POHREB ALBUSA DUMBLEDORA
Celá krajina sa dnes rozlúči s profesorom Dumbledorom, všeobecne považovaným za jedného z najväčších čarodejníkov všetkých čias. Pohreb sa bude konať na území Rokfortskej strednej školy čarodejníckej za prítomnosti nielen celého učiteľského zboru a študentov, ale aj zástupcov ministerstva a taktiež zahraničných delegácií. Smútočný obrad bude prístupný širokej čarodejníckej verejnosti. Následná smútočná hostina sa však bude niesť v súkromnom duchu, dočasná riaditeľka Minerva McGonagallová ju prehlásila za čisto rokfortskú záležitosť.
Albus Dumbledore zomrel pred dvoma dňami za záhadných okolností. Podivným pádom z Astronomickej veže. Zvláštnosťou je prítomnosť smrťožrútov, ktorí vzápätí vyprovokovali bitku medzi nimi a zástupcami Fénixovho rádu v spolupráci s niekoľkými učiteľmi a študentmi. Ťažko s určitosťou tvrdiť, či Dumbledorovu smrť zapríčinili práve oni alebo či k nej došlo za iných okolností.
HARRY POTTER STÁLE NEZVESTNÝ
Ani po dvoch dňoch intenzívneho pátrania sa nepodarilo objaviť zmiznutého Harryho Pottera. Do jeho hľadania sú zapojení takmer dvadsiati aurori a je jasné, že ani Fénixov rád neostáva nečinný. Podivné zmiznutie práve v čase smrti Albusa Dumbledora odkrýva otázku, či nie je práve Vyvolený zodpovedný za smrť rokfortského riaditeľa. Možno ho práve pocit viny prinútil utiecť, prípadne sa pridať na stranu zla. Možno bol na zlej strane už dávno predtým.
Za celú čarodejnícku verejnosť vyzývam Harryho Pottera, aby sa prihlásil dobrovoľne a podal vysvetlenie ohľadne svojho zmiznutia. Ak má možnosť čítať tieto riadky, nech tak spraví. A ak nie, odkrýva sa ďalšia otázka. Žije ešte Harry Potter? Alebo sa stal tiež obeťou besného vyčíňania smrťožrútov v Rokforte. A ak áno, kde je potom jeho telo?
Denný Prorok bol roztvorený na nemocničnej posteli, Dumbledore sa zo stránky mierne usmieval a na druhej strane sa Harry tváril trocha nesmelo. Všetci Weasleyovci, vrátane Hermiony a Fleur, sedeli alebo postávali okolo Billovej postele. Po pohryzení vlkolakom sa dával do poriadku.
„To nemôže byť pravda,“ hlesla Molly asi sedemdesiaty krát behom dvoch dní.
„Prezreli sme celú astronomickú vežu aj okolie. Keby tam niekde ležal, mŕtvy, aj keby pod neviditeľným plášťom, tak by sme ho našli. A tú jeho mapu nevieme nájsť, zrejme ju mal pri sebe,“ podotkol Ron. Hermiona vedľa neho smrkla.
„Museli ho uniesť,“ nadhodil Fred.
„Ako by sa im to podarilo? Veď sme ich videli, nikoho neniesli,“ namietol Bill.
„Možno sa s ním Dumbledore ani nevrátil,“ ozval sa zadumane Artur. „To je len náš predpoklad, že tam s ním bol.“
„Naisto by to vedeli povedať len smrťožrúti, alebo Malfoy. Podarilo sa mu ich sem predsa dostať,“ zamračil sa Ron. „Mali sme mu dôverovať. Od začiatku roka tvrdil, že Malfoy niečo chystá.“
„Áno, podcenili sme to,“ súhlasil Artur. Spomenul si, ako ho Harry ešte na začiatku roka upozorňoval na Malfoyovo divné správanie.
„A čo Snape?“ spýtala sa Hermiona a zdvihla k nim červené oči. „Omráčil Flitwicka, ponáhľal sa. A za kým? Za smrťožrútmi? Alebo za nami? A keď áno, načo potom zaútočil na Flitwicka?“
„McGonagallová tvrdí, že pomáhal nám. Nikto ho nevidel spolupracovať so smrťožrútmi. Nikto,“ pokrútil hlavou Artur. „A prečo omráčil Filiusa, to nám určite nepovie. Poznáme ho.“
„Kde ale potom môže byť Arry?“ spýtala sa Fleur. Nikto neodpovedal, všetci zarazili oči do zeme.
„Určite sa k nim nepridal, tomu neverím,“ George razantne zavrtel ryšavou šticou.
„Je mŕtvy?“ Molly k nim zdvihla hlavu a začkala.
„Nie, určite nie,“ ozvala sa Ginny, doteraz sediaca nehybne a potichu. Za dva dni vyplakala viac sĺz ako v celom doterajšom živote. Už vlastne ani nemala čo plakať. Bola vyprahnutá, rovnako ako jej duša. „Cítila by som to…“
——
„Kde je Harry? Čo sa s ním stalo?“ vyštekol Lupin totálne vytočený na pokojne pôsobiaceho Snapea. Obaja sedeli v riaditeľni pred McGonagallovou, Dumbledorov obraz bol prázdny. Zrejme si niekde odskočil.
„Ja neviem, Lupin,“ vypustil ľadovo a pohŕdavo. „Nie som jeho dojka.“
„Má ho Voldemort?“
„Nie, pokiaľ viem, tak ho nemá. Zatiaľ,“ kútiky úst sa mu vykrivili.
„Neverím, že o tom nič nevieš!“
„Upokojte sa, páni,“ vyzvala ich McGonagallová.
„Nie, neupokojím sa. Som si istý, že v tom jeho zmiznutí máš prsty.“
„Remus, mohol by som aj ja niečo povedať?“ Dumbledore sa objavil vo svojom obraze. „Nepokúšajte sa nájsť Harryho,“ povedal, akoby nič.
„Prosím?“ neveriacky sa opýtal. Upieral naňho nechápavý pohľad. Dá sa povedať, že aj McGonagallová sa naňho dívala ako na mierneho blázna.
„Rozumeli ste mi dobre. Nepýtajte sa na nič, pretože vám nebudem nič vysvetľovať. Jednoducho zabudnite na Harryho a ak sa vám táto požiadavka zdá byť bláznivá, tak ju tak aj berte. Ako žiadosť starého blázna, ktorý ale vie, čo robí,“ mierne sa pousmial.
„A vy si myslíte, že ma táto vaša odpoveď uspokojí?“
„Nie, to si nemyslím ani v najmenšom. Som si istý, že sa pokúsiš všemožnými spôsobmi nájsť Harryho. Preto žiadam, aby sa vedenia Fénixovho rádu ujala Minerva a dočasne ho rozpustila.“
„Ale Albus…“ McGonagalová sa pokúsila zasiahnuť.
„Neprerušuj ma prosím. Chcem, aby sa Rád na istú dobu rozpustil, aby bol nečinný a najmä aby nepodnikal žiadne kroky k hľadaniu Harryho. Mám svoje dôvody, o ktorých sa nebudem zmieňovať. Príde čas, kedy sa Rád znova obnoví, aby sa vydal k poslednému boju.
„Ale čo Potter?“ nechápala.
„Naňho treba tiež dočasne zabudnúť. Predpokladám, že nás bude teraz čakať pokojné obdobie, samozrejme dočasné.“
„Vy viete, kde je?“ nedalo Lupinovi a nespúšťal z neho zamračený pohľad.
„Nie, neviem, kde sa momentálne nachádza.“
„Vážne si myslíte, že sa po vašich slovách nepokúsim nič spraviť? Ste blázon, skutočne. Keby ste to aspoň vysvetlili. Nie, nemyslite si, že budem čakať so založenými rukami.“
„Nemyslím si to. A neverím, že by si pristúpil na moju žiadosť ani v prípade, keby som ťa prosil. Remus., je tvoja vec, čo podnikneš, ale upozorňujem, aby si dohliadol najmä na svoju bezpečnosť. Nepodarí sa ti ho vypátrať. On sa objaví, keď nastane pravý čas.“
„Takže nie je mŕtvy?“ spýtala sa Minerva.
„Zatiaľ nie.“
„Viete čo?“ vyhúkol Lupin naštvane. „Toto je na mňa príliš. Nenechám to tak.“
„Remus,“ prerušil ho Dumbledore. „Dôveruj mi, prosím.“
„Nie,“ dôrazne zavrtel hlavou a díval sa naňho. „Možno viete, čo robíte. Možno to má aj zmysel. Ale ja toto jednoducho tak nenechám. Dovidenia,“ vrkol a zatresol za sebou dvere. Dumbledore pozeral zachmúreným pohľadom na miesto, v ktorom zmizol.
„Albus…“
„Minerva, dôveruješ mi?“ obrátil sa na ňu.
„Áno,“ odvetila nie príliš presvedčivým tónom.
„V poriadku,“ mierne prikývol. „V tom prípade by som bol rád, keby si spravila všetko, o čo ťa požiadam. V prvom rade bude treba zabezpečiť, aby Rád nepodnikal žiadne neuvážené kroky.“
„Jedna otázka, Albus. Čo sa stalo na Astronomickej veži?“ spýtala sa.
„Bojoval som so smrťožrútmi, zabila ma Bella…“ zadíval sa na ňu ponad svoje okuliare. Neveriacky zakrútila hlavou.
——
„Severus, ako to zatiaľ vyzerá?“ spýtal sa ho Dumbledore, keď sa objavil v jednom z rámov v jeho kabinete.
„Ako to má asi vyzerať?“ zamračene sa díval do usmiatej profesorovej tváre. „Mám ho tu. Po pohrebe ho k nemu odnesiem.“
„Áno, tak to bude správne,“ zadumane prikývol. „Potešilo by ma, keby si spravil všetko presne tak, ako sme sa dohodli.“
„Iste, môžete sa spoľahnúť. Spravím to presne tak,“ ubezpečil ho. „Som si istý, že postupom času mi vysvetlíte, prečo to musí byť práve tak.“
„Milý Severus, v prvom rade som neskutočne rád, že si dal na moje slová a zabránil si mladému pánu Malfoyovi spraviť takÝ neuvážený krok. Určite sa tým zvýši tvoja dôveryhodnosť vo Voldemortových očiach. Je mi ľúto, že som to nemohol vysvetliť Harrymu sám. Keď bude po všetkom, určite to pochopí. Bude to ťažké. Preňho až tak veľmi nie, zo začiatku. Pre všetkých naokolo však áno. Je to ale jediná možnosť, jediný spôsob, ako sa zbaviť Voldemorta. On to už pochopil a keď si preverí Harryho, nastane čas na podniknutie nášho víťazného plánu. Dúfam, že stále môžem rátať s tvojou spoluprácou?“
„Ako inak. Dohodli sme sa tak už pred niekoľkými rokmi. Všetky moje ďalšie kroky budú priamo podliehať vašim požiadavkám.“
„V poriadku. V ďalších mesiacoch by si sa mal zamerať na pozorné sledovanie následných aktivít Remusa. Nebol by som rád, keby náš plán prekazil. Samozrejme nenápadne sleduj aj Harryho priateľov a najmä slečnu Weasleyovú. Myslím, že bude v našom pláne zohrávať dôležitú úlohu…“
PO ROKU
Celý rok sa neobjavila zmienka o Harry Potterovi. Akoby sa prepadol pod zem. Vo veľkom sa špekulovalo o jeho smrti, nedávali sa žiadne nádeje predpokladom, že by sa Vyvolený vrátil a zbavil sveta hrozby v podaní lorda Voldemorta. Postupne uhasínali aj posledné iskierky nádeje v srdciach mnohých čarodejníkov.
Nie však vo všetkých. Remus Lupin sa celý rok húževnato pokúšal dopátrať Voldemortovho sídla na vlastnú päsť. Aj za cenu spolupráce s vlkolakmi, menovite s Fenrirom Greybackom. Toto úsilie však nemalo dlhé trvanie, vlkolaci ho medzi seba neprijali, smrti unikol len o vlások. Jeho snahu to však nijako neohrozilo. Skôr naopak. Nikto z Rádu nebol ochotný pomôcť mu. Spoliehali sa na slová Minervy McGonagallovej a žiadosti Albusa Dumbledora. Fénixov rád bol celý jeden rok nečinný. Avšak pripravený zasiahnuť v tej pravej chvíli. Stretali sa len sporadicky, vlastne sa neriešili žiadne závažné situácie. Podľa Dumbledorových predpokladov sa smrťožrúti o nič nepokúšali. V krajine zavládol relatívny pokoj a bezpečie, ktoré uspávalo pozornosť a ostražitosť všetkých.
Hermiona a Ron, rovnako ako všetci Weasleyovci, sa narastajúcim počtom mesiacov, kedy sa neobjavila o Harrym žiadna zmienka, začali s touto situáciou zmierovať. Nastúpili do siedmeho ročníka. Nezabúdali, len sa stotožnili s vývojom situácie a naučili sa žiť bez neho. Pripravovali sa na MLOK-y, trávili spolu čoraz viac času, až si uvedomili, že toto zblíženie už nie je len priateľské. Jediná Weasleyová, ktorá nestrácala vieru, bola Ginny. Celý rok v sebe živila nádej, že sa predsa objaví. Opak si nepripúšťala. Neuzavrela sa, neodcudzila sa okoliu, ale jeho spomienku si starostlivo udržiavala v srdci. Upäla sa na ňu.
Severus Snape sa po smrti Dumbledora a zbabelom úteku Horacea Slughorna opäť stal učiteľom elixírov, na svoju veľkú nevôľu. Obranu ten rok učila Tonksová, ktorá ako jediná stála za Lupinom a pomáhala mu. Sledovala Snapea. Nijako sa však neprejavoval, aj keď plnil všetky Dumbledorove pokyny a ďalej pracoval ako dvojitý agent.
——
„Vyzerá to tak, že máte presne to, čo ste chceli,“ vypustil Snape pomedzi zuby a oči vrážal do portrétu.
„Si si istý, že ich spojil?“ spýtavo nadvihol obočie. Snape znudene prikývol.
„A vložil do hada.“
„To je dobre, značne tým uľahčil prácu. A o Sangvirejskom kúzle vie dávno. Predpokladám, že teraz začne konať. A na to čakáme,“ Snape ho podráždene pozoroval. Poznal jeho plán, konečne mu porozprával o všetko.
„Teraz budem musieť dohliadnuť na to, aby vybral tú pravú,“ vrkol.
„Áno, to je veľmi dôležité. Som si istý, že ti nebude robiť problém nenápadne podstrčiť Voldemortovi našu myšlienku. Presne tak, aby si myslel, že na to prišiel sám. Je to dôležité, Severus. Musí to byť ona…“
——
„Drahý Harry,“ Voldemortovi sa na tvári objavil úškľabok, ktorý, pri veľkej dávke fantázie, by sa dal nazvať aj úsmevom. „Obaja veľmi dobre poznáme naše plány a som si istý, že obaja chceme práve to.“ Pozeral sa do tváre takmer osemnásťročného chlapca, ktorý pred ním sedel rozvalený na stoličke. Pri pozornejšom prihliadnutí by sa dalo vypozorovať, že chlapec má v sebe viac alkoholu, než by bolo vhodné.
„Jasne,“ zaškľabil sa. „Obaja chceme vládnuť. Možno ty viac, ako ja,“ posmešne natiahol. V radoch smrťožrútov to protestne zašumelo. Vôbec sa im nepozdávalo to, ako málo úcty prejavuje ich Pánovi. Ten to zjavne prehliadal, dalo by sa povedať, že sa mu tento arogantný postoj páčil. Prečo by aj nie. Mal ho tu, celkom vo svojej moci. Svojho najväčšieho nepriateľa, ktorého však potrebuje k zavŕšeniu svojho veľkého plánu.
„Áno, ja chcem skutočne vládnuť viac, ako ty. Ale to nie je podstatné. Dôležité je to, že nakoniec bude patriť moc nám dvom. A ty sa budeš naďalej venovať svojim koníčkom,“ hovoril takmer chlácholivým tónom. Ako otec prihovárajúci sa svojmu synovi a tolerujúci všetky jeho výstrelky. „Nič ti nebude brániť ďalej sa venovať tým svojim zábavkám.“
„Dobre. A načo si ma vlastne zavolal teraz? Mal som voľno. Venoval som sa svojim zábavkám,“ nahol sa a zachechtal sa. „Preťahoval som Bellu,“ povedal, akoby nič. Lestrange sa zamrvil. „Čo sa čuduješ, Rodolphus,“ otočil sa k nemu s nepriateľským výrazom. „Nemôžem za to, že ty na ňu kašleš a ona dolieza za mnou,“ ironicky natiahol. „Aj tak je to len obyčajná kurva. Presne tak, ako všetky,“ doložil. Protestujúc spravil krok dopredu, vzápätí sa zviezol k zemi, pretože ho zasiahol Harryho Cruciatus. So zreteľným potešením a diabolským výrazom mučil smrťožrúta.
„Dobre, to by stačilo,“ zastavil ho Voldemortov hlas. Tváril sa spokojne. „Harry, potešilo by ma, keby si si toto mučenie nechal na muklov a netýral mojich služobníkov. Dobre vieš, že toto prislúcha len mne.“
„Na to zvysoka seriem,“ vrkol podráždene a zazeral na Lestrangea, ktorý sa sťažka zviechal. „Nikto z týchto hajzľov sa nebude proti mne stavať.“
„Áno, máš pravdu a oni to samozrejme tiež vedia. Však? Rodolphus. Nebudeš sa už stavať proti nášmu priateľovi,“ výstražne nadvihol obočie. Smrťožrút zavrtel hlavou, oči vrazil do zeme. „Výborne. Takže keď si naša drahá Bella praje isté potešenie od Harryho a on jej ho aj chce poskytnúť, tak to necháme len na nich,“ uzavrel túto tému. Harry naňho hľadel s nechuťou a výstrahou v očiach.
„Poďme teda k veci. Ešte som si poriadne neužil,“ provokačne natiahol. Voldemort sa pousmial.
„V poriadku. Vy odtiaľto teraz vypadnite,“ otočil sa ku skupinke smrťožrútov. Poslušne odchádzali. „Severus, ty zostaň,“ vyzval ho. „Výborne, takže k nášmu plánu,“ spustil, keď tam ostali len oni traja. „Harry, ako dobre vieme, ani ja a ani ty nie sme čistokrvní. A k nášmu plánu potrebujeme to najčistejšie, najnevinnejšie a najmä to, čo bude mať tú najsilnejšiu krv. Určite tušíš, čo tým chcem povedať,“ uprene naňho hľadel.
„Dobre vieš, že neznášam hádanky, tak to vyklop,“ zavrčal arogantne.
„Áno, na rozmýšľanie som tu ja,“ zaškľabil sa Voldemort. „Ty aj ja máme spoločnú krv, ale k obeti potrebujeme predsa len čosi na viac. Niečo, čo bude mať našu krv a pritom to bude neviniatko. A najmä bude so starobylého a silného rodu.“
„Aha,“ prevrátil oči. Liezlo mu to na nervy, najradšej by bol v žalároch a búril sa na nejakej mukelke. „Takže hovoríš o dieťati.“
„Áno, presne o tom hovorím.“
„Fajn… a ďalej?“
„Budeš sa musieť oženiť, drahý Harry.“
„A načo?“ neveriacky nadvihol obočie.
„Pretože musí byť všetko podľa čarodejníckych zákonov. To dieťa musí vyjsť z manželského zväzku,“ trpezlivo vysvetľoval. V skutočnosti by ho najradšej zadrhol.
„Aha…“
„No a keďže sa ja už ženiť nebudem,“ zaškeril sa, „tak to budeš musieť byť jedine ty. Tvoja budúca manželka prejde obradom zasvätenia a tým získa našu spoločnú krv. A potom to dieťa bude mať moju aj tvoju krv a samozrejme silnú krv od svojej matky.“
„Aha a potom ho obetujeme,“ zaškľabil sa. Snape nenápadne prevrátil oči.
„Iste, potom ho obetujeme a dostaneme to, čo chceme,“ natiahol Voldemort. V skutočnosti to dostane len on.
„Dobre. Je mi to jedno.“
„To som rád,“ uškrnul sa na svojho obľúbenca. „Teraz ti Severus ozrejmí proces, akým sme vyberali tvoju manželku.“