„Vlastne je to pre teba,“ uškrnula sa Ginny a podávala pergamen Harrymu. Harry si ho prečítal.
Ahoj Ginny,
za normálnych okolností by som toto nežiadal, ale potrebujem, aby Harry dnes o polnoci prišiel za mnou. Nech ide pozdĺž Zakázaného lesa za Hagridovou chalupou a ide za revom. Ty pôjdeš zrejme s ním, nemám pravdu?
Charlie
„Asi ide o drakov,“ povedal Harry a pozrel na Hermionu.
„A vy tam samozrejme pôjdete,“ sykla nespokojne. Lucy s nimi nebola, zdržala sa s Lunou v knižnici, pretože okrem dračieho problému si museli riešiť aj vlastné úlohy. A Neville sa tiež niekde zamotal.
„No iste,“ odfrkla tretiačka so samozrejmosťou. „Je to dôležité, inak by Charlie Harryho nelákal von. Čo keď mu chce niečo poradiť?“
„Skôr ho chce vydesiť tými drakmi,“ zabrblala.
„To by spravili možno dvojčatá, ale nie Charlie,“ zastala si svojho obľúbeného brata.
„Asi hej,“ privolila štvrtáčka. „Ale aj tak je to…“
„Vyletíme z hradu ako vtáci, Hermiona,“ šepol Harry. „Neviditeľný plášť budem mať pod habitom. Už sme zistili, že všetko, čo máme, než sa premeníme, nám ostáva aj po následnej premene. Nikto o nás nebude vedieť.“
„No dobre, vyhovárať vám to nemá zmysel,“ povzdychla nešťastne. „Dávajte si ale pozor, dobre?“
——
Vykradol sa tesne pred polnocou z chrabromilskej klubovne pod plášťom, pokým ona otvárala portrétovú dieru. V klubovni ešte ostalo pár deciek, ale nevenovali jej zvýšenú pozornosť. V miestnosti, ktorá im často slúžila na ich tajné stretnutia chceli nechať otvorené okno, aby sa mali kade vrátiť dnu a toto otvorené okno hádam nikto nezatúži zavrieť.
Keď vyleteli do tmy, bolo to vzrušujúco dobrodružné a napínavé. Takmer sa jej podarilo zabudnúť, čo vlastne majú spraviť, taký ju znova opantal pocit vo vtáčom tele. Zapískal ale a ona ho pochopila. Svojím sokolím zrakom zbadal stáť postavu zhruba štyristo metrov od Hagridovej chalupy pri lese. Aj na tú diaľku dokázala rozoznať siluetu nižšieho človeka so širokým hrudníkom.
Ibaže Charlie nemal ani poňatia o tom, že sú animágovia a tak pristáli v lese na jeho kraji v blízkosti Hagridovej chalupy, aby sa zmenili a skryli pod plášťom.
„Ahoj, Charlie,“ veselo šepla, keď sa dostali až k nemu.
„Sakra, do prdele,“ hlesol vystrašene. Čakal dve deti prichádzať od hradu. Absolútne nepredpokladal, že sa pred ním zjavia ako duchovia. Zažal prútik. „Fajn plášť, Potter.“ Ibaže to už zdrapil Ginny do silného objatia. Bolo to zvláštne. Takmer sa mu stratila v náručí.
„Ehm, vďaka. Celkom užitočné dedičstvo,“ natiahol. „Tak? Čo sa deje? Ukážeš mi drakov?“ vyzvedal.
„Aj to,“ prikývol a oboch si ich prezeral. „Poďte so mnou. Musíme sa porozprávať.“
Zamieril do lesa. Bolo počuť obrovský rev, ktorý silnel v závislosti od toho, ako sa približovali. O malú chvíľu zbadali veľké ohrady, množstvo čarodejníkov a hlavne štyroch drakov. Ostali stáť, napoly fascinovaní a napoly vydesení. Boli to nádherné stvorenia, to bezpochyby, ale keď zarevali a vychrlili oheň, Harrymu sa zježili chlpy na krku.
Charlie im začal nadšene predstavovať jednotlivé druhy. Ako sa vyjadril, čarodejníci boli jeho kolegovia, zväčša Rumuni, ktorí nerozumeli anglicky ani mäkké fň a turnaj ich absolútne nezaujímal, preto ich mohol pozvať. Harry stál a civel na tie zvieratá. Proti tomuto má bojovať? A ako, pre Merlina?
„Spravím vám šálku kakaa,“ ponúkol ich Charlie, keď ich o kúsok neskôr priviedol do svojho stanu, ktorý tu mal postavený. Vyzeral skôr pracovne, ako obytne. Predsa len chodil väčšinou domov, do Brlohu.
Harry zarazene sedel a mal pred očami obrovskú papuľu, ktorá nahnevane vypúšťala oheň a vrešťala, akoby ju na nože brali. Pozrel na Ginny. Tiež ju to predstavenie vydesilo.
„Ale no tak, netvárte sa…“ zavrtel hlavou Charlie a zaškľabil sa. „Draky sú fajn. Uhorský chvostorožec je popudlivejší, pretože je to v tejto chvíli matka, ktorá sedí na vajciach a vidí hrozbu aj vo vlastnom tieni. Všetky draky ale, ak sa jedná o vajcia, sú nebezpečné. Mali sme také vybrať a vieme prečo, Harry,“ sadol si aj s tromi šálkami oproti deckám.
„Budem musieť dať nastávajúcej matke masáž?“ natiahol. Charlie sa uchechtol.
„Fajn, naučil si sa vtipkovať. To je dobré. Oni bežne strážia svoje vajcia, vieš? Chránia ich a sú ochotné položiť za ne život. Za svoje mladé. V súťaži to nebude o ich vajci. Podstrčia im nejaké iné, ktoré si okamžite prisvoja a to budeš musieť získať,“ povytiahol obočie. Harry naňho civel. Charlie pozrel na Ginny. „Nie som profesor, môžem radiť. Aspoň to vravel ten šialený Moody, keď si bol obzrieť drakov,“ uškrnul sa. Ginny prikývla, ale do nejakého smiechu jej nebolo.
„Takže budem musieť rozzúrenému dračiemu rodičovi šlohnúť vajce, ktoré bude považovať za svoje dieťa. Fajn program na utorňajšie popoludnie,“ vypustil nešťastne. „Usmaží ma za živa.“
„Ako proti nim bojovať, Charlie? Čo by mal Harry spraviť?“
A on im skutočne vravel o nejakých zaklínadlách, ktoré na drakov platia a ktoré by ich mohli znevýhodniť, oslepiť, ochromiť. Aspoň na moment. Ibaže to boli všetko kúzla, ktoré boli príliš zložité na to, aby sa ich dokázal naučiť. A ešte k tomu za necelé dva dni.
O každom druhu prezradil ich slabiny. Konkrétne o týchto samiciach. Ale Harrymu sa zdala informácia o tom, že švédsky tuponosý zle vidí na pravé oko rovnako zbytočná, ako informácia, že sneh sa na jar topí. Ako by ich slabiny mohol využiť vo svoj prospech? Bol nízky, ibaže v tom stane sa zdal, že je ešte menší než Ginny, tak ho draky zadupali do zeme.
„Kvôli tomu som vás ale nezavolal,“ vypustil Charlie opatrne sa dívajúc na zničene pôsobiaceho Harryho. „Stretol som sa s Hagridom. Bol nadšený. Chcel si ukradnúť jedno vajce,“ uškrnul sa. „Povedal som mu, že o drakoch vieš, pretože prvé, čo chcel urobiť bolo to, že ti to chcel povedať. Ibaže ten veľký a milý mamľas včera v noci priviedol tú obrovskú ženu z Beauxbatonsu, aby jej drakov ukázal,“ zamračil sa. „Nemal o tom nikto vedie, chápeš? Prvá skúška má byť o odvahe a o schopnosti rýchlo reagovať. V koči sa už vymýšľa, ako s drakmi vybabrať. A ako mi povedal jeden kolega, nachytal tu obšmietať sa Karkarova. Poznal ho, pretože pred piatimi rokmi chodil na Durmstrang. Harry, oni sa na drakov pripravia. Musíš aj ty.“
„Ale to ja viem,“ konečne sa na stoličke vystrel. „Ale čo mám robiť? Tie draky si ma dajú ako dezert,“ natiahol frustrovane.
„Povedala som, že Hermiona niečo vymyslí,“ namietla Ginny.
„Charlie nám povedal, čo na drakov platí. Aj keby Hermiona prišla na to isté, zajtra… vlastne už dnes je pondelok. A zajtra ma zožerie drak.“
„Ale figu, to by Dumbledore nedovolil,“ mávol rukou Charlie. „Možno ti trocha obhoria vlasy, alebo budeš mať takú peknú spáleninu, ako ja…“
„Charlie!“ vrkla po ňom Ginny. Jej brat sa uškrnul.
„No, mama doma chodí ako telo bez duše od chvíle, kedy sa dozvedela, že Harry musí súťažiť. Chcela sa nanútiť Dumbledorovi do pracovne niekoľkokrát, ale odmietol ju. A potom si prečítala ten článok,“ nadvihol obočie smerom k Ginny. Tá prevrátila oči.
„Už mi písala. Samozrejme to nie je pravda. Sme kamaráti, je skoro ako môj brat. Bolo by to choré,“ zaškľabila sa.
„Hovorila,“ prikývol. Napriek tomu sa na ňu uprene pozrel. „Ale je to tak? Neklameš?“
„Charlie!“ štekla po ňom už druhý krát. Charlie sa zasmial.
„Dobre, verím ti,“ zdvihol ruky v ospravedlňujúcom geste. „Ibaže je to doma na nevydržanie. Kade mama chodí, tade smrká,“ pozrel na Harryho.
„On sa ale neprihlásil,“ obhajovala ho Ginny.
„Vážne som to nespravil. Pozri na mňa. Čo zmôžem? Nič.“
„No, niečo by si mohol,“ povytiahol obočie. Harry spozornel. Charlie prevrátil oči. „Všetci štyria máte rovnaké možnosti, Harry. Možno sú šikovnejší, čo sa kúzlenia týka. Ale aj keby draka oslepili, budú mať problém ukradnúť mu vajce, vieš? Oveľa väčší, než by si mal ty,“ vypustil potichu a záhadne. Ginny sa zamračila a Harry ho prebodával pohľadom.
„Čo mi tým naznačuješ?“
„Musíš využiť, v čom si dobrý. A čarovanie to zrejme nie je. Aspoň nie v porovnaní s nimi. Tak v čom si dobrý?“
„V priťahovaní problémov, napríklad. V tom som práve exceloval,“ natiahol.
„Uhm, to je fakt. Ale čo dokážeš najlepšie?“ nabádal ho ďalej.
„Vylízať sa z tých problémov,“ uškrnul sa. Ginny sa zachichotala.
„Iste a to bude platiť aj teraz,“ prikývol Charlie. „Ešte raz, Harry. Čo ovládaš najlepšie?“ povytiahol obočie. Ginny sa pomrvila, došlo jej to.
„No, ehm, asi dokážem lietať. Dosť slušne.“
„Výborne lietaš. Takže?“
„Mám ukradnúť vajce zo vzduchu?“
„Si dosť rýchly, aby si to dokázal,“ prikývol Charlie. „Napríklad spravíš hluk na jednej strane a rýchlo sa znesieš, aby si ukradol vajce.“
„Ale to je výborný plán, Charlie!“ vykríkla nadšene jeho sestra a hodila sa mu okolo krku. Harry si predstavil sám seba, ako letí na metle a horí… taká lietajúca sviečka.
„No, možno by som sa dokázal vyhnúť plameňom,“ privolil nakoniec. „Ale aj tak. Metlu nemôžeme mať,“ zavrtel hlavou. Možno by sa ešte mohol premeniť na sokola. Ibaže aj keby to svet náhodou akceptoval, čo neexistovalo, a on neskončil ako horiaca kôpka peria, vajce by ako malý sokol asi ťažko ukradol.
„No ale prútik môžeš mať. A ako viem, práve sa učíte privolávacie zaklínadlo,“ usmial sa Charlie. Harry sa naňho zadíval. Bol to plán. Skutočne mal plán, ktorý sa dal zrealizovať a pri kúsku šťastia by mohol aj prežiť. Usmial sa.
——
Harry sa zameral len na to, aby v čase, ktorý mu ostával, zdokonalil svoje absolútne nedokonalé Accio. Hermiona sa zhostila úlohy osobnej trénerky a v prázdnej učebni ho nútila privolávať všetko, čo sa tam nachádzalo. Dokonca ani nechcel ísť na Veštenie, ale to mu neprešlo. Ona rozhodne nechcela prísť o svoju milovanú Aritmanciu.
Po večeri sa k nim pridali aj Ginny s Lucy. Avšak len ako podpora, pretože sa nedalo nič robiť. Zúfalo privolával veci z druhého konca miestnosti, ale tie v prostriedku letu padali a neprileteli až k nemu. V rýchlosti do seba nahádzal večeru, aby pokračoval. Do neskorej noci. A ony boli pri ňom.
„Myslíš, že keby to bolo obrátene, Cedric by ti poradil?“ spýtala sa ho Lucy, keď si dali aspoň na moment oddych. Ginny zabehla pod plášťom za Dobbym, aby im priniesla nejaké koláče, ktoré ostali ešte z raňajok a hlavne štyri fľaše džúsu.
„Neviem, asi nie,“ stiahol obočie. „Musel som mu ale o drakoch povedať. Tak je to fér. Fleur s Viktorom o tom vedia. Ja tiež. Je správne, keď na tom budeme všetci rovnako,“ zadíval sa jej do očí. Zavrtela hlavou.
„Si až príliš čestný,“ okomentovala.
„Tiež sa obávam, že ho tá čestnosť raz bude stáť krk,“ Ginny doňho drgla, keď si k nemu prisadla.
„Všetko, čo v živote spravíte, sa vám vráti. To je karma,“ povedala Hermiona, ktorá zbierala veci povaľujúce sa všade okolo nich len preto, lebo ju to rozčuľovalo.
„Ty na veštenie predsa neveríš.“
„To nie je veštenie, Harry. To je osud. A to by si mohol chápať,“ zaškľabila sa naňho. „Tak poďme, pokračujeme. Neflákame sa. Máme ešte niekoľko hodín. Ty to musíš zvládnuť,“ zadívala sa mu uprene do očí. Iste, to vedel sám najlepšie.
Napokon sa mu to skutočne podarilo. Boli skoro dve hodiny v noci, keď dokázal bez problémov privolať všetko. Počas tohto drilu sa mu podarilo na drakov zabudnúť. Ibaže si spomenul až nepríjemne následne.
„My sa ešte zdržíme,“ významne pozrela Ginny na obe dievčatá. „Harry sa potrebuje dostať do pohody.“
Bolo dobré, že to mohla povedať takto otvorene aspoň im dvom.
„Veľa toho nenaspíme,“ vyriekol o čosi neskôr sediac na stoličke s ňou usadenou na svojich nohách a s jej rukami okolo svojho krku. „Mrzí ma, že to všetko…“
„Sklapni, Potter,“ vrkla potichu. „Tak nenaspíme. No a? Pre teba je dôležitejšia pohoda než výdatný spánok… bez kontaktu.“ Asi mala pravdu. Vážne im to stačilo. Koľkokrát sa stretli uprostred noci, aby sa mohli objať a na ďalší deň vôbec nepôsobili unavene.
„Dobre,“ prikývol. „Zajtra, teda dnes, sa pokúsim nezomrieť,“ slabo sa uškrnul. Hladila ho vo vlasoch. Mala to rada. Čo keď jeho vrabčie hniezdo bolo po jej zásahu ešte neusporiadanejšie.
„Ale neumrieš. Privoláš si metlu a vzlietneš. Spravíš hurhaj nejakými odpaľovacími zaklínadlami na drakovej prednej strane a keď bude skúmať, čo to bolo, jednoducho to vajce ukradneš. A hotovo. Budeš mať za sebou prvú úlohu.“
„Správne, tak to bude…“
——
Tak jednoduché to ale nemalo byť.
Mohol si myslieť, že pri svojom šťastí si vyberie besnú samičku uhorského chvostorožca. A aby toho nebolo málo, počúval, ako si vedú ostatní šampióni. Počúval komentár, krik tribúny a hlavne rev drakov. Bolo to veľmi povzbudivé a rozhodne mu to pridalo na pokoji. Nervózne chodil po stane, pri každom dračom zarevaní sa strhol, pri každom Bagmanovom komentári sa striasol.
Keď vkročil do ohrady, sám sa triasol sa osika. Zo všadiaľ naňho hľadeli stovky očí, a hlavne dve oči draka, ktorý ho snáď považoval za podradného chrústa. To si myslel. Srdce mu prudko bilo a horúčava stúpala do hlavy. Prinútil sa ale hlasno zakričať privolávacie zaklínadlo a napäto čakal, či Blesk skutočne príde. Prišiel, ako si s úľavou uvedomil, a keď vyletel do vzduchu, akoby strach a nervozitu zanechal na zemi pri kameňoch.
A snažil sa spraviť presne to, čo si naplánovali. Lietal okolo draka, odpaľoval kamene, vyhýbal sa plameňom tak bravúrne, až zaplesal aj Bagman v komentári. Lietal hore a dole, neúnavne a rýchlo, ibaže ho drak predsa len zasiahol chvostom do ramena. Nebolo to nič vážne a on nemienil poľaviť v snahe. Lenže drak stále tvrdohlavo sedel na vajciach a pokiaľ sa trocha nezdvihne, tak nebude mať šancu vyloviť spod obrovského čierneho tela zlaté vajce.
Snažil sa draka znervóznieť, riskoval príliš, lietal priveľmi blízko, otravoval ho a dobiedzal, občas vypálil do draka odrážacie zaklínadlo a samozrejme ho rozčertil. Drak reval tak strašne, že si všetci zakrývali uši a Harry lietal tak riskantne blízko, že ho plamene skoro olizovali a takmer všetci privierali oči.
Ibaže po pár minútach drak ten tlak nevydržal, alebo sa proste len nahneval a chcel to s tým otravným človekom ukončiť a konečne sa postavil. Hrubé reťaze zaštrngali a on natiahol hlavu k Harrymu a otváral tlamu, aby vychrlil oheň. A Harry sa strmhlav pustil dole tesne popri obrovskom tele, aby sa pustil metly, schytil vajce a rýchlosťou blesku trielil od draka čo najďalej.
Hluk, ktorý sa ozval, mu napovedal, že skutočne vážne zvládol úlohu, získal vajce a hlavne, že prežil.
Čo sa dialo potom, to bolo ako z ríše snov. Celé tribúny skandovali jeho meno, Chrabromilčania boli vo vytržení, Hagrid nadšene poskakoval, čo vyzeralo dosť desivo a na tvári Minervy McGonagallovej videl taký široký úsmev, až sa preľakol, či sa jej niečo nestalo. Hnala ho do stanu na ošetrenie, ale jeho nič nebolelo. Mal síce rameno krvavé, ale v tele mal vyplavené také množstvo adrenalínu, že aj keby bol bez nohy, zrejme by si to nevšimol.
Do stanu vbehli Chrabromilčania, Hermiona s Ginny a Lucy ho objímali, Hermiona dokonca plakala, hoci netušil prečo, keď prežil. A on bol taký nadšený, že každú z nich vybozkával na líce. Colin so Stevom si ho vzali na plecia, Neville ho istil, aby sa s ním náhodou neskydli, Seamus s Deanom mu podávali chrabromilskú zástavu a dvojčatá pískali na Karkarova, ktorý mu udelil len štyri body. Ostatní boli ale štedrejší a Harry skutočne fakt prvú úlohu vyhral a ocitol sa vo vedení. Teda spolu s Krumom.
Ďalšia úloha sa mala konať až na konci februára a bola vlastne skrytá vo vajci, ale to teraz riešiť nemienil. Ginny vzápätí tak škaredo vrkla po Skeeterovej, až sa redaktorka zarazila a Chrabromilčania si odvádzali svojho šampióna do hradu.
Ibaže Harry si uvedomoval, že v tom zmätku, v tom dave oslavujúcich Chrabromilčanov, Rona nevidel. Nezbadal ho ani po ceste do hradu. A víťazstvo zrazu dostalo trpkú príchuť.
——
„Takže sme zistili, že riešenie ďalšej úlohy nebude také jednoduché,“ skonštatoval Harry, keď si prisadol k dievčatám do rohu miestnosti. Otvoril vajce, ale všetci ho vzápätí dôrazne žiadali, aby ho zavrel. Taký škrek, aký sa ozval, ešte nezažil. Vraj bude čeliť banší alebo Cruciatu, také teórie sa ozývali.
„Máme na to tri mesiace, na niečo prídeme,“ usmiala sa Ginny a pohojdávala sa do taktu chrabromilskej hymny, ktorá sa niesla klubovňou. Na stene visel plagát, ktorý nakreslil narýchlo Dean. Veľmi pekný plagát s Harrym lietajúcim okolo nahnevaného draka. Dvojčatá dotiahli z kuchyne koláče, tekvicový džús a dokonca aj ďatelinové pivo.
„Jasne, teraz to necháme tak,“ prikývol a pozrel na portrétovú dieru. Vedel, že Ron ešte neprišiel. A nejakým zvláštnym spôsobom mu to prekážalo. Lucy oslavovala spolu s Colinom a Stevom. Hermiona si vedľa nich čítala a hoci bola mimoriadne spokojná s tým, že Harry prežil, oslavovala svojím tichým spôsobom.
——
Keď sa ráno zobudil, uvedomil si, že môže byť pokojný a spokojný, aspoň na čas a usmial sa. Bolo po drakoch. A hoci bol ako súťažiaci zbavený nutnosti robiť na konci roka ročníkové skúšky, do školy aj tak chodiť musel a tak vstal, aby sa umyl a prezliekol.
„Viem, že si svoje meno do tej čaše nedal,“ ozval sa Ron v momente, ako vykukol spoza baldachýnu. Díval sa na Harryho, už oblečený a jednoznačne čakal, kedy vylezie.
„Kedy si včera prišiel? A kde si bol?“ vypálil po ňom prvé otázky, ktoré mu zišli na rozum. Večer nad tým dosť intenzívne uvažoval a nejak mu ostali v hlave.
„Len hlupák by to spravil. Niekto sa ťa pokúša skántriť, Harry,“ vypustil vážne. Potom sa ale zdvihol a kráčal preč.
„Počkaj! Ron!“ neveriacky sa díval, ako za sebou zatvára dvere. Rozbehol by sa za ním, ale stále bol v pyžame. „A to je všetko?“ štekol namosúrene.
„Štvalo ho to už dlho,“ prezradil Dean.
„Uvedomil si to pred časom. Ibaže je tvrdohlavý a hlúpy, aby priznal chybu,“ pridal sa aj Seamus. Iste, s nimi dvoma sa bavil odvtedy, čo sa pohádali.
„Hm, tak to ma neskutočne potešilo,“ natiahol ironicky a vyliezol, aby zašiel do kúpeľne.
Bude sa hrať ešte aj na urazeného, nie? Čo čakal, že spraví? Vrhne sa mu do náručia? A vyplače sa mu? Na to nech zabudne. Áno, spravil chybu. Ale nie tú, že si myslel, že Harry podvádza. Povedal a to dosť jednoznačne, že mu už neverí. A zrazu začne? Bol na Rona za ten prístup nahnevanejší, než predtým. Vtedy aspoň vedel, na čom je. Teraz len niečo zamrmle a zbabelo ujde.
„Nevidela si Rona?“ spýtal sa Hermiony v klubovni. Umyl a prezliekol sa kozmickou rýchlosťou, aby zbehol dole.
„Áno, pred nejakou dobou. Len zabrblal pozdrav a trielil preč. Asi na raňajky. Prečo?“
A Harry jej v rýchlosti vyrozprával to zvláštne ranné prebudenie.
„Tak ideš so mnou?“ spýtal sa, keď sa pohol smerom von, ale ona ostala sedieť v kresle.
„Čakám ešte na Ginny a Lucy,“ ukázala na schody.
Mávol rukou a hnal sa von. Musí si to s Ronom vydiskutovať. A to čo najskôr. Aj keby sa mali znova pohádať, ale v tejto neistote ostávať nemôže. Ibaže ho nenašiel ani vo Veľkej sieni, kde už niektorí študenti raňajkovali. Keď ho zbadali, ozvali sa nadšené ovácie a všimol si, že sa nesú aj od bystrohlavského stola. On ale len preletel ich stôl pohľadom, pritom pozrel na profesorský stôl, kde sedel Moody, opäť neraňajkujúci a Snape. Obaja naňho pohliadli a pokým sa Moody usmial a zamával mu, Snape vyzeral, že ho náhle zasiahla nevoľnosť. Len zatskal a otočil sa k odchodu. Mali prvú hodinu Herbológiu. Možno šiel k skleníkom. Bez toho, aby si aspoň uchmatol hrianku, vybral sa na pozemky.
„No tak ma udri,“ vyzval ho Ron. Skutočne čakal pri skleníku, hoci sa hodina mala začať až skoro za hodinu. Harry sa zarazil. Chcel naňho spustiť prvý, ale táto výzva ho šokovala.
„Čo mám spraviť?“ spýtal sa a rozhodnutie okamžite mu vynadať bolo v nenávratne.
„Udri ma. Daj mi do nosa. Použi pravý hák…“
„Prečo, pre Merlina?“ díval sa naňho nechápavo. Ronova tvár bola mierne červená. Nebol nahnevaný, bol bezradný.
„Tak riešia chlapi svoje nezhody, nie? Keď bol problém, bratia sa pobili. To dievčatá okolo toho dokážu hovoriť aj pol dňa. Chlapi to riešia tak, že sa pobijú. Tak ma udri, nevrátim ti ranu, pretože som nemal pravdu,“ vyšlo z neho pokojne. Harry sa zamračil.
„Ale ja ťa nechcem udrieť,“ zavrtel hlavou. Nie je predsa agresívny, nie? Dobre, občas sa naštve a dokáže niekoho aj prekliať, ako naposledy pokusom prekliať Malfoya, ale jeho kliatba nakoniec zasiahla Craba alebo Goyla… niektorého z nich, má v nich bordel.
„Tak chceš rozprávať?“ spýtal sa Ron.
„No áno, tak nejak som predpokladal, že by sme si to mohli vysvetliť,“ prikývol.
„Charlie vravel, že mi máš dať riadnu do nosa,“ prezradil Ron a až teraz komplet očervenel.
„Charlie?“
„Tak dobre,“ povzdychol Ron a sadol si na múrik pri skleníku. „Bol som za Charliem po tom, ako som vypočul Moodyho s Filchom. Filch nadával, že je všade neporiadok, že študenti sú zlí a keby sa mohlo fyzicky trestať a blabla… poznáš tie jeho hlúposti,“ pozrel na Harryho. Ten prikývol stále netušiac, čo mu chce vlastne Ron povedať. „No a Moody začal o turnaji. Neviem prečo, ale povedal Filchovi, že v prvej úlohe budú draky. Filchovi! Chápeš to?“ zaškľabil sa. Potom ale zvážnel dívajúc sa na Harryho. „A povedal aj to, že keby mal on súťažiť, použil by metlu…“
„A ty si šiel za Charliem, aby si mu to povedal?“
„Aby som sa spýtal, či je to možné,“ prikývol.
„Kedy?“
„V sobotu. Nešiel som do Rokville,“ díval sa uprene na Harryho. „Povedal som Charliemu, čo som sa dozvedel od Moodyho, aby ti poslal odkaz a prezradil ti, ako asi ísť na drakov, ale on mi musel prisahať, že ti nepovie, že to má odo mňa a potom sa pýtal, čo je medzi nami a tak som mu čo-to povedal… o tebe a Ginny nie, samozrejme… a on povedal, že by si mi mal dať poriadnu do nosa, pretože som hlupák a včera som ostal ešte s ním, kým skladali ohrady a tak. Nechcelo sa mi ísť do klubovne. Bol som rád, že si to prežil. A…“ rozhrnul golier habitu, pod ktorým mal odznak s POTTER #1. „Vymenil som ho s jedným druhákom za kartičku s Edwardom Stroulgerom, pretože už boli všetky odznaky rozobrané…“
„Edwarda Stroulgera máš ale len jedného,“ upozornil ho Harry.
„Áno, je vzácna a ani ten druhák je nemal. Trochu som ho síce musel vydesiť, ale napokon ju vymenil za odznak,“ vyšlo z neho a stíchol. Harry sa naňho díval dlhú dobu, kým zvesil ramená a posadil sa kúsok od neho na múrik.
„Takže to ty si prišiel na to, aby som lietal,“ prikývol. „A prečo si mi to nepovedal priamo?“ pozrel naňho.
„Ja neviem,“ zamračil sa. „Nebol som už nahnevaný, to ma prešlo na druhý deň po našej hádke. Ale tak nejak som za tebou nedokázal prísť a povedať ti to. Nechcel som, aby ťa ten drak uškvaril, samozrejme. Ale nechcel som ani to, aby si vedel, že nápad s metlami je odo mňa, pretože by si to asi neprijal.“
„Ale hovadina. Uvítal by som každý nápad.“
„Aj keby bol odo mňa?“ Ron sa naňho pozrel. A Harry sa díval naňho.
„Asi by som ti mal dať predtým do nosa, ale prijal by som to,“ prezradil a mierne sa zaškľabil.
„S Charliem som sa dlho rozprával. Aj v sobotu a aj včera,“ stiahol obočie a zadíval sa na hrad. „A on mi otvoril oči. Ibaže som si myslel, že mi dáš proste po hube a bude to vyriešené. Ani jeden z nás nie je na takéto rozprávanie.“
„Jasne, radšej vymyslíme okľuku, ako povedať to rovno,“ prikývol. „Takže mi už veríš?“ spýtal sa Harry.
„Verím,“ odvetil.
„Vo všetkom? Aj v tom, čo sa týka Ginny? Aj keď si povedal, že o tom nechceš vedieť a my sme ti to teda nepovedali?“
„Verím ti, Harry,“ Ron sa naňho pozrel. „Ja som bol vtedy nahnevaný a…“
„Dobre, nechajme toho.“
„Nie, vieš, myslel som si, že ty…“
„Zabudnime na to.“
„Musíš ale pochopiť, že…“
„Povieš k tomu ešte niečo a vážne ti dám do nosa,“ upozornil ho Harry. Ron sa slabo zachechtal.
„Takže sme kamaráti?“ opatrne sa spýtal.
„Jasne…“
——
„Tak, vážení, poprosím o pozornosť!“ zahlásila profesorka McGonagallová na jednej hodine štvrtákov. Harry bol na ňu mierne nabručaný, pretože ho nechcela pustiť ku krbu, keď zvládol draka. Na jednej strane sa celkom okato tešila a na druhej strane mu oznámila, že nie je žiadnou sprostredkovateľkou rodinných stretnutí. Povedala mu, že Siriusa Blacka informovala, pretože jej už znova okupoval pahrebu, ale podľa Dumbledora sa mali stretať len pri skutočne vyhrotených situáciách. Aké to boli, to jej neprezradil, ale vraj by to odhadla. A draka za takúto situáciu rozhodne nepovažovala.
A skúšať, či má ešte Dumbledore prepojený krb s Grimmauldovým námestím rozhodne nechcel. To radšej stretnutie oželie, ako by sa mal ísť prosiť. Aj tak napísal Siriusovi list, aby si Hedviga trocha rozcvičila krídla.
„Počkáme, kým sa všetci začnú správať dospelo a primerane svojmu veku,“ vyriekla prísne dívajúc sa do zadných lavíc, kde sa Harry s Ronom poštuchovali a šermovali falošnými prútikmi od dvojčiat. Harryho sa zmenil sa rybu a Ronov na papagája. „Potter, Weasley, ak vám to nedošlo, myslím tým vás!“ Harryho rybe ovisla hlava a Ron sa zachichotal. Hermiona sa k nim otočila a venovala im veľmi odsudzujúci pohľad.
Bolo to fajn byť znova s Ronom. To si Harry uvedomoval. Rovnako ako prišiel na to, že mu neuveriteľne chýbal. Iste, bol tu Neville, ale ten bol ustráchaný a niekedy zbytočne vážny a nezažil s ním toľko smiechu, ako s Ronom. O Hermione sa ani nedalo diskutovať. Boli tu síce ešte tretiaci, ale tí mali svoje hodiny.
„Som rada, že sme sa napokon všetci umúdrili,“ mračila sa Minerva. Harry sa napriamil a pozorne počúval. „K Trojčarodejníckemu turnaju tradične patrí aj Vianočný ples, ktorý slúži najmä na to, aby sa upevnili medziškolské styky a priateľstvá. Väčšina z vás si domyslela, že k tomu príde vzhľadom na informáciu o nutnosti zaobstarať si slávnostný habit, či šaty. Je to aj príležitosť k tomu, aby sme sa všetci uvoľnili…“
Ozval sa chichot niekoľkých dievčat.
„Vianočný ples sa bude konať prvý sviatok vianočný od ôsmej hodiny večernej až do polnoci. Zúčastniť sa ho smú študenti od štvrtého ročníka vyššie, mladší ak budú pozvaní. Výslovne si neželám, aby niektorý študent Chrabromilu strápnil alebo iným spôsobom dehonestoval povesť našej fakulty,“ prebodávala triedu pohľadom. „Ak viete tancovať, výborne. Ak neviete tancovať, naučte sa to. Ak neviete a nechcete tancovať…“ priamo sa pozrela na Rona, potom jej oči zablúdili do rohu miestnosti, „v tom prípade nespravte príliš veľkú hanbu Chrabromilu. A vlastne celému Rokfortu,“ povzdychla.
V triede to začalo šumieť, ako sa začali decká medzi sebou baviť.
„A ešte jedna informácia,“ spustila Minerva zároveň so zvončekom oznamujúcim koniec vyučovania. „V tejto triede sa nachádza jeden zo štyroch šampiónov… Áno, Potter, o vás vravím a prestaňte s tou rybou, ešte som hodinu neskončila!“ mračila sa naňho, pretože začal rybou štuchať do papagája. Minerva zavrtela hlavou. „Úlohou šampiónov je zahájiť Vianočný ples otváracím tancom,“ vyšlo z nej sťažka. Harry sčervenel. Lavender sa zachichotala. „Vy ste šampión, Potter, preto predpokladám, že nielenže budete mať partnerku na ples, ale budete aj tancovať. Máte na to necelý mesiac, tak sa čiňte…“
——
„Tak dobre, ideme na to,“ vydýchol Harry pri večeri. Schválne si sadol chrbtom k bystrohlavskému stolu, aby ho nevábil pohľad na istú piatačku.
„Čo ideš robiť?“ spýtala sa ho Hermiona.
„Ide si vyberať partnerku na ples,“ zaškľabil sa Ron a nakladal si plný tanier zemiakov a mäsa.
„Myslela som, že pozveš Čcho,“ drgla doňho. Obrátil k nej pohľad.
„Čcho so mnou nepôjde,“ zabrblal. „. A nehovorme o nej, musím sa sústrediť.“
„Čo Susan Abbotová?“ navrhol Neville sediaci vedľa neho. Harry našiel Bifľomorčanku.
„Čo ja viem?“
„Alebo Hannah Abbotová,“ kývol hlavou.
„Čo ja viem?“
„Týmto prístupom si ťažko niekoho nájdeš,“ pohoršila sa Hermiona dívajúc sa na jeho krútiaci nos.
„Je to divné, dívať sa na ne,“ stiahol obočie. Nikdy si týmto spôsobom neprezeral dievčatá. Pri Čcho to bolo zvláštne chvejivé brnenie v žalúdku. A potom to boli časopisy, ktoré spôsobili brnenie v inej časti jeho tela. Ale aby pozeral na dievčatá a zhodnocoval ich, nebodaj dokázal pochopiť, ktorá je pekná? Boli to dievčatá. Bolo to niečo úplne iné, než chlapci a bolo to desivé. „Ktorá z nich je pekná?“
„Pokiaľ mieniš hodnotiť dievča len podľa krásy, tak si povrchný,“ zamračila sa Hermiona.
„Nestaraj sa do toho, to sú chlapské záležitosti,“ ocapil sa na ňu Ron.
„Vážne? Ukáž mi, kde tu sedí nejaký chlap,“ zaprskala. Neville sa zachichotal.
„Tak chlapčenské, ale aj tak by si sa ty mohla venovať dievčatám a všetkým tých sprostostiam, ktoré preberáte a nás nechala riešiť naše veci,“ mračil sa Ron.
„Harry, uvedom si, že sa s tým dievčaťom budeš musieť aj rozprávať, vieš?“ Hermiona sa sústredila na kamaráta a Rona si nevšímala. „Nie je to len o tom, že tam s ňou prídeš, zatancuješ jeden tanec a hotovo. Preto by si mal vyberať takú, s ktorou si máš čo povedať. S Čcho by si si mal čo povedať…“ zavŕtala. Harry sa na ňu pozrel.
„Čo si hovorila?“ spýtal sa dezorientovane. Hermiona s povzdychom zavrtela hlavou a vstala.
„Ale nič, riešte si chlapské záležitosti…“ oddupotala preč. Harry sa znova zameral na protiľahlý stôl.
„Ahoj, Harry, volám sa Eliza. Nechcel by si ísť so mnou na ples?“ ozvalo sa mu za chrbtom a on sa vydesene obrátil. Stálo tam akési dievča, podľa uniformy bifľomorské.
„Nie,“ vyšlo z neho priškrtene. Dievča smrklo a rozbehlo sa preč. Nechápavo sa pozrel na kamarátov, ktorí sa chechtali. To dievča ho ale šokovalo. Prekvapilo ho a našlo nepripraveného. Ale zase, bola akási priveľmi mladá. Ktovie, či by podobne reagoval, keby za ním prišla Čcho.
Stále sedel obrátený na lavici. Keď sa pozrel napravo, chichotalo sa pri bystrohlavskom stole niekoľko dievčat. Zrejme ich rozveselilo jeho odmietnutie toho dievčaťa. Eleonóry, či ako sa volala. Chichotalo, nie posmievalo. A bola tam Čcho, ktorá sa naňho usmiala. Na habite mala jeho odznak. S lepším pocitom sa obrátil k svojej večeri nevšímajúc si ani kamarátov a ani svoje prípadné partnerky na ples.
——
„Chlapci sú hlúpi,“ zaprskala Hermiona potichu. Sedela v knižnici s Lucy a riešili Aritmanciu. Veľmi si to dievča obľúbila. Chodila na Aritmanciu a Starobylé runy, čo bola skutočne rarita, na čo svojho času upozornil Harry. A dalo sa s ňou porozprávať o zaujímavých témach. O archeológii, muklovskej histórii. A nie len o metlobale.
„To asi hej. A prečo teraz?“ spýtala sa tretiačka, ktorá mala toto dievča rada. Bola bystrá a dokázala jej vysvetliť nevysvetliteľné. A keďže jej rodičia z nej chceli mať, to čo chceli, musela študovať tieto predmety. Šlo jej to, ale odkedy sa učila s Hermionou, šlo jej to ešte lepšie.
„Pretože sedeli pri večeri a vyberali si dievčatá, akoby boli v samoobsluhe,“ zavrtela hlavou. „Harry si vyberal dievča, akoby sa rozhodoval, ktorá instantná polievka je tá najlepšia. A on taký predsa nie je,“ zamračila sa a pozrela na Lucy.
„Harry,“ prikývla. „A ples…“
„No iste, to je aktuálne,“ potichu sa čertila. „Je hlúpy. Stačilo by predsa povedať Čcho, šla by s ním. Je do nej zbláznený a bojí sa. Má taký nízky prah sebadôvery…“ zavrtela hlavou a nazrela so svojich poznámok.
Lucy zjavne posmutnela. Stačilo by mu, aby luskol prstami a dievčatá by sa mu ponúkali samé. Bol predsa Harry Potter. Ibaže ona ho za posledné mesiace poznala bližšie a skutočne na ňu pôsobil tak, ako povedala Hermiona. Nedokázala si ho predstaviť, ako sedí pri večeri a komentuje to ktoré dievča. Nebol taký. Lenže on mal oči len pre Čcho Čangovú. A bála sa, že keď sa skutočne rozhodne ju pozvať a ona neodmietne, bude všetkým jej snom koniec. Zapýrila sa pri svojich myšlienkach.
„A dievčatá sú tiež hlúpe…“ Vytrhol ju zo zamyslenia Hermionin hlas. Pozrela, kam sa díva. Za regálom postávalo klbko dievčat a pohihňávalo sa pozorujúc pri tom Viktora Kruma skloneného nad nejakou knihou. „A to pre to, že je slávny,“ zavrtela hlavou. „Veď nie je ani pekný. Harry je krajší…“
Náhle zmĺkla, pretože Viktor Krum zdvihol hlavu, pozrel na regál, za ktorým sa skrývali dievčatá štýlom Hagrida za stoličkou a povzdychol. Potom obrátil hlavu smerom k nim a usmial sa. Skutočne vážne sa dovtedy zadumaný, mračiaci a mrzutý Viktor Krum usmial.
„Och, Merlin, hádam ma nepočul,“ zašomrala Hermiona nervózne skloniac hlavu a mrviac sa na stoličke. Lucy si pobavene odfrkla.