„No a podobne to vyzeralo v jeho byte,“ zafunel Sean nešťastne, kútikom oka pozrel na Harryho. „Tam sme stvrdli dva dni. Myslím, že tu, hoc v komplet zostave, stvrdneme rovnako dlho.“
„Ak nie viac,“ pritakal jeho partner Joel.
Celá Harryho jednotka sa nachádzala v antikvariáte Petra Jewita, ktorý bol zaprataný od zeme až po strop. Doslovne. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že v tomto obchode úplne absentoval systém, podľa ktorého by sa jednotlivé artikle skladovali. Majiteľ obchodu sa neunúval ich ukladať dokonca ani podľa veľkosti. Jednoducho sa do regálov vkladalo a vyberalo. Kde bolo miesto, tam sa niečo šuplo. A platilo to aj o knihách a pergamenoch, ktoré sa vŕšili na hromadách. A rovnaké to bolo nielen v predajnej miestnosti, ale aj v skladových priestoroch.
„Sakra rozdiel oproti sterilnému bytu a kancelárii Kena Sullivana,“ Ginny sa znechutene dívala na neporiadok a zotrela prstom vrstvu prachu. „Ešteže nie je nikto z nás alergický na prach.“
„To je jasná odpoveď, prečo to vašej super dvojke trvalo tak dlho,“ zaškľabila sa Dawn na Seana a Joela. Tí jej síce úškľabok vrátili, čakali však na reakciu ich šéfa.
„Super dvojka sme predsa my,“ uchechtli sa Clark s Loganom.
„Som zúfalý len sa na to dívam,“ Gus sa otočil k zamračenému Harrymu. „Moje zúfalstvo narastá pri predstave, že sa tým budeme musieť prehrabovať.“
„Za citové rozpoloženie ste si každý zodpovedný sám,“ vrkol Harry mierne. Aj jemu sa zatočila hlava, keď na ten bordel pozrel prvý raz. Vyzeralo to, že pán Jewit ani nepredával. Jednoducho len desaťročia zbieral starožitnosti a pchal ich, kde bolo trocha miesta. Nanešťastie sa tým budú musieť prehrabať. „Stvrdneme tu tak dlho, ako bude potrebné,“ pozrel na svojich podriadených. „Je polnoc. Máme zhruba osem hodín, takže nebudeme strácať čas. Dawn s Gusom začnú na pravej strane, Clark s Loganom na ľavej,“ odkázal štvoricu k regálom. „Joel so Seanom sa pustia do pergamenov a kníh… Nejaká námietka?“ povytiahol obočie smerom k Joelovi, ktorý sa zatváril protestne.
„Načítali sme sa dosť v jeho byte. Nemohli by sme snoriť po regáloch?“ dovolil si spýtať sa. Sean vyzeral maličký. Ani vo sne mu nenapadlo, že sa jeho partner ozve s takou pripomienkou. Našťastie to ich šéfa príliš nevytočilo.
„Zajtra sa môžete vymeniť, ak nájdete dobrovoľníkov,“ zaškľabil sa na nich Harry. A jeho úškľabok prekvapil všetkých. „Ja s Ginevrou pôjdem dozadu. Ak tu pán Jewit drží niečo protizákonné, rozhodne to bude mať dobre skryté. Poďme,“ zavelil.
„Videli ste to aj vy? Alebo som sa predávkoval kofeínom a mám halucinácie?“ šepol prekvapene Clark a pozrel na ostatných.
„V tom prípade nás postihla skupinová halucinácia, pretože sme ten úsmev videli aj my,“ uchechtol sa Gus. „Náš šéf nielenže neprizabil Joela, ale sa ešte aj usmial.“
„No, naše predstavy o úsmeve sa asi líšia, ale pravda je, že sa uškrnul,“ mierne zaprotestoval Logan.
„Tak, chlapci, prestaňte žasnúť a poďme do práce,“ zasmiala sa Dawn. Veľmi dobre vedela, čo táto mierna zmena v správaní ich šéfa znamená. Respektíve kto za ňou stojí. A bola za to rada. „A snažte sa, aby všetko vyzeralo tak ako predtým. Aj s tým prachom.“
„A no teda… nechceli by ste sa niekto vymeniť?“ zaskuhral Joel. Stohy kníh a pergamenov boli desivejšie, než zapratané regály.
„Keď budeš veľmi, veľmi, ale skutočne veľmi poslúchať, tak ťa zajtra vymením,“ Gus ho tľapol po pleci.
„Takže poslúchaj a makaj,“ zazubil sa naňho Clark a pustil sa do prehľadávania svojej časti obchodu.
Dawn začula hlboký výdych vychádzajúci z Joela, ale to už sa spolu so Seanom pustil do čítania. Bolo im všetkým jasné, že ak stihnú prehľadať antikvariát behom dvoch nocí, budú to musieť považovať za obrovský úspech. Nešlo len o to, vziať tú ktorú vec do rúk, prípadne prečítať pergamen alebo nahliadnuť do knihy. Bolo potrebné odhaliť známky čiernej mágie, hoc nepatrné. Bolo nutné zistiť, či sa oná vec nedá použiť aj na niečo iné než na to, na čo je pôvodne určená.
Ale ich šéf má pravdu. Ak sa tu nachádza niečo, čo by im napovedalo, že Peter Jewit je zodpovedný za osem vrážd, rozhodne to nebude ležať na polici v obchode. Dôležité veci by mal skryté, a to si vzal na starosť Harry. Hoci, ktovie? Možno spravil páchateľ chybu, na ktorú čaká celý vyšetrovateľský úrad a oni niečo nájdu. Aspoň náznak niečoho, pretože by to vážne potrebovali.
Prehľadávanie bytov a kancelárií, či ostatných nehnuteľností podozrivých, neprinieslo žiadne ovocie. Nenašli nič. Je síce pravda, že natrafili u riaditeľa aurorskej školy knihu o démonológii, ibaže to je jeden z predmetov, ktoré sa na škole učia, čiže riaditeľ v kancelárii podobnú knihu môže mať úplne nevinne. Prvotné prehliadky jednoducho nepriniesli žiadne odpovede.
K prezretiu už ostával len antikvariát a dom Alfreda Reida. Nikto si nedovolil pred Harrym nahlas naznačiť, že ak sú všetci ostatní čistí, je jeho sused horúcim kandidátom na titul vrah. Stále bol presvedčený o tom, že by v minulosti tak nezmyselne nevraždil. Že by vraždil teraz? Tak dobre, to by mohol. Ibaže vrah z minulosti, a ten zo súčasnosti, má byť rovnaký. Každopádne rozhodol o tom, že sa dom Alfreda Reida prezrie vo štvrtok, kedy bude ten v šachovom klube.
„Predpokladám, že keď tu má mať niečo, čo by ho prezradilo, bude to práve tu,“ prehlásil Harry, keď vošli do ďalšej miestnosti za skladom. Do akejsi šatne a kancelárie v jednom. Nebola ani zďaleka taká zaprataná, ako dve miestnosti pred ňou, i tak však mala k poriadku ďaleko. „Pustíme sa do toho. Vy prezriete jeho stôl, ja prezriem zvyšok. Potom sa zameriame na hľadanie nejakej tajnej priehradky. Čo?“ okomentoval jej úškrn, keď na ňu pozrel.
„Hm, pred malou chvíľou ste svojich podriadených šokovali, mám taký pocit,“ pripomenula mu s povytiahnutým obočím.
„Áno, to,“ prikývol vážne. „Asi je potrebné postupne servírovať môjmu okoliu malé zmeny v mojom správaní,“ neprestal sa na ňu dívať. „Nemôžem byť zo dňa na deň úžasným,“ zaškľabil sa. Len s úsmevom zavrtela hlavou. „To by mi neprešlo. Ale postupné zmeny a potom, ak sa prezradí to, čo by sa ešte nejakú chvíľu, najlepšie desaťročia, nemalo prezradiť, bude pochopiteľnejšie, prečo sa to stalo.“ Usmial sa. „Respektíve okolie prijme moju zmenu, môj nový status, moje zmýšľanie a správanie jednoduchšie. Status zamilovaného,“ šepol významne. Aj keď ho cez dve miestnosti nemohol začuť nikto.
„Poďme radšej pracovať, pretože sa začínate zamotávať do svojich prehlásení,“ zasmiala sa. Určite bola za to rada. Zdalo sa, že jeho zmýšľanie je už skutočne zmenené, hoci sa jednalo len o ich súkromie. Aj keď bol stále neohrabaný, veľmi dobre vedela, čo k nej cíti. A už dávno si prisahala, že ho z tej neohrabanosti vylieči.
„Mám vo svojich prehláseniach úplne jasno,“ šepol jej do ucha, keď si sadla za Jewitov stôl. Nechcela namietať, že to, čo on považuje za jasné, zvyšok populácie chápať nemusí. Vedel to, vedela to ona a preto bol ich vzťah neštandardný a napriek tomu nádherný. Zavrtela hlavou.
Sústredila sa na prácu, prezerala zásuvky v stolíku. Každé meno, ktoré našla, prekopírovala na pergamen. Meno každej firmy, s ktorou sa dostal Jewit do kontaktu stihol rovnaký osud. S najväčšou pravdepodobnosťou to boli nevinné mená a s ich prípadom nesúviseli, ale preveriť museli všetko.
Nenarazila však na nič, čo by aspoň náznakom súviselo s vraždami. I tak jej to zabralo dosť času. Vo chvíli, kedy šéf zahlásil prestávku, aby zjedli nejaké sendviče, bola so stolom hotová. Boli tri hodiny v noci.
„Mali sme sem prísť pred dvoma týždňami.“ Začula Clarka, keď sa pridala ku kolegom.
„Čo riešite?“ spýtala sa a vzala do rúk sendvič. Tie prezieravo zbalil Gus.
„Dawn sa zamilovala do starožitného porcelánu,“ vysvetľoval jej Clark. „Keby sme vedeli, kúpili by sme jej ho k narodeninám.“
„Aha.“
„Je nádherný,“ rozplývala sa Dawn ukazujúc niekam do police. „Hodil by sa mi do bytu, ktorý vlastne ešte nemám,“ uchechtla sa.
„Ja zase nechápem toto…“ Logan pred sebou držal strieborný svietnik. „Čo na ňom stojí 430 galeónov?“ spýtal sa. Ginny sa skoro zadrhla sústom, ktoré práve prehĺtala. Bol to obyčajný dvojramenný svietnik. Akurát bol strieborný. Ale ani zlatý by toľko nemal stáť. Asi.
„Patril v pätnástom storočí kráľovskej rodine,“ prezradil Gus. Všetci naňho užasnuto hľadeli. „No alebo tak nejako to bude,“ mykol plecami. „Všetko je tu drahé, zrejme všetko pochádza z minulosti. Dávnej alebo ešte dávnejšej. Pochybujem, že si tu bežný smrteľník príde niečo kúpiť.“
„A preto tu na to padá prach,“ prikývol Joel.
„Dawn, zabudni na porcelán,“ uchechtol sa Sean.
„Vyzerá to len ako kamufláž, aby zastrel to, čo normálne robí,“ nadhodila Ginny. „Vzadu som našla pár mien, ktoré sa preveria. Možno jeho obchody vôbec nesúvisia so starožitnosťami.“
„Nejaké nám známe mená?“ spýtal sa Gus a prisadol si k nej.
„Žiadne, ktoré sa nachádzajú v aurorských zoznamoch,“ zavrtela hlavou a podávala mu pergamen s menami, ktoré zozbierala.
„Ráno, než sa pôjdeme prespať, zájdem za Frankom Longbottomom, nech to preveria. Hádam budeme mať do večera nejaké odpovede,“ nadhodil.
„Výborný nápad,“ ozval sa Harry, ktorý síce zahlásil prestávku, aby niečo zhltli, ale ktorý prišiel niečo hltať až teraz. „V rýchlosti som prezrel sklad. Dobrá správa, Joel,“ pozrel priamo naňho. „Nie je tam žiadna kniha a ani žiaden pergamen,“ vypustil vážne a natiahol sa za sendvičom. Dawn sa zahihňala.
„Paráda,“ zamračil sa Joel. „To mi je akurát tak na figu, keď dnes všetko preštudujeme.“
„Zrejme si neposlúchal dostatočne,“ zaceril sa naňho Gus.
——
Na ďalšiu noc sa znova vrhli na antikvariát. Ráno po prvej návšteve sa postarali o to, aby všetko ležalo na svojom mieste, a aby bol všade prach. Aspoň na prvý pohľad to tam vyzeralo ako predtým. A dúfali, že Peter Jewit nemá prehľad o tom, kde mu leží aká vrstva prachu.
Všetci členovia Harryho skupiny mali v ten deň voľno, aby mohli dospávať. Vlastne dali šéfovia Harrymu voľnú ruku, aby mohol vyšetrovanie prispôsobiť aktuálnym potrebám. A aktuálne sa potrebovalo pátrať po nociach. Ginny spala väčšiu časť dňa a potešilo ju, že si pospal aj Harry. Obávala sa, že bude sfanatizovane pokračovať vo vyšetrovaní, a že spolu s Frankovou jednotkou bude preverovať mená, ktoré v noci nazhromaždila. Nestalo sa a ju to upokojilo.
Každopádne sa večer zastavili v úrade. Mená, ktoré dovtedy ich kolegovia preverili, vyzerali byť neškodné, s prípadom nesúvisiace. Hoci mali podozrenie, že istá aktivita vedie k odhaleniu pašovaných starožitností, s vraždami to nesúviselo a Harryho to v tom momente nezaujímalo. Ak sa pašujú starožitnosti a ak sa aj náhodou za pašovaním skrýva niečo ešte vážnejšie, bolo mu to jedno. Tým nech sa neskôr zapodieva niekto iný. Dalo im to ale odpoveď na to, z čoho asi Peter Jewit žije, pretože jeho obchod k bežnému prežitiu stačiť určite nemohol. Kto už by si kúpil svietnik za 430 galeónov, keď sa dal bežne kúpiť v priemere za desať?
„Tu rozhodne je niečo temné,“ zamrmlal si Harry pod nos. Overovacími kúzlami zachytil známky čiernej mágie, hoci boli len nepatrné. Ginny k nemu pristúpila a skúsila to aj ona. Jej kúzla na to však nestačili.
„Ja necítim nič.“
„Tie police sme už prezreli a na nič sme nenatrafili,“ pristúpil k nim Gus. Vlastne boli všetci ôsmi v sklade. Obchod a ani kancelária nič neukázali. V sklade toho bolo najviac, ale oni tam boli všetci, čiže v noci dokončia prehliadku. A keďže tam bol šéf, po žartoch nebolo ani pamiatky a všetci pracovali mlčky a najmä rýchlo.
„Nie v policiach, ale za nimi,“ konkretizoval svoju domnienku. To už k nim pristúpil aj Clark a spolu s Gusom skúsili overovacie kúzlo.
„Ani my nič necítime,“ obaja pozreli na šéfa.
„To preto, že ja som jedinečný,“ zaprskal nespokojne a zamračil sa. Niekde za ním sa Sean takmer zadrhol a Joel vyvalil oči. Ginny pozrela na Dawn, ktorá sa na ňu usmievala. Stiahla obočie. „Dajte všetky tie krámy preč,“ zavelil Harry a sám vzal do rúk vázu, aby ju odpratal. „Mám pocit, že už bude úplne jedno, ako to bolo uložené…“
„Si si istý…“ skúsil Gus, ale Harryho pohľad ho zarazil.
„Mlč a pracuj.“
Za pätnásť minút siedmi postávali a dívali sa na Harryho, ktorý centimeter po centimetri skúmal regál. Okolo nich sa hromadili starožitnosti z políc. Možno by sa aj ponúkli, že by mu pomohli, ale k tomu nabral odvahu len Gus, ale po Harryho zaprskaní sa aj on radšej stiahol. Len po sebe nervózne pokukovali a čakali.
Harry mal dosť skúseností, aby našiel nejakú tajnú priehradku, prípadne vchod do tajnej miestnosti. Pravdou ale bolo, že toto niečo, čo cítil, bolo oveľa zložitejšie než bežné tajné priestory. Tie sa dali odhaliť pomocou jednoduchších kúziel. Alebo teda pomocou zložitých, avšak bežne dostupných kúziel, ktoré sa učia na aurorskej škole. Toto niečo však bolo komplikovanejšie.
Ginny sa mlčky a so záujmom dívala na počínanie svojho šéfa. Vedela čo robí, čo chce docieliť. Potreboval sa dopracovať k nejakému systému, pomocou ktorého by sa to tajné niečo, o čom bol presvedčený, že tam je, otvorilo. Nejaká západka alebo páčka, hoci tá asi ťažko. Tá by bola viditeľná voľným okom. Čiže tam musí byť niečo, čo by sa malo zatlačiť, aby vnútorný systém odhalil to čosi za regálmi.
„Ginevra, poďte sem,“ oslovil ju po polhodine, kedy sa už všetci začínali neskutočne nudiť. Po tom oslovení spozorneli. Harry si ich však nevšímal. „Na ráme, ani na policiach, nie je žiadna nerovnosť, ktorá by znamenala, že slúži ako kľúč do tajného priestoru. Chápete?“
„Jasne,“ prikývla. V Rokforte bolo dosť tajných miestností, ktoré sa dali podobným spôsobom otvoriť. Na aurorskej škole mali niekoľko hodín venovaných tejto problematike. Nehovoriac o skrinkách, ktoré jej nosil Bill, a ktoré vyrábali jej bratia. Tento systém bol rozšírený a zaužívaný.
„Prezrite to, zaberie vám to nanajvýš päť minút,“ zavelil pokojne. Ginny stiahla obočie, ale poslúchla a vrhla sa na regál. Harry sa otočil ku zvyšku pátracej skupiny. „Čo civíte? Mám ju viesť a učiť. Tak to robím,“ vrkol. Ibaže zavrčal oveľa pokojnejšie, než v minulosti.
„Sú dve hodiny v noci. Je to práve vhodný čas k vyučovaniu…“ Ibaže Sean svoju námietku nedoriekol. Harry ho odmenil takým pohľadom, že ju radšej prehltol. „Ale tak fajn. Priučíme sa aj my,“ mávol rukou.
„Poznáme Harryho, ten už riešenie má. Nie?“ Dawn zachraňovala situáciu.
„Samozrejme,“ zaprskal na Seana. „A vy sa môžete dívať a priúčať sa,“ zaškľabil sa naňho, aby sa vzápätí obrátil k svojej partnerke a sledoval jej počínanie. Sean pozrel na Joela a ten pozrel na Clarka, ktorý mykol plecami. „Myslím to vážne. Toto sa bežne nevidí.“
Ginny skúmala regály a police, ale ako bolo povedané, nič nenašla.
„Tá západka tam skutočne je,“ povedal Harry, keď sa naňho Ginny spýtavo pozrela. Zamračila sa. „Skutočne vážne. Je to dômyselné, ale nie neodhaliteľné. Akurát by si zlodeji vylámali zuby, aj keby hneď vedeli, že majú hľadať tu.“
To vyvolalo zvedavosť u všetkých. Spravili jeden krok smerom k nim.
„Ako prísť na to, kde tá západka je?“ spýtal sa Harry priamo Ginny. Tá sčervenela. Vážne to vyzeralo ako vyučovacia hodina uprostred pátracej akcie o druhej v noci. Vlastne by v tom nevidela nič zlé, ibaže mala šiestich divákov a hoci nikdy netrpela ostýchavosťou, toto bola špeciálna situácia.
„No…“ zamračila sa a pokúšala sa spomenúť si, čo jej vravieval Bill. Obrátila sa naspäť k drevenému regálu. Systém otvárania tajných dvier alebo dvierok, ktoré viedli do tajných miestností alebo len priehradiek, bol takmer vždy kovový. Niečo ako pánty na dverách, avšak oveľa komplikovanejšie. „Ehm…“ neprestávala sa mračiť na regál, ktorý bol celý drevený a úplne hladký.
„Vy ste na niečo prišli?“ obrátil sa učiteľ k študentom. Dawn s Clarkom na rovinu zavrteli hlavou, Logan vyzeral, že si zhltol jazyk a Joel sa snažil pôsobiť nenápadne.
„Otvárací systém by mal byť kovový,“ vypustil Gus odvážne a pristúpil k Ginny, ktorá švihla prútikom.
„Jasne, ale kúzlom sa dá kovový materiál prekryť, ako som práve zistila,“ neprestávala sa mračiť. „Čo by som zrejme spravila ako prvé, mať nejakú tajnú priehradku,“ špekulovala ďalej. Gus sa zatváril, že mu to došlo, ale ruka na jeho ramene ho umlčala. Harry chcel, aby na to jeho partnerka prišla sama. Ostatní tiež vyzerali, že si nad tým lámu hlavy.
„Ja som ale prišiel na to, že tam tá západka jednoznačne je. Ako?“ vyzýval ju Harry. Frustrovane zafunela. „Prítomnosť kovovej západky je šikovne prekrytá kúzlom. A povrch je drevený,“ vypustil nabádajúc ju tým k špekulovaniu.
Dawn sa to páčilo. Teda nie to, že ju Harry trápi pred všetkými. Ale že ju trápi trpezlivo a mierne. Skutočne mal záujem niečo ju naučiť. Keby šlo o niekoho iného, nervózne by prskal a napokon by aj tak všetko spravil sám. Nehovoriac o tom, že by dotyčného slovne zadupal do zeme. Toto ale bola Ginny a ona jasne videla jeho zmenu. Musela sa usmiať. Ona sama netušila, na čo Harry tým nabádaním poukazuje. A pohľad na kolegov jej napovedal, že sú na tom zrejme rovnako. Jediný Gus na to asi prišiel.
„Hm,“ vyšlo z Ginny nie príliš inteligentne. Bola si istá, že odpoveď je v Harryho nápovede. Ibaže bola mierne rozhodená tou kolektívnou pozornosťou. Toto mu ešte nedaruje. „Západka kovová, regál drevený,“ zamrmlala si pre seba. „Nemôžem sa sústrediť, keď na mňa všetci civia,“ zaprskala nespokojne. Gus sa uchechtol.
„Vážení, čelom vzad,“ vypustil Harry, čím si u nej príliš nepolepšil. Všetci s úškrnom poslúchli a on len nevinne mykol plecami. „Už sa nedívajú,“ mrkol na ňu pobavene. Vedel, že si to odskáče, mračila sa ale pôvabne.
„Takže,“ rozhodla sa nechať to pre túto chvíľu tak a obrátila sa naspäť k regálu. Rukou sa dotkla dreva. Drevo a kov. Dva materiály, ktoré sú diametrálne odlišné, tu však splývali vďaka kúzlu do jedného. Ale bolo to len vďaka kúzlu, ich konzistencia sa nezmenila. A potom si spomenula na Billove prednášky, ktoré zahŕňali aj základy fyziky. Nikdy by sa k muklovskej fyzike nedostala nebyť pyramíd a prepracovanej mágie v staroveku, kedy sa kúzlami skrývalo zlato, slonovina a iné drahé materiály. Našťastie si na to práve v tejto chvíli spomenula, hoci stále netušila, či to bude správna odpoveď na Harryho kvízovú otázku. „Kov a drevo sú odlišné materiály,“ pozrela na Harryho, ktorý sa síce tváril neutrálne, ale v očiach mu zbadala povzbudenie. No čo, tak trepne hlúposť. „Môžu byť prekryté kúzlami, ale úplne zakryť sa nedajú. Majú rozdielnu hustotu, čiže adekvátnym kúzlom sa dá zistiť rozdielna hustota a v tých miestach bude kov. Ibaže ja nepoznám adekvátne kúzlo,“ vypustila. Okamžite zbadala, že hlúposť netrepla. Gus sa uškrnul.
„Hustotu?“ zamračene sa obrátil Joel. „To čo je za pamágiu?“ Logan sa zahihňal.
„Muklovská fyzika,“ vysvetlil Gus.
„Úžas…“ Sean prevrátil oči.
„Každopádne má Ginevra pravdu,“ obrátil sa k nim Harry. „Vy by ste tiež vo voľnom čase mohli študovať niečo užitočnejšie a nemuseli by ste toľko voľného času premrhať v krčme,“ prskol na nich. Potom si ich však prestal všímať a obrátil sa naspäť k svojej partnerke. „Som si istý, že nastane chvíľa, kedy sa vaše vnímanie mágie zintenzívni a potom zacítite aj minimum čiernej mágie. Tamtým sa to nepodarí nikdy,“ mávol rukou za seba, kde sa Sean a Joel na seba škľabili.
„Ja som ju tiež necítil,“ upozornil Gus.
„Ty si aspoň vedel, čo je to fyzika. To ťa ospravedlňuje,“ blahosklonne vyriekol. Dawn sa zachichotala a plesla svojho partnera po ramene. „Dosť bolo rozptyľovania. Vzhľadom k tomu, že na tréning oného kúzla momentálne nie je čas, predstavím vám ho aspoň narýchlo. Dívajte sa… a vy dvaja obzvlášť pozorne,“ pozrel na Seana a Joela.
Následne im Harry predstavil kúzlo, ktorým sa dá rozlíšiť hustota materiálov. Nie konkrétnych, ale dá sa zistiť, kde je, napríklad v drevenej doske, hustota odlišnejšia. Pravdou bolo, že sa toto kúzlo neučili ani na aurorskej škole a už vôbec nie na Rokforte. A keby si Ginny nespomenula na Billovo rozprávanie o staroveku, myslela by si, že toto kúzlo ani neexistuje a že ho vymyslel Harryho strýko. Zrejme sa študuje na odklínačskej škole. Jedine tam. Bolo úžasné zisťovať, aké rozsiahle vedomosti má Harryho strýko a čo všetko ho naučil.
Samozrejme ani jeden z nich nevedel úplne všetko. Nikto nevie úplne všetko. Ale aj ostatní členovia Harryho jednotky prítomnosť v tejto skupine vítali. Bolo to pre nich prínosné, Harry im dokázal posunúť všestranné znalosti. Dokonca aj Gus pri ňom získal hodnotné skúsenosti, hoci bol u vyšetrovateľov o desať rokov dlhšie. A že bola s Harrym donedávna komplikovaná spolupráca, to šlo bokom.
„Takže sme sa dostali k tomuto miestu, kde je hustota dreva nenormálne vyššia,“ pokračoval auror Potter. „Čiže na tomto mieste musí byť iný materiál. A keďže sme sa zhodli na tom, že tu je tajné čosi, mal by to byť kov, ktorý sa nepodarilo bežným kúzlom odhaliť. Teraz bude stačiť použiť úplne obyčajné odhaľovacie zaklínadlo.“
„Načo teda toľko snaženia, keď to nakoniec ide tak jednoducho?“ nedalo Clarkovi. Skutočne si pripadali ako deti v škole, ktorým učiteľ trpezlivo vysvetľuje učivo.
„Dobrá poznámka,“ pokojne prikývol Harry. „Tak po prvé… nie je tu žiadna zjavná známka západky. Po druhé… ak by niekto nešiel na istotu, ani by si ten regál nevšimol. Zistili ste, že sa tu dá čierna mágia identifikovať len veľmi ťažko. Čiže moja teória… Pán Jewit tu niečo skladuje. Niečo, čo je jeho srdcu veľmi blízke a smrdí to čiernou mágiou. Nechcel nechávať obyčajnú západku, ktorú by prípadný zlodej našiel a prelomil by zaklínadlo. Skryl najskôr západku a potom nechal splynúť kov s drevom. Ibaže nie dostatočne, ako sme si práve ukázali. Vlastne tým tento regál… zobyčajnil. A preto…“ odmlčal sa a mávol prútikom na mieste, kde bola hustota dreva vyššia. Okamžite vyskočila kovová západka. „Svoju tajnú skrýš si týmto spôsobom ošetril.“
„Úžasné,“ s úsmevom vyhŕkla Dawn.
„Fakt, parádna práca,“ súhlasil Gus. Všetci vyzerali fascinovane. Bežne odklínali západky na tajných skrýšach, s týmto sa však doteraz ešte nestretli.
„Dobre, pozrieme sa teda na to, čo skrýva pán Jewit hneď? Alebo sa chcete najskôr občerstviť?“ spýtavo sa na nich zadíval. Boli síce štyri hodiny ráno, ale všetci siedmi zavrteli hlavou. Harry sa teda obrátil k regálu, aby odhalil tajnú skrýš.
——
„Ginevra, budeme musieť ísť,“ vyriekol Harry a jemne jej triasol ramenom. Včera ju budiť nemusel, vstala sama, ale pravdou bolo, že mohla spať prakticky až do večera. Dnes ich čakala práca, ktorú budú musieť spraviť v ľudských hodinách, nie v noci.
„Uhm, minútku,“ zabrblala a otočila hlavu. Napriek netrpezlivosti sa musel usmiať. Spala už znova vedľa neho. Nikdy by si nepomyslel, že ho to bude tak upokojovať. V minulosti by bol nervózny a podráždený, keby ho niekto zdržoval a narúšal by jeho priestor, hoci len v práci. Aby strpel niekoho vo svojom dome, to bolo nemysliteľné. Čím dlhšie boli spolu, čím viac času spolu trávili, tým viac si nielenže zvykal, ale začínal pociťovať takmer až závislosť. Potrebu, proti ktorej sa prestal brániť. Nebol to len sex, ako mu kedysi vysvetľovala. Boli to chvíle spokojnosti a radosti, ako mu definovala jeho pocity.
„Pripravil som raňajky, alebo asi už obed, či olovrant…“ zamrmlal. Znova ňou potriasol.
„Fajn, to znie skvele,“ ozvalo sa spod periny. Nevyzerala, že by sa chystala vstávať. Nechápal to. Prišli k nemu o šiestej ráno, zhltla koláč a vypila džús a potom odpadla. Spala viac ako osem hodín. Nestačilo jej to? On je už pár hodín čulý.
„Budú tri hodiny. Pred obedom priletela sova. Zadržali Petra Jewita a vypočúvajú ho v súvislosti s pašovaním. Zašiel som na poštu a rozposlal som sovy aj ja. Za hodinu sa máme stretnúť na úrade s ostatnými…“
„Spal si vôbec?“ napokon vykukla. Videl stiahnuté obočie, takmer až odsudzujúci výraz, vyzerala však, že by už mohla byť bezpečne prebratá.
„Áno, asi štyri hodiny,“ prikývol vážne.
„S tým budeme musieť niečo spraviť,“ nespokojne sa hrabala z postele. Nechápavo sa zamračil. „Ako si si všimol, ja mám spánok celkom rada. Každý normálny človek má spánok celkom rád. Ty zrejme nie a máš aj tie nočné mory…“ skúmavo naňho pozrela. Nevyzeral, že by sa ho jej poznámka dotkla. „Náš vzťah ale bude vyzerať divne, keď ja z neho polovicu prespím.“
„Polovicu nie,“ mierne sa uškrnul. „Rád sa dívam, keď spíš,“ povedal na vysvetlenie.
„Tak to ma veľmi neupokojilo,“ zaškľabila sa naňho. Vzala si svoje náhradné oblečenie a zamierila do kúpeľne. „Odteraz nebudem pokojne spávať keď viem, že ma špehuješ,“ uchechtla sa a zavrela za sebou dvere. S miernym úsmevom zavrtel hlavou.
Ginny vliezla do sprchy spokojná. Potešilo ju, že poznámku o nočných morách vzal celkom pokojne. Neprešiel do defenzívy a to bol ďalší krok k tomu, aby ho poľudštila. Nečakala, že by jej začal o svojich nočných morách rozprávať. Ani nebolo o čom. Vedela, čo v nich prežíva. To odstrániť zrejme nedokáže. Keby však v minulosti niekto spomenul jeho nočné mory, alebo by to ani nemuseli byť nočné mory, stačilo by spomenúť minulosť, zrejme by utrpel nejakú kliatbu.
Harry Potter sa z tej svojej schránky jednoznačne dostával a nesúviselo to len s ich vzťahom. Vedela, že tie jeho reči o zmene zo dňa na deň sú len reči, ale uvítala aj to, že sa medzi kolegami začal pozvoľna uvoľňovať. Alebo sa o to začal snažiť. Pochopila však, že keby vyrastal ako normálne dieťa, alebo ako dieťa nepoznačené tragédiou, bol by celkom zábavným chlapom. Začal sa tak prejavovať a nemenil na tom nič ani fakt, že sa v súčasnosti vo vyšetrovaní nachádzali v zúfalej situácii.
„Vyšetrovatelia dostali zákaz spomenúť našu vec,“ vysvetľoval pri neskorom obede. „Oficiálne ho zadržali pre podozrenie z pašovania starožitností, aspoň to si má myslieť. Nech nemá najmenšie tušenie, že sme niečo našli. Ale aj tak znervóznie. Bude vedieť, že teraz začne podrobná prehliadka jeho antikvariátu. A my ho poriadne podusíme. Ak to je náš človek, už bude musieť spraviť nejakú chybu,“ zamračil sa.
„To by bolo fajn,“ prikývla zamyslene prežúvajúc svoj obed. Prehltla. „Ale aj tak,“ zavrtela hlavou a pozrela naňho, „niečo mi na tom všetkom nesedí,“ vyslovila pochybnosti. Pozorne sa na ňu díval.
„Ginevra, tie artefakty sú jasne čierna mágia. Dokonca by mohli byť nástrojom čiernej mágie. Čo ti na tom nesedí?“ zvedavo sa spýtal. Mykla plecami.
„Ja neviem, je to len pocit.“
„Nie som fanúšikom spoliehania sa na pocity pri aurorstve,“ upozornil ju. Prevrátila oči. To vedela veľmi dobre. Obľuboval fakty a logiku. „A teba to budem musieť zrejme odnaučiť… Ticho,“ jemne ju zahriakol, keď chcela protestovať. „Máme súpravu artefaktov, ktoré smrdia čiernou mágiou, to je fakt. Patrí k úzkemu okruhu podozrivých z vrážd, ďalší fakt. Nemá alibi rovnako ako ostatní, ďalší fakt. Jeho antikvariát je zjavne len zámienka, fakt číslo štyri. Poznal…“
„Dobre, ja viem,“ zamračene ho prerušila. „Máme fakty a logicky by mal byť vrahom. Mohol by byť vrahom,“ opravila svoje prehlásenie. „Len vravím, že mi tá jeho zbierka príde ako… len zbierka, chápeš?“
„Chápem,“ prisvedčil. „Koníček. Niekto zbiera obrázky z čokoládových žabiek a niekto iný zase sošky démonov,“ zaškľabil sa. Pevne stisla pery a radšej neodpovedala. Možno bol jej pocit mylný. Ale bol to jej pocit a už ľutovala, že nemlčala. „Dostaneme z neho pravdu,“ pokračoval pokojnejšie. „Ak nie dobrovoľne, tak nasilu určite,“ pevne prehlásil.
„Áno, ale až pozajtra,“ pozrela naňho. „Zajtra je stretnutie v šachovom klube a my sme ešte neprezreli Alfredov dom,“ pozorne sa naňho zadívala. Zrejme zase poštuchá osie hniezdo. Nemôže ale dovoliť, aby sa odpísal po legilimencii na niekoľko dní, keď vlastne ešte neskončili s preverovaním. Veľa času do nadchádzajúcich vrážd im už neostávalo.
„Áno,“ privolil. Aj tak na ňom videla, že to spravil s nevôľou. Nielenže chcel okamžite konať, keď mal stopu. Stále bol presvedčený, že Alfred musí byť nevinný. „Preveríme súkromie všetkých do jedného. A keď bude favorit, pristúpime k drsnejším metódam vypočúvania. Mali by sme už ale ísť…“
——
Na ministerstvo prišli tak, ako vždy. Najskôr Harry a po desiatich minútach aj Ginny. Len dúfala, že sa za tých desať minút upokojil, pretože si bola istá, že ho v priebehu obeda naštvala minimálne dva razy. Hoci nevybuchol, neprskal a nenadával, nepreklial ju a ani neposlal do čerta, vedela, že jej poznámky o pocitoch a o zodpovednosti vo vyšetrovaní ho rozhodne nenadchli.
Krátko po nej prišli Dawn a Logan, takže ich jednotka bola kompletná.
„Dusili sme ho dve hodiny a dali sme mu hodinu pauzu,“ vysvetľoval im Frank Longbottom, „potom sme pokračovali a týrali ho ďalej. Nevyzradil nič. Stále si tvrdí svoje, že s pašovaním nemá nič spoločné. No a prišiel Hicks. Starému pánovi sme dali na preskúmanie váš úlovok.“
„Nie je nervózny?“ zamračil sa Gus.
„Kto? Hicks?“ zachechtal sa Frank.
„Nie, Jewit,“ prevrátila oči Dawn.
„Už začal. Povedali sme mu, že sme zadržali jeho predpokladaných komplicov. O vraždách nepadlo ani slovo.“
„Takže ste nám ho pekne prichystali,“ zazubil sa Joel.
„Dá sa to tak povedať. Ostatné je len na vás,“ usmial sa Frank. „A toto… oficiálne poverenie k prehliadke,“ podával ho Harrymu.
„To sa hodí,“ prikývol a pozrel na Gusa. „Pôjdem… a pôjde so mnou Ginevra. Potrebuje sa priučiť aj niečomu náročnejšiemu.“
„To by rozhodne mala,“ súhlasil.
„Pôjdeme sa na to pripraviť,“ pozrel na Ginny. Prikývla mierne rozhodene. Predpokladala, že s ním pôjde Gus. Potešilo a zároveň znervóznilo, že sa zúčastní niečoho dôležitého.
„Takže ty budeš zlý auror a ona ten dobrý?“ zasmial sa Logan.
„Nie, ja nemôžem byť nikdy zlý,“ zavrtel hlavou. „Ona bude ten pekný,“ zaškľabil sa naňho a vykročil k svojej kancelárii. Ginny sa ponáhľala za ním.
„Nepochopil ten vtip?“ Logan sa za ním díval. „To o tom dobrom a zlom policajtovi?“
„Myslím, že ho pochopil na jednotku,“ zahihňala sa Dawn.
„Čo sa s ním deje?“ zamyslene sa zamračil Sean.
„Niečo zvláštne,“ vypustil Gus a díval sa pri tom na Dawn. „Zrejme začal dostávať rozum a nemusíme chodiť ďaleko, aby sme zistili, kto za to môže.“ Jeho partnerka mykla plecami.
„Ginny?“
„Začínam sa pýtať, Sean, čo vlastne robíš v najlepšej vyšetrovacej jednotke,“ Gus ho plesol po ramene.
——
„Takže ja budem pekný auror?“ natiahla Ginny, keď sa za nimi zavreli dvere.
„No to rozhodne,“ prikývol zadumane. Podával jej dokumenty. „Hoci drsní budeme musieť byť obaja. Prečítajme si, ako si počínali naši kolegovia.“
Čítanie pergamenov im nezabralo veľa času. Ich kolegovia vlastne len krúžili, zdržovali a znervózňovali zadržaného. Chceli mu vsugerovať, že vlastne nič nemajú. Že ich vypočúvanie je len formálne, že nemajú žiadne hmatateľné dôkazy a že ho zadržali len preto, lebo sa jeho meno objavilo v záznamoch pre nich dôležitejšieho podozrivého.
„Ak budete mať potrebu niečo sa spýtať, pokojne to spravte,“ povedal jej, keď sa navliekli do aurorských plášťov. „Určite by som to zvládol aj sám a to bez najmenších problémov, budem však rád, keď sa pridáte. Som si istý, že vám napadnú dobré a vhodné otázky.“
„Fíha, to je chvály,“ uchechtla sa. Bola však mimoriadne nervózna a cítila na svojich ramenách zodpovednosť, hoci len minimálnu.
„Zaslúženej chvály, Ginevra,“ uprene sa na ňu pozrel. „Je to dôležité, budú sa na nás dívať ostatní a pred nami bude mimoriadne inteligentný čarodejník. Ale my ho dostaneme. Spoločne,“ jemne sa pousmial. Nadýchla sa a vydýchla. „Keby som nebol presvedčený, že bude vaša prítomnosť prínosná, povedal by som Gusovi, aby šiel so mnou.“
„Pekne povedané,“ prikývla. „Tak poďme na to…“