„Tak aký ortieľ ste nado mnou vyniesli?“ spýtal sa Harry Hermiony v nedeľu večer, keď sa vrátili z Brlohu. Odskočila si k Ginny domov, aby sa porozprávali s Lunou. A vrátila sa zamyslenejšia. Nevyzvedal pred Molly, hoci aj ona vedela, prečo Luna prišla, bola tak taktná, že sa nevypytovala.
„Dáš sa do poriadku,“ usmiala sa naňho. „Postupne sa budeš začleňovať do spoločnosti, nájdeš si prácu… a začneš tráviť s Charliem viac času,“ významne naňho pozrela. Pookrial.
„Psychiatrička Luna prehlásila, že nie som pre syna hrozba? Paráda,“ natiahol.
„Čo ti vlastne hovorila?“ spýtala sa. Priniesla dve ďatelinové pivá a jedno mu strčila do ruky.
„Že nie som šialenec, a že sa všetko dá do poriadku. A že trpím posttrauma… niečo a potom som jej povedal, že mi stačí ubezpečenie, že budem v poriadku a nech s tým ide za vami,“ nevinne sa pousmial a upil si piva. „Mňam.“
„Myslím, že by si sa o tom mal rozprávať,“ opatrne nadhodila. Povytiahol obočie. „Mal by si absolvovať viac takých sedení a áno, viem že by si ma teraz najradšej poslal do čerta, ale potrebuješ to,“ zamračila sa naňho. „K odborníkovi nepôjdeš, s Ginny by to bolo divné, tak potom som tu ešte ja.“
„Ehm, chceš byť moja psychiatrička?“ povytiahol obočie.
„Nie práve tá, ale niekto, kto ti bude načúvať. Čo?“ skúsila ešte opatrnejšie.
„Uvidíme,“ usmial sa. Prinútil sa usmiať. „Najprv sa ubytujem vo svojom dome, keď bude kompletný a potom si stanovím nejaký režim… to by som asi mal, nie? Aby som sa aklimatizoval na skutočnosť, že som živý…“
——
Harry musel uznať, že si to dievčatá zariadili celkom príhodne. Ráno s ním zašla Hermiona do Brlohu, aby počkali na Ginny a Charlieho. Ginny potom šla do práce, odkiaľ sa vracala na obed, aby vystriedala Hermionu, ktorá chodila do práce poobede. O piatej sa potom všetci stretli, aby Ginny s Charliem odišli domov, pretože ako sa Harry dozvedel, Neville sa už prestal odúvať a chodil domov. Po večeri sa potom vracali k Hermione, pretože jeho domovu bude ešte pár dní trvať, aby to bol domov. Bol síce hotový, ale nemal kde spávať. A v čom si robiť čaj. A podobné tie maličkosti, ktorých bolo ale neuveriteľne veľa podľa Hermioninho zoznamu.
„Tak som premýšľal,“ vypustil Harry pri obede dívajúc sa na Ginny. „Keď som teraz taký preplnený nábytkom, taniermi, koberčekmi a lampičkami…“ mrkol na Charlieho, ktorý sa zachichotal.
„No len aby ste sa obaja nezbláznili,“ zaškľabila sa Hermiona na oboch. Ale bola pravda, že katalógy a internet okupovala už niekoľko dní a nasadila na to aj ich dvoch.
„Ale ja si toho mimoriadne cením, ver mi,“ uškrnul sa.
„Výber nábytku a všetkého do domácnosti je veľmi dôležitý, Harry. Uvedom si, že tam budeš bývať do konca života,“ ozvala sa aj Molly.
„Presne tak,“ prikývla Hermiona. „A s tebou je to ťažké. Dostať z teba názor na kreslá alebo komody, napríklad, je nadľudský výkon.“
„Musím ale pripustiť, že pre mňa je to všetko už veľmi moderné,“ prezradila Molly. „Už sa vytratil ten klasický, tradičný štýl.“
„Nezameriavame sa pri výbere na úplne moderné veci. To bol jediný názor, ktorý sa mi z neho podaril vydolovať…“
„Nad čím si premýšľal, Harry?“ spýtala sa ho Ginny, pokým Hermiona s Molly spustili debatu o súčasnom nábytku.
„Nad tým, či sú niekde moje veci z Rokfortu,“ pozrel na ňu.
„Mám ich tu… teda, dala som ich vtedy sem. Chceš ich?“ Prikývol. „Poobede ťa vezmem hore…“
Počkali, kým sa s nimi Hermiona rozlúčila a šla do práce. Molly vzala Charlieho, aby jej pomohol odkôstkovať čerešne na koláč. A Ginny vzala Harryho do svojej dievčenskej izby. Zaplavili ho spomienky, ostatne ako všade v Brlohu, ale tu to bolo iné. Tu to bolo intímnejšie a dôvernejšie.
Sklonila sa k posteli, aby odtiaľ vytiahla jeho školský kufor, na ktorom bol položený Blesk.
„Zobrala som vtedy z Rokfortu všetko, čo bolo tvoje,“ vysvetlila, keď sa postavila a obrátila sa k nemu. Mávla rukou ku kufru. „Je pravda, že zberatelia za to ponúkali hromadu galeónov, ale ja som si to nechala,“ mierne sa zaškľabila.
„Zberatelia chceli kúpiť moje veci? No páni,“ zavrtel hlavou a vzal do rúk svoju metlu. Vyzerala byť v poriadku. Vetvičky boli upravené. Staralo sa o ňu. Pozrel na Ginny. Mykla plecami.
„Myslela som si, že by ju mohol dostať Charlie. Na pamiatku,“ potichu vysvetlila.
„Dobrý nápad,“ odsúhlasil jej to. „Aj keď si myslím, že teraz sú už iné a lepšie metly,“ vypustil a otvoril kufor. Jeho veci v ňom boli naukladané, zjavne nesúrodo a ledabolo. Vzal do ruky tričko. Slabo sa uchechtol. „Toto som mal rád. Škoda, že som si ho v ten deň neobliekol,“ odložil ho nabok.
„Chceš si tie veci vziať? Myslím, že ti budú malé… aj ty si sa dosť zmenil, vieš?“ povedala a odsunula stoličku od stola, aby si sadla. „A keď ešte trocha priberieš, bude to viditeľnejšie.“
Držiac v ruke starý školský habit na ňu pozrel. Všimla si ho rovnako, ako si všimol on ju, čo samozrejme nemuselo nič znamenať.
„Nechcem si tie veci nechať. Pokojne sa môžu vyhodiť. Len hľadám plášť a mapu,“ prezradil.
„Zrejme budú niekde naspodku… zrejme som to poprehadzovala, keď som ho otvárala…“ potichu z nej vyšlo. Zamračene vyberal jeden kus oblečenia za druhým a pokladal ich na posteľ. Nešlo mu to do hlavy. Vôbec.
„Ty si sem chodila, aby si otvárala kufor a vyberala moje veci?“ pozrel na ňu. Mykla plecami.
„V tom kufri je všetko, čo po tebe ostalo.“
„To je fakt,“ prikývol. „V tom kufri je vlastne celý môj život,“ zaškľabil sa a konečne sa dostal k svojmu plášťu. Vytiahol ho. Nič mu nebolo. Zložil ho vedľa seba na zem. „Ale aj tak… ty si sem chodila, aby si na mňa spomínala a držala pritom v rukách moje ponožky?“ uchechtol sa.
„Si idiot,“ zasmiala sa. „Ale stále lepšie, ako keď chceli zberatelia kúpiť tvoje trenky, nie?“ zaškerila sa. Usmial sa a zavrtel hlavou. Potom sa sklonil. Na dne bolo množstvo pergamenov, oschnutých bŕk, pár kníh. Fotografia jeho rodičov, ktorú si dal k plášťu. A tiež Záškodnícka mapa, aj tú odložil nabok. Potom si ale všimol niečoho ďalšieho, čo vzal do rúk. „Dala som ho sem pred šiestimi rokmi,“ sotva počuteľne z nej vyšlo.
Bol to zásnubný prsteň, ktorý jej dal v deň jej sedemnástych narodenín. Tým prsteňom prisahal, že si ju raz vezme. Pár hodín nato sa spolu prvý raz milovali. Bolo to prvý raz pre oboch. Bolo to nesmelé, laické a nádherné. Bolo to neskutočné. A za tri mesiace umrel. Díval sa naň a spomienky mu prelietali hlavou. Nádherné spomienky, tak živé, akoby to bolo len včera. Zovrel prsteň v dlani a pevne stisol viečka, do ktorých sa mu hrnuli slzy.
„Nemalo to tak skončiť,“ šepol a ona v jeho hlase počula to, čo sa mu odohrávalo v hlave.
„Och, Merlin, Harry,“ hlesla a v ten moment kašľala na všetky zásady a prísahy. Vrhla sa k nemu, aby ho silno objala a on sa jej rozplakal do ramena. A neprestával. Bolo to prvý raz od chvíle, ako sa vrátil medzi živých. „Pst, pokoj,“ tíšila ho, hoci vedela, že ten plač potreboval. Už dva týždne ho nutne potreboval a odolával. „Neuvedomila som si, že je tu. Mala som na to myslieť, sakra,“ mrmlala si pre seba. Napokon sa upokojil. Po dlhých minútach, keď ju zvieral rovnako silno, ako ona jeho, prestal plakať. Sedeli na zemi oproti sebe a objímali sa.
„Už je to dobré,“ zašepkal s hlavou na jej ramene. Nechcel ju pustiť. V tej chvíli nie. Vdychoval jej vôňu a tá ho upokojovala.
„Skutočne vážne?“ spýtala sa a mierne sa odtiahla, aby ho prinútila svojou dlaňou na jeho líci zdvihnúť hlavu. Tvár mal mokrú, zelené oči zaliate slzami boli jasnejšie. Usmial sa a ona mu rukou stierala slzy, druhou sa ho neprestávajúc držať.
„Si tak krásna, Ginn,“ šepol. Bol príliš blízko jej tváre. Keby sa teraz rozhodol, pokojne by porátal jej pehy, ktorých mala menej, než v minulosti. Keď bola vlastne ešte dievčaťom.
„Ja ťa nechcem pustiť, Harry,“ odšepla. Ich dych sa miešal. Ich srdcia splašene bili. „Ale musím…“ pípla. Aj tak ho nepúšťala. Tentoraz to bola ona, komu sa do očí tisli slzy. Túžila ho pobozkať. Tá túžba bola o to silnejšia, že ho držala v náručí.
„Musíš, správne,“ vyriekol a študoval jej tvár. Keby teraz prekonal tých zhruba pätnásť centimetrov, ktoré oddeľovali ich ústa, zrejme by ich to oboch strhlo. Jeho určite. A ju tiež, bolo mu to jasné. Cítil, že sa chveje, že sa veľmi premáha, aby nepodľahla. „Miluješ ma,“ skonštatoval holý fakt.
„Ale to je jedno,“ vydralo sa z nej zúfalo. „Som manželka a matka,“ šepla.
„Áno, ja viem,“ prikývol a jednou rukou ju pustil, aby ju pohladil po tvári. „Pustím ťa,“ povedal odhodlanejšie a opatrne z nej zložil ruky.
Odtiahla sa od neho. Zhlboka sa nadýchol. Stačil len moment a neovládol by sa. Kútikom oka na ňu pozrel. Aj ona potrebovala chvíľu, aby sa spamätala.
„Dobre teda, toto je všetko, čo som chcel,“ stiahol obočie a otvoril dlaň, v ktorej stále stískal prsteň. Hodil ho do kufra, aby tam nahádzal aj ostatné veci. Vonku ostal len plášť, mapa, fotka rodičov a Blesk. Zaklapol kufor a strčil ho pod posteľ. Pozrel na ňu. Pozorovala ho.
„Keď ti teraz poviem, že sa mi nepáči, aby si dal mapu a plášť Charliemu, aj tak mi to nebude k ničomu, však?“ spýtala sa a prijala jeho ruku, ktorou jej chcel pomôcť vstať zo zeme.
„Je to dedičstvo Potterov. Teda aspoň plášť. A mapu si budú s Tedym požičiavať, vyrábali ju ich otec a dedo,“ nevinne natiahol. „Charlie je rozumné dieťa, bude tie veci užívať s rozvahou,“ usmial sa na Ginny. Nevyzerala presvedčene. Prevrátil oči.
„Aj tak sa mi to nepáči,“ zafrflala, ale to ju už ťahal preč.
Sadla si v obývačke k svojej práci a počúvala, ako si Charlie nadšene skúša plášť. Historiek skutočne počul dosť. A plášť s mapou sa objavovali takmer v každej. Nedalo sa tomu vyhnúť. Ale on bol Charlie. Nebol Vyvolený, aby sa naňho lepili nešťastia, ako na jeho otca. A skutočne bol rozumný. Ona mu tie veci nechcela dať nikdy, ale Harry mal pravdu. Patrili mu. Čo iné mu vlastne po otcovi mohla dať?
Potom mu vysvetľoval, ako funguje mapa. Tie veci dostane až pred nástupom do školy. Ale aj tak sa chceli pozrieť, čo robí Tedy. Náhoda chcela, že bol na Herbológii a oni videli aj bodku Nevilla. A našli profesora Lupina. Charlie bol z toho nadšený, vidieť tie veci naživo. Keď ale Harry narazil na bodku Draca Malfoya a pýtal sa Molly, či je to skutočne Draco Malfoy, musela sa uškrnúť. Harryho školský nepriateľ si na živobytie musel zarábať ako bežný smrteľník.
Potom sa jej myšlienky vrátili o poschodie vyššie, do jej detskej izby. Stiahla obočie. Skutočne vážne nechýbalo veľa a ona by ho pobozkala. A zrejme by pri bozku len neostalo, pretože jasne cítila svoje telo, ktoré sa ho dožadovalo pri tom objatí. Nielen jej hlava, ale aj jej telo si ho pamätalo. Nehovoriac o srdci, ktoré po ňom pišťalo vždy, keď ho videla. Bolo to veľmi nebezpečné.
Asi by spravila najlepšie, keby sa držala od neho čo najďalej. Bolo by to najrozumnejšie s ohľadom na Nevilla a ich dve deti. Ibaže Harry potreboval ako Hermionu, tak aj ju. Luna mala pravdu. Úplne najviac by mu pomohlo, keby sa k nemu vrátila. Keby mal to, čo pred jedenástimi rokmi. Lenže to nejde, sakra.
„Dáš si kávu, zlato?“ Z myšlienok ju vytrhol matkin hlas. Ani si nevšimla, koľko času ubehlo odvtedy, čo zišli po schodoch dole.
„Áno, ďakujem,“ usmiala sa. Potom si ale všimla ticha, ktoré v dome panovalo. Pozrela z okna. Tých dvoch nebolo vidieť. „Kam šli?“ postavila sa a prešla za matkou do kuchyne.
„Harry vzal metlu a šli skúsiť, či ešte lieta,“ prezradila a mávla prútikom, aby do hrnca nabrala vodu.
„Metlu…“ stiahla obočie a potom jej v očiach zablýskalo. „Ja ho zabijem, idiota…“ zavrčala a nahnevane vyštartovala z domu. Molly sa za ňou obrátila, ale už jej nebolo.
Veľmi dobre vedela, kde lietali ako deti. A smiech, ktorý sa ozýval, jej to potvrdil. Keď prišla na lúku vedľa sadu, žalúdok sa jej prevrátil. Charlie bol zhruba päť metrov nad zemou a nejakých desať metrov od neho a lietal na tej síce udržiavanej a kedysi úžasnej metle , ktorá ale bola už taká predpotopná. Niečo ako Ometlo za ich mladých čias.
„Čo stváraš, Harry,“ pribrzdila až pri ňom a naštvane po ňom zasyčala. „Nevie predsa lietať…“
„Pozri, lieta celkom dobre,“ usmial sa nespúšťajúc zo syna pohľad. V ruke držal prútik. „Pritiahni k sebe, dostaneš sa vyššie!“ zakričal na syna.
„Chcem, aby okamžite zletel dole. A hneď!“
Harry riskol jeden rýchly pohľad do jej tváre, aby sa vzápätí sústredil na syna.
„Charlie, poď dole!“
„Nechcem!“ ozvala sa odpoveď. O tom nepochyboval, lietanie bolo úžasné.
„Nečudujem sa,“ zamrmlal tak, aby ho počula jeho matka. „Budeš lietať! Len si musíme niečo vysvetliť!“ zakričal. Videl, že Charlie pozrel smerom k nemu, a keď zbadal mamu, bolo mu to jasné. Sklonil opatrne metlu a letel nižšie. „Dobre! Tesne nad zemou ju vyrovnaj a potom dopadni!“ Díval sa, ako jeho syn bez problémov doletel k zemi. Potom sa s otázkou v očiach obrátil k Ginny.
„Na tomto sme sa nedohodli,“ neprestávala sa mračiť, ale uľavilo sa jej, keď k nim Charlie kráčal aj s metlou v ruke. „Nemôže lietať skôr, kým sa to nenaučí,“ mračila sa.
„Práve som ho to učil,“ mierne sa zamračil aj on.
„Bolo to úžasné, mami,“ povedal Charlie.
„Lietanie sa učí na Rokforte, kde sú k tomu vyškolení profesori,“ dívala sa na Harryho.
„Hoochová, áno?“ uchechtol sa. „Ginny, ty si predsa lietala ešte pred Rokfortom. Kradla si bratom metly, aby si mohla tajne lietať,“ pripomenul jej so zdvihnutým obočím. „Naučila si sa to sama a nečakala si na Rokfort.“
„To je pravda, mami…“
„A neuvedomovala som si, aké je to nebezpečné,“ zaprskala naspäť. „Nedokázala som odhadnúť, čo všetko sa môže stať.“
„On má tvoje a moje gény,“ potichu vypustil Harry. „Pamätáš? Kto iný by mal lietať lepšie, než on?“ povytiahol obočie. Neprestávala nahnevane zazerať.
„Môže sa zraniť, spadnúť z metly… čokoľvek!“ štekla. Charlie pozeral na matku rovnako nechápavo, ako jeho otec. „A Blesk je už len vykopávka,“ povedala o kúsok pokojnejšie.
„Skúsil som ju najprv. A lieta. Ale asi ti rozumiem. Takto prehnane reaguješ preto, lebo si matka…“
„Samozrejme, sakra,“ zavrčala.
„Nehádajte sa…“
„Nedovolil by som, aby sa zranil,“ zavrtel hlavou.
„Pri všetkej úcte, Harry, ale ty nie si školený k tomu, aby si učil deti lietať,“ vyštekla. Jeho obočie vyletelo nahor. A poobzeral sa okolo seba. Zbadal vysoko na jednom strome nedozreté jablko.
„Vidíš tam hore to jablko?“ spýtal sa a ukázal na ovocie zhruba tri metre nad zemou a dobrých pätnásť metrov od nich. Zamračene pozrela požadovaným smerom. Charlie tiež zaostril.
„Ktoré?“
„To najvyššie na tamtom strome,“ ukázal naň prútikom.
„A?“
„Tak sleduj,“ významne na ňu pozrel. Zdvihol prútik, aby jedným švihom odrezal konárik, na ktorom jablko viselo. Keď padalo, ďalším švihnutím presne zameral a utlmil jeho pád. Vznášajúce sa jablko potom tretím švihnutím privolal k sebe. Zachytil ho do dlane. „Ja by som nedovolil, aby sa mu niečo stalo,“ významne šepol a strčil jej malé, zelené a nedozreté jablko do ruky. Zarazene naň civela.
„To bolo úžasné, otec!“ nadchol sa Charlie. „Vidíš, mami. Keď zachytil to jablko, mňa by zachytil jednoduchšie, nie? Som väčší, než jablko.“
„Možno,“ prikývla Ginny už zmierlivejšie dívajúc sa na jablko, ktoré sa jej sotva zmestilo do ruky. Bolo nedotknuté a konárik nad stonkou presne rozťatý. Zrejme toho vie oveľa viac, než si vôbec uvedomila. „Ehm, možno,“ privolila znova a pozrela do Harryho spýtavej tváre. „Tak dobre, ale Blesk je aj tak starý,“ otočila sa k Charliemu, ktorý začal nadšene poskakovať.
„Vyskúšaj si ho a zistíš, že lieta dosť dobre,“ navrhol Harry. Stiahla zarazene obočie. „Ty si už dávno nelietala, však?“ spýtal sa. Pozrela naňho a potom na syna.
„Skoro dvanásť rokov,“ priznala.
„Že vraj je to ako naučiť sa bicyklovať. Alebo plávať. Nedá sa to zabudnúť,“ povedal Charlie a strkal mame do rúk Blesk. Mama naňho pozrela. „Otec vravel,“ mykol plecami. „Tiež dlho nelietal.“
„Skoro dvanásť rokov,“ prikývol Harry. „Skús to, Ginn. Je to zábava.“
„Ale ja viem, že je to zábava,“ stiahla obočie a nedôverčivo chytila metlu, ktorú jej syn strkal do rúk. „Tak dobre…“
A bolo to vážne úžasné. Je pravda, že Blesk nechcela vyhodiť. Po Harrym ostal skutočne len jeden kufor a ona chcela uchovať pre Charlieho všetko, čo sa spájalo s jeho otcom. Blesk pravidelne ošetrovala a starala sa oň, ale len preto, aby ho mal Charlie ako pamiatku. To, že by ešte lietal, nad tým ani neuvažovala. A Harry ho samozrejme najprv vyskúšal. A bol dosť skúseným, aby odhadol jeho možnosti. Preto dovolil Charliemu naň vysadnúť.
Mal pravdu. Reagovala prehnane. Ibaže si za tých jedenásť rokov všimla, že reagovala prehnane na veľa vecí, nad ktorými by jej v mladosti rozum ostával stáť. Ibaže to bolo preto, lebo bola matkou. Uvažovala nad vecami, nad ktorými bežne nie. A chápala, prečo sa jej mama zdala v niektorých momentoch prehnane starostlivá a úzkostlivá. Dievča to pochopí, až sa stane matkou.
Keď zletela, vystriedal ju Charlie. Nebol to ktovieaký divoký let. Ale lietal. A aj v ňom mal pravdu. Kto už by mal vedieť lietať lepšie, než syn Pottera a Weasleyovej, ktorí v metlobalovom družstve na svojich postoch svojho času excelovali? A istil ho. Nedovolil by zranenie. Už pokojnejšie sa dívala na to, ako sa jej syn smeje a zabáva. Ako sa raduje a bolo jej jasné, že aj z neho bude dobrý hráč metlobalu.
Potom letel Harry a ona počúvala Charlieho nadšené rozprávanie o lete a pritom sledovala jeho otca, ktorý sa vo vzduchu smial. Splašene, ako malý chlapec. Zabudol na to všetko, čo sa udialo a ona to chápala. Vo vzduchu aj ona zabúdala. A chcela si to znova pripomenúť. Skutočne nelietala dlho. Funkcia matky jej vzala aj túto radosť. Nie, že by nemohla, ale tak nejak pri tom všetkom na to nemyslela.
A užívala si každú minútu vo vzduchu. Vnímala každý poryv vetra. Blesk, hoci mal skoro sedemnásť rokov, bol stále spoľahlivý. Keď sa vracala k zemi všimla si, že na ňu čaká len usmiaty Harry.
„Kde je Charlie?“ vydýchla, ešte stále vo vzduchu.
„Molly kričala, že je čerešňový koláč už hotový… a on mu dal prednosť pred metlou. No pochopíš to?“ zasmial sa.
„Nie, ani nie,“ priznala rovnako so smiechom a zoskočila z metly. Ibaže dvanásť rokov je dvanásť rokov a ona pri tom skoku, ktorý v minulosti bežne zvládala, trocha zakopla. Zachytil ju. Ostala už znova v jeho náručí.
V hlave mala stále pocity z letu. Stále ňou lomcovali príjemné pocity a ona na moment zabudla, že uplynulo už dvanásť rokov od chvíle, kedy naposledy spolu lietali, presne na tomto mieste, než sa všetko pokazilo a oni museli utiecť. Bol blízko. Príliš blízko. Jeho telo, na ktoré to jej reagovalo. Jeho úsmev, ktorý vídala v snoch. Jeho oči, ktoré ju prenasledovali pri sexe. Jej ruky, akoby mali vlastnú vôľu, sa omotali okolo jeho krku a skôr, než by sa stihol aspoň jeden z nich zamyslieť, ho pobozkala.
Nie nežne a opatrne, ale rozhodne a bez váhania a on reagoval. Ich pery sa gniavili, akoby chceli dohnať všetok stratený čas. Jej ruka sa vnorila do jeho vlasov a hladila ho tak, ako to mal rád. Pritisol si ju bližšie k sebe zabúdajúc na to, kde vlastne sú. Kto ich môže vidieť. Čo sa môže stať. A keď jej jazyk prenikol do jeho úst, prijal ho s nadšením. A tiež to nebola jemná hra dvoch orgánov. Bola to vojna, bitka, plná vášne a potreby.
Rukami jej skĺzol k zadku a pevne ho zovrel. Pritisol si ju k sebe ešte viac a začul prvý ston. Jej bozky boli v momente ešte vášnivejšie, jej prsia na jeho hrudi nádherne mäkké a skutočne väčšie a plnšie, než si pamätal.
„Ginn, nemali by sme…“ zachrapčal jej do úst. Ale prestať nechcel ani náhodou.
„Ja viem…“ jej hlas bol rovnako zastretý. Obsypávala mu tvár bozkami, aby sa vrátila k jeho ústam. „Nemali by sme…“ hlesla mu do úst, aby v tom istom okamihu jazykom zaútočila na ten jeho. Cítila, ako jeho ruky gniavia jej zadok, ako si ju pritíska k lonu a cítila jeho tvoriacu sa erekciu, ktorá ju tlačila do brucha a v tom momente zvlhla ešte viac, než vlhla dovtedy. „Kurva, Harry, seriem na to. Potrebujem ťa…“
A bola to pravda. Obyčajná a jasná pravda. Potrebovala ho hneď a teraz. A on ju. Bola to takmer až zúfala potreba. Tisla sa k jeho erekcii a začala sa o ňu trieť. Zastonal aj on.
„Si si vážne istá?“ šepol a modlil sa k všetkým svätým, aby si bola vážne istá. Svojimi ústami zaútočil na jej krk. Znova zastonala a tentoraz hlasnejšie.
„Nechcem o tom uvažovať, teraz nie. Och, Harry…“ šepla, keď našiel jej miesto kúsok pod uchom. To ju už začal tlačiť k stromu. S posledným kúskom racionálne uvažujúceho mozgu vytiahol prútik, aby začaroval okolie. Nikto ich neuvidí. Nikto sa nepriblíži. A ak áno, otočí sa na päte a odíde.
„Chcem ťa, tak strašne moc,“ zavrátil hlavu vzad, pretože to boli teraz jej ústa, ktoré útočili na jeho krk. Jej jazyk, ktorý skúmal jeho pokožku. Pritlačil ju k stromu a pustil jej zadok. Chytil jej hlavu do svojich dlaní a začal ju už znova bozkávať. Trocha od nej odstúpil len preto, aby jej rozopol nohavice a sťahoval ich dole. Pomáhala mu. V náhlivosti a nástojčivosti zo seba skopla topánky, nohavice a aj nohavičky. Rovnako rýchlo sa vyzliekol aj on.
Na nič nečakali. Skutočne ich ovládla takmer až živočíšna potreba a túžba. Chytil ju pod zadok a nadvihol, aby do nej okamžite vnikol. Súhlasne zavrčala, prijímajúc tento akt s nadšením. Jej lono dovtedy horelo nedočkavosťou, jej vzrušenie bolo extrémne vybičované a jej telo prijalo to jeho takmer až s upokojením. Už len toto spôsobilo, že sa nachádzala na samom okraji orgazmu. A keď do nej začal prenikať, nie pomaly, ale náhlivo a nástojčivo, oprela si hlavu o strom a s potešením prijímala každý jeho pohyb.
„Do prdele, Harry,“ zastonala a jej nohy ho objali ešte pevnejšie. Bolo príjemné objímať jeho úzky driek. A ona si to skutočne užívala. Každé prirazenie, každý kontakt jeho tela s tým jej. A potom sa o ňu oprel a už len prirážal a jej stony boli hlasnejšie a vôbec jej na tom nezáležalo.
Bolo to rýchle, náhlivé a divoké, ale napokon ho pevne objala a z jej úst sa vydral výkrik, keď sa jej telo zmietalo a napokon zmĺkla, keď ňou prebehol orgazmický kŕč. Silný, úžasný a dlhý. Stískala ho, zatínala zuby a cítila, ako jeho penis v jej pošve pulzuje a on sa do nej vyprázdňuje.
„Harry,“ šepla zadýchane. Stále ju pritláčal k stromu, ale bola to príjemná záťaž. Stále bol v nej a cítila, že úplne nezmäkol. Zdvihol hlavu a krátko ju pobozkal. Rovnako potreboval nájsť dych. A ona cítila, že to nestačilo. Viac ako jedenásť rokov bolo príliš dlhých, aby jej stačil jeden orgazmus. Aj keď bol neuveriteľný. Jej lono stále pulzovalo. Cítila ho v sebe a bolo to príjemné. „Ja ešte chcem,“ hlesla a zapýrila sa. Pohladila ho po tvári a on to pochopil. Cítil sa rovnako. Usmial sa.
Svoje nohy posunul viac k stromu len preto, aby ju udržal a začal sa hýbať. Videl, ako si zahryzla do pery. Jej pošva bola rovnako úzka a pružná, ako si pamätal. Ani tri deti túto skutočnosť nezmenili. A stále bol dostatočne tuhým, aby z nej nevykĺzol. Díval sa jej do začervenanej tváre a spomínal, že rovnako vyzerala aj vtedy. Bola skutočne krásna. A vytiahol svoje ruky spod jej zadku, istiac ju nohami len preto, aby rozopol jej blúzku a vyhrnul podprsenku.
Neprestával sa v nej pohybovať, nie však nejako intenzívne, sústredil sa len na to, aby dráždil jej klitoris a stačilo to. Privrela oči a jej dych sa zrýchlil. A on chytil jej prsia, aby ich masíroval. Aby dráždil jej stuhnuté bradavky, pretože si pamätal, že to milovala.
„Rýchlejšie,“ šepla a on sa o ňu trel viac. Cítil, že jeho penis reaguje a tvrdne pri počúvaní jej tichých stonov. Z jej úst sa predieralo jeho meno a on zrýchlil ešte viac, tentoraz s istotou, že jeho penis bude robiť to, čo má a začal jej tvár obsypávať bozkami. Zovretie jej nôh sa upevnilo, jej ruky ho objali a tisla si ho k sebe, keď vrcholila druhý raz, tentokrát bez kriku, len s tichým syčaním.
Cítiac jej zvierajúce sa vnútro a dívajúc sa do jej tváre cítil, že by možno aj on zvládol ešte niečo. Nepredpokladal to tak rýchlo, ale jeho mužstvo malo iný názor. Predsa len na to čakal príliš dlho. Nie na to, ale na ňu a jeho penis bol rovnako nadšený, ako on. Neprestával prirážať, ani keď sa zniesla druhý raz z oblakov, jednou rukou pod zadkom a druhou stískajúc jej prsník.
Nechápala to. Ale cítila, že znova stvrdol. Znova ju zaplnil a znova to bol úžasný pocit, ktorý jej pošva uvítala. Lenže už nedokázal stáť pri strome a objímajúc ju, neprerušujúc ich spojenie, ju opatrne položil do trávy. Skutočne sa mu to podarilo. Aj napriek tomu, že bol vychudnutý, stále mal dosť síl, aby si ju udržal pri sebe.
Už to nebolo nijako divoké a vášnivé. Díval sa jej do očí, vnímal jej úsmev, jej ruky na svojom chrbte a zadku a bolo to úžasné. Sklonil sa k nej a bozkával ju. Ich jazyky tentoraz nebojovali. Nežne sa dráždili a hladili a on mierne zrýchlil svoje výpady.
„Och, Harry, budem znova,“ šepla keď cítila, že ju začínajú znova zaplavovať príjemné pocity, ktoré sa sústreďujú len do ich spojených genitálií.
„Si neskutočná, nenásytná,“ brblal jej do ucha. „Si úžasná, Ginn…“
„To ty… sakra, Harry,“ zadýchane vypustila a jej panva sa pohla rýchlejšie tej jeho v ústrety. „Prosím, poď so mnou,“ šepkala mu do ucha. „Poď…“ zopakovala, pretože mala strach, že bude vrcholiť rýchlejšie, než on. „Milujem ťa,“ vypustila z úst v momente, ako sa jej panva prestala hýbať. Bolo to silnejšie, než ona. Tie slová z jej úst spôsobili, že sa mu takmer až zatmelo pred očami a posledné prírazy spravil akoby v tranze a jej sťahy, kŕčovité zvieranie jeho tela, prsty zaborené v jeho zadku a jej tvár skrivená orgazmom, to všetko dohromady bolo nádherné a on cítil, ako sa jeho penis začal šklbať a jeho telo chvieť, keď sa mu z úst predral výkrik.
Bol to nádherný májový deň. Úplne úžasný k tomu, aby sa všetko pokazilo. To bolo prvé, čo si uvedomil, keď sa od nej odtiahol. Tentoraz už s mäkkým penisom. Návrat do reality bol krutý. Milovali sa. Stále bola ale manželkou a matkou a on tak nejak vedel, že ani to, čo práve zažili, jej rozhodnutie nezmení.
„Zrejme sme spravili obrovskú chybu,“ povedal opatrne dívajúc sa na to, ako si sadla. Bola polonahá, s podprsenkou stále vytiahnutou nad prsami. Opätovala mu pohľad. Nohavice stiahnuté, všetko odhalené a v tvári nešťastný výraz.
„Ja neviem, Harry,“ zavrtela hlavou a upravila si podprsenku. Zapínala si blúzku. „Neviem, či to bola chyba, viem len to, že som to strašne potrebovala. A neľutujem toho, nemysli si,“ dodala a po kolenách sa vybrala k svojim veciam. Zahryzol si do pery dívajúc sa na jej zadok. Okrúhly, pevný a strašne sexy. Hodila mu jeho prútik, ktorý ležal vedľa stromu a svojím sa čistila. Spravil to isté. Díval sa, ako sa zháňa po nohavičkách a potom aj nohaviciach. A ako sa obúva. „Obleč sa, prosím,“ vyzvala ho potichu, keď ju stále priťahoval pohľad naňho. Povzdychol a drzo sa postavil vystavujúc sa práve jej pohľadu. „Harry…“
„Nikto nás nemôže vidieť, začaroval som to tu. A tvoje vlasy… zrejme bude potrebných viac kúziel,“ upozornil ju, keď si navliekal trenky aj s nohavicami. Bola to pravda. Bola rozcuchaná, so stopami kôry a trávy na chrbte. „Ukáž,“ pristúpil k nej, aby jej pomohol očistiť ju odzadu. „Neublížil som ti, že nie…“
„Nie, nič mi nie je,“ zavrtela hlavou a pomohla mu upraviť aj ona jeho. Zadívala sa mu do očí. „Bolo to úžasné, Harry. Neskutočné, silné a nádherné. Vážne som to potrebovala, celé tie roky. A naozaj toho neľutujem…“
„Musíš sa ale vrátiť do úlohy manželky a matky,“ prikývol a sadol si do trávy. Nešťastne sa zviezla vedľa neho.
„Ja nemôžem byť tou, ktorá skazí svojim deťom život,“ potichu povedala. Pozrel na ňu. „Milujem ťa. Milovala som tvoju spomienku a dva týždne som sa tomu bránila, ale viem, že ťa milujem. A keby záležalo len na mne, vezmem deti a vraciam sa k tebe. Hneď, v tomto momente. Ale nejde to,“ šepla. Prikývol.
„Luna a Frank…“
„Správne. Možno to bude znieť teraz kruto, ale Charlie vyrastal bez teba. Len pred dvoma týždňami sa dozvedel, že má otca živého. Zvyká si na teba a teší ma, že to ide tak rýchle. Ibaže… Frank a Luna mali otca celý život. Zobrať ich od neho by bolo pre nich hrozné. Nebolo by to správne. A ja im to nemôžem spraviť,“ vypustila a do očí sa jej tisli slzy. Slabo sa pousmial.
„Ja to chápem, Ginn,“ natiahol k nej ruku a pohladil ju po líci. Privrela viečka. „Ale len tak, na polovicu. Viem, že myslíš hlavne na deti. Ale kde je napísané, že by som nemohol byť dobrou náhradou? Neville predsa nie je mŕtvy, neprišli by o otca…“
„Pretože viem, ako znášal Charlie, keď si na Nevilla zvykal a to ho poznal od malička,“ pozrela sa naňho. „Myslíš, že som nad tým nerozmýšľala?“ spýtala sa so smutným úsmevom. „Dva týždne nerobím nič iné, len skúšam prísť na spôsob, ako to vyriešiť. Oni svojho otca milujú. Teba by brali ako dôvod, prečo s ním už nemôžu byť tak, ako boli zvyknutí. Najlepšie by bolo, keby Neville opustil mňa,“ vyriekla a zapýrila sa. „Ale čo, je to pravda. Pre všetkých by to bolo najlepšie. Aj preňho. Dobre vie, že ho nemilujem, Že sex s ním len trpím. Že som s ním kvôli deťom. Keby on odišiel odo mňa, deti by sa s tebou zmierili skôr.“
„Ale nespravíš to. Nenavrhneš mu túto možnosť, však nie?“ opýtal sa, ale odpoveď poznal dopredu.
„Nedokázala by som sama so sebou žiť. Ja už dávno nie som tým dievčaťom, ktoré si tvrdohlavo šlo za svojím, Harry. Byť matkou dokáže človeku zmýšľanie pozmeniť. Pochopíš to, keď budeš otcom dlhšiu dobu,“ chytila mu ruku do svojej. „On to aj tak vie, vieš?“ potichu vyriekla a pozrela sa mu do očí. „Vie, že ťa milujem, že som nikdy neprestala. Vie, že naše manželstvo nikdy nemôže byť… normálne a že jeho nikdy milovať nebudem. Dokonca mi naposledy vyhodil na oči, že si ťa pri sexe predstavujem a má, sakra, pravdu. Aby som dosiahla orgazmu, musím si predstaviť teba. Pri masturbácii je to v poriadku. Pri jeho orále a…“
„Dosť, Ginn. Neviem, či túžim vedieť práve toto,“ znechutene sa zaškľabil.
„A bolo to tak vždy. Ty si mi pri tom pomáhal vždy, vieš?“ povzdychla. „Nevravím, že nie je dobrým milencom… pre hocakú inú by bol výborným milencom, ale nie pre mňa.“
„Zbieram bonusové body,“ krivo sa zaškľabil. Nepovedala na to nič. „Nebudem klamať. Nepáči sa mi to ani najmenej. Najradšej by som za ním šiel a vyhodil mu to na oči. Požiadal ho, aby sa ťa už v živote nedotkol. Alebo a to skôr, aby vypadol…“ zavrtel hlavou. „Je to všetko príliš skoro. Pre vás všetkých a ja to chápem,“ potichu vypustil. „Žijem len dva týždne,“ uchechtol sa a sklonil hlavu. Jej ruka ho zovrela pevnejšie. „Ale napriek tomu…“ šepol a pozrel na ňu, „mám Charlieho a viem, že ma miluješ,“ usmial sa. „A to je viac, ako som mal predtým,“ hlesol a prisunul sa k nej. „Ja viem, že to dlho nevydržíš… a nemyslím sex. Nevydržíš sa dlho pretvarovať, aj keď si bola vždy dobrá herečka. Nepovieš mu ani to, že sme sa milovali. A možno to Nevillovi dôjde a sám cúvne. Alebo sa možno stane… niečo, čokoľvek a ty budeš so mnou,“ povedal a krátko ju pobozkal na pery. Jemne sa pousmiala. „A dovtedy… keď bude stáť Neville za hovno, som tu ja,“ navrhol. A ona sa zasmiala a zavrtela hlavou.
„Dobre vieš, že to nepôjde. Teraz si ešte môžeme vymyslieť, že sme riešili… napríklad Charlieho financie a potrebovali sme k tomu pokoj. Ale čo nabudúce?“ spýtala sa významne a nechala ho, aby sa na chvíľu prisal na jej pery.
„Ja neviem, niečo vymyslíme. Všetko sa nejako vyrieši. Najdôležitejšie je, že ma miluješ,“ povedal. Prikývla a sama sa nahla, aby ho pobozkala. A potom znova.
„Budeme musieť ísť. Sme tu dosť dlho,“ hlesla a chystala sa postaviť.
„Sme tu dosť krátko,“ upozornil a vstal tiež. „Bolo to až priveľmi rýchle,“ posťažoval si.
„A intenzívne. Sakra, keď si pomyslím, že mi stačilo len to, keď si do mňa vošiel…“
„Pst, už som zrušil zabezpečenie,“ uchechtol sa.
„Dobre,“ zasmiala sa aj ona. Ale myslela to vážne. „Budeme sa vedieť pretvarovať?“ spýtala sa, keď kráčali k Brlohu.
„Ja určite, mám tvrdú školu,“ prikývol. „A ty? Budeš vedieť predstierať fungujúce manželstvo?“ kútikom oka na ňu pozrel a želal si, aby povedala nie, že to nedokáže, prezradí sa a vráti sa k nemu.
„Pokúsim sa o to…“
Keď prišli do Brlohu, Charlie ich spovedal, kde boli tak dlho. Molly si ich oboch skúmavo prezerala.
„Riešili sme financie, Charlie,“ povedal mu Harry. „Aj to je dôležitá časť otcovstva. Každopádne mama súhlasila s tým, že ti môžem k narodeninám darovať novú metlu,“ pousmial sa. Ginny stuhla a prebodla ho pohľadom.
„Vážne? To ako fakt? Metlu?“ nadšene vypískol. Lietanie sa mu zjavne zapáčilo. „Ale to je výborné. Cez leto si môže Tedy priniesť svoju a môžeme lietať. Aj s tebou. A mamou. A možno so strýkom Ronom a dvojčatami…“ nadchýnal sa a začal okamžite plánovať a ševeliť o tom babičke.
„Toto sme si nedohodli,“ zasyčala mu Ginny do ucha.
„Veď naňho pozri. Keby som žil, lietal by skôr, než by chodil… tak ako ja,“ usmial sa.