„Vašu budúcu manželku, pán Potter, sme vyberali spomedzi kandidátok z najsilnejších čistokrvných rodín,“ spustil Snape pomaly, aby to pochopil a nemusel sa opakovať. Ten elixír, ktorý do neho denne strkal, mu zahmlieval aj posledné zvyšky rozumu. „Dnes existujú dohromady tri rodiny, ktorých korene siahajú až do najhlbšieho stredoveku,“ stíchol a podráždene po ňom zazeral. Skutočne vyzeral, že ho to absolútne nezaujíma. Klopkal si nervózne prútikom o nohu a tváril sa znudene. „Prvou rodinou sú Norfolkovci. Títo sa už však do vášho plánu nehodia. Jedinými žijúcimi Norfalkovcami je starý Raymond Crouch a vo vašej pamäti sa to už nevyskytuje,“ zaškľabil sa, „ale mal syna Bartyho, ktorý umrel a ten mal syna, ktorý je… už mimo prevádzky. Dostal dementorov bozk. Takže v tejto rodine sa vaša manželka nenachádza,“ na moment zmĺkol. Potter bezmyšlienkovite prikyvoval a Voldemort sa bavil s Nagini. „Druhou starobylou rodinou je rodina Southsgateovcov. Posledné žijúce príslušníčky sa nachádzajú v domove pre seniorov, obe sestry boli bezdetné. Obe rodiny žili v posledných dvoch storočiach dosť podivne. Príliš sa neženili a nevydávali a to znamená, že sa ani nemnožili.“ Potter sa zachechtal. Fajn, ešte ho berie na vedomie. „No a poslednou rodinou, ktorá by vyhovovala vašim požiadavkám, je rodina Blacková. Tá je ešte stále dosť rozvetvená. Okamžite sme vyškrtli Andromedu Tonksovú. Má síce dcéru, ale vydala sa za mukla, tým pádom nevyhovuje. Ďalej je tu vaša drahá Bellatrix. Na vašu smolu je už vydatá a taktiež sa príliš na matku vášho dieťaťa nehodí. A napokon je tu aj Narcissa… vydatá a keďže Draco, okrem toho, že je váš priateľ, tiež nemá tie správne predpoklady k tomu, aby vynosil dieťa, zamietajú sa,“ uškrnul sa. „Regulus Black je mŕtvy, rovnako ako jeho brat Sirius, obaja umreli bezdetní. Jedna vzdialená sesternica má dvoch synov. Jeden sa neoženil, druhý má síce dcéru… ale tá má štyri. Dvaja bratranci. Jeden umrel bezdetný a druhý má okrem dvoch synov aj dcéru, ale vydatú, zatiaľ nemá deti. A potom sme sa napokon dopracovali aj k niečomu pozitívnemu. Rodina Weasleyovcov, tam je detí ako maku a dokonca aj dcéra. A tá sa k vám hodí. Onedlho bude mať sedemnásť a môže sa pokojne vydať.“
„A práve Ginevra Weasleyová sa stane tvojou manželkou,“ dodal Voldemort. „V rodine Blackovcov sa nachádza ešte niekoľko žien, ale väčšinou sú prestarnuté. Toto dievča spĺňa všetky predpoklady, aby nám porodila neviniatko, ktoré nám zabezpečí neobmedzenú moc, nesmrteľnosť a neporaziteľnosť.“
„Dobre, fajn, mne je to celkom jedno,“ flegmaticky mykol plecami. „Keď sa musím oženiť, tak sa ožením. A to dieťa by nemal byť problém. Môžem sa už konečne odísť venovať svojim záujmom?“ vrkol podráždene.
„Mysleli sme si, že by si sa chcel so svojou snúbenicou zoznámiť.“
„Ona je už tu?“ spýtal sa bez záujmu. „A je to nutné? Mne je srdečne jedno, kto to je,“ zavrčal.
„Myslím, že by si si mal prezrieť svoj majetok.“
——
Po vyše roku sa smrťožrúti ozvali, vyliezli zo skrýši, aby dali vedieť o svojej existencii. Zaútočili na Rokfortský expres, ktorý viezol študentov domov na prázdniny. Hermiona a Ron sa viezli posledný krát. Obaja si úspešne spravili MLOK-y a plánovali svoju budúcnosť. Pokým ona chcela ísť študovať medzinárodné čarodejnícke vzťahy, on mal spolupracovať s dvojčatami.
Keď vlak znenazdajky zabrzdil a dnu vtrhla tridsiatka maskovaných smrťožrútov, nebol nikto pripravený. Učitelia boli v momente odzbrojení, niektorí pozabíjaní a odpor študentov chabý. Ani členovia bývalej DA nedokázali dlho odolávať. Aby smrťožrúti zamaskovali pravú príčinu napadnutia vlaku, uniesli hneď niekoľko detí.
Vedela, že než ju spútali a odvliekli, omráčila dvoch z nich. Vedľa nej sa v povrazoch zvíjali aj jej priatelia Neville a Luna. Kde boli v tej chvíli Ron s Hermionou, netušila. Potom nastala tma a prebrala sa až v chladnej, chabo osvetlenej diere. Najprv prišiel nejaký maskovaný smrťožrút a dlhú dobu sa jej špáral v hlave. Doslova cítila, ako si obzerá celú jej minulosť, všetky jej zážitky, aj tie najtajnejšie. Keď sa tam objavili druhýkrát, pokúsila sa utiecť. Nemala veľa šancí, zdrapili ju pod paže a následne umlčali. Nechcelo sa im počúvať jej zúrivého nadávania. Pochopila, kde sa nachádza, keď sa s ňou postavili v akejsi hale. Bola tu celá rada maskovaných postáv, vzory vynímajúce sa na každom kroku a zobrazujúce väčšinou hadov ju v jej domnienke utvrdili. Videla aj ďalších desať detí, medzi nimi Nevilla s Lunou. A smrťožrúti sa na nich bavili, nadávali im, zosmiešňovali, občas prinútili v bolestiach padnúť, aby ich zase postavili a pokračovali v tom. Ju si však nevšímali, len ju pevne zvierali obďaleč. Zbadala Malfoya, ktorý nechodil rok do školy, vedľa neho s nepríčetným výrazom Lestrangeová. Spoznala aj Malfoya staršieho spolu s niekoľkými smrťožrútmi, ktorých si pamätala z ministerstva. Tí neboli zamaskovaní, zrejme patrili k vyššej Voldemortovej skupine. Čo však uvidela potom, jej vyrazilo dych. Prvotná radosť sa premenila na zdesenie, nechápanie a strach.
„Čo je akože toto?“ Harry sa znechutene pristavil pri skupine desiatich poviazaných a umlčaných detí, ktoré naňho pozerali rovnako nechápavo a prekvapene ako ona sama. Užasnutie sa v momente zmenilo na obrovský strach, pretože s ním prišiel Snape, ale najmä Voldemort.
„Toto, milý Harry,“ natiahol Voldemort. „sme museli zobrať so sebou, aby sme neodhalili pravú príčiny, prečo sme napadli vlak.“
„A prečo som pri tom nebol aj ja?“ otočil sa naňho ukrivdene a naštvane. „Dokážem predsa to isté, čo Macnair alebo Rookwood alebo hocaké iné hovädo,“ dodal hrdo. Menovaní sa nervózne pomrvili.
„O tom som presvedčený,“ Voldemort sa pousmial. „Hrozilo by, že by ťa spoznali. Tvoj čas sa už blíži, ale ešte nenastal ten správny okamih.“
„Aha,“ prikývol. „A čo teraz s nimi?“
„To je tvoja vec, sú tvoji. Môžeš sa na nich zabávať.“
„Môj pane, museli sme ich umlčať, pretože robili veľký rozruch,“ natiahla vtieravo Bella.
„Nazdar, Bella,“ zaškľabil sa na ňu Harry, ale na odpoveď nečakal. „Čo je s ním?“ ukázal na Nevilla, ktorý sa ako jediný protestne mykal.
„To je Neville Longbottom,“ vysvetlila Bella. „Taký maličký odvážlivec, jeho rodičov som dostala do nemocnice.“ zachechtala sa.
„Tých aurorov?“ uškrnul sa Voldemort.
„A prečo sa tak trepe?“ nedalo mu a pričupol k nemu. S nechuťou mu hľadel do tváre, Neville naňho niečo nemo kričal. Snape to s napätím sledoval. Aj keď dnes dostal zvýšenú dávku svojho elixíru, stále tu bolo riziko, že by si na niečo spomenul. A ten malý, tupý kretén ešte k tomu mávol prútikom.
„…Harry, čo to s tebou spravili?“ Nevillov hlas sa oslobodil z kliatby. „Toto nie si ty. Prečo si sa dal na ich stranu? Čo tvoje presvedčenie? Ako môžeš držať s ním…“ vyletovali z neho otázky. Zachrapčal, pretože ho silno stisol pod krkom.
„Čo má za problém?“ nechápavo sa pozrel na Voldemorta.
„Pán Longbottom bol kedysi vaším priateľom,“ odpovedal Snape.
„Vážne?“ opäť sa zadíval na Nevilla, ktorý začal červenieť.
„Presne tak, drahý Harry. V dobe, keď sme ešte neboli priateľmi, si sa obklopoval veľmi zvláštnymi typmi ľudí. Medzi inými aj humusákmi,“ natiahol Voldemort.
„No fuj,“ zaškľabil sa a konečne pustil Nevilla, ktorý sa snažil polapiť dych. „A tento je humusák?“
„Nie, tento je čistokrvný.“
„Ale strelený čistokrvný. Bella, chceš ho? Hovorila si, že si sa poznala s jeho rodičmi a keďže patria mne a ja mám dnes celkom dobrú náladu, tak ti ho venujem,“ postavil sa a umlčal chrapčiaceho Nevilla. „Patríš medzi moje obľúbenkyne,“ významne doložil. „Ktorá z nich to je?“ otočil sa na Lunu, Susan Bonesovú a jedno malé, asi trinásťročné dievča.
„Ani jedna z nich.“
„To sa mi uľavilo, tieto sú hnusné,“ s odporom sa od nich odvrátil. „Malfoy, ty si môj kamarát,“ obrátil sa k škľabiacemu sa Dracovi. „Chceš niektorú?“ Len zavrtel hlavou. Byť niekým, koho Harry Potter označí za priateľa alebo obľúbenca, poskytovalo v smrťožrútskej komunite dosť značné výhody. A hlavne sa jednalo o zvýšenú priazeň samotného Temného pána. „Tak dobre. Ako som povedal, dnes mám výbornú náladu. Môžete si ich zobrať a robiť s nimi čo chcete,“ povedal všetkým ostatným smrťožrútom. „Myslím, že týchto raz, dva… šesť, mi bude stačiť k tomu, aby slúžili ako moje učebné pomôcky. Na tomto sa napríklad bude dať celkom dobre trénovať Sectumsempra,“ kopol do malého Creeweyho.
„Dobre, Harry,“ natiahol Voldemort netrpezlivo a znudene. Rozhodne mal v pláne iné aktivity, ako zdržovať sa s týmto malým idiotom. „Spolu so Severusom ich môžete použiť pri vašich hodinách,“ zaškľabil sa. „A teraz poďme k veci. Ešte mám niečo k vybavovaniu,“ chytil ho pod lakeť a predviedol pred zarazenú Ginny. „Toto je Ginevra Weasleyová, tvoja nastávajúca manželka,“ vypustil škeriac sa. Lestrangeová sa nervózne pomrvila, Snape ho napäto pozoroval a Malfoy sa škľabil.
„No, to je už o niečom inom,“ prikývol a dôkladne si ju obzeral skúmavým a hodnotiacim pohľadom. „Aj keď… vážne sa nenašlo niečo… lepšie? Neviem… vyvinutejšie?“ očami visel na jej hrudníku, v tvári sklamaný výraz. Schválne sa vyhýbala pohľadu na Voldemorta, triaslo ju strachom len z jeho blízkosti. Oči vrazila do zeme a červenala sa. Došlo jej, prečo ju sem privliekli, ale nechápala tomu. Netušila, čo sa s ním stalo.
„Nebuď taký prieberčivý,“ vrkol Voldemort. „Príliš na výber nebolo. A teraz poďme,“ zavelil a dvaja smrťožrúti ju odvádzali do jednej z chodieb. „Tak. Myslím, že postačí tvoja krv,“ povytiahol obočie a uprene pozeral na Harryho, keď sa zavreli v komnate. Nemal záujem plytvať svojou cennou krvou a keďže ju oni mali rovnakú, nech sa nareže sám.
„Aha,“ prikývol a pozeral na nožík a kalich na stole pred sebou. Znechutene sa zaškľabil. „Tak fajn, poďme na to, nech to máme z krku.“ Chytil do ruky nožík a v rýchlosti si mierne narezal predlaktie. So zaťatými zubami nechal kvapkať krv do kalicha. Voldemort to sledoval s úškľabkom.
„Výborne,“ vydýchol a mávol nad kalichom prútikom. Mrmlal pritom nejaké komplikované zaklínadlá. Snape schmatol Harryho ruku a vyliečil mu reznú ranu. Nad kalichom sa začali vznášať žlté chumáčiky pary, ktoré sa s prskaním rozplývali. „A teraz to daj vypiť svojej nastávajúcej,“ vyzval ho.
Sledovala ho, ako so zvláštnym výrazom v tvári chytil kalich a otočil sa k nej. Bolo zjavné, že ju nepoznával. Bol šialený, divný, nebezpečný a cudzí. Strelila pohľadom po Snapeovi. Celý rok sa správal normálne, ani náznak toho, že by vedel, kde sa Harry nachádza. A pritom tu bol s ním. Mal výstražne stiahnuté obočie, akoby ju pohľadom varoval. Nevedela, čo si myslieť.
„Vypi to,“ nevraživo po nej zavrčal a chytil jej bradu do ruky. Kalich priložil k perám. Pokúsila sa protestovať, dvíhal sa jej žalúdok. Nevyšiel z nej žiaden zvuk a nemala príliš šancí odvrátiť hlavu. Jeho stisk bol silný. „Prestaň robiť blbosti,“ upevnil stisk, prsty vrazil cez líca medzi zuby a násilím jej otváral ústa. Jeden zo smrťožrútov jej zachytil hlavu. Cítila v ústach kovovú chuť čerstvej krvi. Prinútili ju trikrát preglgnúť. Nenávistne po ňom zazerala.
„Tak a je hotovo,“ Voldemort sa tváril obzvlášť spokojne. „Toto by sme mali, teraz stačí už len čakať… veď ty vieš na čo,“ uškrnul sa na Harryho. „Dúfam, že ti to nebude dlho trvať.“ Po tých slovách opustil miestnosť. Vážne mal dôležitejšie úlohy, ako dohliadať na jedného šibnutého zasrana.
„Čo máš v pláne teraz?“ zaškľabil sa Malfoy na Harryho. „Pôjdeš si svoju snúbenicu hneď aj otestovať?“
„Nie,“ prezeral si ju od hlavy po päty. Lestrangeová po nej zákerne pokukovala, Snape bol nervózny. Ešte stále nebolo všetko tak, ako malo byť. „Myslím, že vydrží do večera. Bella, nechcela by si sa trocha zabaviť na tom Longbottomovi?“ otočil sa na ňu.
„Ale iste,“ natiahla.
„No vidíš. Také menšie mučenie bude určite zaujímavejšie,“ prikývol. „Odveďte mi ju a pripravte. A ty, drahá,“ chytil ju za bradu a zaceril sa. „Dúfam, že budeš večer povoľná,“ pritlačil svoje pery na tie jej. Znechutene sa odťahovala, tiahlo z neho a jej sa zdvíhal žalúdok. Len sa zachechtal a odišiel spolu s Malfoyom a Lestrangeovou, ktorá sa naňho majetnícky prilepila.
Snape si na moment oddýchol. Kývol dvom smrťožrútom, ktorí ju držali pod pažami. Odvádzali ju preč, neberúc ohľad na jej nesúhlas.
——
Tentoraz ju neodviedli do podzemia, ale zavreli ju v komnatách na prvom poschodí. Pochopila, že to budú jeho komnaty. Priestranná obývačka, zariadená takmer luxusne a prepychovo. Za ňou spálňa, kde dominovala obrovská posteľ. Taktiež kúpeľňa, ako zistila, keď ju tri ženy prinútili vyzliecť sa a poriadne sa okúpať. Počiatočný odpor a vzpieranie sa vzdala, bez prútika nemala šancu a oni ju, podľa ich názoru, primäli k poslušnosti vlastnými prútikmi. Netušila, či sú to priamo smrťožrútky alebo len nejaké slúžky, plniace ich vôľu. Na jej hygiene si dali záležať, dohliadali na to, by sa umyla dôkladne. Z ich nechutných rečí sa dozvedela, že pán Potter má rád čisté a voňavé šľapky. Už ju tie reči ani príliš neprekvapovali, aj keď stále nechápala. Navliekla sa do vyzývavej nočnej košele. Bola až príliš odvážna, ale vždy lepšia, ako jej nahota. Našťastie našla ľahký župan, hneď sa cítila istejšie.
Keď zmizli, naivne vyskúšala dvere. Samozrejme boli zabezpečené. Okná sa jej síce podarilo otvoriť, ale pohľad do hlbiny pod nimi okamžite zatrhol jej plány na útek. Prehliadka oboch komnát naznačila, že z Harryho normálneho života tu nie je ani pamiatka. Našla dve knihy s kliatbami čiernej mágie a taktiež tri s popismi zakázaných elixírov. Okrem toho bola obývačka preplnená fľašami. Mykla sa, keď sa ozval zvuk otvárajúcich dverí a ona mala práve strčený nos v jednom zo šuplíkov.
„Márna snaha, slečna Weasleyová,“ zavrčal po nej Snape a zabezpečil za sebou dvere. „Nenájdete tu nič, čo by vám pomohlo dostať sa odtiaľto. Nič, čo by vám poskytlo príležitosť brániť sa. Už ste snáď pochopili, že vaša prítomnosť v hrade Temného pána je… trvalá.“
„Vy hnusný, slizký had!“ štekla po ňom, ale podvedome od neho odstúpila. „Vedeli ste, kde je, čo s ním je. Nič ste nepovedali. Ako ste mohli? Celý rok ho Lupin hľadal, aurori… Mysleli sme, že je mŕtvy…“
„Mlčte…“ umlčal ju prútikom. „Rád by som vám niečo prezradil. Moje činy priamo podliehajú rozkazom, ktoré som dostal od profesora Dumbledora. Môžem sa spoľahnúť na to, že ak z vás teraz stiahnem kúzlo, nebudete po mne vyvreskovať?“ uprene sa jej díval do očí. Mala chuť skočiť naňho a vyškriabať mu oči. Ale určite by si veľmi nepomohla. Mierne prikývla. „Výborne. Všetko, čo sa stalo a stane, sa deje na Dumbledorovu žiadosť. To by ste mali vedieť ako prvé. Teraz vám poviem len to, čo je pre vás dôležité, o ostatných veciach rozhodne vedieť nemusíte. Asi vám neušla snaha Pottera a profesora v čase, keď bol Potter v Rokforte. Profesor zistil, že toto nie je spôsob, ktorý by bol… najlepší pre celý svet. O čo ide vás trápiť nemusí. Vymyslel plán, ktorý sa práve teraz realizuje. Ako ste si určite všimli, Potter už nie je… povedzme, že taký ako predtým. Je k tomu dôvod. Musel sa dostať k Temnému pánovi a ten mu musí dôverovať. A uznáte, že ten starý Potter by nebol najvhodnejší. Nepamätá si nič z minulého života. Temný pán mi prikázal vymazať jeho spomienky, pretože z neho chce mať svojho vazala. Ja som ich však nevymazal, preňho je stále šanca na návrat. Všetky spomienky má dôkladne potlačené v najskrytejších hlbinách svojej mysle. Je dôležité, aby sa nerozpamätal skôr, ako nastane ten správny čas.“
„Takže on je vlastne ten istý…“ zamračila sa.
„Presne tak. Temný pán o tom nemá potuchy, myslí si, že som úplne vynuloval jeho myseľ.“
„A kedy bude ten správny čas, aby sa mohol rozpamätať?“
„To je jedna z vecí, ktoré vedieť nemusíte.“
„A to si nemyslím,“ sykla naštvane. „Kvôli niečomu som predsa tu. Musím zohrať nejakú úlohu. Takže sa ma to dosť týka. A ja by som rada vedela, načo to všetko? Čo si profesor Dumbledore myslí? O čo vlastne ide?“
„Iste, že ste zvedavá,“ prevrátil oči. „Určite ste pochopili, prečo ste tu. Stanete sa Potterovou manželkou a chce sa po vás dieťa,“ zaškľabil sa. Zreničky sa jej zúžili a nepriateľsky zazerala. „Možno časom pochopíte, načo to všetko. Možno vám to povie sám Potter, momentálne je ešte menej inteligentný, než v minulosti. Odo mňa sa viac nedozviete.“
„A vy si myslíte, že s tým budem súhlasiť?“ Že by sa mala vydať, to by ešte strávila. Ale predstava dieťaťa bola pri tomto Harrym neprípustná.
„Nič iné vám neostane, zoberie si vás aj násilím. Verte, že to robí takmer denne. Ste dosť inteligentná na to, aby ste pochopili, že sa odtiaľto nedostanete a že keď sa budete vzpierať, bude to pre vás ťažšie. Určite ste pochopili aj to, že ja vám nepomôžem, rovnako ako vašim blízkym, vás odtiaľto dostať. Až do doby, kým sa plán profesora Dumbledora nenaplní.“
„Fajn,“ vrkla. „A čo mám robiť ja?“ natiahla uštipačne. „Čaká sa odo mňa, že budem spolupracovať? Dumbledore si je príliš istý.“
„Profesor vie, že ho milujete a že budete spolupracovať,“ okomentoval presvedčivo. „Aj keď nechápem prečo. Povedal by vám o tom sám, ale nemohol. Všimli ste si, že vás dôkladne prezreli, zistili by všetko. Preto bolo potrebné dostať vás takýmto spôsobom a až potom vás zasvätiť.“
„A už ma nebudú preverovať?“ spýtala sa pochybovačne.
„Nie. Potter vás označil za svoj majetok. Nikto z nich sa vás už nedotkne, ani Temný pán. Také sú tu pravidlá. Má na vás výsostné právo.“
„Tak to ma neskutočne potešilo,“ ironicky sa zaškľabila. „A ďalej bude čo?“
„Sme si istí, že prvé, čo spravíte, bude to, že mu budete hovoriť o jeho minulosti. Hrozilo by, že by si spomenul. Profesor vás žiada, aby ste počkali. Nesmie si spomenúť skôr, ako sa odtiaľto nedostane. Má nastúpiť na Rokfort, ďalšia súčasť plánu, do ktorej vás nezasvätím. Musíte tieto dva mesiace vydržať a ešte neotehotnieť.“
„Ja ale nemám v pláne otehotnieť,“ sykla nazúrene. Vôbec sa ej nepáčilo, že ju zapojili bez jej vedomia.
„Opakujem, že si nepomôžete. Na svoje sedemnástiny sa zaňho vydáte.“
„Výborne.“
„Slečna Weasleyová, budem vám nosiť elixíry proti otehotneniu. Pokúste sa ho nerozzúriť, inak vám ublíži. Momentálne je dosť divoký. Nenúťte ho nasilu si spomenúť, pokazil by všetko.“
„Vážne ste ma upokojili,“ mračila sa. Aj keď ho videla, v kútiku duše pochybovala, že by bol schopný jej ublížiť. „Vážne si profesor myslí, že by mohol byť niekedy normálny? Po tom, čo si spomenie? Bude predsa vedieť, čo robí v súčasnosti.“
„Spomienky sa dajú vymazať.“
„Koľko si myslíte, že to potrvá?“
„Dovtedy, kým sa nenarodí vaše dieťa, samozrejme. A dovtedy, kým sa neodhalí jedno miesto v Rokforte.“
„Vôbec sa mi to nepozdáva,“ namietla.
„Iste. Ale pokiaľ neotehotniete, nehrozí vám nič,“ zaceril sa. „Profesor si je istý, že budete spolupracovať,“ spýtavo zdvihol obočie. „Aký mu mám poslať odkaz?“
Kretén jeden starý, preblyslo jej hlavou. Vie, že ho miluje a že spraví všetko pre to, aby mu pomohla. Aj keby mala pri tom trpieť.
„Čo moja rodina?“
„Pre všetkých budete mŕtva, zatiaľ. Rovnako, ako on. A keď sa znova objavíte, Dumbledore sa o to postará. Vlastne sa vtedy všetci dozvedia pravdu.“
„Síce tomu neverím, ale dobre. Aj tak sa odtiaľto nedostanem, takže môžem pri tomto nedobrovoľnom pobyte plniť inštrukcie profesora Dumbledora,“ neprestávala sa mračiť.
„Výborne. Tu máte prvý elixír, jeho účinky trvajú dvadsaťštyri hodín,“ provokačne sa zaškľabil a vtisol jej do dlane fľaštičku. Bez pozdravu zmizol. Nedôverčivo po ňom fľochla. Potláčala myšlienku na to, ako ju jej Harry znásilňuje. Chlapec, ktorý ju miloval a ktorý je teraz úplne iný. Do očí sa jej drali slzy. S nechuťou ju otvorila a vypila. Nešťastne sa zvalila do kresla a chvejúc sa čakala, čo sa bude diať.
——
„Salazar! Bella! Veď ty nemáš žiadnu fantáziu,“ zachechtal sa Harry. Sledoval fanaticky vyčíňajúcu Lestrangeovú, ktorá Crutiatom mučila zmietajúceho sa Nevilla. Poriadne si uhol z fľaše a klátivým krokom sa presunul k nej. S úškľabkom jej zložil ruku s prútikom a chytil ju za zadok. „Pozri, miláčik,“ zasmial sa. Mávol prútikom a Nevillovo telo sa vznieslo do vzduchu. Silne narazilo na stenu, z ktorej viseli reťaze. Okamžite ho pripútal za zápästia a lýtka a jeho telo sa na stene našponovalo. „A teraz sa bav,“ poplieskal ju po zadku a prisadol si k Malfoyovi. Obaja spokojne sledovali jej zábavku.
Nevillova spotená tvár naznačovala, že mu už veľa nechýba k tomu, aby upadol do bezvedomia. Kúzlom z neho strhla oblečenie. Teraz visel na stene úplne nahý. Obaja chlapci sa zachechtali. A Bella sa začala baviť. Najprv so šialeným rehotom dorezala jeho paže, potom mu ohňom spálila vlasy. Na lebke sa červenelo niekoľko popálením. So smiechom preniesla pozornosť do jeho lona. Harry a Draco s úškľabkami aukali, keď sa oheň dotýkal jeho genitálií. Nebol umlčaný, jeho rev sa niesol celým podzemím, odrážal sa od stien a ich ešte viac povzbudzoval. So zvyšujúcim počtom rán na jeho tele úmerne klesal počet jeho výkrikov. Bellu napokon prestalo baviť týrať mĺkve telo, ktoré už možno nebolo ani živé. Znudene predniesla Avada Kedavra, aby všetci traja prešli do ďalšieho žalára.
Prizerali sa besnému a zúrivému znásilňovaniu Luny, Susan a aj neznámeho dievčatka. Vystriedali sa na nich niekoľkí smrťožrúti, bezohľadne a bez zľutovania. Totálne vysilené, zničené a vyplakané ich napokon šmarili do jednej z temníc, aby sa pozbierali a mohli sa na nich búriť aj naďalej. Zdalo sa, že najmenšie dievčatko nebude mať šancu prežiť až do rána. Zjavne im to bolo jedno.
——
„Len by som rád vedel, kedy im chcete povedať pravdu,“ zaprotestoval Snape dívajúc sa na portrét najväčšieho čarodejníka všetkých čias, Albusa Dumbledora. Práve odtiaľ odišli zničení Weasleyovci. Pre nich bola ich dcéra už mŕtva, rovnako ako pre ďalších rodičov, ktorým zmizli deti z vlaku.
„Keď sa objavia na verejnosti. Počítam, že najprv to bude len Harry. Samozrejme, keď sa obaja vrátia na Rokfort, budem ich musieť upokojiť.“
„Ale ja nemyslím VAŠU pravdu,“ zamračil sa. „Máte vôbec v pláne niekedy povedať nahlas a pred všetkými, že obaja musia napokon umrieť?“
„Severus, ale veď to predsa nie je isté.“
„Iste, šanca na ich záchranu je vždy,“ vrkol podráždene. „Škoda, že len v teoretickej rovine.“
„Ty máš o nich strach?“
„Viete, prečo som prisahal poslušnosť. Viete, kvôli komu! A vôbec sa mi nepáči predstava, že sa s jeho životom takto hazarduje.“
„Od začiatku sme vedeli, že len on ho dokáže zničiť. A toto je ten najjednoduchší spôsob. Vieme a aj on to vedel, že pri tom môže umrieť. Myslím, že tak nejako s tým aj počítal. Keď sa spamätá, tak to pochopí.“
„Keď sa aj náhodou niekedy spamätá, zničí ho to.“
„Je dosť silný.“
„A to si práve nemyslím.“
„Čo slečna Weasleyová? Súhlasila?“
„A čo jej asi tak iné ostáva?“ vrkol po ňom.
„Severus, upokoj sa. Dohliadaj na to, aby všetko prebiehalo podľa našich plánov. Myslím, že je pomaly čas k tomu, aby sme zasvätili ďalšiu osobu do našich plánov. Bol by som rád, keby si sa spojil so slečnou Grangerovou.“
„Samozrejme,“ sykol.
——
Dvere sa rozleteli a s poriadnym tresknutím opäť zavreli. Bola už dosť pokročilá nočná hodina, ale neodvažovala si ľahnúť. Nehrozilo síce, že by zaspala, ale ležiac by sa cítila v nevýhode. Ale ona vlastne nemá ani tú najmenšiu výhodu. Vošiel do spálne, jasne bolo vidieť, že je poriadne sťatý. Automaticky sa pritlačila ku stene, ruky rezignovane skrížila na prsiach a s prudko bijúcim srdcom sa naňho dívala. Mala strach. Podľa Snapeových rečí predpokladala to najhoršie. Zbitie alebo znásilnenie.
Zarazil sa a zabodol do nej pohľad. Nechápavo sa zamračil, akoby ju tu ani nepredpokladal. Nevedel, čo robí v jeho spálni.
„Ginevra,“ po niekoľkých sekundách sa zaškľabil. Podarilo sa mu spomenúť. Podišiel k nej, už nemala kde odstupovať. Prezeral si ju so záujmom a dosť lačne. „Normálne sa mi podarilo zabudnúť, že mi sem nasťahovali moju snúbenicu,“ uškrnul sa a zdvihol ruku. Reflexívne zamrkala očakávajúc úder. „Neboj,“ šepol a jeho ruka sa dotkla jej líca. Bolesť, štípanie, nič z toho sa nedostavilo. Miesto toho jej prešiel po tvári, nežne a citlivo. Prekvapene sa naňho pozrela, vzplanula v nej iskierka nádeje. Nebol úplne mimo, dokázal prejaviť cit. Zaujali ho jej vlasy. Prevracal pramienky medzi prstami, pozoroval záblesky ohňa z krbu, ktoré sa v nich odrážali. Nevedel si to vysvetliť, ale pohľad na červenú záplavu ohnivých vlasov v ňom vzbudil akési zvláštne pocity. Uprene jej pozrel do očí. Videl v nich strach, prosbu a odmietanie. Všetko, na čo už bol zvyknutý. Odstúpil od nej. „Vyzleč sa,“ prikázal výhražným tónom. Naprázdno prehltla. „Okamžite. Chcem si ťa prezrieť…“