„Len jedného!“ napomenuli ho vodní ľudia a hneď piati sa k nemu zamračene priblížili s nebezpečne hroziacimi kopijami.
„Ale aj ona je moja kamarátka…“ vyšla z neho bublina.
„Len jedného…“
Čcho by nebola rada, keby si zachraňoval Hermionu. O Hermionu sa postará Viktor. Sľúb mi, že sa nebudeš zdržovať.
Harry pozrel nad seba. Tam niekde hore je denné svetlo a on má šancu túto úlohu vyhrať. Dostal sa sem jednoducho prvý. Nie je to tak, že by ostatní zlyhali. Prídu, a keď sa tu bude zdržovať, môžu ho predbehnúť. Posledný raz sa pozrel na Hermionu. Ak pre ňu Viktor nepripláva, osobne ho zadrhne, nech je to akákoľvek hviezda.
Odrazil sa, aby schytil Čcho pod ruku a ťahal ju hore. Šlo to celkom ľahko, hoci niesol záťaž. Vyhrá túto úlohu. Vyhrá ju. Vyhral prvú a vyhrá aj druhú. Jednoducho na to má a ten, kto sa ho pokúša zabiť účasťou v tomto turnaji, má proste smolu.
Keď sa konečne nadýchol čistého vzduchu a vedľa neho sa rozkašľala Čcho, bolo to úžasné. Prekvapene sa naňho dívala a on sa smial. Počul Bagmana, ako nadšene vyhlasuje jeho víťazstvo. Počul búrlivé výkriky takmer celého obecenstva, ktoré skandovalo jeho meno.
„Poď, pôjdeme k brehu,“ navrhol.
„Vyhral si,“ usmiala sa, keď pochopila. „A zachránil si ma,“ nadšene z nej vyšlo a potom mu venovala taký bozk, že bol rád, že je v studenej vode a skutočne sa potešil, keď sa pri tom neutopil.
Priplávali na breh, kde sa na nich vrhla Pomfreyová a liala do nich elixíry. V tej chvíli sa vynoril Cedric s Oliviou a Bagman hlásil priebežný stav.
„Zachránil si ma, Harry,“ šepkala Čcho zabalená v deke držiac ho za ruky. Pribehli k nim jej spolužiačky a tiež Ginny s Lunou a Lucy a Čcho vôbec nevadilo, že ho dievčatá objímajú a Neville s Ronom plieskajú po ramenách. Tiež sa ocitla v objatiach a tak nejak sa stalo, že sa od seba nechtiac odtrhli.
To už bol vonku aj Krum s Hermionou a dostávali rovnaké elixíry, ako oni a Pomfreyová ich balila do diek.
„Ty si vyhral, Harry,“ vyhŕkla Hermiona a objala ho. Potom ho ale pustila a spokojne sa oprela o Kruma, ktorý jej niečo ševelil do ucha a hrabal sa jej vo vlasoch.
„Gabrielle!“ Cez ten huriavk sa k Harrymu predralo Fleurino bedákanie. Aspoň to tak znelo.
„Fleur sa vynorila skôr. Nedokončila úlohu. A jej sestra je dole,“ prezradila Ginny Harrymu. Pozrel na ňu a potom pozrel na jazero. Zamračil sa. „To nech ti ani nenapadne,“ vrkla podráždene. „Postarajú sa o ňu.“
„Chce ísť zachraňovať, však?“ spýtala sa Čcho, ktorá ju začula.
„Jasne. Volá sa totiž Harry James Záchranca Potter,“ vyprskla.
V tom momente sa ale vynorila aj maličká Gabrielle. Vodní ľudia sa o to postarali a Fleur sa od úľavy rozplakala.
Všetko bolo v poriadku. Vyhral a získal náskok pred Cedricom, Viktorom a Fleur. Do konca júna má pokoj. A obsah tretej úlohy sa dozvie presne mesiac vopred. Čiže má tri mesiace absolútneho pokoja. Naivka.
——
„Gratulujem, Harry!“ nadšene vyhŕkol Sirius a vzal svojho krstného syna do objatia.
Minerva napokon naozaj súhlasila so stretnutím a nebolo to len pre to, lebo ju Sirius pravidelne otravoval z krbu, bolo to aj preto, lebo jej to Dumbledore odporučil. O Siriusovej nevine bola informovaná na konci minulého roka. Rovnako ju Albus zasvätil do plánov ohľadne obnovenia funkčnosti Fénixovho rádu, s čím okamžite súhlasila. Vedela o dome na Grimmauldovom námestí a v priebehu roka bola požiadaná, aby svoj krb poskytla svojim dvom študentom, ak by sa potrebovali akútne stretnúť práve so Siriusom Blackom. Ktorý, mimochodom, spolu s Jamesom Potterom a hlavne Remusom Lupinom patril svojho času k jej obľúbeným žiakom. O Lily Evansovej nebolo potrebné pochybovať.
Bola pravda, že neustále frflala na Siriusovo letaxové dobýjanie a prehováranie, pravda bola ale aj tá, že si zvykla, popri hašterení sa aj porozprávať a ako bol v minulosti jej obľúbencom, tak sa ním znova aj stal. Nemohla však dovoliť, aby sa so svojím krstným synom stretával každý týždeň. Kam by sa inak dostali? Ostatné deti vidia svojich príbuzných až na prázdninách. Či už vianočných alebo veľkonočných. A je jedno, že jej krb je spojený so Siriusovým. A je tiež jedno, aké vzťahy medzi nimi panovali. Fénixov rád, či Albusovo poručníctvo alebo Siriusovo krstnootcovstvo. Alebo aj výnimočnosť Harryho Pottera v nastávajúcej vojne. Jednoducho sa nebudú stretávať halabala, nech by ich mala akokoľvek rada.
Tentoraz však Albus výslovne povedal, aby tým dvom dovolila stretnutie. Druhá úloha bola za Potterom, k jej neskonalej radosti a hrdosti úspešne a Harry potreboval tento kontakt ako soľ. To povedal Dumbledore. A ona súhlasila.
„Ďakujem,“ usmial sa Harry, keď ho Sirius pustil a obaja sa usadili v Minervinej pracovni do kresiel. Mala to tam vcelku útulné. Hromada kníh, ale nepôsobili nijako násilne. „Žiabrovka bola výborná. Vyhral som aj vďaka tomu, že som sa mohol pohybovať najrýchlejšie.“
A porozprával mu, ako to vyzeralo pod hladinou. Sirius jeho myšlienku na záchranu Hermiony okomentoval podobne, ako Ginny. Nemohol predsa predpokladať, že by Dumbledore dovolil, aby bol niektorý zo zajatcov skutočne zabitý, no nie? Bezpečnostné opatrenia fungovali a vodní ľudia spolupracovali.
„Tak ale nechajme už jazero jazerom,“ prehlásil Sirius a obzrel si ho. „Tenisky máš, výborne. Máš aj nôž?“ spýtal sa. Harry prikývol. „Fajn, vždy je lepšie mať pri sebe aj niečo ostré. Nehovoriac o tom, že si s tým nožom môžeš otvoriť konzervu a fľašu ďatelinového piva, najesť sa s ním…“
„Ja viem,“ so smiechom ho prerušil. „Už sme s Ronom prišli na to, čo všetko sa s ním dá robiť. A je fajn. Ronovi sa tak páči, že by som si prosil zohnať rovnaký a ten mu dám k narodeninám.“
„Dobre,“ prikývol vážne. A uchechtol sa. „Poviem Remusovi, zoženie,“ mrkol naňho. „No a k tomu, o čom som ti písal… Máme staronového prevereného člena a toho Dumbledore poslal preveriť Croucha…“ porozprával mu.
„Dumbledore podozrieva Croucha?“ spýtal sa Harry zvedavo.
„Zrejme mu napadlo to, čo aj mne. A tebe. Mapu si požičal Moodymu, výborne. Bude dávať pozor a keby sa tu Crouch ukázal, tak ho lapí a spýta sa, či ide po tebe alebo skutočne po Snapovi. Rovnako začal sledovať Karkarova a ostatných, komu nedôveruje…“
„A to je kto? Okrem Bagmana?“
„Každý, Harry. Alastor Moody je známy tým, že neverí nikomu. Možno ani sebe nie. Podozrieva všetkých, vždy je v strehu, nepriateľa vidí za každým kríkom a je tak trocha… šialený. Pochop, dlhé roky pôsobil ako auror a bol skutočne skvelý. Pochytal veľa smrťožrútov, čiernych mágov a iné indivídua. Stretol sa s veľmi pestrými kliatbami a niekoľkokrát bol nimi aj zasiahnutý. Vidíš, ako vyzerá. No a to sa na ňom muselo odzrkadliť. Nielen chýbajúcou nohou, okom a nosom… ale ja v hlave, chápeš?“
„Áno, je šialený,“ prikývol samozrejme. Sirius sa uchechtol.
„Správne. Ale keď na teba má niekto dávať pozor… pardon! keď tu má niekto dohliadať, tak je dobre, že je to on. Spáva sa mi lepšie,“ usmial sa.
„Dobre, verím mu,“ prikývol.
„Fajn a ja mám niekoľko noviniek. Stále som nedostal zákaz niečo ti hovoriť, takže… Fénixov rád sa potešiteľne rozrastá. Okrem pre teba zrejmých členov sa k nám pridali dvaja aurori. Kingsley Shacklebot, výborný chlap a moja prasesternica Nymphadora Tonksová…“
„Ako prasesternica?“ nechápal.
„Dcéra mojej obľúbenej sesternice Andromedy, ktorá si vzala mukla Tonksa a tým sa znechutila celej rodine,“ zaškľabil sa.
„Jasne, chápem,“ zaškľabil sa aj Harry. Poznal Siriusovu matku, vedel si predstaviť ako ona a zvyšok veľactenej rodiny Blackovej privítal túto skutočnosť. A keď mu potom Sirius prezradil aj identitu ďalších dvoch sesterníc, Harry pochopil, že rodina Blacková bola ešte horšia, než si vôbec dokázal predstaviť.
„A okrem ich dvoch sú preverovaní aj ďalší. Určite sa s nimi cez prázdniny zoznámiš. Čo ti môžem prezradiť už teraz… Bill Weasley a Charlie Weasley už prakticky zložili prísahu,“ uškrnul sa.
„Na vstup do Rádu je potrebná prísaha?“ zvedavo vyzvedal. Určite ho potešilo, že jeho takmer bratia sú členmi a možno sa sem hlavne Charlie dostane častejšie, hoci mal pôsobiť ako spojka v Európe. To by spravilo radosť najmä Ginny.
„Iste, čo si si myslel? Že sa môže stať každý? Že si jednoducho nakráča a bude… člen?“ zaceril sa. „Ale vážne… áno, skladá sa prísaha Dumbledorovi, keďže je vodca. A dokonca máme aj znamenie, na dlani. Keď sa nutne potrebujeme stretnúť, tak sa zvolávame…“
„Ako Temné znamenie?“
„Tak nejako. Toto je Fénixovo znamenie. Dlaň pri tom svrbí ako ďas,“ zasmial sa.
Chvíľu mu rozprával o tom, ako aj v minulosti mali znamenie a ako im neraz pomohlo, keď potrebovali rýchlo reagovať na Voldemortove útoky. A teraz ho budú potrebovať zrejme ešte viac. No a vzhľadom k tomu, aký je Dumbledore pacifista a dobrodinec, jeho zabezpečenia netrvali do smrti, ako Voldemortove a za pätnásť rokov mohol niekto upustiť zo svojich zásad. Preto sa bývalí členovia preverujú a preto skladajú skúšku nanovo. On, Remus, rovnako ako Minerva či Hagrid a Moody so Snapom zložili svoje prísahy už minulý rok. Weasleyovci cez prázdniny než prichýlili Siriusa. A ostatní ju skladajú postupne.
„No a… ty a Ginny… nič nové?“ opatrne sa spýtal. Harry zavrtel hlavou.
„Od Imperia sa nič nedeje. Bál som sa, či Ginny nestrčia na dno jazera a ona… teraz už viem, že by bola uspatá kúzlami… ako by to vplývalo na mňa. Všetko ale bolo v poriadku,“ mykol plecami.
Sirius naňho opatrne hľadel. Niečoho podobného sa bál. Keby Ginny uspali a strčili na dno jazera, na Harrym by sa to mohlo prejaviť akýmkoľvek spôsobom. Nemuselo, ale mohlo. A toto bolo niečo, pri čom si nemohli byť istí.
„Uhm, jasne,“ prikývol. „Spýtam sa ťa niečo trocha chúlostivé, ale pamätám, že sme sa dohodli, že si povieme všetko, nie?“ povytiahol obočie. Harry prikývol, hoci sa mu tie slová akosi nepozdávali. „Vyspal si sa už so svojou priateľkou?“
„Čo? Ja… čo?“ prekvapene vypleštil oči.
„Rozumieš otázke, nie?“
„Jasne, ale ja… nie! Nie, pre Merlina, ešte som nemal pätnásť!“
„A čo? To je handicap? Vada? Nejaká prekážka ktorá by bránila tejto najpríjemnejšej činnosti na svete?“ spýtal sa Sirius. Na jednej strane bol rád, že sa to ešte nestalo. Chcel sa s ním najskôr porozprávať. O tom, čo sa s nimi, možno, môže začať diať po strate panictva. Na druhej strane ale, keby to už spravil, bolo by hotovo a na ich prepojení by sa to neodzrkadlilo.
„Tak asi to nie je handicap, ale musíš uznať, že je to dosť vážny krok vo vzťahu a nič by sa nemalo uponáhľať,“ vyhŕkol Harry dívajúc sa zapýrene na Siriusa. Ten sa ale naňho díval spôsobom, vďaka ktorému okamžite reagoval. „Jasne, tvoja filozofia bola trocha odlišná,“ zaškľabil sa uvoľnenejšie. „Nie, nespal som s ňou, vlastne sme nerobili ešte nič… také…“
„Neprístojné?“ pomohol mu, hoci by rád použil iné slovo. Harry prikývol. „Dobre, a Ginny?“
„Tá rozhodne nie,“ zavrtel hlavou. Tá by odtrhla Michaelovi hlavu, keby sa jej chytil na jej intímnych miestach nehovoriac o tom, čo by mu spravila, keby urobil niečo ešte odvážnejšie.
„Fajn, každopádne… pokúste sa udržať si panictvo aspoň do konca roka. Musím sa s vami oboma porozprávať a tu na to nie je ani čas a ani priestor. Neverím, že by mi Minerva dovolila ešte prísť,“ zaškľabil sa.
„O čo ide? Teda… ide o mňa a Ginny, samozrejme. Ale ty si myslíš, že keby sme sa vyspali s niekým, že by sa to zhoršilo?“
„Alebo zlepšilo. Čo ja viem?“ mykol plecami. „Musíme to prebrať. Na hrade sa ti nič nestane, keď dohliada Moody. Tretiu úlohu tiež zvládneš, som si istý. Keď budeš vedieť, o čo v nej pôjde, tak mi napíšeš a ak budem vedieť tak pomôžem, aby si sa cez ňu dostal. No a potom… to budeme musieť prebrať,“ pousmial sa.
„Asi tomu rozumiem,“ zamyslene vypustil Harry. „Dospievame. Dospieva naše telo, naša psychika, hoci by kdekto tvrdil opak, naša mágia… a keď sa človek s niekým vyspí, môže tým mnohé ovplyvniť. Možno aj mágiu. A možno aj naše prepojenie,“ zdvihol hlavu k Siriusovi. Videl, že si niečo podobné myslí aj on. „Super,“ zaškľabil sa. „Akože… Nebude problém tých pár mesiacov s Čcho nespať,“ zaceril sa. „Po pravde, ešte som nenabral ani odvahu vliezť jej rukou pod tričko, nieto, aby som skúšal niečo iné,“ úprimne prezradil. „A u Ginny je to jasné, prekliala by Michaela, keby jej pod to tričko vliezol…“
„Aha, takže ty si jej nevliezol ani pod tričko,“ zavrtel hlavou. „Ja vravím, že bude zrejme pohlavný styk hrať nejakú úlohu vo vašom vzťahu. Pohlavný styk, Harry…“
„Dobre, mlč,“ zahriakol ho znova kompletne zapýrený. Zavrtel hlavou. Toto boli myšlienky, ktoré si skutočne chcel nechať len pre seba…
——
„Obávam sa, že keby ťa vychovával Sirius, tak by tvoja animágska forma bola trocha iná,“ povedala Ginny po tom, čo jej Harry povedal viac, než povedal priateľom. Ronovi a Hermione, pretože hoci mali akýsi Potter tím, Luna, Lucy a Neville o Siriusovi samozrejme nevedeli. Ani o Fénixovom ráde, Moodym, či Záškodníckej mape. No a Hermiona a hlavne Ron nemuseli vedieť nič o tom poslednom, o čom sa s ním Sirius bavil. Ginny to ale vedieť potrebovala.
„Áno, asi by som bol nejaký malý jeleň večne v ruji,“ zaškľabil sa do šera prázdnej učebne, v ktorej sa stretli a ktorú si zabezpečili.
„A nie si? Malý jeleň?“ uchechtla sa.
„Nerob si žarty, prosím. Teba tie jeho obavy nedesia?“
„Nie, pretože mám v pláne ostať pannou dosť dlho na to, aby sme zistili, čo konkrétne vplýva na naše spojenie, vieš?“ pevne prehlásila.
„To asi počujem rád,“ prikývol súhlasne. „Necháme to tak. Sirius si myslí, že by pohlavný styk mohol ovplyvniť naše prepojenie, možno negatívne, možno by ho neovplyvnil a vzhľadom k tomu, že ani ty a ani ja sa nechystáme tento závažný krok v našich životoch uskutočniť, tak sa nič diať ani nebude.“
„Fíha, koľko silných rečí z teba vyliezlo,“ odtiahla sa od neho aby sa mu s úškrnom pozrela do očí. „Nevrav, že ťa neláka preskúmať všelijaké tajné miestočká na peknom tele slečny Čangovej,“ zapriadla významne. Odfrkol si.
„To vieš, že láka. Ale najskôr by mi zlomila ruku, keby som siahol tam, kam by správny gentleman siahnuť nemal.“
„A možno nie,“ mykla plecami stále sa naňho škľabiac.
„Ginny, nechaj toho,“ zašomral. „Aj keby som ako chcel, tak sa neodvážim. Mimochodom, aké signály môžu vysielať dievčatá keď chcú, aby si chlapec siahol na ich prsia?“ povytiahol obočie.
„Väčšina chlapcov v tvojom veku… a zrejme v žiadnom veku… sa takýmito úvahami nezaoberá, vieš? Proste si siahnu a potom uvidia, či budú mať aj ďalšie rande, alebo či skončia na ošetrovni. Keď sa ale odvážiš siahnuť si… ostaňte len pri ručnom skúmaní malého Harryho a malej slečny Čangovej, dobre? Ostatné činnosti odložte až na nasledujúci školský rok.“
„Ak sa odvážim, pravda,“ súhlasil s úškľabkom.
„Si ten najzbabelejší najodvážnejší čarodejník pod slnkom, vieš?“ vypustila s miernym úsmevom a vtisla mu bozk na ústa.
——
Harrymu sa začali tri mesiace absolútneho pokoja od turnaja. A hoci bol oslobodený od robenia záverečných skúšok, do školy chodiť musel, úlohy si robiť tiež musel a musel sa aj učiť. I tak sa pristihol pri myšlienke, že sa asi trocha nudí, keď sa jeho život netočí okolo turnaja.
Škola po jeho víťazstve pri druhej úlohe prestala s posmeškami. Teda, tri fakulty. Tá jedna si nikdy neodpustila provokačnú poznámku, čo nebolo prekvapujúce. No a všimol si, že okrem Chrabromilu, ktorý mu fandil zákonite, sa na jeho stranu prikláňal aj Bystrohlav. Pokým Bifľomor logicky podporoval Cedrica a k ním sa pridala väčšia časť Slizolinu, ktorý by radšej emigroval, než by fandil niečomu chrabromilskému. Našli sa však aj takí Slizolinčania, ktorí vo veľkom podporovali Viktora Kruma.
Jeho chvíle pokoja však mali skončiť, ako si uvedomil jedno sobotňajšie ráno pri raňajkách v momente, ako sa mu dostali do rúk noviny.
„Nechápem, absolútne to nechápem,“ zavrčala Hermiona.
„Daj ich sem,“ natiahol sa k nej Harry, pretože videl bledú tvár Rona. Ten si čítal článok spolu s Hermionou a jeho výraz ho zaujal.
Diskutabilné víťazstvo
Druhá úloha v Trojčarodejníckom turnaji, ktorý sa koná na Rokfortskej strednej čarodejníckej škole, priniesla nečakané víťazstvo Harryho Pottera. Tentoraz jednoznačné víťazstvo. V prvej úlohe sa o víťazstvo delil spolu s Viktorom Krumom z Durmstrangu, ako si iste naši čitatelia spomínajú. A práve toto víťazstvo ho vystrelilo na prvé miesto v prebiehajúcom turnaji.
Ako je však možné, aby štrnásťročný chlapec s minimom znalostí dokázal vyhrávať nad plnoletými čarodejníkmi? Na tomto mieste vyvstáva otázka, kto mu pomáha? Akým spôsobom dosahuje tieto výsledky?
Podarilo sa nám zistiť, že si Harry Potter vytvoril svoj Potter tím. Áno, jeho arogancia nepozná hranice a obklopuje sa ľuďmi, ktorí sú chytrejší a schopnejší než on a jemu ostáva len to, aby tieto rady preniesol do reality. Hoci aj tu je potrebné uvedomiť si, že nedoštudovaný čarodejník v žiadnom prípade nemôže tak excelentne prejsť skúškami, ktoré sú vytvorené pre plnoletých študentov, čiže musí existovať niekto, kto mu pomáha aj pri realizácii.
Kto všetko sa teda nachádza v jeho Potter tíme?
Nikoho neprekvapí, že sa v ňom nachádza jeho bývalá láska, Ginevra Weasleyová, ktorá od starších študentov dranká učebnice. Tieto potom spolu so svojimi spolužiačkami Lucy Simmonsovou a Lunou Lovegoodovou študujú, pričom týmto mladým dievčatám robí matrónu Hermiona Grangerová. A na všetko musela Chlapca, ktorý vlastní dievčenský fanklub, naviesť jeho terajšia láska, Čcho Čangová, ktorá je zrejme jedinou v tomto zoskupení, ktorá má predpoklady k tomu, aby dané problémy vyriešila. A do Potter tímu nepatrí.
Je zvláštne, kým sa obklopuje Harry Potter. Je zaujímavé, čím si oné dievčiny omotal okolo prstu. Alebo je to možno naopak. Možno si oni omotali okolo prstu jeho.
Je všeobecne známe, kým je Xenophilius Lovegood. Určite by mu pomohlo priateľstvo jeho dcéry s Chlapcom, ktorý prežil. Som si istá, že sa kontroverzný časopis dočká interview s Vyvoleným. Niekoľko pozitívnych poznámok Chlapca, ktorý prežil ku krčorohým chrapogotom by určite spôsobilo, že sa Sršňa predá aspoň o päť výtlačkov viac.
Taktiež rodina slečny Simmonsovej by si priateľstvom s Harry Potterom prilepšila. Z overených zdrojov vieme, že rodičia tejto tretiačky, ktorí vlastne ani nežijú v Anglicku, majú s naším Ministerstvom napäté vzťahy a cez Harryho Pottera sa zrejme snažia, aby sa tieto vzťahy vyriešili a oni sa mohli vrátiť naspäť.
Nehovoriac o Ginevre Weasleyovej, ktorá na začiatku roka s Vyvoleným trávila veľmi veľa času a momentálne sa nedá vylúčiť, že ich sympatie neprečkali až dodnes. Rodina Weasleyová je všeobecne známa a nemusíme pripomínať, ako by im náklonnosť Harryho Pottera prilepšila.
No a napokon je tu Hermiona Grangerová, muklovská čarodejnica, ktorá sa priatelí s Harry Potterom najdlhšie. Na jednej strane podporuje svojho chrabromilského priateľa a na druhej sa stretáva s jeho rivalom v súťaži, Viktorom Krumom. Ich vzťah je taký vážny, že ju bulharská metlobalová hviezda pozvala na návštevu k nemu domov. Nestretáva sa s ním práve preto, aby vytiahla z Kruma informácie, ktoré potom predáva Potterovi? Na koľko strán to vlastne slečna Grangerová hrá?
A vrátime sa k bystrohlavskej piatačke, Čcho Čangovej. Je oficiálnou priateľkou Harryho Pottera a bola uväznená na dne jazera, kde si ju mal Vyvolený zachrániť. Podľa tohto by mala byť jeho srdcu najbližšie. Prečo nie je v jeho slávnom Potter tíme? Prečo nie je piatou členkou? Akú úlohu vlastne zohráva?
Z tohto všetkého je jasné, že Harry Potter jednoducho nemá na to, aby úlohy zvládol sám. Potrebuje okolo seba nežnejšie pohlavie, aby mu pomohlo. Nie je schopný na riešenia prísť sám a rozhodne nie je schopný úlohy aj splniť. Nie je na hrade náhodou niekto, kto mu pomáha aj pri plnení úloh? Nečudovala by som sa.
Z tohto všetkého vyplýva skutočnosť, že víťazstvá Harryho Pottera rozhodne nie sú čisté. Sú viac ako diskutabilné. Vôbec by som sa nečudovala, keby Vyvolený vyhral len správnym postrkovaním tých správnych ľudí. Počnúc Potter tímom a končiac… som si istá, že čoskoro zistím odpoveď aj na túto otázku.
Rita Skeeterová
Harry si šokovane vydýchol. Čože to? Zdvihol hlavu a pozrel do miest, kde sedela Ginny s Lucy. Obe práve dočítali noviny a pozreli naňho. Nechápali rovnako ako on. A Lucy vyzerala viac ako skľúčene.
Potom sa pozrel k bystrohlavskému stolu a vyhľadal Čcho. Dívala sa naňho… povedal by, že ublížene, ale to si budú musieť vyjasniť.
„Ako to môže vedieť?“ ozvala sa Hermiona. Ron bol stále bledý a nejedol, čo bolo zarážajúce. „Opomenúc od skutočnosti, že napísala hromadu hlúpostí… ako mohla vedieť, že sme si dali meno Potter tím?“ šepla dívajúc sa na Harryho. „Nebudem teraz vravieť, že to bol Ginnin nápad a nie tvoj. Nebudem teraz ani upozorňovať na to, že nespomenula Rona a hlavne Nevilla. Nehovoriac o imaginárnom učiteľovi, ktorý imaginárne pomáha… Ako mohla, do čerta vedieť, že ma Viktor pozval na prázdniny?“ vyprskla.
Hermiona, ktorá použije neslušné slovo, je veľmi nebezpečná.
„A pôjdeš? Na prázdniny?“ spýtal sa Ron úplne od veci.
„To teraz nie je podstatné,“ zamračila sa naňho.
Harry zavrtel hlavou a poobzeral sa. Chrabromilský stôl bol zamĺknutý. Bystrohlavský tiež. Len od slizolinského sa ozývali poznámky. Vraj je hlupák. Vraj má hárem. Vraj je neschopný. Lovegoodová je šibnutá. Weasleyová loví jeho peniaze. Simmonsová je protispoločenský živel. Grangerová pôsobí ako špeh.
Veľká sieň síce nebola zaplnená, ale stačilo to k tomu, aby jeho nálada klesla hlbšie, ako k bodu mrazu.
„Za hodinu všetci v našej učebni… Nie, v našej učebni nie,“ zamyslene sa zamračil. „Alebo áno, do našej učebne, ale hodíme všetky bezpečnostné kúzla, ktoré poznáme,“ pozrel na Hermionu. Prikývla.
——
„Nikto nás nemôže počuť?“ spýtal sa Harry, keď sa za hodinu stretli v prázdnej učebni, kde sa zvykli stretávať, pretože do Potter tímu patrila aj Luna a tá do klubovne ísť nemohla. Bola prítomná aj ona a Neville, ktorí na raňajkách neboli.
„Nemal by,“ odobrila mu to Hermiona, ktorá vrhla všetky kúzla na zabezpečenie súkromia.
„Fajn. Takže,“ postavil sa. „Všetko, čo sa v novinách objavilo, sú kecy. Sprosté kecy, ale tie tu boli vždy a vždy sme sa s nimi dokázali vyrovnať…“
„Ty si sa dokázal,“ upozornil Ron.
„Dobre, ale dokážete sa aj vy,“ pozrel na Lucy. Tá vyzerala najnešťastnejšie. „Všetci predsa vedia, čo je Skeeterová zač. Čo?“ neprestával sa na ňu dívať. Ginny ju objala za ramená.
„Je pravda, že sa moji rodičia vyhýbajú Anglicku a že mali nejaké nezhody, ale týkalo sa to ich vedeckej činnosti. Nepohodli sa s tunajšími čarodejníckymi archeológmi, ktorí sú súčinní s Ministerstvom a to im začalo robiť problémy. Preto pracujú a svoje práce odovzdávajú Austrálskemu zväzu archeológov… u čarodejníkov sa muklovská monarchia vôbec neberie do úvahy. Sú to trocha kontroverznejšie práce, aspoň tak to chápe Anglicko. Nemala som ani ísť na Rokfort, ale chceli, aby som študovala doma…“ vysvetlila potichu. Hermiona sa na ňu usmiala a tiež ju objala. „Viac ma štve to, že ste to nevedeli vy,“ pozrela na Ginny. Tá si odfrkla.
„Tak to viem teraz,“ mávla rukou. „Pozri na mňa… ja lovím Harryho peniaze,“ zaškľabila sa. „Kašľať na Ritu, je to krava.“
„Výborne, to je prístup,“ Harry sa pousmial. A usmiala sa aj Lucy. Razom nevyzerala ako zbitý pes. A keď sa Ginny uchechtla, zasmiala sa.
„Ale pozitívne okomentovať niektoré naše tvory by si mohol, Harry,“ ozvala sa Luna zasnene. „Cez prázdniny prídeš k nám a porozprávame sa s otcom. Päť výtlačkov naviac by značne polepšilo nášmu rodinnému rozpočtu,“ dodala jednoducho. Ron sa rozosmial.
„Skvelá partička,“ usmial sa Neville.
„Ty, Nev, ja viem, kto mi najviac pomohol,“ obrátil sa Harry.
„Ja viem, že vieš a stačí mi to,“ Neville ho tresol po ramene až tak silne, že si pomyslel, či sa doňho náhodou neprevtelil Hagrid.
„Máme ale väčší problém ako ten, že si udržujem hárem a zrejme sa dnes rozídem s Čcho,“ vypustil.
„Ale nerozídeš…“ zamračila sa lovkyňa jeho peňazí.
„To budem riešiť následne. Teraz… kto z nás hovoril niekde, kde nemal? Kto nás mohol počuť a posunúť informácie Rite? O Potter tíme a o tom, ktorá z dievčat čo robila?“ spýtal sa do pléna.
Ron pozrel na Nevilla. Ten pozrel naňho.
„Ja by som, ak smiem,“ ozvala sa Hermiona. Harry smerom k nej povytiahol obočie. „No… tak o Potter tíme sme sa občas bavili aj mimo naše stretnutia. Medzi sebou, samozrejme. Na chodbe, pri obede, pri vyučovaní, v Rokville, napríklad… počuť nás mohol hocikto. Ďalej… sme skoro stále spolu, hlavne my štyri. Odpozerať to tiež mohol hocikto. Že sme skoro stále v knižnici. Že šla Ginny požičať knihy, to nebolo tajomstvo. Koniec koncov to dvojčatá vytrubovali všade. Napokon aj to, že ti Čcho dala pár rád nemuselo ostať len tajomstvom. Toto nie je to najzvláštnejšie…“ zamračila sa.
„Ale?“ posúril ju Harry. Povzdychla.
„Keď ma Viktor vytiahol z vody a nastal poplach kvôli tej maličkej Delacourovej, tak sa ma spýtal, či by som nechcela prísť na prázdniny k nim, do Bulharska. Bol tak krik a hurhaj a on sa to pýtal šepky. A ja som to nikomu nepovedala.“
„To je pravda. My to nevieme. Čiže to nevie nikto,“ prikývla Ginny. Lucy ticho súhlasila.
„Viktor sa mohol pochváliť, napríklad,“ ozvala sa Luna stojaca pri okne a dívajúca sa na Durmstrangskú loď.
„Nie, nie je táraj,“ zavrtela hlavou.
„Nikto iný tam ale nebol, nie? Keď ťa objímal,“ Ron na ňu pozrel. Vyšlo to z neho celkom pokojne, ale aj tak bol celý zapýrený. Harry dúfal, že je to kvôli nepríjemnosti, nie hnevu.
„Nebol,“ súhlasila nešťastne. „Akože, je mi vcelku jedno, že sa to dostalo do novín…“
„Ale nie je, ty matróna,“ zaprskala Ginny.
„Dobre, nie je,“ mierne sa pousmiala na to pomenovanie.
„Mohla byť pod plášťom?“ Harry hodil rečnícku otázku.
„Motalo sa okolo nás veľa ľudí. Vy, napríklad. Niekto by do nej drgol,“ nezdalo sa jej.
„Tak potom sa Viktor vychvaľoval,“ skonštatoval Ron. Neville vyzeral súhlasne. „No nedívaj sa,“ zamračil sa na ešte zamračenejšiu Hermionu. „Ako inak by sa to Rita dozvedela? Alebo ho skutočne niekto počul…“
„Jedine…“
Strávili v učebni niekoľko hodín, počas ktorých špekulovali, v ktorej chvíli sa mohla Rita niečo dozvedieť. Nevyšpekulovali nič. Skôr naopak. Tých momentov bolo veľa. Nikto si však ani na okamih nepomyslel, že by mohol niekto z nich zrádzať.
——
Harry chcel po obede zájsť za Čcho a porozprávať sa s ňou. Na počudovanie sa ozývalo oveľa menej posmeškov, než predpokladal, že sa bude ozývať. Ibaže po obede si ho odchytila McGonagallová a zaviedla ho do riaditeľne.
„Pošadujeme dískfalifikovanie Póttera,“ začul madam Maxime za dverami Dumbledorovej pracovne. McGonagallová sa ich nechystala otvoriť.
„A na základe čoho, ak sa smiem spýtať?“ ozval sa Moody nahnevane.
„Na základe pomoci od profesorského zboru,“ vložil sa Karkarov. „Od počiatku sa mi nepozdávalo, že sa zúčastnia turnaja dvaja zástupcovia vašej školy a ajhľa, niekto Potterovi pomáha.“
„Dovolím si upozorniť, že vypľutím Potterovho mena sa uzavrela čarodejná zmluva, čiže Potter súťaž dokončiť musí,“ Moodyho hlas znel posmešne. „To boli Crouchove slová. Ale Crouch tu nie je, zrejme naháňa smrťožrútov. Neklopal vám niekto na tú vašu loď?“
„Alastor, prosím, pokoj,“ zaznel Albusov rozvážny hlas.
„Tak už viete, čo vás čaká?“ šepla Minerva Harrymu. Zatváril sa útrpne. „Som na vašej strane, Potter,“ mierne sa pousmiala. „Hoci vám pán Black prepašoval v teniskách žiabrovku… No nedívajte sa. Nie som hlúpa,“ odfrkla si a postrčila ho k dverám. „Tak poďte.“
„Toto si vyprosujem!“
Karkarov zmĺkol, keď sa dvere otvorili a vkročila profesorka McGonagallová s Harrym. Ibaže v tej istej chvíli začal niečo bľabotať a madam Maxime mu sekundovala.
„Ticho, prosím!“ rázne zasiahol Dumbledore.
Harry pozrel napravo, stál tam Moody a jeho čarovné oko robilo kotrmelce. Aspoň to sa mu zdalo. A vedľa neho flegmaticky tváriaci sa Snape, ktorý Harryho okamžite prizabil pohľadom.
„Ospravedlňujem sa, Harry, že som bol prinútený odtrhnúť ťa od obeda,“ profesor sa pozrel na Harryho. Čo, keď ten mal už obed dojedený a chystal sa nájsť Čcho. „Zrejme tušíš, prečo som ťa zavolal?“ povytiahol obočie.
„Kvôli tomu článku, tipujem,“ mykol plecami. Minerva sa vedľa neho postavila a položila mu ruku na rameno. Zažíval déjà vu. Toto sa dialo aj po vychrlení jeho mena z čaše. Až na to, že tu nebol ani Crouch a na prekvapenie ani Percy.
„Správne. Prosím, vedel by si nám povedať, ako si vyriešil druhú úlohu? A najmä, ako si ju dokázal vyhrať?“ mierne sa pousmial.
„Bude klamať, ako predtým,“ nepozdávalo sa Karkarovovi.
„No, normálne,“ mykol plecami a pozrel na riaditeľa Durmstrangu. „Napadlo mi vajce ponoriť pod vodu, keď nepomáhalo nič… a pomohlo to…“
„Kto ti poradil?“ vyhŕkla madame Maxime. Harry sa zamračil. Pozrel na Moodyho, ktorý ho uprene pozoroval. Snape sa tváril, že tam ani nie je. A Albus naňho pozrel ponad okuliare.
„Pomohol mi Cedric…“
„Ha, ja som to vedel!“
„Vrátil mi len požičané,“ Harry ho prešpikoval pohľadom. „Ja som mu poradil drakov. Trávil som časť prázdnin u Weasleyovcov a tam sa riešilo, prečo ich syn ostane dlhšie v Anglicku, keď pracuje pri drakoch v Rumunsku. A tam sme prišli, spolu s ostatnými na to, že to bude kvôli drakom. Mal sa zdržať o čosi dlhšie, nie až do ďalšieho roku, čiže draci mali byť prvá úloha…“
„A ako si sa dozvedel, že bude nejaký turnaj, hm?“ nedalo Karkarovovi.
„Tak ako každý,“ neprestával sa mračiť. Minerva mu stisla rameno. „Tá poznámka o slávnostnom habite. Poznámky Percyho Weasleyho, ktorými trápil svojich súrodencov celé prázdniny. Dopis, ktorý poslala jedna kamarátka mojej kamarátke v ktorom sa písalo o vianočnom plese. No a prevalilo sa to. Ak chce Ministerstvo niečo udržať v tajnosti, nech riadne vyberá, koho zamestná… informácie sa stade valili jedna za druhou. Weasleyovci neboli jediní, kto niečo vedel, viete?“ Moody sa zachechtal.
„Dobhre, mošno. A čo druchá uloha? Kto ti pomaha z profesorof?“
„Nikto, kto by? Vajce som ponoril, vypočul som si hádanku a potom to bolo len o tom, aby som prišiel na spôsob, ako vydržať pod vodou. A prišiel na to Neville Longbottom, keď ste zvedaví. Zaujímajú ho rastliny, má knihu o vodných rastlinách…“ na moment sa zarazil. Tú knihu mu požičal Moody. Neodvážil sa naňho pozrieť.
„A kto ti dal žiabrovku?“ vyzvedal Karkarov. Harry prehltol.
„Nikto z profesorov, ak si myslíte…“
„Ale kto ti ju dal?“
„Vy si myslíte, že by profesorka Sproutová mala v skleníkoch Stredozemné more?“ prskla Minerva.
„Nejako sa k nej musel dostať, však?“
„Na mňa sa nedívaj,“ zavrčal Snape zaregistrujúc Igorov pohľad. „Keby sa Potter utopil, potešil by ma…“
„Severus!“ Minerva ho zabila pohľadom. Zaškľabil sa.
„Ubezpečujem ťa, Igor, že ak by Potter lovil v mojich zásobách, okamžite by som to hlásil. Z mojich laboratórií bola ukradnutá len koža afrického hada. Žiabrovku tam mám a ak si zvedavý, veľmi rád ti ju ukážem…“
„Tak odkiál ju mal? Kto z vas mu ju dal?“
„Nikto z profesorov, opakujem. Jednoducho som napísal list a požiadal o ňu. A v balíku mi prišla. Myslíte, že len profesor Snape vlastní žiabrovku?“ Harry bol tak nahnevaný, že mu ani nevadilo, čo hovorí a pred kým to hovorí. Dumbledore sa pousmial.
„A máš to, Igor,“ Moody sa zaškľabil významne. „Tak už si priznaj, že ten chlapec na to prišiel… možno s pomocou spomínaných dievčat… a podotýkam, že Longbottom ani menovaný nebol… našiel si však cestičku, ako sa dostať k žiabrovke. A pokiaľ viem, tak aj Bifľomorčania pomáhajú Diggorymu. Nehovoriac o slečne Delacourovej. A tvoj Viktor… skutočne chceš tvrdiť, že na všetko prišiel sám?“
„Samozrejme, že chcem!“
„Naša Flér je veľmi talentovaná!“
„Iste a preto som videl zakrádať sa Igora k ohradám s drakmi a sám Hagrid priznal, že vám, madam Maxime, ukázal drakov. A vy idete vyčítať niečo Potterovi?“
Na moment zavládlo ticho.
„Výborne, tak sme si to vysvetlili,“ usmial sa Albus.
„A ako mohol obe úlohy vyhrať?“ Karkarov stále rýpal. Nebol už však tak presvedčivý, ako spočiatku. Moody ho zjavne nachytal na hruškách.
„Lietal a plával, nie? To sme videli,“ zavrčal Moody. „Tak už tieto snahy vzdajte a bežte sa pripravovať na tretiu úlohu… aby sa nestalo, že vám Potter vytrie zrak a vyhrá aj tú,“ spokojne sa zaceril.
Madam Maxime nespokojne odfučala a Karkarov čosi zavrčal.
„No, výborne,“ zahlásil Dumbledore, keď tí dvaja odišli.
„Budem veľmi rada, keď tento prekliaty turnaj skončí,“ Minerva sa pomrvila. „Potter, poďte…“
„Rád by som si tu Harryho na moment nechal, ak smiem prosiť,“ Albus pozrel na Minervu. Mykla plecami a odišla.
„Žiada sa aj moja prítomnosť?“ spýtal sa Snape.
„Absolútne ani náhodou,“ prskol Moody.
„Ďakujem, Alastor, ste vždy taký ústretový,“ natiahol posmešne ale počkal, kým Dumbledore kývne. Až potom odišiel.
„Mrzí ma ten článok, Harry,“ vyšlo z Dumbledora, keď osameli. Spolu s Moodym osameli.
„V poriadku, už som si na podobnú publicitu zvykol. Mrzia ma len dievčatá. Za nič nemôžu…“
„Ja viem…“
„No a ešte sa tu obaja rozplačte,“ zamračil sa Moody. „Koho zaujíma článok, keď sa okolo nás deje toľko podivných vecí?“
„Mňa to zaujíma, ak dovolíte,“ Harry stiahol obočie. „Riešil sa imaginárny profesor, ktorý mi imaginárne pomáha. Nie ste to vy?“ obvinil Moodyho. Ten ho prešpikoval pohľadom.
„Čo tým myslíš?“
„Knihu so žiabrovkou ste požičali Nevillovi vy. A spomenul som si aj na to, že Ron počul vás a Filcha rozprávať sa o metle v súvislosti s drakmi. Ste profesor a pomáhate študentovi.“
„A vadí ti to snáď? Uškodilo ti to? Som v prvom rade Fénix, ako si sám poznamenal. Len som spomenul metly a požičal knihu. Nezabúdaj, že lietať si musel ty, plávať si musel ty. Tam som za teba nebol. A keď som ukázal smer… no tak ma za to všetci zabite, no,“ odvrkol. „Čo robí Karkarov? Veď ten jeho úžasný Krum ani nevie, na ktorú svetovú stranu je obrátená Severná veža. A Fleur by sa stratila aj na ceste z kočiara na obed. Jediným kvalitným súperom je Diggory. A ako viem, tak ten má za sebou celú fakultu. A je plnoletý. Ty máš za sebou len Potter tím a jedného malého starého aurora,“ zaškľabil sa.
„To je v poriadku, Harry. Sám som Alastora žiadal, aby na teba dohliadol a to zahrňuje aj dávať pozor na to, aby sa ti nič nestalo pri úlohách. Pri ktorých sa ti, ako správne poznamenala slečna Skeeterová, musí niečo stať. A ten, kto ťa podstrčil, niečo také čaká.“
„Iste, to chápem,“ stiahol obočie. „Ale vy ste mu dali tú knihu hneď po prvej hodine. Vedeli ste, aké budú úlohy?“
„Vieš veľmi dobre, ako vyzerá rokfortský profesorský zbor a s akým materiálom prišli naši zahraniční hostia. Kto je tu viac kompetentný k tomu, aby pripravil pútavé súťaže?“ zaškľabil sa. „Áno, vymyslel som celú súťaž cez prázdniny. A viem, aká bude tretia úloha. A nie, nebudem ti radiť, pretože viem, že ju zvládneš…“
„Ako?“ prekvapilo ho to.
„No, keď si lietal a plával… čo logicky nasleduje?“
„Netuším…“
„Tvoj problém…“ A s tým odkráčal.
Harry pozrel zarazene na Dumbledora a ten sa potichu zasmial.