POPIS: Jednorázovka napísaná ako vianočný darček pre Angie. Je po vojne. Sirius Black sa snaží vymámiť rande od Ginny Weasleyovej, ktorá ho ale vytrvalo odmieta. Vydrží jej pevné presvedčenie? Alebo podľahne šarmantnému Siriusovi?
ŽÁNER: humor, romantika
OBDOBIE: po vojne
HLAVNÉ POSTAVY: Sirius Black, Ginny Weasleyová
RATING: 12+
———–
Sirius s nádejou a nedočkavo vstúpil do obchodu dvojčiat Weasleyových, ktorý bez vážnejšej ujmy prečkal celú vojnu a stále sa neprestal tešiť všeobecnej obľube. Aj teraz v nej bolo niekoľko zákazníkov. Mala by tu byť ale hlavne ona. Cez prázdniny si privyrábala v obchode svojich bratov, aby si dokázala sama zaplatiť školné na liečiteľskej škole, pokým počas školského roku lietala stále po nejakých brigádach. Obdivoval ju pre to. A nielen pre to…
„Nazdar!“ húkol po Fredovi. Alebo Georgeovi. Ani sám nevedel.
„Sirius, rád ťa vidím,“ odvetilo jedno z dvojčiat. „Ideš práve včas.“
„Aj ja ťa rád vidím!“ zaznelo zo skladu. „Aj keď ťa vlastne ešte nevidím, ale keď pôjdeš ďalej, tak ťa uvidím.“
„A bolo by dobré, keby si šiel ďalej, pretože sa chceme s tebou poradiť.“
„Potrebujeme poznať tvoj názor.“
„Keďže máš tie mimoriadne skúsenosti.“
„A vycibrený vkus.“
„Hodné pravého Záškodníka.“
„Remus nie je príliš ústretový.“
„Popravde je skôr neprístupný novým metódam.“
„Nechce spolupracovať.“
„Absolútne.“
„Takže si vlastne naša jediná záchrana.“
„Ale nemysli si, zvládneme to hravo aj bez teba.“
„To jednoznačne. Len chceme poznať tvoj názor.“
Sirius ich niekde v prvej tretine slovnej prestrelky prestal vnímať a rozhliadol sa po predajni. Videl len Verity obsluhujúcu prekvapených zákazníkov, na ktorých sa ospravedlňujúco zaškľabil. Jedno dvojča ho ťahalo dovnútra malého skladu, kým druhé po nich ziapalo zo skladu. Celé to vyzeralo dosť dramaticky, až takmer poburujúco.
„Tak sa pozri na toto.“
„Je to absolútna novinka.“
„A sme si istí, že ty, ako ten pravý gurmán, práve tento nápad oceníš.“
„Zdá sa ti, že je to elixír?“
„A máš pravdu, je to skutočne elixír.“
„Ale aký! Mimoriadny.“
„Naša do najmenších detailov vyšperkovaná novinka.“
„A čo to má byť?“ spýtal sa netrpezlivo. Chcel ich trocha posúriť, pretože sa chcel dostať priamo k tomu, prečo prišiel, ale i tak bol zvedavý.
„To je práve ono.“
„Čo to má byť?“
„Čo myslíš, že to je?“
„Nemám najmenšieho tušenia,“ zaškľabil sa.
„Elixír lásky môže ísť do hája.“
„Rovnako aj elixír pravdy.“ Nadvihli významne obočie.
„Aha,“ s pochopením prikývol. „Takže nemám očakávať, že by ste mi to jednoducho povedali?“
„No neviem, chceli sme ťa trocha natiahnuť.“
„Tak mi pri tom naťahovaní prezraďte, kde je Ginny,“ vyzval ich.
„To sa mi snáď len zdá, bratku!“ vykríkol Fred pohoršene.
„Ani mne sa nechce veriť. My ti tu ukazujeme tento klenot a teba zaujíma, kde je naša sestra?“
„Neuveriteľné.“
„Odsúdenia hodné.“
„No tak, potrebujem ju požiadať o pomoc,“ hodil po nich psie oči.
„Iste, o pomoc.“
„ A my sme naivní chlapci, ktorí veria rozprávkam.“
„A vyliečenému Siriusovi, ktorý chce od dievčaťa len pomoc.“
„Avšak záleží na tom, o akú pomoc ide, bratku.“
„Pravda, možno chce pomoc pri niečom, čo…“
„Zmĺknite už!“ zamračil sa. „Vážne od nej potrebujem poradiť.“
„A my ti nemôžeme pomôcť?“
„Nie, myslím, že vy mi v tomto skutočne nemôžete pomôcť.“
„Mysleli sme si. Možno by sme ťa mohli varovať.“
„Ale vieme, že je to zbytočné.“
„Pretože naša sestra sa nenechá zlákať švihákom Siriusom.“
„Pri ktorom už celé zástupy dievčat neodolali.“
„Ale keby sa tak predsa len stalo.“
„Dolámeme ti ručičky.“
„A nožičky.“
„A možno ešte niečo iné.“
„Dobre, chápem. Aj keby to náhodou bola vaša vec, budem to mať na pamäti.“
„To by sme odporúčali.“
„Tak kde je?“
„Nie je tu.“
„To som si všimol už aj ja.“
„Bystrý chlapec.“
„Neštvite ma. Kde je?“
„Je doma. Musí si pripraviť nejakú prácu alebo čo to hovorila a potrebovala na to pokoj.“
„Avšak pochybujeme o tom, že ho bude mať, keď máš v pláne ju vyhľadať TY.“
„To je vedľajšie.“
„Tiež si myslíme, veď ona si Ginny dokáže poradiť s otravnými…“
„…muchami.“
„Aha, heh,“ zaceril sa na nich. „Takže, čo to má byť?“
„Ou, získal informáciu, mimochodom úplne nepodstatnú.“
„A chce získať ďalšiu.“
„Dáme mu ju?“
„No neviem.“
„Chceli ste poznať môj názor, tak by som asi mal vedieť, k čomu by som sa mal vyjadriť.“
„Na tom niečo bude.“
„To uznávame.“
„Tak počúvaj.“
„Elixír lásky skrížený s elixírom pravdy.“
„Čo?“
„Keď ho niekomu podáš, povie ti úplne ale úplne všetko o svojich, aj tých najtajnejších…“
„… sexuálnych potrebách, predstavách a túžbach.“
„Nič iné, len toto.“
„Aha,“ vyvalil oči. Obaja ho s napätím pozorovali. „Teda, to je skutočne zaujímavý elixír,“ prikývol po chvíli. Stále čakali. Možno viac nadšenia, alebo čo. „No, nie že by som ho ja potreboval,“ zaškľabil sa na nich. „Ale niekomu skutočne môže, ehm, pomôcť.“
„No samozrejme!“ vykríkli obaja naraz. „Mysleli sme, že to okomentuješ viac oduševnene.“
„Keď mám pravdu povedať, tak je to konina prvotriedna, ale u vás by človek iné očakávať ani nemohol.“
„Čo sa s tebou stalo?“ nechápavo zazerali.
„Nič, len nechápem, komu to chcete predávať.“
„Hocikomu. Teda, po dosiahnutí plnoletosti.“
„A načo?“
„No na TO.“
„Ale, potom, keď sa niekto dozvie, čo…“ zavrtel hlavou. „Možno, keby ste to dali starému Filchovi alebo Snapeovi,“ zachechtal sa, „tak by som to chápal. Ale keď idete na rande a…“
„Vieš čo, Sirius?“
„Radšej to nerozoberaj,“ zaškľabili sa tentoraz oni. „Mysleli sme aj na dôsledky.“
„Keď to, teoreticky, niekto niekomu podstrčí.“
„Ten niekto sa dozvie čo a ako má robiť, aby bola druhá strana extrémne spokojná.“
„Ale druhá strana sa nikdy nedozvie, že niečo prezradila.“
„Pretože si to nebude pamätať.“
„Aha, dobre. Ale kde je potom to krásne? To skúmanie, bádanie a pátranie po tajných miestečkách a tak podobne?“
„Teraz radšej mlč ty.“
„Môžu to používať panici.“
„Aby si osvojili techniku.“
„Ja už asi radšej pôjdem,“ zasmial sa. „Alebo nie, ešte mi povedzte, na kom ste to skúšali,“ chechtal sa.
„To ti z technických príčin neprezradíme.“
„Ale nie! No tak, kto bol ten šťastlivec?“
„Nikto, ešte sme oficiálne nespustili testovanie.“
„Chápem. Tak keď ho spustíte, tak ma informujte.“
„Zabudni.“
„A vzorku od nás tentoraz nedostaneš.“
„Keď ideš našu sestru žiadať… o pomoc.“
„Tak nepochopení…“ Počul ich frflať, keď so smiechom odchádzal preč. Skutočne by bolo zaujímavé otestovať nový elixír na Filchovi, Snapeovi, Trelawneyovej alebo hocikom inom. Pochechtával sa ešte aj vtedy, keď sa chystal premiestniť.
——
Ležala na deke, v chládku pod stromom, pred sebou rozložené knihy a popísané pergameny a v duchu nadávala sama sebe, že nie je viac zodpovednejšia a že si dôležité úlohy necháva na poslednú chvíľu. No, na poslednú možno ani nie, ale keby si to spravila pred pár týždňami, dnes mohla mať pokoj. Ešte toho času mala síce dosť, ale takýmto tempom sa nedopracuje k ničomu. Možno jedine k opakovaniu ročníka a to by ju zruinovalo.
„Ahoj, tak tu si sa rozložila.“
Vyrušil ju známy hlas. Musela prevrátiť oči. Inak sa nedalo. Má práce vyše hlavy a ešte príde on, aby zrejme zase skúšal šťastie.
„Nie, nerozložila som sa. Nie som mŕtva a zahrabaná v zemi, aby som sa musela nutne rozkladať,“ zaškľabila sa na Siriusa.
„Stále rovnako milá?“ natiahol nevinne.
„Stále rovnako vytrvalý?“ opáčila ešte nevinnejšie.
„Nie, tentoraz som prišiel s počestnými úmyslami,“ zamrkal a prezrel si ju od hlavy k pätám. V tomto dusnom a sparnom počasí mala na sebe len obtiahnuté tielko a šortky, takže o svojich počestných úmysloch začal v momente pochybovať, ak si nimi bol niekedy istý.
„A tomu mám veriť?“ nadvihla obočie.
„Mohla by si,“ znova zamrkal. Zasmiala sa.
„Počestným úmyslom Siriusa Blacka budem veriť až vtedy, keď zbadám Severusa Snapea oblečeného v tesných kožených nohaviciach, v koženej veste a s baretom na hlave.“
„Aha, v tom prípade by si mala zájsť do Rokfortu. V niečom podobnom tam vážne pobehoval a ja som vážne prišiel bez postranných úmyslov, len ťa požiadať o pomoc,“ zazubil sa.
„O pomoc?“ neveriacky natiahla.
„Áno, o pomoc,“ prikývol rozhodne.
„Mám práce vyše hlavy. Musím tú úlohu odovzdať ešte pred začiatkom ďalšieho semestra, inak ma vyrazia a to si nemôžem dovoliť,“ povzdychla.
„Vidíš? Keby si sa za mňa vydala, nemusela by si sa stresovať týmito hlúposťami.“
„Už zase?“ varovne sa zamračila.
„No, áno,“ mierne sa pousmial. Vyzeral na zožratie, ako si náhle uvedomila. A musela sa v duchu napomenúť. Na zožratie, to iste, skôr na zabitie. „Keď ja si pri tebe vážne neviem pomôcť.“
„Tak sa pokús ovládať,“ zaklapla knihu. Učeniu bol koniec. Aj keby hneď teraz odišiel, už by sa dnes nedokázala sústrediť na nič. A už vôbec nie na učenie. „Už ma to unavuje.“
„Ospravedlňujem sa za to, ale zrejme som príliš slabý na to, aby som ťa počúvol a ovládal sa. Máš nado mnou veľkú moc, Ginevra Weasleyová.“
„Čo mi neskutočne lichotí,“ zacerila sa. „A zároveň lezie na nervy a dosť otravuje. Ja nebudem tvojou ďalšou trofejou, Sirius Black,“ prskla.
Vlastne boli rovnakí. Aj ona striedala chlapov. Nie síce tak často, ako Sirius ženy, ale aj v jej živote sa objavilo už viac mužov, než by sa patrilo na vychované a počestné dievča. Musela sa v duchu zahihňať. No áno. Smrť Harryho ich oboch zasiahla. Logicky. On stratil krstného syna a ona chlapca, ktorého milovala celým srdcom. A to ju poznačilo. S jeho smrťou sa dokázala vyrovnať, i keď to trvalo dlho, avšak lásku nehľadala. A Sirius… bol proste Sirius. Chcel získať každú sukňu, ktorá sa pri ňom mihla. Až na pár výnimiek. Ju však medzi výnimky nerátal a tak sa ju pokúšal pozvať na rande už vyše roka. Bez úspechu. Nedovolí mu, aby ju zviedol a potom odkopol, nech si hovorí a sľubuje jej, čo chce. Aj keď, určite by stál za hriech…
„Dobre,“ súhlasil. „Prestanem s tým, sľubujem,“ na dôkaz prísahy zdvihol dva prsty. „Minimálne v najbližšej polhodine sa budem správať slušne,“ zazubil sa.
„Opak by ma šokoval,“ prevrátila oči a posadila sa. Musela ich prevrátiť znova, keď videla jeho lačný výraz, ktorým si ju obzeral. „Prišiel si ma požiadať o pomoc, tak von s tým,“ upozornila ho a schválne si prekrížila ruky na hrudníku. Ublížene zdvihol pohľad.
„Remus sa bude ženiť.“
„Nehovor! To mi je teda novinka,“ vyprskla.
„Nie je to novinka, uznávam, ale ženiť sa bude.“
„Áno a Tonksová sa bude vydávať.“
„Správne.“
„A?“
„Chcel by som im dať nejaký svadobný dar, ale netuším, čo by to malo byť,“ vysvetlil.
„Aha,“ zvážnela. Áno, aj ona už nad tým premýšľala.
„Nič ti nenapadá?“
„No, napadajú mi samé veci, na ktoré nikdy nebudem mať,“ vypustila roztrpčene. A on s pochopením prikývol. „Zrejme im dám len nejakú maličkosť, niečo do domácnosti, do kuchyne, alebo len niečo na skrášlenie interiéru.“
„Už som ti hovoril…“
„Ale ja nechcem pôžičku, Sirius,“ okamžite ho zamračene prerušila. „A už vôbec nie milodar alebo niečo podobné.“
„Dobre, viem,“ rezignovane rozhodil rukami. So záujmom sa na ňu díval. Dal by jej všetko. Dal by jej seba. Asi sa zamiloval. Uvedomoval si to. Už niekoľko mesiacov. Ale ona mu nikdy neuverí. „Rozprával som sa s Remusom. Úplne obyčajný rozhovor o chlapských veciach. Ani oni nemajú veľa peňazí. Dom síce zdedili, ale prázdny a rozhodne nemajú na to, aby si ho zariadili.“
„A ty by si im ho chcel pomôcť zariadiť?“ spýtala sa, ale odpoveď už aj tak poznala.
„Uhm,“ prikývol.
„Myslíš niečo konkrétne?“
„Keby mi dovolili, tak úplne všetko,“ zamračil sa. „Aj tak neviem, čo s tými peniazmi. Nemám ich kde dať. Nemám nikoho.“
„Viem,“ smutne mu to potvrdila.
„A nikto ich ani nechce,“ s úškľabkom jej pripomenul. „Tak som rozmýšľal,“ pokračoval, keď zazrel jej varovný pohľad, „že by som im kúpil obývačku, alebo spálňu, niečo. Určite nie komplet celý dom, to by ma s tým vyrazili. Ale niečo. Chcel som im najprv zaplatiť svadobnú cestu, ale Remus aj tak nikam nechce chodiť a aj keby mali zážitky z cudziny, nie je to príliš praktický dar,“ nahlas rozoberal vlastné myšlienkové pochody.
„Dohodnem sa s Tonksovou,“ vyniesla ortieľ.
„Ako?“
„Jednoducho. Proste jej na rovinu poviem, o čo ti ide a zároveň sa jej spýtam na jej predstavu. Nemyslím, že by mala šancu dokázať ma odhovoriť od tvojho plánu. A potom ti pomôžem niečo vybrať.“
——
„Pripravená?“ spýtal sa jej po dvoch týždňoch. Mali sa premiestniť na jedno z miest v Londýne, kde sa čarodejníci bežne nepozorovane premiestňovali a odtiaľ sa mali dostať muklovským spôsobom k veľkému obchodnému domu s nábytkom, ktorý im odporučila Hermiona.
Ginny viedla s Tonskovou dlhý rozhovor. Napokon z nej vytiahla informácie o tom, že si sami kúpia kuchyňu a detskú izbu, keďže bola Tonsková tehotná. Obývačku sa im chystali kúpiť jej rodičia a prespávať mali na starom Remusovom rozťahovacom gauči. Okamžite vedela, na čo sa pri nákupoch zamerať. A nemusela pritom prezrádzať pravú príčinu, prečo sa rozhodla v ich rozhovore zamerať práve na túto tému. Takže to bude prekvapenie.
„Úplne na všetko,“ rozhodne prikývla.
„Dáš mi ruku?“ s úsmevom k nej natiahol pravicu.
„Viem, kam sa ideme premiestňovať,“ s rovnakým úsmevom mu odvetila. „Takže k asistovanému premiestňovaniu sa uchýliť určite nemusíme.“
„Skúsil som to.“
„Nečakané.“
„Tak teda poďme,“ sklamane povzdychol.
S puknutím sa dostali do Londýna. Ginny vyfasovala podrobnú inštruktáž, takže vedela, čo a ako robiť v muklovskom svete. Alebo skôr mala o tom predstavu. Prevzala velenie a keď prešli k rušnej ulici, privolala taxík.
„Chodíš teraz s niekým?“ opatrne a potichu sa spýtal Sirius, keď sa usadili na zadných sedadlách čierneho taxíka, ktorý sa pustil do rušných londýnskych ulíc.
„Myslíš chodenie ako chodenie? Alebo skôr spanie s niekým?“ schválne použila provokačný a mierne zmyselný tón.
„Záleží od toho, ako svoje aktivity nazývaš,“ vrátil jej nadurdene.
„Nie, nechodím ani nespím s nikým, tento mesiac.“
„Pravda, veď máš prázdniny.“
„Správne.“
„Tak to mám šancu.“
„Myslím, že nemáš,“ zavrtela hlavou.
„Ginny, ty ma umučíš. Prečo mi nemôžeš dať jednu šancu? Jednu jedinú. Len jedno rande a ja by som ti dokázal, že som sa zmenil,“ uprene sa jej zadíval do očí.
„A v ktorom momente presne si sa zmenil? V tom hluchom období medzi Katy a Laurou?“ zaškľabila sa.
„Ha! Aký prehľad máš. Že by si sa o mňa zaujímala pozornejšie?“ víťazoslávne sa zaškeril. Sakra…
„To ani nie. Ale Matt chodil s Laurou a v istom neaktívnom okamihu mi povedal o Katy,“ zažmurkala. Sirius zovrel päsť.
„Svet je taký malý,“ zabrblal.
„Všetci sa zídeme raz v jednej posteli.“
„Keď to má byť pozvánka, tak ju beriem.“
„Je to jedna muklovská pesnička.“
„Sme na mieste,“ prerušil ich taxikár.
„To šlo rýchle.“
„Slečna, dajte mu jednu šancu,“ prihovoril sa taxikár Ginny, keď mu vkladala do rúk peniaze. „Bol by z vás krásny pár.“
„Keď nechcete prísť o prepitné, tak mlčte,“ vrkla po ňom.
„Ale ten chlap sa mi páčil,“ Sirius ukazoval za odchádzajúcim taxíkom.
„Tak si ho mal pozvať na rande. Bol by z vás pekný pár. Poďme,“ zavelila. Mračil sa ako malý chlapec, keď ju poslušne nasledoval do obrovského obchodného domu s nábytkom.
Prvý a vlastne aj druhý a tretí pohľad mu vyrazili dych. Muklovia sú skutočne zvláštni. Skladovať na jednom mieste také obrovské kopy nábytkov rôznych druhov a štýlov. Od moderných, ktoré sa mu protivili, až po tie starožitné, ktoré boli síce pekné, ale netušil, čo by sa hodilo k budúcim manželom Lupinovcom. Ale na to tu bola ona. Celé doobedie chodili z jednej strany poschodia so spálňami k druhej a vyberali favoritov. Až ho to unavilo a vyhladlo mu.
„Čo keby sme si zašli na obed? Dole som videl reštauráciu,“ navrhol, keď mu obzvlášť hlasno zaškvŕkalo v bruchu.
„Hlad mám síce aj ja, ale nemysli si, že je to nejaké rande alebo niečo podobné,“ varovala.
„Nie, nemyslím. Je to obyčajný pracovný obed. Sme obchodní partneri. Vyberáme tovar. Ty poskytuješ odborný názor a ja finančné prostriedky,“ milo sa usmial.
„Krásne si to vystihol,“ venovala mu nádherný úsmev. Chcel niečo povedať, ale vyštartovala ako raketa dole schodmi, tak mu neostalo nič iné, len sa náhliť za ňou. V tichosti obedoval, pokým ona nadšene rozprávala o skriniach, komodách a posteliach. Stačilo mu len sa na ňu dívať. Teraz vyzerala úplne bezpečne a nádherne, keď sa nesnažila poslať ho do horúcich pekiel.
„Takže, máme tu dvoch favoritov,“ vyhlásila po ďalších dvoch hodinách poctivej separácie. „Tak ktorý? Hm? Tento sa mi asi páči viac,“ pozrela naňho.
Díval sa na zostavu spálňového nábytku. Boli v nej tri šatníky, dve komody, dva nočné stolíky a obrovská posteľ. Ako sa dozvedel, tak bolo tmavé masívne bukové drevo vyrezávané v rustikálnom štýle. Bolo to pekné, to určite a keď sa niečo také pozdávalo Tonksovej, tak by to mohlo byť.
„Áno, je viac… vyčačkaný,“ zaškľabil sa a pristúpil ku skrinkám. „Sem by si mohol dať Lupin napríklad trenky,“ vypustil akoby mimochodom a posadil sa na posteľ. „Čo myslíš? Sú drevené lišty rovnako silné, ako napríklad čelo postele?“ pozrel sa na ňu. Pobavene mu vracala pohľad. „Veď vieš… keď vyvinú istú aktivitu, tak aby sa to pod nimi neprelomilo,“ natiahol a začal sediačky popodskakovať na posteli. „Čo myslíš? Akú intenzitu vyvíja Lupin pri činnosti vedúcej k reprodukcii?“ mrkol na ňu. „Ginny! Ty sa červenáš?“ zachechtal sa.
„Mne je úplne jedno, akú intenzitu vyvíja Lupin,“ zamračila sa. „Rozhodne sa to pod nimi neprelomí.“
„Myslím, že by som to mal vyskúšať.“
„Si vážne strelený. Keď opomeniem skutočnosť, že momentálne nemáš partnerku, s ktorou by si vykonával svoje iste zábavné gymnastické cviky a keby sa aj náhodou nejaká našla, napríklad tá milá predavačka, ktorá ťa vyzliekala pohľadom, to k tomu potrebuješ obecenstvo?“ rozhodila rukami. Všade okolo nich chodili ďalší zákazníci.
„Nie, Ginny, preferujem súkromie,“ usmial sa. „Myslel som, že by sme ju mohli prísť vyskúšať v noci.“
„To si ale nedomyslel.“
„Ja som vedel, že v tom budeš vidieť nedostatok. Tak, romantická večera na úvod by určite nechýbala. Neskočili by sme priamo na vec.“
„Sirius, pochop už konečne, že ja s tebou nebudem spať. Ani na tejto a ani na žiadnej inej posteli!“ vyletela naňho.
„Dobre, vzdávam sa!“ rezignoval. Avšak v duchu si prisahal, že Ginny Weasleyovú aj tak raz získa…
——
„Nezdá sa ti Sirius nejaký zvláštny?“ pýtala sa čerstvá pani Lupinová Ginny počas svadobnej hostiny. Opýtaná sa pozrela smerom, kde sa nachádzal Sirius spolu s Billom a Remusom. Áno, bol zvláštny. Od ich takzvanej obchodnej spolupráce sa neukázal. Už takmer dva mesiace. A ona si uvedomovala, že jej chýba. Najprv si nahovárala, že jej chýba to vzájomné vyrypovanie, ale potom si uvedomila, že je to niečo iné. Mala prehľad o tom, čo robí… presne tak, ako v minulosti. A on sa už dva mesiace správal skutočne podivne. Teda na Siriusa Blacka. Že pomáhal Remusovi s domom, na tom nebolo nič mimoriadne. Čudné bolo, že sa zameral len na to a nelietal kade tade ako predtým a nebalil všetko, čo chodilo na vysokých opätkoch.
„No, zrejme sa trocha upokojil,“ mykla plecami, akoby jej na tom nezáležalo.
„Skôr si myslím, že chce niekomu dokázať, že za niečo stojí, že nie je stratený prípad a že je rozumné dať mu minimálne jednu šancu,“ významne sa na ňu zazubila metamorfmagička.
„On sa ale nedokáže zmeniť. Je to Sirius,“ protestovala pobúrene.
„Ginny, ja si myslím, že sa zamiloval.“
„Hlúposť.“
„Prečo? Aj Sirius Black sa predsa môže zamilovať.“
„Nepredstaviteľné.“
„Počuj, drahá… prepáč, ale obaja ste somári. Iskrí to medzi vami už rok, navzájom sa priťahujete, milujete sa, ale ste slepí a hlúpi. Len idiot by to nevidel, tak si prestaň niečo nahovárať a otvor svoje srdce novej možnosti. Harry je preč, už štyri roky, už nemusíš nosiť pomyselné čierne rúcho. A keď ti náhodou vadí, že je to práve Sirius, ver mi, že Harry by bol rád, že si si vybrala práve jeho.“
„Nymph, myslím, že ti to tehotenstvo lezie na mozog!“
„Ginny, to ty by si sa mala zobudiť,“ jemne sa na ňu usmiala a odkráčala preč.
Ostala tam stáť, ako soľný stĺp a uvažovala nad priateľkinými slovami. Možno. Ale je to Sirius! Ale zmenil sa. A čo keď je to dočasné? To nezistí, kým to nevyskúša. Jednu jedinú šancu. A čo potom? Čo keď ju sklame? A ona stratí opäť niekoho, koho miluje? Merlin, miluje. Áno, miluje. A? Neznáša ho. Hlúposť.
„Smiem prosiť?“ nesmelo sa ozvalo za ňou. „Jeden jediný tanec, Ginny.“
„Dobre,“ vyhŕkla skôr, než si to stihla uvedomiť.
Ako vo sne s ním kráčala na tanečný parket. Zabudla na to, že zvádzala vnútorný boj so svojím druhým ja. Nechala sa viesť. Dívali sa do očí, v úplnej vážnosti. Vnímala jeho silné telo, rovnako ako on sa vyžíval v držaní toho drobného telíčka. Cítila jeho vôňu a tá sa jej vpíjala do mysle. Opájala ju. Jedna pieseň vystriedala druhú, ale ani jeden z nich si to nevšimol. Privinul si ju k sebe a ona sa oňho oprela. Tancovali dlho nevnímajúc čas.
„Ginny,“ šepol jej do ucha. „Poď so mnou na rande. Daj mi šancu, prosím. Nesklamem ťa, prisahám.“
„Teraz?“ vyvalila naňho oči. Okamžite precitla.
„Áno,“ prikývol cítiac šancu. Neposlala ho hneď do čerta, čo bolo dobrým znamením.
„Sme na svadbe.“
„Všimol som si,“ uškrnul sa.
„A ako si myslíš, že to chceš zrealizovať?“
„Normálne. Počkám ťa pod štvrtou jabloňou. Presne za polhodiny,“ hlavou ukázal na tmou zahalenú záhradu.
„Ale…“
„Ja viem, dám ti čas na prípravu. Od rodičov sa už pýtať nemusíš, však?“
„Si neskutočný,“ prskla dusiac smiech. „Kde berieš istotu, že prídem? Aby si tam nestvrdol celú noc.“
„Risknem to,“ mykol plecami. „Ale som si istý, že prídeš. Rande so mnou stojí za bližšie preskúmanie.“
„Si domýšľavý.“
„Čakám ťa.“
A už ho nebolo. Proste zmizol v tme. Znova ostala stáť zmätene na mieste, avšak teraz sa rýchlo pakovala z tanečného parketu preč. Hermiona sa jej s úškrnom pýtala, či je všetko v poriadku. Automaticky prikývla. Ale uvažovala. Veľmi intenzívne uvažovala.
„Tak kde v pekle si?“ zaprskala do tmy. Stála pri štvrtej jabloni už asi dve minúty a jeho nikde.
„Vedel som, že prídeš,“ zozadu ju objal a otočil k sebe.
„Čo keď som ti prišla dať kopačky?“ spýtala sa naoko vážne. V skutočnosti si želala len jediné. Aby konečne našiel jej pery a zmocnil sa ich.
„To je nemožné, keď sme vlastne doteraz spolu nechodili, nie?“ jemne ju pobozkal na čelo. Nespokojne zakňučala.
„Logické vysvetlenie,“ habkala v tme. Sama sa rozhodla nájsť jeho pery.
„Milujem ťa,“ vyriekol po dlhej dobe, kedy sa napokon od seba odtrhli. Na chvíľu…
KONIEC