Harry sedel zadumane za svojím stolom a pred sebou mal poukladané pergameny so snímkami z miesta činu, ktoré už poznal naspamäť a na ktorých už znova nenájde nič, čo by im pomohlo.
Kútikom oka pozoroval Ginny, ktorá čítala jednu zo svojich posledných troch kníh. Ráno prišla, pozdravila, sadla si a čítala. Nepovedala ani slovo, nepozrela naňho. Po tom, čo včera odišla pomerne naštvaná a sklamaná, stále uvažoval nad tým, čo sa vlastne stalo. Včera sa ju ani nepokúšal zastaviť. Dlhú dobu sedel nahý na pohovke a premýšľal, kde sa stala chyba.
Skutočne to takto fungovalo. Aspoň uňho to tak fungovalo. Včera to bolo príliš rýchle, to vzrušenie a potreby sa nachádzali na okraji únosnosti a on bol rád, že sa toho zbavil. Ona však nie. Ostatné ženy s ním doteraz udržali krok. Aspoň mu to vraveli vždy. Že to bolo super a že si to chcú zopakovať. Tonksová ho to naučila práve takto. Ibaže Tonsková bola aurorka a profesionálka, ktorá ho potrebovala rovnako, ako on ju. O nič viac nestála. Zamračil sa.
Tonksová s ním nikdy nechcela randiť. Tonksová potrebovala len jeho penis, pretože mala svoje potreby a tých sa potrebovala zbaviť rovnako, ako on. Tonksová bola silná žena, ktorej trocha tvrdosti neprekážalo. Rovnako ako Dawn. A ostatným. Dokonca by povedal, že ich trocha tvrdosti vzrušilo ešte viac. Čím je Ginevra odlišnejšia, ak sa však neberie v úvahu jej drobnosť?
Ginevra ťa miluje, ty idiot. A myslí si, že ty miluješ ju. Alebo že k nej cítiš viac, než k tým ženám pred tým. A dúfala, že by si aj ten sex mohol brať inak, ako pred tým.
Milovanie. Nazvala to milovaním, nie sexom. Vravela, že si potreboval uspokojiť svoje potreby, čo vlastne bola aj pravda. Vravela, že ho nezaujímali jej pocity a to tiež bola pravda, pretože nejako automaticky predpokladal, že to cíti rovnako. Mala pravdu vo všetkom. Presne tak, ako mu ukazuje chyby, ktoré robí v bežnom živote, tak aj tu upozornila na chyby, ktoré pácha. Stiahol obočie ešte viac a pozrel na ňu.
„Ginevra,“ opatrne ju oslovil. Zdvihla k nemu pohľad. Zbadal, že sa jej v očiach stále zrkadlí hnev. Zrada. Ublíženie. Sklamanie. Povzdychol. „Mali by sme sa porozprávať.“
„Tu? O tom?“ nasilu sa uškrnula a zavrtela hlavou. „Nemyslím, že by bolo o čom hovoriť.“
„Ale ja si to myslím,“ zamračene gánil. „Premýšľal som a viem…“ stíchol, pretože do kancelárie vstúpil Gus.
„Neruším?“ pozrel na nich.
„Predstav si, že rušíš,“ vyštekol naňho Harry podráždene.
„Nie, je to v poriadku,“ ozvala sa Ginny mračiac sa na Harryho. Gus prevrátil oči. Na podobné výlevy svojho šéfa bol zvyknutý.
„Niečo máme,“ zamával knihou, ktorú držal v ruke. „Neviem, či je to ono, ale Steve našiel toto,“ položil na Harryho stôl otvorenú knihu. Jednu z kníh, ktoré si medzi seba rozdelili aurori, aby ich čítali, ak si k tomu vyčlenili čas.
Harry sa za ňou natiahol, ale to už bola Ginny pri stole a rýchlo ju schmatla.
„Knihy tu riešim ja, auror Potter. Ak by ste dovolili,“ nevinne naňho pozrela.
„Čítajte nahlas,“ vyzval ju zamračene.
„Fajn.“
Niekoľko minút sa miestnosťou niesol len jej hlas. Harry pozorne počúval mračiac sa pri tom. Keď stíchla, nechal zavolať Gordona Hicksa.
——
„Hicks občas spolupracuje s ministerstvom a s aurormi už asi tridsať rokov,“ vysvetľoval Harry svojej partnerke na ceste k Tonksovej. „Doteraz sme nevedeli, kvôli čomu ho zavolať, teraz máme dôvod.“
„Počula som už o ňom,“ prikývla. „Niektorí spolužiaci na škole k nemu dokonca zašli. Dekan sa ho vraj pokúšal prehovoriť, aby dával prednášky, ale tvrdohlavo to odmieta.“
„Presne tak. Je to odborník na slovo vzatý. Vedomosti získal najmä v zahraničí, ale už je starý,“ mierne sa zamračil a kútikom oka na ňu pozrel. „Vy ste za ním nechodili, Ginevra?“
„Nie, démonológia nie je moja šálka kávy,“ znechutene sa zaškľabila. „Povinné učivo som sa naučila, ale nič viac.“
„Aha,“ prikývol a zovrel čeľusť. Najradšej by ju niekam zatiahol a vydiskutoval si s ňou ich konflikt, to ale teraz nešlo. A s Gusom až doteraz preberali ich objav, z ktorého aj tak neboli veľmi múdri.
Práve vkročili do kancelárie hlavnej vyšetrovateľky Tonksovej, kde už sedel usadený starý pán Hicks. Tonksová mu už vysvetlila, o čo sa jedná, na čo prišli a čo by im pomohlo. V rýchlosti predstavila hlavného vyšetrovateľa prípadu a jeho partnerku.
„Ani sa nedivím, že ste o tomto nepočuli,“ Hicks sa zvedavo díval na Harryho a Ginny. „V rituály, ktorý ste mi ukázali a ktorý by podľa vás mal v úmysle podstúpiť páchateľ, ide o vyvolanie nižšieho démona, ktorý sa volá Kasadya. Sama o sebe nie je veľmi nebezpečná, ibaže slúži Sarielovi a to je syn samotného Samaela. Toto by už bol veľký problém pre celé ľudstvo. Môžeme len predpokladať, či ide páchateľovi len o vyvolanie nižšieho démona, alebo či má v úmysle cez nižšieho démona a syna postúpiť až k jednému z najvyšších démonov…“
„Pohnútky páchateľa budeme riešiť až po jeho zadržaní,“ prerušil ho Harry len sťažka potláčajúc nervozitu a podráždenie. O prednášku o démomoch skutočne nestál. „Teraz by sme chceli vedieť, či vraždy a tento rituál spolu môžu súvisieť.“
„Môžu,“ Hicks sa naňho usmial. Tonksová ho prebodla výstražným pohľadom. Ginny len prevrátila oči nad netrpezlivosťou svojho šéfa. „A súvisia. Biela ruža je jasným znamením démona Kasadya, čo je v rozpore s povesťou, ktorú majú démoni.“
„A preto o démonovi vravíte v ženskom tvare?“ spýtala sa Ginny. Hicks prikývol. „Predpokladám, že Kasadya a Sariel sú… milenci?“ povytiahla obočie. Hicks sa potichu zasmial.
„Áno, ak sa na to budeme dívať takýmto spôsobom.“
„Zaujímavé.“
„Vráťme sa k prípadu,“ nadhodil Harry.
„Podľa spôsobu, akými páchateľ zavraždil tých ľudí, ide o proces, ktorý predchádza samotnému vyvolaniu Kasadye. Je potrebných šesť obetí v troch intervaloch. Čiže je potrebné obetovať dvoch nevinných naraz a to na trikrát. Tá krv, ktorá bola všade… O Kasadyi sa toho vie len málo. Vie sa to, že je to démon ženského ekvivalentu, démonka chaosu a zmaru. Je potrebné obete čo najviac poškodiť a spôsobiť čo najviac neporiadku. Krvou, áno. A napriek tomu, že je takouto démonkou, je zároveň zástankyňou krásy a nevinnosti. Ruža. Je to krásna a nevinná démonka, alebo tak má pôsobiť a pritom za sebou zanecháva chaos.“
„Krásna mrcha,“ vypustil Harry.
„Správne,“ prikývol Hicks. „Vie sa o nej aj to, že vystupuje ako služobníčka, či partnerka Sariela, syna Samaela, ktorý sám o sebe holduje zmaru. Spolu s ním by sa dalo ľahšie dostať k Samaelovi, na vyvolanie ktorého treba oveľa, oveľa viac.“
„Oveľa viac, ako šesť vrážd?“
„Osem,“ opravil Hicks Ginny. Tá sa zamračila. Harry spozornel. „Podľa hlavnej vyšetrovateľky boli takéto vraždy spáchané aj v minulosti. Vtedy ale páchateľovi niečo nevyšlo, pretože po mesiaci neprišlo k ďalším vraždám.“
„Ako, prosím?“ Harry ho prebodol pohľadom.
„K vyvolaniu Kasadye sú potrebné tri krát dve obete. Čarodejníci. Avšak je potrebné dodržať časový, lunárny interval. V minulosti s tým páchateľ skončil. Teraz znova začal, ak ide o toho istého človeka. Do mesiaca musí obetovať ďalších dvoch mladých ľudí opačného pohlavia a najlepšie, aby šlo o manželov, prípadne milencov, pretože sa obete musia vykonať naraz.“
„Niečo sa mu v minulosti nepodarilo,“ prikývol Harry zamyslene.
„V pokračovaní mu zrejme zabránila vaša prítomnosť, alebo skôr blízkosť,“ Hicks sa naňho díval. Bolo jasné, že Tonsková mu povedala všetko.
„Takže som vtedy nechtiac zabránil ďalším vraždám?“
„Ďalším obetám, áno,“ prikývol. „A teraz máte znova šancu zabrániť pokračovaniu.“
„Dobre, zhrňme si to,“ vložila sa Ginny, pretože sa začali nachádzať na tenkom ľade, ktorým návrat do minulosti a hrabanie sa v nej, skutočne bol. „Páchateľ potrebuje zabiť dvoch mladých čarodejníkov opačného pohlavia naraz, na jednom mieste a nikto štvrtý tam nesmie byť. Musí obety dolámať a dotrhať a zanechať po sebe chaos a zmar. A zanechá na mieste činu bielu ružu, ako odkaz na Kasadyu, v mene ktorej, alebo kvôli ktorej to robí. Toto musí spraviť trikrát po každom lunárnom cykle.“
„Správne,“ súhlasil Hicks.
„A čo bude nasledovať po tom?“
„Temný rituál na vyvolanie Kasadye, ktorá sama o sebe nie je nebezpečná. Zrejme ju páchateľ uctieva pre jej krásu, ktorú na seba dokáže vziať. Možno pre chaos, ktorý dokáže spáchať. Možno to robí v jej mene a pre ňu. Ale zrejme sa chce dostať k samotnému Samaelovi a ju, spolu so Sarielom, chce ovládať…“
„A tento rituál, ako prebieha?“ spýtal sa Harry. „Rovnako, ako všetky? Len sa zmení jeho zámer a smer?“
„Podobne,“ odvetil Hicks. „Je to o niečo miernejšia obdoba tých najhorších rituálov, pri ktorých sa vyvolávajú najhorší predstavitelia temných síl. Nie je potreba jesť srdce, piť krv, ani zhromažďovať iné orgány a páliť ich. Len treba priniesť šesť obetí v troch cykloch a spôsobiť, aby to vyzeralo tak, ako ste to videli.“
„Takže sme si overili, že je to pravda,“ vložila sa aj Tonksová, ktorá pozorne načúvala. „Som veľmi rada, že ste nakoniec prišli,“ mierne sa pousmiala na Hicksa.
„Neprišiel by som,“ stiahol ten obočie. „Nemám už veľa času,“ ospravedlňujúco sa usmial. „Musím toho postíhať ešte veľmi veľa a zrejme nemám dosť času,“ dodal. Bola to pravda. Bol už veľmi starý.
„Veľmi si toho ceníme, pán Hicks,“ Tonsková sa postavila, aby sa mu poďakovala podaním ruky. Pomaly ho vyvádzala preč. Harry začul, že ešte raz ďakuje za jeho návštevu a jeho pomoc.
——
„Takže máme motív,“ Harry spustil pravidelnú večernú poradu štyroch vyšetrovateľov. „To je síce fajn, ale že by nám to pomohlo?“
„Vieme minimálne to, že dá páchateľ tri týždne pokoj,“ Dawn mykla plecami. Jedla sendviče, ktoré pritiahol Gus z neďalekého bistra.
„Bolo by lepšie, keby sa to už neopakovalo,“ namietla Ginny a tiež sa natiahla za večerou.
„Budeme mať dosť času na niečo za tri týždne prísť,“ mykol plecami Gus. „Máme toho síce málo, ale nie úplne nič. Máme motív. Vieme, že ide o uctievača démona, ktorý musí byť veľmi zdatný. Obete sú mladé, okolo dvadsaťpäť a čarodejníci. Manželia. Pozrieme do ministerských záznamov na takéto manželské dvojice a navrhneme zlepšenie zabezpečenia ich domovov. To minimálne.“
„Výborný nápad,“ prikývol Harry. „Možno by sa mohlo v Prorokovi objaviť nenápadné upozornenie, alebo skôr nabádanie na zlepšenie zabezpečenia všetkých domovov. Nemusí ísť nutne o manželov. Je veľa párov v tomto veku, ktorí by mohli byť spolu,“ dodal. Ginny sa naňho mierne zamračila.
„Navrhnem to Tonksovej,“ ozvala sa Dawn.
„Dobre,“ prikývol Harry. „Neverím síce, že niečo také existuje, ale možno by sa mohlo poobzerať po nejakých sektách alebo čomkoľvek, kde by sa náš podozrivý mohol pohybovať,“ pozrel na ostatných.
„Neverím,“ zavrtel hlavou Gus. „U muklov sú sekty bežné, ale u čarodejníkov?“
„Iste,“ Harry si to myslel tiež, „každopádne sa treba popýtať našich informátorov.“
„A čo tá ruža?“ nesmelo sa spýtala Ginny.
„Je preverená,“ Gus sa roztrpčene zaškľabil. „Ani tu nie je žiadna stopa. Je to obyčajná ruža, ktorá sa dá kúpiť na každom kroku v Londýne. Akurát je biela,“ mykol plecami.
„A čo sa týka prípadného omámenia obetí páchateľom,“ pokračovala Dawn, „ani tu nemáme žiadnu stopu. V továrni, kde robila žena, sa premelie veľa ľudí. Rovnako ako v kníhkupectve. Ak chcel páchateľ omámiť tých dvoch, mohol to spraviť hocako a hockedy a krásne mohol za tú polhodinu stihnúť všetko.“
„Sme v koncoch,“ skonštatoval Harry. „Máme toho síce viac, ako pred dvadsiatimi dvoma rokmi, ale vlastne nemáme nič,“ zamračene si zložil hlavu do dlaní.
„Na čo sa zamerať teraz?“ Ginny pozrela na Gusa a Dawn.
„No, rozhodne prezrieme mladé manželské páry a nejako do novín prepašujeme nenápadný návrh na zlepšenie zabezpečenia. To je však všetko len prevencia,“ odvetil Gus.
„A popýtame sa informátorov, či niečo niekde nezačuli,“ doplnila ho Dawn.
„Inak sa vraciame naspäť do služby,“ Harry zdvihol hlavu. Vyzeral takmer až porazenecky. Bol to Tonksovej príkaz. „Všetci štyria. Od zajtra nabehneme na smeny a pohotovosti. A popri tom sa môžeme pokúšať na niečo prísť. Nerád to hovorím, ale momentálne nemáme nič, na čo by sme sa zamerali.“
„Dobre, šéfe,“ prikývol Gus. „Takže sa pôjdeme riadne prespať.“
„Navrhovala by som bar,“ nadhodila Dawn. Gus sa uchechtol.
„Len chľastať by si chcela.“
„A ty nie?“ povytiahla obočie. „Možno by nám to lepšie pálilo, keby sme dali zo tri panáky. Čo poviete?“ pozrela na Harryho a Ginny.
„Nie, ďakujem. Mne panáky rozhodne nepomôžu,“ nesúhlasne sa zatváril Harry.
„Ja som za,“ prikývla Ginny bez váhania. „Trochu uvoľnenia človek potrebuje.“
„Tak na čo ešte čakáme?“ Dawn sa nadšene postavila. A nasledovali ju aj Gus s Ginny.
„Ginevra, vy na moment ostaňte,“ vypustil Harry príkro. Nahnevane pozrel na Dawn a Gusa, ktorí zastavili. „Nebudem vás dlho zdržiavať od zábavy, môžete byť pokojní,“ prskol po nich. „A počkajte aurorku Weasleyovú vonku,“ vŕkol. Gus musel popohnať Dawn pred sebou, pretože sa mračila na Harryho a nechcelo sa jej odísť.
Keď sa za nimi zavreli dvere, Harry pozrel na Ginny. Tvárila sa protestne.
„Chcel by som sa porozprávať,“ zamračene a pokojnejšie oznámil. „Nejako som k tomu nemal v priebehu dňa čas,“ natiahol mierne sarkasticky.
„Keby čas aj bol, toto nie je vhodné miesto k podobným diskusiám, nie?“ povytiahla obočie. Stále sa cítila ukrivdene a ublížene, dokonca zneužito. Zúfalo chcela, aby niečo spravil sám od seba. Ona ho v tomto poháňať vpred nemohla.
„Zrejme áno,“ privolil. „Preto som chcel navrhnúť, že by sme niekde mohli ísť teraz,“ vypustil oveľa jednoduchšie, než by sa mi podarilo pred mesiacom, napriek tomu mu to dalo veľa práce. „Vy však dávate prednosť baru,“ pozrel na ňu s miernou výčitkou.
„Nemala som dojem, že by ste ma chceli pozvať na rande a…“
„Nedali ste mi k tomu príležitosť,“ prerušil ju. Niekoľko sekúnd sa na seba dívali. „Skutočne sa o tom potrebujeme porozprávať,“ dodal po chvíli mierovo. „Musíme sa o tom porozprávať,“ doplnil sa dôraznejšie. „Nemyslíte?“
„Možno,“ privolila s prudko búchajúcim srdcom. „Hoci…“ zavrtela hlavou.
„Teraz nie,“ znova ju prerušil, tentoraz zamračene. „Bežte do baru, možno vám všetkým bude lepšie páliť,“ vyprskol ironicky. Zamračila sa. „Každopádne sa vraciame do služieb a dovolím si predpokladať, že aj do nášho tréningového procesu, ak sa však tréningov nechcete vzdať,“ povytiahol obočie a spýtavo sa na ňu pozrel.
„Samozrejme, že nie,“ vyšlo z nej potichu. Určite chcela pokračovať. Minimálne v tomto.
„Dobre,“ prikývol správne tušiac, že momentálne chce len tréningy. Jeho nie. „Takže sa uvidíme u mňa doma v obvyklý čas. Dovidenia a užite si bar,“ otočil sa k svojmu stolu a začal zbierať podklady k prípadu.
Nadýchla sa. Chcela niečo povedať. Napríklad to, že by s nimi do toho baru mohol ísť aj on. Alebo že by bar zrušila, hoci by vyvolali podozrenie. Čokoľvek, pretože sa zrejme vo svojej predstave sveta cítil rovnako ublížene, ako ona, hoci to nechápala. Platilo to však aj obrátene. Tak si len povzdychla, otočila sa na päte a šla s priateľmi do baru.
——
Ginny šla k svojmu šéfovi na ďalší prísun tréningových aktivít oveľa viac nervóznejšie, než keď k nemu šla vôbec prvý krát. V bare si to príliš neužila, nezabávala sa, hoci sa o to snažila, jej myšlienky boli pri ňom a to jej bránilo trocha sa odreagovať. Maskovala to ich beznádejou v prípade a zrejme jej to uverili, pretože ani oni neboli vo svojej koži.
„Dobré ráno,“ privítal ju príliš vážne, keď ju vpustil dnu.
„Dobré,“ odzdravila a opatrne vošla dnu. Videla na ňom, že je pokojný. Či bol aspoň z desatiny taký nervózny, ako ona, to odhadnúť nemohla.
„Raňajkovali ste?“ spýtal sa tak, ako vždy.
„Už si netykáme?“ odvetila otázkou. Jeho prechod do vykania ju nahneval. Neboli predsa v práci. Mohlo to znamenať to, že sa rozhodol vrátiť ich vzťah do skutočne profesionálnej roviny v každej oblasti.
„Nepredpokladám, že by ste mali záujem o tykanie,“ uprene sa na ňu díval. „Aspoň som nadobudol ten pocit po vašom odchode v ten večer,“ dodal potichu.
„Dobre! Fajn!“ vyletela naštvane. „Zrejme sa vážne budeme musieť porozprávať, pretože to takto ďalej nepôjde,“ nahnevane sa dívala do jeho pokojnej tváre.
„Súhlasím,“ prikývol. „Sadneme si?“ povytiahol obočie. Rozčuľoval ju, ale sadla si na pohovku. Dívala sa, ako si prisadol v bezpečnej vzdialenosti. Prevrátila oči. „Premýšľal som o tom, čo ste mi povedali. Hneď na začiatku však musím pripomenúť, že práve z tohto som mal strach. Aby ste to nebrali príliš osobne, aby ste sa dokázali správať profesionálne a…“
„Drž hubu,“ vrkla po ňom nabrúsene. Zamračil sa. „Dokážem sa správať profesionálne v pracovnom živote. Nechápem však, prečo by tomu tak malo byť v súkromí. Dávno sme sa zhodli na tom, že šlo o niečo viac. Ja som to tak brala a preto ma maximálne vytáča tá tvoja póza, ktorú tu na mňa teraz skúšaš,“ prebodávala ho pohľadom.
„Myslel som, že presne o to ti ide, keď si odišla,“ neprestával sa mračiť. Prekvapene sa naňho dívala. On to skutočne nechápal? Nemohol, pretože neverila, že by práve toto hral.
„Aha,“ prikývla pokojnejšie. „Poďme si to vyjasniť,“ stiahla obočie. „Čo konkrétne si si myslel po mojom odchode?“
„Bola si nespokojná, urazená a ponížená, pretože nesúhlasíš s mojou predstavou sexu. Ešte som neskončil!“ zarazil jej pokus o prerušenie. „Premýšľal som o tom a zrejme máš pravdu. Niekoľkokrát si ma presvedčila, že moje predstavy a môj postoj k životu a svetu nie je bežný. A asi to platí aj o tom sexe,“ mykol plecami. „Mne to tak vyhovovalo, ale vyhovovalo mi aj to, aby som sa sústredil výhradne na prácu a na ostatné kašľal. Ty si sa… urazila, povedala si mi to, čo si mi povedala, odišla si a v práci si odťažitá a ja som nadobudol pocit, že je to z tvojej strany všetko. Ak to má byť všetko, v poriadku. Súhlasím. Náš vzťah môže byť čisto profesionálny, môžem ťa aj naďalej trénovať a…“
„Vôbec ťa to nemrzí?“ prerušila ho.
„Mrzí, ale ak to má byť tvoje prianie, tak v poriadku,“ zamračene sa na ňu díval. Vyzeral naivne, až takmer strateno a ona zavrtela hlavou.
„Tomu sa hovorí konflikt, Harry,“ potichu z nej vyšlo. „Vieš, čo je konflikt, však?“
„Samozrejme,“ neprestával sa mračiť.
„Vo vzťahu sú konflikty bežné a riešia sa väčšinou hľadaním kompromisu a nie jeho ráznym uťatím,“ povzdychla. „Ty si zvyknutý riešiť všetko radikálne. Buď to bude biele alebo čierne a nič medzitým,“ zavrtela hlavou. „Áno, nepáčilo sa mi to ani najmenej. A urazene som odišla. Nie je to však moje definitívne rozhodnutie. Je to reakcia, možno detinská a hlúpa, ale také sa v živote stávajú. Ľudia bežne robia chyby, bežne sa urážajú a hádajú. Môžu mať svoje zásady, to je v poriadku, ale len keď ide o nich samých. Ak ide o dvoch ľudí, ktorí sa rozhodnú zdieľať určité veci spoločne, sex napríklad, tak sa tie predstavy môžu líšiť a môže prísť ku konfliktom.“
„To chápem, samozrejme, nie som úplný idiot.“
„Nechápeš to,“ zavrtela hlavou. „Možno vieš, o čom je reč. Počul si o tom, videl si to, ale sám si to nezažil. Nikdy si nebol prinútený podriaďovať sa druhému, prispôsobovať sa, nebodaj dbať o toho druhého.“
„Moji náhradní rodičia…“
„To nie je to isté!“ zamračila sa naňho. „Nie je mojím želaním vrátiť náš vzťah na profesionálnu úroveň, ako sa mylne domnievaš po mojej reakcii.“
„Ani mojím,“ opatrne stiahol obočie.
„Vážne nie?“
„Nie!“ zamračene prehlásil. Ale presvedčivo a bez váhania a to ju potešilo.
„A čo teda chceš?“ spýtala sa. Musí to povedať on.
„Chcem,“ stiahol obočie, „samozrejme chcem, aby bolo všetko tak, ako pred tým večerom. A čo sa toho večera týka… chcem, aby si mala iný názor. Aby si to necítila tak, ako si to popísala. Chcem, aby si si to užila, aby si z toho niečo mala,“ jeho stiahnuté obočie prekĺzlo do zamračenia. „Ibaže to bude ťažké, pretože som to robil odjakživa takto a netuším, čo robiť,“ povzdychol. „Premýšľal som. Vravela si o milovaní. Samozrejme ten výraz poznám a mylne som si myslel, že to, čo robím, je milovanie. Presne tak, ako stále hovoríš, je to môj chybný postoj k životu. Asi preto, že som nikdy pri sebe nemal nikoho, kto by po mne chcel niečo viac, alebo po kom by som ja chcel niečo viac. Všetky tie ženy,“ zavrtel hlavou, „to brali tak, ako ja. Museli, pretože som nikdy nechcel a vlastne ani nevedel ponúknuť nič viac. S tebou je to ale iné,“ stíchol a pozrel sa na ňu.
„A ja toto všetko chápem,“ prikývla. „Tiež som nad tým premýšľala a došlo mi, že chyba je v tom, čo si práve povedal. Došlo proste k nedorozumeniu, ktoré bývajú bežné a dajú sa riešiť.“
„Došlo k nedorozumeniu, ktoré sme si práve vyjasnili?“ spýtal sa neisto.
„Myslím, že áno.“
„A nemohli sme si to vyjasniť ten večer?“ povytiahol obočie. „Keby si neodišla, ušetrili by sme sa dvoch dní nedorozumení.“
„Možno, ale ty občas potrebuješ premýšľať a občas musíš na niečo prísť aj sám,“ zavrtela hlavou.
„Doteraz som to nemusel robiť. To len pri tebe som taký stratený,“ mierne sa zaškľabil. Uľavilo sa mu a riadne. Hoci k ťažším veciam zrejme len príde.
„To je život, Potter. Ži ho,“ odvetila mu obdobným zaškľabením. A čakala.
„No a… zrejme ťa šokujem, ale premýšľal som aj nad iným,“ pozrel na ňu. Trpezlivo vyčkávala, čo z neho vylezie. Ak teda vylezie to, čo chcela, aby vyliezlo. Keď to bude znova nejaká jeho trápna úvaha od veci, asi ho už niečím tresne. „Asi sme si už dávnejšie vyjasnili, čo obaja cítime, alebo dobre, vysvetlila si mi, čo cítim,“ nervózne si poposadol. „Neprišiel by som na to asi nikdy,“ nasilu sa uškrnul. Nie, vôbec mu nepomáhala. „Premýšľal som nad tým, čo by sa malo spraviť, aby si si sex, alebo teda milovanie so mnou užila aj ty,“ vypustil a díval sa na ňu.
„A čo by sa malo spraviť?“ spýtala sa, keď bola jeho odmlka už dosť dlhá aby pochopila, že pokračovať nebude. Musel pokračovať.
„Život pri tebe je nesmierne náročný, Weasleyová,“ nespokojne zafrflal. Musela si zahryznúť do jazyka, aby sa nerozosmiala. „Si moja učiteľka, nie? Budeš mojou učiteľkou sexu? Teda milovania?“ v rýchlosti sa opravil. Dokonca sa jej zdalo, že jeho tvárou prebehol náznak pýrenia. „Pochop, asi budem potrebovať vedenie, čo robiť a kedy a ako to robiť. Nikdy som nič nečítal, nič nepozeral, s nikým sa nerozprával a nepodnikal také tie prvé kroky, kedy by mi dievča hovorilo, čo robiť a ako. Alebo dobre, hovorilo, ale bolo to tak, ako som sa to naučil a to asi nebolo správne…“
„Už prestaň trepať,“ s úškrnom ho prerušila. Ich konflikt, alebo nedorozumenie, inak skončiť ani nemohol. A bola rada, že si to uvedomil on, on prišiel s riešením a hlavne, že s tým chcel on niečo spraviť. Vážne bol tým najkomplikovanejším človekom pod slnkom.
„Budeš?“
„Áno,“ prikývla. A on sa konečne usmial.
„Výborne. Prisahám, že som veľmi učenlivý žiak.“ Prisunul sa k nej. Mierne sa usmievala, keď sa k nej nahol, aby ju letmo pobozkal na pery. A chcel viac.
„Zadrž. Povedz to, Harry. Povedz, ako si sa cítil,“ vyzvala ho potichu, keď ho od seba odtisla. Prekvapene na ňu pozrel. Bezradne si povzdychla. „Nemôžeš sa teraz prisunúť, po tom všetkom a začať ma bozkávať. Som tvoja učiteľka, nie?“
„Uhm,“ prikývol a hľadal tie správne slová. „Bol som zmätený. Bolo to zúfalé a…“ mykol plecami. „A ja presne neviem, ako sa povie to, čo som cítil,“ pozrel na ňu. Zazubila sa.
„Chýbala som ti?“
„Veľmi,“ priznal.
„To je dobre,“ šepla. A sama sa naklonila, aby ho pobozkala. Vôbec sa nezľakla myšlienky, že ho bude musieť viesť a učiť aj v tomto smere. Bol na jednej strane veľmi nebezpečný a desivý, ale na druhej absolútne stratený a bezradný. A ona ho milovala. On ju asi tiež, hoci sa vo svojich pocitoch orientoval asi ako päťročný. „Dobre, stačí,“ prerušila ich bozk. „Prišla som trénovať, spomínaš?“ pozrela mu do očí. Už bol na nej nalepený.
„Áno, trénovať,“ prikývol nespokojne. Rád by skočil na inú výučbu, hoci z nej mal strach. Stačilo však len pár sekúnd, aby sa obaja znova správali profesionálne. „Skončili sme tesne pred rozbehnutím trénovania dvojitej mágie,“ postavil sa a prešiel do kuchyne, aby im obom nalial pohár džúsu. Pozorovala ho. Za pár okamihov bol naspäť a podával jej pohár. Mrkol na ňu a uškrnul sa. Pomaly si odpil.
„Potter, nedráždi,“ nespokojne sa zamračila. Už pretým ju tým tajnostkárstvom rozčuľoval.
„V poriadku. Trvalo mi dlho, kým som zistil, že samotné hľadanie vnútornej mágie potrebuje ďaleko viac, ako sústredenie… psychické. Premrhal som niekoľko rokov, kým som zistil, že aj telo potrebuje byť pripravené. Potrebuje byť maximálne uvoľnené. Preto teraz zájdeme za jednou mojou známou a ona sa postará o to, aby pripravila tvoje telo,“ usmial sa. Zvedavo naňho hľadela.
„Myslíš masáž?“
„Kompletnú,“ prikývol. „Viem to robiť aj ja, respektíve som od nej dostal niekoľko hodín, aby som vedel, ako udržať telo v pohode. Dostať ho do pohody bude ale musieť ona.“
„Telo musí byť uvoľnené, aby sa duša ľahšie sústredila na mágiu,“ prikývla. Dávalo to zmysel. Muselo, on na to prišiel.
„Správne. Takže, drahá Ginevra, poď so mnou…“
——
Bol to neuveriteľný pocit. Samozrejme vedela, čo sú to elixíry a masti uvoľňujúce unavené a ubolené svalstvo, ale toto bolo niečo stokrát lepšie. Kompletná masáž celého tela, ktoré sa jej dostalo od mladej ženy, bola úžasná a ona sa cítila, akoby sa snáď nadnášala. Akoby sa ani necítila. Presne takto to malo pôsobiť, ako jej prezradila. Muklovský spôsob doplnený čarodejníckymi masťami sa postaral o to, aby sa úplne všetky jej svaly dostali do pohody.
Celé to trvalo takmer tri hodiny, kedy ležala nahá na jej stole a ona sa jej dôkladne venovala. Ginny pochopila, že Harry k nej chodil často a že bola jednou z tých žien, u ktorých hľadal uvoľnenie a zrejme ho nachádzal pravidelne. Dostával lekcie a nielen tie intímne. Naučila ho umeniu masáže, hoci sa jeho znalosti obmedzili len na to, ako udržať telo v pohode.
Žiarlila. Uvedomila si, že k tej mladej a milej dáme, ktorá sa k Harrymu čakajúcemu vo vedľajšej miestnosti správala ako k hocakému inému chlapovi, cíti závisť. Ona si to pri ňom dokázala užiť. Hoci to bolo znova niečo detinské a hlúpe. Harry k masérke necítil nič, na rozdiel o nej. Ten pocit tam ale bol a nebolo to ani správne a ani spravodlivé.
Po chvíli ju tie pocity síce neopustili, ale neboli také intenzívne. A najmä pôsobil ten pokoj, ktorý so sebou prinášala jej masáž. Počula o tomto muklovskom spôsobe a vedela, že prvá masáž telo takmer zničí, než si na to človek zvykne. Toto bolo ale niečo iné a určite za to mohla kombinácia s čarodejnými masťami.
„Cítim sa ako znovuzrodená,“ usmiala sa, keď boli naspäť v Harryho dome. Zjedla len ľahký obed, ktorý jej naordinoval. Myslela si, že mu ten zeleninový šalát otrepe o hlavu, keď jej ho čašník priniesol. Nebolo ale vhodné, aby sa prejedla niečoho ťažkého.
„Presne,“ prikývol. „Ide o to, aby sa tvoje myšlienky, tvoje sústredenie a aj tvoja mágia úplne odpútali od tela. Pochopila si, na čo sa zameriavať. Teraz to bude závisieť len od teba. Vezmi si do rúk dva prútiky a ľahni si.“
Inštruoval ju. Ľahla si na zem, na tenký matrac s prútikmi v rukách, zavrela oči a sústredila sa na svoju vnútornú mágiu. Bude to chcieť veľmi veľa trpezlivosti a zrejme aj času nehovoriac o tom, že ani sto rokov ju nemusí priviesť k úspechu. Bola si toho vedomá, ale skúsiť to chcela.
Vedela, že sa musí sústrediť výhradne na mágiu a skúsiť ju nasmerovať do dvoch rúk, respektíve do dvoch prútikov, ktoré mali magické jadrá a automaticky sa upínali na mágiu v čarodejníkovi. S jedným prútikom to bolo automatické. S dvoma to bude problematické.
Dohodli sa na tom, že to bude skúšať dovtedy, kým to vydrží. Kým bude schopná svoje sústredenie udržať na dostatočnej úrovni, čo pri jej povahe nemuselo byť dlho. A to bola komplikácia. Bola príliš živá, neposedná a činorodá na to, aby vydržala dlho ležať bez pohnutia v maximálnom sústredení.
Vedel to. Tipoval, že prvý raz to vydrží maximálne hodinu. A celú dobu ju potichu pozoroval. Vyzerala, akoby spala. Jej dych bol pokojný a on vedel, že sa dostala do stavu, kedy nikoho a nič nevnímala. Len svoju mágiu. A fandil jej. Určite to nepôjde hneď, ale dúfal, že sa jej to časom podarí, že z oboch prútikov niečo vylezie naraz a ona bude pripravená toto umenie vylepšovať. Bolo by úžasné, keby mal vedľa seba niekoho, kto by dokázal bojovať obojručne. Ibaže to zatiaľ ani on nedokázal.
Samozrejme sa bude sústrediť aj na svoj vlastný výcvik, pokým ona bude v tomto takmer meditačnom stave. Dnes to bolo ale prvý raz a on sa díval nielen na to, či to robí dobre. Zároveň sa aj kochal jej výzorom.
Napokon ho veľmi prekvapila, keď vydržala hodinu a pol.
„Nič,“ sklamane skonštatovala stále ležiac na zemi. „Ani som sa jej nechytila.“
„Samozrejme,“ mykol plecami. „Nemohli sme čakať, že sa ti to podarí hneď.“
„Ja viem, ale aspoň priblížiť som sa k nej chcela,“ stiahla obočie. „Je vo mne, cítim ju. Neviem sa ale na ňu naviazať,“ pozrela naňho.
„Nebude to ľahké. Ani na svoju veselosť sa nevieš nadviazať a pritom v tebe je. Rozdiel medzi veselosťou, napríklad a mágiou je ten, že mágia je predsa len trocha hmotnejšia, v prenesenom slova zmysle,“ vysvetľoval.
„Ja viem, áno,“ prikývla.
„Šiel som na to rovnako. Stratil som niekoľko rokov, pretože som sa nemohol úplne uvoľniť kvôli svojmu telu. Keď sa telo upokojilo, tiež to trvalo určitý čas. A stále to nie je úplne automatické. Budeš musieť byť mimoriadne trpezlivá a nemôžeš to vzdať.“
„Nevzdám to,“ presvedčivo prehlásila.
„Áno, tým som si istý,“ usmial sa. „Hoci s tou trpezlivosťou to bude problematické, nie?“ povytiahol obočie.
„Samozrejme. Je toľko iných vecí, ktoré by človek mohol robiť lepšie, než bezducho ležať na matraci,“ zaškľabila sa naňho. Uchechtol sa. Presne to si myslel. „No a… o moje telo sa budeš starať ty?“ spýtala sa akoby mimochodom.
„Môžeme chodiť za Kirou, keď budeš chcieť,“ mykol plecami.
„Vieš to, nie?“
„Áno.“
„Tak kašľať na Kiru,“ mierne sa zamračila. Pozrel na ňu. „Spávaš s ňou, však?“ na rovinu sa spýtala na to, čo aj tak vedela.
„Spával som s ňou,“ prikývol. „Už s ňou nespávam a ani nebudem,“ uprene sa na zadíval. Uľavilo sa jej.
„To je dobre,“ spokojne prikývla. „A tie masáže… budú podobné, ako u nej?“ spýtala sa. Mykol plecami.
„Napríklad. Nebude to trvať tak dlho. Tvoje telo je v pohode, treba ho v pohode už len udržať, ale princíp je rovnaký.“
„Výborne,“ zamrkala naňho. Díval sa na ňu a vôbec mu nedochádzalo, čo chce naznačiť v prípade, že niečo naznačovala. „Vravel si, že po tom môže byť milovanie intenzívnejšie, spomínaš?“ povytiahla obočie.
„Po tréningu, áno, telo je uvoľnené, myšlienky tiež,“ prikývol. „Sex je potom lepší,“ nesmelo dodal.
„Ja to ale myslím trocha inak,“ pozorne sa naňho dívala. Nie, nechápal. „Nikdy ti nenapadlo, že tá masáž môže byť niečo ako predohra?“ spýtala sa s miernym začervenaním.
„Nie,“ zavrtel hlavou. „Kira ma vždy len…“
„Neťahaj sem Kiru,“ prerušila ho podráždene. „Sústreď sa na nás. Leží pred tebou nahé ženské telo a ty ho máš masírovať. Zabudni teraz na masáž v tom pravom slova zmysle. Čo si myslíš, že by sa s takým telom dalo robiť?“ spýtala sa a pýrila sa už riadne.
„Všeličo,“ pripustil.
„Nielen to, že ho pritiahneš, vrazíš ho doňho a odbavíš sa?“ povytiahla obočie.
„Má to byť prvá lekcia, profesorka Weasleyová?“ povytiahol obočie aj on.
„Vážne si celkom bystrý,“ hlesla. „Čo tak dať si prvú lekciu už teraz?“
„Určite protestovať nebudem,“ okamžite súhlasil. Usmiala sa.
„Fajn, v prvej lekcii sa zameriame na to, ako potešiť ženu bez nutnosti vrážať do nej svoj penis, pán Potter…“