Horace Eugene Flaccus Slughorn bol veľmi zvláštnym človekom, ako zhodnotil Harry. Dumbledore ho vzal, aby spolu s ním zašiel starého pána presvedčiť k návratu na Rokfort, do dedinky Budleigh Babberton a zrejme sa mu to podarilo, ako napokon skonštatovali. Dumbledore mu o ňom prezradil prapodivné veci. O jeho záľube obklopovať sa ľuďmi, u ktorých si bol istý, že to v budúcnosti dotiahnu ďaleku a budú dôležití. A následne si užívať ich pozornosti a darov. A Harry, ako ho Dumbledore upozornil, takým dôležitým človekom nielen že bude, ale už aj je a to im pomohlo, aby na Dumbledorovu ponuku Slughorn napokon kývol. Bude chcieť získať Harryho do svojej zbierky a určite si preňho vyčlení to najvýznamnejšie miesto medzi fotkami.
Harryho prekvapilo, keď medzi fotkami, ktoré mu starý pán hrdo ukazoval, našiel aj svoju matku. Podľa Slughorna to bola výnimočná študentka, ktorá by to určite dotiahla ďaleko, nebyť tej nešťastnej chvíle a to aj napriek tomu, že bola mukelka. Celú dobu si Harryho po očku prezeral, akoby ho hodnotil.
„On ale učil Elixíry,“ mračil sa Sirius, keď im po návrate z tejto misie Harry rozprával podrobnosti. „Čo iné by vedel robiť?“ odfrkol si pri večeri.
„Možno nás bude učiť, ako zo seba spraviť parádne kreslo,“ mykol plecami Harry. „Skôr ale bude učiť tie Elixíry a Obranu bude učiť… veď viete,“ zavrtel hlavou. Bolo to jasné. Slughorn bol kedysi vedúcim slizolinskej fakulty a toto šlo proste ruka v ruke. Na rozdiel od Snapa Slughorn skutočne nevedel nič iné robiť. Snape vedel aspoň piť ostatným krv, ako Harry ironicky skonštatoval. Ale na rozdiel od Snapa nebol Slughorn zarytým Slizolinčanom, ako dokázali osoby v jeho akejsi vitríne slávy. Bola tam jeho matka, alebo aj Gwenog Jonesová a Ginny skoro skolabovala keď sa dozvedela, že s ňou bývalý profesor udržuje priateľské vzťahy.
„Ty si ho asi nemal rád, že?“ zaškľabila sa na Siriusa Ginny. Sedeli spolu v altánku pri jazere. Zhodli sa na tom, že si dajú občas pauzu od trénovania a skutočne by si mohli jazierko aj vyskúšať. To ale až keď príde Hermiona.
„Nie,“ zavrtel hlavou. „Väčšinou som si z neho s Jamesom strieľal,“ zaškľabil sa. „Bol…“ zamyslel sa. „Nebol typickým Slizolinčanom, ako sme už vraveli. Ale aj tak… bol slizkým, vypočítavým človekom, ktorý za všetkým videl len svoj prospech. A zrejme sa nezmenil. A ten jeho Slugyho klub…“
„Čože to?“
„Určite si aj teraz vytvorí svoj klub, kde bude zoskupovať deti významných rodičov, aby sa k nim dostal bližšie alebo deti, ktoré sa mu budú javiť, že by mohli v budúcnosti niečo znamenať. Chytré, šikovné, bystré… Harry sa do jeho klubu dostane ľavou zadnou…“ zaškľabil sa na krstného syna.
„A to je zrejme to, čo chce Dumbledore docieliť,“ prikývol.
„Nevyzvedal? Veď vieš…“
„Pýtal sa, ako sme sa rozhodli. Povedal som mu, že ešte nijako. Viac o tom nehovoril,“ zavrtel hlavou.
„No, je to hlavne naša vec. Alebo skôr je to vec vás dvoch, komu o tom poviete a prečo. A keď sa rozhodneme do Južnej Ameriky ísť, tak proste pôjdeme…“
Boli pevne rozhodnutí do Peru ísť. A Harry vedel, že Dumbledore o tom vie veľmi dobre. Že viac nevyzvedal, neprehováral, nevracal sa k ich poslednému rozhovoru, to bolo o niečom inom. Veľmi dobre vedel aj to, že jeho spolupráca s Harrym visí na veľmi tenkom vlásku a keby viac dobiedzal a nástojil, zrejme by sa ten vlások úplne roztrhol.
Harrymu to bolo jedno. Do Južnej Ameriky proste zájdu a spravia tak ešte skôr, kým bude mať on šestnásť rokov. A ktovie, možno dostane úžasný darček k narodeninám. Lucy s pobalenými kuframi pripravenú stráviť zvyšok prázdnin s nimi a uistenie Ashy Delarose, že z nich nemá strach.
„Zajtra to dobre dopadne, však?“ potreboval sa ubezpečiť Harry večer pred naplánovanou cestou do Peru. Sirius sa spojil s Kingsleym a vymámil z neho miesto, na ktorom sa Simmonsovci zdržujú. Kingsley bol samozrejme zvedavý na to, čo sa deje. Sirius mu odvetil, že aj keby sa niečo dialo, nemá právo mu o tom vravieť. Ak by ale hrozilo čokoľvek nebezpečné, nechával by Dumbledore Harryho s Ginny voľne sa pohybovať po hrade? Medzi nimi všetkými? To Kingsleyho upokojilo. Nikdy nepovažoval Harryho za nebezpečného a Ginny ešte menej. Napokon pomohol Siriusovi vybaviť ďalšie medzinárodné prenášadlo.
„Určite áno,“ odvetila Ginny. Sedeli na Harryho posteli opierajúc sa o jej čelo. Ruku mala bezpečne vloženú do tej jeho. „Som si istá. Asha nemôže mať dôvod veriť, že sme… netvory,“ zavrtela hlavou. „Uvidíš Lucy,“ veselo doňho drgla.
„Len aby nie naposledy,“ zamračil sa. Jeho obavy narastali. A nervozita tiež. „Nie som sebec, že nie?“
„Nie si,“ presvedčene prehlásila. „Nikdy si nespravil nič sebeckého a keď sa niekomu zdá, že si sebecký, pretože chceš Lucy pri sebe… tak ten niekto nech sa dá vypchať,“ odfrkla si. „Sebecký človek sa nestará o nič iné, len aby si nahrabal pre seba, aby mal hlavne on zo všetkého prospech a úžitok, aby vyťažil z každej situácie len pre seba to dobré. Kedy si tak konal ty, pre Merlina?“ zavrtela hlavou. „A okrem toho aj ja chcem svoju najlepšiu kamarátku pri sebe…“
„Aby to ešte pochopila Asha Delarose,“ stiahol obočie. „Mimochodom, nevravel Sirius, že už prišiel na to, prečo jej vravíme Delarose?“
„Ešte nie,“ zavrtela hlavou. A zachichotala sa. „Stavím sa, že to bude to prvé, s čím doňho bude Snape vŕtať. Nemyslím si ale, že je to podstatné. Asha Delarose znie aj tak lepšie, ako Asha Simmonsová, nie?“
„Možno je to len preto, lebo to znie lepšie. Ale aj tak si myslím, že je za tým niečo viac. Keď na ňu Dumbledore s Kingsleym zoslali tabu, tak to muselo byť sakra silné…“
„Keď sa k nej Ministerstvo správalo tak, ako sa správalo, tak to muselo byť silné. No nič. Ja sa prešmyknem naspäť do svojej postele, aby som sa trocha vyspala. Budeš v poriadku?“ pozrela naňho. Usmial sa a prikývol. „Budem ti teda dôverovať,“ povzdychla a pobozkala ho na pery. „Dobrú noc…“
——
Na druhý deň ráno mali nastavené prenášadlo, ktoré ich malo preniesť až k mestu Cuzco. Niekde tam by mal byť Sacsayhuamán, ktorému sa Simmonsovci venovali. Harry to ale nedokázal ani vysloviť, tak mu to bolo vcelku jedno.
Molly sa povedala čiastočná pravda. Až keď sa vrátia a príde aj Hermiona, potom povedia novinky všetkým, vrátane zasvätenia Charlieho. Teraz sa ale potrebovali spojiť s Ashou Simmonsovou, ktorá by mohla možno vedieť niečo viac o tom prepojení… Molly sa najskôr zaradovala, že to bude vedieť aj jej druhý najstarší syn. Nebudú v tom len s Billom a Ronom sami. Potom šomrala, že nedokážu ani chvíľu obsedieť na zadku.
Lenže aj ona si všimla, že Harry je v posledných týždňoch akýsi čudnejší. Zamyslenejší a smutný. Keď sa naháňali po pozemkoch, bolo to v poriadku. Ale keď si sadli k jedlu, bol vážny a ona by sa stavila, že je to preto, lebo nemá svoju priateľku pri sebe. Čo jej bolo samozrejme ľúto a chápala ho. A dávalo jej to nádej, že sa o svoju dcéru v tomto smere skutočne nemusí obávať. Harry myslí na Lucy a stavila by sa, že idú do Peru práve preto, aby prehovorili Ashu na uvoľnenie dcéry a nie preto, lebo si myslia, že by niečo mohla vedieť.
„Teda, Snape, ty si sa vyparádil,“ zasmial sa Sirius, keď zbadal Snapa v bavlnených hnedých nohaviciach a ľanovej košeli. Cez plece mal prehodenú cestovnú tašku. Harry musel odvrátiť pohľad, aby sa nerozosmial. Čakali ho v salóniku, odkiaľ sa mali preniesť do Južnej Ameriky.
„Máš na sebe niečo podobné, tak si ma nevšímaj. Ďakujem. Ťažko by som vysvetľoval muklom v Peru, že som… muklom, keby som mal na sebe habit. Však?“ natiahol a kútikom oka skontroloval decká. Potter sa celkom jednoznačne bavil. Ešte že tá Weasleyová bola duchom prítomná a nekomentovala ho.
„Iste, nám je to jasné, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že to dôjde aj tebe,“ uchechtol sa.
„Nevšímaj si ma, opakujem to znova…“
„To nebude ťažké…“
Na ďalšie dohadovanie ale nebol čas, pretože sa ozvalo prenášadlo a oni sa ho chytili, aby znova absolvovali dlhé a strastiplné prenášanie. O niekoľko chvíľ neskôr skutočne pristáli pri meste Cuzco. Harry by sa možno aj zaujímal o nejaké Andy, nadmorskú výšku a vcelku prijateľné podnebie, keby mu to nebolo úplne jedno. V mysli mal len čo najrýchlejšie sa dostať k Lucy. Kingsley im prezradil, ako sa dostať na miesto, kde sa Simmonsovci zdržovali.
I tak trvalo kým sa dostali do mesta, kým našli taxík a kým Sirius, ktorý si začaroval jazyk, aby dokázal hovoriť španielsky, sa dohodol s vodičom, že ich zavezie až k dedinke archeológov, ktorých tu bolo niekoľko. I tak museli prejsť ešte čosi viac ako kilometer, kým sa dostali k Sacsayhuamánu.
Bolo tam rozostavaných niekoľko stanov, v ktorých pracovali archeológovia, ako si domysleli. Ginny sa fascinovane dívala na mohutné ruiny inkskej pevnosti.
„Myslím, že vidím Ashu,“ zahlásil Sirius a vykročil smerom k veľkému stanu, ktorého dve steny boli otvorené a v ktorej bola jedna váľanda a hlavne mnoho stolíkov, pultíkov s vybavením, ktoré Harrymu pripomenulo dokumentárne filmy o archeológoch.
„Ahoj, Asha,“ pozdravil Sirius. Žena zdvihla hlavu od akejsi tabuľky, na rukách mala rukavice, ktorými si odhrnula vlasy z čela.
„Sirius, Severus a deti,“ prikývla. „Veľké percento pravdepodobnosti som dávala tomu, že sa objavíte,“ zamračila sa. „Poďte, sadnite si…“ kútikom oka pozerala na decká.
„Nemusíš sa obávať, že by začali metať okolo seba hromy blesky,“ zaškľabil sa Sirius.
„Iste, ale ruku im aj tak nepodám… Nehnevajte sa na mňa,“ dívala sa na deti, „ale tie pocity sú silné. Kingsley vám o všetkom povedal a ja som proste vedela, že prídete…“
„Kde je Lucy, pani Simmonsová?“ spýtal sa Harry a vôbec sa nechystal usadiť, ako to spravil Sirius aj so Snapom. Asha pevne zovrela pery dívajúc sa na Harryho. Nevyzerala priateľsky, to ani náhodou.
„Asha, on nehryzie,“ upozornil Sirius. „A aj keby hrýzol, Lucy by nepohrýzol. Prišli sme ti vysvetliť, ako to s nimi je. Čo nám povedal Dumbledore a ubezpečujem ťa, že sú absolútne neškodní…“
Asha sa naňho pozrela rovnako zamračeným pohľadom, ako na Harryho. A pozrela aj na Snapa. Ten mykol plecami. Pomaly sa pozrela na Ginny. Dievča vyzeralo nervózne. Chlapec dosť nešťastne.
„A okrem toho sa s tebou mienime porozprávať, čiže sa s Lucy aj tak stretne,“ pokračoval Sirius. „Je jedno, či hneď alebo neskôr. A možno lepšie, aby som ti to vysvetlil len ja.“
„Možno,“ neprestávala sa mračiť. A povzdychla si. „Lucy mi už takmer mesiac vraví o svojom živote na Rokforte a o vás dvoch sa vyjadruje len pekne. Čo však neznamená, že sa môj postoj zmenil…“
„Ale zmení sa, keď sa dozvieš pravdu,“ sľuboval Sirius. „Harry s Ginny pôjdu za svojou kamarátkou a my sa porozprávame. Mimochodom, kde je Dan?“
„Na nejakej muklovskej konferencii v Lime. Mal by sa vrátiť až za tri dni…“
„Tri dni čakať nemôžeme…“
„Iste…“ prerušila ho. „Sama som zvedavá na to niečo, čo v nich je. A či sa to dá odstrániť. Či ste sa o to už pokúsili…“
„Všetko postupne. Vysvetlím ti to,“ Sirius sa na ňu uprene díval. Snape pôsobil len ako prísediaci.
„Dobre teda. A Severus? Prečo si prišiel ty? Nepamätám, že by boli medzi vami nejaké priateľské vzťahy. A aj informácie ktoré mám napovedajú, že je tvoja asistencia v tejto situácii viac ako zarážajúca…“
„Mne sa to zdá nepochopiteľné ešte viac, ver mi. Ale keď sa dozvieš to, čo ti chce Black povedať, pochopíš. Sám by som sa chcel s tebou porozprávať… súkromne,“ zaprskal profesor Elixírov.
„Dobre,“ zopakovala a preniesla zamračený pohľad na Harryho. „Nemyslím si, že by ste v tejto chvíli Lucy ublížili. Keby sa tak malo stať, spravili by ste to už niekoľkokrát. Avšak stále mám názor že to niečo, čo vo vás drieme, raz môže vypuknúť… ak k tomu nastane nevhodná príležitosť. Lucy je niekde medzi ruinami…“ mávla rukou za sebou.
„Dajte nám tak hodinku, Harry,“ Sirius naňho mrkol. „Za hodinku bude Asha vedieť, že ste ako baránkovia…“
Harrymu toto prehlásenie stačilo, aby sa vychytil smerom k ruinám s úmyslom pohľadať Lucy. Všetko to nechá na Siriusovi. Hádam sa mu podarí s Ashou pohnúť keď boli pripravení na to, že jej povedia úplne všetko. Lucy za to stála. A nielen pre to, čo znamenala preňho. A tiež pre Ginny. Ale aj pre to, že už niekoľko rokov stojí pri nich a stála pri nich aj keď nevedela, čo sa deje. Nezaslúži si, aby ju Asha strčila do nejakej školy, Merlin vie do akej a ktovie kde.
Ginny ho nasledovala, aby mal Sirius priestor k tomu dokázať, že jeho prehováračské schopnosti sú skutočne kvalitné. Počká, kým sa nájdu, vyobjímajú a vybozkávajú, niečo si povedia a až potom sa k nim pridá. Priblížila sa k ruinám, ktoré obdivovala už predtým a obzerala si ich.
Harry sa musel dvoma chodníčkami vyhrabať nad spodné ruiny, kým Lucy zbadal, ako kľačí pri obrovskom kameni a prezerá si ho. Pousmial sa. Mesiac ju nevidel a za ten mesiac sa zmenila. Nie nejako okato, ale zmeny vidieť boli. Spomenul si aj na minulý rok, kedy videl svojich priateľov vo vlaku a uvedomil si zmeny. Proste rastú, vyvíjajú sa a v týchto rokoch viac, výraznejšie a rýchlejšie.
„Lucy!“ zakričal, keď sa vynadíval dosť a pocítil túžbu ju zovrieť v náručí. Zvedavo sa obzrela a skoro si sadla na zadok, keď ho spoznala. Zlomok sekundy stačilo, aby sa postavila a rozbehla sa k nemu.
„Čo tu robíš, pre Merlina?“ hlesla, keď ho pevne zvierala. „A čo matka? Pustila ťa za mnou? A čo…“
„Pokoj, postupne,“ zasmial sa a pozrel jej do tváre. Bola nádherná. Pobozkal ju a bozkávali sa dlho stojac medzi ruinami v objatí.
„Vyzeráš… krajšie,“ zhodnotila, keď sa od seba odtrhli a ona si ho konečne poobzerala. „Čo oči?“
„Dobre, alebo skôr výborne,“ pochvaľoval si. Usmiala sa ešte širšie.
„Som rada,“ vydýchla. „A teraz… vrav! Ako si sa sem dostal?“
Sadli si k ruinám a on jej porozprával všetko. Úplne všetko, čo vedeli, čo im povedal Dumbledore. A ako sa rozhodli, že jednoducho prídu a povedia Ashe všetko. Spravia úplne všetko, aby s nimi ona zostala. Celú dobu ho zvierala za ruku.
„Neviem, či sa im podarí matku prehovoriť,“ povedala napokon.
„Ale určite áno. Veď to nie je nič hrozné, keď sa na to pozrieme globálne. Ešte mi mohol Voldemort zanechať chuť vraždiť…“ zaškľabil sa.
„Nezľahčuj to,“ mierne sa mračila. „Neviem… nemám z toho dobrý pocit,“ vrtela hlavou. Pozrel na ňu. „Matka je dosť zásadová, ak sa k niečomu rozhodne. A ak je to niečo, čo môže byť, hoc len potenciálne nebezpečné pre jej dcéru, nedovolí sa mi vrátiť. A keď sa to ešte týka Veď vieš koho, hoci len nepatrnou časťou…“ znova zavrtela hlavou. „Nemám z toho dobrý pocit…“
„Uvidíme ako to dopadne,“ povzdychol aj on a pritiahol si ju k sebe. „Pevne verím, že Sirius bude zásadovejší než tvoja matka…“
„A čo tu chce Snape?“
„Zrejme robiť dozor nad tým čo a ako povie Sirius tvojej mame. To tipujeme. Že ho vyslal Dumbledore, hoci on vraví, že sa s ňou chce porozprávať. Zaujímalo by ma, koľko temnosti by cítila z neho, keby mu podala ruku…“
„Nechaj toho,“ odfrkla si. Potom zbadala Ginny, ktorá sa štverala po chodníčku nespúšťajúc oči z kameňov. A vítanie začalo nanovo.
„Je to úžasné,“ vravela Ginny o chvíľu neskôr. Všetci traja sedeli na oschnutej tráve pod jednou z ruín. „Tie kamene… čo to vlastne je?“
„Inkovia tu kedysi vystavali silnú pevnosť, ako je vidieť z tých ruín. Muklom sa to zdá rovnako úžasné a nepochopiteľné. Rovnako ako pyramídy a iné stavby z minulosti. Nechápu, ako sa v tomto prípade Inkom podarilo stavať s tak presnou geometrickou presnosťou, manipulovať s tak obrovskými a ťažkými kameňmi, keď boli vlastne… zaostalí. Nemali žeriavy a podobne. Nemali nič, len hlavu a ruky. Muklovia si myslia, že im musel pomáhať niekto…“ prstom naznačila oblohu.
„Boh?“ spýtala sa Ginny spomenúc si na muklovskú obdobu Merlina.
„Skôr mimozemšťania,“ ozval sa Harry, ktorý predsa len nejaké znalosti mal. A o tomto vedel.
„Mame ide o to, aby tu objavila známky mágie…“ prikývla Lucy. „Muklom to síce nevysvetlíme, ale Panamerická magická konfederácia má záujem o to, aby sa tu našli známky mágie a aby sme mali istotu, že aj medzi Inkami boli kúzelníci. Mama skúma kamene a ja jej pomáham hľadať na kameňoch ostatky použitých kúziel. Ide to ťažko, po toľkých rokoch. Na niektorých kameňoch ale sú nepatrné ryhy zodpovedajúce lúčom kúziel… a ja ich na tých kameňoch hľadám a označujem ich…“ ukázala na malú paličku zarytú do zeme pod jedným kameňom. „Poriadne prezrieť päť kameňov mi trvá aj deň,“ priznala. „No a dokonca sa mame zdá, že za kameňmi na jednom mieste… tu blízko poniže nás… by mohlo byť aj nejaké iné nálezisko. Hrobka, komora, miestnosť… Hrabať sa ale v ruinách zatiaľ povolené nemáme…“
„Zaujímavá činnosť,“ prikývol Harry vážne. Fakt si myslel, že archeológ príde a hrabe sa v zemi. Nikdy mu nenapadlo, že archeológ musí nejakým spôsobom archeologické nálezisko najskôr nájsť. Že áno. Niekomu sa to nemusí podariť v priebehu celého života. Asha mala šťastie, že bola čarodejnicou. Ako Lucy povedala kedysi dávno… neexistuje na svete žiadne čisto muklovské nálezisko. Je to buď čarodejnícke, alebo vo väčšine prípadov zmiešané. Kedysi bolo čarodejníkov oveľa viac, ako v súčasnosti. A len lipnutie na čistote krvi čarodejníkov tak preriedilo.
„Mením názor na Starobylé runy a Aritmanciu,“ vyhlásila Ginny. „Toto je rozhodne zaujímavejšie a dôležitejšie, ako sedieť na zadku v kancelárii Ministerstva mágie,“ zaškľabila sa.
„A aj nebezpečnejšie,“ prikývla Lucy. „No ale, rozprávajte… čo výcvik? Už sa Neville zlepšil? A čo ostatní?“
Napokon im trvalo oveľa viac, ako hodinu, kým sa porozprávali o všetkom, čo sa deje v Anglicku. V Peru sa toho veľa nedialo. Ráno vstali v dedinke archeológov, aby sa vybrali hore k ruinám, kde celý deň skúmala kamene podľa matkiných inštrukcií, obed im vyviezol jeden dobrovoľník a večer sa vracali, aby sa umyli, porozprávali a vyspali. A na ďalší deň sa dialo to isté. Dostala niekoľko pergamenov, na ktorých boli odpísané runy z náleziska, ktorému sa rodičia venovali pred Sacsayhuamánom. Už pochopila, že väčšina takýchto doštičiek obsahuje poväčšine rodinné tajomstvá, ktoré bolo potrebné pochovať s majiteľmi. Zápisky, ktoré mŕtvy považoval za dôležité. Rodinné recepty. Rodokmene. To bolo asi to najzávažnejšie, k čomu sa dostala. Rodokmeň jedného mŕtveho. Slúžilo to ale najmä k tomu, aby sa cvičila v runách a darilo sa jej. Hermiona by bola asi vo vytržení. Asha ich mala preložené síce už dávno a výsledky boli aj odovzdané, chcela ale, aby sa dcéra precvičovala.
Keď sa nervózne vracali všetci traja ku stanu, začalo sa zmrákať. V stane bolo ticho a oni našli sedieť zadumanú Ashu spolu so Siriusom pri stole. Mali otvorené to lacné víno, ktoré sa dalo zohnať v dedinke. Snape sa skláňal nad stolíkom a zvedavo si obzeral Ashinu prácu.
„Hotovo?“ spýtal sa Harry. Asha zdvihla hlavu a kontrolovala dcéru. Bola v poriadku, nezranená, nepoškodená, ako si sarkasticky pomyslel Harry. Sledoval Siriusa. Ten sa slabo pousmial. Nebolo to nič víťazné. Nemali vyhraté.
„Povedal som Ashe všetko, čo o tom vieme,“ priznal a pozrel na bývalú spolužiačku. Hoci to bola Bystrohlavčanka a bola o tri roky staršia a dokonca sa ju raz pokúsil zbaliť. Vysmiala ho vtedy. A vyzeralo to, že ho vysmeje znova. „Nezdá sa byť presvedčená…“ dodal potichu a sklamane. Pozrel na decká. Vyzeral nešťastne.
„Aha, jasne,“ prikývol Harry. „Sme proste netvory…“
„Mami…“ šepla Lucy.
„Tak to nie je, že by som vás brala ako netvorov,“ vyriekla Asha dívajúc sa z Harryho na Ginny. „Vôbec to tak nie je. Ibaže do teba temný mág vložil kus svojich schopností… a ja mám dosť skúseností s temnou mágiou aby som dokázala odhadnúť, čo sa môže stať,“ vyšlo z nej potichu.
„A čo sa môže stať?“ spýtal sa zvedavo Harry. Cítil, že sa jeho vnútro prepadlo a cítil v sebe Ginny. Bola rovnako nešťastná, ako on. „Vážne… ak máte toľko skúseností… čo sa môže stať? Začneme premýšľať ako on? Konať ako on? Začneme ľuďom ubližovať?“
„Harry…“
„No nie, zaujíma ma to,“ mykol plecami. Ginny sa zviezla na pohovku. Lucy tam stála so sklonenou hlavou.
„Napríklad, áno,“ prikývla Asha dívajúc sa uprene chlapcovi do očí. „Ľudia posadnutí temnou mágiou sa dokážu správať hrozne. Sami ste si to predsa okúsili, nie? Ginny Voldemort posadol a nechýbalo veľa, aby ju úplne ovládol. Koľko chýba k tomu, aby sa to vo vás ozvalo v plnej miere? Vieme to?“ zdvihla obočie. Harry pozrel na Siriusa. Vyslovila jeho meno.
„Asha nežije v Anglicku, nie je pod vplyvom celospoločenského anglického názoru a postoja, preto ho môže volať menom…“ mykol plecami.
„Sú to ale len jeho schopnosti, predsa,“ zavrtel hlavou Harry. „Veď my nevieme ani poriadne metať kliatby… Skúšali sme to. O Neodpustiteľných pomlčím… skúšali sme ale aj kliatby a nejde nám to…“
„To nič neznamená,“ vyriekla Asha a pozrela na sklonenú hlavu svojej dcéry. „Nebudem vravieť, že je mi to ľúto. Sirius sa vyjadril jasne… Dumbledore nevie, ako to z vás dostať. A pokiaľ bude táto situácia trvať, Lucy na Rokfort nepôjde. A je mi jedno, že chodíte do školy úplne samozrejme a že sa nikto nezamýšľa, čo sa môže stať, až to vo vás vypukne… Oni sa v živote nestretli s tým, s čím ja. A hotovo. Je to moje konečné slovo,“ prehlásila pevne rozhodnutá. Snape zdvihol hlavu a obrátil sa k nim.
„Dobre teda, ako myslíte,“ zamračil sa na ňu Harry a pozrel na Lucy. Opätovala mu pohľad. V očiach mala slzy a ospravedlňujúco sa usmiala. „Raz tvojej matke dokážem, ako hlboko sa mýli,“ slabo sa pousmial. „A nie, už sa k tebe nebudem ani približovať, aby si niekto nemyslel, že zo mňa snáď vyletí satanský oheň…“ odprskol a rozbehol sa preč zo stanu.
„Harry!“ zakričal za ním Sirius. „Výborne, to sa ti podarilo,“ vrkol po Ashe a rozbehol sa za Harrym.
„Som si istý, že dole pri dedine zastavia. Aj tak nemajú kam ísť,“ natiahol Snape. „Prenášadlo mám u seba ja…“
„Bežte za nimi, dievčatá,“ Asha pozrela na Lucy a Ginny. „Zaveď ich do nášho domu. Vyspia sa a zajtra odídu…“
„Mami…“
„Nebudeme o tom diskutovať, Lucy,“ pevne zavelila. Ginny sa na ňu mračila už nejakú chvíľu.
„Poď, nájdeme ich…“ Ginny si v momente prestala Ashu všímať, zdrapla Lucy za ruku a ťahala ju za sebou. Vyzeralo to, že sa Lucy rozplače na mieste. Potrebovala sa upokojiť. Zrejme to potrebovali všetci traja. Snape mal pravdu. Nemali kam utiecť.
„Ty za nimi nepobežíš?“ natiahla Asha dívajúc sa na Severusa, ktorý pohľadom sledoval dievčatá až zmizli v zákrute vyšliapanej cestičky rovnako, ako Black a Potter len pred malou chvíľou.
„Určite nepobežím… ani sa nebudem za nimi ponáhľať akýmkoľvek obdobným spôsobom,“ otočil sa a mračil sa na ňu.
„Možno sa budem zdať niekomu bezcitná, ale ako som spomínala, mám skúsenosti…“ mykla plecami a začala zberať pergameny a zápisky, aby si ich vzala so sebou. A nástroje bude musieť zamknúť v obrovskom kufri. Nekradlo sa tu, zatiaľ nie a ona si veci ešte zabezpečovala kúzlami, okrem toho tu boli poväčšine čarodejníci, nechávať voľne položené veci však nechcela.
„Po pravde mi to je fuk,“ odpovedal a ona ho prebodla pohľadom. „Nedívaj sa. Je mi úplne jedno, kde bude študovať tvoja dcéra. Je mi úplne ukradnutý akýsi Potterov milostný život. Absolútne ma nezajíma, ako sa k tomu staviaš ty a manžel. A vôbec ma netrápi, či vidíš v tých deťoch nejakých bubákov. Je mi to fuk. Nemyslím si, že by sa svet šiel teraz zblázniť len preto, lebo nebude mať Potter na hrade svoju priateľku…“
„A načo si teda prišiel?“ skočila mu do reči. „Nemyslím si, že by si práve ty bol niekto, kto by sa bytostne zaujímal o syna Jamesa Pottera…“
„Stále budem tvrdiť, že je mi to jedno,“ zaškľabil sa na ňu. „Chcem sa s tebou porozprávať, ako som povedal hneď v úvode. Nechal som ale Blacka, aby si povylieval svoje srdiečko a povedal ti všetko. Dumbledore s tým nesúhlasil. Nechcel, aby sa ti niečo vravelo. Na nešťastie je ale Black tvrdohlavý a v súčasnej dobe robí všetko napriek starému pánovi. Povedal ti všetko, čo sa s tými deťmi deje. A ja neviem… mal som pocit, že by sa ti skutočne malo povedať úplne všetko, vieš?“ natiahol a pokojne sa posadil na váľandu. Uprene sa naňho dívala. „Sadneš si a porozprávame sa?“
„Prečo si mal pocit, že sa mi to má povedať?“ spýtala sa ostražito. „Nebude to tým, že by si mal záujem o to, aby sa Lucy vrátila na Rokfort…“
„Správne, nebude. Aspoň bude o jednu Chrabromilčanku menej… Už som vravel, že mi je jedno kde tvoja dcéra skončí a aj to, že bude Potter strádať. A Weasleyová zrejme tiež. To nie je podstatné. Na celej tejto situácii sú oveľa podstatnejšie a dôležitejšie veci a preto som aj prišiel.“
Asha Delarose si odovzdane kvokla na stoličku. Pamätala si Snapa už zo školy. Kingsley ju každý rok informoval. Zaujímala sa o dianie v Anglicku. A pred mesiacom jej Kingsley podrobne povedal o každom, kto sa okolo jej dcéry motá. Aj o profesorovi Elixírov. A proste vedela, že Snape nie je človek, ktorý by táral do vetra. A že je mimoriadne schopný, keď robí Rádu dvojitého agenta. A dnes sa objavil tu, vedľa svojho úhlavného nepriateľa, vedľa syna ešte úhlavnejšieho nepriateľa. Dobre vedela, že sa vzťahy medzi nimi za tie roky nezmenili. Snape prišiel, pretože má k tomu veľmi pádny dôvod.
„Tak sa pýtaj…“ vyzvala ho. Snape sa na ňu chvíľu díval.
„Najprv mi niečo povedz… Akým presne spôsobom si prišla k tomu amuletu? Čo sa stalo, že si kvôli tomu takmer prišla o život?“
„Nerada na to spomínam,“ zamračila sa.
„Áno, tomu verím. Som zrejme jeden z mála, kto si spomína na tie články, ktoré vtedy vyšli. Nebolo ich síce veľa, ale boli dosť… šokujúce. Spomínam si na Ashu Delarose, ktorá v jednom okamihu pobúrila celú čarodejnícku verejnosť. Ako sa zdá, Black si tiež spomína na Ashu Delarose, ktorá sa krátko a intenzívne objavovala v novinách. Pozrel som si noviny z doby niekoľko rokov po tom incidente. Párkrát si sa zjavila v novinách ako Asha Delarose, hoci si musela byť vydatá. A niekedy medzi tým Dumbledore na Kingsleyho žiadosť čaroval. To tabu na mňa asi nepôsobilo tak, ako na ostatných, ja neviem. Každopádne sa Blackovi vybavuje Asha Delarose. Nikto z nich ťa nepozná ako Ashu Simmonsovú, ale podvedome sa im vybavuje Asha Delarose. A keď som si ja spomenul, môžeš sa vybaviť aj im…“
„Tak sa im vybavím, no a čo?“ mykla plecami. „Na ten moment nie som hrdá. A aj vďaka tomu bolo následné jednanie s Ministerstvom problematické, pretože nechceli veriť, že s čiernou mágiou skutočne nechcem mať nič dočinenia. Lenže v hrobkách, pyramídach, ruinách starých hradov… v tom všetkom čierna mágia proste je a treba o nej hovoriť. Chceli sme nejakým spôsobom muklom vysvetliť, prečo je niečo tak alebo onak a áno, uznávam, v niektorých okamihoch sa naše prednášky nachádzali na hranici prezradenia. Toto všetko spôsobilo, že ma Ministerstvo prakticky vyhostilo. Ale nech sa v minulosti stalo hocičo a nech by na to prišiel hocikto… nemám sa za čo hanbiť,“ bojovne vystrčila bradu. Snape sa potichu zasmial. Zabila ho pohľadom.
„Nie, nerozumieš mi. O toto nejde. Aj keby si Black spomenul, nerozumie tomu ani náhodou. Len ma to zaujalo, ako ti vravia Asha Delarose bez toho, aby si uvedomovali, že sa im to meno muselo nejako vryť do pamäti. Nie všetci, samozrejme. A niekto je ovplyvnený tým, čo počuje. Samozrejme sa o tebe nehovorilo, keď fungovalo tabu. A než ho Dumbledore a tvoj brat zrušili, fungovalo výborne. No a potom sú na svete ďalší jedinci, ako napríklad ja, ktorých zaujíma, prečo sa niečo deje tak, ako sa deje. Prečo Asha Delarose? A pátral som za uplynulý mesiaci viac ako dosť. Tie články… nespomenú si na obsah článkov. Jedine, že by si ich vyhľadali, ako ja. Lenže oni k tomu nemajú dôvod, alebo ho zatiaľ nevidia. Ja viem ale viac a preto som hľadal. Zaujalo ma to. Tie náznaky, ktoré sa objavili. Nepísalo sa o tom otvorene, zrejme sa o tom ani nehovorilo otvorene, lenže znova… ja som človek, ktorý ak ho niečo zaujme, chce vedieť pravdu. A preto sa ťa znova pýtam, Asha… Čo presne sa stalo predtým, než si získala ten amulet?“
——
Sirius dobehol nahnevaného, rozrušeného a sklamaného Harryho až pri dedine, pretože sa zastavil a nevedel, kam presne ísť. Došlo mu, že sa odtiaľto nedostanú. Aj keby sa vedel premiestňovať, mohol sa premiestňovať len tam, kde to pozná. A až do Anglicka by sa nedostal. A aj keby hneď vedel vyčarovať prenášadlo, nemal ani tušenie o nejakých súradniciach, ktoré sa musia zadať a ktoré označujú miesto v Anglicku. Preto zastavil a bezradne sa obzeral.
„Harry, sakra,“ zadýchane pri ňom zabrzdil Sirius. „Fuj, toto mi nerob. Nemám už dvadsať a ani poriadnu kondičku,“ zhlboka dýchal.
„Vedel som, že to tak dopadne. Tušil som to,“ zaprskal si Harry dívajúc sa na krstného otca. „Každý sa zhrozí len čo počuje Voldemortovo meno. Ona ho síce vysloviť môže, ale predstava, že máme niečo z neho v sebe je rovnako desivá, ako jeho menovanie. Nečudujem sa jej. Sme postihnutí…“ nasilu sa zasmial.
„Ale prestaň,“ zamračil sa stále lapajúc po dychu.
„Možno, keby rodičia ostatných deciek vedeli, čo mi Voldemort daroval, odhlásili by deti z Rokfortu tiež…“ pokračoval v prskaní síry všade okolo seba. „A ja som sa podelil s Ginny,“ uchechtol sa. „Neviem, či by nebolo rozumné všetkých varovať… veď za mesiac môžeme s Ginny dostať chuť Cruciom mučiť Rona a Hermionu…“
„Prestaň, do čerta!“ štekol po ňom Sirius, keď sa napriamil. Stále mal problémy polapiť dych. „Prestaň, lebo ti jednu vylepím,“ zaprskal. Harry naňho zarazene pozrel.
„Ona nás tak berie,“ dovolil si upozorniť krotkejšie.
„Dobre vieš, aký mám názor na Dumbledora… Vážne si ale myslíš, že Asha Delarose vie viac, ako Albus Dumbledore?“ spýtal sa pokojne. „Vážne si myslíš, že keby ste predstavovali hrozbu, nepostaral by sa o to, aby ste nikoho neohrozili? On? Najväčší pacifista pod slnkom?“ zavrtel hlavou. „Asha je tvrdohlavá, stretla sa vo svojom živote zrejme so všeličím, má svoje zásady a zrejme ju neprehovoríme… Nemôže byť ale chytrejšia ako Dumbledore,“ jemne mu dohováral. Harry si zahryzol do pery, keď zbadal pribiehať Ginny s Lucy.
„Nemôže, ale vieme aj to, že Dumbledore vidí v každom len to dobré. Vidí to aj v nás a to zlé možno zámerne prehliada,“ povedal potichu s pohľadom upretým na Lucy.
„Platilo by to, keby vo vás niečo zlé bolo…“
„Ale ono je,“ zasmial sa Harry na Siriusovu poznámku. „Časť Voldemortových schopností, o ktoré som vôbec nestál,“ odfrkol si.
„Mrzí ma matkin postoj, vážne…“ povedala Lucy. „Poďte, vezmem nás do nášho domčeka a zajtra odídete,“ povedala a natiahla sa za Harryho rukou. Nedovolil jej ju chytiť. Lucy si zahryzla do pery a s pokrčením ramien sa vydala po cestičke do dedinky archeológov.
„Si somár, Harry,“ šepla mu Ginny. „Ona za to predsa nemôže…“
„Určite nie, ale jej matka má zo mňa hrôzu,“ zaprskal podráždene. „Nebudem ju zbytočne… znepokojovať…“
„Myslíš, že Lucy na tom záleží?“
„Teraz je ale podstatnejšie to, na čom záleží jej matke…“ zavrčal a vykročil za Lucy.
„Je to idiot,“ mykol plecami Sirius. „Ešte to skúsim, keď sa Asha vráti, ale…“
„Ale je to zbytočné,“ prikývla Ginny.
——
Večeru si nechali priniesť z miestnej reštaurácie. Asha s manželom a dcérou ju mali predplatenú, oni si jedlo objednali. Aj pre Snapa objednali večeru, hoci tí dvaja sa ešte nevrátili.
Harry sedel zadumane na stoličke pred domčekom, kde aj jedol. Nejak sa mu nechcelo ísť dnu. A robiť zbytočné problémy. Bol rovnako tvrdohlavý a zaťatý ako Asha Delarose, ako zhodnotil Sirius a bol s ním ťažký dohovor.
Ten prvotný hnev ho prešiel. Sklamanie a roztrpčenie možno tiež pozvoľna odchádzali. Lenže odmietanie Lucyinej matky ho mrzelo a nevedel sa zbaviť pocitu špinavosti. Ona ho tak berie, nech by hovorila čokoľvek pekné, aby svoj postoj zmiernila. Má v sebe niečo a je pre ňu špinavý. Pre Lucy je špinavý. A keď má byť pre niekoho špinavý, bude lepšie, keď sa nebude pripomínať.
Lucy to tak nebrala, samozrejme. Ani Ginny, či Sirius. Lenže ako bolo povedané, Harry bol extrémne tvrdohlavý a bolo rozumnejšie nechať ho na pokoji a nevšímať si ho, ako sa s ním dohadovať.
„Dohliadneš naňho, dobre?“ pýtala sa Lucy Ginny, keď spolu sedeli v Lucyinej miestnosti, kde sa mala Ginny vyspať. Chlapi sa vyspia v druhej miestnosti. Sirius už pričaroval do Lucyinej izby jednu posteľ. Dievčatá sa vyspia na jej posteli, Asha na pričarovanej, Harry so Siriusom na manželskej posteli a Snapa nechajú spať v obývacej miestnosti. Sirius by zrejme nemal pokojné sny, keby mu pri uchu chrápal Snape.
„Určite áno, spoľahni sa,“ sľúbila Ginny. „On to tak nemyslí. Stále ťa má rád. Nezmieri sa ale s tým, aký názor má tvoja mama…“
„Ja viem a chápem to,“ povzdychla a zavrtela hlavou. „Zrejme skončím niekde v Spojených štátoch, na nejakej škole, ako to spočiatku aj plánovali. Až potom si to rozmysleli a dali ma na Rokfort. Keď bolo jasné, že sa môj pôvod dokáže zamlčať,“ vravela smutne. „Zrejme sa nebude chcieť ani rozlúčiť, však?“ spýtala sa. Ginny zavrtela hlavou. „Jasne,“ prikývla. „Ani dotknúť sa ma nebude chcieť,“ roztrpčene sa uchechtla. „Mama to pokašľala riadne, to fakt…“
„Nedivím sa jej, na jednej strane. Viem, že nie sme netvory a nikdy nebudeme chcieť robiť nič zlé… pravdou ale je, že keby ma Tom vtedy ovládol úplne, robila by som zle. A skutočne nemôžeme vedieť, či sa v nás to niečo niekedy… neprebudí…“ mykla plecami. Pozrela na Lucy. „Budeš mi veľmi chýbať…“
„Ty mne viac, ver mi. Stále tam máš Hermionu. A ostatných. Ja skončím niekde sama ako prst… Ale budem dúfať. Budem veriť tomu, že keď to všetko skončí, budem mať miesto v Harryho srdci…“
„Skúsim na to dohliadnuť,“ sľúbila znova Ginny. „Nebude to ťažké… on je v tomto smere mľandravý…“ zasmiala sa. A Lucy to skúsila tiež. Zasmiať sa. Hoci sa jej rúcal celý svet, tak to vnímala…
——
Asha Delarose sedela zadumane v stane. Pred sebou mala prácu, ale nedokázala sa na ňu sústrediť. Stále musela myslieť na rozhovor, ktorý viedla so Severusom Snapom.
Jej dcéra sa s ňou nerozprávala, vyjadrujúc tým svoj protest. Chápala ju. Mala toho chlapca rada, zrejme ho stále má rada, ale takto to bude lepšie. Mala len pätnásť rokov, čo ona môže vedieť o láske? Podobných vzťahov zažije vo svojom živote ešte veľa. A tiež sa jedného dňa prestane na ňu durdiť.
Spomenula si na pohľady tých detí. Nie, nemali v očiach nič temné. To dievča si prezrela poriadne. Chlapca nie. Protestne sedel pred domčekom a dovnútra vošiel až vtedy, keď bolo jasné, že v posteli neleží už len Sirius. Ráno na ňu ani nepozrel. Ani na Lucy. Čo najrýchlejšie chcel zmiznúť a hneď po raňajkách si aktivovali prenášadlo.
Bude to tak lepšie, ubezpečovala sa znova. Keď si spomenula na rozhovor so Severusom Snapom vedela, že to tak bude lepšie. Stále nechápala, načo chcel vedieť, čo predchádzalo získaniu toho amuletu. Niečo sa jej ale zahryzávalo do mozgu, nepríjemne ju to rušilo a nemala z toho dobrý pocit.
Siahla si na krk a zovrela amulet. Spomínala na tú príhodu, ktorú mu vyrozprávala a premýšľala, čo ho na tom tak upútalo. Niečo určite, pretože by inak nevyzvedal. A rozprávali sa súkromne. Možno ani Sirius a ani deti o tom nevedia. Nie, nevedia o tom určite, pretože Sirius jej povedal úplne všetko. O Voldemortových schopnostiach, ktoré Harry nechtiac preniesol na Ginny v tej komnate. Keď zabíjal baziliska. Keď sa ona zbavovala Voldemorta. A keď si vymenili časti duše.
Sirius jej o tom vravel. Nemyslela si, že by to bolo niečo zlé. Oni sa dopĺňali, nezneužívali sa. Predstavila si ich Patronusov. Niečo takéto nie je možné docieliť temnotou. Ani náhodou. Ich výmena duší môže byť hocaká, ale zlá, či temná nie.
Prečo sa teda Snape zaujímal o to, čo sa stalo pred takmer šestnástimi rokmi? Iste, duša tu, duša tam… možno bol len zvedavý. Znova sa ale pristihla pri myšlienke, že Snape nečiní nič bezdôvodne. Sám to povedal. Mal dôvod, prečo vyzvedal.
Lenže to, čo sa stalo pred šestnástimi rokmi absolútne nesúvisí s tým ich prepojením duší. Je mnoho rituálov, mnoho elixírov, mnoho kliatob, mnoho hocičoho, čo dokáže vplývať na duše, podmaniť si ich, ovládnuť ich, zničiť ich. Ako temný rituál, pri ktorom čarodejník uschová časť svojej duše v nejakom predmete, aby sa vyhol smrti. Napríklad. A áno, skutočne musí existovať spôsob, ako rozdeliť takéto spojivo bez toho, aby bola duša zničená. O to vtedy šlo. Vrátiť tomu človeku časť duše. Zaujímalo Snapa toto? A súviselo to s tými deťmi? Alebo sa pýtal len zo zvedavosti? O tomto jej nevraveli. Sirius o tom nevedel. Alebo možno vedel, lenže to by Snape nerobil tajnosti a nežiadal by súkromný rozhovor.
Možno Snape sám špekuluje, ako sa stať nesmrteľným a pýtal sa, aké skúsenosti s tým má ona. No, pramalé… Chcela vtedy vyskúšať jeden spôsob a stálo ju to takmer život. Nemala dostatočné množstvo skúseností. Precenila sa. Chcela sa zapísať do dejín a miesto toho si vyslúžila len opovrhnutie. Pretože ten čarodejník umrel…
Riešenie ale musí existovať. Okrem smrti na svete nie je nič nezvratné. A ona mala odpoveď na dosah. Možno by sa jej to teraz podarilo. Alebo niektorému inému odvážlivcovi, kto by sa do toho pustil. Ale návod existuje. Chce Snape ten návod získať? Pre seba? Vie o tom Dumbledore?
Niečo jej ale navrávalo, že jeho návšteva a následné otázky súvisia s tým všetkým, čo sa včera dozvedela. Nejakým prazvláštnym spôsobom je to všetko prepojené. Vybavovala si rozhovor so Snapom, takmer vetu po vete. Povedal to. Že na celej tej záležitosti, ktorú jej predstavil Sirius, sú oveľa podstatnejšie a dôležitejšie veci ako to, či bude Harry s Lucy. Čiže áno. Súvisí to spolu.
S tými deťmi nejakým zvláštnym spôsobom súvisí horcrux, keď sa na to pýtal Snape. Premýšľať nad tým, či to vie Dumbledore, prečo to nevie Sirius a prečo je Snape ten, ktorý o tom zrejme vie, s tým sa teraz nemohla zaoberať. Toto zistenie ju šokovalo. Ak sa on pýtal na jej skúsenosť s horcruxom, musí ten s tými deťmi súvisieť. Iný výsledok tejto rovnice neexistoval.
O to to bolo horšie. A jej rozhodnutie neposielať Lucy na Rokfort sa zdalo správnejšie. Danovi nemôže nič povedať. Dlho sa spamätávali z nešťastia spred pätnástich rokov. Povedať mu teraz, že sa zrejme dostala blízko horcruxu, by nebolo múdre. Úplne stačí, že je pri nej a pri všetkých kúzlach a kliatbach, ktoré ich sprevádzajú celé manželstvo. Niečo ale spraviť musí. Nemôže to nechať tak. Ak sú jej úvahy správne, nie je to dobré.
Nedalo sa na to len tak vykašľať. Lucy síce odstrihne, ale stále je v Anglicku Kingsley, ktorý je blízko Siriusa a tým pádom tých detí. Celý ten ich Rád je blízko tých detí. Ak sa niečo stane tým deťom, bude to vplývať na Rád a tým pádom na jej brata. A okrem toho, ona sa na Harryho a Ginny nehnevala. Nemohla sa na nich hnevať. Mali s jej dcérou výborné vzťahy. Že v sebe majú temnotu, za to nemohli.
Netušila presne, ako súvisí to ich prepojenie s horcruxom a tou temnotou v nich. Boli to predsa tri rozdielne veci. Alebo nie? Museli. Veď predsa ani v tej kronike nebolo spomínané, že by sa horcrux dal spraviť z niečoho živého. Boli to neživé predmety. Čiže áno, je tam prepojenie, je tam horcrux a je tam temnota.
Zrejme to budú tie predmety, na ktoré citlivo reaguje Ginny. Mala v sebe Voldemorta dlhú dobu, bola pod jeho vplyvom dlhé mesiace, musí Voldemortovu dušu vnímať intenzívne. A v tých predmetoch bude Voldemortova duša.
Ibaže to otvorilo ďalší zásadný otáznik v jej hlave. Budú to skutočne horcruxy? Tých predmetov má byť viac, minimálne tri, ako vedela. Ten prsteň, diadém a to niečo, čo Ginny cítila na Grimmauldovom námestí. Je možné, aby mal niekto tri horcruxy? Čarodejníka stojí enormné magické vyžmýkanie len zostrojenie jedného. Spravil si ich Voldemort tri? A keď tri, nemohol viac? Jeho mágia je zrejme oveľa silnejšia, než by ktokoľvek predpokladal.
Rozhodla sa. Lucy pôjde do Ameriky, Dan bude pokračovať v Peru a ona zájde do Egypta, aby si pripomenula všetko, na čo sa pokúšala zabudnúť. Úplne všetko, čo sa horcruxov týka. A ktovie. Možno bude niekde odpoveď aj na to ich spojenie duší. Veď predsa nič na svete nie je definitívne okrem smrti. Každé pochybenie sa dá napraviť. Z každej cesty je možný návrat. Každý omyl sa dá zvrátiť. Všetko má nejaké riešenie…