Ginny zbadala Harryho zarazený výraz. Díval sa niekde za ňu a ona cítila, ako stuhol. Obzrela sa. Videla uslzenú Čcho, ako k nim pristupuje napoly nahnevane a napoly nešťastne. Keď prešla bariérou, ktorú uvalil Harry, utajenie bolo preč.
„Och, Merlin,“ hlesla a skĺzla z Harryho nôh.
„Čcho…“ okamžite bol na nohách aj on.
„Čo, Harry?“ vyhŕkla bojujúc s bolesťou, ktorú si ani nemyslela, že by mohla cítiť. „Budeš mi hovoriť, že to nie je tak, ako to vyzerá?“ spýtala sa posmešne. Chcela okolo neho prejsť k dverám, ale zadržal ju.
„Ale ono to skutočne nie je tak, ako to vyzerá…“
„Iste, klasika. Pusti ma!“ štekla po ňom. Slzy zrazu zmizli a ostal len hnev a sklamanie.
„Nie, nepustím. Ani ma nehne ťa púšťať. Nie skôr, ako…“ stiahol obočie. Čo mal hovoriť? Pravdu?
„Tak vysvetľuj,“ prudko sa k nemu otočila a založila si ruky na prsiach. Kútikom oka videla, ako tam Weasleyová stojí so sklonenou hlavou ako kôpka nešťastia. „A ona bude tu?“
„Áno, pretože sa jej to týka, vieš? Nie je to tak, ako si myslíš. Ja a Ginny sme len priatelia.“
„Nepochybne,“ natiahla sarkasticky. „Vieš, ja som to tušila od začiatku. Od toho prvého článku. Že medzi vami niečo je. Nechcela som tomu veriť, ale hrýzlo ma to. A aha! Stretávate sa tajne, aby ste sa oblápali a bozkávali…“
„Nebozkávame sa,“ Ginny konečne zdvihla hlavu. Dokonca by povedala, že na jej tvári videla znechutenie. Herečka.
„Videla som dosť, vieš?“ Čcho sa na ňu mračila. „A stačilo mi to…“
„Čcho, nechaj si to vysvetliť, prosím,“ pípol Harry nešťastne. „Vybrali do toho sprostého jazera teba. Mám ťa strašne rád a je mi s tebou dobre. S Ginny to nie je ako s tebou, pre Merlina. Sme len dobrí priatelia…“
„Keby si aspoň takto sprosto neklamal! Niečo medzi vami je a priateľstvo to nie je. Tak čo potom? Máte medzi sebou nejaký zvrátený vzťah? Uspokojuje ťa po nociach? A ty ju? A mne si tvrdil, že si to ešte nerobil!“
„Tak to nie je,“ odmietavo vrtel hlavou. „Nemôžem ti to povedať,“ zúfalo pozrel do jej nepriateľskej tváre.
„Harry, keby…“
„Nie, Ginny. Nie je len moje tajomstvo, rozumieš?“ Harry sa k nej obrátil. Akoby vedel, na čo myslí. Čcho sa zamračila ešte viac. „Keby sa to týkalo len mňa, tak ti to poviem,“ pozrel znova na svoju prvú lásku. „Ale netýka sa to len mňa a ja nebudem prezrádzať Ginnino tajomstvo.“
„Ani keď ide o nás dvoch?“
„Nie, ani vtedy. Musíš mi veriť. Ja a Ginny sme len priatelia. Možno trocha neštandardní, ale priatelia.“
„Vysvetli.“
„Nemôžem.“
„Harry… niečo predsa, aby…“
„Nie a hotovo!“ zamračil sa aj Harry. Pozrel na Čcho. „Ako som povedal, mám ťa rád. Čo som ti hovoril pri našich chvíľach, som myslel vážne. Dokonca by som povedal, že ťa asi milujem, keď sa volá tak to, čo cítim. Ale existuje tajomstvo, ktoré nemôžem a vlastne ani nechcem povedať. A netýka sa len mňa. Preto sa ťa pýtam, Čcho. Veríš mi?“ tvrdo na ňu pozrel. Ginny sa zosunula na stoličku. Čcho sa na ňu pozrela.
„Nevysvetlíš tento váš vzťah?“
„Nemôžem,“ zavrtel hlavou.
„Potom mi je to ľúto, Harry. Skutočne. Aj ja som ťa mala rada, ale deliť sa o teba nemienim, nech je medzi vami čokoľvek…“
„Čcho!“ zakričal na dvere, ktoré sa zabuchli. „Sakra, do riti!“ štekol a kopol do najbližšej stoličky. Potom sa rozplakal a ona ho objala.
„Pokoj, Harry,“ šepkala mu do ucha. „Je mi to ľúto…“ chlácholivo mu dohovárala a nechala ho vyplakať sa do jej ramena. Kútikom oka zbadala pri dverách nepatrný pohyb a videla chrobáka hrabať sa pod dverami von. „Keby sme jej povedali niečo málo, ako vtedy Lucy…“
„Nie,“ prerušil ju odmietavo a zdvihol uslzenú tvár. „Neverí mi a neverila by mi ani potom. A ja vlastne nechcem vysvetľovať niečo niekomu, kto mi neverí,“ zamračil sa. „A dosť,“ prskol a utrel si tvár do rukáva. „Je to koniec, dobre. Nejak sa s tým popasujem,“ krivo sa zaškľabil.
A ona sa zdvihla tiež, aby ho znova objala. Už neplakal, aj tak potreboval dlhú chvíľu, aby sa skutočne upokojil.
——
Luna opatrne vstúpila do učebne, v ktorej Harry trénoval na záverečnú úlohu v turnaji.
„Incarcerous!“
Harry sa práve snažil zdokonaliť si svoje zväzovacie kúzlo, ale ako videla, stále bolo nedokonalé, pretože Neville ležiaci na zemi sa pút rýchlo zbavil. Ron si v chvate písal úlohy, aby mohol vymeniť Nevilla a dievčatá si tiež robili úlohy.
„Harry, môžem s tebou chvíľu rozprávať… osamote?“ vyzvala ho. Videla, že jeho zamračený výraz nezmizol. Nevedela presne, čo sa deje, ale Čcho bola dnes v klubovni trocha agresívnejšia, než by čakala, čiže sa niečo stať muselo.
„Áno?“ pristúpil k nej. Neville sa pozviechal zo zeme a zaškľabil sa na Rona.
„Stalo sa niečo medzi tebou a Čcho?“ spýtala sa potichu. Prebodol ju pohľadom.
„Rozišli sme sa. Prečo?“
„Vyzerala nevyspato a slovne na mňa zaútočila,“ pokračovala potichu. Hermiona zdvihla hlavu od svojej úlohy, aby na nich pozrela. „Vraj patrím medzi Vyvolené Vyvoleného a dala mi toto. Nečítala som to,“ vložila mu do rúk maličký papierik, ktorý Čcho dostala deň predtým a na základe ktorého ich vystriehla.
„Aha,“ zamračil sa čítajúc si riadky. Chvíľu uvažoval a ona ho uprene pozorovala.
„Harry, čo sa stalo?“ spýtala sa po chvíli. Nikdy nebola zvedavá, ale za tú dobu, za ktorú sa vďaka Ginny držala pri týchto štvrtákoch, tak si ich obľúbila. Hlavne Hermionu a tiež Harryho. A konflikty sa jej nikdy nepáčili.
„Nič. Rozišli sme sa,“ pozrel sa jej do očí. „Všetko je v poriadku,“ prinútil sa zaškľabiť.
„No to iste…“
Potom sa dívala, ako si odviedol nabok Hermionu, Rona a Ginny.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Neville, keď si prisadol k nej a Lucy. Luna mykla plecami.
O pár metrov ďalej Harry uvrhol kúzlo súkromia a pozrel na svojich najbližších priateľov.
„Vy dvaja viete o všetkom,“ pozrel na Hermionu a Rona. „Včera sme sa s Ginny stretli tak, ako v posledných mesiacoch pravidelne,“ pozrel na Ginny a tá prikývla. Potom sklonila hlavu. „No a… vystriehla si nás Čcho…“
„Čože?“ Hermiona stiahla obočie a pozrela na oboch. „A rozišli ste sa? Preto vyzeráš ako zmoknuté kura od rána?“
„Tak nejako…“
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Ron zamračene. Stále sa vyhýbal rozprávaniu o tom, čo sa stalo medzi jeho sestrou a najlepším kamarátom.
„Je jedno, čo sa stalo. Dôležitejšie je, že nás niekto dosť intenzívne sleduje a postaral sa o to, aby nás Čcho pristihla…“ Dal im papierik. Ginny stále nepovedala ani slovo. Cítila sa za to zodpovedná, hoci jej niekoľkokrát vravel, že to nie je jej chyba.
„Kto by mal toľko času, aby si odsledoval, čo robievate?“ zamyslela sa Hermiona.
„Kto vedel, že má sledovať práve vás?“ Ron povytiahol obočie dívajúc sa na Harry. „Teba… dobre. Chápem. Ale prečo aj Ginny?“
„To je zaujímavá úvaha,“ prikývol Harry a zamračil sa.
„Že sa potrebujeme stretávať, viete len vy dvaja…“ potichu vyšlo z Ginny.
„Nie je to tvoja vina,“ Harry sa na ňu pozrel. „Tak už si to prestaň vyčítať.“
„Jasne…“
„Vážne.“
„Veď dobre,“ prskla po ňom.
„Nedohadujte sa,“ zarazila ich Hermiona.
„Vie o tom aj Dumbledore a Snape… a Sirius s profesorom Lupinom, ale tí tu nie sú,“ Ron sa oprel o stôl.
„A niečo málo vie aj Lucy,“ prezradila Ginny. Harry to vedel, potrebovala svojej kamarátke niečo povedať, keď hrozilo, že sa zničí ich priateľstvo. Ale oni dvaja nie.
„Že by Lucy poslala anonym Čcho?“ Ron pozrel na dievča sediace neďaleko. Ani jeden z tých troch si nerobil úlohu. Vedeli, že sa niečo deje. Keď sa najprv na Lucy pozrel Ron a vzápätí ostatní traja, nepáčilo sa jej to.
„Nie, neexistuje,“ odmietavo zavrtela hlavou Ginny. „Neviem, prečo by to robila. A vôbec, rozhodne by nezradila…“
„Ani ja tomu neverím,“ Harry znova pozrel na papier.
„Hm,“ zamyslela sa Hermiona. „Moody má predsa mapu, vďaka ktorej si vás mohol odsledovať.“
„A prečo by to Moody robil?“ zasmial sa Ron.
„A prečo by to robila Lucy?“ mračila sa Ginny.
„Možno preto, aby sa Harry sústredil na turnaj,“ navrhla Hermiona. Ron sa rozosmial ešte viac.
„No jasne, nepozdávalo sa mu, že sa Harry potuluje s Čcho, tak jej poslal anonym, aby ich rozdelil? Veď je to sprostosť…“
„Harry, mrzí ťa ten rozchod?“ Hermiona si radšej Rona nevšímala.
„Samozrejme, ale to je jedno. Neverila mi, že sme s Ginny len priatelia, tak nech…“
„Po tom, čo nás videla, sa jej ani nečudujem,“ ozvala sa Ginny opatrne. Pozrela na Hermionu, ktorá jej pohľad opätovala.
„No a toto je to, čo nepotrebujem počuť,“ znechutene sa otriasol Ron.
„Nič sa nedialo…“
„Ja viem, Harry, ale aj tak to nepotrebujem počuť. Čo teraz s týmto?“ ukázal na papierik. Harry sa naň pozrel tiež.
„Niekto nás sleduje a to od začiatku turnaja, to je jasné. Ten niekto vedel o tom, že sa tu stretávame, vedel o tom, že Viktor pozval Hermionu do Bulharska, ten niekto sledoval mňa a podarilo sa mu zistiť, že sa stretávam s Ginny v posledných mesiacoch takmer každý večer po jedenástej v učebni. Keby to bol Moody alebo Lucy, nemohol by vedieť, že Viktor pozval Hermionu, nie?“ pozrel na nich.
„Dobre, Skeeterová, ale ako to mohla zistiť?“ Ron povytiahol obočie. „Nie je možné, že jej niekto dodáva informácie?“
„Ak si myslíš, že je to Lucy, tak sa mýliš, Ronald,“ Ginny sa postavila do takmer bojovej pozície.
„Ona jediná okrem nás vedela, že medzi vami niečo je,“ prskol po nej aj on.
„Prestaňte!“ zarazila ich Hermiona kútikom oka sa dívajúc na Harryho. „Nemusela to byť ani ona a ani Moody. Mohol to byť niekto ďalší, kto si vás vystriehol a ten niekto poslal odkaz Čcho. A zrejme ten niekto spolupracuje aj so Skeeterovou…“
„Zájdem za Moodym,“ rozhodol sa Harry. „Ak nás niekto sledoval, on to predsa musí vedieť, nie? Sledoval aj mňa, aby sa mi nič nestalo, takže musel vidieť, či sa okolo mňa niekto motá.“
„To je dobrý nápad… ak to ale nie je on,“ zamračila sa Hermiona. „Ak by ťa niekto sledoval a on to vedel… nemyslíš, že by o tom povedal Dumbledorovi? Že sa okolo teba niekto motá?“
„Pravda…“
„V tom prípade sa okolo teba nikto nemotá a informácie vyšli z nášho vnútra,“ poznamenal Ron. Ginny zdvihla hlavu a pozrela na Harryho. Zamračene mlčal.
„Nie, tomu neverím,“ zavrtel hlavou napokon a pozrel na Ginny. Vyzerala skľúčeno. „Nie, neverím, že je to Lucy a hotovo,“ obrátil sa na kamarátov. „Pôjdem za Moodym…“
„Harry, premyslime to ešte,“ zadržala ho Hermiona.
„Čo chceš premýšľať?“ nechápal. Mykla nešťastne rukami.
„Bež radšej za Dumbledorom…“
——
Ten nápad sa mu nepozdával ani náhodou. Podľa jej názoru skutočne mohol Moody chcieť, aby sa Harry venoval turnaju a neodpútaval svoju pozornosť pri randení s Čcho. To sa nepozdávalo ani Harrymu a ani Ronovi, ale aby mu už dala pokoj a aby mohol odísť, tak s tým súhlasil. Čo sa horšie môže stať než to, že ho Dumbledore vysmeje? Nič. Ibaže by v tom skutočne bola zainteresovaná Lucy, čomu neveril.
Ich traja priatelia sa pýtali, čo sa stalo. Nič nepovedali, aspoň zatiaľ nie.
„Čo tu robíte, Potter?“ pýtala sa Minerva, keď jej zaklopal na kabinet pred večerou.
„Prepáčte, že vyrušujem, pani profesorka, ale potreboval by som súrne hovoriť s profesorom Dumbledorom,“ vysvetlil. Túžobne pozrel za jej chrbát na krb, ale skôr peklo zamrzne, akoby mu dovolila preletaxovať sa za Siriusom. „A neviem heslo… To staré nefunguje.“
„Samozrejme, že nefunguje. Pán profesor ho mení pravidelne,“ povzdychla dívajúc sa na svojho študenta. „Sklamem vás však, Potter. Profesor Dumbledore tu nie je. Ani dnes a ani zajtra. Vráti sa až pozajtra. Musel narýchlo odísť.“
„A čo sa stalo?“ vyzvedal. Tá informácia sa mu síce nepáčila, ale uvedomil si aj to, že sa mu uľavilo.
„To vás nemusí zaujímať,“ prísne sa zamračila. „Čo potrebujete? Môžem vám pomôcť aspoň ja?“ ponúkla sa.
„Nie, asi nie,“ zavrtel hlavou a znova pozrel na krb.
„Zabudnite, Potter.“
„Iste, ja som len…“ stiahol obočie. „Tak potom nič. Prepáčte, že som vás vyrušil. Skúsim zájsť za profesorom Moodym.“
„Počkajte,“ zadržala ho, pretože sa už obrátil na päte. „Ani ten tu dnes nebude. Musel… no, jednoducho sa venujú tomu turnaju, viete? Potrebujeme pozháňať… pár prekážok do labyrintu,“ stíšila hlas. „Profesor Moody sa vráti až neskoro večer. Hovoriť s ním budete môcť zajtra. Stačí to tak?“
„Bude musieť.“
„Dobre. Skutočne nie je nič, s čím by som vám mohla pomôcť ja?“ napriek tomu sa spýtala. Pousmial sa.
„Čo zháňajú mi aj tak nepoviete, takže nie,“ dovolil si podotknúť. Profesorka sa tiež pousmiala.
„Bežte na večeru, Potter. Všetko, čo bude v labyrinte, sa bude dať poraziť,“ významne povytiahla obočie a potom mu zavrela dvere pred nosom.
Harry sa hrabal naspäť do ich miestnosti, aby sa spolu vybrali na večeru. A vlastne prvý raz od večerného incidentu videl Čcho. Hoci, videl… Schválne si sadla chrbtom k chrabromilskému stolu, takže ju ani nevidel. A informácia o tom, že sa rozišli, sa už začala šíriť, hoci len medzi jeho priateľmi. Odmietol sa však na tú tému baviť.
——
Hneď, ako si uvedomil, že ich niekto musel sledovať a tento niekto pravdepodobne posúva informácie Rite Skeeterovej vedel, že sa to zákonite objaví v Prorokovi. Na ďalší deň ráno šiel na raňajky a zaregistroval zvedavé pohľady, úškľabky, niekoľko odsudzujúcich zamračení, pochechtávaní od Slizolinčanov.
„Tak čo Potter? Ktorá to bola dnes v noci?“ zakričal naňho Malfoy. Zamračil sa. Dlho to teda netrvalo, len bol zvedavý, koľko drístov zase Skeeterová vypustila.
Hermiona netrpezlivo zobrala Denného Proroka od Nevilla. Neďaleko sedela Ginny s Lucy, ktoré si uchmatli Proroka od Steva.
„Je to tu dosť husté, kamarát,“ podotkol Ron sadajúc si za stôl. Aj oni prišli k podobným záverom, ako on.
„No áno, znova budem za hviezdu,“ trpko sa zaškľabil. Sledoval ale Hermionin výraz. Okamžite našla článok, ktorý vyvolal všetky reakcie a začítala sa. Začala sa mračiť a vrtieť hlavou. Pokojne si naložil vajíčka a slaninu a pozrel k profesorskému zboru. Dumbledore tam nebol, logicky, a neprišiel zatiaľ ani Moody. Zato Snape vyzeral veľmi pobavene. Zovrel pery.
„Hnusná, hnusná, zlá, zákerná… žena,“ prskla Hermiona napokon.
„Tak ukáž,“ vyzval ju Harry a natiahol sa za novinami. Nevyhne sa tomu.
Divoký milostný život Chlapca, ktorý prežil
Podarilo sa nám zistiť, že milostný život Chlapca, ktorého osud zaujíma širokú verejnosť a ktorý sa zvláštnym spôsobom dostal do Trojčarodejníckeho turnaja, ako sme už rozoberali, sa dá porovnať s letom na metle, ktorú tak veľmi obľubuje. Zrejme porovnateľne s tým, ako obľubuje spoločnosť dievčat.
Spomínali sme, že si vytvoril vlastný Potter tím, do ktorého sústredil hneď niekoľko dievčat. Čo sa v tomto tíme odohráva, to si môžeme len domýšľať. Tých niekoľko informácii, ktoré máme napovedajú, že sa skutočne pripravuje na svoju poslednú úlohu v turnaji a o jeho osvetu sa stará bývalý profesor, vlkolak a rodinný priateľ, Remus Lupin. Ponuka jeho kúziel, ktoré sa má chlapec naučiť, aby v labyrinte uspel, je skutočne široká. A sú to kúzla, ktoré sa štrnásťročný chlapec rozhodne nemá šancu naučiť. Nič to však nemení na fakte, že sa Harry Potter veľmi zodpovedne na poslednú úlohu pripravuje. A to je chvályhodné.
Už menej uspokojujúce je zistenie, že sa vo voľnom čase venuje svojim dievčatám. Tým, ktoré sú v jeho tíme. Musíme podotknúť, že sa do svojho tímu pokúsil angažovať aj svoju priateľku, respektíve dievča, s ktorým oficiálne chodil a s ktorým naberal svoje prvé skúsenosti. Tento pokus však stroskotal vo chvíli, kedy Čcho Čangová zistila, čo je jej priateľ zač.
Harry Potter oficiálne chodil s Čcho Čangovou, to mu však nebránilo, aby sa po nociach stretával s ostatnými členkami svojho tímu a to pobúrilo Čcho natoľko, aby sa s Harrym rozišla, pretože sa oňho nechcela deliť rovnako, ako sa oňho delia zvyšné devy.
Za týmto dramatickým rozchodom nestojí nik iný, ako Ginevra Weasleyová, s ktorou Harryho Pottera Čcho nachytala v prázdnej učebni vo veľmi kompromitujúcej situácii. Jeho tvrdenie, že sú s Ginevrou len priatelia je rovnako arogantné, ako vytvorenie si svojho Potter tímu.
Na mieste je tak otázka – Je Ginevra len jediným dievčaťom z kvarteta, ktoré trávi s Harry Potterom romantické chvíľky po nociach, kedy sú zavretí v prázdnej učebni? Alebo sa podobného odreagovania dostáva Vyvolenému aj od ostatných dievčat? Nečudovala by som sa tomu. Rovnako, ako tréningový rozvrh, má možno Harry Potter zostrojený aj rozvrh nocí, v ktorom mu to ktoré dievča robí spoločnosť. Aby sme pripomenuli tým, ktorým sa podarilo zabudnúť – do Potter tímu patria aj Hermiona Grangerová, Lucy Simmonsová a Luna Lovegoodová.
Je teda veľmi pravdepodobné, že má Harry Potter šancu celý turnaj vyhrať aj napriek rozchodu s Čcho Čangovou, ktorý ho musí v tejto chvíli bolieť. V náručí ostatných dievčat zabudne rýchlo, som si tým istá.
Držme mu teda palce, nech sa mu darí!
Rita Skeeterová
„No páni, Harry,“ hlesol Ron, keď dočítali. „Vážne máš hárem,“ pozrel na kamaráta. A Harry mu pohľad opätoval.
„Vlastne… nie je to až také hrozné, nie? Pre mňa,“ vypustil. Uši natŕčali aj spolužiaci sediaci v blízkosti. „Celkom slušná reklama… Harry Potter ktorý má v jednu chvíľu päť dievčat… to je celkom fajn,“ mierne sa na Rona zaškľabil. Tomu chvíľu trvalo, než si poskladal dve a dve. A hneď potom sa začal smiať. A smial sa tak nákazlivo, že to chytil aj Neville. Harry sa len uškŕňal.
„Vôbec to nie je vtipné, uvedomujete si to, nie?“ spýtala sa Hermiona potichu dívajúc sa na Harryho. Prikývol.
„Všimol som si toho Remusa a aj iné veci sú tam podozrivé… dnes po obrane si odchytím Moodyho,“ sľúbil.
Pozrel sa na Ginny, ktorá vyzerala vinná a Lucy vyzerala nahnevane. K bystrohlavskému stolu sa neobracal. Ani nevedel prečo, ale akosi ho nezaujímalo, ako sa na celú vec díva Čcho.
——
Slizolinčania by nikdy nepodporovali Chrabromilčana. Bifľomorčania logicky podporovali svojho. A horšie, že po tom, ako mal Harry zradiť Čcho a vlastne aj Ginny Michaela, zákonite sa musel aj Bystrohlav obrátiť chrabromilskému šampiónovi chrbtom. Bolo mu to jedno.
A že sa Ginny rozíde s Michaelom, alebo teda skôr on s ňou, to jej bolo jasné už v ten večer. Jednou z prvých vecí, ktoré Čcho spravila, bolo to, že prezradila Michaelovi, kde jeho priateľku našla. On si síce Ginny vypočul, ale po tom článku sa s ňou rozišiel. Pri obede zazreli Čcho s Michaelom, ako spolu jedia a obaja vyzerali dosť rozladene.
Celé doobedie sa ozývali poznámky ohľadne článku. Samozrejme tri dievčatá boli obvinené nepriamo a tak sa im ušlo len okrajovo, pretože všetok záujem bol venovaný Harrymu, ktorý podvádzal nešťastnú Čcho a dlhé mesiace ju vodil za nos a samozrejme Ginny, pretože ona bola tá, s ktorou ju podvádzal. A oni nad tým mávli rukou. Obaja v tú chvíľu rezignovali. Harry nemienil nikomu nič vysvetľovať a podobný názor mala aj Ginny.
„Pán profesor, mohol by som na moment?“ spýtal sa Harry profesora Moodyho po ich poobednej dvojhodinovke. Ron s ním v učebni ostal, pokým Hermiona s rešpektom odišla.
„Ale rýchlo, Potter. Ponáhľam sa,“ vrkol Moody.
„No, chcel som sa spýtať… máme také podozrenie ohľadne tých článkov, ktoré sa zverejňujú,“ spustil nesmelo. Vážne nevedel, ako sa to starého aurora spýtať.
„Skeeterová, jasne,“ odfrkol si a postavil sa, aby prešiel pre svoj stôl. „Tá ježibaba potrebovala vždy nejakú obeť a teraz si sa jej hodil do krámu ty. Tak čo chceš vedieť?“
„Zverejnila niektoré informácie, ktoré nemohol nik iný počuť, viete? Akože… niečo sa mohlo odsledovať, niečo domyslieť, väčšina vypočuť, než sme si začali dávať pozor, ale aj tak… niektoré informácie boli až príliš…“
„Dôverné na to, aby sa k nim dostala len tak?“ uprene sa naňho pozrel. Harry prikývol. „A ty chceš vedieť čo? Či som v tvojej blízkosti nevidel niekoho, kto by vás sledoval a odpočúval? Mám tvoju mapu, je to logické. Nie Potter. Hoci je pravda, že tú mapu nedržím v ruke nepretržite a ak ju držím, vždy len nazriem, kde v pekle si ty a kde sú… no tí dvaja a keď sú niekde, kde by nemali byť, tak to idem overiť a ty, keď nie si v hrade, tak ťa idem doň zahnať, ale netrávim s ňou všetok svoj čas,“ zamračil sa. Jeho čarovné oko sa zameralo na Rona. „Asi takto… ak je on na lodi, som pokojný. Stačí ti to?“
„Dúfal som, že by ste vedeli, keby sa niekto okolo nás obšmietal,“ sklamane z neho vyšlo. Bol si istý, že Moody musel niekoho zazrieť.
„Možno obšmietal. Povedal som predsa, že tú mapu nedržím v ruke nonstop,“ zaprskal netrpezlivo. „Keď som ale nazrel, nebol tam nikto, okrem vás siedmich, plus mínus a v posledných týždňoch aj okrem slečny Čangovej. A mne to stačilo, rozumieš? Boli ste siedmi a ja som bol pokojnejší. O čosi. A teraz ma nechaj, mám nejakú prácu.“
„Takže nič,“ stiahol zamyslene obočie.
„Je mi ľúto. Keby som niekoho videl, samozrejme by som zakročil, nie?“ zavrčal. Harry prikývol. „No tak padaj do tej vašej učebne a trénuj, čo to najviac pôjde. Som si istý, že ti Lupin poradil dobré kúzla…“
——
Harry prišiel do učebne sklamaný a napriek tomu rád, že sa nemusel stretnúť s Dumbledorom.
„Na ten článok zabudnime, dobre?“ povedal, keď si sadol. Neville už bol pripravený robiť mu figurínu pri zväzovacom zaklínadle.
„Nás troch sa zase až tak veľmi nedotkla,“ vypustila Luna zasnene. „Hoci mi to zalichotilo…“
„Luna, pre Merlina, tebe lichotí, keď o tebe píše, že si…“ Hermiona radšej nedopovedala.
„Vyzerám aspoň zaujímavo. Tebe sa nezdá? Vyvolený, o ktorom sníva pol hradu, vezme v noci do učebne Lunu Lovegoodovú, aby jej venoval svoju pozornosť…“
„Nikde som ťa nevzal, Luna,“ upozornil ju Harry. Ron sa zaškľabil.
„Ja viem. Škoda. Ibaže oni si to myslia… alebo skôr chvíľu si to budú myslieť a potom zabudnú,“ pozrela na Lucy a Hermionu. „Ale vám to zničilo vzťahy,“ preniesla pohľad na Ginny. Mykla plecom.
„Ja som na tom vzťahu až tak nelipla.“
„A pýtať sa, kedy a prečo si začala chodiť s Michaelom Cornerom asi nemá zmysel,“ Ron sa na ňu pozrel. Zavrtela hlavou. Nemala chuť sa s ním ani začať dohadovať, hoci vyzeral zmierený s tým, že to nevedel.
„Správne, nemá.“
„Fajn.“
„No a Harry…“ nadhodila Luna a tentoraz pozrela na Vyvoleného.
„Mňa riešiť nebudeme, dobre? Iné by sme mali riešiť,“ pozrel na všetkých. „Rozprával niekto z vás mimo tejto učebne o Remusovi Lupinovi?“ položil otázku a díval sa z jedného na druhého. Každý vrtel hlavou.
„Takže sa o tom musela dozvedieť… odtiaľto,“ Ron sa postavil vedľa Harryho. Lucy sa vystrela na stoličke. Tak nejako začala tušiť, čo bude nasledovať. „Boli sme za Moodym… má prostriedky k tomu, aby zistil, či sa niekto okolo nás motal. Niekto cudzí, kto by mohol posunúť informácie Rite a nikto taký nie je.“
„Moment, ty naznačuješ, že niekto z nás donáša Skeeterovej?“ Luna ho prebodla pohľadom.
„Áno…“
„Nie, tak nie,“ okamžite sa do toho vložila Hermiona.
„Počkaj,“ zarazil ich Harry dívajúc sa na Lunu. „Tvrdil by som to isté, čo Ron. Obvinil by som niekoho z vás,“ pomaly pozrel z Luny na Lucy a Nevilla.
„Nikomu nedonášam,“ ohradil sa dotknuto.
„Ja tiež nie,“ povedala Lucy potichu dívajúc sa na Ginny.
„Niekto ale…“
„Mlč, Ron,“ zahriakol ho Harry. „Nikto z vás jej nič nepovedal…“
„Ale, Harry….“
„Nechaj ho dohovoriť, Ronald,“ zamračila sa na brata. „Je to jasné. Mne a Harrymu. Mohol to byť niekto z nich, ale nie je. Mohla to byť Čcho, ale dostala anonym. No a… to, čo sa zjavilo v novinách, tá poznámka o tom, že Čcho sa nechce o Harryho s nikým deliť… boli sme tam len my dvaja a Čcho. Ani ja a ani Harry s ňou nekomunikujeme. A prečo by dostala Čcho anonym a potom sa šla sťažovať Rite? Za predpokladu, že by jej povedala o…“ zarazila sa a zamračila.
„Čo je, Ginny?“ oslovila ju Hermiona, keď už mlčala niekoľko sekúnd. Ginny pozrela na Harryho.
„Neboli sme sami,“ šepla zamračene. Prečo by to ale nebola pravda? Oni dvaja boli animágovia. „Doprdele, dáva to zmysel…“
„Ginny…“
„Bol tam predsa ten chrobák, ktorý preliezal pod dverami, keď Čcho odišla,“ dívala sa do Harrymu do očí. Tomu to došlo.
„Sakra…“
„Prepáč Ginny, ale chrobák?“ nechápal Neville. Lucy zvedavo zazerala.
„Animágus… niekto, kto sa vie premeniť na zviera,“ vysvetľovala mu Hermiona v rýchlosti, ale dívala sa na Harryho a Ginny.
„Taký veľký, tučný a škaredý?“ spýtala sa Luna. Tentoraz všetci pozreli na ňu.
„Správne.“
„Tak ten bol aj tu,“ oznámila im. „Po druhej úlohe. V okne, keď som ho otvorila, aby som obdivovala chlapcov z Durmstrangu. Vyhodila som ho von.“
„A chrobáka spomínala Čcho pri skleníkoch, keď sme… ale to je jedno.“
„No moment, do čerta,“ Ron stiahol obočie spomínajúc si na ples. „Keď som vtedy odpočúval Hagrida s madame Maxime, na soche sedel tučný chrobák.“
„A po druhej úlohe, keď ma Viktor pozýval, niečo mi vybral z vlasov. Chrobáka.“
„Skeeterová?“
„Alebo niekto, kto donáša Skeeterovej.“
„Takže ako to bolo?“ Harry sa postavil a pochodoval po miestnosti. „Skeeterka má zákaz vstupu na Rokfort. Ibaže je to novinárka snoriaca po senzáciách. Najskôr asi chcela zdiskreditovať Dumbledora a zaútočila na Hagrida. Potom sa ale zamerala na mňa. Zháňala informácie, kde sa dalo… ona, alebo niekto zistili, že sa tu stretávame a vyčíhala si nás tu. Počula, o čom sa bavíme a tak vznikol článok o Potter tíme. Začali sme sa ešte viac istiť, takže nemohla začuť nič viac,“ stiahol obočie a pozrel na priateľov. „No a zneužila Čcho, aby sa dostala dovnútra. Bola na skleníku, počula náš rozhovor… Musela sa nejako Čcho držať… musela jej vliezť do tašky alebo do habitu, niekam, aby ju sem preniesla a počula o Remusovi a kúzlach. No a… mohla nás párkrát vidieť, ako ideme do učebne a nie je predsa problém poslať lístok po školskej sove a znova sa jej držala… možno čakala, že sa dozvie viac, ale sklamane sa popod prah hrabala preč…“
„To by mohlo byť,“ privolila Ginny.
„A informácie jej mohol dávať aj Malfoy, nie?“ ozvala sa Hermiona. „Keď sme ho vtedy videli a uzavreli sme to, akože telefonuje domov… mohol mať v paprči Skeeterku a mohol jej predávať informácie. Možno nás Slizolinčania sledovali celý rok.“
„Asi áno. Ibaže to má jeden maličký háčik,“ nedalo Ronovi. Harry naňho pozrel. „Moody sleduje… no… keby bola na pozemkoch Skeeterová myslíš, že by to Dumbledorovi nepovedal?“
„Nesleduje mapu predsa stále…“
„Mapu?“
„No… ehm… takú vecičku…“
„Ja mu verím,“ pevne prehlásil Harry. „Možno by som neveril, ale mám ubezpečenie, že je spoľahlivý,“ dodal ešte pevnejšie. Keby mu to Sirius netvrdil, neveril by.
„Počkajte,“ zarazil ich Neville. „Prečo sleduje Moody pozemky? Prostredníctvom čoho ich sleduje?“
„To teraz nie je podstatné, Neville,“ prerušila ho Hermiona.
„Nie je to dôležité…“
„Nie je to dôležité presne ako nie je dôležité, prečo sa Harry stretáva s Ginny?“ spýtala sa aj Luna. Hermiona sčervenela a pozrela na Harryho. „Nevravím, že spolu chodíte. Ale ako som vám hovorila pred vyše rokom… niekomu sa môže váš vzťah zdať zvláštny a nemusel by ho akceptovať,“ pripomenula im.
„Počúvajte,“ ozval sa s povzdychom Harry. „Niektoré veci je lepšie nevedieť…“
„Ale…“
„Ja som vďačný, že mi pomáhate a verím vám. Všetkým. A možno by sa…“ pozrel na Ginny. Prevrátila oči. „Možno, po turnaji, keď toto všetko budeme mať za sebou, a keď bude konečne pokoj, možno by sme vám mohli povedať niečo viac. Ale ako som povedal, niektoré veci je lepšie nevedieť…“
Nedá sa povedať, že by ich to úplne uspokojilo, ale rozhodli sa nechať to pre túto chvíľu tak. Rovnako ako Harry. Potreboval si natrénovať ešte dosť zaklínadiel k tomu, aby sa pustil do labyrintu s pokojnou dušou a riešiť teraz Skeeterovú nemalo zmysel. Vyčíhajú si ju. Niekde, nejako. Budú pozorní a ak zbadajú veľkého tučného chrobáka, skúsia ho chytiť. Hoci Ron navrhoval zašliapnutie.
„Harry,“ oslovila ho Lucy predtým, než sa mali všetci vybrať do fakulty. „Keď toto všetko skončí, tak aj ja sa s tebou budem potrebovať porozprávať,“ vyšlo z nej sťažka. Pozorne na ňu pozrel. Bola nervózna.
„Dobre, Lucy,“ prikývol. Vyzvedať nemalo zmysel. To vedel veľmi dobre. Oni nevyzvedali. „Jasne, porozprávame sa. Poď.“
——
Nasledujúce dni boli takmer identické. Najprv ich Hermiona všetkých naučila vyčarovať zaváraninovú fľašu prakticky z ničoho. Všetkých, ešte aj tretiačky. Ak by sa stalo, že by niekde natrafili na tučného chrobáka, nech ho strčia do fľaše. Následne ich naučila kúzlo na znemožnenie pretransformovanie animága, ktoré ich minulý rok naučil Sirius a toto kúzlo mali vrhnúť na fľašu. Odkiaľ ho poznali, to neprezradili. Súhlasil napokon aj Ron, aj keď stále loboval za zašliapnutie chrobáka. A potom začalo stíhanie.
Počas vyučovania, keď kráčali z jednej učebne do druhej, nazerali do každého okna, kde by mohol byť skrytý. Keď vošli do svojej učebne, tiež ju najskôr skontrolovali pripravení k uväzneniu snoriacej Rity. Asi Rity. Zhodli sa na tom, že to nikto iný nemôže byť len ona a ešte k tomu neregistrovaná. A zhodli sa aj na tom, že ak ju uväznia, pekne počká v pohári a spolu so Siriusom vymyslia, čo s ňou. Hoci ju chcela Hermiona pustiť.
A Harry sa skutočne sústredil na zdokonaľovanie svojich zaklínadiel. Z toho, čo mu poslal Sirius, sa prakticky mohol naučiť všetko. Ibaže mal len obmedzený čas a on sa zameral na päť zaklínadiel, ktoré tvrdo trénoval každý deň. Napokon mu Hermiona vyčarila figurínu, ktorú zväzoval, nechal ju vybuchnúť, vyhadzoval ju do výšky, pretože sa ostatní museli učiť na skúšky. Z obrany ale zrejme budú všetci excelovať.
Prvá príležitosť, kedy mohli odchytiť zvedavého chrobáka sa im naskytla pri hodine veštenia. Harry mal sen, v ktorom Voldemort mučil Pettigrewa, pretože im niečo nevyšlo. Niekto im ušiel, ale už to malo byť vyriešené. I tak Peter schytal od Voldemorta niekoľko Cruciatov. A Harryho pálila jazva.
Lenže začul v okne bzučanie a upozornil na to svojich priateľov. Boli s ním Ron a Neville. A pokým sa Ron držal pri Harrym, aby mu pomohol pozviechať sa zo zeme, na ktorú po tom sne padol, bol to práve Neville, ktorému sa v okne podarilo lapiť chrobáka a zabrániť mu v premene. Bol na seba patrične hrdý.
Harry sa strápnil na hodine Veštenia, kedy zaspal, zosunul sa k zemi, sníval sa mu sen a prebrali ho, aby si držal ruku na čele. Nebolo to však nič v porovnaní s tým, ako sa strápnila Ginny na hodine Herbológie, kedy začala z ničoho nič zvracať. Vedela, čo sa práve stalo. Mali hodinu s Bystrohlavčanmi a tí jej uštedrili niekoľko posmešných poznámok, nebolo ich však ani zďaleka toľko, koľko by si situácia vyžiadala. Harrymu sa ušlo viac.
„Takže toto je ona…“ Hermiona sa zamyslene dívala do pohára, v ktorom rozhnevane bzukotal chrobák. „Všimnite si tie výrazné kruhy okolo očí…“
„Jednoznačne je to ona,“ prikývol aj Harry. Držal Ginny za ruku. To jej pomohlo viac ako elixír proti nevoľnosti, ktorý si vzala hneď, ako dodávila, Sproutová prestala lamentovať a Bystrohlavčania pochechtávať. Lucy ju ratovala, Luna čistila zvratky a Colin so Stevom zazerali po všetkých. Na ošetrovňu nešla.
„Vážená slečna Skeeterová, dovoľujeme si vám oznámiť, že už zrejme žiaden článok nenapíšete,“ vrkla Ginny smerom k poháru. Lucy sa zachichotala.
„Ja by som ju zašliapol,“ znova navrhol Ron.
„Nie, necháme si ju. Môže sa stať, že bude ešte užitočná,“ prehlásil Harry mračiac sa na chrobáka. „Neville, je to tvoj úlovok,“ obrátil sa ku kamarátovi. „Vezmeš ju k sebe, niekam do stolíka a keď budeme odtiaľto odchádzať, vezmeme si ju.“
„Ale… to je zodpovednosť. Čo keď ten pohár rozbijem, alebo čo…“ namietol. Harryho prejav dôvery mu ale zalichotil.
„Nerozbiješ, neboj…“
Harry sa rozhodol o tomto zážitku napísať Siriusovi a znova prehovoriť Minervu, aby mu list odovzdala. Podrobne opísal, čo sa mu snívalo. A nechal to na Siriusovi, aby to posunul Dumbledorovi. Nebolo to nič nové. Podobný sen sa mi už raz sníval a nikto s tým nič nespravil. A pochyboval, že by s tým spravili niečo teraz. A rovnako neveril, že by ho Minerva pustila cez krb, ako mu to aj potvrdila, keď niesol list svojmu krstnému otcovi.