„Preletieť? Harry, teraz?“ povytiahla obočie. Jej kamarátka jej niečo šepla do ucha. Niekto zapískal. A niekto sa zachichotal. Nevšímal si to.
„Áno, presne teraz. Mám deku,“ natrčil ruku s dekou. Ozvalo sa ďalšie zachichotanie.
„Bež Čcho,“ niekto ju povzbudzoval.
Nervózne sa pomrvil, keď sa okolo nej zomkli tri ďalšie dievčatá a všetky jej niečo potichu švitorili. Ako im mohla rozumieť? Keď rozprávali jedna cez druhú? Dievčatá ale na to majú nejaký senzor, alebo čo.
„Dobre teda,“ rozhodla sa nakoniec.
„Vážne?“ vyletelo z neho. Nejak sa zmieril s tým, že ho vysmeje. Niekto sa skutočne zachichotal. Ale ona sa len usmiala.
„Vážne,“ pritakala a spravila krok k nemu. „Zletíš ešte nižšie?“ vyzvala ho.
Cítil, že sa červená. Jeho srdce znova zrýchlilo. Ale počúvol a zletel do takej výšky, aby sa nedotýkal nohami zeme, pretože tam to neovládal, zároveň však tak vysoko, aby mohla nasadnúť. Jedna kamarátka jej vzala tašku a ona si od neho vzala deku, aby si ju prehodila cez ramená.
Tak mu napadlo, čo by asi povedali profesori, keby aj na ples priletel na metle. Pretože tam jednoznačne bude musieť byť na zemi, kde to neovládal. Chcelo sa mu zachichotať, ale telo výrazne zaprotestovalo, keď prehodila nohu cez metlu a chytila sa ho za pás. Ou, Čcho ho drží za pás. Radšej pôjde tam, kde to ovláda.
A vyletel. Nijako bláznivo, len sa opatrne vzniesol. Tiež mala rada lietanie, keď bola stíhačkou. A po chvíli ho skutočne vyzvala, aby zrýchlil. A on sa teda rozletel. Držala sa ho pevne a on preletel ponad Zakázaný les, kúsok nad jazero, kde trónila durmstrangská loď a napokon zamieril na štadión. Musel ale pristáť. Nemohol konverzovať, ak sa mu to podarí, vo vzduchu. Teda mohol, ale bolo by to hlúpe.
„Je ti zima,“ stiahol obočie, keď pristáli a on zbadal jej začervenané líca od mrazu.
„Nie je, vážne, Harry,“ usmiala sa naňho. Bola zabalená v deke a usadila sa na lavičku.
„Vážne nie?“ spýtal sa. „Zobral som deku, ale mohol som asi radšej zobrať teplý habit…“
„Je to v poriadku,“ neprestávala sa opatrne usmievať. „Tak prečo si ma sem uniesol?“ povytiahla obočie.
„Aha, to,“ zamrmlal a posadil sa vedľa nej. Povzdychol. Srdce sa mu znova rozbúchalo, ale nebolo už splašené. Nervózny bol tiež len trocha. „No, chcel som sa ťa spýtať už skôr, ale stále si bola s kamarátkami a ja to asi na zemi veľmi neviem…“ pozrel na ňu. Nie, zatiaľ sa ho nechystala vysmiať, len trpezlivo čakala, čo z neho napokon vylezie. „Chcem sa spýtať, či by si so mnou nešla na ples?“ díval sa jej uprene do očí, hoci by sa teraz asi radšej díval do očí drakovi. A zblízka. Nervózne čakal na odpoveď.
„Áno, Harry, rada s tebou pôjdem na ples,“ usmiala sa.
„Ja som si to myslel,“ povzdychol a sklonil hlavu. „Ale bolo od teba pekné, že si… Čo?“ rýchlo na ňu pozrel. Zasmiala sa. „Vážne so mnou pôjdeš na ples?“
„Čakala som, kedy sa konečne odhodláš sa vysloviť,“ prezradila. „A som rada, že si nakoniec nabral odvahu. Aj keď… na to, že si Chrabromilčan, to bol dosť… zdĺhavý proces,“ mierne sa zaškľabila. Ale nerobila si z toho žarty. Trocha nervózne sa usmial.
„Keď sa mám priznať, tak s tým drakom bolo oveľa menej práce,“ vypustil potichu.
„Porovnávaš ma k drakovi?“ zachichotala sa. Jéj, aj ona sa vie chichotať.
„Nie, len to pozvanie bolo dosť ťažké,“ priznal.
„Tak hádam to už prestane byť ťažké,“ povedala vážne dívajúc sa mu do očí. Cítil, že mu červeň stúpa do tvári. Zrazu nevedel, čo povedať.
„No, ehm,“ niečo ale povedať musel. Mohol však začať aspoň holou vetou. „Bol by som rád, keby šlo všetko ľahšie.“
„Tak na tom zapracujeme,“ sľúbila mu. „Ale teraz… asi by sme sa mali vrátiť. Deka je síce fajn, ale stále mám na sebe len ľahké nohavice a tenisky.“
„Och, jasne,“ prikývol. „Dobre. Keď si pôjdeme nabudúce zalietať, riadne sa na to oblečieme.“ Hej, Potter, to je plán!
„To bude určite fajn,“ prikývla.
A on vstal, aby pripravil Blesk. A ona si znova sadla zaňho a chytila ho za pás. Asi mu v tom mraze zmrzol mozog, ale ona skutočne súhlasila s tým, že s ním pôjde? Usmieval sa ako slniečko, keď leteli naspäť.
„Ďakujem za preletenie, Harry,“ usmiala sa naňho, keď vošli do vstupnej haly a zamierili k bystrohlavskej veži.
„Rado sa stalo,“ vypustil.
„No a…“ spravila k nemu opatrný krok. „Budem sa tešiť na ples.“ Potom sa k nemu naklonila. V prvom momente chcel reflexívne uhnúť. Ibaže sa nedokázal ani pohnúť. A ona mu vtisla jemný bozk na líce, usmiala sa a vybehla schodmi hore.
Stál tam ešte niekoľko sekúnd, kým bol schopný znova sa hýbať. Vážne súhlasila. Fakt. Má partnerku na ples a ešte akú! Otočil sa na päte a keby sa nehanbil, tak by si snáď začal vyspevovať chrabromilskú hymnu.
——
Keď Ginny opatrne vkročila do klubovne a zbadala ho, ako tam sedí v rohu, neprítomne hľadí do steny a usmieva sa ako blázon, spadol jej obrovský kameň zo srdca.
„Jemu sa to vážne podarilo,“ uchechtla sa. Lucy skúmala, čo ju potešilo a netrvalo jej dlho, aby to zistila.
„Zdá sa, že zabodoval,“ vyšlo z nej so sebazaprením. A tým to pre ňu končí.
„Vyzerá ako idiot. Bodoval,“ prikývla a veselo sa náhlila do rohu klubovne, aby doňho drgla. Lucy sa pobrala do spálne.
„Pozval som ju a ona prijala,“ jeho úsmev sa ešte rozšíril.
„Nehovor a ja že ti tak chutili tie kotlety,“ zasmiala sa. „Tak aké to bolo?“
A on jej rozprával. Vraj dokonca viedli aj niečo, ako konverzáciu a vyfasoval pusu. Síce len na líce, ale aj to sa počíta. Keď sa k nim pridali Hermiona s Ronom, stále sa usmieval. Až mala pocit, že sa nikdy neprestane usmievať.
„Takže Harry má partnerku na ples,“ spokojne prikývla Hermiona. „Zrejme Čcho?“ pozerala na kamaráta. Prikývol. A usmieval sa.
„Ty si pozval Čcho a ona povedala áno?“ neveril Ron. „Teda páni, paráda,“ zaškľabil sa.
„A ty už si niekoho pozval?“ pozrela naňho Ginny.
„Ja? Ešte nie. Ešte mám čas,“ zahral bezstarostnosť.
„Ale mal by si sa pohnúť, braček. Aby sa ti ušla nejaká poriadna,“ prisadli si k nim dvojčatá.
„Potrebujeme požičať sovu. Sovy. Najlepšie obidve,“ oznámili im.
„Dobre,“ súhlasil Harry.
„Načo chcete sovy?“ spýtal sa Ron.
„Aby nosili poštu?“ opáčili.
„No ale vážne…“
„No ale vážne… aby nosili poštu. Na ples si ich nechceme vziať. A ty hľaď, aby si s niektorou so sov na ten ples nemusel.“
„Nebudem musieť, nebojte,“ stále hral hrdinu.
„Máš aspoň nejakú, ktorá sa ti páči?“ vyzvedali. Ron sa mierne zapýril.
„Nemusí sa mi nutne páčiť, aby sme spolu šli na ples,“ mykol plecami. „Môžeme ísť predsa len ako kamaráti, nie? A vy? Už ste niekoho pozvali?“
„Ja Angelinu.“
„A ja Alicu.“
„Nie vážne?“ prekvapilo Rona. Keby bol Harry pri zmysloch, tak by si uvedomil, že oné dve slečny vída Ron vo svojich sexuálnych snoch. „Ale odmietli vás, že áno?“ uškrnul sa. Boli privysoká liga pre jeho bratov.
„No, to nevieme,“ mykli plecami. „Héj, Angelina a Alica!“ zakričali ku krbu, kde oné slečny sedeli. Podráždene po nich fľochli pohľadmi. „Pôjdete s nami na ples?“
„A ktorá s ktorým?“ zaznela otázka.
„Angelina so mnou.“
„A Alica so mnou.“
„A ktorý ste ktorý?“ Hermiona sa potichu chichúňala. Ron bol zapýrený. Ginny sa škľabila. A Harry sa usmieval.
„Ja Fred.“
„A ja ten krajší, George.“
„Tak dobre, môže byť,“ prikývli obe.
„Vidíš?“ mrkli smerom k Ronovi. „Keď zaváhaš, žiadna sa ti neujde. Alebo sa ti ujde nejaká stokilová, s vredmi na tvári…“
„Tak čo bude s tými sovami?“
——
Harry bol spokojný. Mimoriadne. Ak náhodou niekde zazrel Čcho, sprisahanecky sa na seba usmiali a zamávali si. Po škole sa šírila historka, ako Potter na metle pozval Čangovú na ples a jemu momentálne absolútne neprekážalo, že je stredobodom pozornosti. Aspoň to bola nejaká poriadna pozornosť.
Horšie to bolo s Ronom. Ginny si už začala robiť obavy, že nakoniec bude Lucy tou nešťastnicou, ktorá mu bude robiť partnerku, ak sa však on spamätá a uvedomí si, kto pri nich zvykne sedávať. Našťastie, si to ale uvedomil Dean a pozval ju skôr, než Ron. Dobre. Takto môžu byť spolu všetci ako priatelia.
Ako sa blížil termín plesu, Ron si konečne uvedomil, že by sa patrilo niekoho pozvať a začal vŕtať do Hermiony. Keď mu povedala, že partnera má, neveril. Každého spovedal, ale kto vedel, nepovedal. Vŕtal aj do Harryho, ibaže ten skutočne nevedel, s kým Hermiona ide, ale keď vravela Ginny, že s niekým ide, tak proste ide. To bola jeho logika.
Ronovi skutočne začalo tiecť do topánok štyri dni pred plesom. Dokonca v zúfalstve pozval Fleur Delacourovú a zažil dosť hroznú traumu, z ktorej sa spamätával dlho. Harry sa už ale nemohol dívať na zúfalstvo kamaráta a tak sa dva dni pred plesom odhodlal k dosť radikálnemu riešeniu.
„Počúvajte ma! Všetci!“ skríkol na celú klubovňu. Začali sa vianočné prázdniny a zajtra mali opustiť hrad tí, ktorí sa nemohli zúčastniť plesu a rozhodli sa odcestovať domov. Klubovňa bola dosť preplnená, ale keďže sa ozval Harry Potter, hovor stíchol a počúvali ho. „Mám taký jeden dotaz!“
„A keď som ja chcela hovoriť o CHLPOŠovi, nikto ma nepočúval,“ zamrmlala si Hermiona a Ginny sa zachichotala.
„Chcem sa spýtať… je tu nejaké dievča, ktoré ešte nikto na ples nepozval?“ zakričal do miestnosti. Potom si ale uvedomil, ako hlúpo to znelo a dodal: „Ktoré zatiaľ nikto nepozval? A nejaký chalan, ktorý ešte žiadnu neoslovil? No tak, vážení. Máme predsa reprezentovať našu fakultu a ja som zvedavý, či ju budeme reprezentovať v čo najväčšom počte!“
„Správne!“ zakričali dvojčatá. „Nemôžeme nechať Harryho, aby ho tam ostatní zožrali!“
„Potrebuje našu podporu, sám to nezvládne!“ pokračovali.
„Vôbec nejde o to, že robí prieskum, či by sa nejaké nenašla pre nášho nešťastného brata…“
„Héj!“ urazene sa ohradil Ron. Hermiona sa naňho škľabila, čo nebolo veľmi pekné, ale on sa jej poškľaboval už niekoľko dní tým, že si vymýšľa.
„Výborne!“ ozval sa znova Harry, keď sa niekoľko rúk zdvihlo do luftu. „Nemusíme tam ísť na rande. Proste tam poďme len ako priatelia,“ pokračoval. Ďalšia ruka bola vo vzduchu. „Tak predstúpte, pozvite sa navzájom. Nech je nás tam čo najviac…“ Potom sa ale zarazil, keď videl, že má ruku hore aj Parvati Patilová a pritom sa pohihňáva vedľa Lavender. Okamžite k nej zamieril. „No tak, chlapci, pozvite nezadané dievčatá, nehanbite sa!“
A on chytil Parvati za ruku a pritiahol si ju k sebe.
„Ako to, že teba nikto nepozval?“ spýtal sa nechápavo. Bola celkom pekná, to už pri okukovaní za posledný mesiac postrehol. Rozhodne bola krajšia, ako Lavender, s ktorou pôjde Seamus. Nešlo mu to do hlavy.
„No, my sme chceli ísť len so sestrou,“ mykla plecom a zachichotala sa. „Dnes ma ale zradila s Terry Bootom.“
„S Padmou,“ prikývol. „A šla by si s Ronom?“ na rovinu sa spýtal. „Vážne je dosť zúfalý a je slepec, ktorý si nedovidí na špičku nosa. Ibaže by si myslel, že ťa už niekto pozval.“
„S Weasleym…“ Parvati pozrela do rohu, kde sedel zamračený Ron a pokukoval po nich. Keď sa ich pohľady stretli, nahodil úsmev a zamával. Povzdychla. „Tak dobre. Z toho, čo tu zostalo, nie je úplne najhorší.“
„Výborne,“ usmial sa Harry. „A nezabúdajme, že to nemusí nutne byť rande.“
Bol spokojný. Napokon má partnerku aj Ron, hoci sa už asi nedoučí tancovať. On s Nevillom každý večer trénovali. Nechcel si spraviť hanbu pred Čcho a Neville mal tanec rád, hoci ho ovládal asi ako metlobal.
„To ti kedy napadlo, takto ich všetkých verejne vyzvať?“ spýtala sa ho Ginny s úškrnom sa dívajúc, ako sa tvoria dvojice. Napokon bolo ďalších sedem párov z chrabromilskej fakulty, ktoré pôjde na ples.
„Neviem,“ mykol plecom. „Ale rozhodne za to môže tvoja časť vo mne,“ zaškľabil sa.
——
Keď bol aj Harry niekoľko dní mimoriadne spokojný, nervozita sa musela zákonite dostaviť tesne pred plesom. Budú sa naňho dívať všetci. Nebolo to, ako jeho prejav pred pár dňami v ich fakulte, kde bol, dá sa to tak povedať, na domácej pôde, medzi ľuďmi, ktorí ho poznali a hlavne ktorých poznal on. A potom tu bola Čcho, pred ktorou sa nechcel aspoň strápniť, keď už o blysnutí nemohol ani uvažovať.
Dobre, tanec zvládal. Ginny mu večer predtým poradila niekoľko tém ku konverzácii. Naštudoval si brožúrku o bozkávaní, hoci pevne dúfal, že k tomu skutočne nedôjde. Asi sa ešte nechcel bozkávať. Ginny ho upozornila, že keď bude so slečnou Čangovou, rozhodne bude uvažovať inak. Možno bude mať pravdu.
Ešte než si profesorka McGonagallová odtiahla šampiónov s partnerkami nabok, Harry si uvedomil, že dievčatá sa skutočne vyšvihli. Boli celé poobedie zavreté vo svojich izbách. Absolútne všetky. Keď potom vyšli, aby sa pridali k svojim partnerom, onemel úžasom. Ako Ginny, tak aj Lucy boli nádherné. Vážne. Rovnako tak aj Parvati, dokonca aj Lavender. Nehovoriac o Čcho. Pri pohľade na ňu mu srdce vynechalo zo dva údery a on zo seba vysúkal kompliment. Mierne sčervenela a poďakovala. Stojac vo vstupnej hale zbadal Lunu s Michaelom Cornerom a aj tej to svedčalo, hoci sa jej šaty priveľmi líšili od toho, čo mali oblečené ostatné dievčatá. No ale, to bola Luna. Najväčší šok však zažil, keď spoznal dievčinu sprevádzajúcu Viktora Kruma. Prekvapene zamrkal. Ibaže ona sa naňho usmiala a mrkla a skutočne to bola Hermiona.
„Dobre, Percy, fajn. Uži si zábavu,“ okomentoval Harry snahu Percivala o zdôraznenie dôležitosti jeho prítomnosti na vianočnom plese. Pán Crouch veľmi ochorel a on ho zastupoval a už chcel spustiť jeden zo svojich dlhých monológov, ale Harry to včas uťal. „Čo si dáme?“ obrátil sa k Čcho.
Profesor Dumbledore im predviedol, ako z objednávkového lístku zažiadať pokrm k slávnostnej večeri. No áno, najprv sa mali najesť a tanec so zábavou príde na rad až potom. Vlastne čakal, že sa im jedno zjaví tak, ako bol zvyknutý. Tento spôsob bol ale lepší, pretože si mohol dať to, na čo mal chuť. Teda takmer.
„Najradšej by som si dal kuracie nohy, ale to by som bol celý mastný,“ prezradil. Čcho prikývla.
„Tiež som sa na tie nohy dívala… ale asi radšej rezne?“ pozrela naňho.
„Rozhodne praktickejšie.“
Ako videl, Ron pri jednom stole na nejaké mastné ruky kašľal a mal tanier preplnený nohami. Zrejme si objednával trojitú porciu. Sedel pri stole samozrejme s Parvati a so Seamusom s Lavender. Pri vedľajšom stole sedela Lucy s Deanom a Ginny s Nevillom. A pri ďalšom sedela Luna s Michaelom Cornerom a Parvatino dvojča Padma s Terry Bootom. O čosi ďalej zbadal dvojčatá s Angelinou a Alicou. Kde kto ďalší sedel, po tom už nepátral.
Pri pojedaní rezňov načúval, ako Krum vraví Hermione o Durmstrangu, načo ho Karkarov upozornil, aby veľa neprezrádzal a zapojil sa im do toho Dumbledore. Harry na Hermionu mrkol. Bolo vtipné počuť, ako Viktor komolí aj jej meno. Keď ale spomenul Dumbledore príhodu s nočníkmi, Harry pozrel na Čcho a spoločne sa tomu zasmiali.
„Premýšľala som, koho Cedric pozve miesto mňa. Oliviu Greenovú som nepredpokladala,“ nadhodila Čcho. Harry pozrel na Bifľomorčana, ako o niečom diskutuje s dievčaťom, ktoré on zrejme v živote nevidel.
„Cedric ťa chcel pozvať na ples?“ spýtal sa prekvapene. „A vlastne, prečo nie?“ mykol plecami. „Rozhodne má dobrý vkus.“ Aj tá Olivia bola pekná. Vážne. Díval sa na ňu. Potom sa ale strhol a pozrel na Čcho, ktorá sa naňho usmievala. Tak asi netresol hlúposť.
„Oslovil ma ten večer, kedy si si pre mňa priletel. Som rada, že si to stihol včas,“ prezradila potichu, s úsmevom a dívala sa naňho tak, až ho obliala horúčava.
„Tak som to stihol v hodine dvanástej,“ viditeľne mu odľahlo.
„To áno,“ prikývla a pod stolom ho chytila za ruku. Skoro sa oblial džúsom, ktorý sa chystal práve vypiť.
——
„Harry si to rozhodne užíva,“ usmiala sa Ginny, ktorá práve fľochla po svojom kamarátovi a vystrehla, že si tí dvaja čumia do očí a hrkútajú si ako dve hrdličky. Rozhodne jej to vyhovovalo. Len nech ich každý vidí a konečne skončia tie rozprávky, že je niečo medzi ňou a Harrym. A Harry je mimoriadne spokojný. To bolo tiež dôležité.
„Aby nie, Čcho je krásna,“ vyriekol Dean hľadiac na Bystrohlavčanku.
„Ale aj tak,“ zavrtel hlavou Neville. „Myslím, že na pódiu je najkrajšia Hermiona,“ povedal vážne.
Ginny súhlasne prikývla. Dalo im to s Lucy síce hromadu práce, ale Hermiona vyzerala úžasne. Čo si všimli všetci. Páčil sa jej pohľad na Malfoya, ktorý stratil reč. Na Viktorove stíhačky, ktoré išli puknúť od závisti hádam ešte viac, než Harryho stíhačky. Alebo aj Cedricove. Iba jej brat sa správal ako totálny hlupák. Videla to na ňom. Dosť nepekne zazeral po Hermione a Viktorovi. Bolo jej jasné, že žiarli. Bol ale upozornený včas. Aj Harry mu niekoľkokrát radil, aby Hermionu pozval skôr, než niekto iný. Nedal si povedať a má, čo chcel. Ale bratom si večer kaziť nechcela.
„V porovnaní s ostatnými vyzerajú najprirodzenejšie,“ ozvala sa Lucy dívajúc sa na vyvýšené pódium, kde sedeli šampióni a porotcovia. Ostatní profesori sedeli pri podobných stolíkoch, ako študenti. „Harry a Čcho myslím,“ doplnila. „Akože… Cedric s Oliviou sú až príliš umelí. Nehovoriac o tej beauxbatonskej krásavici. A keď si porovnáš Hermionu a Čcho… Hermiona je krásna, to fakt, ale keď si zvyknutý na niečo iné, potom ťa to šokuje. V porovnaní s ňou mi príde Čcho najprirodzenejšia. No a Harry sa vezie s ňou,“ uškrnula sa. Dokázala to. Hoci pohľad na tých dvoch v nej vyvolával žiarlivosť, za ktorú vôbec nebola vďačná a hanbila sa.
„Správna úvaha,“ prikývla Ginny.
„My sme ale vraveli o kráse, nie o prirodzenosti, milé dámy,“ usmial sa Dean a nalieval všetkým džús. Punč a ďatelinové pivo sa malo objaviť až po večeri a úvodnom tanci. Neville sa zahihňal. „Neviem síce, kto je Olivia, ale naše dievčatá sú oveľa krajšie, ako tie francúzske buchtičky…“
„Ako čo?“ zamračila sa Ginny. „Iste, že ma teší tvoje hodnotenie tunajších dievčat a tiež nemám Francúzky v láske… ale používaj v prítomnosti dám trocha kultúrnejšie výrazy,“ prebodla ho pohľadom.
„Pardon, milá dáma… ale aj tak sú to fifleny…“
——
Ron sedel za stolom a hneval sa na celý svet. Všetko ho rozčuľovalo. Aj spôsob objednávania jedla mu prekážal. Objednal si síce trikrát a od zlosti zjedol kuracie nohy bleskovou rýchlosťou, zjedol asi pol misy zemiakov, vypil celý džbán džúsu a napchal do seba aj osem kúskov koláča, ale ani to dobré jedlo mu náladu nezdvihlo.
Videl, že jeho kamarát sa v tancovaní zlepšil. Bol fakt dobrý. Nie, najlepší nebol, pretože Fleur sa pri tanci takmer nadnášala a Cedric bol veľmi elegantný, ale určite bol lepší než tá kačica Krum. Díval sa Čcho do očí a tá bola zjavne prekvapená a spokojná, že jej partner tancuje až tak dobre. Prial to kamarátovi, to určite. Aj McGonagallová vyzerala spokojne. Snape zabíjal pohľadom všetko, čo sa mihlo, čiže všetko. Videl ich, pretože sedeli priamo proti nemu.
Nič to však nemenilo na fakte, že ho Hermiona rozčúlila. Prečo šla na ples akurát s ním? Pretože je slávny? Aj Harry je slávny. Mal pocit, že sa okolo neho pohybujú slávni ľudia a tí mu strpčujú život. Iste, s Harrym si to už vysvetlil. Ale Krum? Na tých jeho kačacích nohách, zhrbený a… škaredý. No vážne, bol škaredý. Zamračený a zachmúrený, aj keď sa teraz na Hermionu usmieval. A ona na neho. Sakra.
Prvá pesnička končila, nadväzovala na ňu ďalšia a na parkete sa objavilo stále viac tanečníkov. Madam Maxime vyzval Dumbledore. Bol to sranda pohľad, ale ani ten mu nezdvihol náladu. Ani Moody so Sinistrovou. No vážne, tancoval aj s drevenou nohou. Videl, ako sa jeho sestra snaží tváriť statočne, ale Neville jej niekoľkokrát šliapol na nohu. Taký medveď a ona taká maličká. Videl aj Lucy s Deanom. Aj Seamusa s Lavender. Dokonca videl aj Lunu. Dvojčatá. Ale každého len zaregistroval, aby sa jeho pohľad stále vracal k Hermione a Krumovi a nálada mu klesala ešte viac, ak to bolo vôbec možné.
„Tak vyzveš ma do tanca?“ Začul vedľa seba hlas. Parvati.
„Nie,“ podráždene vrkol.
——
„Eto skutočna delikatéza. Možno, keby dali trocha alkoholu do toho, bolo by to éšte lépšje. Ale zase chapem, su tu aj mládši študenti,“ vykladal Krum Hermione pri stolíkom s punčom. Harry mal tiež ten nápad, ísť sa trocha občerstviť po niekoľkých tancoch. Fakt tancoval. Vytrvalo a dobre. Čcho ho držala za ruku, keď sa pristavili pri Hermione a Krumovi.
„Tí mladší by to zrejme ocenili skôr, než tí starší,“ usmiala sa Hermiona a potom zbadala Harryho. Zoširoka sa usmiala. „Svedčí vám to,“ pochválila ich.
„Ďakujeme,“ opätoval jej úsmev. „Tebe tiež. Čcho, možno nepoznáš moju kamarátku…“
„Hermionu Grangerovú,“ doplnila ho. „Samozrejme, že poznám,“ usmiala sa na Hermionu. „Veľa ľudí z našej fakulty stále nevie prísť na to, prečo nie si v Bystrohlave.“
„Eh, tiež ma to občas zaráža,“ priznala. Harry bol mimoriadne spokojný, keď sa tie dve zasmiali. Výborne. Predtým ho Čcho zoznámila s jej spolužiakmi a bolo mu medzi nimi divne. Všetci to boli starší študenti.
„Ako sa bavíte, vy dvaja?“ spýtal sa Harry a natiahol sa za pohárom, aby nalial dva punče. Dostal dôkladné inštrukcie, ako sa správať.
„Výborne,“ odvetila Hermiona. Skutočne sa mu zdala veľmi spokojná. A preto musel byť aj on.
„Véľa tanca pre mňa. Nie som zvyknutý. Ale Hrmivóna rada tancuje,“ prezradil im Krum. Harry už skoro znova vypľul nápoj, ktorý pil. Hrmivóna… Jeho kamarátka naňho mrkla.
„Harry dáva tiež prednosť metle pred pevnou pôdou,“ usmiala sa Čcho a on sa začervenal.
„No, to vlastne fakt. Ljetaš véľmi dobre, Hrry. Nemyslel si, že by si ty bol profesionalny?“
„Profesionálom,“ opravila ho Hermiona.
„Tak?“
„Ja? Ehm, neviem. Nerozmýšľal som nad tým.“
„Ten hvos… no ten drak bola dobra robota,“ uznanlivo prikývol svetový stíhač. „Nehapem, prečo to nepadlo mne.“
„Nenapadlo.“
„Tak.“
„Rozhodne to bolo najnapínavejšie a najdramatickejšie,“ prehlásila Čcho s hrdosťou. Už znova sa červenal.
„A mimochodom, aj Čcho je stíhačkou. A výbornou,“ snažil sa odpútať pozornosť od svojej osoby. Tentoraz to bola Bystrohlavčanka, ktorá sa začervenala. Bolo vidieť, že Hermionu predstava nadchádzajúcej debaty príliš neláka.
„Každy stihač je mojim kamaratom,“ spokojne prikývol Viktor.
„A odrážač nie?“ spýtala sa Čcho.
„Ten je slabšim kamaratom,“ vyšlo z Viktora. A Čcho sa rozosmiala.
Spustili debatu o metlobale a Hermiona skutočne musela vyzerať otrávene, pretože Krum prehlásil.
„Hrry, čo keby si ty vzál Hrmivonu potancovať si? Ona tanec lubi. A my s Čo ešte chviľu podebova… rozpravame.“ Navrhol. Harry s tým problém nemal, ale Hermiona zaregistrovala slabý protest zo strany Čcho, ktorá ale mlčala.
„Jasne, prečo nie. Aj mňa to celkom nečakane baví.“
„Tak vas počkame tu,“ prikývol Krum a obrátila sa k Čcho. „Keď ty búdeš róbiť…“
Ponúkol jej rameno a ona sa doňho zavesila. Prešli na parket, kde hrali úplne obyčajné pesničky, žiadne valčíky ani nič komplikované, pri čom by musel dávať pozor na nohy a pritom sa sústrediť na partnerku. Zbadal Ginny, ako tancuje s Deanom. A Lucy s Nevillom. Tiež bude mať zrejme došliapané nohy.
„Počuj, Hrmivóna…“ zaškľabil sa.
„Nerob si z neho žarty, Harry,“ zamračila sa kamarátka. „Náhodou sa veľmi snaží. Kvôli mne, ako prezradil. Nikdy neprečítal žiadnu knihu a do knižnice chodil len kvôli mne. Vieš? A snaží sa zlepšiť si angličtinu, preto stále rozpráva. A ani to nezvykne robievať. A robí to…“
„Kvôli tebe, jasne,“ doplnil ju s úsmevom. Potom nevinne zamrkal. „Ale vážne vám to pristane. Teda, skôr len tebe. Chcel som ti to povedať už ten prvý raz, ale… si krásna, Hermiona.“
„Ďakujem, Harry,“ potichu šepla a zapýrila sa. „Ginny s Lucy sa riadne zapotili, než zo mňa spravili toto.“
„Myslím, že keby si chcela, mohla by si takto vyzerať stále. Ale ty nechceš. Nezáleží ti na tom, ako vyzeráš. A asi to je škoda,“ vyšlo z neho. Prekvapene naňho pozrela.
„Si vnímavejší, Harry. A citlivejší,“ stiahla obočie. „Asi to bude tým… vieš čím,“ šepla.
„Ginny,“ uškrnul sa. „Nejak sa to muselo začať prejavovať,“ odfrkol pobavene. „Dokonca sa mi darí konverzovať s Čcho. S jej kamarátmi to bolo zložitejšie, ale pri nej mi to celkom ide.“
„To je dobre. Prajem ti to,“ usmiala sa a pozrela napravo. „A ehm, nevidel si Rona?“
Harryho oči strelili k stolíku, pri ktorom jeho kamarát ešte prednedávnom nadurdene sedel. Teraz tam sedela Parvati s nejakým chlapcom z Durmstrangu, podľa uniformy a jej sestra Padma s Terry Bootom.
„Nie, ale pochybujem, že tancuje…“
——
„Ani keby prešli veky, tancovať vedieť nebudem,“ zaskučal Neville pri stolíku. Dean priniesol štyri pivá a bol spokojný. Vážne sa mu jeho sprievod pozdával. Keby síce stihol pozvať prv Ginny, bolo by to výborné, ale Lucy bola tiež veľmi pekná. Lenže bola tichšia a nenápadnejšia, než Ronova sestra a preto si ju každý všimol neskôr, než Ginny.
„Nemôže to byť také hrozné, nie?“ Dean ho tľapol po ramene.
„Skús to vysvetliť našim nohám,“ usmiala sa Ginny. „A ty buď ticho. Ešte raz sa začneš ospravedlňovať, tak uvidíš,“ zamračila sa na Neville. Očervenel a sklapol.
„Ahojte,“ pozdravila ich Luna so širokým úsmevom. „Michael, toto sú Ginny a Lucy, moje spolužiačky z Chrabromilu. A toto sú Neville a Dean…“
„Luna, s tými predsa chodím do triedy,“ upozornil ju Michael. Dean sa zachechtal. Neville len opatrne zazeral.
„Aha, vlastne to je pravda,“ prikývla. „A toto je Michael Corner, štvrták z Bystrohlavu. Mňa poznáte, hádam. Môžeme si prisadnúť?“
„Určite,“ Dean sa okamžite postavil. On ju síce nepoznal, ale hneď vedel, že ju asi ani poznať nechce. „Vlastne som chcel Lucy znova pozvať do tanca,“ uškrnul sa. Páčilo sa mu držať ju v náručí. „Smiem prosiť?“
„Prečo nie,“ prikývla.
„Je to nefér, neviem nič,“ zabrblal Neville už znova a Ginny prevrátila oči.
„Prečo si myslíš, že nevieš nič?“ spýtala sa Luna zvedavo. Neville na ňu pozrel. Dívala sa naňho obrovskými modrými očami. Zapýril sa.
„Neviem tancovať, napríklad.“
„Aha, to. Uhm, Ginny vravela…“
„Luna!“ zamračila sa červenovláska.
„…že by si potreboval trocha zdvihnúť sebadôveru,“ doplnila a pozrela na Ginny. „Vravela si predsa, že keby si viac veril, tak by toho vedel oveľa viac,“ pousmiala sa. Michael sa uškrnul pod nos. A Neville sa neprestával pýriť.
„Dobre, ale to bolo medzi nami. Chápeš?“ zavrtela hlavou a pozrela na Nevilla. „Nemyslela som to zle.“
„Ale ja viem. Každopádne som ten najhorší tanečný partner, akého si mohla schytať,“ zaškľabil sa.
„Ešte som mohla ísť s vlastným bratom,“ opätovala mu úškľabok.
„Ronalda sme videli, keď kopol do brnenia a nahnevane kráčal von. Čo sa mu stalo? Prepadli ho nargaly?“
„Čo ho prepadlo?“ spýtal sa Neville a Ginny varovne vrtela hlavou.
„Len si možno uvedomil, aký je to hlupák,“ vypustila Ginny a pozrela na parket. Teraz sa tam natriasali aj jej ďalší dvaja bratia, pokým Percy sedel za stolom ako somár. Tak mu treba.
„Zrejme to má súvislosť s Hermionou,“ prikývla Luna. Neville strieľal pohľadom z jednej na druhú a netušil, o čom sa rozprávajú. Michael sa nervózne pomrvil, keď naňho Luna pozrela a usmiala sa. „No, vzhľadom k tomu, že ani mňa tanec príliš nebaví až sa čudujem, čo tu vlastne robím,“ zasmiala sa, „a Ginny ho má rada,“ pozrela na Nevilla, ktorý zvesil ramená. „Čo keby ste si šli zatancovať vy dvaja?“ pozrela na Michaela a Ginny. „Ja sa tu pokúsim Nevillovi trocha zdvihnúť náladu.“
„Ja nemám námietky,“ okamžite súhlasil Michael. Ginny pozrela na Nevilla.
„Aj tak ti len šliapem na nohy…“ mykol plecami.
„Dobre, prečo nie,“ prikývla aj Ginny.
A tak šla tancovať so štvrtákom z Bystrohlavu. Samozrejme vedela, kto to je. Chlapcov na Rokforte mala zmapovaných dostatočne. Ibaže sa k nemu nikdy nedostala dostatočne blízko, aby si ho mohla poprezerať. Teraz spolu tancovali a tancovať teda vedel. Nie úplne geniálne, ale aspoň jej nekynožil nohy.
„Tancuješ dobre,“ pochválila ho.
„Vďaka. Popravde som to posledné týždne dosť driloval,“ uškrnul sa. A ona sa zasmiala. Poznala takých aktivistov. Len nechápala, prečo driloval, keď šiel s Lunou, ktorú tanec bavil rovnako, ako Rona. A Luna bola rozhodne z tých ľudí, ktorí na rovinu povedia, čo si myslia. Luna bola človekom, ktorá veľa priateľov nemala. Vlastne, ako vedela, ľudia jej dosť ubližovali.
„S Lunou si si ale veľmi nezatancoval. Nemám pravdu?“ nadhodila.
„Jeden tanec pretrpela,“ prezradil. „A vyjadrila sa, že už podobnú nočnú moru nechce v živote zažiť,“ díval sa jej do očí tak uprene, až mierne znervóznela. Jeho tmavé oči ju ale zvláštne priťahovali. Mierne sa zapýrila a sklonila hlavu.
„Ja mám Lunu veľmi rada, vieš?“
„Viem,“ prikývol.
„A viem aj to, že ona nemá kamarátov,“ zdvihla hlavu a pozrela naňho. „Prekvapilo ma, keď povedala, že ide s tebou. A ja nechcem, aby jej niekto ublížil.“
„Ty si myslíš, že som s niekým uzavrel stávku a pozval to najnemožnejšie dievča na škole?“ pochopil. Bolo to pochopiteľné. On bol dosť pekný na to, aby si mohol vybrať populárnejšie dievča. Aj keď, možno to bude znieť drsne, ale aj Trelawneyová bola asi populárnejšia než Luna. A on bol vážne pekný s tými tmavými očami, čiernymi vlasmi a peknými perami. Sakra, Ginny.
„Áno, napríklad,“ mierne sa zamračila.
„Nebolo to presne tak,“ pousmial sa. „Luna veľmi dobre vie, prečo som ju pozval. Povedal som jej to na rovinu a ona súhlasila s tým, že so mnou pôjde a bude mlčať. Ako povedala, keď už nie tanec, môže aspoň zozbierať podklady pre otca na nejaký článok o školských plesoch…“
„A čo teda vie?“ nepozdávalo sa jej to. Luna ale súhlasila, ublížiť by jej to nemalo.
„Vedel som, že je tvoja kamarátka. A chcel som, aby nás zoznámila. Inak by som sa k tebe nemohol dostať,“ vyšlo z neho vážne a rovnako vážne na ňu hľadel.
„Ty si… čo?“ stiahla obočie. Vždy si myslela, že dokáže chápať celkom svižne. Teraz jej to ale trvalo. „Ty si sa chcel zoznámiť so mnou? Prečo?“ Vážne jej to nepálilo. Usmial sa.
„Pretože sa mi páčiš, Ginny,“ priznal a mierne sa zapýril. Nejak sa jej podarilo prestať tancovať, len naňho civela.
„Ja? Prečo?“ nechápala. Čo na nej videl? Ešte nemala nič poriadne. Ešte ani nezačala naberať ženskejšie tvary. Stále bola len dieťaťom. Dobre, o chlapcoch premýšľala dosť často aj v posteli. Ale toto… malo by to byť skoro, nie? Aby dokázala zaujať nejakého chlapca, hoci mal necelých pätnásť. Takýto predsa pokukujú po starších.
„Si pekná. Ja si myslím, že si veľmi pekná a chcem ťa lepšie spoznať, ak mi teda dáš príležitosť,“ povedal presvedčivo. A ona cítila, ako jej červeň zalieva tvár. Ako sa jej rozbúchalo srdce. Chcela sa otočiť a utiecť, zastaviť možno až v ich spálni. Niečo ju ale držalo na mieste. Možno zvedavosť. Možno pocit hrdosti.
„No teda, ja… ehm…“ Vždy si myslela aj to, že je dosť výrečná. Práve teraz ale mala výpadok.
„Poďme sa prejsť,“ pustil ju z tanečného zovretia a chytil ju za ruku. „Môžeme sa o tom porozprávať. Po pravde, ak ma chceš poslať do čerta, bude lepšie, keď to nikto neuvidí,“ mierne sa uškrnul. A jej sa podarilo uchechtnúť.
Luna sa za nimi dívala spokojne.
„A čo my, Neville?“ pozrela na štvrtáka. „Moja misia je úspešne splnená a ja by som sa rada pozrela, či tu sú nejaké nargaly. Pomôžeš mi?“
„Ech…“
——
Harry začínal byť predsa len nervózny. Po tom, čo dotancoval s Hermionou, navrhla Čcho prechádzku. Najskôr si na moment odskočila a on to využil, aby vyskúšal kúzlo sviežeho dychu z tej brožúrky, ktorú mu dala Ginny. Možno mu narastú podobné zuby, ako svojho času Hermione, alebo mu z úst vylezie dvojmetrový jazyk, ako svojho času Ronovi. Nestalo sa. Kontrolou zistil, že je to skutočne funkčné kúzlo.
„Dnešný večer sa mi veľmi páčil,“ povedala Čcho, keď prechádzali cez nádvorie na most. Obaja mali teplé plášte. Noc bola nádherne mrazivá, ale Harrymu by sa zdala nádherná, aj keby fúkalo, snežilo a bolo mínus tridsať.
„Áno, vydaril sa,“ prikývol. Zatiaľ nič nepokazil. Zatiaľ to bolo všetko dobré. Čcho zastavila a oprela sa lakťami o zábradlie. Z hradu sem dopadalo svetlo. Oprel sa o zábradlie chrbtom.
„A možno by mohol byť ešte vydarenejší,“ pozrela naňho. Díval sa na ňu.
Spýtať sa, či očakáva bozkávanie, by bolo hlúpe. Priznať, že sa toho desí, by bolo ešte hlúpejšie. Utiecť nemohol. Musel zareagovať. Snažil sa spomenúť, čo písali v tej brožúre. Asi vyslala signál. A keď nie, tak sa strápni. S tým rátal od začiatku. Opatrne ju chytil za pažu a jemne k sebe pritiahol. Usmiala sa. Asi ďalší signál. Ibaže čo teraz?
V hlave mal náhle prázdno. Absolútne vákuum. Čo spraviť? Jeho druhá ruka, akoby mala vlastný rozum, sa zdvihla a on prešiel prstami po jej tvári. Dívala sa naňho. Nadýchol sa. Srdce sa chystalo spraviť mu v hrudníku dieru a vyletieť von. A ona bola tak krásna.
Nahol sa k nej. Príliš sa skláňať nemusel. Jeho pery sa opatrne dotkli tých jej. Neuhla, nezľakla sa, nedala mu facku, cítil jej ruku na svojom ramene. Zrejme súhlasí. A on ju druhou rukou chytil za pás a pritiahol si ju bližšie.