Veľkonočné prázdniny skončili a pokračovalo sa vo vyučovaní. Pre Harryho to stále bolo vcelku pokojné obdobie, ale on si veľmi dobre uvedomoval, čo za termín sa blíži. Onedlho sa dozvie, aká konkrétne bude tretia úloha a on bude mať mesiac na to, aby sa na ňu pripravil, ak bude vedieť, na čo konkrétne sa má pripraviť a či bude mať vôbec šancu ju zvládnuť. Moody sa však vyjadril, že verí v jeho zvládnutie onej úlohy a to ho trocha upokojilo.
No a dostal ďalší list od Siriusa, ktorý mu odovzdala s veľkou nevôľou Minerva. Nerobila to ale často a nepovoľovala im schôdzky, takže ani príliš nefrfľala, keď mu ho predávala.
V liste mu Sirius písal okrem iného fakty, ktoré sa podarilo zistiť Fénixom ohľadne jedného z podozrivých nachádzajúcich sa na hrade, Luda Bagmana. Kto a ako to zistil, to nepísal. Vedel však, že rovnako ako on od Siriusa, to musia vedieť aj ďalší Fénixy na hrade. Nikto sa s ním však o tom nebavil a on ani nepredpokladal, že by ho začali volať na nejaké súkromné schôdze, ak také niečo majú. Niečo ale majú určite.
„Bagman vás musel oklamať, nie?“ vyštartovala Ginny po dvojčatách, ktoré si spolu s Ronom a Harrym odchytili.
„Preto stále pýtate Joyeho a Hedvigu… nielen kvôli vašim výrobkom,“ pridal sa Ron.
„A preto ste sa s ním vtedy dohadovali u Troch metiel,“ doplnil Harry.
„O čom to vy traja trepete?“ zamračili sa. Ginny ale videla váhanie. Poznala ich výborne a okamžite vedela, že sa trafili.
„Sirius mi napísal,“ prezradil Harry. Okolie predtým začarovali potrebnými kúzlami, aby ich nik nemohol odpočúvať a aby sa nič nedostalo do novín. Začali sa výraznejšie zabezpečovať po Ritinom poslednom článku. „Bagman sa topí v dlhoch. Napožičiaval si od raráškov zlato a oni ho tlačia k múru, aby zaplatil. Dlh im vrátil, ale leprechaunským zlatom, ktoré je k ničomu. Žiadajú svoje zlato a on na mňa stavil prachy… preto sa stále vypytuje, ako sa mi darí a ponúka mi pomoc, aj keď nemôže ako rozhodca.“ A tým pádom prestal byť až tak podozrivý, ako mu písal Sirius.
„A vám výhru tiež dal v leprechaunskom zlate, nemýlime sa?“ zamračil sa Ron. Fred s Georgom na seba pozreli a povzdychli.
„Máte pravdu. Boli to všetky naše úspory. Jasne, že sme niečo zarobili, keď sme popredávali výrobky, ktoré nám nezničila mama v lete, ale stále je to málo…“
„Nemáme proste na to, aby sme vytvárali nové výrobky a rýchlo nabrali, o čo nás okradol…“
„A horšie, že nezmôžeme nič, Nie sme plnoletí… teda už sme, ale vtedy sme neboli a nemohli sme vsádzať…“
„Keby sme ukecali otca alebo bratov, aby tú stávku uzavreli za nás, bolo by to fajn…“
„Nahlásili by sme ho aurorom…“
„Takto nezmôžeme nič…“
„Charlie nám niečo požičal, dokonca aj Bill, ale stále je to málo. Chápete?“
„Jasne, chápeme… Ste idioti,“ prikývla Ginny.
„Keby ste potrebovali…“
„Neexistuje, Harry. Je rozdiel požičať si od bratov a požičať si od takmerbrata, rozumieš? A nie! Ani ty Ron… máš sotva dosť pre seba. Zabudnite na to, my si nejako poradíme…“
„Ale…“
„Nie a hotovo,“ zamračili sa naňho obaja. Ginny doňho drgla.
„Nejakých pár galeónov mi ešte ostalo,“ ponúkol Ron. Usmiali sa.
„Vďaka braček, ale nejakých pár galeónov nám nepomôže.“
„O koľko vás okašľal?“ spýtala sa Ginny.
„No… ehm… prišli sme o riadnu hromádku prachov, to fakt.“
„Koľko?“
„Nebuď zvedavá, pre Merlina!“
„My si tie peniaze zarobíme naspäť, nepôjde to ale tak rýchlo, ako sme predpokladali, viete?“
„A už dosť, už sa o tom nebavme a pred rodičmi budeme hrať mŕtvych chrobákov. Je vám to jasné?“ S tým od nich oddupotali preč.
„Blbci,“ vrkla Ginny im chrbtom. Tak ale nemohli s tým spraviť nič. Dvojčatá obchodovali, to vedeli veľmi dobre, bolo to ale pomalé. Za peniaze, ktoré získali predajom výrobku mohli nakúpiť to, čomu rozumeli len oni, z toho vyrobili ďalší výrobok, ktorý predali a tak stále dokola a logicky ich to zdržovalo. Ako sa kedysi vyjadrili, chceli sa týmto spôsobom živiť a Bagman ich poriadne pribrzdil. Harry sa rozhodol, že ak by náhodou turnaj vyhral a získal by hlavnú výhru, investuje ju do nich. Nepožičia im, pretože si od neho nikdy nepožičajú a ani si nič od neho nevezmú, ale investuje do nich. Niečo také existovalo, ako si matne spomínal z doby, kedy žil medzi muklami. V televízii stále spomínali investície a on by ani nevedel, čo to je, keby to strýka Vernona tak nerozčuľovalo a nehovoril o tom. Stane sa tichým investorom, o ktorom hlavne Molly nebude môcť vedieť. Tak.
——
„No tak, vrav,“ vyzvala ho Čcho, keď sa k nej vrátil od metlobalového štadióna, ktorý momentálne neexistoval, pretože tam začali vysádzať živé ploty, ktoré sa do mesiaca zmenia na labyrint. S chabým úsmevom sa na ňu pozrel.
„Poď,“ chytil ju za ruku a vydali sa smerom k Zakázanému lesu. Vonku bolo už celkom teplo, hoci bol podvečer a zmrákalo sa. A začal rozprávať. Postavia bludisko, v ktorom bude umiestnený Trojčarodejnícky pohár a zvíťazí ten, kto ho uchmatne ako prvý. Brnkačka. Až na to, že v labyrinte bude všeličo, čo sa bude pokúšať im v tom zabrániť a na nešťastie potvory, s ktorými sa oni stretnú, sa v Harryho ročníku ešte nepreberali, čiže bude zrejme utekať a utekať tak, ako ona predpovedala.
„Zvládneme to,“ pevne prehlásila, keď zastali pri stromoch dosť ďaleko od Hagridovej chatrče aj beauxbatonského koča. Aj Hagrid prispeje svojou mierou a Harry sa nevedel dočkať jeho škrotov.
„Určite áno,“ usmial sa na ňu.
„V prvom rade si spravíme zoznam s čím všetkým by si sa mohol stretnúť a potom vymyslíme, ako proti tomu bojovať…“ začala plánovať. Strašne chcela byť nápomocná aj ona. Veľmi dobre vedela, že presne to by teraz nasledovalo. Potter tím by zasadol a začal spriadať plány. A ona chcela byť súčasťou toho všetkého.
„Dobre, ale až zajtra, áno?“ hlesol a pobozkal ju.
„Počkaj, Harry,“ stopla ho dívajúc sa mu do očí. „Ja nechcem pôsobiť len ako odreagovanie, rozumieš? Nechcem byť len niekto, za kým prídeš, aby si si uchmatol pár bozkov. Chcem byť niekto, kto ti pomôže tak, ako bude vedieť…“
„Jasne,“ prikývol samozrejme. „A som rád. Ako som vravel, chcel som to už predtým. A keď sa teraz pridáš do Potter tímu, výborne. Potrebujeme niekoho staršieho a múdrejšieho,“ usmial sa. A ona mu úsmev opätovala. Až potom sa k nemu priblížila, aby ho pobozkala.
Myslel to vážne. Tieto chvíle mal rád a hoci sa mu to sprvu zdalo neuveriteľné, zvykol si na chuť jej úst a na jej hladenie. Na jej objatia a blízkosť, ktoré boli úplne odlišné od ostatných objatí, ktoré v živote inkasoval. A týkalo sa to aj Ginny. A určite to bolo príjemné odreagovanie od problémov, v ktorých bol namočený vlastne celý svoj život.
Ich predchádzajúce schôdzky sa končievali práve takto, ale teraz cítil, že je to iné. Bola divokejšia a odvážnejšia. A jej bozky boli vzrušujúcejšie. A keď po ich rande vždy končil zabezpečený za baldachýnom svojej postele cítil, že teraz bude problematické dostať sa do postele včas.
„Čcho…“ zamrmlal jej do úst. Cítil, čo s ním robila a bolo to neskutočné. „Ja…“
„Buď trocha odvážnejší, Harry,“ šepla pri jeho ústach. Jej telo sa k nemu tislo. Čo mal robiť? Čo po ňom chcela? TO asi nie, predsa len boli mladí, či nie? Nemohla po ňom chcieť sex. Alebo áno? A je vôbec schopný niečoho takého? Jasne, videl časopisy, vedel čo by asi mal robiť. Ale aby to aj robil? So skutočným dievčaťom? On?
„Čo mám robiť?“ spýtal sa zmätene. Jeho mozog bol totálne prekrytý túžbou, ktorú si musela uvedomiť aj ona. Jasne, že ho musela cítiť. Chytila jeho ruku a priviedla ju k svojmu prsníku.
„Sakra,“ takmer vypískol, keď si uvedomil, čo stíska v ruke. Malý, okrúhly prsník. Odtrhol sa od jej úst, aby na ňu pozrel. Bola mierne začervenaná, ako videl vďaka osvetleniu z hradu.
„Buď trocha odvážnejší, Harry,“ zopakovala tichým hlasom a pousmiala sa. Aj tak videl, že nie je taká statočná. Napriek tomu ho pohľadom vyzývala. A on prehltol. Opierali sa bokmi o veľký strom a boli blízko seba. Mal byť odvážnejší? Dobre, postavte pred neho chvostorožca a on sa s ním popasuje. Ale toto?
Prehltol znova a potom spravil to, čo si v živote nemyslel, že by spravil. Snil o tom, samozrejme, ale sny sú niečo iné. Vytiahol jej tričko z nohavíc a trasľavú ruku poslal práve pod to tričko, aby cítil jej teplú pokožku. Díval sa jej do tváre a čakal, kedy sa naňho rozkričí, kedy vytiahne prútik, aby ho prekliala, kedy ho udrie. Nestalo sa ani po tom, čo pomaly posúval svoju ruku hore. Samozrejme v ňom rástla zvedavosť. Nemala podprsenku! Jeho prsty sa dotkli jemnej pokožky na jej prsníku. A potom ju posunul ešte viac, aby ho zovrel. Aby prvý krát držal v ruke ženský prsník.
„Och, Merlin,“ zakňučal a jemne ho pomasíroval. Cítil na dlani jej zdurenú bradavku a videl, ako privrela oči. „Je to tak dobre?“ šepol. Zahryzla si do pery a prikývla. Chvíľu sa s ním hral, masíroval ho a stláčal, hladil a skúšal, aby sa dostal k druhému a tiež ho poláskal.
„Je to fajn, Harry,“ šepla a v tvári mala ešte viac červene. Otvorila oči a videla jeho zastretý pohľad. Cítila už predtým jeho erekciu, ktorá musela ešte narásť. Ona si svoje vzrušenie uvedomovala veľmi citeľne. „Chcem, aby si ich videl,“ prezradila. „Chcem, aby sme si to spravili rukami…“
„Tu? A vlastne… čo?“ vyhŕkol. „Ty by si chcela, aby si ty a ja, aby sme to…“ zakoktal sa. Potichu sa zahihňala.
„Jasne,“ povedala odvážnejšie. A potom spravila niečo, čo doteraz skutočne nespravila a vyhrnula si tričko odhaliac tým svoje prsníky. Skoro odpadol, keď ich zbadal. Áno, videl časopisy, videl Ginny, ale to bolo niečo úplne iné a toto boli prvé dievčenské prsia, ktoré mal česť vidieť naživo a mohol sa ich aj dotknúť.
„Si nádherná,“ šepol fascinovane. Len si zapravila habit a vytvorila tým preňho súkromné predstavenie dvoch nádherných pŕs, pekne okrúhlych, s tmavými bradavkami na hnedej pokožke. A on opatrne natiahol ruky a zovrel ich oba naraz. „Och, doparoma…“
„Skvelé,“ zabručala a natiahla sa k nemu, aby ho pobozkala. A bol to oveľa viac vášnivejší bozk ako ten predtým. Pustil jeden prsník len preto, aby ju chytil za pás a pritiahol k sebe bližšie. Druhá ruka bola zamestnaná poprsím a on robil jemne a citlivo to, čo videl robiť chlapa v časopise. Dráždil ju a ona spokojne zastonala do jeho úst.
Lenže potom na mieste takmer zomrel, keď ucítil jej ruku na svojom rozkroku kde cítila, čo sa dialo už pár minút. Bol absolútne tuhý a vzrušený a uvedomil si tie slová, čo z nej vyšli. Spraviť si to rukami.
„Čcho, tu nie…“ šepol, ale jej jazyk ho láskal na pery a jemu sa zatmelo pred očami, keď ho cez nohavice pohladila.
„Máme habity, zabalíme sa do nich, nikto to neuvidí,“ zašepkala aj ona a skutočne chytila jeho habit, aby ich ním zahalila. „Takto ťa nenechám ísť do hradu,“ vypustila a vrátila ruku do jeho rozkroku.
„Och, Bože,“ sykol.
Bolo jednoduchšie si to predstavovať alebo rozprávať o tom. Nebol schopný racionálneho uvažovania. Bol vzrušený na najvyššiu možnú mieru a len okrajovo si uvedomoval, čo robí. Rozopla mu nohavice a stiahla zips. Zahryzol si do pery. Nevládal sa už ani sústrediť na jej prsia. Neprestávala ho bozkávať a on dýchal čoraz rýchlejšie. Ruku vnorila do jeho nohavíc a boxeriek a on cítil, ako ho vôbec prvý krát chytil niekto iný. A ten dotyk bol fantastický.
„Čcho, obávam sa, že…“ ale nedopovedal. Chcel jej povedať, že bude vrcholiť behom chvíle. Bolo to jednoducho také silné, nečakané, úžasné a strhujúce, že vážne stačilo len to, aby ho párkrát pohladila hore dole po celej jeho dĺžke a on stuhol, aby tichým zasyčaním vyvrcholil do svojich nohavíc. A bol to neskutočný orgazmus. Dlhý, silný a veľmi produktívny. Sotva sa udržal na nohách. Neprestávala ho bozkávať, hoci nereagoval, len dychčal a ona pomaly láskala jeho penis.
„Je to lepšie?“ spýtala sa roztopašne, keď napokon otvoril oči a zadíval sa na ňu.
„Prepáč mi to,“ hlesol okamžite. Uvedomil si, že to všetko netrvalo ani dve minúty. Musel vyzerať ako idiot. Vážne. „Ešte nikto mi to nespravil a ja som nevydržal…“
„Harry, to je v poriadku,“ zarazila jeho reči. „Prvý raz je to…“
„Čo tu vy dvaja robíte?“ zavrčal za nimi hlas. Harry okamžite spoznal Moodyho. Čcho sčervenela a stiahla si tričko, ktoré mala dovtedy vykasané a prsníky oslobodené.
„My sme, tu sme…“ zamrmlal Harry ďakujúc za habit, ktorý si pritiahol k sebe. Nebolo by vhodné, aby videl jeho zasvinené a rozopnuté nohavice.
„No to vidím, že vy ste… Obaja okamžite do hradu. Nemáte tu čo robiť. Potter, vy by ste mali už premýšľať o tom, ako sa vysporiadate s labyrintom. Na rande nemáte čas. Tak padajte!“
Harry riskol jeden pohľad na profesora Moodyho, ktorý bol celkom jednoznačne v Zakázanom lese a zbadal v jeho ruke Záškodnícku mapu. Čo tam robil? Sledoval ho? A čo všetko videl? A počul? Cítil, ako červenie.
„A zapnite si nohavice, Potter!“ štekol ich chrbtom.
„To bolo dosť… trápne,“ zamrmlala Čcho, keď sa náhlili do hradu. Harry si držal nielen habit, ale aj nohavice.
„Trápnejší bol môj výkon,“ prskol Harry nespokojne. Pri skleníkoch zastavili, aby vytiahol prútik, očistil sa a zapol si nohavice. Keď zdvihol hlavu zbadal, ako sa jemne usmieva. „Čcho…“
„Harry, je to normálne. Si chlapec v puberte, ktorý na to myslí skoro stále, nie?“
„No, ehm… skoro. Večer a ráno. A keď som s tebou…“ Zachichotala sa.
„Bolo jasné, že vybuchneš hneď, keď sa ťa dotknem. Každý by vybuchol…“
„Vážne?“ neveril. Vyzerala ale presvedčene. „Tak dobre,“ mykol plecami.
„Na budúce to bude určite dlhšie,“ vypustila pýriac sa. Neveriacky stiahol obočie. „Bolo by to dlhšie, keby nás neprerušil. Stavím sa.“
„Ty si to myslela vážne? Keď si vravela, že si to spravíme rukami?“
„Prečo sa stále čuduješ? Mala som šestnásť, Harry. A chcela by som, aby mi to konečne spravil niekto iný, vieš?“ šepla a priblížila sa k nemu, aby ho pobozkala.
„Ty si to ešte nikdy…“
„Nie. Ani ručne ani nijako inak,“ prezradila a pýrila sa rekordne. Ale tak nejak bola v povznesenej nálade, keď to spravila Harrymu Potterovi, hoci rukou.
„Páni. Myslel som si, že máš viac skúseností. Teda! Nemyslel som, že by si…“
„Buď niekedy ticho, Harry Potter,“ umlčala ho bozkom na pery. Veľmi výrečným bozkom na pery. „Poďme preč,“ zaškľabila sa napokon. Nejak nedokázal súvisle myslieť.
„Čo?“ spýtal sa, keď vykročili do hradu.
„Neznášam chrobákov. Vlastne mám z nich strach. A na skleníku bol jeden veľký.“
„Aha…“
——
„Pán profesor, rád by som vám vysvetlil, čo sa včera stalo,“ Harry sa postavil odhodlane pred profesora Moodyho po ich hodine. Jeho priatelia naňho čakali vonku.
„Tak schválne, Potter. To si rád vypočujem,“ zaškľabil sa naňho Moody.
„No, tak, ehm…“ stiahol obočie. Moody sa vycieral a on vlastne ani nevedel, čo povedať, že? „My sme tam len s Čcho chvíľu ostali po tom, ako som sa dozvedel o tom labyrinte a bozkávali sme sa. Len.“
„Uhm, všetko?“ vyprskol a postavil sa. Harry mykol plecami. „Pozri, Potter, mne je jedno, čo ste tam robili, či ste sa len bozkávali alebo či ste rovno súložili. Chcem len, aby si to prestal robiť a aby si sa plne sústredil na poslednú úlohu. Jasne?“
„Mám to v pláne, určite, len…“
„A je mi jasné, že budeš mať pätnásť a nepremýšľaš nad ničím iným, len kam ho pichnúť. Všetci sa ale sústredíme na to, aby si tým turnajom prešiel bezpečne, tak nám prácu zbytočne nekomplikuj. Zdržuj sa v hrade a neloz von.“
„Preto ste tam boli? Aby ste na mňa dohliadali?“
„Napríklad. Áno.“
„V Zakázanom lese? S mapou? Nebol tam nikto, koho by ste potrebovali držať odo mňa, aby mi neublížil?“ zvedavo sa spýtal. Vážne ho to zaujímalo.
„Nie,“ prskol podráždene a prizabil Pottera pohľadom. „Videl som, že si vonku a šiel som ťa zahnať dnu. To je všetko. Z vášho… rozhovoru som začul len koniec. Nešpehoval som vás, ak si myslíš to.“
„Nie, to si nemyslím,“ zavrtel hlavou. Vlastne si bol istý, že tam sledoval Karkarova alebo možno… no asi už len Karkarova.
„Výborne. A teraz padaj a nezdržuj. Mám pred sebou dvojhodinovku so siedmakmi,“ milo ho vyprevadil k dverám.
——
Potter tím skutočne zasadol nasledujúci deň večer v ich klubovni, tentoraz aj s Čcho. Cítila sa medzi nimi trocha nepatrične. Je pravda, že Harryho najlepší kamarát sa na ňu díval podozrievavo a druhý kamarát neveriacky, ale Luna ju priateľsky privítala, Ginny sa usmievala, Lucy ju opatrne hodnotila a Hermiona okamžite chytila pod pažu.
„Poďme na to,“ vypustila muklovská čarodejnica a sadla si za stôl. Ju stiahla vedľa seba. „Je nám jasné, čo teraz bude nasledovať a určite všetci uznáte, že Čcho má najviac skúseností s tým, čo sa v ktorom ročníku učí, čo má zmysel, aby sa Harry učil a čo by mu mohlo pomôcť. Nemám pravdu?“ pozrela hlavne na chlapcov. Čcho sa zapýrila, ale cítila, že sa Harry za ňu postavil a položil jej ruku na rameno.
„Bezpochyby,“ prikývla Ginny a sadla si oproti starším dievčatám. „Spíšeme zoznam, čo sa môže v labyrinte nachádzať a potom spíšeme, čo sa bude Harry učiť. Ja sa hlásim ako zapisovateľka,“ zaškľabila sa. Luna sa uchechtla.
„Lucy píše krajšie ako ty, slečna Weasleyová. Prenechaj tú dôležitú úlohu jej.“
„Rozhodne by bolo praktické pripraviť aj pár liečiteľských kúziel,“ Hermiona pozrela na Čcho. „Keď bude trénovať a podotýkam, že s ním budeme trénovať všetci, nemusíme stále behať na ošetrovňu.“
„To si vezmem na starosť ja,“ ponúkla sa Lucy. „Zájdem do knižnice a nájdem pár kúziel… rozhodne lepšie, ako zapisovať,“ zacerila sa na Ginny, ktorá pobavene odfrkla.
„Neville by s tebou mohol do knižnice zájsť… ako ochranka,“ usmiala sa Luna. Neville na ňu pozrel ako na zjavenie. „Aj tak sú zatiaľ chlapci neužitoční a nepotrební, tak nech sa realizujú.“
Harry sa s miernym úsmevom díval na to, ako všetky dievčatá začali špekulovať. S Lucy napokon nešiel len Neville, ale aj Luna a Ron. Vážne tam nemali teraz čo robiť.
Hermiona sa jednoducho rozhodla, že ešte ten večer budú mať spracovaný koncept, aby sa čo najskôr mohli zamerať na realizáciu. A Harry písal list Siriusovi. Skúsi prehovoriť McGonagallovú, aby ho cez krb odovzdala. Možno bude mať úspech.
„Sú fajn, až ma to prekvapilo,“ prezradila Čcho Harrymu, keď ju šiel napokon odprevadiť do jej klubovne.
„Vidíš,“ prikývol a oprel sa o schodisko do ich klubovne. „Môj Potter tím… vlastne všetko vymyslia, vyriešia a ja to len vykonám. To je tajomstvo môjho úspechu. Rozhodne to nie je môj hárem,“ pripomenul. Mierne sa zapýrila.
„Ja viem a mrzí ma, že som tomu vtedy uverila. Ale nemôžeš sa čudovať, že som žiarlila.“
„A už nežiarliš?“ spýtal sa potichu.
„Možno trošičku,“ uškrnula sa. „Ale len na ten čas, ktorý s nimi tráviš.“
„Budeš so mnou častejšie. Aby sa nestalo, že začneš ľutovať…“ hlesol a pritiahol si ju k sebe. Tentoraz si dal na bozku skutočne záležať.
„Och, Harry,“ šepla, keď sa od seba odtrhli. „Jeden orgazmus odo mňa a zrazu bozkávaš ako Vyvolený,“ zasmiala sa. Nerobila si ale žarty až tak veľmi. Spokojne sa usmial. Všetko vyzeralo výborne a on vedel, že sa onedlho dostanú k tomu, aby spravili… aby dokončili ich včerajšie dobrodružstvo.
„Dobrú noc, Čcho.“
„Dobrú, Harry.“
Chvíľu tam stál a díval sa, ako mizne na schodisku. A potom tam stál ešte chvíľu, aby mohol ísť za McGonagallovou. Všetko naplánovali tak, aby ju stihol ešte pred večierkou. Vytiahol list, ktorý napísal, a v ktorom písal o tretej úlohe a kúzlach, ktoré Čcho rozhodla, za Hermioninej asistencie, že sa má učiť a vykročil k jej kabinetu.
Nahodil veľmi útrpný výraz.
„Potter, čo tu robíte pred večierkou?“ spýtala sa ho Minerva, keď mu otvorila. Bola v nočnej košeli a župane, bez svojho klobúka a on sa riadne zapýril.
„Chcel by som vás o niečo veľmi poprosiť. Mohol by som použiť sovu, ale to by trvalo. A ja chcem…“ zarazil sa. Rozhodne nebude vravieť jeho meno. Pozrel na ňu. „Mohli by ste mu odovzdať tento list?“ spýtal sa.
„Pripadám vám ako poštová sova, Potter?“ natiahla krk. Bez klobúka vyzerala skôr ako ošklbané kura. Ale to jej asi nebude hovoriť.
„Nie, pani profesorka, určite nie. Hoci je sova veľmi múdre zviera, čiže by ste ju mohli reprezentovať, vyzeráte lepšie, ako sova…“
„Už som sa chcela spýtať, kto vás učí hádzať komplimenty, ale tou poslednou poznámkou ste sa prezradili,“ pozrela naňho ponad okuliare.
„Oveľa lepšie ako sova?“ skúsil.
„Ani tak sa to nerobí. Dajte to sem,“ vyšklbla mu list z rúk a pozrela naňho. Zamávala ním. „Odovzdám ho ale upozorňujem na to, na čo vždy. Žiadne stretnutia. A teraz sa vráťte, aby ste to stihli pred večierkou.“
„Ďakujem veľmi pekne,“ obrátil sa k odchodu.
„Potter, ešte počkajte,“ zadívala sa naňho. Potom chytila golier jeho košele a napravila ho. „Čo tá úloha? Ten labyrint. Nenecháte sa tam skántriť, však?“
„Skúsim to. Od zajtra začínam intenzívne trénovať.“
„To je dobre,“ slabo sa pousmiala. „A teraz už bežte, Potter.“
——
Ako profesorke sľúbil, tak aj učinil. Samozrejme musel chodiť do školy. Ale hneď po vyučovaní sa stretol v učebni s tým, kto mal práve voľno. A začal trénovať cloniace zaklínadlo, ktoré sa mu stále nedarilo.
Dohodli sa, že vždy bude s Harrym trénovať aspoň jeden, pretože ostatní sa samozrejme museli pripravovať na skúšky, Čcho dokonca na VČÚ. A bolo zbytočné, aby traja sedeli, kým jeden bude pri Harrym. Aj tak si ale hneď v prvý deň pritiahla Ginny do učebne učebnice a jednoducho si tam robila úlohy.
——
„Zrádnik z vás raz chytím, Sirius!“ štekla preľaknuto Minerva, keď sa v jej krbe zjavila jeho hlava. Automaticky mávla prútikom po miestnosti, aby uvalila zaklínadlo súkromia.
„Ospravedlňujem sa, drahá pani profesorka…“
„Minerva.“
„Drahá Minerva,“ široko sa usmial. Už ho o to žiadala niekoľkokrát, aby ju oslovoval menom. On na to ale stále naschvál zabúdal. „Veľmi rád by som vás poprosil o odovzdanie týchto pár listov môjmu drahému krstnému synovi…“ pozrel na podlahu pred krb, na ktorú dopadol zväzok listov.
„Pár…“ poťažkala v ruke balíček.
„Je ich trocha viac, uznávam. V každom je užitočné kúzlo s presným popisom, schémou mávania prútikom a tiež návrhov, ako sa ho naučiť…“
„To je výrazná pomoc študentovi, nemyslíte?“ nepozdávalo sa jej a prísne naňho pohliadla.
„Ale ja nie som profesor a o ostatnej pomoci sa nič nevravelo…“
„Ale ja som profesorka a touto poštárskou funkciou mu pomáham,“ zamračila sa.
„Ale ak Harry vyjde z toho labyrintu a v ruke bude držať pohár… nepoteší vás to?“ zamrkal očami. Odfrkla si.
„Čo sú to za kúzla?“ mávla rukou s listami.
„Obranné, útočné… spísané so súhlasom Remusa Lupina,“ upozornil.
„Áno, to mi došlo.“
„No a trocha pomohla aj Nymphadora. Je aurorka a má rozhľad.“
„Potter sa bude učiť kúzla až tak vysokej náročnosti?“ stiahla obočie. „Nemyslím, že by sa štrnásťročný chlapec mal učiť také kúzla.“
„Za dva mesiace bude mať pätnásť. A nie sú to komplikované kúzla. Nymphadora pomohla len s ich popisom… po pravde, keby záležalo na mne, tak mu to napíšem takým spôsobom, že by ste sa z toho ani vy nevysomárili. A Remus je zase až príliš… formálny. Tonksová to napísala pekne od srdca.“
„A ak vám teraz poviem, že ich najskôr skontrolujem, než ich predám Potterovi… čo mi na to poviete?“
„Že som vás chcel o to požiadať sám, Minerva,“ milo sa pousmial.
„Dobre teda, odovzdám ich. A teraz bežte, musím učiť.“
„Ďakujem veľmi pekne, pani profesorka… Minerva…“
Minerva zavrtela hlavou, keď jeho hlava zmizla. Sadla si za stôl. Mala prvú hodinu voľno a toto bolo akútnejšie. Ak tie kúzla posunie Potterovi, musí overiť, čo mu posúva. Hoci im verila, dokázala odhadnúť, či sa ich Potter naučí používať a najmä… či pri učení nehrozí zranenie.
Rozviazala balíček a vrchný, osobný list dala nabok. To bolo súkromné, do toho nos pichať nechcela. A potom kontrolovala kúzla. Iste, Remusovo úhľadné písmo poznala. Tonksová písala zase jemne a žensky. A tie kostrbaté kliky háky, tie si pamätala veľmi dobre.
Tu povytiahla obočie, tu zavrtela hlavou, tu sa zamračila a odfrkla si. Aj keď sa ich Potter zrejme nestihne naučiť všetky, nie, za necelý mesiac sa ich rozhodne nestihne naučiť všetky, mal na výber niekoľko možností, z ktorých si mohol vybrať to, čo mu bude sedieť najviac. S týmito kúzlami rozhodne má šancu turnaj vyhrať.
S dobrou náladou a úsmevom, s balíkom pod pazuchou sa vybrala do svojej učebne na hodinu tretiakov.
——
„Dobre, zajtra je nedeľa,“ zahlásil Harry v sobotu večer v ich miestnosti. Prítomný bol komplet Potter tím. „Zajtra by sme si mohli všetci dovoliť trocha oddychu, nie?“
Trénoval už viac ako týždeň. Každý deň. Skúšal kúzla, ktoré mu posunula Minerva a vyberal si z nich tie, ktoré sa podľa názoru dievčat… a Tonksovej… mohol naučiť najrýchlejšie, pretože Sirius sa zrejme rozhodol poslať mu úplne všetky kúzla, ktoré poznal a ktoré sa dali naučiť a tak si napríklad okrem obranného Aggeris Gelida a veľmi útočného Confringa, prečítal aj o Splývacom zaklínadle, kúzle spánku a dokonca našiel aj pár vtipných kúziel. Čcho samozrejme nevedela, odkiaľ kúzla má. Len ju ubezpečil, že nie sú od žiadneho profesora, ale od niekoho vonku a ona nanešťastie spoznala písmo Remusa Lupina a tak jej povedal o tom, že bol priateľom jeho rodičov. O Siriusovi a Tonksovej nevedeli ani Neville s Lunou a ani Lucy.
Pri tréningoch sa ukázal ako najviac platný Ron. Spolu s Harrym sa učil kúzla, staval sa pred neho, aby si na ňom Harry skúšal zaklínadlá a občas sa muselo stať, že boli dievčatá prinútené ošetrovať Ronovi, ale aj Harrymu, drobné tržné zranenia. A tu sa ukázala platnou Hermiona s Lucy a Čcho.
No a po pár dňoch sa rozhodli všetci nosiť si sem úlohy, dokonca sa aj učiť. A Čcho sa okamžite pridala k Lucy a Hermione, pretože rovnako ako oni dve, aj ona študovala Aritmanciu a Runy a obzory dievčat sa rozširovali aj týmto smerom.
„Zdá sa, že zajtra budete mať rande, dievčatá,“ Luna pozrela na Hermionu s Ginny.
„Michael to privíta, pravda,“ prikývla Ginny. S Michaelom bola len raz a len preto, aby mu vysvetlila situáciu. Nechcela ho sem ale ťahať. Súhlasil a tak to bolo fajn.
„No ja neviem, stratiť jeden celý deň?“ nepozdávalo sa Hermione. „A okrem toho, aj Viktor sa určite pripravuje,“ potichu dodala.
„Určite by sa chcel trocha odreagovať, nie?“ nedalo bystrohlavskej tretiačke.
„No, ehm…“
„Je jedno, či bude rande alebo nie,“ vložil sa do toho Harry. „Zajtra proste bez kúziel… aspoň týchto.“
——
Do tretej úlohy chýbali už len dva týždne ale na to Harry nemyslel. S úsmevom kráčal s priateľmi na raňajky a musel sa napomenúť, aby stále nemyslel na to, čo sa stalo pred dvoma dňami, pretože hrozilo, že sa bude musieť vrátiť do fakulty alebo akútne nájsť Čcho, aby mu spravila to, čo pred dvoma dňami spravila trikrát a on jej to spravil dvakrát. Zavrtel hlavou. Nebezpečné myšlienky.
„Crouch zmizol… pred dvoma týždňami.“ Prebral ho Hermionin oznam. Áno, keď chcete prestať myslieť na niečo také, prečítajte si článok o tom, ako zmizol ministerský pracovník, ktorý bol podozrivý z podstrčenia vášho mena do čaše, trpko si povedal Harry.
Dva týždne sa neozval svojmu asistentovi a nepodával správy, nereagoval na výzvy. Pred necelými dvoma týždňami skontrolovali na žiadosť Percyho Weasleyho jeho byt, ktorý bol prázdny. Jeho veci tam boli, odcestovať nemohol. Nikde si ani neodskočil, keď sa nevrátil ani po dvoch týždňoch. Jednoducho zmizol.
Harry pozrel k profesorskému zboru. Snape sa tváril nevšímavo, Moody zamračene čítal noviny, ale jeho čarovné oko zachytilo jeho pohľad a on zdvihol hlavu. Mykol plecami a znova sa dal do čítania. Minerva vyzerala zamyslene, Hagrid si noviny asi ešte neprečítal a Dumbledore tam ani nebol.
Neďaleko od neho sedela Lucy, ktorá si čítala noviny s Ginny. Vôbec nepoznala súvislosti, ale Ginny zamrmlala niečo v tom znení, že tak mu treba a vytiahla od nej, prečo toto láskyplné želanie. A ona jej povedala o škriatkovi, ktorého vyrazil.
Zdvihla hlavu a jej pohľad vyhľadal Harryho, ktorý zamračene civel do novín. Rezignovane sklonila hlavu. Nedalo sa nevidieť, že medzi ním a Čcho sa niečo deje. Niečo vážnejšie. Správali sa k sebe nežne, skoro až s láskou, čo bolo v tak mladom veku niečo nepochopiteľné. Zo strany chlapca určite. A ona si znova uvedomila, že Harry je výnimočný človek a s nálepkou Vyvoleného to nemá nič spoločné.
Pri ďalšom stole sedela Čcho Čangová a zarazene sa dívala na malý kúsok pergamenu, ktorý jej priniesla školská sova. Vôbec ju nezaujímalo, že zmiznutie jedného z rozhodcov a šéfa oddelenia pre medzinárodnú spoluprácu vyvolalo rozhorčenú diskusiu v bystrohlavských radách. To bolo to posledné, čo ju zaujímalo.
Tak nejak to tušila. Od toho prvého článku vedela, že je niečo v neporiadku. Aj keď s ňou Harry začal chodiť a Ginny začala chodiť s Michaelom, hlodalo ju podozrenie, ktoré sa umocnilo aj v posledných dňoch keby videla, ako sa k sebe správajú. Áno, ako priatelia, ale bolo tam niečo viac, čo nevedela identifikovať. Rozhodne boli viac ako priatelia. Ich vzťah bol oveľa dôvernejší, ako s Lunou alebo Lucy, či Hermionou. Zahryzla si do pery a striasla sa.
Musela sa niekoľkokrát predýchať, aby si lístok znova prečítala. Mohla by sa teraz zobrať a ísť za Harrym, aby jej to vysvetlil. Obávala sa však toho, že by zase niečo povedal a ona cítila, že potrebuje istotu. Možno sa zosmiešni, ale lepšie sa zosmiešniť raz, ako nechať zo seba robiť idiota.
Zdvihla hlavu a pozrela ku chrabromilskému stolu. Rozčúlene o niečom diskutoval s Ronom. A potom pohľadala Ginny. Jej spolužiak niečo vravel a ona sa tomu zasmiala.
Rozhodla sa. Povie Lune, aby ju dnes nečakali. Nedokáže sa pretvarovať, najskôr si vyžiada vysvetlenie. A ak nie dnes, skúsi to zajtra. Prečítala si lístok už asi po dvanásty krát.
Ak chceš vedieť, čo robí Potter s Weasleyovou takmer každý večer, počkaj si ich v prázdnej učebni vpravo od chrabromilskej fakulty po jedenástej hodine večernej. Stavím sa, že budeš nemilo prekvapená.
——
Nebol problém vyhýbať sa im až do konca vyučovania. Pri obede povedala Lune presne to. Že sa dnes musí sústrediť na mimoriadne dôležitú esej a s úlohami sa zavrie vo svojej spálni. A aj sa zavrela, ale len preto, aby si v hlave pripomínala každý podozrivý okamih, ktorý sa stal. Každý pohľad, ktorý si venovali. Letmé dotýkanie sa chrbtov. Takmer až dopĺňanie sa pri plánovaniach. Ich hravé provokovanie. Úsmevy. To všetko nasvedčovalo, že ich vzťah musí byť viac ako priateľský.
Na tých pergamenoch od Remusa Lupina bolo aj splývacie zaklínadlo. Zapamätala si ho. Písal, že by mu mohlo pomôcť, keby sa chcel rýchlo skryť. Nebolo to absolútne dokonalé, ale na pár chvíľ by mu to malo pomôcť. A ona sa vždy učila rýchlo. Len dve hodiny jej trvalo, aby sa ho naučila.
Z fakulty odišla tesne pred večierkou. Možno riskuje školský trest a strhnutie bodov, kašľala však na to. Hodila na seba splývacie zaklínadlo a vykradla sa hore do Chrabromilskej veže, aby zapadla do prvej prázdnej učebne napravo. Bolo tam niekoľko stolov a stoličiek, zjavne zabudnutých. A dosť výklenkov, v ktorých sa mohla skryť.
Možno dnes ani neprídu. Možno prídu zajtra alebo pozajtra a možno si z nej niekto vystrelil a ona tu bude trčať zbytočne. Teraz už ale neodíde, keď je tu. Pritiahla si jednu zo stoličiek k tmavému výklenku a čakala. Viac ako hodinu. Po jedenástej na seba hodila splývacie zaklínadlo. Trpezlivo čakala snažiac, v hlave si stále premietajúc ich dvoch. A dočkala sa.
Keď sa dvere otvorili, rozbúchalo sa jej srdce. Dych sa jej zadrhol a žalúdok akoby sa ocitol v ľadovej vode. Vstúpil Harry, aby zrakom skontroloval všetky kúty. Za ním vošla Ginny. Správali sa takmer až naučene. Pritiahla stoličku a on hádzal okolo nich kúzla. Rovnaké, aké hádzal, keď boli spolu. Aby ich nikto nepočul. Aby mali súkromie.
Ginny čakala, kým dočaruje. Potom si Harry sadol a ona sa s úsmevom usadila naňho. Rozkročmo do jeho lona a jeho ruky sa okamžite omotali okolo jej tela. Na tvári mala stále úsmev, keď si položil hlavu na jej hrudník a ona si ho k sebe pritisla, tvár zaborila do čiernych vlasov.
Videla spokojný výraz na Harryho tvári. Potom sa niečomu zasmial. Samozrejme, že nepočula, o čom sa bavia. Mali ochranu. Harry zdvihol hlavu, aby sa na Ginny zaškľabil a ona mu vrátila úškľabok a chytila jeho tvár. A potom sa sklonila a pobozkala ho na pery. Neprekvapilo ho to, zasmial sa a niečo hovoril. Počúvala ho, jej ruky sa hrali s jeho vlasmi a tie jeho ju hladili po chrbte. Sedeli na sebe najtesnejšie, ako to bolo možné a rozprávali sa, spokojne a pokojne.
Čcho stekali po tvári slzy. Videla dosť. Nechcela čakať, kedy sa začnú správať ešte intímnejšie. Nechcela už vidieť nič. Zviditeľnila sa a postavila.
Videla, že ju Harry zaregistroval a stuhol.