„Tak ako?“ spýtala sa Ginny Harryho, keď prišiel z plesu do klubovne. Oficiálne skončil ples o polnoci, ale jej kamarát sa ešte niekde polhodinu zašíval.
„Asi fajn,“ s úsmevom si sadol vedľa nej na pohovku. V klubovni bolo ešte asi šesť deciek, z toho sa jeden pár cukroval vo výklenku okna. „Dohodli sme sa, že si ešte vyjdeme,“ pozrel na ňu.
„A? Bolo to rande so všetkým, čo k tomu patrí?“ pozorne si ho prezerala. Vrabčie hniezdo na hlave mal ešte viac rozstrapatené, ale inak nič nenaznačovalo, že by zdiveli.
„Bozkávali sme sa. Vonku na moste, pod schodmi a aj pred ich klubovňou,“ prezradil. Uškŕňala sa. „A rozprávali sme sa. To viac. Ale aj bozkávali a asi nevyzerala nespokojne,“ šepol.
„A aké to bolo?“ vyzvedala. „Použili ste aj jazyky?“ priamo sa spýtala. Možno by to bola čudná otázka, keby sa jednalo o niekoho iného. Ona sa to ale opýtala úplne samozrejme.
„Ech, nie,“ zavrtel hlavou. „To nie. Popravde, mal som dosť starostí s tým obyčajným bozkom. Postupoval som podľa tej brožúrky, ale aj tak to asi chce prax,“ odpovedal rovnako samozrejme.
„Aj tak dobre. Nemuseli ste sa hneď zjesť, nie?“ usmiala sa. „Takže si spokojný. Chodíte spolu?“
„Ja neviem,“ mykol plecami. „Asi hej. Dohodli sme sa, že sa stretneme,“ zopakoval. „To by malo znamenať, že spolu chodíme… nie?“ pozrel na ňu. Ona bola tá bystrejšia v tejto oblasti.
„Áno, ale jasnejšie to bude až po ďalšom stretnutí.“
„Prečo?“
„Pretože si ťa mohla len otestovať, vieš? Prvá schôdzka sa môže skončiť bozkávaním. V niektorých prípadoch to môže zájsť ďalej. Samozrejme nie medzi takými mladými… A k ďalším schôdzkam prísť nemusí. Rozumieš?“
„Asi áno, ale vyzeralo to, že som to nepokazil,“ neprestával sa na ňu dívať.
„To je dobre,“ prikývla. „Len s druhou schôdzkou príliš neotáľaj. Pozvi ju čo najskôr. Aj keby ste mali len hodinu lietať. Alebo sa stretnúť v knižnici. Čokoľvek, dobre?“
„Jasne,“ prikývol. Dala mu dosť rád už aj predtým. „No a ty si sa ako užila ples? Máš nohy celé?“ jemne sa zazubil.
„No iste,“ prikývla a potom sa usmiala. Zvláštnejším spôsobom, než sa zvykla bežne usmievať. „Asi budem mať rande…“ prezradila a pozrela naňho. Prekvapene sa usmial.
„S kým?“
„S Michaelom Cornerom. Prechádzali sme sa a rozprávali. Povedal, že som pekná a že sa so mnou chcel zoznámiť a o to požiadal Lunu…“ vyhŕkla a pozrela naňho. Uškŕňal sa. Prevrátila oči. „Šokoval ma. Ale je milý a ja s ním na rande asi pôjdem.“
„To je fajn. Hoci… nemám ho zbiť alebo niečo také, že nie?“
„Nie, nemáš,“ uchechtla sa. „Nespravil nič nepatričné. Len sme sa držali za ruku. A rozprávali sme sa. Po pravde, stále neviem pochopiť, čo na mne vidí,“ rozhodila rukami. Stále bola v slávnostných zelenkavých šatách, ktoré jej sľúbila kúpiť mama. A nebol to najmárnejší pohľad, ako zistil už skôr.
„Niečo určite,“ vyšlo z neho múdro. Pozrela naňho podozrievavo. „Si pekná,“ mykol plecami. „Aj keď si to nepriznáš a možno sa ti zdá, že si ešte malá, ale si pekná a budeš ešte krajšia. To sa stavím,“ vypustil s absolútnou istotou. Zarazilo ju to.
„Ou, Harry. Kompliment?“
„Za posledné týždne som okukoval dosť dievčat, takže som to už možno pochopil, vieš? Ktorá je pekná a ktorá nie. Asi to už dokážem rozoznať a nepovažujem vás len za jeden rovnaký nebezpečný druh,“ uchechtol sa. S úsmevom zavrtela hlavou. „A ty budeš určite krásna, keď už budeš potrebovať podprsenku a Michael to vie tak, ako ja,“ zaškľabil sa a ona ho tresla po ramene. Už opäť.
„Ale aj tak si to povedal pekne. Vďaka,“ vrátila mu úškľabok. „Vyzerá to, že sme si našli priateľov v rovnaký večer.“
„To ale nebudeme považovať za nič zvláštne. Bola to udalosť, ktorá k tomu nabádala.“
„Správne. A keď sme už pri tom párovaní… Lucy kopla Deana do nohy po tom, čo sa ju pokúsil pobozkať. Luna prinútila Nevilla hľadať nargaly… samozrejme neúspešne. A Hermiona sa dosť škaredo pohádala s Ronom…“
Povedala mu o tom, ako spolu s Hermionou prišli do klubovne, kde čakal ten nešťastník a spustil akési hlúpe obviňovanie, že sa dala dohromady s nepriateľom Krumom, ktorý je Harryho protivníkom a určite si s ňou začal len preto, aby vyťahoval informácie. A Hermiona mu chrstla do tváre, že keď ju bude chcieť nabudúce pozvať, tak nech tak spraví skôr, ako niekto iný. A to sa zdalo Ronovi ako absolútna šialenosť.
„Somár,“ ohodnotil to Harry. Sám ho k tomu nabádal, aby ju pozval. Musela mu síce tú myšlienku vnuknúť Ginny, ale to nebolo podstatné. A Hermiona predsa mala právo prijať pozvanie. A že šlo o Kruma? Pochyboval, že by ťahal informácie. A keby sa o to aj pokúsil, Hermiona by nepovedala nič. Veď predsa ani nemala čo.
„Ozaj, keď som sa lúčil s Čcho… zavolal si ma Cedric,“ prezrádzal ďalší zaujímavý bod toho večera. „Trochu síce zazeral, pretože chcel pozvať na ples Čcho, ale spravil to o pár hodín neskôr,“ významne sa zaškľabil, „potom mi ale povedal, čo by som mal spraviť s vajcom…“
Porozprával jej o kúpeľni prefektov na piatom poschodí a že by sa tam mal ísť, podľa Cedrica, okúpať aj s vajcom a tiež mu prezradil heslo ku vstupu. Po pravde si Harry myslel, že si z neho Cedric strieľa, pretože mu vyfúkol partnerku na ples. Keby chcel radiť, povedal by predsa priamo, čo má spraviť. A nehovoril by v takýchto hádankách.
„Ja som mu povedal na rovinu, že nás čakajú draky,“ mračil sa.
„Pamätáš, čo vravela Hermiona? Že všetko, čo spravíš, sa ti vráti? Je to karma, Harry,“ Ginny sa presvedčivo zaškľabila. „Asi by sme sa mali ísť okúpať…“
„No ja neviem, či by mi mal niekto takto pomáhať…“
„Skús ma zastaviť.“
——
Ako sa Ginny napokon Harrymu priznala, dosť toho už o prefektských kúpeľniach počula a strašne rada by si ich obzrela aj zblízka. Že o nich básnil Percy, to bolo vcelku jasné. Ten potreboval upozorňovať na všetko mimoriadne, čo sa v jeho živote udialo a odznakom prefekta im liezol na nervy roky. Ibaže aj Bill tieto kúpeľne vychválil a ten sa vystatovať nepotreboval.
A keď ide o pomoc pri riešení? Oficiálne nemal šampiónovi pomáhať žiaden profesor. O kamarátskej pomoci v pravidlách nič uvedené nebolo. O pomoci. Samozrejme to za neho nemohol vyriešiť nikto iný. A aj nápad pri drakoch napokon, hoci trocha kostrbato, posunul Ron. Aj tak sa ale Harry vykrúcal, pretože by určite počul niekoľko prednášok a tomu sa chcel vyhnúť. Už tak ho Hermiona od drakov s tým vajcom stále otravovala. Preto sa dohodli, že do kúpeľní zájdu. Niekedy. Do dvadsiateho štvrtého februára bolo predsa ešte ďaleko.
——
„Máme tu ešte koláče a torty od mamky,“ Ron vytiahol škatuľu, ktorú im poslala k Vianociam mamka Weasleyová. „Raňajky sme nestihli, ale to neznamená, že zomrieme od hladu do obeda,“ zaškľabil sa.
Bola to pravda. Po plese si každý prispal a Harrymu sa spalo mimoriadne dobre. Išiel spať neskoro, pretože s Ginny preberali úplne všetko, ale najmä jeho sny boli príjemné a hrejivé.
Harry zbadal, že sa medzi Hermionou a Ronom niečo udialo. Vedel o tom, ale aj keby nevedel, ich opatrné až takmer oficiálne správanie by mu neušlo, ani keby o ich hádke nevedel. Rozhodol sa to ale nekomentovať. Ron z neho ťahal informácie o jeho rande a žasol nad niekoľkými informáciami, ktoré mu Harry posunul. Nehovoril o všetkom, samozrejme. A rád by sa opýtal Hermiony, ako dopadlo jej rande, ale pred Ronom by to asi nebol najlepší nápad.
„No a… keď ste sa vy dvaja spoločensky angažovali,“ spustil Ron s miernym pýrením. Harry pochopil, čo tým myslí. Opatrne pozrel na Hermionu, ale tá si vyberala zo škatule koláč. Zrejme sa aj Hrmivóna s Viktorom bozkávali, aj keď by sa stavil, že Krum k tomu použil aj jazyk. Ani nevedel prečo, ale z tej predstavy mu bolo zle. „Ja som sa tak trocha potuloval,“ priznal Ron a poobzeral sa. Klubovňa bola poloprázdna. „Ani by ste netušili, čo všetko je schopný človek vypočuť počas plesu mimo hrad,“ sprisahanecky šepol.
„Nešpehoval si bozkávajúce sa páriky, však že nie?“ uchechtol sa Harry. Ron sčervenel.
„Nie! Len som potreboval trocha čerstvého vzduch,“ mračil sa na kamaráta. Hermiona zahryzla do koláča, aby zakryla úsmev. „Nechajte toho,“ prskol na nich Ron. „Tak ste zvedaví, čo som vypočul?“ Obaja prikývli. „Dobre. Naštvane som kráčal popri ružovom sade… A to preto, lebo to tam bolo vyhrievané a nie preto, že som chcel špehovať páriky!“ okamžite zareagoval na Harryho uchechtnutie. „No, vonku bolo zima. Tam to čarovne vyhriali, aspoň trocha. Ale to je jedno. A ako tak kráčam, začul som Hagrida…“
A porozprával im, ako skrytý za jedným kríkom (keď si ho Harry predstavil, mal čo robiť, aby sa nerozosmial) vypočul rozhovor Hagrida s madam Maxime, v ktorom priznal, že je poloobor. Otca mal čarodejníka, ale jeho matka, nie príliš vzorná, bola obryňa. A nabádal francúzsku riaditeľku, aby sa tiež priznala, že je poloobryňa. Ona to odmietala a urazila sa. Vraj má len veľké kosti. Čo bolo dosť neuveriteľné.
„Vedel som, že je Hagrid poloobor,“ povedal Harry nahnevaný na madam Maxime, že tak reagovala na Hagridovu naivitu. Bol to dobrák, zamilovaný hlupák, ktorý v naivite vytiahol takúto tému k rozhovoru. To vedel aj on, hoci bol ešte naivnejším, čo sa takýchto tém týkalo.
„Ona je poloobryňa, nech si vraví, čo chce,“ zamračila sa Hermiona. „Neexistuje, aby vyrástla až do takejto výšky nejako umelo…“
„Ako umelo?“ vyzvedal Ron. Hermiona mykla plecami.
„Mohla ako malá vypiť rastový elixír. Alebo čokoľvek iné. Čítala som ale, že takéto prípady sú veľmi zriedkavé a keď sa to aj stane, človek môže vyrásť do dva a pol metra. Ale toto je priveľa,“ odsudzujúco zavrtela hlavou.
„Kde si to, pre Merlina, čítala?“ nechápal Ron.
„Požičala som si raz z knižnice Záhadné a nevysvetliteľné javy v čarodejnom svete, ktoré boli ale vysvetlené, takže o žiadne záhady sa nejednalo,“ prezradila. „Dosť ma tá kniha sklamala, čakala som viac…“ povzdychla.
„Aha,“ prikývol Harry. „Takže aj táto záhada má vcelku jasné vysvetlenie. Hermiona a knižnica…“
Ron sa začal chechtať a ich kamarátka len odsudzujúco zavrtela hlavou.
——
Od vianočného plesu prešiel týždeň a Harry sa za ten čas odhodlal pozvať Čcho do knižnice s úmyslom spraviť si úlohy, ktoré im dali profesori na prázdniny. A skutočne si úlohy robili, aby zašli na večeru a vrátili sa do knižnice, kde ostali až do jej zatvorenia. A potom ju znova bozkával, stále sa však neodhodlal k nejakému odvážnemu bozkávaniu, ako to videl v časopisoch. Čcho nevyzerala, že by jej pomalé a zrejme aj neohrabané tempo prekážalo.
Každopádne sa o nich po hrade rozprávalo a Harrymu zvláštne nevadilo, že je tentoraz v centre pozornosti. Bolo to z príjemných príčin. Hoci si ich Malfoy vystriehol a poškľaboval sa, nezabudol sa pýtať na jej duševné zdravie, keď sa zapodieva takým krpatým, škuľavým, vyziabnutým idiotom, ale Čcho mu milo odvetila, aby si zašiel pre upokojujúci elixír a našiel si tiež dievča miesto starania sa do druhých a ich špehovania. Bol za to rád.
Ako sa dozvedel, Ginny sa tiež odhodlala vyjsť si s Michaelom. Hoci kedysi vravela o tom, že na rande sa robia všelijaké veci, priznala, že Michaelovi ešte nedovolila, aby ju pobozkal. Bola zvedavá, samozrejme, ale napriek hrdinským rečiam sa toho bála. Vedela, že keď má niekto niekoho rád, musí to byť príjemné. To jej Harry vravieť nemusel. Akurát nebola presvedčená, či Michaela má rada natoľko, aby to s ním skúsila.
——
Veľký rozruch spôsobil začiatok vyučovania po prázdninách. Na hodine Starostlivosti o čarovné tvory ich prekvapila prítomnosť akejsi profesorky Grumplovej, ktorá odniekiaľ vyhrabala jednorožca a dievčatá boli z neho hotové. A Malfoy im podstrčil novinový článok. S veľkou radosťou im ho podhodil.
Rita Skeeterová odniekiaľ vyhrabala, že Hagrid je poloobor a napísala o ňom článok, ktorý jej bol podobný. Pochopili, že sa chcela ich kamarátovi pomstiť, keď od neho nezískala podrobnosti o jeho vzťahu s Harrym. A o Harrym. Jeho chalupa bola zavretá, okenice zastreté a nebolo ho vidieť nikde. Ani keď mu búchali na dvere, neozýval sa.
„Ako to mohla zistiť?“ špekuloval deň pred plánovaným výletom do Rokville Ron. „Nevravel to predsa nikomu. Bolo to len medzi ním a Dumbledorom. A Harrym, pretože sa mu ten chmuľo priznal. A nami. Nikto to nevedel…“
„Vedela to tá francúzska prerastená… žena,“ Harry ju chcel okomentovať šťavnatejšie, ale boli prítomné aj dievčatá.
„Je to proste krava,“ zafrflala Ginny. Prikývol.
„Nemyslím, že by jej to ona vytárala,“ zapochybovala Hermiona.
„Odkiaľ by to ale vedela?“ nepozdávalo sa Ronovi. „Nemohla sa krčiť v kríkoch. Nemohol tam byť ani ten jej fotograf. Obaja majú zakázaný vstup do Rokfortu…“
„Ja viem,“ zamračila sa. „Ale možno ich vypočul niekto iný a ten donášal.“
„Akože kto?“ zamračene sa spýtal.
„Teba som nemyslela,“ prevrátila oči.
„Kto by rád zničil Hagrida?“ Harry povytiahol obočie.
„Malfoy bol celú dobu na plese,“ upozornila Ginny. „Luna mi to vravela. Každého tam provokoval. Aj ju s Nevillom. Som zvedavá, kto mu dá po papuli ako prvý. Teda druhý, keď už raz dostal,“ uškrnula sa na Hermionu.
„Stále si myslím, že madam Maxime, nech to popiera koľko chce, nič neprezradila. Keby to povedala Skeeterke, vyvolalo by to otázky. Upozornila by aj na svoju… obrovskosť. A Skeeterka by nedala pokoj ani jej,“ premýšľala Hermiona.
„Je to zvláštne. Aj to, kde môže byť Hagrid,“ zamračil sa Harry. Kamaráta hľadali trikrát, ale bezvýsledne. Slečna Grumplová sa stala vďaka jednorožcovi veľmi populárnou. Hagrid sa stal stredobodom posmeškov, hoci ani nebol prítomný. A Harrymu sa z toho zvieral žalúdok.
„Skúsime sa mu zajtra dobúchať. Ak nie, Hermiona použije Bombardu a vyvalíme mu dvere,“ vyvrhol Ron.
„Nemôžeš profesorovi vyvaľovať dvere,“ zavrtela hlavou.
„Ale okno môžeš, nie?“ nedal sa a odkázal na vyvalenie okna, za ktorým bol uväznený Sirius minulý rok. Harry sa uškrnul. Bol to ale zúfalý úškrn.
„Keď nám zajtra neotvorí, zájdeme za Dumbledorom,“ pozrel na všetkých. „Bude vedieť, kde je, ak tu nie je.“ Tak veľmi chcel vedieť, čo je s ich veľkým kamarátom, že bol ochotný navštíviť poručníka.
„Súhlasím,“ prikývla Hermiona. Lepšie, než vyvaľovať dvere.
„Dobre. Takže zajtra, keď sa vrátime z Rokville…“
„Ehm, ja idem s Čcho,“ Harry prerušil Rona. Ešte mu to nepovedal. Kamarát sa naňho zarazene díval.
„Aha, jasne. Chodíte spolu…“ prikývol.
„A mňa pozval… tiež niekto,“ Hermiona sa mierne začervenala. „Ale ešte nie je isté, či pôjdeme…“ ticho dodala. Ron sa na ňu zadíval a sčervenel.
„Aha, ehm…“ pokrútil hlavou a pozrel na sestru.
„Na mňa nepozeraj. Radšej by som zomrela, ako ísť do Rokville s tebou,“ zaškľabila sa.
„To aj ja,“ vrkol po nej. „Dobre, všetci máte rande. A ja vám to prajem. Môžem ísť do Rokville aj sám, nie? Koho to zaujíma? Nikoho,“ zatváril sa ublížene a postavil sa. „No, hlavne si to všetci užite,“ nasilu sa usmial a kráčal do spálne.
„Ron!“ zakričal Harry.
„Nechaj ho, trúbu,“ zarazila ho Ginny. „Musí konečne dospieť a uvedomiť si, že s ním nebudeš večne niekam chodiť. Máš svoj súkromný život.“
„To je pravda,“ prikývla aj Hermiona. „Teraz máš Čcho a je pochopiteľné, že s ňou chceš byť.“
„A ty máš Kruma,“ upozornil. Zapýrila sa.
„Možno. Podľa toho, či mu Karkarov povolí vychádzku…“
„Čože?“ nechápal.
„V Durmstrangu majú tvrdé pravidlá, vieš?“ rýchlo vysvetľovala pýriac sa. „Majú svoje zásady a tým podriaďujú všetko. Samozrejme sa vypýta. Chcel by ísť. Len je otázne, či to Karkarov dovolí. A nielen jemu…“
„To je od veci. Je predsa plnoletý,“ zavrtel hlavou. Nie, že by mu to obzvlášť vadilo. Nech si robia, čo chcú. Nech sa zariadia, ako chcú. Ale Hermionu to mrzelo a mrzelo to teda aj jeho.
„My sme zvyknutí porušovať pravidlá celkom bežne,“ vypustila Ginny listujúc v knihe. „Oni sa pravidlami do bodky riadia,“ mykla plecami.
„Nemám tú školu rád,“ okomentoval.
Hermiona ale povedala, že už je dohodnutá viac menej s Lucy, že pôjdu spolu. Pretože predpokladala, že Karkarov Viktorovi nedovolí opustiť loď na takéto civilné niečo. Chcela vziať aj Rona, keď sa prestane odúvať. Len bolo ťažké spomínať pred ním Viktora. A Ginny chcela ísť s Michaelom, ale to pred Ronom spomínať nemohla. Alebo skôr nechcela.
——
Bolo to zvláštne a tak nejak si na to stále nedokázal zvyknúť. Ale asi to bola pravda. Chodil s Čcho Čangovou. Boli pár. Asi sa mali aj radi. V sobotu poobede sa stretli vo vstupnej hale, aby sa na seba usmiali, krátko pobozkali, chytili za ruky a vykročili smerom k Rokville. Pripadal si divne, akoby žil život niekoho iného. Ale bolo to krásne, to zase áno.
„Dobre teda, keď inak nedáš,“ privolila Čcho na jeho naliehanie. „Ale upozorňujem, že sladké príliš nejem,“ prezradila, keď spolu vchádzali do Medových labiek.
Najprv spolu zašli k Zonkovi, kde si kúpil pár hnojových bômb. Ako prezradil, musí byť vždy pripravený, pretože nikdy nevie, kedy sa zídu. A pritom významne mykal obočím. Potom sa zastavili v písacích potrebách, pretože jej došiel pergamen a tiež atrament. Mierne sa pohádali po tom, čo si presadzoval Tri metly a ona navrhovala nejakú čajovňu madam Puddifootovej, pretože on dával prednosť ďatelinovému pivu a ona zase čaju. Napokon sa ale zhodli na kompromise. Zastavia sa na čaj a potom na pivo. Vypustil poznámku, že to možno jeho mechúr vydrží, na čo sa zasmiala. Náznak nezhôd bol zažehnaný.
„Prosím si dvanásť čokoládových žabiek, šesť čokoguličiek a tri obrie tyčinky s mliečnou príchuťou. A ehm, tých žabiek mi môžete dať radšej osemnásť,“ zahlásil nákup predavačke v Labkách. To by jej mohlo na tri mesiace stačiť. Možno. „A tri cukrové brká,“ dodal a pozrel na Čcho, ktorá ho podozrievavo študovala. „To nie je všetko len pre mňa,“ zaškľabil sa.
„Už som si začala robiť obavy,“ mierne zavrtela hlavou a vzala si brko. Strčil jej do rúk aj druhé dve.
„Jedna moja kamarátka je čokoládová maniačka,“ prezradil naivne, keď súkal peniaze predavačke. Venoval sa rátaniu a nevšimol si ďalší vyšetrovací pohľad.
„Ginny Weasleyová?“ opatrne sa pýtala. No áno, Ritin článok ešte stále rezonoval v pamäti mnohých.
„Áno,“ prikývol s úsmevom a pozrel na ňu. Niečo nebolo v poriadku. Uchechtol sa. „Je to len kamarátka, vážne. Rita si rada vymýšľa. Aj posledný článok je vymyslený blud,“ prehlásil.
Vyšli von a ona ho opatrne chytila za ruku. Usmial sa. Viedla ho do tej čajovne, ktorá ho sprvu vydesila tak silne, že sa chcel otočiť na päte a zmiznúť. Ibaže sa naňho usmiala tak krásne, že by zrejme kúpil akcie tohto podniku, keby také niečo existovalo a on to ovládal. A s úškrnom si všimol, že za jedným stolíkom sedí Ginny s Michaelom a niečo si potichu šušocú. Zbadali sa a zaškľabili sa na seba. Videla to. Ale nekomentovala.
Netušil, čo by si tu mal objednať a tak to nechal na ňu. Napokon ten čaj nebol až taký hrozný, ako sa obával pri pohľade okolo seba.
„Je to tu… zaujímavé,“ vypustil.
„Neklam, nepáči sa ti tu,“ potichu sa zasmiala. „Je to na tebe vidieť.“
„Asi to tu je pre mňa príliš… vyčačkané,“ pozrel na ňu. Neurazilo ju to. „Som skôr za tie jednoduchšie veci.“
„Asi áno,“ prikývla. „Tento podnik je ale zaujímavý hlavne tým, že sem chodia zamilované páry, ktoré sa venujú sami sebe. Nie je tu hluk. Nikoho nepohoršuje, keď sa dvaja správajú trocha dôvernejšie. To by si asi v Troch metlách nezažil,“ vysvetlila. Strelil pohľadom na Ginny a Michaela. Tak predsa mu dovolila, aby ju pobozkal, hoci aj na tú vzdialenosť videl, že je zapýrená.
„Asi nie,“ díval sa jej do očí. „A my sme? Zamilovaný pár?“ vážne sa spýtal. Zapýrila sa.
„Musíš sa pýtať?“ odvetila otázkou. Po pravde, áno. Musel sa pýtať. Niekto mu to musel vysvetliť po lopate. Niektoré veci už chápal, ale niektoré boli preňho španielska dedina. Napríklad pochopiť dievčatá. Už pochopil, ako sa na ne dívať, ale nepochopil, ako sa pri nich správať. Hoci, ona bola predsa len iná.
„Nie, nemusím,“ šepol a prisunul sa k nej, aby ju pobozkal. Asi to bola správna odpoveď, pretože jej ruka okamžite vbehla do jeho vlasov. A on tú svoju vnoril do jej. Toto ovládal. V tom mal prax. A prisunul sa ešte viac, aby ju opatrne chytil za pás a cítil jej ruku na svojom ramene. Bolo to fajn.
Lenže potom takmer vyletel z kože, keď zacítil na perách jej jazyk. V hlave mu prebehlo niekoľko myšlienok. Tento podnik. Jej krása. Jej vyspelosť. Cedricov záujem. Ona bola rozhodne skúsenejšia, než on. Hoci podľa jednej nemenovanej osoby aj Joey bol skúsenejší, než on. Odtiahol sa od nej. Dívala sa naňho zastreným pohľadom.
„Ja, ehm…“ stiahol obočie. Zrejme to v tejto chvíli poriadne pokašľal. Vedel, čo po ňom chce. Videl to robiť v časopisoch, hoci zrejme až o takú aktivitu záujem nemala.
„Buď trocha odvážnejší, Harry,“ povedala mu a neprestávala mu prehrabovať vlasy.
„Ja som to ešte nikdy nerobil,“ priznal sa radšej hneď, akoby sa mal strápniť o pár chvíľ neskôr. Pýril sa zrejme rekordne.
„Ale vieš, čo robiť,“ neprestávala mu hľadieť do očí. Nevidel posmešky, ani nič podobné.
„Teoreticky,“ pripustil.
„Tak pristúpme k praxi,“ hlesla a bola to ona, kto ho pobozkal. A jej jazyk ho znova pošteklil na perách a on otvoril ústa, aby do nich prenikol ako had. Bolo to zvláštne, mokré, chutilo to čajovo. Snažil sa myslieť na to, aby svojím jazykom robil to, čo ona, ibaže sa mu z toho zvláštne zachvelo v žalúdku a tento pocit poznal.
Nie, nebolo to nechutné, ako si ešte prednedávnom myslel. Bolo to neskutočne príjemné a vzrušujúce, ako si uvedomoval. Musel sa od nej odtiahnuť, aby polapil dych.
A stále akosi nechápal, že sa to deje práve jemu.
„Ešte stále chceš ísť k Trom metlám?“ spýtala sa lišiacky. Pozrel na ňu. Usmievala sa, jej líca mali ružový nádych, pery boli napuchnuté, vlhké a vábivo červené, ako jahody, až mal chuť ich znova mať v ústach…
„Ja musím,“ priznal s nevôľou. Určite by rád ostal a bozkával ju. Lenže mal nejaké povinnosti.
„Prečo?“ nechápala.
„Som dohodnutý… niečo musím podniknúť so svojimi priateľmi,“ povedal. „Je mi to ľúto, rád by som tu ostal, s tebou, ale musím. Jedine, že by si šla so mnou,“ navrhol. Predsa sa už dokázali dohodnúť na kompromise.
„Kam? A čo musíš podniknúť?“ nepozdávalo sa jej. Cítil v jej hlase krivdu a asi mala právo sa hnevať.
„S Hermionou a Ronom chceme zistiť, kde je Hagrid,“ opatrne povedal. Vedel, aké reči sa šíria po hrade. A jej sa zúžili zreničky.
„Je predsa preč,“ zavrtela hlavou. „A tak je to dobre…“
„Nie,“ okamžite ju prerušil. Myslela si to, čo ostatní? „Čcho, je to môj prvý skutočný priateľ. To on za mnou prišiel, aby mi povedal, že som čarodejník. Dovtedy som to netušil. Bol so mnou v Šikmej, keď som si vyberal prútik. On mi daroval sovu. Než som spoznal Rona a Hermionu, bol mojím jediným priateľom. A keď o ňom tá ženská píše nezmysly, ponižuje ho a zosmiešňuje, vykresľuje ako obludu… mám chuť ju roztrhnúť napoly, vieš?“ vyhŕkol rozčúlene.
„Ale je to poloobor, nie?“ stiahla obočie. Mykol plecami. „A vieš, akí sú obri, Harry?“
„Ale nemôžeš všetkých hádzať do jedného mechu. On taký nie je. A nie je to ani obor. Uznávam, má trocha neštandardné záľuby, ale vedome by neublížil ani muche.“
„Dobre,“ rezignovane rozhodila rukami a odsunula sa od neho. „Sprav, čo musíš.“
„Hneváš sa na mňa?“ opatrne sa spýtal.
„Chcela som dnešok prežiť trocha inak, vieš? Predstavovala som si to trocha inak…“
„Ja viem,“ povzdychol a sklonil hlavu. „To bude ale asi tým, že som Harry Potter a tak nejako sa na mňa stále niečo prilepí,“ vyšlo z neho sťažka. A ona sa mierne zahihňala. Okamžite na ňu hľadel.
„Nevravím, že sa mi to páči. Chcela som ťa len pre seba. Ale máš pravdu, vždy sa na teba niečo prilepí.“
„Nehneváš sa?“ s nádejou sa spýtal. Asi to vážne nepobabral.
„Najbližšie mi to ale vynahradíš,“ šepla a znova sa k nemu priblížila, aby ho pobozkala veľmi výrečne. A on veľmi dobre vedel, čo bude musieť večer robiť…
——
„Tak rozprávaj,“ šepla Lucy Ginny pri večeri. Ginny videla, že sa tí traja ešte nevrátili od Hagrida. Zbadala Michaela, ktorý jej s úsmevom zamával. A videla tiež dychtivú tvár svojej kamarátky.
„Vedela si, že v Rokville je jedna čajovňa, kde sa zašijú páry, aby sa cukrovali, oblapovali a bozkávali?“
„Nie, Ginevra, to som nevedela,“ významne sa zaškľabila.
„Ja neviem, ale asi sa tomu podniku nabudúce vyhnem,“ zachichotala sa. „No a čo sa týka môjho rande,“ stíšila hlas. „Bolo to vcelku fajn,“ prezrádzala. „No a… bozkávali sme sa,“ šepla ešte nečujne.
„Paráda,“ vyhŕkla Lucy nadšene. „Rozprávaj a preháňaj, prosím…“
A ona jej rozprávala. Skoro úplne všetko. Bola to jej najlepšia kamarátka a hovorili si všetko. Nebolo to úplne tak, ako o tom číta v knihách. Bolo to skôr opatrné. Michael má minimálne skúsenosti a ona absolútne žiadne, ale napokon sa bozkávali, hoci len perami. Bol milý, dokázal ju rozosmiať, bol pozorný a správal sa takmer až úctivo.
Ibaže keď spomenula, že tam bol aj Harry s Čcho a s úškľabkom vravela, že sa možno posunuli o kúsok ďalej, Lucy smiech prešiel. Nútila sa usmievať a tváriť bezstarostne, ale trápilo ju to. Po plese, po tom, čo s ňou začal chodiť, sa už nestretali až tak často, ako dovtedy. Už aj tie úlohy zväčša písal v knižnici, ak ich teda písal a tam bola ona. A ako to vyzeralo, tak aj Ginny začne tráviť viac času s Michaelom. Samozrejme jej to priala, to bezpochyby. Koniec koncov stále tu bola Hermiona. Len jej to chýbalo.
Ona bola v Rokville skutočne s Hermionou, pretože si Karkarov držal Kruma pri sebe akoby bol ohrozeným druhom. A Viktor bol zrejme naučený počúvať rozkazy, takže z ich rande nebolo nič. Bola v Rokville len s ňou, pretože Ron šiel s Nevillom a Deanom, ako vedela. A rozprávala jej o tom, ako v Troch metlách zbadali nervózneho Luda Bagmana s akými raráškami, videli dvojčatá, ako sa s ním pokúšajú debatovať a napokon videli Ritu Skeeterovú, ktorá zjavne lovila senzácie a Hermiona miesto dohodnutého Bez komentára na ňu kvôli Hagridovi spustila taký bengál, až sa po nich obzeral celý podnik.
„To nie je dobre,“ zamračila sa Ginny po tých slovách. „Podľa tých troch Skeeterka vyhrabala špinu na Hagrida, pretože jej nechcel povedať na Harryho nič. Nič, čo by mohla zneužiť. A ona sa mu pomstila. Vieš, čo by teraz mohla spraviť Hermione?“
„Áno, o tom sme sa bavili,“ prikývla. „To bolo prvé, čo nám napadlo. Ona sem ale nesmie a my sa tak skoro z Rokfortu nedostaneme.“ V tej chvíli zbadala prichádzať Čcho Čangovú spolu s kamarátkami, ako sa usádza za stôl, ako nenútene konverzujú a dostala nepochopiteľnú chuť pričarovať jej niečo škaredé. Sklonila hlavu.
„Ona si je schopná niečo vymyslieť. Stačí jej len… myšlienka a napíše hocičo,“ mračila sa Ginny.
„Asi áno. Hermiona jej dala poriadne. Dokonca som mala pocit, že sa Rita pýri a nazvala Hermionou malou hlupaňou…“
Večer sa potom obe dievčatá dozvedeli, že sa im napokon podarilo dobúchať Hagridovi do chalupy, hoci im otvoril profesor Dumbledore, ktorý sa tiež pokúšal Hagrida upokojiť. Profesor Starostlivosti vyzeral otrasne presne tak, ako otrasne môže vyzerať uplakaný a zničený poloobor. Napokon ale, s pomocou Harryho a priateľov, sa profesorovi Dumbledorovi podarilo presvedčiť Hagrida o tom, aby sa pozviechal a vrátil do práce.
Harry sa potom súkromne priznal Ginny, že cítil výčitky svedomia, keď Hagrid vyjadril svoje presvedčenie o tom, že Harry turnaj vyhrá a on mu, vplyvom okolností, musel zaklamať, keď prehlásil, že už vie ako na vajce. Nechcel, aby sa Hagrid znova rozľútostil. Chcel mu tým trocha zdvihnúť náladu. Čo sa mu síce podarilo, ibaže jemu tým vznikol nový problém.
——
„Je to tu absolútne úžasné,“ vydýchla Ginny fascinovane, keď sa v jeden večer, spolu s Harrym, vykradli do kúpeľne prefektov na piatom poschodí. Harry chcel problém s vajcom vyriešiť čo najskôr a privolil, že skúsi Cedricovu nejasnú radu o tejto miestnosti. Hoci bol stále nedôverčivý, musel to vyskúšať. A Ginny šla s ním automaticky. Nielen zo zvedavosti, ale aj v snahe pomôcť, pretože Hermione a Ronovi o tom nepovedal ani slovo. Hermione by sa zrejme takáto priama pomoc nepozdávala a Ron by jej absolútne neveril.
„Ja si pod pojmom kúpeľňa, predstavujem kúpeľňu. A ty?“ pozrela na Harryho. Obzeral sa okolo seba.
Vlastne to bola obrovská miestnosť z bieleho mramoru s veľkým bazénom, so skokanskou doskou a množstvom všakovakých kohútikov po obvode, ktoré zdobili drahokamy, veľkým obrazom spiacej morskej panny, lavičkami popri stenách a množstvom uterákov. Ha, nemuseli si brať svoje. Pretože sa chceli obaja okúpať a boli len v pyžamách, županoch a s osuškami. A mali vajce. A samozrejme základnú výbavu, plášť a mapu.
Ibaže si tak nejak mysleli, že to budú sprchovacie boxy, aké majú vo fakulte. Možno vyčačkanejšie, prípadne nejaké vane, samozrejme rozdelené na dievčenskú a chlapčenskú časť, pretože prefektmi sú vždy chlapec a dievča. Ale toto nečakali.
„O tomto Bill nevravel,“ nazrela do prázdneho bazéna. „V tom sa dá aj plávať,“ zaškľabila sa a pozrela na Harryho. „Práve mám nový cieľ v živote… Chcem sa stať prefektkou.“
„Rozhodne by si Percymu spravila ohromnú radosť,“ vrátil jej úškľabok. „Tak to vyskúšajme. Ak kúpanie, tak zrejme vo vode…“
Niekoľko následných chvíľ sa bavili púšťaním kohútikov, z ktorých vychádzali prísady do kúpeľa, aké si ani nedokázali predstaviť. Obrovské bubliny, silno voňajúce obláčiky, hustá snehovobiela pena, veľký prúd vystrekujúci oblúkom ako fontána a iných. Napokon sa prezabávali až k tomu, že bol bazén plný teplej vody plnej peny a bubliniek. Naplnil sa bleskovou rýchlosťou.
„Tak fajn,“ Harry sa postavil a opatrne pozrel na Ginny. Chytil vajce a dal ho k okraju bazéna. „No, ehm, asi tam budem musieť vliezť. Mysleli sme, že to bude nejako rozdelené…“
„Jasne,“ prikývla. „Bill to vychvaľoval, ale podrobnosti nepovedal, pretože je to zrejme prefektské tajomstvo. Rovnako tak Percy.“
„Tak sa otoč a ja tam vleziem,“ vyzval ju. S úškľabkom poslúchla.
A on si skutočne vyzliekol župan aj s pyžamom. Trenky nemal. Posledný rok si zvykol spávať bez nich. Disciplinovane stála otočená chrbtom a on čo najrýchlejšie vliezol dnu. A bolo to neskutočné. Teplá voda bola akási lepšia než tá, ktorá im vytekala vo fakultných kúpeľniach. A bol to bazén. Neodolal a začal plávať. Kedysi plávať nevedel. Potom sa to trocha naučil, ale dokázal to, len keď pod sebou cítil pevnú zem. Až v Brlohu sa jeho plávanie zlepšilo do tej miery, aby dokázal rybník preplávať bez problémov. Toto bolo ale stokrát lepšie. Všade okolo neho sa vznášala opojná vôňa a bublinky a on sa toho nevedel nasýtiť.
Pozorovala ho s miernou závisťou. Zjavne si to užíval. A ona to chcela tiež vyskúšať. Nešla sem predsa len preto, aby stála na kraji bazéna a nemohla sa tej nádhery dotknúť. Chcela si vyskúšať svojím bratom toľko ospevovanú prefektskú kúpeľňu, ktorý síce podrobnosti nevyzradil, ale asi mal dôvod. Povedal, že je to neskutočný zážitok a ona ho zažiť chcela, pretože nepredpokladala, že by sa stala prefektkou. Nechcela sa ňou stať.
Chytila si vlasy a vyviazala si ich hore na hlave.
„Harry!“ zakričala naňho. S úsmevom priplával až ku kraju, vlasy mokré od potápania. „Chcem tam vliezť tiež,“ prezradila. „Chcem si to vyskúšať. Je tam dosť peny a bubliniek, takže by sme sa nemali vidieť. Ja ťa nevidím,“ upozornila. Keby to bola obyčajná voda, videla by.
„Dobre,“ prikývol samozrejme. „Preto sme aj prišli, nie?“
„No a… otoč sa, prosím.“
Poslúchol. Neprestávajúc sledovať jeho hlavu zo seba zvliekla župan a aj nočnú košeľu. Pri nohavičkách mierne zaváhala. Vysušovacie kúzlo, ktoré používala na vlasy, by určite fungovalo, ale radšej by zjedla tanier držiek, ako sušiť si nohavičky pred ním. Stiahla si aj tie a čo najrýchlejšie vliezla do vody.
Stačilo niekoľko minút vo vode a pochopila básnenie svojho brata. Bol to skvelý zážitok a ešte lepšie plávanie. Takmer pol hodiny plávali cez bazén. Harry mal chuť vyliezť na mostík a skočiť do vody. A aj to navrhol a ona otočená mu chrbtom čakala, kedy voda plesne. A skúsila to tak isto aj ona.
A ani jeden si nevšimol, že z jedného kohútika ich sleduje nahnevaný duch mŕtveho dievčaťa.