakra.
Mimoriadne sa jej pozdávala jeho poznámka o čokoládach. Vraj Snape raz prirovnal masturbovanie k lacnej čokoláde. Človek ju zje, je fajn, ale nie je to pravá čokoláda. Je to len napodobenina. Rozdiel je cítiť. A potom to bola švajčiarska bonboniéra, pri ktorej kvalitný čokoládový povrch predstavoval manuálne a orálne uspokojovanie inou osobou a lahodná, krehká náplň pohlavný styk. Oni len zlizovali čokoládu. Náplň chceli nechať pre Ginny. Ale čo ak raz dostanú chuť na bonboniéru celú? Budú si musieť dávať pozor, aby sa im nepokazili zuby.
Necítila ani výčitky svedomia. Harry večer vyzeral ako zbitý pes. Keby neprišla, robil by si to sám. A skutočne už nemal ďaleko od toho, aby navštívil bordel. Ona ho na chvíľu upokojila. Znova môže fungovať relatívne normálne. A upokojila sa aj ona.
Spokojne sa prevalila na posteli a počkala, kým zvuky v kúpeľni stíchnu. Až keď začula kroky na schodoch, až potom vyliezla aj ona, aby sa osprchovala.
„Dobré ráno,“ pozdravila ho, keď zišla dole. Už na poschodí cítila, že spravil palacinky.
„Dobré,“ zdvihol k nej hlavu. Zamával novinami. „Zdá sa, že Magické listy vyhrali. Čarodejníci sa rozhodli, že by ten deň skutočne mohol byť Dňom víťazstva,“ zaškľabil sa. „Úžasná novinka… ľudia majú rozum.“
„To je fajn,“ prikývla. Na stole mala pripravený tanier s palacinkami. Pustila sa do nich. Stále ich robil lepšie, než ona.
„Už len počkať, či s tým Ministerstvo bude súhlasiť,“ odložil Nedeľného Proroka a pozrel na ňu. „Nie si zhovorčivá. Neľutuješ toho včerajšku, že nie?“
„Nie,“ okamžite zareagovala. „Vážne nie. Len… akosi neviem, ako sa teraz správať, vieš?“ opätovala mu pohľad. „Bolo to úžasné a pomohlo nám to obom, vážne. A viem, že sme sa dohodli, že keď budem chcieť, tak môžem prísť… a ty vlastne tiež. Len, že neviem, ako sa správať. A áno, teraz mi začneš hovoriť, že sa mám správať úplne normálne, ale nie je to také jednoduché.“
„A zrazu ukecaná,“ uškrnul sa, keď stíchla. Zamračila sa. „Budeme sa správať normálne. Nie je to tak, že by sme mali byť začať obozretní, že by hrozilo, že na seba skočíme alebo také niečo. Bola to pomoc. Ako psychosedenie, len to bol psychosex,“ zasmial sa. A ona si pobavene odfrkla.
„Takže je všetko normálne?“ potrebovala sa ubezpečiť.
„No jasne,“ prikývol a natiahol cez stôl, aby jej chytil ruku. Opatrne mu ju zovrela. „Stále sme najlepší priatelia. Nič sa nemení. A keď budeš chcieť, tak proste prídeš a uvoľníme sa. To je všetko,“ zvieral jej ruku vo svojej. Usmiala sa.
„Výborne, dobre,“ viditeľne sa jej uľavilo.
„Necítiš výčitky svedomia. Či?“ spýtal sa.
„Nie tak úplne…“
„Hermiona, ja stále milujem Ginny. Teba mám veľmi rád a zrejme ťa nejakým spôsobom aj milujem, ale nie takým. Aj keby sme si pomohli tisíckrát, na tom sa nič nezmení. Nemôžem ťa milovať tým klasickým spôsobom, pretože ťa milujem zrejme ešte lepším spôsobom. Rozumieš?“
„Asi áno,“ prikývla s úsmevom. Veľmi dobre vedela, čo tým myslí. Aj ona ho vždy milovala nejakým zvláštnejším a silnejším spôsobom, než Rona. „Viem presne, ako to myslíš. A Ginny nezahýbaš. A ja jej neubližujem, pretože ti pomáham. Síce zvláštne, ale je to pomoc.“
„To je. Ešte nejaký deň dva a vybuchla by mi hlava, alebo skôr semenníky,“ vyprskol. A ona sa zahihňala.
„A ty… keď budeš potrebovať, neváhaj a príď,“ potichu povedala.
„Dobre, prídem,“ uškrnul sa. „Len aby si sa nedivila, keď to bude onedlho…“
——
Nedeľu strávili doma. Ginny volala, že Charlie nijako chorý nie je, že elixír proti nachladnutiu zaúčinkoval, ale aj tak by ho rada nechala doma a prídu až v pondelok. Molly v Brlohu pomoc nechcela a tak ostali doma, aby si Hermiona dorábala svoju prácu a Harry zvedavo surfoval po nete. Celkom sa mu to pozdávalo. O čarodejníckom svete tam síce nebolo nič, samozrejme, ale podozvedal sa veľa noviniek. Každú chvíľu vravel Hermione, čo sa nové dozvedel, až ho musela so smiechom požiadať, aby si našiel nejakú hru a zabavil sa ňou. A on si vážne našiel online hry. Bavilo ho ale len chvíľu, pretože počítač v šachu za chvíľu porazil.
Napokon sa po obede, ktorý dostali včera v Brlohu a ktorý zohrial, namosúrene vybral na záhradu, aby pokosil trávnik a upravil živý plot, hoci príliš upravovať nepotrebovalo nič z toho.
„Stoja tam už len dvaja,“ zaškľabil sa, keď sa vrátil dnu. Zdvihla hlavu od svojej práce. „Novinári, vonku,“ konkretizoval svoj oznam. Prikývla. „Asi začnem niečo chystať na večeru,“ nadhodil. Znova prikývla. Povzdychol a obrátil sa jej chrbtom. Vážne sa nudil. Nemal čo robiť. Nemal vlastnú aktivitu. Keď pri ňom nebol Charlie, bol stratený.
——
„Šesť hodín a sedemnásť minút!“ oznamoval Charlie v pondelok u otca. Práve priletel Merlin. Harry pozrel na syna. „Pustil som ho o siedmej a poslal sem. Trvalo mu to šesť hodín a sedemnásť minút,“ prezradil a ponúkol Merlinovi sušienku. Spokojne húkol a zjedol ju.
„Zaujímavý pokus,“ prikývol Harry. „A asi šikovná sova. Úprimne, nikdy som sa nezamýšľal, ako dlho trvá sovám, kým priletia tam, kde majú. A ako vlastne nájdu potrebnú adresu…“
„Sú to čarovné sovy, Harry,“ zasmiala sa Ginny.
„Jasne, to viem,“ zaškľabil sa na ňu.
„Asi bude chcieť skôr počkať na obed,“ ozvala sa Hermiona dívajúc sa na Merlina, keď začal poskakovať po stole.
„Chce vodu,“ Charlie zavrtel hlavou a postavil sa, aby priniesol misku s vodou. „Rozhodne chcel vodu,“ díval sa, ako Merlin okamžite zaboril zobák do vody. „Keď si odpočinieš, pošlem ťa do Brlohu. Odtiaľto. To bude pokus číslo dva…“
„Nechaj ho občas aj oddýchnuť,“ Hermiona sa usmiala na sovu, ktorej meno sa jej mimoriadne pozdávalo.
„Veď vravím, keď si odpočinie. Koľko trvá sovám, kým si odpočinú? To som sa nikde nedočítal.“
„Nebohej Elvíre k tomu nestačil ani celý život,“ odfrkla si Ginny.
„Trocha úcty, zlato,“ ozvala sa Molly z kuchyne. „Elvíra lietala už vtedy, keď si ešte nebola na svete.“
„Občas som mala pocit, že lietala, keď si ešte ani ty nebola na svete…“ Hermiona s Harrym sa rozosmiali. Molly len zavrtela hlavou.
„Zrejme to bude individuálne,“ Hermiona sa obrátila k Charliemu. „Musíš ho riadne spoznať, aby si vedel odhadnúť, čo ti chce povedať. Vyzerá rozumne.“
„Iste, vyzeral najrozumnejšie zo všetkých sov, ktoré tam boli. Hlupáka by som si nevybral,“ zaškľabil sa.
„Dobre vážení, môžeme servírovať,“ ozvala sa Molly. Vlastne už bolo jedno hotové, len ešte dopekala koláč.
Po obede sa tradične vybrali do Brlohu. Charlie sa spýtal Merlina, či zvládne ďalší let a ten potešene húkol. A tak ho poslal do Brlohu s tým, že keby ho nestihol, než s mamou odídu domov, tak bude musieť babka zmerať čas.
Ginny prišla k sadu s tanierom čerstvých koláčov. Tí dvaja znova lietali a tak si sadla na zem, aby ich pozorovala. Charlie sa zlepšil, to videla okamžite. Už sa nebála, že by zletel z metly. A Merlin vie, že ona v jeho veku lietala oveľa bláznivejšie bez toho, aby si uvedomila, čo všetko jej hrozí. Nič sa jej ale nestalo. S potešením sa dívala, ako zachytil prehadzovačku, ktorú mu Harry hodil. Nie ktovieako prudko, ale chytil ju rukou a hruďou a spracoval ju. Chcel byť triafačom, čo Harrymu asi radosť nespravilo.
Keď ju zaregistrovali, zleteli dole.
„Si každým dňom lepší,“ pochválila syna. V momente sa vrhol na koláče.
„Je to paráda,“ spustil s plnými ústami. „Len ešte potrebujem…“
„Zlato, najprv prehltni. Vyzeráš ako strýko Ron vo Veľkej sieni,“ zasmiala sa. Mierne sa zapýril, ale poslúchol a mlčky sa pchal. Pozrela na Harryho. „Už sa ani nebojím, že by sa prizabil.“
„Samozrejme, že neprizabil,“ zavrtel hlavou. „Má byť po kom šikovný.“
„Dohodli sme sa s otcom,“ spustil, keď prehltol. „Že máme obaja radi Magochester United,“ chňapol po ďalšom koláči. „Z klubov sú najlepší. Len to nemôžeme hovoriť nahlas, chápeš nie?“ uškrnul sa. „A keď sa budú dať zohnať lístky, tak pôjdeme,“ díval sa na mamu.
„Som za to vďačná. Neviem, či by som strávila ďalšie oranžové šialenstvo,“ zasmiala sa. „Ale keď sme už pri najlepších tímoch… Harpye sú lepšie.“
„Ale nie,“ zavrtel hlavou, keď prehltol. „Sú to len samé baby, do ktorých sa nikto neodváži narážať… strýko Ron vravel.“
„Strýko Ron tomu rozumie ako koza petržlenu,“ stiahla obočie. Charlie sa zaškľabil. „Harpye na rozdiel od Magochestru podávajú každoročne stabilné výkony. A umiestňujú sa do tretieho miesta. Magochestru sa tento rok darí… minulý takí excelentní neboli,“ upozornila oboch.
„Ty sa chceš vážne venovať športovej rubrike, však?“ Harry sa na ňu díval. Svoj koláč už zjedol. Alebo skôr tam nebola Molly, aby ho nútila zjesť aspoň štyri.
„No samozrejme,“ prikývla.
„Od septembra,“ prezrádzal Charlie. „Lebo tam sa dá robiť len na plný úväzok a hlavne cez víkendy. Vtedy by strážil Franka a Lunu Neville… Budeš ešte jesť?“ obrátil sa na otca. Zavrtel hlavou. „A ideme lietať?“
„Skús si chvíľu hádzať do terča… prehadzovačku som začaroval, bude sa ti vracať. Ja chvíľu podebatujem s mamou,“ usmial sa na syna. Ten mykol plecami, schmatol metlu a prehadzovačku a vyletel. Nie divoko, len tak, ako sa dohodli.
„Už máte aj terč?“ začudovala sa.
„Len priestor medzi konármi na tamtom strome,“ ukázal jej ho. Charlie k nemu práve priletel a hodil. Netrafil. Prehadzovačka sa k nemu vrátila a on skúšal nálet nanovo.
„Zobral si to trénerstvo vážne,“ pozrela naňho.
„Baví ho to viac ako hrabať sa v zemi,“ dvojzmyselne natiahol. Uchechtla sa.
„Áno, to sa nedivím.“
„Čo doma?“ spýtal sa. Mali chvíľu. Vzácnu chvíľu a museli ju využiť.
„Neukázal sa odvtedy. Ale to vieš,“ povzdychla. Písali si správy každý večer. Chcel byť informovaný.
„Neviem, či je to dobre,“ zamračil sa. „Asi by som bol pokojnejší, keby sme mali nepriateľa na očiach. Je to čudné. Celý ten jeho postoj.“
„Malfoy ním manipuluje tak, ako si to predpokladal.“
„Možno…“
„Už si to nemyslíš?“ povytiahla obočie. Pozrel na ňu.
„Neviem. Ale keby to bola Malfoyova práca, už by sa niečo stalo. Vtedy bol jednoznačne pod upokojovacím elixírom. Ale nejaké dohováračky mi proste na Malfoya nesedia. Ak, tak by som čakal nejaký elixír, alebo niečo. Rozumieš?“
„Útok,“ prikývla. „Akciu. Neverím ale, že by bol Neville až taký nahnevaný, aby mi ublížil.“
„Dúfam. Keď sa objaví doma, daj mi vedieť. Keby sa stalo hocičo nezvyčajné, pošli správu. Keby…“
„Ja viem, Harry,“ chytila ho za ruku. „Už sme to preberali,“ jemne sa pousmiala. Zovrel jej dlaň. A potom si s ňou preplietol prsty.
„Po každej jeho návšteve… alebo teda po každom jeho zjavení sa doma ťa vyšetrím,“ pozrel jej do očí. Stiahla obočie. „Ginn, ani netušíš, aké elixíry existujú. Mohol by ti niečo podstrčiť a ty by si si nemusela pamätať, čo s tebou robil. Ty si možno myslíš, že by toho nebol schopný. Ja mu ale neverím ani nos medzi očami. Hlavne keď je v blízkosti Malfoy.“
„Dobre teda,“ povzdychla si. Zdalo sa mu, že unavene.
„Chcel by som v tento moment zastaviť čas,“ pozrel za seba, kde bol ich strom. Zaškľabil sa. „Lenže to by som zmrazil aj teba a to by sa mi asi nepáčilo.“
„Mne tiež nie,“ uchechtla sa. „Skúšky ale skončia a Hermiona sa nápadu s prespaním nevzdá,“ uškrnula sa. „A potom niečo vymyslíme,“ sľúbila potichu. A pustila mu ruku, pretože Charlie radostne výskal, že sa konečne trafil a letel sa im pochváliť.
——
Neville sedel vo svojom rokfortskom byte a zamyslene sa díval na fľaštičku s elixírom, ktorý mu dal Malfoy.
V hlave si prehrával ich posledný rozhovor. Malfoy síce terajšieho Pottera nepozná, ale zato dosť dobre poznal Snapa a vedel, čo všetko dokáže. Doma sa o ňom hovorilo často. A keď takýto človek strávil s Potterom jedenásť rokov, musel od neho Potter niečo pochytiť.
A varoval ho. Bolo mu vlastne jedno, či elixír použije alebo nie. Len ho upozornil, že ak zrejme začali medzi sebou bojovať, nemá príliš veľa šancí, ako vyhrať. Môže si tvrdohlavo stáť za svojím a Malfoy ho v tom podporoval. Všetko, čo by ublížilo Potterovi, mu mimoriadne vyhovovalo. Len predniesol niekoľko možností, ktoré by prevychovaný Potter mohol použiť a jemu sa chlpy na krku ježili, keď si uvedomil, čo všetko ho Snape mohol naučiť. Až sa čudoval, že je ešte stále živým manželom a otcom.
A Malfoy sa mimoriadne zaujímal aj o to, ako Potter teraz žije. Ako trávi svoje dni. A on mu o tom ochotne povedal. Potreboval spojenca a skutočne nebol v jeho blízkosti nikto, na koho by sa mohol obrátiť. A už mu vlastne pomohol, keď mu poradil, ako sa správať. Alebo mu skôr umožnil správať sa normálne.
Lenže ani Malfoy nemohol vedieť, ako sa cíti. Pevne zovrel fľaštičku v ruke a strčil si ju do vrecka. A potom sa postavil, aby sa premiestnil domov. Prekvapenie. Skôr, než by jeho manželka mohla aspoň otvoriť ústa k pozdravu, alebo nejakej otázke ju zovrel v náručí a pobozkal. Divadielko pred deťmi? Asi áno, pretože hoci ústami nepohla, aby mu bozk opätovala, nepohla sa ani preto, aby ho odstrčila.
——
Harry bol nervózny. Tentoraz ale z úplne inej príčiny, ktorá s jedenásťročnou smrťou nemala nič spoločné. Od chvíle, kedy mu poslala Ginny správu, že sa Neville objavil doma, bol nervózny. A ani jej správa o jedenástej večer, kedy hlásila, že všetko prebehlo normálne a už spí, ho neupokojila. Snape mu rozprával o rôznych elixíroch, či skôr jedoch a ich formách, ktoré existujú. Čo mali aj iné robiť za celý ten čas, nie?
Keď sa poobede premiestnili do Brlohu a Charlie už mal v ruke metlu, tak zahlásil, že sa potrebuje s mamou na niečom dohodnúť. A aby ho Charlie chvíľu počkal. Molly ho vzala, aby v kurníku pozbierali vajíčka.
„Harry, si vážne paranoidný,“ povzdychla si Ginny, keď sa spolu zavreli v jej izbe. Dívala sa na to, ako vytiahol prútik. „Nič sa nestalo. Dokonca sme sa ani nepohádali. Len sa pýtal na noviny a ja na skúšky…“
„To ale nemôžeš s istotou tvrdiť,“ prerušil ju. „Budem pokojný, až vyšlem pár kúziel. Dôveruješ mi, nie?“ povytiahol obočie.
„Samozrejme.“
„Tak fajn,“ prikývol a skutočne na ňu vrhol niekoľko lúčov. Dva poznala, boli vyšetrovacie. Zamračila sa. Uprene sa na ňu pozrel, keď dopracoval. „Nenašiel som známky pohlavného styku.“
„O tom by som asi vedela, nie?“
„Nemusela by si nutne, Ginn,“ zamračil sa. „Môže ťa niečím omámiť a potom… znásilniť asi nie, pretože by si s ním spolupracovala a nemusela by si o tom ani vedieť. A okrem toho, nedohaduj sa so mnou v tomto, dobre?“ dôrazne ju požiadal. Prevrátila oči a prikývla. „Našiel som ale známky jedného elixíru, ktorý si užila,“ zamračil sa. „Môže ti niečo začať podstrkovať a…“
„Harry, zadrž,“ prerušila ho s miernym úsmevom. „Každé ráno pijem antikoncepčný elixír, vieš? Už tri roky a pravidelne.“
„Ale to je chyba,“ stiahol obočie.
„Nechcela som už otehotnieť…“
„Nie, tak to nemyslím,“ zadíval sa jej do očí. „Dokážem odhaliť užitie elixíru, ale nedokážem ho identifikovať. Keby ti ich vymenil, mohla by si ho piť a on by ťa ním mohol spracovávať.“
„Toto už smrdí tajnou službou,“ uchechtla sa. „Neville? Aby niečo takéto vymyslel?“
„On nie, samozrejme,“ odfrkol si. „Bolo by dobré, keby si si ho dala na nejaké iné miesto. Predpokladám, že ho máš v kúpeľni, nie?“ spýtal sa. Prikývla. „Tak si ho daj niekam inam. Alebo ho prestaň užívať. S ním už spať nebudeš a keby sme sa milovali my a ty by si otehotnela, nenamietal by som…“ stíchol. Nepremýšľal síce nad tým, ale keď to teraz povedal, neznelo to až tak zle.
„Harry,“ šepla a pristúpila k nemu, aby ho objala. „Dám si ho niekam pod zámok, ale piť ho musím. Stať sa môže čokoľvek. A keď sa k tebe vrátim, tak až potom by sme začali uvažovať o deťoch.“
„Ty by si ešte chcela?“
„Nemám ani tridsať a tak nejak som vždy plánovala mať s tebou deti. Nie len jedno. Keď si umrel, možno aj to bol jeden z faktorov, kvôli ktorému som si ho vzala, vieš?“ pozrela mu do očí.
„Weasleyové a deti,“ usmial sa. „No, keď sa vezmeme my dvaja, tak asi určite budem chcieť ešte jedno dieťa,“ pevne prehlásil. „Možno dve. Nevadilo by ti mať päť detí?“
„Mamu ale prekonávať nebudem,“ zasmiala sa. Zvážnel a opatrne ju pobozkal na pery. Skutočne opatrne a len letmo. „Len dúfam, že odíde skoro,“ zabrblala.
——
Svet sa na počudovanie upokojil. Alebo sa možno len Harry upokojil. Ministerstvo schválilo zmenu názvu pamätného dňa a pomenovalo ho Deň víťazstva nad temnotou. Trochu hlúpy názov, ale lepší než Deň Harryho Pottera. To jednoznačne. Aj článkov v novinách ubudlo. Možno to bolo aj tým, že sa Harry ešte stále neukazoval na verejnosti. Po pravde mu to ani nechýbalo. Charliemu sa síce páčil metlobalový zápas, na ktorom boli, ale nesúril, že by si to mohli zopakovať. Hoci Harrymu napadlo, že by mohli chodiť pravidelne, nehrnul sa do toho.
Hermiona mu predniesla svoj nápad, ktorý dostala v ten večer, kedy ho pristihla pri masturbácii. Nadhodila, že by mohol pracovať na Ministerstve spolu s ňou. Nebol by priamo aurorom, kde by mal veľmi veľa kolegov a s touto skutočnosťou by sa asi tak rýchlo nezmieril. Pracovali by vlastne len vo dvojici. Jeho znalosti by sa mohli hodiť. Politika súčasného čarodejníckeho sveta bola postavená na odhalení a odstránení všetkého temného počnúc smrťožrútmi až po minimálne temný artefakt. A tých bolo na svete ešte veľa. A odpovedal presne tak, ako Hermiona predpokladala. Premyslí si to.
Neville chodil domov dosť často, hoci mali na ďalší týždeň začať skúšky. Ginny sa na Harryho podnet po každom jeho prespatí kontrolovala, ale nikdy nenašla ani náznak, že by ju omámil a zneužil, ani že by jej dával nejaký elixír tajne. Ten svoj si skryla do pracovného stola pod zámok tak, ako povedala. Upokojilo ju to. Harryho ale nie.
A stalo sa aj to, že Hermiona znova navštívila Harryho spálňu. Potreba nebola zase až taká veľká, ale chuť áno. Pravdou ale bolo, že mu do izby vkĺzla s trocha trápnymi pocitmi. Tie boli ale preč vo chvíli, kedy úplne pokojne a samozrejme, ako keby jej nalial šálku čaju, siahol tam, kde ho chcela. A neostalo len pri jednorazovom poskytnutí pomoci. Priviedol ju k vrcholu trikrát a ona jeho dva razy. Prísne dodržujúc pravidlá, ktoré si stanovili.
——
„Potrebujem niečo iné,“ vypustil Neville, keď navštívil Draca v jeho byte. Položil na stôl elixír, ktorý mu dal už pred nejakým časom.
„Longbottom, nemám čas,“ mávol rukou k stohu pergamenov. „Dnes robili skúšky štvrtáci… náročný deň. A keď sa s tým nechcem srať pol prázdnin, chcem to spraviť teraz, kým mám tých imbecilov pred očami,“ zaškľabil sa.
„Si milý rovnako, ako Snape,“ mračiac sa posadil ignorujúc jeho výzvu. Malfoy povytiahol obočie. „Mne dnes robili skúšky siedmaci. MLOKy. Kto mal náročnejší deň?“ natiahol.
„Buriny nikoho nezaujímajú, keď si si ešte nevšimol,“ zavrtel hlavou. „A nemám čo iné ti dať.“
„Niečo vymysli,“ vyzval ho. „Keď som sa už napokon presvedčil, že to chcem spraviť, jej elixír zmizol,“ prezradil. Toto Malfoya zaujalo.
„Zmizol… ako zmizol?“
„Proste zmizol. Tam kde ho mala roky, nie je,“ mykol plecami. „Zrejme ho dala inde, netuším kde. Ale užívať ho neprestala, tomu neverím. Ak by si aj niečo tí dvaja začali, ťažko by obhajovala jeho decko v bruchu počas nášho manželstva,“ zaškľabil sa. „Môžeš mi dať niečo iné?“
„Toto je zaujímavé,“ potichu a zamyslene vyšlo z Malfoya. „Potter jednoznačne premýšľa,“ díval sa na Nevilla. „Je to jeho nápad, aby premiestnila elixír. A keď je to tak, nemôžeš jej nič podstrčiť, pretože sa možno ona a ak nie ona tak on určite, kontroluje. Zistil by, že užíva dva elixíry, chápeš? Si idiot. Mal si sa rozhodnúť skorej. A teraz za mnou prídeš, aby som čo? Spravil zázrak?“
„Niečo určite existuje.“
„No jasne. Jednoducho večer príď domov, daj jej párkrát po papuli a vezmi si, čo chceš,“ uchechtol sa.
„Si idiot,“ vrkol Neville.
„A ty si slaboch. Je to tvoja žena? Je. Tak čo? Podľa zákona je povinná plniť si svoje manželské povinnosti, vieš?“ natiahol pobavene. Neville tam sedel, ako kôpka nešťastia. Tak, ako vždy. Ako skrachovanec. „Daj ju k súdu,“ navrhol škľabiac sa. „Súd ti dá za pravdu. Je síce pravda, že sa mimoriadne zosmiešniš, ale to si si určite zvykol. A ona s tebou bude musieť začať spávať, aj keby pod tebou ležala len ako mŕtvola. Hoci… bola vôbec niekedy aktívna?“
„Neprovokuj, dobre?“
„Mám ťa ale celkom rád, Longbottom. Na tomto sprostom hrade si mojou jedinou spriaznenou dušou. A keď je to tak… možno by som skutočne niečo vymyslel,“ pobavene sa díval, ako k nemu zdvihol nádejný pohľad. „Keď premiestnili elixír tak je jasné, že ti neveria. Myslia si, že si sa spolčil so mnou. Trocha nezvyčajné, ale nič nie je nemožné, že? V tom prípade je možno dobre, že si jej ho ešte nedal. Spravím z toho elixíru práškovú formu. Nebude síce taká účinná, ako elixír… začne sa prejavovať len pozvoľna a pomaly… ale na druhej strane by sa tvoja žena mohla začať pozvoľna a pomaly spamätávať z toho potteršialenstva, nie?“ usmial sa. Neville hltal každé jeho slovo. „Bude to chvíľu trvať, nejde to zo dňa na deň. Je to dosť náročné, aby si vedel… Jednoducho musíš byť trpezlivý a musíš sa správať tak, ako som ti radil. Potom jej budeš prášok prisypávať do kávy, napríklad. Potter nebude môcť zistiť, že jej niečo dávaš.“
„To si mi mohol povedať už skôr, nie?“
„Ty si chcel všetko vyriešiť hneď, nie ja. Ja dokážem vydržať,“ zavrtel hlavou.
——
„Tak nejak som si neuvedomil, že profesori to majú nastavené inak,“ zabrblal Harry pri raňajkách po víkende, ktorý strávil tak, ako aj iné víkendy. „Že musia absolvovať sedem skúškových dní na rozdiel od študentov.“
„A neuvedomil si si ani to, že v druhom ročníku má Tedy tých skúšok viac, než vo vyšších ročníkoch,“ upozornila ho Hermiona.
„Tiež pravda. Od piateho som mal len päť predmetov. Do piateho deväť.“
„Deväť základných. Ešte by mohol mať Aritmanciu, Starobylé runy a Život a zvyky muklov. Tie ale Tedy nemá. A tiež nemá ani Veštenie. Stále mu ostávajú tri skúškové dni. Každopádne v sobotu sa prespávačka koná, pretože má Remus nastavené skúšky tak, že poslednú povedie vo štvrtok,“ veselo oznámila. „Niektorí profesori sa budú trápiť ešte aj tretí týždeň, vieš?“
„Som rád, že som tú Obranu odmietol,“ vypustil zamyslene. „Nielen preto, lebo Charlie skutočne nepotrebuje otca hrdinu a profesora v jednom… Zrejme by som to nezvládol.“
„Ale zvládol. Chvíľu si nás učil a šlo ti to,“ pripomenula.
„To bola iná situácia. Iné vzťahy. A iný Potter,“ zaškľabil sa. „Nie, nemyslím, že by som sa za dva mesiace dokázal postaviť pred deti.“
„Remus to ešte jeden rok potiahne,“ prezradila. Pozrel na ňu. „Hovorila som s Tonksovou. Stále sa zdráhajú zavolať ti, vieš? Nechávajú to na tebe. Len sa obávam, že im týmto tempom nezavoláš nikdy,“ vyčítala mu.
„Ale veď predsa volám. Občas. Ronovi napríklad. A píšem správy,“ obhajoval sa. Pozrela sa naňho takým spôsobom, že radšej zmĺkol.
„Každopádne to Remus ešte rok skúsi a keď si to nerozmyslíš, Minerva bude musieť niekoho nájsť,“ povzdychla. „Nejakým smerom by si sa ale mal pohnúť, Harry.“
„Ja viem,“ prikývol. „Vieš, nad čím som uvažoval? Že by som kúpil Magochester United. Prachy na to mám,“ zaškľabil sa.
„Robíš si žarty, že áno?“
„No jasne,“ odfrkol. „Sľubujem, že sa v septembri niekde zamestnám. Keď Charlie pôjde na Rokfort, zrejme by ma od nudy roztrhlo. A v Brlohu už nie je čo plieniť, ani natierať. Molly ale vravela, že začne zber ovocia a…“
„Myslíš to vážne?“ prerušila ho v momente, ako jej došlo, čo povedal. „V septembri nastúpiš do nejakej práce?“ potrebovala sa ubezpečiť.
„Asi áno,“ prikývol. „Ako som povedal, nudil by som sa ako jeden pes. Asi kývnem na tú tvoju ponuku. Alebo možno…“
„To je výborné!“ vyhŕkla a postavila sa, aby sa k nemu vrhla a objala ho. Ibaže stále sedel na stoličke a tak nejak sa ocitla na jeho kolenách. „Luna sa vyjadrila, že keby sa ti to podarilo do pol roka, bolo by to nádejné. A ty to stihneš do piatich mesiacov. To je skvelé, Harry,“ nadšene drmolila objímajúc ho. Potom sa ale zarazila a odtiahla sa od neho.
„Ale prestaň,“ prevrátil oči, keď zbadal jej výraz. „Objímali sme sa predsa vždy a nič sme v tom nevideli,“ odmietol ju pustiť z objatia. „Nevidím dôvod, prečo by to teraz malo byť iné.“
„Tak asi nie, no,“ mykla plecami.
„Hoci, musím priznať, že som teraz tvoje prsia vnímal intenzívnejšie,“ šepol s úškrnom.
„Si otrasný,“ zabrblala a vstala mu z nôh. Zasmial sa. „Nedá sa ale tváriť, že sa nič nedeje.“
„Niečo sa deje a je to fajn,“ prikývol. „Takže nechcem, ak ma nabudúce objímeš, aby si sa tvárila, že sa ma štítiš,“ nevinne natiahol.
„Neštítim sa ťa, samozrejme,“ zamračila sa a pozbierala taniere zo stola. „Len je to iné.“
„No to každopádne,“ prikývol a postavil sa, aby vzal hrnčeky. „Vieme, ako vyzeráme… vieme ako chutíme…“ šepol jej do ucha. Prudko sa obrátila. Bola zapýrená.
„Ak chceš, aby som sa tvárila normálne, nechaj si tieto poznámky, prosím,“ požiadala ho dôrazne. „Čo sa deje večer v posteli, tam to aj má ostať.“
„V tom prípade sa odo mňa neodťahuj, keď ma objímeš,“ tváril sa nevinne. Stisla pery.
„Dobre, uznávam. Moja chyba.“
„Keby si takto zareagovala v prítomnosti niekoho tretieho, mohlo by mu to byť podozrivé, vieš? Hlavne, keď nás berú tak, ako nás berú,“ povedal. „Odskakovať odo mňa, ako by si sa popálila…“ zavrtel hlavou.
„Áno, uznávam. A už toho nechaj,“ zabrblala a otočila sa k dresu, aby hodila na riad kúzlo.
„Tak si to vyskúšaj,“ vyzval ju. Keď naňho pozrela, uškŕňal sa a ruky mal roztiahnuté v pozývajúcom geste. Uchechtla sa a pristúpila k nemu, aby ju objal. A ona jeho. A poriadne. Aj tak to bolo iné pre oboch. Vnímať telo, ktoré poznali dôvernejšie. „V poriadku?“ spýtal sa, keď sa od nej odtiahol.
„Pôjde to,“ prikývla.
„Tak fajn. A teraz… ako si to vymyslela s tou prespávačkou?“
——
„Vyzerá to asi tak, že cez víkend ani nemusím chodiť domov, nie?“ spýtal sa Neville v stredu večer v spálni svojej manželky.
„Vôbec netuším, ako si to zariadiš,“ potichu odvetila. Deti už znova spomenuli prespatie s Charliem u jeho otca, tentoraz pri večeri a Neville to už zaregistrovať musel. A znova ju prekvapil. Nič nezakazoval a ani nevyčítal. Hlavne, keď zistil, že sa jeho deti neuveriteľne tešia, pretože tam mali byť aj Percy s Arturom a Améliou, čiže vlastne celá banda, ktorá takto pokope ešte nikdy neprespávala. No a Tedy, samozrejme, ale ten bude s Charliem, pretože sú obaja veľkí.
„Na môj názor sa pozabudlo. Súhlasila si bez toho, aby som o tom vedel,“ stiahol obočie. „Neviem, či sa mi páči, aby boli moje deti uňho…“
„Sú to aj moje deti, Neville,“ obrátila sa k nemu zamračene. „Na to nezabúdaj. A decká prakticky rozhodli bez nás. Dokonca aj Artur s Améliou… a predstav si, že tam prespí aj Susan, takže ti musí byť jasné, že nás prehlasovali. A nie, ja som nebola proti, ak sa chceš spýtať na to.“
„Iste,“ prikývol. „Prečo nevymyslíš niečo aj u nás? Veď vieš, aby som aj ja bol trocha v kurze,“ zaškľabil sa.
„Nikdy si o nič podobné nestál. Všetky akcie sa odohrávali v Brlohu a tak to aj ostane. Ja teraz nebudem nič vymýšľať a organizovať u nás doma len preto, aby si sa cítil byť prínosným,“ tvrdo prehlásila. „Vymysli si akciu, zorganizuj ju a pozvi si koho chceš,“ mykla plecami.
„A mám počítať s našimi dvoma prázdninovými týždňami na chate?“ povytiahol obočie. „Alebo plánujete s Potterom dovolenku spoločne? A s mojimi deťmi?“
„Si trápny, Neville,“ zavrtela hlavou. „Prvé dva týždne na chate platia, ak deti budú chcieť ísť. S Harrym sa ale nikam nechystáme… tento rok,“ dodala ironicky.
„Nikdy, Ginny,“ pousmial sa. „Víkend zrejme využijete naplno, aby ste si riadne zašukali, ale to bude všetko…“
„Trápny a úbohý. Vážne neviem, kde sa to v tebe berie,“ dívala sa naňho. „Ale vieš čo? Kiež by si mal pravdu. Kiež by sa nám podarilo v dome plnom detí, rodiny a priateľov niekde aspoň na chvíľu zaliezť, pretože mi skutočne chýba sex od poriadneho chlapa,“ prskla mu do tváre. „Ktorý mi to behom polhodiny spravil trikrát a nič som nemusela predstierať, nikoho si predstavovať…“
„Drž hubu!“ štekol a priskočil k nej, aby ju chytil pod krk. Zachrapčala. Rýchlo ju ale pustil uvedomujúc si, čo spravil. „Ako som povedal, súložte, koľko chcete. Ak sa to ale len okrajovo dotkne mojich detí, tak potom uvidíš,“ zasyčal jej do slzavej tváre.
„Koleduješ si o to, Neville,“ hlesla. Krk ju bolel, hoci ju nezvieral dlho. Mal silné zovretie. „Nikdy by som neublížila svojim deťom. Týmto správaním im ublížiš ty. Pokiaľ ale mieniš provokovať, urážať a osočovať, budem sa brániť,“ potichu dodala.
Druhý deň ráno si Ginny okrem vyšetrovacích a kontrolných kúziel musela zamaskovať dve modriny na krku. Stačilo vážne len pár sekúnd jeho medvedieho stisku a pomliaždil jej hrdlo. Posledné, čo potrebovala bolo, aby si deti niečoho všimli. A aby Luna s Frankom prišli o otca, pretože v tom momente by ho Harry zabil. A bude si musieť dávať pozor, aby kúzla fungovali než modriny zmiznú.
——
„Nepáči sa mi, že si to povedal až toľkým ľuďom,“ vrkla Rita sediac s Dracom v byte, ktorý si prenajala na cudzie meno. Oficiálne z Anglicka odišla. Postarala sa o to, že ak niekto začne byť zvedavý, čo sa s ňou stalo, zistí práve toto.
„Inú možnosť ale nemáš a to dobre vieš, keď si to premyslela a to si spravila,“ protirečil. „Ty si možno z Anglicka zmizla. Goyle tu tiež nie je. Ale všetci ostatní chodíme do práce. Keby som na dlho zmizol ja, alebo Nott, bolo by to podozrivé. A ostať len na tebe a na Goylovi to nemôže, nie?“
„Možno, ale zvládla by som to…“
„Dvadsaťštyri hodín každý deň? Nebuď hlúpa,“ prskol. „Možno ideš po Potterovi ako pes po údenom a ver mi, že ti fandím, ale vydržala by si to možno týždeň. A predpokladáme, že k tomu týždeň stačiť nebude, nie?“
„Zrejme nie,“ stiahla obočie. „Tak dobre, ale všetci budú musieť zložiť prísahu.“
„Ako chceš. Nepovažujem to ale za nutné. Všetkých nás spája totiž to isté…“
„Budem na tom trvať. Tebe verím. Ostatným nie.“
„Tak fajn. Stretneme sa tu v momente, ako sa Goyle o všetko postará a Nott všetko zapojí. Zrejme v pondelok…“
——
Hermiona veľmi dobre vedela, prečo je pre Harryho prespávačka taká dôležitá. Vlastne jej to sám povedal. Keď bude príležitosť, bonboniéru zjedia s Ginny celú. A ona mu to priala. Mala možno mierne výhrady, pretože šlo o vydatú ženu a matku detí, ale ich situácia bola neštandardná. A vlastne o ničom nevedela. Jej kamarátka netušila, že o nich Hermiona niečo vie a Harry usúdil, že to tak pre jej pokoj bude lepšie.
Rozhodne sa im do toho montovať nechcela. Napriek tomu zariadila, aby všetky menšie deti prespali v prázdnej izbe na poschodí, kde im otcovia vyčarili matrace a spravili akési bunkre, z ktorého boli nadšení a dozor im mali robiť Charlie s Tedym. Manželov Lupinovcov chcela ubytovať v dolnej hosťovskej izbe, Rona s manželkou v Charlieho izbe, Freda s Alicou v pracovni. Ginny mala prespať u nej a George u Harryho. Preplnený dom, v každej miestnosti niekto, napriek tomu vedela, že Harry niečo vymyslí.