„Môže ti byť úplne ukradnuté, čo som si zbalil,“ zavrčal po ňom Severus podráždene. Bolo mu jasné, že si všetci traja nenechajú ujsť príležitosť, aby si z neho strieľali, doberali si ho a privádzali ho do rozpakov. Ale on s nimi zatočí. Veď ešte uvidia.
„Chápem to tak, že si si ich zbalil, aby si netrhal partiu?“ Harry sa naňho usmial, pokým Ginny sa potichu hihňala. Hermiona s ním podvedome sympatizovala, preto bojovala proti rozchechtaniu sa.
„Ty si nikdy nebol príliš chápavý,“ prskol. Snažil sa upokojiť. Nemôže im predsa dovoliť, aby vyhrali. Sakra. „Ale tentoraz ti to náhodou vyšlo,“ zaškľabil sa. „Plavky mám.“
„Čo?“ vycedil Harry prekvapene.
„Veď vravím, minimálne chápavý,“ zavrtel hlavou a nadchýnal sa jeho výrazom. Rovnako ako aj výrazom Ginevry. „No tak, pohneme sa?“ nevinne sa pousmial. Tí dvaja vyzerali, že skutočne zabudli, čo mali dnes v pláne. Hermiona sa stále statočne držala a hrýzla si do jazyka.
„Poďme,“ napokon sa potichu zasmiala a chytila Ginny pod pažu. Do druhej ruky vzala Harryho dlaň. Chcela sa s nimi premiestniť na kraj malého lesíka, pred ktorým sa tiahla piesková pláž. Ich chatka bola len pár metrov pred nimi. „Tamto,“ rozchechtala sa už poriadne ukazujúc im smer. „Choďte do chatky, tu je kľúč a vybaľte sa,“ vtisla ho Harrymu do ruky.
„Jasne,“ prikývol zarazene. „A porozhadzujem tu aspoň pár ochranných zaklínadiel.“
„Harry, si na dovolenke,“ upozornila ho Hermiona.
„To možno áno, ale aspoň zdanlivý pocit bezpečia nezaškodí,“ nasilu sa zazubil. Ginny sa podozrievavo porozhliadala po okolí a Harry jej pevne zovrel dlaň. Prehodil si cez plece ich batoh, v ktorom boli pozmenšované ďalšie batožiny a s istotou vykročil vpred, aby zvládli dvadsať metrov ku chatke. Podarilo sa im to bez problémov.
„Vážne máš plavky?“ spýtala sa Hermiona, keď sa vrátila pre Severusa. Ten si ešte stále vychutnával pocit zo svojho prvého víťazstva nad rýpavou Ginevrou a Potterom, ktorý s ňou ochotne držal basu.
„Iste. Obvykle sa neznižujem k tomu, aby som klamal,“ pozrel sa na ňu s miernym úsmevom.
„Obvykle?“ povytiahla obočie. Nechcela mu pripomínať tie roky, kedy pôsobil ako dvojitý agent.
„V prípadoch, kedy sa bavíme o plavkách, šortkách, tielkach,“ vypustil významne.
„To všetko si si zbalil?“ zahihňala sa.
„Chcem bezpečne zmraziť úsmev na Ginevriných perách. A keď ma uvidí v kraťasoch a tielku, zaručene sa mi to podarí,“ jeho obočie vybehlo hore. Niekoľkokrát. Už to nevydržala a chechtala sa na celé kolo. Trpezlivo čakal, kým ju ten záchvat prejde. „Pomôžeš mi pri tom?“ spýtal sa, keď sa trocha upokojila.
„Mám pomáhať pri trápení Ginny?“
„Nemyslím, že by sa ona nechala trápiť,“ prevrátil oči.
„Uvidím, čo budem môcť spraviť.“
„Uvidíme,“ prikývol dívajúc sa na ňu.
„No, ehm, poďme,“ vyzvala ho. Jeho pohľad ju znervózňoval. Snáď sa nechystá zmraziť úsmev na perách aj jej. Jedine, že by… ale kuš.
Chytila ho za ruku. Mierne sa pri tom kontakte zachvela. Tesne pred odmiestnením naňho pozrela. Videla ho, ako zamrkal utopený vo vlastných myšlienkach. Že by naňho ich kontakt pôsobil podobne, ako na ňu? A on si s tým nevedel rady? Ktovie, čí úsmev napokon zmrzne na perách.
„Pôjdeme na pláž?“ veselo sa spýtala Hermiona, keď vošli do chatky. Ginny si ju zvedavo prezerala a Harry bol niekde vonku a zrejme vypúšťal sériu zaklínadiel.
„Ešte sme sa ani nevybalili,“ Ginny na ňu pozrela. „Ale áno, pôjdeme čo najskôr,“ opatrne prikývla. Prišla sem predsa práve preto, tak sa tomu hádam nezačne vyhýbať. Dívala sa na Severusov chrbát, ktorý zmizol v izbe. Spýtavo pozrela na Hermionu. Tá sa len zahihňala nad jej výrazom.
„Pôjdeme sa vybaliť a potom hurá na pláž. Prezleč sa,“ povedala kamarátke a zmizla v druhej izbe. Ginny sa nadýchla a vydýchla. Cudzie prostredie musela najprv stráviť. Chcela získať to sebavedomie, ktoré si zrejme zabudla pribaliť. No ale keď mal Severus zbalené plavky, ona snáď neostane vydesene stáť a civieť. S úľavou sa usmiala, keď sa zjavil Harry. Okamžite zvierala jeho dlaň.
„Malo by tu byť bezpečne,“ ubezpečoval ju správne odhadnúc jej citové rozpoloženie. „Chata síce nezmizla muklom z očí, nikto sa sem však nepriblíži viac ako na dvadsať metrov,“ usmial sa na ňu. „Tak poď. Vybalíme sa.“
V nasledujúcej hodine boli všetci zalezení vo svojich izbách, kde si vybaľovali veci a udomácňovali sa. Pri Harrym znova získavala sebavedomie, ktoré jej zničilo nové prostredie. Vedela, že to na pláži bude snáď ešte horšie, ale upokojil ju a sľúbil, že sa od nej nepohne ani na krok. Iné by od neho ani nečakala.
Keď po hodine vyšli von, Hermiona na nich už čakala. Na rozdiel od nich sa s ničím príliš nepárala. Mala na sebe len plavky a v ruke zvierala osušku. Harry si proste nemohol pomôcť a obdivne si ju prezrel. Tvárila sa, že jeho pohľad nevníma.
„Načo si sa bavila s tými šatami?“ prekvapene sa dívala na Ginny, ktorá síce v plavkách bola, ale mala na sebe aj ľahké šaty a Harry sa tiež až zbytočne navliekol do trička a… nie že by ho nutne a hlavne hneď potrebovala vidieť!
„Ja neviem,“ mykla plecami. „Zrejme by som sa od hanby prepadla.“
„A za desať minút ti to vadiť nebude?“ šepla s náznakom rýpavosti. Ginny mierne sčervenela.
„Nie som na to proste zvyknutá,“ zaprskala potichu.
„Jasne, chápem.“
„Vzal som dostatok vody,“ pridal sa k nim Harry. „Ešte nám ostáva počkať na Severusa,“ jeho pohľad znova zavadil o Hermionino… áno, dokonalé telo. Ginny doňho s úškľabkom drgla. Spamätal sa a znova sa tváril prítomne.
„No, ehm, som zvedavá, akú vizáž nahodí,“ zazubila sa Hermiona. Bola zvyknutá na to, že ju chlapi očumovali, ale pri Harrym to bolo dosť zvláštne. A okrem toho sa ona takto odhalila kvôli niekomu inému. No a ten práve vyliezol z izby… v nohaviciach a polokošeli?
„Pôjdem spraviť zásoby,“ zavrčal po nich. Vrčal by zrejme aj naďalej, ale musel sa sústrediť na to, aby sa tváril normálne a nezačal, Merlin ho ochraňuj!, civieť ako teľa na nové vráta. „Predpokladám, že okrem opekania sa budeme chcieť aj jesť,“ zamrkal a uprene sa zadíval na Harryho. Niečím sa predsa musel zamestnať. Stačil mu len letmý pohľad. Aj ten sa mu vrezal do hlavy.
„To je pravda,“ prikývol Harry. „Ale snáď by to počkalo.“
„Nemusí to počkať, Potter,“ prskol po ňom. „Pokojne sa bežte vyvaliť na pláž, ja do toho obchodu zájdem aj sám. Nemusíš sa obetovať a robiť mi spoločnosť, zvládnem to.“
„O tom nepochybujem,“ uškrnul sa. „Len či sa nevyhýbaš tomu, aby si sa k nám pridal.“
„Ničomu sa nevyhýbam. Hneď, ako sa vrátim z obchodu, tak si vás nájdem,“ zaškľabil sa naňho.
„To nás nesmierne poteší,“ zazubila sa Ginny. Akosi rýchle zabudla na svoj prvotný ostych.
„Budeme čakať,“ uškrnula sa aj Hermiona. Obe dievčatá vykročili k dverám. Už sa na ňu proste musel pozrieť. A videl, uhm, videl…
„Je krásna, že?“ rýpol si Harry vidiac Severusov pozitívne hodnotiaci pohľad na jeho kamarátku.
„Potter, bež sa slniť,“ zamračil sa na vyškľabeného Harryho.
„Budeme ťa čakať,“ sľúbil mu a s chechtaním sa pobral za dievčatami.
„O tom nepochybujem,“ potichu zavrčal. Prvý krok bol úspešne za ním. Podarilo sa mu vyhnúť tomu najhoršiemu, ale vedel, že sa tomu najhoršiemu nebude dať vyhýbať navždy. Skutočne nemohol ostať sedieť v chate, pokým oni budú na pláži. Nielenže ho priťahovala Hermionina blízkosť, najmä po tom, čo ju videl polonahú, ale dokonca aj on si uvedomoval, že by to bolo neprístojné vzhľadom k tomu, že vlastne je na dovolenke.
Neďaleko bol obchod, o ktorom sa rozprávali už predtým. Dohodli sa, že si tam budú chodiť kupovať čerstvé potraviny. Našiel ho bez problémov. Ale na vyberanie vhodných potravín sa sústrediť nedokázal. Presviedčal sa, že tým jeho hrdosť neutrpí žiadnu ujmu. Merlin, bolo dávno po vojne. Temný pán už neexistoval. Už nebol v jeho službách, ani v službách Dumbledora. Už dávno nemusí presviedčať celý svet, že je tým najväčším hnusákom pod slnkom. Je voľný a slobodný. Konečne mohol byť aspoň trocha šťastný. Určite sa z neho nestane hipisák, ktorý miluje celý svet, ale mohol by sa stať uvoľnenejším človekom, ktorý si život začne aspoň trocha užívať. A neužíva si ho dosť?
Nie, ani náhodou. Keby záležalo na ňom, nikdy by nespoznal obyčajné muklovské veci. Nie že by mu na nich záležalo, ale keď si o sebe myslí, že je inteligentný človek, ktorý toho vie viac ako príliš, nemal by náhodou poznať aj takú blbosť, ako je gril či kino? Toto všetko mu život ponúka. Čarodejnícky svet pozná dokonale, to áno. Ale je to už teraz, v momentálnej situácii, počas mieru, to hlavné? Koho teraz zaujíma, že Snape nie je zavretý v žalári a nešpekuluje nad novým elixírom, ale je na dovolenke, na pláži, navlečený v plavkách v prítomnosti nádhernej, inteligentnej ženy… prestaň! Jeho to zaujíma predsa. Je to nemysliteľné. Rovnako ako je nemysliteľný fakt, že ho tí traja už dávno neberú ako podzemnú, čiernu krysu? Keď si už zvykli na to, že dokáže vtipkovať a usmievať sa? Keď sa blysol náznakom romantiky? Keď bol v kine, tancoval a… Ale je rozdiel, aby ho videli polonahého! Potter ho videl už aj nahého. Ale to je len Potter. Čo oni dve? Čoby? Určite má všetko to, čo poznali a určite to má na tých správnych miestach. A skutočnosť, že pred nimi bude profesor Elixírov len v plavkách, by bola odsúdenia hodná len v prípade, keby ho brali ako profesora Elixírov, čo už dávno nie je pravda.
A okrem toho, on sa rozhodol ich šokovať. Keď sa neprestane krútiť a bude sa tej osudovej minúte, kedy ho zbadajú takmer nahého, vyhýbať, len ich podporí v tej ich snahe o jeho zosmiešňovanie. A aj tak. Oni predsa problém nemajú. To on má problém s presvedčením sa, že na tom nie je nič strašné. Koľko žien ho videlo nahého? A koľko žien ho poznalo? Ani jedna. A oni ho poznajú. Ale oni ho predsa neuvidia nahého! No tak ho uvidia s jedným kusom oblečenia, čo sa takmer rovná nahote. Takže sa presvedčil, že sa do tých prekliatych plaviek navlečie? A ešte k tomu s úsmevom na perách, aby to pre nich bolo ešte ohromujúcejšie a zmätenejšie?
„Chutnejšie sú tie, ktoré držíte v ľavej ruke,“ vytrhol ho zo zamyslenia hlas. Podráždene sa pozrel vedľa seba. Stála pri ňom akási žena s úsmevom na perách. A nevydesil ju ani jeho výraz. „Keby záležalo na mne, nekúpila by som si žiadne, ale keď už, tak tie naľavo sú chutnejšie,“ usmiala sa ešte viac.
„Vyzerám snáď, že by som potreboval pomoc?“ zavrčal na tú votrelkyňu.
„Vyzeráte, že ste sa úplne stratili,“ zacerila sa. „Stojíte tu už desať minút, bez pohnutia a len pozeráte. Napadlo mi, či nepotrebujete pomoc s výberom,“ mrkla na instantné polievky, ktoré držal v ruke. Pozrel na ne aj on. Ehm, zrejme tu skutočne musel stáť ako somár už niekoľko minút bez pohnutia a nemusel sa javiť podozrivo len jej. So zamračením hodil obe do nákupného vozíka. A z regálu vzal ďalších šesť a vrazil tam aj tie. „Budete živý len na polievkach?“
„Čo vás je vlastne po tom?“ zaprskal.
„Máte pravdu. Nič. Len, že si tými polievkami zrejme pokazíte žalúdok. Potom by som odporučila navštíviť lekáreň a nakúpiť si zásobu liekov proti žalúdočným kŕčom,“ zahihňala sa. Prečo sa vlastne nezľakla jeho výrazu?
„Ste snáď zdravotníčka?“
„Nie, som právnička,“ zaškľabila sa. Bol rád, že sa stále ceriaca venovala svojim nákupom. Zavrtel hlavou. Týchto vtieravých muklov nepochopí. Podozrivo pozrel na polievky. No, jeden obed, taký polovičný, by na nich mohli prežiť. Vybral z vozíka štyri a vrátil ich do regálu. A do lekárne nemusí ísť. Mal zásobu elixírov na všetky možné ochorenia, ktoré ich mohli postretnúť.
Neznášal čisto muklovské prostredie. Keď vyliezol pred obchod, držal tri ťažké tašky a obzeral sa, kde by ich mohol zmenšiť tak, aby si ho muklovia nevšimli. Bolo ich tu zbytočne veľa. Teda, boli nablízku len štyria, ale aj tak sa mu to zdalo veľa. Prevrátil oči, keď zbadal ženu z obchodu. Zase sa usmievala. To nevie nič iné, len sa usmievať? Vykročil aj s taškami svojím smerom.
„Nechcete pomôcť?“ dobehla ho. Tlačila pri sebe tú vec, ktorú muklovia nazývali bicyklom.
„Nie,“ vrkol.
„Myslela som si, že tu máte auto alebo niečo, keď robíte taký veľký nákup instantných polievok,“ nenechala sa odohnať jeho zaručeným spôsobom, ako od seba odohnať ľudí.
„Zjavne nemám,“ zastavil sa a prebodol ju pohľadom. Neúspešne. Prevrátil oči. „Vy snáď potrebujete súdnu obsielku aby ste pochopili, že o pomoc nestojím?“
„No, mohli by ste to skúsiť,“ nevinne zamrkala. „No tak, prestaňte byť taký tvrdohlavý. Mám bicykel a neváham ho použiť. A vy máte tri tašky. Vyzerá to tak, že ideme rovnakým smerom. Čo tak prijať moju ponúkanú pomoc, nehrať sa na hrdinu a nechať si ten nákup odviezť aspoň tam, kde sa naše cesty rozídu?“
Severus sa poobzeral. Ľudia chodili hore dole a zrejme nehrozilo, že by niekde svoj nákup zmenšil. A keby ho aj zmenšil, táto žena sa ho rozhodla tuším špehovať alebo čo. Takže keby ho videla bez tašiek, zrejme by tým v nej vyvolal podozrenie.
„Bol by som radšej, keby sa naše cesty nikdy nestretli,“ skúsil ju odohnať ešte raz.
„Keďže ale zrejme nedokážete hýbať osudom, tak sa s ním budete musieť zmieriť,“ zachechtala sa. Zvraštil obočie. „Takže? Posledná ponuka.“
„Tak fajn,“ vrkol zamračene. Nechcelo sa mu ťahať s tými taškami ani náhodou. Tiež si to mohol premyslieť pred tým, než utiekol z chatky. Jednu tašku jej naložil dozadu do košíka a druhé dve zavesil na riadidlá.
„Ste tu na dovolenke?“ skúsila rozprúdiť diskusiu, keď pri ňom kráčala. Gentlemansky sa ponúkol, že tú vec s dvoma kolesami potlačí sám. Bol na ňom predsa jeho nákup pokým ona vyzerala, že si šla kúpiť len dva rožky, ktoré mala v batohu na chrbte.
„Vyzerám ako domorodec?“
„V tom obchode ste vyzerali ako Alenka v ríši zázrakov, takže predpokladám, že ste turista. Rovnako ako ja.“
„Aha,“ prikývol stroho. Možno by mohol byť milší a komunikatívnejší, ale nechcelo sa mu. Hoci… Konverzovať so ženou bola preňho novinka. S cudzou ženou. Väčšinou šiel rovno na vec a príliš sa debatovaním nezdržoval. Toto bolo niečo nové. Prečo nevyskúšať niečo nové, keď sa už rozhodol začať novší život? „Odkiaľ ste? A čo robíte?“
Severus prekvapil sám seba. Po pár metroch sa prestal mračiť a dokonca ohodnotil nasledujúcu diskusiu ako vcelku zaujímavú a hodnotnú. Teda, nie že by mu to k niečomu bolo, ale presvedčil sa, že dokáže uvoľnene diskutovať aj s niekým cudzím. Zoznámiť sa a také tie veci, ktoré k bežnému životu patria. Žena sa s ním, k obojstrannému prekvapeniu, rozlúčila tesne pri ich chatke. Ako zistili, ona mala tú svoju neďaleko. Aspoň sa s tými taškami nemusel naťahovať sám.
V chatke si uvedomil jednu hrôzostrašnú vec. Žena ho dokázala odpútať až do tej miery, že na plavky chvíľu nemyslel. Keď však vybaľoval nákup, zase na ne musel myslieť. A potom na ne podozrievavo civel. No tak si ich oblečie. A čo? Nie je zase až taký netvor, aby musel mať strach z toho, čo ten pohľad porobí so svetom!
„Takže si prišiel?“ zaškľabil sa naňho Harry a zvedavo si ho obzeral.
„Potter, nečum. Začnem mať pocit, že ma balíš,“ nasilu sa zazubil.
„Som fascinovaný,“ predstieral úžas. Pohľadom ho pomaly prechádzal a Severusovi sa to nepáčilo. Mal na sebe skutočne tričko a krátke nohavice! „Prezraď, kde si sa k tým handrám vlastne dostal?“
„V obchode, samozrejme. Na strome zatiaľ nerastú,“ s nechuťou sa posadil na deku vedľa neho. Nepáčilo sa mu to ani náhodou. A tie dve sa jašili vo vode. Videl ale len hlavy. „Je mi to trápne,“ prezradil svojmu priateľovi.
„Nemá ti byť čo,“ Harry naňho opatrne pozrel. Už vo všetkej vážnosti. „Nie si už ani taký bledý, ako v minulosti, tých osem rokov v prírode ti pomohlo, takže si nikto nebude myslieť, že si vyliezol von prvý raz v živote,“ mierne sa zaškľabil. Severus ho prizabil pohľadom. „Keď to zvláda Ginny, tebe by nemala robiť problém taká banalita, ako vyzliecť sa do plaviek.“
„Banalita, ako pre koho,“ prskol.
„A okrem toho, dievčatá sa nevedia dočkať, kedy uvidia tvoje vytrénované telo,“ zachechtal sa.
„Potter, drž radšej zobák,“ zamračil sa. Harry sa ešte chvíľu pochechtával, ale Severus si ho nevšímal. Tie dve za chvíľu pravdepodobne vylezú von. Prečo ich neprekvapiť? Pod týmito handrami predsa plavky má. Starostlivo si ich vyberal tak, aby neboli príliš výstredné, ale aby sa plavkami dali nazvať, takže mal vlastne na sebe tmavomodré šortky, ktoré sa ale plavkami klasifikovať dali. Tak fajn. Vyzlečie sa. Kútikom oka videl, že ho Harry s úškľabkom pozoruje. Vážne mu raz roztrepe hlavu na nejakom veľkom kameni. A okrem toho, nech nemachruje. On má na sebe niečo podobné, možno kratšie.
„Tak, až teraz si začal Severus Snape plnými dúškami užívať dovolenku,“ predniesol Harry s úsmevom. „Uvidíš, že po prvom kuknutí si ťa už ani nebudú všímať. Teda, Hermiona si ťa bude zrejme všímať dlhšie a oveľa dôkladnejšie.“
„Potter, sprav mi láskavosť a čuš už. Prišiel som dovolenkovať, ako si sám pripomenul, tak mi to nekaz svojimi nie príliš duchaplnými poznámkami,“ zamračil sa. Neľahol si na deku. Sedel rovnako ako Harry a čakal, čo sa bude diať. Nervózne a netrpezlivo čakal.
„Bezva, dáš si pivo?“
„Máš pivo?“ To ho zaujalo.
„Tamto je stánok,“ hlavou ukázal kamsi doľava. „Hermiona ho priniesla. Vodu z chatky si tiež nosiť nemusíme.“
„Dovolenka, no áno,“ zachechtal sa Severus o niečo uvoľnenejšie. „Panák by sa asi nenašiel, čo?“ skúsil. Viac uvoľnenia by uvítal.
„V tomto sparne ti to ani jedna nedovolí,“ usmial sa. „Že je to príjemnejšie, nedusiť sa v habite?“ zamrkal. Podával mu pivo.
„Naposledy ťa varujem, Potter,“ zaprskal.
„Ale veď áno, pochopil som,“ zaceril sa. „Priprav sa, zdá sa, že sa vybláznili.“
Severus sa nervózne pomrvil. Skutočne vyliezli von a so smiechom sa blížili. A on si ju mohol prezrieť. Obe si mohol prezrieť a skonštatoval, že obe vyzerajú úžasne. Samozrejme sa ale viac zameral na staršie a vyššie dievča. Videl ju už v plavkách, keď ho Minerva vyslala na sledovačku, ale to ležala na bruchu a on ju celú a poriadne nevidel. Teraz kráčala k nemu, voda jej stekala po ešte zo Španielska opálenom tele a bola strašne sexy a zmyselná a príťažlivá a… Severus, kušuj. Ale čo, veď je to pravda a on si môže myslieť čo chce.
Ginny si musela uhryznúť do jazyka, aby sa nerozchechtala. Ale len pre to, lebo tam skutočne sedel v plavkách a díval sa takmer až prestrašene a určite nervózne. Nechcela sa rozchechtať pre to, ako vyzeral, pretože vyzeral dobre. To fakt. Potom si ale uvedomila, že je takmer nahá a on sa na ňu díval. Prezrel si ju od hlavy až po päty. Sčervenela a uvedomila si, že rýpavé poznámky bude hľadať s istými problémami. Ale necivel dlho. Viac sa zameral na Hermionu, čo ju potešilo. Jej plán proste musí klapnúť. Uvítala Harryho a osušku, do ktorej ju s láskou zabalil.
Hermiona sa blížila. Z tváre jej sebavedomí úsmev nezmizol. Na rozdiel od svojej kamarátky bola zvyknutá na oveľa väčšie odhaľovanie, takže sa v plavkách cítila oblečená až dosť. A videla, že ju študuje. Počula už veľmi veľa ubezpečení, že vyzerá dobre, dokonca viac ako dobre, takže si bola istá, že ho musí minimálne zaujať. A ona si ho preštudovala tiež. Bol skôr šľachovitý na rozdiel od svalnatého Harryho. Mal hladkú hruď na rozdiel od Harryho. Bol vysoký na rozdiel od nízkeho Harryho. Bol bledý na rozdiel od… Prečo, pre Merlina, porovnáva týchto dvoch mužov? Prečo ho neporovnáva napríklad s… ako sa vlastne volal? Ale to je jedno. Severus sa síce nemohol zrovnávať s tými najlepšími milencami, ktorí sa vystriedali v jej posteli, ale to mohol byť len zrakový klam. Dobre, tak si to priznajme. Severus nepatril ku korbám, pred ktorými by dievčatá odpadávali, ale nepôsobil ani ako cintľavka. Mal všetko, čo by normálny muž aj mal mať, ale Hermiona si snáď druhý raz v živote priznala, že ju chlap nepriťahuje len kvôli vizáži. Keby to bolo kvôli tomu, asi by sa skôr zamerala na Harryho. Ale no tak, fuj Hermiona. Nebuď úchylná… A priťahovanie Severusom Snapeom sa nedá nazvať úchylným?
„Pekné plavky,“ zazubila sa na Severusa a sebavedomo si sadla vedľa neho. Ginny sa potichu uchechtla, ale mlčala. Harry sa podujal na úlohu jej osobného sušiča a nenáhlivo ju utieral do osušky.
„Ďakujem,“ prinútil sa usmiať. To je všetko, čím ho okomentujú? Žiadne rýpanie? Po očku pozrel na Ginevru. Checht, kde zmizol jej rýpací apetít? Zrejme sa prejedla a teraz má problémy s trávením. Alebo s vlastnou existenciou na tomto svete. Nepochyboval ale o tom, že sa jej chuť vráti. „Tvoje plavky sú tiež mimoriadne oku lahodiace,“ zaškľabil sa na ňu. Nevyzerala, že by ju vyviedol z miery. „Nechceš, aby som ťa poutieral?“ navrhol s úmyslom trochu ju potrápiť. Potter medzitým doutieral Ginevru a tá si opatrne ľahla na chrbát. Všimol si, že je mierne zapýrená. Zrejme sa pred ním cíti rovnako váhavo, ako on pred nimi.
„Nie, ďakujem, uschnem len tak,“ nevinne natiahla a oprela sa lakťami o deku. Zavrela oči a nastavila tvár slnku. A nielen tvár. Severus si zrazu pripadal ako nejaký úchylný očumovák. Nevedel si pomôcť, ale musel sledovať jednu kvapku vody, ktorá si to pomaličky šinula z krku cez dekolt až medzi sporo zahalené prsníky.
„Je tu veľmi pekný výhľad, však?“ konečne sa ozvala aj Ginevra. Podozrievavo po nej fľochol. A nemýlil sa. Škľabiac mu naznačovala, že si všimla, kam tak civí. „Za nami hory, pred nami more, skoro ako z romantického filmu, keby som nejaký videla,“ zahihňala sa. „Holt, ja nemám šťastie tak, ako iní čarodejníci.“
„Uhm,“ zamračil sa. „Skutočne je na čo sa tu dívať,“ zaškľabil sa na ňu a provokatívne si prezeral jej drobné pehy, ktorými mala obsypaný dekolt a ktoré redli v závislosti od ich miesta ich výskytu smerom na juh. Sčervenela ešte viac. Takmer sa zakryla rukami, keby jej Harry nezovrel ruku ešte silnejšie.
„Hermiona, skutočne si vybrala úžasné miesto,“ potichu sa zasmial Harry. „Keď sa tu páči Severusovi, tak to tak musí byť. Hoci, Severusovi by sa zrejme momentálne páčilo hocaké prostredie, keď má taký úžasný výhľad na všetky krásy, ktoré ho obklopujú.“ Hermiona so stále zavretými očami sa jemne pousmiala. Vedela veľmi dobre, o čom hovoria. Toto bol Ginnin plán A. Len dúfala, že sa pri jeho realizácii necíti zle.
„Nestáva sa z teba poeta?“ nevinne natiahol takmer nahý majster Elixírov.
„Vplyvom okolností možno aj hej,“ mykol plecami. „Momentálne som ale taký šokovaný, že zo mňa zrejme nevylezie žiaden rým.“
„Tak to som vskutku rád,“ prikývol. „A teraz? Čo sa zvykne robiť na dovolenke?“
„Nič. Oddychovať, ležať, váľať si šunky,“ zasmial sa Harry.
„Slniť sa,“ prikývla Ginny. A hotovala sa spustiť svoj plán B. Nebude len pozerať. „Harry, natrel by si mi, prosím, chrbát?“ s úsmevom naňho pozrela. „Nechcela by som sa spáliť.“
„Jasne,“ pohotovo prikývol. Mrkla naňho. Zahryzol si do jazyka. „Hodina na bruchu, hodina na chrbte?“ povytiahol obočie. Len prikývla a ľahla si na brucho. Takto bola relatívne v bezpečí pred Severusovým pohľadom, za ktorým síce nevidela nič zlé, ale aj tak sa jej nezdal príliš normálnym.
„Hermiona, pridáš sa?“ nadhodila. Menovaná lenivo otvorila jedno oko.
„No jasne, na opaľovacom pláne sme sa dohodli,“ ľahla si vedľa Ginny na brucho.
„Ako by si to potrebovala,“ frkla Ginny. „Aj tak to robíš len zo solidarity, pretože som pri tebe ako vápenec.“
„Ale to nie je pravda,“ zasmiala sa Hermiona.
„Vážne to nie je pravda,“ pridal sa aj Harry. Jemne jej roztieral krém po chrbte. A robil to vážne dobre. Až tak dobre, že cítila túžbu byť s ním niekde sama. Ale to teraz nebolo možné. Ešte nedokončila svoj plán.
„Severus, nevezmeš si príklad z Harryho?“ otočila hlavu a pozrela na neprítomne sa tváriaceho Snapea. „Hermiona možno nie je biela a nepotrebuje sa chrániť pred spálením, mala by sa ale chrániť aspoň pred intenzívnym slnečným žiarením,“ zamrkala naňho.
„No jasne, prečo nie?“ mykol plecami. Doteraz sa spamätával zo zistenia, že tu bude musieť ležať, sedieť alebo čokoľvek iné takmer bezducho, bez akejkoľvek činnosti a zrejme sa bude nudiť ako pes. Ani sa nenazdal a Harry mu strčil do rúk opaľovací krém. Pozrel na Ginevru. Mala privreté oči pod Potterovými dotykmi. Potom pozrel na Hermioninu tvár. Vyzerala, že si to ležanie a nič nerobenie užíva. Ako niekto môže tráviť čas takýmto stupídnym spôsobom? „Nechápem, že vás to ležanie baví,“ zavrtel hlavou. Pozrel na jej chrbát. Čo čakajú? Že sa zľakne a zdrhne do chatky, pretože je prinútený sa jej dotýkať? „Keby som to vedel, tak si prinesiem nejakú knihu,“ stiahol obočie. Potom sa uškrnul. Vypustil jej na chrbát krém.
„To predsa stále môžeš,“ Harry k nemu otočil hlavu. „Nevrav, že si si nepribalil knihu, keď si si už pribalil plavky.“
„Si bystrý,“ zaškľabil sa naňho. „Aj si ju zrejme prinesiem hneď, ako skončím tuto, so slečnou Grangerovou.“
Že ho berie na vedomie vyjadrila len tichým zamrmlaním, ktoré jej vyšlo z úst. Cítila na sebe jeho ruky. Nadýchla sa a vydýchla. Bolo to zvláštne. Musela myslieť na to, kto ju natiera. Nemohla si dovoliť sústrediť sa na dotyky, ktoré ale aj tak mali ďaleko od obyčajného natierania krémom. Napriek dusnu a horúčave ju príjemne striaslo. Merlin! Dúfala, že jej nevyskočila husia koža, pretože by si určite všimol, aké príjemné to pre ňu je.
Samozrejme, že si to všimol. Uškrnul sa pod nos. Slečne Grangerovej jeho dotyky nie sú nepríjemné, čo je pozitívne zistenie. A on dostal chuť ukázať jej, že jeho dotyky by mohli byť viac ako príjemné. Nehovoriac o tom, že si to natieranie celkom užíval. Dôsledne sa venoval každému miestu na jej chrbte. Prstami zamieril pod šnúrku vrchného dielu plaviek. Predpokladal, že rozviazanie by vzala až príliš odvážne. Ginevra mala podprsenku rozopnutú, ale to bola Potterova starosť. Natieranie sa razom zmenilo na jemné masírovanie. Prehltol, keď sa priblížil k zadku. Ale nevzdá sa. Ani teraz a ani pri jej stehnách.
Srdce jej búchalo, keď cítila jeho dlaň na svojich stehnách. A lýtkach. A medzi stehnami. A napokon ju nenatrel úplne dôsledne, pretože to by už zrejme nedokázala vydýchať a tváriť sa normálne. Aj tak už bola, no, bude potrebovať nejaký čas, aby sa upokojila. Nevšimla si, ako po svojej ‚práci‘ samoľúbo odkráčal do chatky pre knihu. A ignoroval fakt, že kráča len v plavkách.
„Celkom to šlo, čo?“ zahihňala sa Ginny, ktorá na rozdiel od Hermiony po očku sledovala všetko, čo sa okolo nej dialo. Vrátane Harryho dotykov, ale tie neboli až také dráždivé. To si nechá na večer.
„Nepredpokladáš, že by som sa o tom bavila pred Harrym, že?“ zacerila sa, keď otvorila oči. Dýchala už normálne a srdce tiež začínalo biť pokojnejšie.
„Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že Severus natiera viac ako uspokojivo,“ zachechtal sa Harry ležiaci na chrbte vedľa Ginny istiac a dodávajúc jej odvahu držaním za ruku. „Po jeho natieraní mojich zranení mi vždy bolo tááák dobre,“ natiahol. Obe sa rozchechtali.
„Si idiot,“ chichotala sa Hermiona.
„Počkaj, keď pristúpime k plánu B plánu B,“ lišiacky jej pripomenula Ginny. „Som zvedavá, či bude taký sebavedomý, aj keď ťa bude natierať, pričom budeš pred ním ležať na chrbte.“
„Ty hlavne nezabudni, že máš rozviazanú podprsenku, keď sa budeš obracať,“ vrátila jej to s úškľabkom. V duchu si ale priznala, že Severus bude zrejme sebavedomejší ako ona, keď príde k plánu B plánu B. „Toho doplnkového plánu sa asi vzdám,“ zhodnotila svoje možnosti.
„Tak to nie,“ nepozdávalo sa Ginny. „Niečo sme rozplánovali a…“ zmĺkla, pretože kútikom oka spozorovala osobu, ktorá sa k nim vracala. „Hermiona, plán B plánu B ho totálne rozhádže,“ šepla kamarátke.
„Nevadí, že Harry počúva?“ otvorila oči a pozrela na kamarátku.
„Harry to pomáhal plánovať,“ zaškľabila sa na ňu Ginny.
„Uvidíme a pst…“
Obe sa tvárili, že zadriemali, keď sa vrátil. Veľmi dobre ale vedel, že ho len pred chvíľou poriadne poohovárali. Alebo si zase niečo naplánovali. Pozrel na Pottera, ktorý sa so zavretými očami uškŕňal. No jasne, ten je nenápadný ako červená ruža na habite Temného pána.
Harry sa v duchu chechtal. Poznal plány Ginny a vedel, že ich nanútila aj Hermione. No, nedá sa povedať, že tá by sa im príliš bránila. A privítal všetko, čo by ho alebo aj Ginny odpútali od tejto novej situácie. Cítil, že sa celú dobu chveje a má strach. Ale nemala príležitosť nad tým príliš uvažovať a dovoliť, aby ju to premohlo. A okrem toho, skutočne tu nebolo až tak veľa ľudí. Videl len niekoľko diek a aj tie boli v dostatočnej vzdialenosti. A ten stánok s občerstvením bol vlastne jedinou známkou civilizácie na pláži obklopenej lesíkom. Čakal presne hodinu.
„Zlato, treba opiecť aj druhú stranu,“ mierne ňou zatriasol. Teraz si bude musieť ľahnúť na chrbát. Na Severusovu prítomnosť si už ale určite zvykla. Ten sa naňho spýtavo pozrel. Čítal si knihu, v úplnej tichosti, pokým oni len nelogicky vylihovali.
„Uhm, zaviažeš mi podprsenku?“ Bolo by skutočne nerozumné, aby na to zabudla a pretočila sa bez predchádzajúcej prípravy. „Hermiona, druhá strana,“ upozornila aj kamarátku. Tvárila sa, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec pod slnkom.
Hermiona sa pretočila a pokračovala v predstieranom podriemavaní.
„Severus, prevencia spálenín platí aj pre túto stranu,“ upozornil ho Harry. Ginny stisla čeľusť. Profesor elixírov zrejme zareagoval na Harryho príhovor a pozrel sa ich smerom. A Harry jej teraz nežne natieral dekolt a prsia, ktoré nezahaľovali plavky. Mala ale zavreté oči, tak bola ušetrená priamemu očnému kontaktu. Ale tak, sakra, vymyslela ten plán, mohla myslieť aj na dôsledky. A okrem toho, Severus po nej neslintá. Slintá po Hermione. A ešte okrem toho, fakt sa nemusela za nič hanbiť.
„Pravda,“ odvetil Severus úplne pokojne. „Požičaj mi ten krém.“
Ani sa nepýtal Hermiony, či si želá natrieť prednú stranu tela. Jednoducho jej nalial na dekolt krém a siahol naň. Musela otvoriť oči a zadívať sa mu do tváre. Usmieval sa a bez prerušenia pokračoval v činnosti. Stiahla obočie. Nadvihol obočie. Mierne mykla plecami a znova zavrela oči.
„Poriadne, prosím,“ zabrblala.
„Iste, madam,“ natiahol provokačne. Harry sa uškrnul. Sám sa musel premáhať, aby nebol dôvernejší, než sa na túto situáciu patrilo. Veď bude musieť Ginny natrieť večer krémom po opaľovaní, tak si to vynahradí.
Severus sa snažil Hermionino želanie vyslyšať, ale aj tak svoju prácu mierne zanedbával. Musel. Nemohol byť až taký dôsledný, ako pri chrbte. Tep sa mu zrýchlil, keď sa dotýkal jej pŕs, ale totálne sa rozbláznil, keď pokračoval na jej brušku. Nedovolil si zájsť pod gumu nohavičiek a aj na stehnách bol opatrný.
Pozorovala ho a uvedomovala si, že začína byť čoraz viac vzrušenejšia. Nevedela, či je lepšie, že sa jej díva do očí, alebo či by bola skôr za to, aby sa pozeral na svoju ruku, čo robí. V jeho pohľade však nevyčítala nič. Ani náznak toho, že by sa mu to páčilo. Musí byť taký dobrý herec? Alebo to s ním vážne nič nerobí?
Robilo. A veľa…
Privítal po hodine ich vrhnutie sa do vody. Aspoň si na chvíľu oddýchne a hlavne sa schladí. Poriadne si zaplával a uvoľnil sa ešte viac.
„Viem, o čo v tejto hre šlo,“ nadhodil vážne, keď sa spolu s Hermionou usadil na deku. Potter s Ginevrou ostali ešte vo vode. Aj to bol zrejme jeden z jej plánov.
„Áno?“ nechápavo sa k nemu otočila. Sušila si osuškou vlasy. Keď ale videla jeho výraz, prestala s tým.
„Uhm,“ prikývol a vyzývavo sklonil pohľad k jej hrudníku. Keď sa potom pomaly vrátil k jej tvári, videl mierne červenanie. „Jednoznačne si Ginevra uzmyslela, že ma privedie do rozpakov, prípadne ma prinúti všimnúť si, že si krásna žena,“ dodal stále vážnym tónom a výrazom. Chcel sa zazubiť nad jej červenaním, ale to by mu pokazilo jeho plán. „Ako by som to aj potreboval, že?“
„Vážne?“ prekvapene zamrkala.
„Samozrejme. Nie som ani slepý a ani na chlapcov, takže mi nikto nemusel pomáhať všimnúť si túto zrejmú vec. Ale som jej aj vďačný. Užil som si to,“ dodal s miernym úsmevom. Stále vyzerala začudovane, povedal by, že až šokovane.
„Užil si si presne čo? Slnenie? Predvádzanie sa v plavkách? Alebo nebodaj natieranie ma krémom?“ zdvihla obočie. Zrejme sa dostávala znova do formy. Bolo potrebné stiahnuť ju znova k zemi.
„Všetko,“ mrkol na ňu. „Vďaka všetkému som si priznal, že som len obyčajný človek, ktorý má právo trocha vypnúť, prestať predstierať, užívať si,“ mykol plecami. Stiahla obočie. Zrejme si predstavovala, že z neho vylezie niečo iné. „Som len človek a,“ zatváril sa nevinne, „budem potrebovať tvoju pomoc.“
„Pomoc?“ absolútne nechápala, o čo m ide.
„Áno pomoc,“ povzdychol. „Podcenil som potrebu natierania pokožky ochranným krémom, na ktoré tak dôkladne myslela Ginevra a spálil sa mi chrbát,“ mierne sa natočil. Mal ho o niečo červenší, to určite. „Páli to ako šľak,“ zasyčal. „Môžem prísť večer k tebe, aby si mi ho natrela?“ nevinne poprosil.