J 13.Prekliatie pani Norrisovej

———-

Ahoj!
Sakra, fuj… nestraš!
Na rokfortskej chodbe sa stretli dve mačky. Obe sa zvedavo a nechápavo obzerali.
Kto si?
Kto si ty?
Ešte som ťa tu nevidel.
Ani si nemohol, len teraz som prišiel.
Tak kto si?
Otázka znie, kto si ty. Podľa rečí mojej paničky by sa na hrade mali nachádzať len dve mačky… profesorka McGonagallová a pani Norrisová.
Som domáci, ty by si sa mal najprv predstaviť… základy slušného správania, môj milý.
Dobre, ako chceš… ale hneď potom mi povieš, kto si ty.
Súhlasím.
Som Krivolab a moja majiteľka je Hermiona Grangerová.
To muklovské dievča? Pch…
Máš nejaký problém?
Áno… ona a jej dvaja priatelia robia len problémy.
To ma nezaujíma… Tak kto si? Podľa rečí by som súdil… ale to nie je možné, keď si chlap.
Nemýliš sa… Som pani Norrisová.
Ale veď si chlap!!!
Ja za to nemôžem, že môjmu majiteľovi za celé tie roky nezišlo na rozum overiť si túto základnú informáciu!
Pani Norrisová vyzeral skutočne naštvane. A Krivolab sa mu škodoradostne pochechtával.
Už toho nechaj.
Dobre, ale musíš uznať, že je to dosť… tragické.
Viem, je to ponižujúce.
Takže tvojím majiteľom je Filch.
Logicky.
A pri takom majiteľovi máš ešte odvahu frflať na moju majiteľku? No páni…
Viem, že je to cvok. Nielenže sa nepozrel, čo som… nie žeby som po tom túžil… ale ani mu nenapadlo, že ako ženská by som nemohol byť taký bystrý a inteligentný.
A to ani McGonagallová nezistila, že si chlap?
Ale uteč! S tou starou rašpľou by som si nič nezačínal.
Náhodou… zazrel som ju a je to fešanda.
Dobre… keď máš chuť na staré, vypĺznuté mačky, tak si poslúž.
Na to som príliš lenivý.
Tvoja chyba… keď chcem nejakú babu, tak stadeto utečiem a pobavím sa v Rokville. Tam je radodajných slečien dosť.
A ani jednej nie je divné, že ju preťahuje pani Norrisová?
Nepýtajú sa.
Aha.
Mimochodom… prečo si rozumieme? Teda… samozrejme, že rozumiem druhým mačkám, ale nie tak, ako tebe… rozprávame sa ľudskou rečou. Musíš byť animág.
Som maguár.
Aha.
Ty si animág?
Áno, som.
A prečo sa nepremeníš? Počul som, že si… len… mačkou… dosť zákernou a sliedivou mačkou.
Milá reklama… Nemôžem sa premeniť, pretože som zakliaty.
Nekecaj.
Je to pravda.
Aha… bol si hajzlík a niekto ťa preklial a ty sa nemôžeš premeniť.
Presne tak… a preto už pätnásť rokov trčím v tomto tele.
Škaredé telo.
Pozri na svoje.
A v čom spočíva to prekliatie?
A čo ťa je po tom?
Nič… len som zvedavý.
Budeš skoro starý.
Som starší, než McGonagallová, drahý pani Norrisová.
Nerýp. Viem, ako z tohto prekliatia von. Už minulý rok sa mi to mohlo podariť… ibaže to by tu musel byť niekto inteligentný, aby mi porozumel. Minervu nemyslím… tá ma výslovne neznáša. A môj pán… čo by ten zmohol? Je to šmukel.
Hehe, vážne?
Vážne… videl som to auto… lenže než som stihol niečo spraviť, skamenel som. A potom to auto zmizlo v Zakázanom lese. Už takmer tri mesiace po ňom pátram.
Auto? Aké auto?
Také… staré a škaredé.
A čo to má spoločné s tebou?
Moje prekliatie je spojené s tým autom. Pred pätnástimi rokmi ma jeden čarodejník preklial. Povedal, že neprecitnem skôr, kým sa neobjaví v mojej blízkosti auto s vlastným rozumom… a to auto bude mať moc prelomiť kliatbu a ja sa budem môcť premeniť naspäť na človeka.
Auto? Tak ale to je potom silná kliatba. Ten čarodejník ťa vážne nemal rád. Ako by mohlo auto prelomiť kliatbu?
Netuším, ty génius!
Neprskaj.
Chcel si to vedieť, tak som ti to len prezradil.
Veď si aj prezradil. A ty tvrdíš, že sa jedno také auto ukázalo?
Áno, pred rokom na ňom prileteli Potter a Weasley a zaparkovali ho pri Zúrivej vŕbe. Videl som, ako ich to auto vyhodilo, svojvoľne a potom odišlo. Hneď mi napadlo, že je to TO auto, ale než som sa stihol spamätať, bolo preč. Pátral som každú noc, než som skamenel. A v pátraní pokračujem… ibaže Zakázaný les je veľmi rozsiahli.
Chápem… možno by som ti mohol pomôcť.
Ako?
Mám v lese priateľa… a ten by ti mohol povedať, kde to auto je, keď je ešte v lese.
Priateľa? V Zakázanom lese?
Áno, jedného psa.
Fuj, neznášam psy.
On neznáša zase mačky, takže sa nebude cítiť dotknutý.
A teba zbožňuje, pretože si len maguár?
Bystrá mačička.
Kušuj… čo za to?
Dávam tu pozor na jedného potkana. Ten pes ho chce. A potrebuje sa dostať do hradu. Pomôžeš ty jemu, pomôže on tebe.
A to auto?
Ale to je už tvoj problém, nie?

„Hermiona, ja som ti vravel, že sa mi tá mačka nepáči,“ zamračil sa Ron a ukázal smerom dopredu. Krivolab a pani Norrisová sedeli na chodbe a dosť intenzívne na seba mňaukali.
               „Čo keď sa spriahne s Norriskou a budú donášať Filchovi?“ pýtal sa Harry.
               „Ale nepreháňajte… sú to len dve mačky, ktoré sa zoznamujú,“ zamračila sa na nich Hermiona a s láskou zdvihla Krivolaba zo zeme. „Tu je moja mačička,“ prihovárala sa jej.
Hehehe… smial sa mu pani Norrisová. Domáci maznáčik sa z teba stal.
               „Možno sa chce s Norriskou len zblížiť,“ nadhodil Ron.
               „Žeby si chcel nájsť priateľku?“ zasmial sa Harry.
To iste… zaprskal Krivolab. Asi budem vracať.
Maj sa, kamarát. Uvidíme sa.

——

„Dementori… áno, áno, tak je to správne,“ brblal si Filch sediac na záchode a vyvíjajúc enormné úsilie, ktoré sa mu zračilo na úplne červenej tvári a vo vypúlených očiach. „Škoda… ouuu… ach, škoda, že nemôžu ísť do hradu,“ vydýchol uvoľnene. „To by bolo niečo, však, pani Norrisová?“ pozrel na mačku, ktorá k nemu po zaznení svojho mena obrátila unudene hlavu. „Dementori by tu určite spravili… ufff… spravili by tu poriadok. Áno, spravili, pár tých odporných, protivných deciek by dostalo, čo si právom zaslúžia a bol by pokoj,“ nadchýnal sa. Pani Norrisová prevrátil oči. „Poďme,“ vypustil po chvíli. „Ideme pozrieť, kde zase kto robí neporiadok… poďme, moja milovaná.“
Nechaj si tie kecy… Zaprskala mačka namosúrene.
               „Áno, ja viem… aj mne lezú na nervy. Poďme niekoho chytiť pri čine… cítim, že sa nám to dnes podarí.“
Ja cítim niečo iné… ale to vychádza z hajzľu… fuj.
               Obaja sa s nadšením pustili po chodbách hradu. Filcha povzbudzovalo vzrušenie z toho, že sa mu podarí prichytiť niekoho pri nekalej činnosti a pani Norrisová si aspoň mohol popreťahovať končatiny… a pokúsiť sa svojho pána vylákať do Zakázaného lesa. Aj keď vedel, že je to strata času, pretože jeho pán bol taký natvrdnutý, že nikdy nepochopil, čo má mačka v úmysle. A aj keby náhodou pochopil a vyšiel by s ním von, bol zbabelý na to, aby sa s ním pustil do lesa… k autu.
Dobrý večer, pani Norrisová. Striehnete a sliedite pre svojho pána… už opäť?
               Minerva… pomyslel si pani Norrisová. Len znechutene zaprskal. Nemohol prehovoriť a poslať tú starú mačku do horúcich pekiel, pretože by určite zbadala istú nezrovnalosť medzi jeho údajným pohlavím a jeho hlasom. Nevraživo zaprskal ešte raz a potom ušiel do postrannej chodby.
Stále rovnako príjemná, ako vždy.
               Prenasledovali ho slová tej starej rebeky. Ignoroval ich. Striehol a sliedil presne tak, ako tvrdila ona. Nejaké niečo by mohol niekde začuť, aby dal svojmu pánovi príležitosť k tomu, aby sa pokúsil realizovať. Aby bol nadšený z prípadného odhalenia sprisahania tých odporných deciek. Naivka.
               „Počujete niečo, pani Norrisová?“ vzrušene sa jej pýtal, keď ju dobehol.
Nie, nepočujem nič, ty starý kretén. Len sa ťa snažím prilákať k hlavnej bráne.
               Obtieral sa mu o nohu. Protivilo sa mu to, ale musel svojmu pánovi preukazovať niečo, pod čím by si predstavoval nehynúcu lásku a náklonnosť. Rozbehol sa smerom k schodom.
               „Tam sú… áno… pangharti,“ Filch ho nasledoval.
Tak si pohni. Ponáhľaj sa. A sakra…
               Mačka stuhla, keď zbadala pod schodmi toho nechutného profesora. Tohto neznášal ešte viac, ako starú McGonagallovú. Prikrčil sa a čakal. Pohľad profesora vyletel hore, k najvyššiemu schodu. Zamračil sa ešte viac, než sa mračil predtým.
               „Prekliata mačka,“ prskol znechutene.
Odporný Snape… Vrátil mu pani Norrisová.
               Díval sa, ako sa habit profesora elixírov vzniesol vo vzduchu, keď sa otočil na opätku a naštvane kráčal späť. Snape snoril rovnako, ako Filch. A keď sa pozrel trocha viac do strany, vedel aj prečo Snape striehol. Videl ho… Heh, vždy ho videl. Ani neviditeľný plášť mu nepomohol. Harry svoj pohľad uväznil s tým mačkiným a stál zmeravene na mieste.
Idiot jeden krpatý. Myslíš, že ťa nikto nevidí? Mám pre teba novinku… ja ťa vidím.
               Pani Norrisová len potichu mňaukol a mierne zaprskal smerom k Harrymu. Potom sa už len potichu pochechtával, keď videl, ako Potter vzal nohy na ramená a prchal preč. Stále je to rovnaké. Stačí mierna výstraha a záchranca sveta pred ním uteká, akoby bol snáď samotným černokňažníkom.
               „Myslíte si, že sú vo vstupnej hale?“ od zábavy ho vytrhol Filchov hlas.
Nie, nikto tu nie je… už. Ale je to najbližšie k bráne, tak poďme.
               „Sú tu, o áno… cítite ich, pani Norrisová… tak mi ich ukážte. Kde sú?“
Mňau…
               „Myslíte, že šli von?“ spýtal sa, keď zastali pri bráne.
Správne… poďme.
               „Ako by sa mohli dostať cez zabezpečenú bránu?“
Zlá otázka… to nerieš. Poďme.
               „Myslím, že je to nemožné.“
Zdrž sa prosím myslenia… nejde ti to.
Mňau, mňau, mňau…
               „Ale keby aj prešli bránou… sú tam dementori, tí sa o nich postarajú.“
Ale nepostarajú sa o nič. Poď so mnou do toho prekliateho lesa.
               „Asi by sme sa mali radšej vrátiť… Vonku sú stratení.“
A ty zjavne tiež… Zaprskal hlasnejšie.
               „Sú tam.“
Áno… to sú… teda je tam niekde to auto.
               „Ale radšej sa vrátime,“ Filch sa tackavo otočil k odchodu. A pani Norrisová si frustrovane sadol na zadok.
Idiot, kretén, zbabelec… Prskal.
Neúspech? Pýtal sa Krivolab s úškľabkom.
Áno, ďalší. Vzdávam to s ním.
Takže prejdeme k vzájomnej pomoci?
Asi mi nič iné neostáva.
Fajn.

——

Takže… môj priateľ vie, kde v lese je auto a dovedie nás k nemu… Vysvetľoval Krivolab pani Norrisovej, keď utekali cez pozemky k lesu. Ále… upozorňujem na to, aby si sa s ním nerozprával. Neznáša mačky a najviac neznáša teba. Neznášal ťa celý svoj život.
Kto to je? Animág? Chodil na Rokfort?
Celkom ti to páli.
Tak kto to je?
To ti z pochopiteľných príčin nemôžem povedať.
Jasne. A za to chcete čo?
Aby si mu pomohol nepozorovane dostať do hradu.
Prečo?
Po tom ťa nič nie je.
Ale je, keď chce ísť do hradu.
Dobre… chce len jedného potkana.
Aha… neznášam potkany, mám radšej Whiskas.
Ty si mi ale gurmán.
Že?
Tam je… Ukázal dopredu. Stál tam veľký čierny pes a vyzeral skutočne desivo. Pani Norrisovej sa zježili chlpy.
No fuj… ten je ale obrovský.
Filchova mačka… Zavrčal pes znechutene.
Teší ma… a ty si? Skúsil odvážne. Pes len vyceril zuby, tak radšej stíchol.
               Všetci traja sa rozbehli do lesa. Do úplnej tmy. Ale videli výborne, takže im to problémy nerobilo. Utekali dlho, veľmi dlho než pes spomalil a otočil sa k pani Norrisovej.
Varujem ťa… ak ma podrazíš, nájdem si ťa, nech by si sa schoval kdekoľvek… Výstražne sa nad neho postavil.
Zatiaľ som neuvažoval nad možnosťou ťa podraziť… ale ďakujem za pripomenutie.
Budeš si zo mňa strieľať? Vrkol pes.
Nie, samozrejme, že nie… prepáč. To len tá moja večná slabosť drístať dve na tri… Zaliečal sa pokorne. Pes mu naháňal strach. Takú obludu ešte nevidel.
V poriadku. Ukážem ti to auto a keď sa ti podarí tvoj plán, s ktorým ma už Krivolab oboznámil… vrátiš sa do mačacej podoby a pomôžeš mi dostať sa na hrad. Je ti to jasné?
Iste, pane… Úplne jasné.
To si myslím. Tak teda dohodnuté. Auto je rovno pred tebou, v tom trse stromov… nemôže sa odtiaľ dostať. A apropo, nikdy by mi nenapadlo, že pani Norrisová je chlap… a ešte k tomu nechutný chlap… Zachechtal sa ešte pes, keď od nich utekal.
To je ale grobian… Mračil sa pani Norrisová.
To možno je. Čo chceš teraz robiť?
Netuším… neviem, ako ma ten blbeček preklial. Ako prvé by som asi mal ísť to auto pozrieť.
Možno to bude oveľa jednoduchšie, než predpokladáš. Môžem sa pozerať?
Je mi to jedno… Popcorn máš?
Čo? Prečo?
Ale to je jedno.
               Pani Norrisová sa nadýchol a odhodlane podišiel k trsu stromov, kde malo byť údajne auto zakliesnené. Najprv sa na neho pozrie a potom sa uvidí. Netušil, čo má robiť. Ako by mohol prelomiť prekliatie? A ako by ho mohlo prelomiť auto? No, možno to bude chcieť skutočne len málo… možno len ich kontakt, keď je ich osud spätý. Musel si pripustiť, že ak to tak nebude, tak je v poriadnej prdeli.
               Opatrne nazrel. Zbadal zhasnuté reflektory Fordu Anglia. Bolo tam to auto skutočne zakliesnené? Alebo len spalo?
Ehm, ehm.
               Skúsil nahlas. Auto okamžite spozornelo. Svetlá sa rozsvietili a mačka hlasno zakliala, keď ju reflektory oslepili. Vystrašené auto síce krátko, ale i tak hlasno zatrúbilo a prudko otvorilo a zabuchlo dvere. Motor potichu zavrnel, ale vzápätí zhasol. Mačka sa dívala autu do očí a to ju neprestávalo pozorovať.
Ahoj. Ja som pani Norrisová… alebo teda skôr pán Norris.
Brm-brm-brm… Odvetilo auto.
Ty mi rozumieš? Spýtal sa s nádejou.
Brm-brm-brm.
Takže asi áno. Čo keby sme sa dohodli, že za odpoveď áno… ehm… brmneš raz a za nie dva razy?
Brm.
Funguje to!
Brm.
Rozumieš mi!
Brm-brm-brm-brm-brm.
Dobre, nerozčuľuj sa. Prepáč, len mi príde divné, že sa rozprávam s autom. Aj keď… tebe asi príde divné, že mi rozumieš, že?
Brm-brm.
Nepríde ti to divné? Takže si o tom vedel?
Brm.
Vedel si, že sa raz budeš rozprávať s mačkou?
Brm.
Fajn. Hovorí ti niečo prekliatie mačky a auta?
Brm.
Takže vieš o tom, že my dvaja sme navzájom prekliati?
Brm.
No páni… ide to jednoduchšie, než som si predstavoval.
Brm.
A vieš aj to, ako toto prekliatie zlomiť?
Brm! Brm-brm-brm-brm-brm.
Teda, to je nadšenia! Cítim sa rovnako! Dostanem sa z tohto sprostého, chlpatého tela a ty… Čo sa vlastne stane s tebou?
Brmlybrmkyky.
Ty si smutný?
Brm-brm.
Nie si smutný? Teda si… nedočkavý ako ja?
Brm!!!
Fajn… a čo teda máme spraviť?
Brm! Brm! Brm! Brm! Brm! Brm!
Počkaj! Nerozumiem ti… poďme na to pomaly.
Brm.
Hm… čo by mohla spraviť mačka a auto, aby prelomili navzájom prekliatie?
Skús ho pobozkať… Nadhodil Krivolab.
Myslíš?
Brm-brm… brekeke.
Tak teda nie.
Len som to skúsil, v rozprávkach to tak býva.
My nie sme v rozprávke.
Nie sme… my sme vo fanfiction.
Čo?
Ale nič.
Dobre… Mačka nemôže nič, len lízať.
Brekeke.
A škriabať.
Brekeke! Brekeke!
Priasť.
Brm-brm.
Čo keby si doňho len vstúpil?
Myslíš?
Neviem… ale nič tým nestratíš.
Tiež pravda… Mám do teba vstúpiť?
Brm!
To je ono? Len do teba vstúpiť?
Brm-brm.
Ešte niečo mám spraviť?
Brm!
A čo?
Brm-brm-brm-brm-brm.
Dobre, viem že mi to nemôžeš povedať, že na to musím prísť sám. Takže, keď do teba vstúpim… mám vytiahnuť pazúry a…
Brm-brm!!!
Nie? Skutočne, to by ťa asi bolelo.
Brm!
Budem na prednom sedadle.
Brm!
Pred tou guľatou vecou, čo sa nazýva volantom?
Brm!
A potom… hm… Mám niečo olízať?
Brm-brm…blé.
Lízať nemám. Mám niečo stlačiť?
Brm!!!
Čo?
Brm-brm-brm-brm-brm.
Nebuď nervózny! Aj pre mňa je to ťažké.
Skús postláčať všetko.
Brm-brm!
Nie, všetko postláčať nemám… mám stlačiť len jednu konkrétnu vec?
Brm!
Ktorú? Neviem, čo sa v aute všetko nachádza.
Sú tu rôzne páčky… Oznamoval mu Krivolab sediaci na prednom sedadle.
Mám stlačiť nejakú páčku?
Brm-brm.
Tak páčka to nie je! Čo tam ešte je?
Hm… tlačidlá.
Je to tlačidlo?
Brm!
Diktuj!
Tlačidlo s trojuholníkom?
Brm-brm.
Toto neviem, čo je… možno vyhrievanie… je tu podobný piktogram.
Brm-brm.
Nie, teplo nebudeme chcieť.
Hm, nič iné tu nevidím.
Brm-brm-brm-brm-brm.
Niečo tam ešte musí byť.
To mi je jasné.
Tak hľadaj.
Dívam sa. Hm… je tu páčiek jak nasratých, ale tlačidlo… Moment! Na volante je ešte niečo!
Brm! Brmkrkbrmkmrkb.
To bude ono!
Čo to je?
To je jedno… to mám stlačiť? To, čo je na volante?
Brm!!!
A potom bude všetko v poriadku?
Brm! Brbrbrb.
Spomaľ, lebo sa ti prehreje od nadšenia motor. Jupííí! Idem na to… vleziem dovnútra, stlačím vec na volante a budem znova človekom!
Brm! Brm! Brm! Brm! Brm! Brm! Brm! Brm!
Ja viem, aj ty cítiš rovnaké vzrušenie, ako ja.
Tak bež na to, kamarát.
               Vyzval ho Krivolab, keď vyliezol z auta. A pani Norrisová netrpezlivo vliezol dovnútra. Auto potichu, s napätím vrčalo a Krivolab to pozorne sledoval.
               Stačí len málo… len zatlačiť tú vec na volante. Pani Norrisová vzrušene dupol na klaksón. Lesom sa ozvalo hlasné trúbenie. Auto naštartovalo a začalo blikať svetlami. A mačka sa vzniesla v aute do vzduchu, ktorý náhle oťažel Cítil, že sa kliatba prelamuje, že sa mu vracia stratených pätnásť rokov. A auto cítilo to isté. Konečne. Konečne bude tým, čím bolo pred tým. Aj jeden aj druhý sa dostanú opäť do svojich tiel. Výbuch mágie bol obrovský, Krivolabovi sa ježili chlpy, ale trpezlivo čakal, neustúpiac ani o krok.
               No páni… Vydýchol fascinovane.
               Miesto Fordu Anglie tam stál Chevrolet Corvette rok výroby 1978.
               A miesto pani Norrisovej tam stál…
               „Zmizni, mačka,“ zavrčal Reg Cattermole na Krivolaba…

KONIEC